Horárik palmový (Setophaga palmarum)

Parulidae (horárikovité)

Horárik palmový

Setophaga palmarum — drobný boreálny horárik s hrdzavou čiapkou a nezameniteľným kývaním chvosta — najzemskejší druh rodu Setophaga, hniezdny v rašeliniskách Kanady, zimujúci v Karibiku

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2018). Globálna populácia sa odhaduje na cca 13 miliónov dospelých jedincov. Populačný trend je hodnotený ako stabilný až rastúci — v rokoch 1966–2015 populácia vzrástla v severnej časti hniezdneho areálu, ročný nárast cca 4,54% v rokoch 1970–2012 (BirdFact). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavné hrozby zahŕňajú stratu a degradáciu boreálnych rašeliniskových biotopov v Kanade (ťažba dreva, odvodňovanie), kolízie sťahovavých vtákov s presklenými budovami a zmeny klímy ovplyvňujúce dostupnosť hmyzu v rašeliniskách. Na zimoviskách je relatívne prispôsobivý aj na urbánne a poľnohospodárske biotopy.
Dĺžka12–14 cm
Váha8,5–14,2 g
Dožitiemax. 6 r 7 mes. (voľná príroda)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
StravaPrevažne hmyz; v zime aj bobule
HniezdiskoRašeliniská boreálneho lesa Kanady
ZimoviskoJuhovýchod USA, Karibik, Yucatán
Poznávací znakNeustále kývanie chvostom, žlté podchvostové krovky

Výživa

  • Hmyz — chrobáky, muchy, komáre, húsenice, blanokrídlovce (osy, mravce), vošky, kobylky; hlavná zložka počas celého roka a absolútne dominantná v hniezdnej sezóne
  • Pavúky — pravidelný doplnok pri snímaní kŕmenia z vegetácie a zo zeme
  • Bobule a drobné plody (maliny, tuje, bayberry) — sezónna zimná zložka, zvlášť dôležitá v Karibiku a na juhovýchode USA
  • Semená tráv a rastlín — príležitostný doplnok, najmä v zime, keď je hmyz obmedzene dostupný
  • Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie živočíšnej potravy, príjem zo zeme
Tip od odborníka Horárik palmový je v prírode prevažne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne loví takmer výhradne hmyz (chrobáky, muchy, komáre, húsenice, blanokrídlovce) a pavúky, pri zemi alebo v nízkom podraste, čo ho odlišuje od väčšiny horárikovitých loviacich vo vetvách stromov. V zime dopĺňa stravu bobule a drobné semená, keď je hmyz obmedzene dostupný. V zajatí sa tento druh prakticky nechová — ide o voľne žijúceho sťahovavého migranta — a overené kŕmne protokoly preň neexistujú. Pri dočasnej záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živočíšna bielkovina: živé mušičky (Drosophila), malé cvrčkovia alebo certifikovaná hmyzožravá pasta. Výhradne semenná strava je nevhodná. Čistá pitná voda denne.

