Horárik palmový (Setophaga palmarum)

Parulidae (horárikovité)

Horárik palmový

Setophaga palmarum — drobný boreálny horárik s hrdzavou čiapkou a nezameniteľným kývaním chvosta — najzemskejší druh rodu Setophaga, hniezdny v rašeliniskách Kanady, zimujúci v Karibiku

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2018). Globálna populácia sa odhaduje na cca 13 miliónov dospelých jedincov. Populačný trend je hodnotený ako stabilný až rastúci — v rokoch 1966–2015 populácia vzrástla v severnej časti hniezdneho areálu, ročný nárast cca 4,54% v rokoch 1970–2012 (BirdFact). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavné hrozby zahŕňajú stratu a degradáciu boreálnych rašeliniskových biotopov v Kanade (ťažba dreva, odvodňovanie), kolízie sťahovavých vtákov s presklenými budovami a zmeny klímy ovplyvňujúce dostupnosť hmyzu v rašeliniskách. Na zimoviskách je relatívne prispôsobivý aj na urbánne a poľnohospodárske biotopy.
Dĺžka12–14 cm
Váha8,5–14,2 g
Dožitiemax. 6 r 7 mes. (voľná príroda)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
StravaPrevažne hmyz; v zime aj bobule
HniezdiskoRašeliniská boreálneho lesa Kanady
ZimoviskoJuhovýchod USA, Karibik, Yucatán
Poznávací znakNeustále kývanie chvostom, žlté podchvostové krovky
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 15% 12% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky, muchy, komáre, húsenice, blanokrídlovce (osy, mravce), vošky, kobylky; hlavná zložka počas celého roka a absolútne dominantná v hniezdnej sezóne 65%
Pavúky — pravidelný doplnok pri snímaní kŕmenia z vegetácie a zo zeme 15%
Bobule a drobné plody (maliny, tuje, bayberry) — sezónna zimná zložka, zvlášť dôležitá v Karibiku a na juhovýchode USA 12%
Semená tráv a rastlín — príležitostný doplnok, najmä v zime, keď je hmyz obmedzene dostupný 5%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie živočíšnej potravy, príjem zo zeme 3%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — chrobáky, muchy, komáre, húsenice, blanokrídlovce (osy, mravce); základ prirodzenej stravy v hniezdnej sezóne (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks)
  • Pavúky — pravidelný doplnok, prírodná zložka stravy pri zbere zo zeme a nízkej vegetácie
  • Bobule a drobné plody (maliny, bayberry, tuje) — sezónna zimná zložka, najmä v Karibiku a na juhovýchode USA
  • Drobné semená — príležitostný doplnok v zime, nie hlavná zložka (druh je prevažne hmyzožravý)
  • Čerstvá voda denne — horárik sa kúpe v plytkej vode; miska s čistou vodou je nevyhnutná pri dočasnej záchrannej starostlivosti
  • Certifikovaná hmyzožravá pasta alebo živý hmyz (mušičky Drosophila, malé cvrčkovia) — len pri núdzovom ošetrení v záchrannej stanici, pod dozorom veterinára

