Horárik pastvinový (Geothlypis trichas)

Parulidae (horárikovité)

Horárik pastvinový

Geothlypis trichas — malý severoamerický spevavcovitý vták so žltým hrdlom a nezameniteľnou čiernou zbojníckou maskou samca — hlasný speváč vlhkých húštín a mokradí

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern — najmenej ohrozený (BirdLife International pre IUCN 2024). Celková populácia odhadovaná na ~77 miliónov dospelých jedincov. Trend populácie je klesajúci — pokles za posledných 10 rokov sa odhaduje na cca 4 %, čo je pod prahom pre kategóriu Vulnerable (>30 % za 10 rokov alebo 3 generácie). Hlavnými hrozbami sú strata a degradácia mokradí a vlhkých krovinnatých biotopov, parazitizmus kukučkou hnedohlavou (Molothrus ater) a kolízia s budovami a komunikačnými vežami počas nočnej migrácie. Niektoré sedentárne pobrežné poddruhy (G. t. sinuosa — soliarny marsh SF Bay, G. t. insperata — Brownsville) sú miestne vážne ohrozené stratou habitátu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–13 cm
Hmotnosť7,6–15,5 g
PôvodSeverná Amerika (Aljaška až stredné Mexiko)
BiotopVlhké húštiny, trstinové porasty, krovinnaté mokrade
Dožitiemax. 11,5 r (AnAge/USGS, vo voľnej prírode)
IUCNLC — najmenej ohrozený (2024), trend klesajúci
StravaPredovšetkým hmyz a pavúky; bobule sezónne
SpevHlasné wichety-wichety-wichety, až 300-krát za hodinu
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

75% 15% 8% STRAVA zloženie
Hmyz — hlavná zložka celoročne: chrobáky, húsenice, muchy, vážky, kobylky, mravce, komáre; glejené z hustej vegetácie 75%
Pavúky a iné bezstavovce — pravidelný doplnok, dôležitý pri odchove mláďat 15%
Drobné bobule a semená — sezónny doplnok počas migrácie a v zime pri nedostatku hmyzu 8%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie, príležitostne 2%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz — muchy, chrobáky, húsenice, mravce, kobylky (hlavná prirodzená potrava; pri chove vo voliére alebo klietke nevyhnutné ako pravidelný doplnok)
  • Hmyzí prášok a sušený hmyz — tphanomyces, sušené potemníky, sušené cvrčky ako alternatíva živej potravy v klietkovom chove
  • Jemná granulovaná zmes pre lesné spevavcov — kvalitná mäkkozobná alebo hmyzožravá zmes ako základ krmiva v zajatí
  • Drobné plody a bobule — aronia, baza čierna, čučoriedky; prirodzený sezónny doplnok aj v chove
  • Naklíčené semená (pšenica, proso, ovos) — jemné zelené klíčky ako vitamínový doplnok
  • Morio červy, múčne červy (Tenebrio molitor) — obmedzene, vysoko tučné; podávať len ako príležitostný pamlsok
  • Uvarené vejce natvrdo (žĺtok) strúhané jemne — zdroj bielkovín pri hniezdení a odchove mláďat
  • Čerstvá pitná voda — meniť každý deň; plytká miska na kúpanie vítaná

