Horárik pomarančový (Protonotaria citrea)

Parulidae (horárikovité)

Horárik pomarančový

Protonotaria citrea — zlatisto-žltý kleot amerických záplavových lesov — jediný dutinový hniezdir medzi východoamerickými horárikovitými, sťahovavý migrant zimujúci v mangrovoch Kolumbie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, posledne posúdené 2016). Napriek tomu, že druh má pomerne rozsiahly areál a celkovú populáciu odhadovanú na 2,1 milióna jedincov (Partners in Flight), jeho populačný trend je hodnotený ako klesajúci — pokles o 34–40 % od roku 1966 (priemer -0,7 % rocne) zatiaľ nie je dosť rýchly na to, aby sa priblížil prahom pre kategóriu zraniteľný (Vulnerable). Partners in Flight udeľuje Continental Concern Score 14 z 20 (druh vysokého ochranárskeho záujmu). Hlavnými hrozbami sú strata a odvodňovanie záplavových listnatých lesov na hniezdiskách v USA, ničenie mangrovov a nížinných tropických lesov v severnej Kolumbii na zimoviskách, parazitizmus hniezd kraviarom hnedohlavým (Molothrus ater) dosahujúci vo fragmentovaných lesoch až 40 %, konkurencia červienky domovej (Troglodytes aedon) o hniezdne dutiny a kolízie sťahovavých vtákov s budovami. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Kanade (Ontario) je zákonom klasifikovaný ako ohrozený druh.
Dĺžka13–14 cm
Váha12–16 g
Dožitie4–6 r (max. zaznamenané 8 r 11 mes.)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
StravaHmyz, larvy, vodný hmyz; príležitostne slimáky
HniezdiskoZáplavové listnaté lesy juhovýchod a stred USA
ZimoviskoMangrovy a nízke lesy Strednej Ameriky a sev. Kolumbie
HniezdenieDutinový hniezdir — jediný taký medzi vých. horárikmi
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 18% 8% STRAVA zloženie
Hmyz a larvy — chrúmy, motýle, mravce, podenky, húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce, larvy vodného hmyzu; hlavná zložka celoročne, zbieraná gleaning z listov, kôry a plávajúcich kmeňov 70%
Vodný hmyz a larvy akvatických bezstavovcov — podenky, chrobáky, larvy; zbieraný pri hladine vody a na kmeňoch stromov nad vodou 18%
Mäkkýše (slimakovce) — slimáky bez ulity a drobné suchozemské mäkkýše; pravidelný doplnok, niekedy aj ulitníky 8%
Pavúky — príležitostný doplnok zbieraný na listoch a kôre 3%
Semená a bobule — príležitostný sezónny doplnok mimo hniezdneho obdobia 1%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — podenky, chrobáky, húsenice, mravce, dvojkrídlovce, larvy vodného hmyzu; základná a nevyhnutná potrava celoročne
  • Vodný hmyz a akvatické larvy — zbierané z hladiny vody, plávajúcich kmeňov a podvodnej vegetácie v biotope záplavového lesa
  • Drobné mäkkýše (slimáky) — pravidelná súčasť jedálnička, najmä tam, kde sa vyskytujú v záplavovom lese
  • Pavúky — príležitostný doplnok hmyzu zbieraný na kôre a lístí
  • Čerstvá pitná voda — kľúčová zložka; druh hniezdi a žije v bezprostrednej blízkosti vody
  • Živé mušičky (Drosophila) alebo iný malý hmyz — pri núdzovej záchrannej starostlivosti pod dozorom aviárneho veterinára

