Horárik magnóliový (Setophaga magnolia)

Parulidae (horárikovité)

Horárik magnóliový

Setophaga magnolia — malý sťahovavý horárik s unikátnym bielym pásom cez chvost a žltým telom s čiernym náhrdelníkom — ikona jarného ťahu v lesoch Severnej Ameriky

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený). Druh má rozsiahly hniezdny areál a početné populácie, no severhoamerické dlhodobé sčítania (North American Breeding Bird Survey) dokumentujú štatisticky signifikantný pokles za posledných 50 rokov — odhadovaný na desiatky percent. Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia boreálnych ihličnatých lesov na hniezdiskách, degradácia zimovísk v tropickej Amerike, náraz do okien a komunikačných veží počas nočnej migrácie a klimatická zmena posúvajúca výskyt ihličnanov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do kategórie takmer ohrozený.
Dĺžka11–13 cm
Hmotnosť6–15 g
Dožitiedo cca 9 rokov (zaznamenaný max. 8 r 11 mes)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
BiotopHusté mladé ihličnaté lesy Kanady a SV USA
ZimoviskoMexiko, Stredná Amerika, Karibik
StravaHmyzožravec (húsenice, vošky, pavúky)
Spevweeta-weeta-weeteo (krátky, píšťaľkovitý)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 30% 15% STRAVA zloženie
Húsenice motýľov a molov — primárna potrava najmä v hniezdnej sezóne, tvorí jadro jedálnička 45%
Chrobáky, vošky, kohúty a lúčne skoky — doplnok hmyzej zložky, zbieraný z vetvičiek a lístia 30%
Pavúky — pravidelný doplnok, hľadaný v kôre a na vetvičkách ihličnanov 15%
Drobné bobule a plody — sezónny doplnok počas ťahu a zimovania, keď hmyz ubúda 7%
Nektár — príležitostný doplnok na zimoviskách v Strednej Amerike 3%

Odporúčané potraviny

  • Živá a pohyblivá potrava — húsenice, vošky, kohúty, malé chrobáky; základ jedálnička vo voľnej prírode po celý rok
  • Pavúky — zbierané z kôry, vetvičiek a podrastu; dôležitý zdroj bielkovín a stopových prvkov
  • Drobné bobule a plody — sezónny doplnok na ťahu a v zime; v zajatí (pri teoretickom chove) čučoriedky, maliny v malých množstvách
  • Doplnky hmyzí (sušené alebo mrazené) — v prípade dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca: sušené lárvy múčiara, drozofily, svrčky (malé)
  • Čerstvá pitná voda denne — vymieňaná každý deň; plytká miska na kúpanie
  • Vitamínové doplnky — ak je vták dočasne v ľudskej starostlivosti, vápnik a vitamín D3 pre regeneráciu

Zakázané potraviny

  • Semená a suchá zrnová zmes — horárikovité sú čisto hmyzožravé, semená trávia zle a môžu spôsobiť tráviacu nedostatočnosť
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre všetky vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Plesnivé alebo navlhnuté krmivo a starý hmyz — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Akékoľvek krmivo neznámeho pôvodu — riziko pesticídnej kontaminácie
Tip od odborníka Horárik magnóliový je vysoko špecializovaný hmyzožravec — v prírode zbiera húsenice, vošky a pavúky priamo z ihličnatých konárikov metódou gleaning (zbieranie z povrchu). V európskej avikultúre sa v zajatí prakticky nechová a overené kŕmne recepty preň neexistujú. Pri dočasnej starostlivosti o nájdeného zraneného jedinca treba ponúknuť živý alebo čerstvo mrazený hmyz (drozofily, malé svrčky, larvy múčiara) ako jedinú primeranú potravu. Semená a zrnová zmes sú nevhodné — druh ich neprijíma a netrávi. Denne meniť čerstvú vodu a poskytnúť plytkú misku na kúpanie. Pri každom príznaku choroby kontaktovať aviárneho veterinára. Najlepšou starostlivosťou o tento druh je podpora ochrany boreálnych lesov a odmietnutie chovu voľne odchytených jedincov.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik magnóliový je tichý druh s krátkym variabilným spevom — samcov spev trvá asi 1 sekundu, pozostáva z niekoľkých čistých píšťaľkovitých nôt a je dobre počuteľný v lese, no v ľudskom obydlí by nepredstavoval záťaž. Kontaktné hlásky sú jemné. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka hlučnosti v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik magnóliový nie je maznavý vták na ruku — ide o aktívny, rýchly a plachý voľne žijúci druh. V zajatí sa prakticky nechová a fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a pohyblivý druh — horárik magnóliový neustále pátra po hmyze na konároch, mení polohu a rýchle lieče medzi stromami; je to zároveň dlhý nočný migrant prelietavajúci Mexický záliv dvakrát ročne. Jeho prirodzená potreba pohybu a priestoru je ďalší dôvod, prečo sa nehodí do klietkového chovu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik magnóliový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Spev je vrodený a pozostáva z krátkych píšťaľkovitých fráz. Nejde o hovoriaceho vtáka.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik magnóliový má krátky, čistý a variabilný spev — samcov pieseň trvá len asi 1 sekundu a skladá sa z niekoľkých jasných píšťaľkovitých nôt, typicky zapamätateľných ako „weeta-weeta-weeteo“ (Audubon), kde posledná nota mierne klesá alebo stúpa; samci spievajú dve varianty piesne. Spev je dobre čitateľný v teréne, no nepatrí medzi dlhé, zložité hudobné kompozície. Kontaktná hláska je jemné „tslip“ (krátke ostré ciknutie). Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, hlasitosť v domácnosti je len teoretická.