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ a solené ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Tučné olejnaté semená (slnečnica, konope) ako základ krmiva — vedú k obezite a stukovateniu pečene; druh je primárne hmyzožravec
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) bobule a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé krmivo a vlhká mäkkozobná zmes — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Mlieko a mliečne výrobky — vtáky laktózu netrávia
Tip od odborníka Horárik pastvinový je v prírode predovšetkým hmyzožravec — hlavnú zložku potravy tvorí hmyz a pavúky gleané z hustej vegetácie pri zemi, pričom bobule a semená sú len sezónnym doplnkom. V klietkovom alebo voliérovom chove je preto pravidelná živá alebo sušená hmyzia potrava nevyhnutná: bez nej dochádza k podvýžive (nedostatok aminokyselín a vitamínu B12). Základ tvorí jemná mäkkozobná zmes doplnená každý deň sušeným hmyzom (potemníky, cvrčky), niekoľkokrát do týždňa čerstvou živou potravou (muchy, cvrčky malé). Bobule a naklíčené semená sú cenným vitamínovým doplnkom. Počas hniezdenia a odchovu mláďat zvýšiť podiel živočíšnej bielkoviny (strúhaný varenec, živý drobný hmyz). Voda čerstvá, meniť denne.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik pastvinový je stredne hlasný druh — samec v hniezdnej sezóne spieva veľmi intenzívne a opakovane (až 125–300 piesní za hodinu), no mimo toho sú bežné len nenápadné kontaktné hlásky. V klietkovom chove by samec spievajúci v hniezdnej sezóne mohol rušiť; v ostatných mesiacoch je výrazne tichší.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik pastvinový nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý voľne žijúci americký druh, ktorý sa v európskej avikultúre takmer nechová. Žije skryto v hustej vegetácii a fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Vzťah k pozorovateľovi má podobu sledovania z úkrytu, nie kontaktu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — horárik pastvinový sa celý deň pohybuje v hustej nízkej vegetácii, prehľadáva steblá a listy pri hľadaní hmyzu a v hniezdnej sezóne samec energicky obhajuje teritórium spevom aj vzdušným tokavým letom. Pre chov potrebuje priestrannú zalestenú voliéru, nie tesnú klietku.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik pastvinový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Spev je druhovo špecifický (wichety-wichety-wichety) a vrodený; druh sa reč nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Horárik pastvinový je nápadne hlasný spevavcovitý vták — jeho dominantný hlasový prejav je glasná, rýchlo opakovaná pieseň samca wichety-wichety-wichety (príp. fonetizovaná ako „witchity-witchity-witchity“ alebo „which-is-it, which-is-it“), ktorá patrí k najznámejším a najcharakteristickejším piesňam severoamerických vtákov. V hniezdnej sezóne ju samec opakuje s neuveriteľnou vytrvalosťou — v priemere 125 piesní za hodinu, v špičkových momentoch až 300 piesní za hodinu. Okrem tohto spievaného teritoriálneho prejavu oba pohlavia vydávajú tučné „chuck“ alebo „tchek“ kontaktné a poplašné hlásky, ktoré zaznievajú pri rušení a v hustej vegetácii. Samice vydávajú v čase párovej pripravenosti rýchle chipingové (cvičavé) hlásky. Druh nenapodobňuje reč ani iné zvuky.

Dokáže hovoriť? Horárik pastvinový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Spev je druhovo špecifický a vrodený: wichety-wichety-wichety a kontaktné chuck/tchek hlásky. Reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • wichety-wichety-wichety (witchity-witchity-witchity) — charakteristická hlasná pieseň samca, rýchlo opakovaná, pozostáva z 2–5 slabík opakovaných 3–5-krát za sériu; v hniezdnej sezóne zaznieva až 300-krát za hodinu
  • chuck / tchek — silná, dobre počuteľná kontaktná a poplašná hláska, vydávajú ju oba pohlavia, keď sa priblíži predátor alebo rušivý element
  • Agresívny zvrkotavý chatter samca — vydávaný pri konflikte s iným samcom alebo pri narušení teritória
  • Rýchle chipingové hlásky samice — ozývajú sa v čase párovej pripravenosti; jemnejšie ako hlásky samca