Zakázané potraviny

  • Semenná zrnina ako základ — horárik palmový je prevažne hmyzožravec, tráviaci trakt nie je primárne adaptovaný na spracovanie suchých semien
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), smrteľné aj v malom množstve
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a mastné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo a starý hmyz — riziko aspergilózy a otravy
  • Insekticídmi ošetrený hmyz alebo ovocie — priama otrava; len komerčne chovaný hmyz z dôveryhodných zdrojov
Tip od odborníka Horárik palmový je v prírode prevažne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne loví takmer výhradne hmyz (chrobáky, muchy, komáre, húsenice, blanokrídlovce) a pavúky, pri zemi alebo v nízkom podraste, čo ho odlišuje od väčšiny horárikovitých loviacich vo vetvách stromov. V zime dopĺňa stravu bobule a drobné semená, keď je hmyz obmedzene dostupný. V zajatí sa tento druh prakticky nechová — ide o voľne žijúceho sťahovavého migranta — a overené kŕmne protokoly preň neexistujú. Pri dočasnej záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živočíšna bielkovina: živé mušičky (Drosophila), malé cvrčkovia alebo certifikovaná hmyzožravá pasta. Výhradne semenná strava je nevhodná. Čistá pitná voda denne.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik palmový má pomerne nenápadný, monotónny spev — slabé suché triľovanie pripomínajúce trille strnádky čikavej, no pomalšie. Kontaktná hláska je ostré krátke chek (alebo tsip). Nie je to hlasný ani nápadný spevák; keďže sa nechová v zajatí, otázka rušenia je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik palmový nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Hoci je zo spevákov pomerne dôverčivý pri pozemnom zbere potravy, nie je to domestikovaný druh.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, neustále pohyblivý druh — horárik palmový takmer neprestajne pumpuje chvostom, pohybuje sa pri zemi a prečesáva krátku vegetáciu. Je to dlhý migrant prelietavajúci každoročne tisíce kilometrov medzi kanadskými hniezdiskami a karibskými zimovískami. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik palmový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: monotónne triľovanie a kontaktné ciknutie. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik palmový patrí medzi nenápadnejších spevákov v čeľadi Parulidae. Hlavný spev samca je slabé monotónne suché triľovanie — opisované ako podobné spevu strnádky čikavej (Spizella passerina), no pomalšie; anglické zdroje ho charakterizujú ako weak, dry, buzzy trill prednášané z expozovaného bidla. Kontaktná a poplašná hláska je ostré krátke chek (alebo tsip/chip), počuteľné pri pohybe pri zemi. Spev je jednoduchou súvislou sériou bez výraznej variácie. Druh nenapodobňuje iné zvuky ani ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí nechová, hlasitosť v domácnosti je len teoretická úvaha.

Dokáže hovoriť? Horárik palmový nenapodobňuje ľudskú reč ani zvuky prostredia. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — monotónne triľovanie a kontaktné ciknutie sú vrodené a nemenné. Ide o voľne žijúci sťahovavý druh, nie spoločenského spoločníka.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — slabé monotónne suché triľovanie, opisované ako pomalšia verzia spevu strnádky čikavej; prednášané samcom z expozovaného bidla na okraji rašeliniska (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
  • Kontaktná a poplašná hláska — ostré krátke chek (alebo tsip/chip), najčastejší zvukový prejav počas pozemného kŕmenia a migrácie
  • Vysoké tsip pri migračných kontaktoch — jemné dorozumievacie hlásky počas nočnej migrácie a v zmiešaných kŕdlikoch na zimoviskách
  • Tiché kontaktné hlásky v páre — nenápadná vokalizácia v hniezdnom teritóriu pri komunikácii medzi partnermi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z expozovaného bidla monotónnym triľovaním a háji teritórium v rašelinisku; páry sa tvoria koncom apríla až polovicou mája
Hniezdna sezóna — znáška od polovice mája do konca júna, výnimočne do polovice júla (zdroj: BirdFact, Audubon)
Odchov mláďat — inkubácia 12 dní (iba samica), perovanie 8–12 dní v hniezde; mláďatá zostávajú s rodičmi ďalších cca 8 dní (zdroj: Wild Adirondacks)
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; hrdzavá čiapka sa v zimnom šate stáva hnedastou
Zimovanie (október–apríl) — juhovýchod USA (vrátane Floridy), Karibik, polostrov Yucatán a Stredná Amerika; pozdĺž pobrežia aj sever po Nové Škótsko (východný poddruh)
Celoročne sťahovavý druh: jar prílet na hniezdiská (apríl — jeden z najskorších horárikovitých), jeseň odlet na zimoviská (september–október); zimuje v otvorených biotopoch vrátane golfových ihrísk, pobreží a záhrad