Hlasový prejav

Horárik palmový patrí medzi nenápadnejších spevákov v čeľadi Parulidae. Hlavný spev samca je slabé monotónne suché triľovanie — opisované ako podobné spevu strnádky čikavej (Spizella passerina), no pomalšie; anglické zdroje ho charakterizujú ako weak, dry, buzzy trill prednášané z expozovaného bidla. Kontaktná a poplašná hláska je ostré krátke chek (alebo tsip/chip), počuteľné pri pohybe pri zemi. Spev je jednoduchou súvislou sériou bez výraznej variácie. Druh nenapodobňuje iné zvuky ani ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí nechová, hlasitosť v domácnosti je len teoretická úvaha.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — slabé monotónne suché triľovanie, opisované ako pomalšia verzia spevu strnádky čikavej; prednášané samcom z expozovaného bidla na okraji rašeliniska (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
  • Kontaktná a poplašná hláska — ostré krátke chek (alebo tsip/chip), najčastejší zvukový prejav počas pozemného kŕmenia a migrácie
  • Vysoké tsip pri migračných kontaktoch — jemné dorozumievacie hlásky počas nočnej migrácie a v zmiešaných kŕdlikoch na zimoviskách
  • Tiché kontaktné hlásky v páre — nenápadná vokalizácia v hniezdnom teritóriu pri komunikácii medzi partnermi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z expozovaného bidla monotónnym triľovaním a háji teritórium v rašelinisku; páry sa tvoria koncom apríla až polovicou mája
Hniezdna sezóna — znáška od polovice mája do konca júna, výnimočne do polovice júla (zdroj: BirdFact, Audubon)
Odchov mláďat — inkubácia 12 dní (iba samica), perovanie 8–12 dní v hniezde; mláďatá zostávajú s rodičmi ďalších cca 8 dní (zdroj: Wild Adirondacks)
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; hrdzavá čiapka sa v zimnom šate stáva hnedastou
Zimovanie (október–apríl) — juhovýchod USA (vrátane Floridy), Karibik, polostrov Yucatán a Stredná Amerika; pozdĺž pobrežia aj sever po Nové Škótsko (východný poddruh)
Celoročne sťahovavý druh: jar prílet na hniezdiská (apríl — jeden z najskorších horárikovitých), jeseň odlet na zimoviská (september–október); zimuje v otvorených biotopoch vrátane golfových ihrísk, pobreží a záhrad

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do rašelinisiek boreálneho lesa a zimovísk juhovýchodnej Ameriky, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti nízka sieťová klietka s vegetáciou pri zemi
Horárik palmový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. V prírode trávi väčšinu dňa pri zemi alebo v nízkom podraste — to ho odlišuje od väčšiny horárikovitých. Ak sa jedinec ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje nízke bezpečné prostredie s vetvičkami pri zemi, čistou vodou a živým hmyzom.
Prirodzený biotop
Sphagnové rašeliniská s rozptýlenými smrekmi, tamarakom a jedľou balzamovou v boreálnom lese Kanady a SV USA; v zime otvorené biotopy juhovýchodu USA, Karibiku a Yucatánu
V hniezdnom areáli je horárik palmový úzko viazaný na otvorené rašeliniská (muskegs) s rozptýlenými ihličnanmi — smrek čierny (Picea mariana), tamarako (Larix laricina) a jedľa balzamová (Abies balsamea) — s hustým mechom (Sphagnum) pri zemi (zdroj: Audubon, Wikipedia EN). Asi 98% globálnej populácie hniezdi v kanadskej boreálnej zóne (BirdFact). Cez migráciu využíva staré živé ploty, okraje polí, brehy potokov a otvorené pastviny. Na zimoviskách obýva subtropické kroviny, golfové ihriská, pobrežné pruhy, záhrady a otvorené lesostepi Floridy, Karibiku a Yucatánu.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia a zimovanie: voľné kŕdliky, niekedy zmiešané s inými horárikovitými
Počas hniezdenia samec háji teritórium v rašelinisku. Na zimoviskách a počas migrácie sa horárik palmový zdržiava v menších skupinkách alebo voľných zmiešaných kŕdlikoch s inými horárikovitými a drobnými spevávcami. Viac než väčšina horárikovitých sa drží blízko zeme alebo na zemi.
Teplota a podnebie
Hniezdny areál: chladné boreálne rašeliniská Kanady (subarktické podnebie); zimovisko: subtropické a tropické pásmo juhovýchodnej USA, Karibiku a Strednej Ameriky
Druh je prispôsobený na chladné rašeliniskové prostredie boreálnej Kanady a každoročne migruje do teplého subtropického prostredia zimovísk. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obe sezóny v optimálnom prostredí s dostupnou potravou. Nie je vhodný na trvalý chov v jednej teplotnej zóne.
Hniezdenie
Otvorená pohárová miska na zemi alebo tesne nad zemou v mechoch rašeliniska, pri pätici smreka alebo tamaraka; znáška 4–5 vajec
Samica stavia otvorenú pohárovú misku z tráv, kôry a kúskov rastlín, vystlanú jemnými vláknitými materiálmi (srsť, páperie, jemné trávy). Hniezdo umiestňuje na zemi alebo tesne nad ňou v mechovej pokrývke rašeliniska, zvyčajne pri pätici tamaraka alebo smreka (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks). Znáška: 4–5 vajec krémovobielych s hnedočervenými škvrnami pri tupom konci. Inkubuje iba samica počas 12 dní; samec ju v tomto čase kŕmi. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–12 dňoch od vyliahnutia a ostávajú s rodičmi ďalších cca 8 dní.
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Horárik palmový sa pri zemi stretáva s rôznymi povrchmi; hygiena peria je pre prevenciu ektoparazitov dôležitá. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Prostredie udržuj suché a čisté — druh sa kŕmi pri zemi a prenáša nečistoty.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Horárik palmový je jedným z najskorejších migrantov v čeľadi Parulidae — prilieta na kanadské hniezdiská začiatkom apríla, takmer o 2 mesiace skôr než mnohé príbuzné druhy (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Samec spieva z expozovaného bidla monotónnym triľovaním a háji teritórium v rašelinisku. Páry sa tvoria koncom apríla až polovicou mája. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch overené).