Zakázané potraviny

  • Semená, zrninové zmesy, suchý granulát pre semenožravce — horárik pomarančový je hmyzožravec, semená nie je schopný efektívne spracovať a netvoria prirodzenú zložku jeho stravy
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (insekticídmi) hmyz — priama otrava; pesticídy sú pre tento druh jednou z kľúčových hrozieb v hniezdnom areáli
Tip od odborníka Horárik pomarančový je takmer výhradne hmyzožravý druh — jeho strava tvorená hmyzom, larvami vodného hmyzu a drobnými mäkkýšmi (slimákmi) odráža špecifický biotop: záplavové lesy s pomaly tečúcou alebo stojatou vodou. V prírode zbiera potravu gleaningom z listov, kôry a povrchu vody, pričom využíva aj plávajúce kmene nad hladinou. Zaujímavé: druh vyhľadáva aj suchozemské slimáky — táto zložka stravy je pre horáriky neobvyklá. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik pomarančový má hlasný a melodický, no opakujúci sa spev — séria jasných kovových tónov "sweet-sweet-sweet-sweet" dobre nesie mokraďovým prostredím. Znie výraznejšie než väčšina iných horárikovitých. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka hluku v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik pomarančový nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Žije ukrytý v hustom podraste záplavových lesov.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny dlhý migrant — horárik pomarančový trávi celý deň zbieraním hmyzu v korunách drevín nad vodou a každoročne prelietava tisíce kilometrov medzi severnými hniezdiskami v USA a tropickými zimovískami v Kolumbii a Strednej Amerike. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik pomarančový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: hlasná séria tónov "sweet" a krátke kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí. Ide o voľne žijúci druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Horárik pomarančový patrí medzi hlasnejších a melodickejších horárikovitých — spev samca je hlasná, rázna séria rovnakovýškovej kovovo-zvučnej noty opakovanej rytmicky ako "sweet-sweet-sweet-sweet" (5–14-krát za sebou). Tento spev dobre nesie hustým mokraďovým prostredím a je počuteľný na veľkú vzdialenosť. Samec spieva z vetiev a dutín nad hladinou vody, pričom celkový dojem pôsobí jednoducho, ale výrazne a melódiovsky. Bežnou hláskou je ostrý kovový "chip" (alebo "tink") — kontaktná a poplašná hláska. Druh taktiež vydáva hlasný letový hovor.

Dokáže hovoriť? Horárik pomarančový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár spevu a krátkych hlások je vrodený a nemenný. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — hlasná, rytmická séria identických kovovo-zvučných tónov 'sweet-sweet-sweet-sweet' (alebo 'weet-weet-weet-weet'), opakovaná 5–14-krát bez zmeny výšky ani tempa; jeden z najzreteľnejšie identifikovateľných speváčov záplavových lesov USA
  • Kontaktná a poplašná hláska — ostrý kovový 'chip' alebo 'tink', najčastejší zvukový prejav mimo spevu, vydávaný pri vyrušení alebo pohybe v podraste
  • Hlasný letový hovor — vydávaný počas nočnej migrácie a pri vznete, výraznejší ako u väčšiny príbuzných horárikovitých
  • Striedmy ďalší repertoár — samec môže vydávať aj variácie základného spevu pri obrane dutiny alebo dvorení; druh celkovo hlasnejší než väčšina horárikovitých z boreálnych lesov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — prílet na hniezdiská koncom marca až začiatkom apríla; samec spieva z dutín a konárov nad vodou a zakladá revír; samce stavajú aj lákavé fiktívne hniezda z machu
Hniezdna sezóna — znáška väčšinou apríl–máj; druhé hniezdenie bežné na juhu areálu (júl); samica inkubuje sama 12–14 dní (zvyčajne 13)
Odchov mláďat — mláďatá opúšťajú dutinu po 10–11 dňoch; obaja rodičia kŕmia hmyzom; v hniezdnom areáli sú až 2 vrhy ročne
Pelichanie pred jesennou migráciou — dospelí a juvenile pelichajú; mladé vtáky sú žltozelenšie a mdlejšie ako dospelí
Zimovanie — mangrove a nížinné lesy Strednej Ameriky (predovšetkým Panama, Kostarika) a severná Kolumbia; niektoré jedince aj Karibik a Venezuela
Dlhý neotropický migrant: jar (koniec marca–apríl) prílet na hniezdiská v USA a Kanade (Ontario); jeseň (júl–september) odlet; ťahový koridor pozdĺž pobrežia Mexického zálivu a cez Karibik