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik palmový je severoamerický sťahovavý vták hniezdny v boreálnych rašeliniskách Kanady; v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nie je zavedený. Je to prevažne hmyzožravý migrant s nárokmi (sezónna migrácia tisíce km, hmyz ako hlavná potrava, rozsiahle rašeliniskové prostredie), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Ide o dlhého migranta, ktorý trávi väčšinu dňa pri zemi alebo v nízkom podraste a každoročne preletáva tisíce kilometrov. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik palmový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov alebo pri birdwatchingu počas migrácie na jeseň či jar — neustále kývanie chvostom robí vtáka okamžite nápadným aj pre deti. Platí pravidlo nerušiť a sledovať z diaľky ďalekohľadom.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. Spev je nenápadné slabé triľovanie a kontaktná hláska krátke ostré ciknutie — nie je rušivý ani v prírodnom prostredí.
Verdikt odborníka Horárik palmový (Setophaga palmarum) je drobný horárik (12–14 cm, 8,5–14,2 g) z čeľade horárikovité (Parulidae) s niekoľkými nápadnými znakmi: v hniezdnom šate hrdzavá (gaštanová) čiapka na temene, žlté podchvostové krovky (prítomné celý rok) a — najmä charakteristické — neustále pumpovanie chvosta hore a dole pri takmer každom pohybe. Druh je pohlavne takmer monochromatický: samec a samica vyzerajú zhodne. Existujú dva poddruhy: východný hypochrysea je sýto žltý celou spodnou stranou so hrdzastými prúžkami; západný palmarum je belavý dole s výrazne menším podielom žltej (iba podchvostové krovky žlté ostávajú). Horárik palmový hniezdi v sphagnových rašeliniskách s rozptýlenými smrekmi a tamarakom v boreálnom lese Kanady a severovýchodu USA — asi 98% globálnej populácie hniezdi v Kanade. Zimuje na juhovýchode USA (najmä Florida), v Karibiku a na Yucatáne; je to dlhý migrant a jeden z najskorejších horárikovitých na jar (apríl). Je to najzemskejší druh rodu Setophaga — kŕmi sa pri zemi a v krátkom podraste, loví hmyz, pavúky a v zime bobule. Hniezdo stavia samica na zemi alebo tesne nad ňou v tŕstí rašeliniska, znáška obsahuje 4–5 vajec krémbielych s hnedými škvrnami; inkubuje iba samica počas 12 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–12 dňoch. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou cca 13 miliónov jedincov a stabilným až rastúcim trendom. V avikultúre sa nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený druh.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do rašelinisiek boreálneho lesa a zimovísk juhovýchodnej Ameriky, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti nízka sieťová klietka s vegetáciou pri zemi
Horárik palmový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. V prírode trávi väčšinu dňa pri zemi alebo v nízkom podraste — to ho odlišuje od väčšiny horárikovitých. Ak sa jedinec ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje nízke bezpečné prostredie s vetvičkami pri zemi, čistou vodou a živým hmyzom.
Prirodzený biotop