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z bidla v hustej vegetácii a háji teritórium, niekedy vzlietne 3–8 m do vzduchu s tokavým letom
Hniezdna sezóna (apríl–júl) — stavba hniezda, znáška 3–5 vajec, inkubácia 12 dní (len samica); 2 znášky za rok sú bežné
Odchov mláďat — mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch, obe starky ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou
Zimovanie (október–marec) — väčšina populácie migruje na juh; od s. Mexika cez Strednú Ameriku po s. časť Južnej Ameriky a Antily
Celoročne prítomný v južných častiach areálu (s. Mexiko, subtropická Floridá); sťahovavý na väčšine severnejšieho areálu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci americký druh — v európskej avikultúre sa takmer nechová. Horárik pastvinový je severoamerický sťahovavý hmyzožravý vták, ktorý v SR a strednej Európe nie je prirodzeným druhom ani etablovaným chovancom. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Prípadný chov si vyžaduje priestrannú zalestenú voliéru, pravidelný prívod živého hmyzu a špecialistické znalosti; nie je to druh pre začiatočníkov.
Priestor Horárik pastvinový sa v európskej avikultúre takmer nechová — nie je to štandardný klietkový vták. Vyžaduje priestrannú zalestenú voliéru s hustou nízkou vegetáciou (trstina, ostrice, kríky) napodobňujúcou mokradný biotop. Minimálne rozmery pre prípadnú voliéru: 200 × 80 × 150 cm; ideálne vonkajšia voliéra s naturálnou vegetáciou. Tesná klietka je nevhodná — druh sa pohybuje v hustej vegetácii pri zemi a potrebuje priestor na lezenie a krátke lety.
Deti v domácnosti Horárik pastvinový nie je domáci maznáčik ani vhodný vták pre deti. Deti ho môžu objaviť ako zaujímavý druh zo severoamerických mokradí: nápadná maska samca a hlasný spev sú skvelou ukážkou ekológie vtákov. V prírode (pri cestách do Severnej Ameriky) ho možno pozorovať v mokradných húštinách; v Európe je to vzácna rarita. Najlepšia interakcia je pozorovanie v teréne s ďalekohľadom a nahrávky spevu.
Hlučnosť Samec v hniezdnej sezóne (apríl–júl) spieva veľmi intenzívne — zvuk je príjemný a melodický, no pri 125–300 opakovaniach za hodinu počuteľný aj cez steny bytu. Mimo tohto obdobia je druh podstatne tichší a nenápadný. Pre bytové prostredie je vhodnejšia voliéra v záhrade.
Verdikt odborníka Horárik pastvinový (Geothlypis trichas) je malý hmyzožravý spevavcovitý vták (11–13 cm, 7,6–15,5 g) z čeľade Parulidae (horárikovité), jeden z najhojnejších a najznámejších vtákov Severnej Ameriky. Samec je okamžite rozoznateľný: jasne žlté hrdlo a hruď a výrazná čierna „zbojnícka“ maska cez oči, líca a čelo, ohraničená zhora bielym alebo sivastým pruhom, pri olivovozelenej hornej strane tela. Samica je jednofarebná olivovozelená so žltkastým hrdlom a podchvostím a bez čiernej masky — plachá a ťažšie nápadná. Druh obýva husté vlhké húštiny, trstinové porasty, krovinnaté okraje mokradí a vlhké lúky od Alasky po stredné Mexiko. Je to sťahovavý druh — väčšina populácií zimuje od južných USA cez Strednú Ameriku po severné časti Južnej Ameriky a Antily. Spev samca „wichety-wichety-wichety“ je mimoriadne hlasný a opakovaný (v hniezdnej sezóne až 300-krát za hodinu) a patrí k ikonickým zvukom severoamerických mokradí. Druh sa živí predovšetkým hmyzom a pavúkmi glejnými z hustej nízkej vegetácie; bobule sú len sezónnym doplnkom. Hniezdo stavia samica do miskovitého tvaru z tráv a rastlinného materiálu blízko zeme; znáška 3–5 vajec, inkubácia 12 dní. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou ~77 miliónov jedincov, no s klesajúcim trendom pre stratu mokradí a parazitizmus kukučky hnedohlavej. V SR sa druh nevyskytuje — v európskej avikultúre sa klietkový chov vyskytuje výnimočne.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (minimálne rozmery pri chove)
Vonkajšia alebo vnútorná voliéra minimálne 200 × 80 × 150 cm; ideálne väčšia s naturálnou vegetáciou
Horárik pastvinový nie je vhodný pre tesnú klietku — obýva husté nízke húštiny a potrebuje priestor na pohyb v hustinej vegetácii. Pre prípadný chov je nevyhnutná priestranná voliéra s naturálnymi kríkmi, trstinou a nízkou vegetáciou (ostrice, trávy); tvrdý drôt nahradiť mäkkou sieťou, aby sa vták nepozraňoval. Druh sa v SR bežne nechová.
Spoločenské správanie
V hniezdnom období teritoriálne páry; mimo sezóny a na ťahu jednotlivo alebo v malých zmiešaných skupinách
Samec je počas hniezdenia výrazne teritoriálny a agresívne odháňa iných samcov spevu aj fyzicky. Mimo sezóny sa môže zdržiavať v malých voľných skupinách spolu s inými warblerovatými vtákmi. V klietkovom alebo voliérovom chove odporúčame chovať páry alebo jednotlivo, nie viacero samcov spolu.
Teplota a podnebie
Mierny pás Severnej Ameriky; v hniezdnom areáli znáša chladné jarné teploty, zimuje v subtropickom až tropickom pásme
Druh pochádza z mierne teplého pásma a sezónne migruje do tropickej zimy. Pri chove vo vonkajšej voliére v strednej Európe ho treba v zimných mesiacoch premiestniť do vykúrenej zimovne (min. 12–15 °C) — nejde o mrazuvzdorný druh. Klimatizácia a ochrana pred prievanom sú dôležité.
Hniezdenie a hniezdo
Miskovité hniezdo z tráv a rastlinného vlákna, nízko pri zemi alebo v hustej nízkej vegetácii; znáška 3–5 vajec
Vo voľnej prírode stavia hniezdo samica — miskovité zo suchých tráv, listov, kôry a rastlinného vlákna, vystlané jemnou trávou a vlasmi; umiestnené nízko pri zemi alebo do 1 m v hustom krovistí, trstine alebo ostravách. Znáška 3–5 vajec (bielo-krémové s hnedými a čiernymi škvrnami), inkubácia 12 dní výhradne samicou. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch. V roku sú bežné 2 znášky (apríl–júl).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach a rose na vegetácii; vo voliére ponúknuť plytkú misku s čistou vodou
Vtáky vo voliére vítajú plytkú misku s čistou vodou (max. 2–3 cm hlbokú) na kúpanie; meniť ju denne. Pravidelné kúpanie podporuje zdravie peria. Piesku na prašné kúpanie tento druh nepoužíva.
Svetlo a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným fotoperiodicým (sezónnym) rytmom — dĺžka dňa riadi migráciu a hniezdenie
Horárik pastvinový je denný vták s výrazným sezónnym rytmom riadeným dĺžkou dňa (fotoperiodika): dlhý deň spúšťa hormonálnu kaskádu hniezdenia a tok, krátky deň migráciu na juh. V zajatí je dôležité napodobiť prirodzený fotografický cyklus (13–15 hodín svetla v lete, 10–11 hodín v zime) pomocou programovateľného osvetlenia, inak dôjde k poruchám hniezdneho cyklu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (po prílete na hniezdiska; Cornell Lab / ADW)