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Horárik pomarančový je severoamerický sťahovavý hmyzožravec, ktorý v európskej avikultúre nie je zavedený. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre birdwatcherov a záujemcov o severoamerickú avifaunu. Každý chov tohto druhu by bol v praxi v EÚ nezákonný (smernica o vtákoch, MBTA v USA/Kanade).
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. V prírode obsadzuje rozsiahle mokraďové lesy, prechádza tisíce kilometrov počas migrácie a loví hmyz v korunách stromov nad vodou. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik pomarančový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov alebo pri birdwatchingu pri mokradiach. Zlatisto-žltý samec s modrošedými krídlami je nezabudnuteľný pohľad.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová. Spev je hlasný a opakujúci sa — v otvorenej krajine znie dobre, no v uzavretom priestore by mohol byť rušivý. Iba teoretické posúdenie.
Verdikt odborníka Horárik pomarančový (Protonotaria citrea) je drobný horárik (13–14 cm, 12–16 g) z čeľade horárikovité (Parulidae), ktorého samec má žiarivo zlatisto-žltú až pomarančovú hlavu a hruď, olivovo-zelený chrbát a rovnomerne sivomodré krídla bez krídlových pásov — kombinácia, ktorú nemá žiadny iný horárik vo východnej časti Severnej Ameriky. Samica je výrazne tlmenejšia: korunka žltozelená, hruď menej sýta. Oba pohlavia majú dlhý zobák a nápadné biele škvrny na chvoste. Druh je jediný horárik vo východnej Severnej Amerike, ktorý hniezdi v dutinách stromov a hniezdnych búdkach (nad alebo blízko vody). Hniezdi v záplavových listnatých lesoch s pomaly tečúcou alebo stojatou vodou v juhovýchodnom a strednom USA, ojedielo v Ontáriu (kde je zákonom chránený ako ohrozený druh). Zimuje v mangrovoch a nížinných lesoch Strednej Ameriky a severnej Kolumbie. Spev je hlasná séria kovových tónov "sweet-sweet-sweet-sweet", dobre počuteľná mokraďami. Samec pristavuje viacero fiktívnych hniezd z machu (lure nests) ešte pred príchodom samíc. Samica znáša 3–8 vajec (zvyčajne 4–6), krémovastých s ryšavými škvrnami; inkubuje iba samica počas 12–14 dní (zvyčajne 13); mláďatá opúšťajú dutinu po 10–11 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. V avikultúre sa nechová. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no populácia klesala o 34–40 % od roku 1966 — klesajúci trend je potvrdený; globálna populácia odhadovaná na 2,1 milióna jedincov (Partners in Flight). Hlavné hrozby: strata záplavových lesov v USA, ničenie mangrovov na zimoviskách, parazitizmus kraviarom hnedohlavým a konkurencia červienky domovej o dutiny.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Záplavové listnaté lesy (bottomland hardwood forest) s pomaly tečúcou alebo stojatou vodou v juhovýchodnom a strednom USA; cypress swampy, potoky, oxbow jazerá, bobrie rybníky a mokradné lesy
Horárik pomarančový je úzky specialista na mokraďové lesy — vyžaduje bezprostredný kontakt s vodou a zrelé listnaté stromy s prirodzenými dutinami (alebo hniezdne búdky). Preferuje stojatú alebo pomaly tečúcu vodu (nie rýchle toky) a zrelé dreviny: čiernu vŕbu (Salix nigra), jaseň, gombíčkový ker (Cephalanthus occidentalis), sladký žuvakát (Liquidambar styraciflua), červený javor, hackberry, riečnu brezu a brekovinu; v južnom areáli aj kypris lysý (Taxodium distichum). Vyhýba sa fragmentovaným lesíkom menším ako 100 ha — izolovaná mokraď v poľnohospodárskej krajine ho nepritiahne. Vo vnútrozemí USA sa vyskytuje predovšetkým pozdĺž riek mississippského systému. Na zimoviskách obýva mangrovové porasty a nížinné tropické lesy Strednej Ameriky a severnej Kolumbie.
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do dutín stromov nad vodou v záplavovom lese, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami a miskou vody
Horárik pomarančový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom — nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný a v EÚ, USA aj Kanade protizákonný.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia: jednotlivo alebo v malých zmiešaných kŕdlikoch s inými speváčmi
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom a opakovaným ukazovaním žiarivo žltého sfarbenia; je schopný aj agresívnych prejavov voči iným samcom. Na zimoviskách v Strednej Amerike a Kolumbii sa zaraďuje do zmiešaných tropických kŕdlikov (mixed-species flocks), kde spolu s inými druhmi efektívnejšie loví hmyz. Cez migráciu prechádza prevažne jednotlivo alebo v malých skupinách.
Teplota a podnebie
Teplomilný druh; hniezdiska v miernom a subtropickom pásme USA (nie v boreálnom lese); zimovisko v tropickom prostredí Strednej Ameriky a severnej Kolumbie
Na rozdiel od boreálnych horárikovitých (napr. horárika smrekového) je horárik pomarančový teplomilnejší druh — hniezdi v miernom a subtropickom klimatickom pásme, kde teploty zriedkakedy klesajú k nule. Jeho severná hranica areálu (Ontario) je podmienená dostupnosťou vhodných mokraďových lesov, nie primárne teplotou. Na zimoviskách obýva tropické nížinné prostredie.
Hniezdenie — dutina nad vodou; hniezdne búdky
Dutina v strome (niekedy hniezdna búdka s vstupom 3,2 cm), typicky 0,6–10 m nad vodou alebo nad zemou blízko vody; hniezdo z machu, lišajníka, korenčekov, lístia a pavučiny
Horárik pomarančový hniezdi výhradne v dutinách stromov (prírodné dutiny po ďatloch, niekedy aj hniezdne búdky umiestnené nad vodou). Samec pristavuje viacero fiktívnych hniezd z machu (lure nests) ešte pred príchodom samíc. Samica si vyberá z mužovej ponuky dutín a sama stavia funkčné hniezdo z machu, lišajníka, liverwort, korenčekov, drobných konárikov a suchého lístia. Dutina je 0,6–10 m nad vodou. Znáška obsahuje 3–8 vajec, zvyčajne 4–6, krémovastých s ružovkastým nádychom a ryšavohnedými škvrnami. Inkubuje iba samica počas 12–14 dní, zvyčajne 13. Mláďatá opúšťajú dutinu po 10–11 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. V južnej časti areálu (Louisiana, Florida) bežne 2 vrhy ročne.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých tokoch, mokraďových mláčach a rose na vegetácii; druh žije v neustálom kontakte s vodou
Druh hniezdi priamo nad vodou a celý rok trávi v mokraďovom prostredí — kontakt s vodou je pre neho prirodzený. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní.
Svetlo, migrácia a denný režim
Denný vták s výrazným sezónnym migračným rytmom — koniec marca prílet na hniezdiská v USA, júl–september odlet na zimoviská; migrácia čiastočne nočná
Horárik pomarančový je denný vták s výrazným sezónnym rytmom, ktorý riadi jeho dlhú migráciu. Na jar prilieta do USA koncom marca až začiatkom apríla, na jeseň odlieta júl–september. Migrácia prebieha čiastočne v noci a pozdĺž pobrežia Mexického zálivu. Tento prirodzený svetelný cyklus nemožno v zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Prílet a tok
Koniec marca – máj (prílet začiatkom apríla; zdroj: Audubon, Birdfact)