Dokáže hovoriť? Horárik magnóliový nenapodobňuje ľudskú reč. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár krátkej pískanej piesne a tichého kontaktného ciknutia je vrodený.

Typické zvuky

  • Hlavná pieseň — krátka séria čistých píšťaľkovitých nôt trvajúca asi 1 sekundu, opísateľná ako weeta-weeta-weeteo; samec spieva dve varianty počas toku a obrany teritória (zdroj: Audubon Field Guide)
  • Kontaktná a poplašná hláska tslip — krátke ostré jemné ciknutie, najčastejší hlasový prejav počas migrácie a v zime
  • Búrklivý alarm — drsnešia verzita ciknutia pri strese alebo nebezpečenstve; výraznejší ako bežná kontaktná hláska
  • Variabilita spevu — samce si niekedy zaradujú prvky do ďalších vzorov; obe varianty piesne sú krátke a opakované v pravidelných intervaloch z ihličnatého úkrytu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (máj–júl) v hustých mladých ihličnanoch Kanady a severovýchodných USA (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
Tok — samce prichádzajú na hniezdiská o 10 dní skôr ako samice a hájia teritórium spevom z konárikov ihličnanov
Odchov mláďat — inkubácia 11–13 dní, mláďatá sa vyliahnu holé a slepé, vyletujú po 8–10 dňoch; rodičia ich dokrmujú ešte až 25 dní
Pelichanie a príprava na jesenný ťah — po hniezdení; dospelí samci strácajú výraznú čiernu kresbu a nadobúdajú tlmenejšie zimné šaty
Zimovanie (november–marec) — Mexico, Stredná Amerika (najvyššie koncentrácie na Yucatánskom polostrove), Karibik; obýva secondgrowth, kroviny, kávovarské plantáže a lesné okraje
Celoročne migrujúci druh: jar prílet (apríl–máj), jesenný ťah (august–september); migruje v noci cez Mexický záliv