Hniezdo a znáška
Znáška od polovice mája; 4–5 vajec (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks, BirdFact)

Samica stavia sama otvorenú pohárovú misku z rastlinných vlákien a mechu, vystlanú srsťou a pápovím, na zemi alebo tesne nad ňou v mechoch rašeliniska — zvyčajne pri pätici tamaraka alebo smreka čierneho (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks). Znáška obsahuje 4–5 vajec krémovobielych s hnedočervenými škvrnami sústredených pri tupom konci. Hniezdna sezóna: od polovice mája do konca júna, výnimočne do polovice júla.

Inkubácia
12 dní; inkubuje iba samica (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks, BirdFact)

Iba samica sedí na vajciach počas 12 dní — samec ju v tomto čase kŕmi a háji teritórium spevom. Tento údaj je potvrdený viacerými nezávislými zdrojmi (Audubon Field Guide, Wild Adirondacks, BirdFact). Hniezdo je pri zemi, čo ho robí zraniteľným voči pozemným predátorom (líška, lasica, vrany).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia hmyzom a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast peria a svalov. Horárik palmový je prevažne hmyzožravec a pri kŕmení mláďat na hmyz kompletne prechádza.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo 8–12 dní po vyliahnutí; s rodičmi ostávajú ďalších cca 8 dní (zdroj: Wild Adirondacks)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–12 dňoch od vyliahnutia (zdroj: Wild Adirondacks) a zostávajú s rodičmi ďalších cca 8 dní po vyletení. Jesenní jedinci a samice sú celkovo tlmenejšej farby — hrdzavá čiapka je menej výrazná alebo hnedastá; žlté podchvostové krovky ostávajú ako spoľahlivý identifikačný znak vo všetkých šatách.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je pre tento druh výslovne uvedený v dostupných zdrojoch — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 6 rokov a 7 mesiacov (USGS Bird Banding Laboratory, Cornell Lab; zdroj: BirdFact). Typická dĺžka života v prírode je 2–5 rokov (ročná mortalita cca 40–50%).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik palmový 12–14 cm Horárik prérijný 11–13 cm Horárik kapemajský 12–14 cm Horárik žltobruchý 11–13 cm Horárik jedľovcový 11–14 cm
Horárik palmový Horárik prérijný (Setophaga discolor) Horárik kapemajský (Setophaga tigrina) Horárik žltobruchý (Setophaga petechia) Horárik jedľovcový (Setophaga fusca)
Dĺžka12–14 cm11–13 cm12–14 cm11–13 cm11–14 cm
Váha8,5–14,2 g6–10 g8–13 g7–11 g8–12 g (priemer 9,7 g)
Dožitiemax. 6 r 7 mes. (krúžkovanie, USGS/Cornell); typicky 2–5 rmax. cca 10 rmax. cca 8 rmax. cca 10 rmax. 8,2 r (AnAge database)