Samce prichádzajú na hniezdiská o niečo skôr ako samice — koncom marca alebo začiatkom apríla v južnom areáli (Louisiana, Florida) a v apríli v severnejších štátoch. Samec zakladá revír spevom (hlasná séria "sweet-sweet-sweet") a preinšpektuje viacero dutín v revíri. Pred príchodom samíc si predskupuje fiktívne hniezda z machu (lure nests) vo viacerých dutinách ako súčasť dvorenia — samica si nakoniec vyberie jednu dutinu a sama stavia funkčné hniezdo. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné druh-špecifické údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 4–6 vajec (rozsah 3–8); hniezdna sezóna apríl–júl

Samica sama stavia funkčné hniezdo z machu, lišajníka, liverwort, drobných korenčekov, listov a pavučiny v dutine stromu (alebo hniezdnej búdky s vstupom 3,2 cm) 0,6–10 m nad vodou (zvyčajne 1,5–4 m). Znáška obsahuje 3–8 vajec, zvyčajne 4–6, krémovastých s ružovkastým nádychom a ryšavohnedými a sivasto-fialovými škvrnami, hustejšími pri tupom konci. V južnej časti areálu (Louisiana, Florida) bývajú bežne 2 vrhy ročne.

Inkubácia
12–14 dní (zvyčajne 13 dní); inkubuje iba samica

Iba samica sedí na vajciach počas 12–14 dní, zvyčajne 13 (zdroj: Audubon, Sialis.org, Wikipedia EN). Inkubácia začína deň pred alebo v deň znášky posledného vajca. Samec v tomto čase zásobuje samicu potravou a háji teritórium spevom. Vajíčka inkubuje výhradne samica — toto je zhodné s väčšinou druhov rodu Setophaga aj príbuznými horárikovitými.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz a larvy nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia hmyzom, larvami vodného hmyzu a drobnými mäkkýšmi. Živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Zaujímavosťou je, že práve vyletené mláďatá, ak spadnú do vody, sú schopné plávať po hladine a dostať sa na breh — adaptácia na hniezdenie nad vodou.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú dutinu po 10–11 dňoch (zdroj: Audubon, Sialis.org, Birdfact)