Po jarnom prílete na hniezdiska samec obsadí teritórium v hustej nízkej vegetácii a intenzívne ho háji spevom. Samec niekedy vykonáva tokavý let — vzlietne 3–8 m (10–25 stôp) nad vegetáciu, spieva pri lete a zostupuje späť do húštiny. Pohlavná dospelosť nastáva v prvom roku života (Cornell Lab). Samec môže mať počas sezóny viacero partneriek (nepravidelná polygýnia).

Hniezdo a znáška
Apríl–júl; 2 znášky za sezónu bežné (Cornell Lab / ADW)

Hniezdo stavia výhradne samica — miskovité, zo suchých tráv, listov, kôry a rastlinného vlákna, vystlané jemnou trávou; umiestnené nízko pri zemi alebo do 1 m v hustom krovistí, trstine alebo ostricovom poraste, niekedy s čiastočnou strechou z tráv. Znáša 3–5 vajec (bielo-krémové s hnedými, sivými a čiernymi škvrnami a bodkami). Hniezda sú bežne parazitované kukučkou hnedohlavou (Molothrus ater), ktorá môže znížiť reprodukčný úspech.

Inkubácia
12 dní; sedí výhradne samica (ADW / oiseaux-birds.com)

Na vajciach sedí výhradne samica po dobu 12 dní (zdroj: Animal Diversity Web, oiseaux-birds.com — zhodujú sa). Samec v tomto období intenzívne spieva a háji teritórium, no na inkubácii sa nezúčastňuje. Samica sa pravidelne vzdiali z hniezda na krátke kŕmne exkurzie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Oba rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch (ADW / sparrowbirds.com)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia výhradne živým hmyzom a pavúkmi (zdroj: Cornell Lab). Toto je kritické obdobie, kedy je dostatok hmyzieho proteínu absolútne nevyhnutný pre zdravý vývin mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch (zdroj: ADW, sparrowbirds.com — zhodujú sa), no rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne po vyletení.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 8–10 dňoch; juvenilné sfarbenie bez čiernej masky

Mladé vtáky po vyletení sú celkovo olivovozelené a podobajú sa samici — juvenilní samci nemajú čiernu masku ani intenzívne žlté sfarbenie hrdla. Plné dospelé sfarbenie samca (čierna maska, jasné žlté hrdlo) nadobúdajú postupne pelichaním počas prvého roka života. Rodičia dokrmujú mláďatá 2–3 týždne po vyletení z hniezda.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života; maximálne dožitie 11,5 r (AnAge / USGS banding)

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — vtáky hniezdia už v lete po vyliahnutí (Cornell Lab). Maximálne zaznamenané dožitie je 11 rokov 10 mesiacov na základe krúžkovania (USGS Bird Banding Laboratory), AnAge uvádza maximum 11,5 roku. Typické dožitie vo voľnej prírode je podstatne kratšie — väčšina jedincov neprežíva viac ako 3–5 rokov z dôvodu predácie, migračných rizík a parazitizmu.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre takmer nechová; pri prípadnom chove je aklimatizácia pomalá a druh zostáva väčšinou plachý. Adekvátny priestor a minimalizácia rušenia sú kľúčové.

Horárik pastvinový je plachý lesno-mokradný druh, ktorý sa nechová ako spoločenský maznáčik — žije skryto v hustej vegetácii a pred človekom ustupuje. V zriedkavom klietkovom alebo voliérovom chove sa môže čiastočne privyknúť na prítomnosť ošetrovateľa (prijíma potravu z blízkosti), no nestáva sa vtákom na ruku. Kľúčové je tiché prostredie, dostatok úkrytov a prirodzená vegetácia vo voliére; zbytočné manipulácie druh stresujú.