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa v Európe prakticky nechová. Horárik magnóliový je severoamerický sťahovavý hmyzožravec s nárokmi (stála dodávka živého hmyzu, rozsiahle boreálne prostredie, nočná migrácia), ktoré bežný klietkový chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; prípadné chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre hmyzožravé speváky a pre tento druh nie sú overené.
Priestor Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky by si vyžadoval priestrannú zarastenú voliéru s ihličnatou vegetáciou a bohatou ponukou živého hmyzu. V skutočnosti je to však dlhý nočný migrant s obrovskými areálovými požiadavkami — klietka ani voliéra jeho potreby nedokáže naplniť. Namiesto chovu je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas ťahu.
Deti v domácnosti Horárik magnóliový nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúci sťahovavý druh prakticky nechovaný v zajatí. Deti ho môžu spoznať ako fascinujúci príklad dlhomigrujúceho lesného speváka: učí o boreálnych lesoch Kanady, nočnom ťahu vtákov cez Mexický záliv a o tom, prečo je ochrana ihličnatých lesov dôležitá. Ak by ste ho chceli uvidieť v prírode počas jarného alebo jesenného ťahu na Slovensku, platí pravidlo pozorovanie z diaľky ďalekohľadom — nechytať, nerušiť.
Hlučnosť Druh je pomerne tichý — krátka pesnička a jemné kontaktné hlásky. Keďže sa horárik magnóliový v európskej avikultúre prakticky nechová a ide o voľne žijúceho sťahovavého vtáka, posudzovanie vhodnosti do bytu je len teoretické.
Verdikt odborníka Horárik magnóliový (Setophaga magnolia) je malý sťahovavý horárik (11–13 cm, 6–15 g) z čeľade Parulidae (horárikovité), jeden z najfarbistejších lesných spevákov Severnej Ameriky. Samec má nápadne žlté spodné telo s výrazným čiernym náhrdelníkom a tučnými pruhmi na bokoch, sivú hlavu s bielym nadočným prúžkom, čierny chrbát a veľkú bielu krídlovú škvrnu. Rozhodujúci identifikačný znak — platný v každom operení — je unikátny biely pás cez stred čierneho chvosta viditeľný zdola. Samica a mladé vtáky sú tlmenejšie (grésky chrbát, slabšie pruhovanie), no chvostový vzor je zachovaný. Druh hniezdi v hustých mladých ihličnanoch (smrek, jedľa, bolehlav) Kanady, Nového Anglicka a oblasti Veľkých jazier a zimuje v Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku; je to dlhý nočný migrant prelietavajúci Mexický záliv. Živí sa výhradne hmyzom a pavúkmi (húsenice, vošky, chrobáky) zberanými priamo z vetvičiek ihličnanov. Hniezdo je misovité, uložené nízko v ihličnatom stromčeku; znáška 3–5 vajec, inkubácia 11–13 dní. Spev je krátka séria čistých píšťaľkovitých nôt (weeta-weeta-weeteo). V európskej avikultúre sa prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený druh. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no populácia badateľne poklesla za posledných 50 rokov v dôsledku straty boreálnych lesov na hniezdiskách aj zihoviskách.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — prirodzeným prostredím sú husté mladé ihličnaté lesy Kanady a severovýchodných USA; klietkový chov je nevhodný
Horárik magnóliový je voľne žijúci neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva husté nízke ihličnaté stromčeky (smrek, jedľa, bolehlav) s hustou korunou blízko zeme. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté, suché a bezpečné prostredie s minimom rušenia — nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný a eticky problematický.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálny pár; na ťahu a v zime jednotlivo alebo v zmiešaných kŕdloch rôznych spevákov
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry roztrúsené v mladom ihličnate; samec háji teritórium spevom. Na jesennom a jarnom ťahu sa horárik magnóliový pohybuje jednotlivo alebo v zmiešaných kŕdloch spevákov (rôzne druhy horárikovitých, ceruzníky a iné malé speváky). Na zimoviskách v Strednej Amerike sa zdržiava prevažne jednotlivo.
Teplota a podnebie
Hniezdi v chladnom boreálnom a miernom podnebí Kanady a SV USA; zimuje v teplejších tropických oblastiach Mexika, Strednej Ameriky a Karibiku
Druh je prispôsobený na chladné boreálne podnebie hniezdiská v Kanade a severovýchodných USA. Pred zimou migruje do tropických a subtropických oblastí Mexika, Strednej Ameriky a Karibiku. Tento výrazný sezónny tepelný rytmus určuje migráciu — nejde o druh, ktorý by celoročne zotrval v jednom podnebí.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo nízko v hustom ihličnate (30 cm – 1,7 m nad zemou), z tráv a burín na podklade z vetvičiek, vystelené konskými vlasovými hubami
Samec aj samica spoločne uplietajú neupravené, voľné misovité hniezdo z trávy a stebiel burín postavené na hrubom podklade z vetvičiek, typicky na horizontálnej vetve blízko kmeňa ihličnatého stromčeka, vo výške 30 cm až 1,7 m nad zemou (zdroj: Audubon, Smithsonian NZoo). Vnútro je vystelené konskými vlasovými hubami (Marasmius). Znáška 3–5 bielych vajec s hnedými, levanduľovými, olivovými a sivými škvrnami; inkubuje len samica 11–13 dní.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach a rose na listoch; pri dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Malé speváky vrátane horárikovitých sa kúpu pravidelne v plytkých kalužiach, potôčikoch alebo v rose na vegetácii. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní.
Svetlo, migrácia a denný režim
Denný vták s výrazným sezónnym migračným rytmom; migruje v noci a orientuje sa hviezdami
Horárik magnóliový je denný vták, ktorý sa počas dňa živí a v noci migruje. Orientuje sa pri ťahu hviezdami a magnetickým poľom Zeme. Dĺžka svetelného dňa riadi hniezdne a migračné cykly — pri dočasnom chove umelé osvetlenie nie je schopné tieto prirodzené signály nahradiť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a príchod na hniezdiská
Apríl–máj; samce o 10 dní skôr ako samice (zdroj: Smithsonian NZoo)