Mláďatá opúšťajú dutinu po 10–11 dňoch od vyliahnutia. V čase vyletenia sú schopné letieť na krátke vzdialenosti (do 10 m) a v prípade pristátia na vode preplávajú na breh až na vzdialenosť 10–15 m. Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Juvenily pripomínajú samice, no sú ešte mdlejšie sfarbené a žltozelenšie. Plné sfarbenie dospelého samca nastupuje po prvom pelichaní.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie: bežná dĺžka života vo voľnej prírode je 4–6 rokov (Birdfact); najstarší zaznamenaný samec mal najmenej 8 rokov a 11 mesiacov (Cornell Lab, BBL records). Oiseaux.net uvádza maximálne záznamy okolo 4 rokov — rozsah zdrojov sa líši, no hodnota 4–9 rokov pokrýva overené záznamy.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik pomarančový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — hniezdi v dutinách nad vodou a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode (v USA pri mokradiach alebo počas jarného ťahu) alebo pasívne sledovanie hniezdnej búdky umiestnenej nad vodou v jeho biotope.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik pomarančový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Pri birdwatchingu sleduj samca z diaľky ďalekohľadom — zlatisto-žltá hlava v kombinácii so sivomodrými krídlami je nezameniteľná; hľadaj ho v korunách stromov nad vodou v záplavovom lese

3

Zaujíma ťa aktívna pomoc? Postav hniezdnu búdku (vstupný otvor 3,2 cm) nad vodou v záplavovom lese — búdkové programy preukázateľne pomáhajú druhu kompenzovať stratu prirodzených dutín

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

5

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — v USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v EÚ platí smernica o vtákoch

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik pomarančový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá. Výnimku tvoria záchranné stanice a licencované rehabilitačné zariadenia, no ani tie ho nechovajú na trvalo.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie pri mokradiach USA počas hniezdnej sezóny (apríl–júl) alebo jarného ťahu
Aktívna pomoc: inštalácia hniezdnej búdky (vstupný otvor 3,2 cm) nad vodou v záplavovom lese v USA — búdkové programy preukázateľne zvyšujú hniezdnu úspešnosť
Birdwatchingové skupiny, atlasy vtákov a databázy (eBird, Avibase, Cornell Lab AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Na čo si dať pozor Horárik pomarančový nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu alebo hniezdnej sezóny v záplavových lesoch juhovýchodného USA. Populácii reálne pomáhajú búdkové programy nad vodou — ak chceš prispieť k ochrane, inštalácia búdky v biotope je zmysluplnejšia než akýkoľvek chov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik pomarančový 13–14 cm Zlatý horárik 11–13 cm Horárik modroperutý 11–12 cm Horárik smrekový 13–15 cm
Horárik pomarančový Zlatý horárik (Setophaga petechia) Horárik modroperutý (Vermivora cyanoptera) Horárik smrekový (Setophaga castanea)
Dĺžka13–14 cm11–13 cm11–12 cm13–15 cm
Váha12–16 g7–13 g8–11 g11–17 g
Dožitie4–6 r (max. zaznam. 8 r 11 mes.)max. 10 rmax. 8–9 rmax. 4,9 r (BBL records)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITES
PovahaSamec: žiarivo zlatisto-žltá hlava a hruď, olivovozelený chrbát, sivomodré krídla bez krídlových pásov, dlhý čierny zobák, čierne oko, biele podchvostníky; samica tlmenejšia, žltozelená korunka; juvenily mdlejšieSamec: žltá hlava, žlté telo s dvomi výraznými žltými krídlovými pásmi a ryšavými pásmi na hrudi u niektorých poddruhov; samica olivovo-žltá bez ryšavých pruhov. KLUC: prítomnosť krídlových pásov odlišuje od horárika pomarančovéhoSamec: zlatožltá hlava a brucho, modrastosivé krídla s dvomi bielymi krídlovými pásmi, čierna línia cez oko a čierne hrdlo (diagnostické). Odlíšenie od horárika pomarančového: biele krídlové pásy + čierna maska; chýba olivovozelený chrbát horárika pomarančovéhoHniezdny samec: kastánová koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár, dve biele krídlové pásy. Jasne odlišný od horárika pomarančového kastánovou farbou a prítomnosťou krídlových pásov; jesenný šat olivovozeleený s buffy podchvostníkmi
AreálHniezdi v záplavových listnatých lesoch juhovýchodného a stredného USA; zimuje v mangrovoch a nížinných lesoch Strednej Ameriky a severnej Kolumbie; jediný dutinový hniezdir medzi vých. horárikmi; klesajúca populáciaNajrozšírenejší horárik v celej Severnej a Strednej Amerike, Karibiku i časti Južnej Ameriky; hniezdi vo vŕbinách, pobrežných krovinách a mangrovoch; niet viazaný na dutinyHniezdi v krovinatých lúkach a zalesnených okrajoch na východe USA; zimuje v Strednej Amerike; populácia výrazne klesá (strata otvorených biotopov a hybridizácia)Hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; dlhý migrant, populácia kopíruje cykly spruce budworm