1

Zabezpeč priestrannú voliéru s hustou nízkou vegetáciou (trstina, kríky) — druh potrebuje úkryty a priestor na pohyb

2

Potravu podávaj pokojne a nenápadne — časom sa vták naučí spájať prítomnosť ošetrovateľa s krmením

3

Minimalizuj manipuláciu a rušivé vstupy do voliéry, najmä v hniezdnom období

4

Nekúp a nechytaj voľne žijúce jedince — v EÚ a USA platí ochrana voľne žijúceho vtáctva; chov je možný len z legálnych zdrojov (liahne, odborní chovatelia)

Cena a kde kúpiť

v SR a ČR sa bežne nepredáva — vzácny v európskej avikultúre (presné údaje neoverené)

Horárik pastvinový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky bežne nechová — ide o severoamerický druh, ktorý nie je etablovaným klietkovým chovateľským vtákom v Európe. Občasné ponuky existujú u špecialistov na americké spevavcovité vtáky, no štandardná trhová cena preň v SR a ČR neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES; v rámci EÚ a USA platia veterinárne a dovozné predpisy. Akúkoľvek ponuku na predaj overte z hľadiska legálnosti pôvodu (krúžok, doklady od liahne).

Druh sa v SR bežne nepredáva — vyhľadaj špecialistov na americké lesné spevavcovité vtáky alebo medzinárodné chovateľské združenia
Vždy vyžaduj doklady o pôvode (krúžok, doklad z liahne) — bez dokladov môže ísť o nelegálne odchytený divý exemplár
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, AllAboutBirds Cornell Lab) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Na čo si dať pozor Horárik pastvinový nie je bežný klietkový vták v Európe — pri záujme o chov vyhľadaj špecialistov na americké spevavcovité vtáky a vždy over legálnosť pôvodu exemplára. Bez riadnych dokladov (krúžok, doklad z liahne) môže ísť o nelegálne odchytený divý vták. Pre väčšinu záujemcov je najlepší spôsob, ako tohto vtáka spoznať, sledovanie v prírode pri návšteve Severnej Ameriky alebo počúvanie autentických nahrávok spevu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik pastvinový 11–13 cm Penica čiernohlavá 13–15 cm Horárik stromový 11–13 cm Penica hnedokrídlová 13–15 cm
Horárik pastvinový Penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) Horárik stromový (Setophaga townsendi) Penica hnedokrídlová (Sylvia communis)
Dĺžka11–13 cm13–15 cm11–13 cm13–15 cm
Váha7,6–15,5 g14–22 g7–10 g12–18 g
Dožitiemax. 11,5 r (vo voľnej prírode, AnAge/USGS)do cca 15 rdo cca 8 rdo cca 10 r
Hlučnosťsťahovavý (severoamerický hniezdnik; zimuje Stredná Amerika, Antily)sťahovavý (hniezdnik v SR; zimuje Z Afrika, Mediterán)sťahovavý (západ Severnej Ameriky; zimuje Stredná Amerika)sťahovavý (hniezdnik v SR; zimuje subsaharská Afrika)
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: čierna zbojnícka maska cez oči a líca lemovaná bielym pruhom, jasne žlté hrdlo a hruď, olivovozelený chrbát. Samica: jednofarebná olivovozelená, žltkavé hrdlo a podchvostie, bez masky.Samec: olivovozelený chrbát, sivé boky, čierna čiapočka na temene (nie maska cez oči). Samica a juvenile: hnedočervená čiapočka. Spod tela sivobiely bez výraznej žltej.Samec: žlto-čierne pruhy na hlave (žlté nadočie + čierna tvárna maska + čierne pruhy na chrbte), biela brušná časť. Odlišuje sa zložitejšou kresbou hlavy a bielymi krídlovými pruhmi.Samec: sivá hlava, hrdzavé krídla, biela hrdlo, oranžovo-žltý zobák. Bez masky ani výraznej žltej na hrdle. Habitátom podobný (kroviny, mokradné okraje), ale iná čeľaď (Sylviidae).
AreálSeverná Amerika (južná Aljaška, Kanada, celé USA, s. Mexiko); zimuje s. Mexiko – Karibik – s. Južná Amerika; 13 poddruhov; v SR sa nevyskytujeEurázia — bežný hniezdnik v SR, lesné okraje a kroviny; odlíši sa od horárika pastvinového: žiadna žltá, čiapočka na temene nie maskaIhličnaté lesy západ. Severnej Ameriky (Cascade/Rocky Mountains); v SR sa nevyskytuje; príbuzný New World Warbler z čeľade ParulidaeEurázia — bežný hniezdnik v SR na krovinnatých okrajoch; habitátom je podobná humníkové húštine, no sfarbením celkom odlišná