Samce prichádzajú na hniezdiská o 10 dní skôr ako samice a ihneď obsadzujú teritóriá spevom z ihličnatých konárikov. Hádia teritórium aktívne — krátka píšťaľkovitá pieseň (weeta-weeta-weeteo) je ich hlavnou zbraňou. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvej zime (analógiou s príbuznými druhmi Setophaga; druh-špecifické údaje presné neoverené).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec, typicky 4; máj–jún (zdroj: Audubon, Smithsonian NZoo)

Pár stavia misovité hniezdo z trávy a stebiel burín na podklade z vetvičiek, vystelené konskými vlasovými hubami, typicky na horizontálnej vetve blízko kmeňa ihličnatého stromčeka vo výške 30 cm – 1,7 m. Samica znáša 3–5 bielych vajec so škvrnami hnedej, levanduľovej, olivovej a sivej farby. Typicky sa vyskytuje jedno hniezdenie za sezónu (presné údaje o dvojnom hniezdení pre tento druh neoverené).

Inkubácia
11–13 dní; inkubuje len samica (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)

Inkubuje výhradne samica, trvá 11–13 dní (zdroj: Audubon Field Guide, Wikipedia EN, Smithsonian NZoo — tri nezávislé zdroje sa zhodujú). Samec v tomto období kŕmi samicu a stráži teritórium.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá vyletujú po 8–10 dňoch; rodičia ich dokrmujú ešte až 25 dní

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Kŕmia ich obaja rodičia. Mláďatá vyletujú z hniezda v nezvyčajne nízkom veku 8–10 dní (niektoré pramene uvádzajú, že môžu opustiť hniezdo už v 8. deň). Rodičia ich dokrmujú ešte až 25 dní po vyletení (zdroj: Audubon) — podstatne dlhšie než u mnohých príbuzných druhov. Hmyz (húsenice, vošky, chrobáky) je v tomto období nevyhnutný.

Mláďatá a juvenilné sfarbenie
Juvenilné operenie: sivohnedý chrbát, slabé pruhovanie, biely chvostový pás zachovaný

Juvenilné a imaturné vtáky sú celkovo tlmenejšie ako dospelý samec — chrbát je sivohnedý, pruhovanie na bokoch slabé a maska na tvári nevýrazná. Biely pás cez stred chvosta je však zachovaný aj u juvenilov a imaturov — kľúčový identifikačný znak v každom oderení. Dospelé hniezdne sfarbenie samca sa naplno vyvíja až pelichaním pred druhou hniezdnou sezónou.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne po 1. roku; najstarší zaznamenaný jedinec 8 r 11 mes (Smithsonian NZoo)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými druhmi Setophaga sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Najstarší zaznamenaný vták prežil aspoň 8 rokov a 11 mesiacov (zdroj: Smithsonian National Zoo); oiseaux.net uvádza priemerné dožitie 7 rokov. Druh pravdepodobne tvorí monogamné páry na jednu sezónu.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o aktívneho, plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik magnóliový je aktívny, rýchly a plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — neustále sa pohybuje v korunách ihličnanov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V európskej avikultúre sa prakticky nechová, takže overené postupy skrotenia preň neexistujú. Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený počas ťahu), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody — nie ochočenie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik magnóliový je voľne žijúci plachý migrant; kontakt s človekom ho stresuje a v Európe ho chránime ako voľne žijúci druh