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi; prognóza závisí od rýchlosti diagnózy.

Parazitizmus kraviarom hnedohlavým (Molothrus ater) — brood parasitism
stredná

Príznaky: V dutine vajcia kuviaka (nie horárika); znáška je menšia alebo chýba; výrazné zníženie hniezdnej úspešnosti; juvenily kraviara vypudia mláďatá hostiteľa

Kraviar hnedohlavý kladie vajcia do dutín horárika pomarančového — vo fragmentovaných lesoch dosahuje parazitizmus hniezd až 40 %. Toto je jedna z hlavných prírodných a antropogénnych hrozieb druhu. V prirodzenom prostredí má horárik obmedzenú obranu (priestorová izolácia biotopov pomáha); búdkové programy pri vode môžu znižovať prístup kraviara k hniezdu.

Konkurencia červienky domovej (Troglodytes aedon) o dutiny
stredná

Príznaky: Zničené hniezdo a vajcia, vyhnaté hniezdiace páry z dutín, výrazný pokles hniezdnej úspešnosti v oblastiach s vysokou hustotou červienok

Červienka domová aktívne ničí hniezda a vajcia horárika v súťaži o hniezdne dutiny — v jednej štúdii bolo zničených 38 % monitorovaných hniezd (zdroj: Sialis.org). Toto správanie je jednou z kľúčových príčin poklesu hniezdnej úspešnosti v niektorých častiach areálu. Búdkové programy v optimálnom biotope (nad vodou) môžu riziko znižovať, pretože červienky sa vyhýbajú búdkam priamo nad hladinou.

Endoparazity a krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity a krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium), ktoré sa pri strese a zhoršení kondície premnožia. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa nových vtákov, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z kolízií s budovami (window strike) a z migrácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie so zasklenenými budovami počas nočnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality malých speváčov v Severnej Amerike. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám.

Prevencia Horárik pomarančový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom alebo migrant v záchrannej stanici): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy a respiračných infekcií. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Zlatožltá hlava bez krídlových pásov — okamžite rozoznateľný. Hniezdny samec horárika pomarančového je vo svojom biotope nezameniteľný: žiarivo zlatisto-žltá až pomarančová hlava a hruď pri rovnomerne sivomodrých krídlach bez akýchkoľvek bielych pruhov. Tento kontrast neduplicitne kombinuje žiadny iný horárik vo východnej Severnej Amerike. Zlatý horárik (Setophaga petechia) má krídlové pásy a ryšavé pásy na hrudi; modroperutý horárik (Vermivora cyanoptera) má čiernu líniu cez oko a výrazné krídlové pásy.

2

Jediný dutinový hniezdir medzi východoamerickými horárikov. Všetky ostatné horáriky vo východnej časti Severnej Ameriky stavajú otvorené misovité hniezda — horárik pomarančový je jedinou výnimkou: hniezdi výlučne v dutinách stromov alebo hniezdnych búdkach. Táto adaptácia ho viaže na zrelé listnaté mokraďové lesy s dostupnými prirodzenými dutinami (predovšetkým po ďatloch) a robí ho citlivým na vyrezávanie mŕtvych stromov z lesov.

3

Fiktívne hniezda samca (lure nests). Samce horárika pomarančového stavajú pred príchodom samíc viacero fiktívnych hniezd z machu vo viacerých dutinách revíru — táto stratégia slúži ako súčasť dvorenia a ukazuje samici ponuku dostupných hniezdnych dutín. Samica si nakoniec vyberie jednu dutinu a sama postaví funkčné hniezdo. Toto správanie je medzi horárikovitými ojedinelé.