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus a príbuzné druhy)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, klikanie pri dýchaní, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, mokrej podestielky alebo vlhkého vzduchu — pre hmyzožravce chované v zajatí ide o jedno z najväčších rizík. Stres a chladné vlhké prostredie výrazne zvyšujú náchylnosť. Prevencia: čerstvé suché krmivo, dobre vetrané suché prostredie, pravidelná dezinfekcia voliéry. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Črevné endoparazity (kokcídie, hlísty, trypanozómy)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, slabosť, apatia

Voľne žijúce americké spevavcovité vtáky bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri strese alebo stiesnenom prostredí premnožia. Nové jedince vždy oddeliť do 30-dňovej karantény a vyšetriť trus koprologicky. Liečba cielenými antiparazitikami (metronidazol, fenbendazol) patrí veterinárovi. Dodržiavaj hygienu: čistiť voliéru pravidelne, nikdy nenechávať mokrú podestielku.

Podvýživa z nedostatku hmyzieho proteínu
stredná

Príznaky: Apatia, poruchy peria (slabé, lámavé perie), chudnutie, bledosť, oslabenie imunity, zhoršená reprodukcia

Horárik pastvinový je primárne hmyzožravec — strava bez dostočného podielu živočíšneho proteínu (hmyz, pavúky) vedie k vážnej podvýžive. Jedno z najčastejších zlyhaní pri pokusoch o chov tohto druhu v Európe. Minimum: sušený hmyz každý deň + živý hmyz niekoľkokrát týždenne. Bez toho druh v klietke dlhodobo neprospeje.

Stres a poranenia z manipulácie a nevhodného prostredia
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do sietí a stien, poranenia zobáka, krídel a hlavy, odmietanie potravy, náhly úhyn

Plachý voľne žijúci druh znáša tesné priestory a časté rušenie veľmi zle. Stres dramaticky oslabuje imunitu a je príčinou úhynu krátko po príchode do nového prostredia. Kľúčové je: priestranná voliéra s úkrytmi, mäkké siete (nie tvrdý drôt), minimálna manipulácia, pokoj po príchode nového jedinca.

Parazitizmus ektoparazitmi (perie hnidy, roztoče, vtáčia šváb)
stredná

Príznaky: Intenzívne svrbenie, vypadávanie a poškodenie peria, nespavosť, vyčerpanie, chudnutie

Pri chove v záhradných voliérach je riziko prenosu hnidí peria (Mallophaga), vtáčích roztočov (Dermanyssus gallinae) a iných ektoparazitov zvýšené, najmä ak voliéra nie je pravidelne dezinfikovaná. Kontrolovať perie pravidelne; pri výskyte ihneď izolovať a ošetriť akaricídom (prípravky schválené pre vtáky). Dezinfekcia voliéry horúcou parou.

Prevencia Horárik pastvinový si v zajatí vyžaduje špecializovanú starostlivosť — nie je to odolný klietkový vták a bežné chovateľské postupy pre kanariky alebo zebričky nestačia. Päť kľúčových zásad: (1) Hmyzí proteín každý deň — bez neho druh neprospeje; sušený hmyz + pravidelný živý hmyz sú nevyhnutné. (2) Priestranná voliéra s naturálnou vegetáciou — tesná klietka spôsobuje stres a poranenia. (3) Suché, vetrané, hygienické prostredie — prevencia aspergilózy a ektoparazitov. (4) 30-dňová karanténa nových jedincov s koprologickým vyšetrením trusu — prevencia parazitóz. (5) Minimalizácia rušenia a manipulácie — stres je pre tento plachý druh priamou hrozbou. Pri akomkoľvek príznaku ochorenia okamžite vyhľadaj aviárneho veterinára so skúsenosťami s voľne žijúcimi spevavcovitými vtákmi.

Zaujímavosti

1

Neomylná čierna maska samca — najnápadnejším znakom horárika pastvinového je výrazná čierna zbojnícka maska samca, ktorá siaha od líc cez oči, čelo a za uši; maska je ohraničená zhora kontrastným bielym alebo sivastým pruhom, čím vyzerá, akoby vták mal na tvári bielu čelenku nad čiernou. V kombinácii s jasne žltým hrdlom a hruďou a olivovozelenou hornou stranou je samec jednou z najnenápadnejšie atraktívnych amerických warbler.