2

Ak pozoruješ druh v prírode (pri jarnom alebo jesennom ťahu), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa a nehľadaj hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici; drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Odmietni kúpu voľne odchytených horárikovitých — ide o chránené druhy v zmysle smernice EÚ o vtákoch

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik magnóliový sa v európskej (ani slovenskej či českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený severoamerický migrant, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no v Európe ho chráni Smernica 2009/147/ES o ochrane voľne žijúcich vtákov. Jediný zmysluplný kontakt s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode — v jeho hniezdnom areáli v Kanade a USA alebo výnimočne ako zatúlanca v Európe.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Vtáky Severnej Ameriky a birdwatching zájazdy (Kanada, USA, Mexiko) — ideálna príležitosť pozorovať ho vo voľnej prírode
Na čo si dať pozor Horárik magnóliový nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa v avikultúre prakticky nedrží. Najlepší spôsob, ako ho „mať“, je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí — počas jarného alebo jesenného ťahu, alebo priamo v kanadských a amerických ihličnatých lesoch.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik magnóliový 11–13 cm Canada Warbler 12–14 cm Kirtlandov horárik 14–15 cm Žltý horárik 11–13 cm
Horárik magnóliový Canada Warbler (Cardellina canadensis) Kirtlandov horárik (Setophaga kirtlandii) Žltý horárik (Setophaga petechia)
Dĺžka11–13 cm12–14 cm14–15 cm11–13 cm
Váha6–15 g9–12 g11–14 g7–10 g
Dožitiedo cca 9 r (najstarší zaznamenaný 8 r 11 mes, Smithsonian NZoo)do cca 8 rdo cca 6 rdo cca 10 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová sa v Európeneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh, PRÍSNE CHRÁNENÝneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (populácia klesá), bez CITESIUCN LC (klesajúci trend)IUCN NT (takmer ohrozený), bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: žlté spodné telo, čierny náhrdelník a pruhy na bokoch, sivá hlava s bielym obočím, čierny chrbát, biela krídlová škvrna, biely pás cez stred chvosta (viditeľný zdola). Samica tlmenejšia, no chvostový vzor zachovaný.Sivý chrbát, žlté spodné telo s čiernym náhrdelníkom z pruhov, žlté obočníky; samec má výraznú čiernu masku. ODLÍŠ: chvost sivý bez bieleho pásu — kľúčový rozdiel oproti horárikovi magnóliovémuModrosivý chrbát s pruhmi, žlté spodné telo s čiernymi pruhmi na bokoch, žiadny biely chvostový pás. Jeden z najvzácnejších severoamerických vtákov — hniezdí takmer výhradne v mlado-borovicových lesoch MichiganuCelé telo prevažne žlté, samec s červenohnedými pruhmi na hrudi. Chvost celý žlto-zelený bez bieleho pásu — odlišuje od horárika magnóliového
AreálHniezdi v mladých ihličnatých lesoch Kanady a SV USA; zimuje v Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku; dlhý nočný migrant prelietavajúci Mexický zálivHniezdi v mokrých boreálnych lesoch Kanady a SV USA; zimuje v Andách (Kolumbia–Peru)Hniezdny areál extrémne obmedzený (Michigan); zimuje na BahamáchJeden z najrozšírenejších severoamerických horárikovitých; hniezdi od Aljašky po Strednú Ameriku, zimuje v tropickej Amerike

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, strata hmotnosti, zmena hlasu alebo úplná strata hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená najmä vlhkým, zle vetraným prostredím a plesnivým krmivom. Pre stresovaných, oslabených alebo zranených migrantov v dočasnej ľudskej starostlivosti je to jedna z najväčších hrozieb. Prevencia: suché, čisté a dobre vetrané prostredie, čerstvý hmyz bez kontaminácie. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí k aviárnemu veterinárovi — bez odbornej pomoci je prognóza zlá.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, Trichomonas)
stredná

Príznaky: Riedky alebo zelenkasté výkaly, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, slabosť, problémy s prehĺtaním (pri Trichomonas)

Migrujúce speváky bežne nesú rôzne črevné a ústne parazity (kokcídie, hlísty, Trichomonas gallinae). Pri strese z odchytu, transportu alebo zlého podmienok sa paraziti rýchlo množia. U zranených alebo oslabených jedincov v záchrannej stanici je nevyhnutná koprologická analýza a karanténa. Liečba cielenou antiparazitárnou terapiou patrí k veterinárovi.