Sphagnové rašeliniská s rozptýlenými smrekmi, tamarakom a jedľou balzamovou v boreálnom lese Kanady a SV USA; v zime otvorené biotopy juhovýchodu USA, Karibiku a Yucatánu
V hniezdnom areáli je horárik palmový úzko viazaný na otvorené rašeliniská (muskegs) s rozptýlenými ihličnanmi — smrek čierny (Picea mariana), tamarako (Larix laricina) a jedľa balzamová (Abies balsamea) — s hustým mechom (Sphagnum) pri zemi (zdroj: Audubon, Wikipedia EN). Asi 98% globálnej populácie hniezdi v kanadskej boreálnej zóne (BirdFact). Cez migráciu využíva staré živé ploty, okraje polí, brehy potokov a otvorené pastviny. Na zimoviskách obýva subtropické kroviny, golfové ihriská, pobrežné pruhy, záhrady a otvorené lesostepi Floridy, Karibiku a Yucatánu.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia a zimovanie: voľné kŕdliky, niekedy zmiešané s inými horárikovitými
Počas hniezdenia samec háji teritórium v rašelinisku. Na zimoviskách a počas migrácie sa horárik palmový zdržiava v menších skupinkách alebo voľných zmiešaných kŕdlikoch s inými horárikovitými a drobnými spevávcami. Viac než väčšina horárikovitých sa drží blízko zeme alebo na zemi.
Teplota a podnebie
Hniezdny areál: chladné boreálne rašeliniská Kanady (subarktické podnebie); zimovisko: subtropické a tropické pásmo juhovýchodnej USA, Karibiku a Strednej Ameriky
Druh je prispôsobený na chladné rašeliniskové prostredie boreálnej Kanady a každoročne migruje do teplého subtropického prostredia zimovísk. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obe sezóny v optimálnom prostredí s dostupnou potravou. Nie je vhodný na trvalý chov v jednej teplotnej zóne.
Hniezdenie
Otvorená pohárová miska na zemi alebo tesne nad zemou v mechoch rašeliniska, pri pätici smreka alebo tamaraka; znáška 4–5 vajec
Samica stavia otvorenú pohárovú misku z tráv, kôry a kúskov rastlín, vystlanú jemnými vláknitými materiálmi (srsť, páperie, jemné trávy). Hniezdo umiestňuje na zemi alebo tesne nad ňou v mechovej pokrývke rašeliniska, zvyčajne pri pätici tamaraka alebo smreka (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks). Znáška: 4–5 vajec krémovobielych s hnedočervenými škvrnami pri tupom konci. Inkubuje iba samica počas 12 dní; samec ju v tomto čase kŕmi. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–12 dňoch od vyliahnutia a ostávajú s rodičmi ďalších cca 8 dní.
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Horárik palmový sa pri zemi stretáva s rôznymi povrchmi; hygiena peria je pre prevenciu ektoparazitov dôležitá. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Prostredie udržuj suché a čisté — druh sa kŕmi pri zemi a prenáša nečistoty.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Horárik palmový je jedným z najskorejších migrantov v čeľadi Parulidae — prilieta na kanadské hniezdiská začiatkom apríla, takmer o 2 mesiace skôr než mnohé príbuzné druhy (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Samec spieva z expozovaného bidla monotónnym triľovaním a háji teritórium v rašelinisku. Páry sa tvoria koncom apríla až polovicou mája. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch overené).