2

Spev-superestrát: 300 piesní za hodinu — samec horárika pastvinového patrí k najvytrvalejším spevákom severoamerických vtákov: v hniezdnej sezóne spievou „wichety-wichety-wichety“ opakovane s frekvenciou priemerne 125-krát za hodinu, v špičkách až 300-krát. Pieseň trvá asi 2 sekundy, takže vták spieva prakticky nepretržite, len s krátkymi prestávkami. Ikonická frekvencia z amerických mokradí.

3

Ukrytý génius mokradí — napriek tomu, že druh je jeden z najbežnejších amerických warbler, je prekvapivo ťažko dobre viditeľný: pohybuje sa skryto v hustej nízkej vegetácii, vstupuje do trstiny, ostríc a krovín, kde glejí hmyz, a vyliezol len zriedkavo. Oveľa ľahšie druh načújaš, než ho uvidíš.

4

Najrozšírenejší americký horárik — horárik pastvinový hniezdi na rozsiahlom území od južnej Alasky a celej Kanady cez celé USA až po stredné Mexiko a patrí tak k najrozšírenejším a najpočetnejším spevavcovitým vtákom Nového sveta. Celková populácia sa odhaduje na ~77 miliónov jedincov (BirdLife / IUCN 2024).

5

Obeť kukučky hnedohlavej — hniezda horárika pastvinového sú notoricky parazitované kukučkou hnedohlavou (Molothrus ater), severoamerickou hniezdnou parazitkou. Kukučka znáša vajce do hniezda, domáci rodičia kŕmia cudzí potomok, čím často celá vlastná znáška zahynie. Je to jeden z hlavných tlakov na mierne klesajúci trend populácie.

6

13 poddruhov s geografickými variáciami — druh má 13 uznávaných poddruhov, ktoré sa líšia predovšetkým intenzitou žltého sfarbenia (od pasivne žltej po sýtu zlatožltú), šírkou bieleho pásu nad maskou a olivovým alebo sivastým tónom chrbta. Dve populácie — G. t. sinuosa (soliarenske mokrade San Francisco Bay) a G. t. insperata (Brownsville, Texas) — sú kriticky ohrozené stratou biotopu.

7

Miskovité hniezdo pri zemi — samica stavia dôkladné miskovité hniezdo zo suchých tráv, listov a rastlinného vlákna nízko pri zemi alebo do 1 m výšky v hustom poraste. Hniezdo je niekedy čiastočne zastrešené — zvyšuje sa tým tepelná izolácia a kamufláž. Na inkubácii sedí výhradne samica, samec ju zásobuje potravou.

8

Preletavec s dlhou históriou štúdia — horárik pastvinový bol prvýkrát popísaný Linnaeusom v roku 1766 a odvtedy je jedným z najintenzívnejšie vedecky skúmaných severoamerických vtákov z hľadiska behaviorálnej ekológie, fyziológie migrácie aj populačnej dynamiky. Z krúžkovania (USGS Bird Banding Laboratory) pochádzajú záznamy jedincov až 11 rokov a 10 mesiacov starých.

9

Plachý migrant s hlasom na míle ďaleko — hoci horárik pastvinový je sťahovavý druh zimujúci od Mexika po Surinam, v hniezdnom revíri je akusticky dominantný: jeho charakteristický „wichety“ spev počuť z veľkej diaľky a slúži ako jednoduché terénne identifikačné kritérium pre ornitológov i bežných nadšencov.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik pastvinový (Geothlypis trichas)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Geothlypis Cabanis, 1847
Druh Geothlypis trichas (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický druh Nového sveta, v Európe výnimočne zaznamenaný len ako vzácny zatúlaný vták
Poddruhy Druh má 13 uznaných poddruhov, ktoré sa líšia predovšetkým intenzitou žltého sfarbenia spodku tela a šírkou bieleho lemovania masky samca: G. t. trichas (jv. Kanada, sv. USA), G. t. brachidactyla (sv. USA), G. t. typhicola (pobrežné mokrade jv. USA), G. t. ignota (Floridský polostrov), G. t. occidentalis (z. Severná Amerika, Rocky Mountains), G. t. campicola (vnútrozemie západu USA), G. t. arizela (sz. Pacifické pobrežie), G. t. sinuosa (San Francisco Bay — soliarenske mokrade, silno ohrozená), G. t. scirpicola (j. Kalifornia a sz. Mexiko), G. t. chryseola (j. Arizona, Baja California), G. t. modesta (s. Mexiko), G. t. insperata (Brownsville, Texas / sv. Mexiko — silno ohrozená), G. t. melanops (j. Mexiko). Pomenovanie: opísal Carolus Linnaeus v roku 1766; druhové meno trichas odkazuje na rod trstinákov Acrocephalus (gréc. trikhás = druh speváka).
Avibase_ID BA4C8A02839564AC

? Často kladené otázky

Samec má čiernu zbojnícku masku cez oči, líca a čelo, ohraničenú zhora bielym alebo sivastým pruhom, pri jasne žltom hrdle a hrudi a olivovozelenej hornej strane tela. Samica je bez masky — jednofarebná olivovozelená so žltkastým hrdlom a podchvostím. Hlasný spev samca „wichety-wichety-wichety“ (až 300-krát za hodinu) je ďalším neomylným znakom.