Stres a kapturálna myopatia (úhyn zo stresu)
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok a stien, svalové kŕče, extrémne vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn bez viditeľného poranenia

Najväčšie priame riziko pre tento plachý aktívny druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres vedúci ku kapturálnej myopatii (svalová nekróza z extrémneho stresového výboja) alebo k vyčerpaniu. Zranení jedinci v záchrannej stanici vyžadujú okamžité ticho, tmu a minimalizáciu manipulácie. Cieľom je vždy stabilizácia a čo najrýchlejší návrat do prírody.

Salmonelóza a iné bakteriálne infekcie
stredná

Príznaky: Letargia, nastŕpané perie, zelenkasté výkaly, nechutenstvo, náhle hromadné úhyny pri vtáčích kŕmidlách

Migrujúce speváky (vrátane horárikovitých) sú náchylné na Salmonellu typhimurium šírenú kontaminovanou vodou alebo krmivom pri vtáčích kŕmidlách. Na zihoviskách v Mexiku a Strednej Amerike ohrozujú populácie aj ďalšie bakteriálne zoonózy. Prevencia: hygiena kŕmidiel, výmena vody, karanténa nových jedincov v prípade dočasného chovu.

Aviárna malária (Plasmodium spp.) a iné krvné parazity
stredná

Príznaky: Anémia, únava, bledé sliznice, úbytok hmotnosti, oslabená imunita; u chronických prípadov tlmená aktivita a zhoršená migrácia

Migrujúce severoamerické speváky vrátane Setophaga spp. sú pravidelne infikované krvnými parazitmi Plasmodium, Haemoproteus a Leucocytozoon. U divých vtákov väčšinou nevyvolávajú klinické príznaky, no v kombinácii so stresom z odchytu alebo nepriaznivého prostredia môžu byť smrteľné. Diagnóza krvným náterom a liečba patrí k aviárnemu veterinárovi.

Prevencia Horárik magnóliový sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia predovšetkým pre dočasnú starostlivosť o zranených alebo oslabených jedincov (napríklad vtákov nájdených počas ťahu): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento rýchly, plachý druh najväčšou okamžitou hrozbou. (2) Živá a primeraná potrava — len hmyz (drozofily, malé larvy múčiara, malé svrčky); nikdy semená. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy; pravidelná výmena podstielky. (4) Karanténa a veterinárna prehliadka pri akomkoľvek príznaku choroby. Cieľom je vždy stabilizácia a návrat do voľnej prírody. Pri každom príznaku ochorenia vyhľadaj aviárneho veterinára s praxou v oblasti lesných spevákov.

Zaujímavosti

1

Biely pás cez chvost — najspoľahlivejší znak — jedinečný diagnostický znak horárika magnóliového v každom oderení (samec, samica, juvenil, imatur) je biely pás cez stred čierneho chvosta viditeľný zdola — ako keby chvost bol do polovice biely. Žiaden iný bežný severoamerický horárik nemá rovnaký vzor. Samce ho predvádzajú pri tokovaní roztiahnutím chvosta smerom nadol.

2

Pomenovaný podľa magnólie, nie podľa biotopu — Alexander Wilson opísal druh v roku 1811, keď prvého jedinca pozoroval pod magnóliami v Mississippi — nie na hniezdiskách, ale počas migrácie. Anglický aj slovenský názov tak odkazujú na náhodný moment odstrelu, nie na skutočný biotop druhu (ihličnaté lesy Kanady).

3

Výnimočne skorý odlet z hniezda — mláďatá horárika magnóliového opúšťajú hniezdo v nezvyčajne nízkom veku 8–10 dní (u iných Setophaga to trvá bežne 10–12 dní), no rodičia ich potom dokrmujú ešte až 25 dní — jeden z najdlhších post-fledging rodičovských záväzkov medzi severoamerickými horárikami (zdroj: Audubon Field Guide).

4

Čierny náhrdelník ako rukavica — výrazný čierny oblúk cez hruď samca (angl. „necklace“) je ikonickým znakom druhu, no pri zámenách treba pozornosť: Canada Warbler (Cardellina canadensis) má tiež náhrdelník z čiernych pruhov, ale chýba mu biely chvostový pás. Horárik magnóliový má navyše biely nadočný prúžok a sivú (nie žltú) hlavu — kľúčové rozlíšovacie znaky.