OchranaIUCN LC (stabilný/rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaHrdzavá čiapka v hniezdnom šate, žlté podchvostové krovky (celý rok), neustále kývanie chvostom; pohlavná monochromatickosť; 2 poddruhy: žltý (hypochrysea) a hnedý/západný (palmarum)Tiež kýva chvostom, no má čierne prúžky na bokoch, čierny polmesiacový vzor na tvári samca a žlté brucho bez hrdzavej čiapky; bez hrdzastej čiapky — kľúčové odlíšenie od horárika palmovéhoSamec v hniezdnom šate má nápadné hrdzasté líca a čierny prúžok na tvári; žltý podchvostový krovkový pás prítomný, no chýba kývanie chvostom a líca sú hrdzasté (nie čiapka); samica nenápadná sivastá s jemnou kresbouSamec sýto žltý s červenohnedými prúžkami na hrudi a žltavozelenkastým chrbtom; bez hrdzavej čiapky a bez kývania chvostom — ľahko odlíšiteľný od horárika palmového; jeden z najrozšírenejších horárikovitýchSamec má ohnivo-oranžové hrdlo — absolútny unikát medzi horárikovitými; loví vo vrcholkoch ihličnanov, nie pri zemi; bez kývania chvostom; pohlavný dimorfizmus výrazný (na rozdiel od pohlavnej monochromatickosti horárika palmového)
AreálHniezdi v rašeliniskách boreálneho lesa Kanady (98% pop.) a SV USA; zimuje juhovýchod USA, Karibik, Yucatán, Stredná Amerika; najzemskejší horárik rodu SetophagaHniezdi v krovitých lemoch a otvorených lesoch juhovýchodu USA; zimuje v Karibiku a v Mexiku; má klesajúci trendHniezdi v boreálnych ihličnatých lesoch Kanady; zimuje na Karibiku — specialista na ostrovné zimovanie; kŕmi sa vo vetvách stromov, nie pri zemiJeden z najrozšírenejších horárikovitých Severnej a Strednej Ameriky; hniezdi od arktickej tundry po karibské mangrovníky; veľmi variabilný druh s množstvom geografických foriemHniezdi v ihličnatých lesoch SV Severnej Ameriky; zimuje v horských lesoch Ánd (600–2500 m n. m.); dlhý migrant, hniezdo vysoko na ihličnanoch

Zaujímavosti

1

Neustále kývanie chvostom — absolútny identifikačný znak. Horárik palmový takmer neprestajne pumpuje chvost hore a dole — aj pri pozemnom kŕmení, sedení na bidle i pri vzlete. Toto správanie zdieľajú v rode Setophaga len Kirtlandov horárik a horárik prérijný, no horárik palmový je z trojice najhojnejší a najrozšírenejší. Raz si toto správanie všimnete a druh spoznáte okamžite.

2

Žlté podchvostové krovky celý rok. Zatiaľ čo väčšina terénnych znakov (hrdzavá čiapka, sfarbenie brucha) sa mení podľa sezóny a poddruhu, žlté podchvostové krovky sú prítomné vo všetkých šatách — hniezdnom, zimnom, u oboch pohlaví aj u oboch poddruhov. Sú kľúčovým identifikačným znakom na terénne odlíšenie od podobných horárikovitých.

3

Dva poddruhy — žltý a hnedý. Východný hypochrysea je sýto žltý celou spodnou stranou so hrdzastými prúžkami na prsiach a bokoch, s jasne žltým obočím. Západný palmarum je oveľa tlmenejší: bruch je belavý, žltá je obmedzená na podchvostové krovky a obočie môže byť takmer biele. V teréne sú rozdiely niekedy väčšie než medzi rôznymi druhmi.