Obýva husté vlhké húštiny, trstinové a ostricové porasty, krovinnaté okraje mokradí, vlhké lúky a zarástajúce priekopy — skrátka akúkoľvek hustú nízku vegetáciu v blízkosti vody. Hniezdny areál siaha od južnej Alasky a Kanady cez celé USA až po stredné Mexiko. Väčšina populácií je sťahovavá a zimuje od južných USA cez Strednú Ameriku po severné časti Južnej Ameriky a Antily. V SR sa druh nevyskytuje.

Samec má nezameniteľnú čiernu zbojnícku masku, ktorá kontrastuje s jasne žltým hrdlom; hore telo je olivovozelené. Samica je bez čiernej masky — celkovo olivovozelená so žltkastým hrdlom a podchvostím a bledšími bokmi. Juvenilný samec podobne chýba masku v prvom jesennom šate, no žlté hrdlo a olivová horná strana ho odlišujú od samice.

Je to predovšetkým hmyzožravec — glejí hmyz (chrobáky, muchy, húsenice, kobylky, dragonfly) a pavúky z hustej nízkej vegetácie. Pri chove je preto pravidelná živá alebo sušená hmyzia potrava absolútne nevyhnutná — bez nej druh v zajatí neprospeje. Bobule a drobné semená sú len sezónnym doplnkom počas migrácie a zimy.

IUCN LC (Least Concern — najmenej ohrozený) s odhadovanou populáciou ~77 miliónov jedincov, no s klesajúcim populačným trendom. Hlavnými hrozbami sú strata a degradácia mokradí a krovinnatých biotopov a parazitizmus kukučkou hnedohlavou (Molothrus ater). Pokles zatiaľ neprekročil prah pre zraniteľnosť (VU). Niektoré populačne izolované poddruhy (G. t. sinuosa, G. t. insperata) sú miestne silno ohrozené.

Horárik pastvinový znáša 3–5 vajec (bielo-krémové s hnedými a čiernymi škvrnami). Na vajciach sedí výhradne samica po dobu 12 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia výhradne hmyzom. V roku sú bežné 2 znášky (apríl–júl). Hniezdo je stavané nízko pri zemi alebo do 1 m výšky v hustom poraste.

V bežnej európskej avikultúre sa takmer nechová — nie je to štandardný klietkový vták. Prípadný chov si vyžaduje priestrannú voliéru s naturálnou nízkou vegetáciou, pravidelný prívod živého hmyzu a špecialistické znalosti; tesná klietka je nevhodná. Druh je sťahovavý a sezónne potrebuje zimovisku s teplejšou teplotou (min. 12–15 °C). V SR ide o vzácny výskyt v avikultúre; vždy overte legálnosť pôvodu jedinca.

Samec spieva hlasné, rýchlo opakované „wichety-wichety-wichety“ (príp. „witchity-witchity“ alebo „which-is-it, which-is-it“) — jedno z najcharakteristickejších volání severoamerických vtákov. V hniezdnej sezóne spievou priemerne 125-krát za hodinu, v špičkách až 300-krát. Oba pohlavia vydávajú krátku, silnú hlásku „chuck“ pri vyrušení. Druh nenapodobňuje reč ani iné zvuky.

ZDROJ: Avibase (Geothlypis trichas, ID BA4C8A02839564AC, SK názov horárik pastvinový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=BA4C8A02839564AC), Wikipedia EN (Common yellowthroat — dĺžka 11–13 cm,

 Video — Horárik pastvinový

Horárik pastvinový (Geothlypis trichas) — spev a hlas v prírode

Horárik pastvinový (Geothlypis trichas) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Common Yellowthroat, Česky:   Lesňáček žlutohrdlý, Nemecky:   Weidengelbkehlchen, Španielsky:   Mascarita Común, Francúzsky:   Paruline masquée, Taliansky:   Parula golagialla, Holandsky:   Gewone Maskerzanger, Portugalsky:   Mariquita-de-mascarilha, Poľsky:   Cytrynka czarnolica, Maďarsky:   Északi álarcosposzáta, Rusky:   Северная желтогрудка, Japonsky:   カオグロアメリカムシクイ, Latinsky:   Geothlypis trichas (Linnaeus, 1766)