4

Mláďatá vedia plávať. Vzhľadom na hniezdenie priamo nad vodou je zaujímavou adaptáciou, že právě vyletené mláďatá sú schopné plávať po hladine — ak pri vyletení spadnú do vody, ľahko sa odpichujú a preplávajú na breh vzdialenosť až 10–15 m. Tento reflex je jedinečnou adaptáciou na mokraďový biotop.

5

Louisianská klenot mokradí. Louisiana hostí odhadom 25 % globálnej hniezdnej populácie horárika pomarančového — žiadny iný štát USA nemá takú koncentráciu tohto druhu. Francis Beidler Forest v Južnej Karolíne s viac ako 2 000 pármi má zasa najvyššiu známu hustotu hniezd tohto druhu na svete.

6

Dôležitosť Kolumbie na zimoviskách. Tracking pomocou geodetických štítkov zistil, že väčšina populácie z celej hniezdnej oblasti USA prezimuje predovšetkým v severnej Kolumbii — v mangrovoch a nížinných lesoch tejto krajiny. Rýchle odlesňovanie kolumbijských pobrežných lesov je preto priamou hrozbou pre celú populáciu.

7

Pokles 34–40 % od roku 1966. Populácia horárika pomarančového klesala od šesťdesiatych rokov minulého storočia v priemere o 0,7–1 % ročne, celkovo o 34–40 % (Partners in Flight, BirdLife). Napriek tomu IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený — pokles nie je dosť rýchly na prah zraniteľnosti. Partners in Flight mu udeľuje Continental Concern Score 14 z 20 — označenie za druh vysokého ochranárskeho záujmu.

8

Aldo Leopold a Audubon. Horárik pomarančový má výnimočné miesto v severoamerickej prírodovednej kultúre: Aldo Leopold ho v klasickom diele A Sand County Almanac opísal ako "klenot môjho chorobami postihnutého hája" (jewel of my disease-ridden woodlot); John James Audubon ho zobrazil ako jednu z prvých plôch svojho slávneho albumu Vtáky Ameriky. V roku 1948 mal hovor o horárikovi pomarančovom nečakanú úlohu v politickom procese Hiss–Chambers, ktorý nastartoval kariéru Richarda Nixona.

9

Monotypický druh s históriou mena. Horárik pomarančový nemá platné poddruhy (monotypický). Rod Protonotaria je monotypický — obsahuje iba tento jeden druh. Druhové meno citrea (lat. citrusovožltý) odkazuje na zlatisto-žltú farbu samca. Anglické meno "Prothonotary Warbler" odkazuje na prothonotarius apostolicus — rímskokatolíckeho úradníka nosiaceho žlto-zlaté rúcho.

10

Búdkové programy zachraňujú druh. Na rozdiel od väčšiny spevavcov horárik pomarančový ochotne obsadzuje hniezdne búdky (podmienka: vstupný otvor 3,2 cm, búdka umiestnená nad vodou) — programy inštalácie búdok na mokradiach v USA (napr. Natchez Trace, Tennessee) preukázateľne pomohli kompenzovať stratu prirodzených dutín a zvýšiť hniezdnu úspešnosť v oblastiach kde boli mŕtve stromy odstránené.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik pomarančový (Protonotaria citrea)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Protonotaria Baird, 1858
Druh Protonotaria citrea (Boddaert, 1783)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe mimoriadne vzácny vagrant, v avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, BirdLife International aj Wikipedia EN nerozoznávajú platné poddruhy. Pôvodne opísal Buffon v roku 1779; binomické meno Protonotaria citrea zaviedol Pieter Boddaert v roku 1783. Rod Protonotaria (monotypický) ustanovil Spencer Fullerton Baird v roku 1858. Druhové meno citrea (latinsky citrusovo-žltý) odkazuje na žiarivo žltú farbu samca.
Avibase_ID 4D08EE7E80D2E275

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik pomarančový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na záplavové lesy s dutinami stromov a na tisíckilometrovú migráciu, ktorej potreby bežný chov nedokáže naplniť. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v EÚ platí smernica o vtákoch. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarného ťahu.