Hniezdo a znáška
Znáška od polovice mája; 4–5 vajec (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks, BirdFact)

Samica stavia sama otvorenú pohárovú misku z rastlinných vlákien a mechu, vystlanú srsťou a pápovím, na zemi alebo tesne nad ňou v mechoch rašeliniska — zvyčajne pri pätici tamaraka alebo smreka čierneho (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks). Znáška obsahuje 4–5 vajec krémovobielych s hnedočervenými škvrnami sústredených pri tupom konci. Hniezdna sezóna: od polovice mája do konca júna, výnimočne do polovice júla.

Inkubácia
12 dní; inkubuje iba samica (zdroj: Audubon, Wild Adirondacks, BirdFact)

Iba samica sedí na vajciach počas 12 dní — samec ju v tomto čase kŕmi a háji teritórium spevom. Tento údaj je potvrdený viacerými nezávislými zdrojmi (Audubon Field Guide, Wild Adirondacks, BirdFact). Hniezdo je pri zemi, čo ho robí zraniteľným voči pozemným predátorom (líška, lasica, vrany).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia hmyzom a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast peria a svalov. Horárik palmový je prevažne hmyzožravec a pri kŕmení mláďat na hmyz kompletne prechádza.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo 8–12 dní po vyliahnutí; s rodičmi ostávajú ďalších cca 8 dní (zdroj: Wild Adirondacks)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–12 dňoch od vyliahnutia (zdroj: Wild Adirondacks) a zostávajú s rodičmi ďalších cca 8 dní po vyletení. Jesenní jedinci a samice sú celkovo tlmenejšej farby — hrdzavá čiapka je menej výrazná alebo hnedastá; žlté podchvostové krovky ostávajú ako spoľahlivý identifikačný znak vo všetkých šatách.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je pre tento druh výslovne uvedený v dostupných zdrojoch — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 6 rokov a 7 mesiacov (USGS Bird Banding Laboratory, Cornell Lab; zdroj: BirdFact). Typická dĺžka života v prírode je 2–5 rokov (ročná mortalita cca 40–50%).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik palmový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — aj keď je pri pozemnom kŕmení relatívne dôverčivý k ľuďom, nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode ďalekohľadom — napríklad počas jesennej migrácie na floridských plážach alebo v karibských zimoviskách.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik palmový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu pozoruj typické kývanie chvostom — ľahko identifikovateľný pohybový vzor, viditeľný aj z diaľky

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) zakazuje úmyselné rušenie a odchyt

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik palmový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas migrácie (apríl–máj na jar, september–október na jeseň) v parkoch a pobreží
Birdwatchingové skupiny, atlas vtákov a databázy (eBird, Avibase) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik palmový nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas migrácie alebo na zimoviskách v juhovýchodných USA a Karibiku, kde je pomerne bežný v otvorených biotopoch. Odmietanie obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik palmový 12–14 cm Horárik prérijný 11–13 cm Horárik kapemajský 12–14 cm Horárik žltobruchý 11–13 cm Horárik jedľovcový 11–14 cm
Horárik palmový Horárik prérijný (Setophaga discolor) Horárik kapemajský (Setophaga tigrina) Horárik žltobruchý (Setophaga petechia) Horárik jedľovcový (Setophaga fusca)
Dĺžka12–14 cm11–13 cm12–14 cm11–13 cm11–14 cm
Váha8,5–14,2 g6–10 g8–13 g7–11 g8–12 g (priemer 9,7 g)
Dožitiemax. 6 r 7 mes. (krúžkovanie, USGS/Cornell); typicky 2–5 rmax. cca 10 rmax. cca 8 rmax. cca 10 rmax. 8,2 r (AnAge database)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilný/rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaHrdzavá čiapka v hniezdnom šate, žlté podchvostové krovky (celý rok), neustále kývanie chvostom; pohlavná monochromatickosť; 2 poddruhy: žltý (hypochrysea) a hnedý/západný (palmarum)Tiež kýva chvostom, no má čierne prúžky na bokoch, čierny polmesiacový vzor na tvári samca a žlté brucho bez hrdzavej čiapky; bez hrdzastej čiapky — kľúčové odlíšenie od horárika palmovéhoSamec v hniezdnom šate má nápadné hrdzasté líca a čierny prúžok na tvári; žltý podchvostový krovkový pás prítomný, no chýba kývanie chvostom a líca sú hrdzasté (nie čiapka); samica nenápadná sivastá s jemnou kresbouSamec sýto žltý s červenohnedými prúžkami na hrudi a žltavozelenkastým chrbtom; bez hrdzavej čiapky a bez kývania chvostom — ľahko odlíšiteľný od horárika palmového; jeden z najrozšírenejších horárikovitýchSamec má ohnivo-oranžové hrdlo — absolútny unikát medzi horárikovitými; loví vo vrcholkoch ihličnanov, nie pri zemi; bez kývania chvostom; pohlavný dimorfizmus výrazný (na rozdiel od pohlavnej monochromatickosti horárika palmového)
AreálHniezdi v rašeliniskách boreálneho lesa Kanady (98% pop.) a SV USA; zimuje juhovýchod USA, Karibik, Yucatán, Stredná Amerika; najzemskejší horárik rodu SetophagaHniezdi v krovitých lemoch a otvorených lesoch juhovýchodu USA; zimuje v Karibiku a v Mexiku; má klesajúci trendHniezdi v boreálnych ihličnatých lesoch Kanady; zimuje na Karibiku — specialista na ostrovné zimovanie; kŕmi sa vo vetvách stromov, nie pri zemiJeden z najrozšírenejších horárikovitých Severnej a Strednej Ameriky; hniezdi od arktickej tundry po karibské mangrovníky; veľmi variabilný druh s množstvom geografických foriemHniezdi v ihličnatých lesoch SV Severnej Ameriky; zimuje v horských lesoch Ánd (600–2500 m n. m.); dlhý migrant, hniezdo vysoko na ihličnanoch