4

Najzemskejší horárik rodu Setophaga. Horárik palmový sa kŕmi pri zemi alebo v krátkom podraste výrazne viac ako väčšina príbuzných horárikovitých — typicky preskakuje po chodníkoch, trávnikoch, na plážach a v otvorených porastoch. Práve preto je pomerne dobre viditeľný a ľahšie pozorovateľný než druhy lovné vo vrcholkoch stromov.

5

Jeden z prvých jarných migrantov. Horárik palmový prilieta na kanadské hniezdiská začiatkom apríla — podľa Wikipedia EN takmer o 2 mesiace skôr než mnohé iné horárikovité druhy. Na sever migruje skoro, čo mu umožňuje využiť ešte chladné, no hmyzom bohatejšie rašeliniská skôr, než ostatné druhy obsadia biotopy.

6

Hniezdi takmer výlučne v Kanade. Asi 98% globálnej populácie hniezdi v kanadskom boreálnom lese (BirdFact). Druh je teda v mnohom typickým kanadským prírodným pokladom, hoci na zimoviskách je bežný po celom juhovýchode USA a v Karibiku — kde zimujúce vtáky v otvorených biotopoch vidí oveľa viac ľudí než hniezdiacich v odľahlých rašeliniskách.

7

Globálna populácia rastie. Na rozdiel od mnohých severoamerických horárikovitých, ktorých populácie klesajú, horárik palmový vykazuje rastúci trend — cca +4,54% ročne v rokoch 1970–2012 (BirdFact). Globálna populácia sa odhaduje na cca 13 miliónov jedincov (IUCN 2018). Dôvodom je zrejme aj prispôsobivosť na zimoviská vrátane urbánnych a poľnohospodárskych biotopov.

8

Pomerne krátky život. Maximálne zaznamenané dožitie horárika palmového je 6 rokov a 7 mesiacov podľa záznamov krúžkovania (USGS Bird Banding Laboratory / Cornell Lab). Typická dĺžka života je len 2–5 rokov — ročná mortalita cca 40–50% (BirdFact). Migrujúce horárikovité čelia obrovskému riziku pri strednoamerických prechodoch, kolíziách s budovami a dravcoch.

9

Nechová sa v avikultúre — ani v Severnej Amerike. Horárik palmový je v USA a Kanade plne chránený Migratory Bird Treaty Act; odchyt, držanie ani obchod s ním sú nezákonné. V Európe platia analogické smernice. Stránka má čisto atlasový a identifikačný charakter a akékoľvek chovateľské odporúčania by boli irelevantné a zavádzajúce.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik palmový (Setophaga palmarum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga palmarum (J.F. Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický sťahovavý druh hniezdny v boreálnej Kanade; v Európe ide o vzácneho toulavca (vagrantného jedinca), nie o etablovaný druh ani chovaný taxón
Poddruhy Dva poddruhy s rozsiahlym prelínaním sa v zóne kontaktu: S. p. palmarum (Gmelin, 1789) — západný poddruh, hniezdi od Britskej Kolumbie po Ontario, menej žltý dole s belavou bruchom; S. p. hypochrysea Ridgway, 1876 — východný poddruh (žltý palmový horárik), hniezdi od Ontária po Nové Škótsko a Newfoundland, sýto žltý celou spodnou stranou so hrdzastými prúžkami. Druhové meno palmarum (latinsky palmový) pochádza z pôvodného opisu z Hispanioly, kde zimuje medzi palmami. Druh opísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1789; niektoré staršie zdroje ho zaraďujú pod rod Dendroica.
Avibase_ID 4AAEF54973E5453C

? Často kladené otázky

Tri spoľahlivé znaky: (1) Neustále pumpovanie chvosta — horárik palmový kýva chvostom hore a dole takmer neprestajne, aj pri sedení; žiadny iný bežný horárik to nerobí tak výrazne. (2) Žlté podchvostové krovky — prítomné celý rok, u oboch pohlaví a oboch poddruhov. (3) Kŕmenie pri zemi — chodí po chodníkoch, trávnikoch a pobrežiach, nie len vo vetvách stromov. V hniezdnom šate pridáva hrdzavú čiapku. Od prérijného horárika (S. discolor) sa odlíši absenciou čiernych prúžkov na boku a čierneho lícneho polmesiaca; od horárika kapemajského (S. tigrina) chýbajúcim hrdzastým lícom samca a typickým pohybovým správaním.