Samec má žiarivo zlatisto-žltú až pomarančovú hlavu a hruď, olivovo-zelený chrbát a rovnomerne sivomodré krídla bez krídlových pásov. Zobák je dlhý a čierny, oko čierne, podchvostníky biele. Samica je výrazne tlmenejšia: korunka žltozelená (nie zlatá), hruď žltšia a menej sýta, chrbát olivovozelený. Juvenily sú ešte mdlejšie než samice. Kľúčovým rozlišovacím znakom oproti podobným druhom sú: žiadne krídlové pásy (zlatý horárik má biele krídlové pásy a ryšavé pásy na hrudi u samca; modroperutý horárik má čiernu líniu cez oko a biele krídlové pásy).

Je to takmer výhradne hmyzožravý druh — strava tvorená hmyzom (podenky, chrúmy, motýle, mravce, chrobáky, dvojkrídlovce), larvami vodného hmyzu a drobnými mäkkýšmi (slimákmi). Potravu zbiera gleaningom z listov, kôry a plávajúcich kmeňov v blízkosti vody; niekedy sa spúšťa na hladinu vody. Mäkkýše v jedálničku sú medzi horárikovitými neobvyklé. V zajatí sa prakticky nechová, kŕmne protokoly nie sú overené.

Horárik pomarančový je jediný horárik vo východnej Severnej Amerike, ktorý hniezdi v dutinách (prírodné dutiny po ďatloch alebo hniezdne búdky). Táto ekologická stratégia mu zrejme poskytuje lepšiu ochranu hniezda pred predátormi v mokraďovom biotope. Dutiny sú navyše stabilnejšie pri prívaloch, keď hladina vody stúpne. Vďaka tejto adaptácii ho aktívne pomáhajú búdkové programy.

IUCN hodnotí horárika pomarančového ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom. Populácia klesla o 34–40 % od roku 1966 a odhaduje sa na 2,1 milióna jedincov; Partners in Flight mu udeľuje Continental Concern Score 14 z 20. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act; v Kanade (Ontario) je zákonom klasifikovaný ako ohrozený druh (Endangered). Hlavné hrozby: odvodňovanie a odlesňovanie záplavových lesov v USA, ničenie mangrovov v Kolumbii na zimoviskách, parazitizmus kraviarom hnedohlavým a konkurencia červienky domovej. Nie je zaradený v CITES.

Hniezdi v záplavových listnatých lesoch juhovýchodného a stredného USA — od Texasu a Floridy po Minnesotu a Wisconsin, na severe ojedielo v Ontáriu (Kanada). Louisiana hostí asi 25 % globálnej hniezdnej populácie. Zimuje predovšetkým v mangrovoch a nížinných lesoch Strednej Ameriky (Panama, Kostarika) a severnej Kolumbie; niektoré jedince aj na Karibiku a vo Venezuele. Migrácia prebieha čiastočne nočne pozdĺž pobrežia Mexického zálivu a cez Karibik — celková vzdialenosť ťahu môže byť 5 000 km a viac.

Dožitie vo voľnej prírode je bežne 4–6 rokov; najstarší zaznamenaný samec mal najmenej 8 rokov a 11 mesiacov (Cornell Lab, BBL records). Samica znáša 3–8 vajec (zvyčajne 4–6), krémovastých s ryšavohnedými škvrnami; inkubuje iba samica počas 12–14 dní (zvyčajne 13). Mláďatá opúšťajú dutinu po 10–11 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. Na juhu areálu sú bežné 2 vrhy ročne.

ZDROJ: Avibase (Protonotaria citrea, Avibase ID 4D08EE7E80D2E275, SK nazov horarik-pomarancovy, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4D08EE7E80D2E275), Wikipedia EN (Prothonotary warbler — dlzka

 Video — Horárik pomarančový

Horárik pomarančový (Protonotaria citrea) — spev a hlas v prírode

Horárik pomarančový (Protonotaria citrea) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Prothonotary Warbler, Česky:   lesňáček zlatý, Nemecky:   Zitronenwaldsänger, Španielsky:   Reinita Protonotaria, Francúzsky:   Paruline orangée, Taliansky:   Parula protonotaria, Holandsky:   Citroenzanger, Portugalsky:   mariquita-protonotária, Poľsky:   bursztynka, Maďarsky:   Citromlombjáró, Rusky:   Лимонная червеедка, Japonsky:   オウゴンアメリカムシクイ, Latinsky:   Protonotaria citrea (Boddaert, 1783)