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena alebo strata hlasu, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená Aspergillus fumigatus a príbuznými druhmi — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Plesnivé krmivo, vlhká podestielka a zatuchnuté prostredie sú bežné zdroje. Prevencia: čerstvé krmivo, suché hygienické prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi je dlhá a patrí výhradne aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity; pri strese a stiesnenom prostredí sa premnožia. Krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium) sú u sťahovavých spevákov časté. Nové jedince v záchrannej stanici: karanténa, koprologická kontrola trusu, cielená liečba pod veterinárnym dozorom.

Stres a poranenia z odchytu alebo kolízie s oknami
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie s presklennými budovami sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých v Severnej Amerike počas migrácie. Omráčený vták potrebuje tichú, tmavú uzavretú krabicu a rýchle odovzdanie záchrannej stanici. Stres výrazne oslabuje imunitu. Manipulácia minimálna.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy peria

Ako prevažne hmyzožravec trpí horárik palmový rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy, cvrčkovia) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; výhradne semenná strava je nevhodná a vedie k podvýžive.

Salmonelóza a bakteriálne črevné infekcie
stredná

Príznaky: Hnačka, riedky trus, letargia, nechutenstvo, dehydratácia, smrť pri závažnom priebehu

Horárik palmový sa kŕmi pri zemi, kde je riziko kontaktu s kontaminovanou pôdou a výkalmi iných vtákov (napríklad pri zimných kŕmidlách) vyššie než u druhov loviacich vo vetvách stromov. V záchrannej stanici: karanténa nových jedincov, hygienické prostredie, čistá voda, výkalová diagnostika. Liečba antibiotikami patrí veterinárovi.

Prevencia Horárik palmový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca: (1) Ticho a tma — stres je najväčšou hrozbou, drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy len semená. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy; zvlášť dôležité, lebo druh sa kŕmi pri zemi a prenáša nečistoty na perí. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. (5) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Neustále kývanie chvostom — absolútny identifikačný znak. Horárik palmový takmer neprestajne pumpuje chvost hore a dole — aj pri pozemnom kŕmení, sedení na bidle i pri vzlete. Toto správanie zdieľajú v rode Setophaga len Kirtlandov horárik a horárik prérijný, no horárik palmový je z trojice najhojnejší a najrozšírenejší. Raz si toto správanie všimnete a druh spoznáte okamžite.

2

Žlté podchvostové krovky celý rok. Zatiaľ čo väčšina terénnych znakov (hrdzavá čiapka, sfarbenie brucha) sa mení podľa sezóny a poddruhu, žlté podchvostové krovky sú prítomné vo všetkých šatách — hniezdnom, zimnom, u oboch pohlaví aj u oboch poddruhov. Sú kľúčovým identifikačným znakom na terénne odlíšenie od podobných horárikovitých.

3

Dva poddruhy — žltý a hnedý. Východný hypochrysea je sýto žltý celou spodnou stranou so hrdzastými prúžkami na prsiach a bokoch, s jasne žltým obočím. Západný palmarum je oveľa tlmenejší: bruch je belavý, žltá je obmedzená na podchvostové krovky a obočie môže byť takmer biele. V teréne sú rozdiely niekedy väčšie než medzi rôznymi druhmi.

