Horárik prériový

V praxi nie. Horárik prériový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na krovinové porasty s potrebami — sezónna migrácia, hmyz ako výhradná potrava — ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Chov je v USA chránený Migratory Bird Treaty Act; v EÚ smernicou o vtákoch. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Kľúčové rozdiely: horárik prériový má na tvári čierne polkruhové (polmesiačikovité) pole pod okom a čiernu očnú líniu, no nemá hrdzavú temennú čiapku. Horárik palmový má naopak výraznú hrdzavú temennú čiapku (v každom šate), výrazne žltý podchvostník a predovšetkým loví potravu na zemi — nie v korunách kroví. Obidva druhy kývajú chvostom nahor-nadol, ale palmový je v tom dôslednejší a pohybuje sa v otvorenejšom teréne, kým prériový gleaning pohybuje sa v strednej výške krovinového porastu.

Takmer výhradne hmyzom. V hniezdnej sezóne tvorí základ jedálnička podľa analýz žalúdkov: chrobáky (42 %), húsenice (29 %), muchy a blanokrídlovce (po 8 %), Homoptera (vošky a cikády 4 %) a pavúky (3 %). Potravu zbiera gleaning z lístia a vetvičiek krovinového porastu, príležitostne loví létajúci hmyz alebo visí na lístí. Na zimoviskách v Karibiku dopĺňa sezónne drobné bobuľové ovocie. Semená a zrninové zmesy preň nie sú vhodné — ide o výhradného hmyzožravca.

Hniezdi v krovinách raného sukcesného štádia — zárastoch polomov, mladých borovicových monokulturách, suchom trnachu a lesných okrajoch — v severovýchodných a juhovýchodných USA od Ontária (Kanada) a New Brunswicku po severnú Georgiu a Florida panhandle. Zimuje v Južnej Floride, Bahamách, Veľkých Antilách (Kuba, Hispaniola, Portoriko, Jamajka), na pobreží východného Mexika a v Strednej Amerike po Honduras. Podruh paludicola je stálou floridskou formou mangrovníkov. V Európe ide o mimoriadne vzácneho toulavca.

Meno je de facto zavádzajúce — horárik prériový neobýva pravé prérie ani otvorené trávniky. Anglické meno Prairie Warbler pripisujú americkému ornitológovi Alexandrovi Wilsonovi, ktorý druh popísal v roku 1810 na juhozápade Kentucky v tzv. prairie country. V 19. storočí sa výrazom prairie označovalo aj krovité zárasté územie, nie len otvorené trávniky. Druh obýva kroviny raného sukcesného štádia — zárasty polomov, mladé borovicové porasty, suchý trnač — čo by ho presnejšie pomenoval ako krovinový horárik.

Samica znáša zvyčajne 4 vajcia (rozsah 3–5), belavých s hnedastými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je pohárkovité, v hustých kríkoch 0,9–4,5 m nad zemou. Inkubuje výhradne samica počas priemerných 12 dní (rozsah 10,5–14,5 dní; viacero zdrojov uvádza 12–13 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo 8–11 dní po vyliahnutí (priemer 9,4 dní). Oba rodičia mláďatá kŕmia a starajú sa o ne celkovo 34–55 dní po vyliahnutí. V úspešnej sezóne môže pár hniezdniť dvakrát.

IUCN hodnotí horárika prériového ako najmenej ohrozený (LC), ale populácia dlhodobo klesá — pokles odhadovaný na 50–70 % v Apalačoch a juhovýchodných USA od 40.–50. rokov 20. storočia. Hlavnými príčinami sú sukcesia biotopu (zarastenie krovinového porastu zrelým lesom), parazitizmus hnedohlavého vlhoviča a fragmentácia krajiny. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. V SR sa bežne nevyskytuje; druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Na území EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch.

Samec má dva typy spevu: typ A je stúpajúca bzučivá séria syllabov (zee-zee-zee-zee-zee), pribúdajúca na výške a rýchlosti — smeruje ho k samiciam a pri vyznačovaní teritória; typ B je pomalší, píšťalový, s dlhšími notami a nižšieho profilu, používaný pri úsvitovom speve a v konfliktoch medzi samcami. Kontaktnou hláskou je krátke suché tsip. Spev vychádza z nízkeho krovinového porastu, čo samca robí ľahko nájditeľným. Terénne znaky: žiarivo žltý spodok s čiernymi prúžkami po bokoch, polkruhové čierne pole pod okom, gaštanové prúžky na chrbte (samec), kývanie chvostom nahor-nadol.