V zimnom šate je hrdzavá čiapka hnedastá a menej výrazná, no žlté podchvostové krovky zostávajú — to je kľúčový znak. Navyše kývanie chvostom je rovnako výrazné v zime ako v lete. Na floridských zimoviskách sa pohybuje po zemi v otvorených biotopoch, kde je veľmi dobre pozorovateľný, na rozdiel od iných horárikovitých skrytých vo vegetácii.

Hniezdi v sphagnových rašeliniskách s rozptýlenými ihličnanmi (smrek čierny, tamarako, jedľa balzamová) v boreálnom lese Kanady a severovýchodu USA — asi 98% globálnej populácie hniezdi v Kanade. Zimuje na juhovýchode USA (predovšetkým Florida a pobrežie Mexického zálivu), v Karibiku, na Yucatáne a v Strednej Amerike. Patria doňho aj pobrežné oblasti až po Nové Škótsko (východný poddruh). Je to dlhý sťahovavý druh a jeden z prvých horárikovitých na jar (apríl).

Samica znáša zvyčajne 4–5 vajec krémovobielych s hnedočervenými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je otvorená pohárová miska na zemi alebo tesne nad ňou v mechovej pokrývke rašeliniska. Inkubuje výhradne samica počas 12 dní (samec ju v tomto čase kŕmi). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–12 dňoch od vyliahnutia a ostávajú s rodičmi ďalších cca 8 dní. Tieto údaje potvrdzujú viaceré nezávislé zdroje: Audubon, Wild Adirondacks, BirdFact.

Meno pochádza z pôvodného opisu druhu v roku 1789, keď Johann Friedrich Gmelin popísal druh podľa exemplárov zo zimovísk na Hispaniole (Santo Domingo), kde sa horárik bežne zdržiava medzi palmami pri pobreží a v otvorených záhradách. Na hniezdiskách v rašeliniskách Kanady žiadne palmy nie sú — meno teda odkazuje na zimný výskyt, nie na hniezdny biotop. Je to zavádzajúce pomenovanie, typické pre vtáky opísané podľa zimovísk.

IUCN hodnotí horárika palmového ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou cca 13 miliónov jedincov a stabilným až rastúcim trendom (+4,54% ročne 1970–2012; zdroj: BirdFact). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt, držanie a obchod. V SR sa bežne nevyskytuje; na území EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. V SR zákon 543/2002 Z.z. sa naň priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

V praxi nie. Horárik palmový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, chránený v USA a Kanade Migratory Bird Treaty Act. Je to prevažne hmyzožravec vyžadujúci živú potravu, dlhú migráciu a rozsiahle rašeliniskové prostredie — podmienky, ktoré chov nedokáže naplniť. Stránka má atlasový a identifikačný charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie na zimoviskách vo Floride alebo Karibiku.

ZDROJ: Avibase (Setophaga palmarum, ID 4AAEF54973E5453C, SK názov horárik palmový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4AAEF54973E5453C), Wikipedia EN (Palm warbler — taxonómia, dĺžka 12–14 cm,

 Video — Horárik palmový

Horárik palmový (Setophaga palmarum) — spev a hlas v prírode

Horárik palmový (Setophaga palmarum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Palm Warbler, Česky:   Lesňáček bažinný, Nemecky:   Palmenwaldsänger, Španielsky:   Reinita palmera, Francúzsky:   Paruline à couronne rousse, Taliansky:   Dendroica delle palme, Holandsky:   Palmzanger, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   Lasówka kasztanowogłowa, Maďarsky:   Billegető lombjáró, Rusky:   Пальмовая древесница, Japonsky:   ヤシアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga palmarum (J.F. Gmelin, 1789)