4

Najzemskejší horárik rodu Setophaga. Horárik palmový sa kŕmi pri zemi alebo v krátkom podraste výrazne viac ako väčšina príbuzných horárikovitých — typicky preskakuje po chodníkoch, trávnikoch, na plážach a v otvorených porastoch. Práve preto je pomerne dobre viditeľný a ľahšie pozorovateľný než druhy lovné vo vrcholkoch stromov.

5

Jeden z prvých jarných migrantov. Horárik palmový prilieta na kanadské hniezdiská začiatkom apríla — podľa Wikipedia EN takmer o 2 mesiace skôr než mnohé iné horárikovité druhy. Na sever migruje skoro, čo mu umožňuje využiť ešte chladné, no hmyzom bohatejšie rašeliniská skôr, než ostatné druhy obsadia biotopy.

6

Hniezdi takmer výlučne v Kanade. Asi 98% globálnej populácie hniezdi v kanadskom boreálnom lese (BirdFact). Druh je teda v mnohom typickým kanadským prírodným pokladom, hoci na zimoviskách je bežný po celom juhovýchode USA a v Karibiku — kde zimujúce vtáky v otvorených biotopoch vidí oveľa viac ľudí než hniezdiacich v odľahlých rašeliniskách.

7

Globálna populácia rastie. Na rozdiel od mnohých severoamerických horárikovitých, ktorých populácie klesajú, horárik palmový vykazuje rastúci trend — cca +4,54% ročne v rokoch 1970–2012 (BirdFact). Globálna populácia sa odhaduje na cca 13 miliónov jedincov (IUCN 2018). Dôvodom je zrejme aj prispôsobivosť na zimoviská vrátane urbánnych a poľnohospodárskych biotopov.

8

Pomerne krátky život. Maximálne zaznamenané dožitie horárika palmového je 6 rokov a 7 mesiacov podľa záznamov krúžkovania (USGS Bird Banding Laboratory / Cornell Lab). Typická dĺžka života je len 2–5 rokov — ročná mortalita cca 40–50% (BirdFact). Migrujúce horárikovité čelia obrovskému riziku pri strednoamerických prechodoch, kolíziách s budovami a dravcoch.

9

Nechová sa v avikultúre — ani v Severnej Amerike. Horárik palmový je v USA a Kanade plne chránený Migratory Bird Treaty Act; odchyt, držanie ani obchod s ním sú nezákonné. V Európe platia analogické smernice. Stránka má čisto atlasový a identifikačný charakter a akékoľvek chovateľské odporúčania by boli irelevantné a zavádzajúce.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik palmový (Setophaga palmarum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga palmarum (J.F. Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický sťahovavý druh hniezdny v boreálnej Kanade; v Európe ide o vzácneho toulavca (vagrantného jedinca), nie o etablovaný druh ani chovaný taxón
Poddruhy Dva poddruhy s rozsiahlym prelínaním sa v zóne kontaktu: S. p. palmarum (Gmelin, 1789) — západný poddruh, hniezdi od Britskej Kolumbie po Ontario, menej žltý dole s belavou bruchom; S. p. hypochrysea Ridgway, 1876 — východný poddruh (žltý palmový horárik), hniezdi od Ontária po Nové Škótsko a Newfoundland, sýto žltý celou spodnou stranou so hrdzastými prúžkami. Druhové meno palmarum (latinsky palmový) pochádza z pôvodného opisu z Hispanioly, kde zimuje medzi palmami. Druh opísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1789; niektoré staršie zdroje ho zaraďujú pod rod Dendroica.
Avibase_ID 4AAEF54973E5453C

? Často kladené otázky

Tri spoľahlivé znaky: (1) Neustále pumpovanie chvosta — horárik palmový kýva chvostom hore a dole takmer neprestajne, aj pri sedení; žiadny iný bežný horárik to nerobí tak výrazne. (2) Žlté podchvostové krovky — prítomné celý rok, u oboch pohlaví a oboch poddruhov. (3) Kŕmenie pri zemi — chodí po chodníkoch, trávnikoch a pobrežiach, nie len vo vetvách stromov. V hniezdnom šate pridáva hrdzavú čiapku. Od prérijného horárika (S. discolor) sa odlíši absenciou čiernych prúžkov na boku a čierneho lícneho polmesiaca; od horárika kapemajského (S. tigrina) chýbajúcim hrdzastým lícom samca a typickým pohybovým správaním.

V zimnom šate je hrdzavá čiapka hnedastá a menej výrazná, no žlté podchvostové krovky zostávajú — to je kľúčový znak. Navyše kývanie chvostom je rovnako výrazné v zime ako v lete. Na floridských zimoviskách sa pohybuje po zemi v otvorených biotopoch, kde je veľmi dobre pozorovateľný, na rozdiel od iných horárikovitých skrytých vo vegetácii.

Hniezdi v sphagnových rašeliniskách s rozptýlenými ihličnanmi (smrek čierny, tamarako, jedľa balzamová) v boreálnom lese Kanady a severovýchodu USA — asi 98% globálnej populácie hniezdi v Kanade. Zimuje na juhovýchode USA (predovšetkým Florida a pobrežie Mexického zálivu), v Karibiku, na Yucatáne a v Strednej Amerike. Patria doňho aj pobrežné oblasti až po Nové Škótsko (východný poddruh). Je to dlhý sťahovavý druh a jeden z prvých horárikovitých na jar (apríl).

Samica znáša zvyčajne 4–5 vajec krémovobielych s hnedočervenými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je otvorená pohárová miska na zemi alebo tesne nad ňou v mechovej pokrývke rašeliniska. Inkubuje výhradne samica počas 12 dní (samec ju v tomto čase kŕmi). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–12 dňoch od vyliahnutia a ostávajú s rodičmi ďalších cca 8 dní. Tieto údaje potvrdzujú viaceré nezávislé zdroje: Audubon, Wild Adirondacks, BirdFact.

Meno pochádza z pôvodného opisu druhu v roku 1789, keď Johann Friedrich Gmelin popísal druh podľa exemplárov zo zimovísk na Hispaniole (Santo Domingo), kde sa horárik bežne zdržiava medzi palmami pri pobreží a v otvorených záhradách. Na hniezdiskách v rašeliniskách Kanady žiadne palmy nie sú — meno teda odkazuje na zimný výskyt, nie na hniezdny biotop. Je to zavádzajúce pomenovanie, typické pre vtáky opísané podľa zimovísk.

IUCN hodnotí horárika palmového ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou cca 13 miliónov jedincov a stabilným až rastúcim trendom (+4,54% ročne 1970–2012; zdroj: BirdFact). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt, držanie a obchod. V SR sa bežne nevyskytuje; na území EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. V SR zákon 543/2002 Z.z. sa naň priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

V praxi nie. Horárik palmový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, chránený v USA a Kanade Migratory Bird Treaty Act. Je to prevažne hmyzožravec vyžadujúci živú potravu, dlhú migráciu a rozsiahle rašeliniskové prostredie — podmienky, ktoré chov nedokáže naplniť. Stránka má atlasový a identifikačný charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie na zimoviskách vo Floride alebo Karibiku.

ZDROJ: Avibase (Setophaga palmarum, ID 4AAEF54973E5453C, SK názov horárik palmový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4AAEF54973E5453C), Wikipedia EN (Palm warbler — taxonómia, dĺžka 12–14 cm,

 Video — Horárik palmový

Horárik palmový (Setophaga palmarum) — spev a hlas v prírode

Horárik palmový (Setophaga palmarum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Palm Warbler, Česky:   Lesňáček bažinný, Nemecky:   Palmenwaldsänger, Španielsky:   Reinita palmera, Francúzsky:   Paruline à couronne rousse, Taliansky:   Dendroica delle palme, Holandsky:   Palmzanger, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   Lasówka kasztanowogłowa, Maďarsky:   Billegető lombjáró, Rusky:   Пальмовая древесница, Japonsky:   ヤシアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga palmarum (J.F. Gmelin, 1789)