5

Nočný migrant cez Mexický záliv — horárik magnóliový patrí k druhom, ktoré dvakrát ročne v noci preletujú Mexický záliv (jar: zo Yucatánu do Louisiany / jeseň: späť). Tento let trvá spravidla jednu noc a predstavuje jeden z najnáročnejších úsekov ťahu. Orientuje sa hviezdami a magnetickým poľom Zeme.

6

Škodca a regulátor smrekových obalovačov — horárik magnóliový je jedným z najpôsobivejších prirodzených regulátorov smrekového obalovača (Choristoneura fumiferana) — škodcu zodpovedného za masívne odumieranie smrekových lesov v Kanade. Počas premnoženia môže zjesť obrovské množstvá húseníc z jedného stromčeka denne.

7

Reklasifikácia z Dendroica — väčšinu 20. storočia bol horárik magnóliový zaradený do rodu Dendroica, pôvodne opísaný ako Sylvia magnolia. Na základe fylogenetickej analýzy DNA bol v roku 2011 (IOC World Bird List) preradený do rozsiahleho rodu Setophaga, čím sa stal súčasťou toho istého rodu ako mnoho ďalších amerických horárikovitých.

8

Populácia klesá napriek LC statusu — napriek tomu, že IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), štúdie ako North American Breeding Bird Survey dokumentujú štatisticky signifikantný pokles populácie za posledných 50 rokov — čiastočne v dôsledku straty mladých boreálnych porastov, fragmentácie lesov a klimatickej zmeny posúvajúcej výskyt hostiteľských ihličnanov.

9

Európsky vagrant — hoci ide o severoamerický druh, horárik magnóliový bol výnimočne zaznamenaný aj v Európe (predovšetkým Britské ostrovy a Iberský polostrov) ako transatlantický zatúlanec (vagrant) zanesenú búrkam alebo zmylením pri nočnom ťahu. Záznamy zo SR neboli overené.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik magnóliový (Setophaga magnolia)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga magnolia (Wilson, 1811)
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe zaznamenaný len ako výnimočný zatúlanec (vagrant). V avikultúre sa v Európe prakticky nechová.
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Birds of the World ani Avibase nerozoznávajú poddruhy. Pôvodne opísaný Alexandrom Wilsonom v roku 1811 pod menom Sylvia magnolia; rodové meno Dendroica bolo bežné väčšinu 20. storočia, druh bol preklasifikovaný do rodu Setophaga okolo roku 2011 (IOC).
Avibase_ID 1E82CE1ECC54F928

? Často kladené otázky

Biely pás cez stred čierneho chvosta viditeľný zdola — platný v každom oderení (samec, samica, juvenil, imatur). Zdola chvost vyzerá tak, že jeho základná polovica je biela a vrchná čierna. Žiaden iný bežný severoamerický horárik nemá rovnaký vzor. Ďalšie výrazné znaky samca sú žlté spodné telo s čiernym náhrdelníkom a pruhmi na bokoch, sivá hlava s bielym nadočným prúžkom a biela krídlová škvrna.

Canada Warbler (Cardellina canadensis) má tiež tmavý náhrdelník na žltej hrudi a žltý nadočný prstenec, ale nemá biely pás cez chvost — chvost je sivý bez výrazného vzoru. Horárik magnóliový má navyše sivú hlavu s bielym nadočným prúžkom (nie žltým) a čierny chrbát u samca. Biely pás cez chvost je teda jednoznačný rozlišovací znak.

Hniezdi v hustých mladých ihličnatých lesoch (smrek, jedľa, bolehlav) Kanady (od atlantického pobrežia po Britskú Kolumbiu), severovýchodných USA (Nové Anglicko, oblasť Veľkých jazier, Apalačské pohorie). Zimuje v Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku — najvyššie koncentrácie sú na Yucatánskom polostrove. Je to dlhý nočný migrant prelietavajúci Mexický záliv.

Je to vysoko špecializovaný hmyzožravec — zbiera húsenice, vošky, kohúty, malé chrobáky, vláčikovce a pavúky priamo z vetvičiek ihličnanov metódou gleaning (zbieranie z povrchu listov a kôry). Sezónne dopĺňa aj drobné bobule a príležitostne nektár v zimoviskách. Semená nekonzumuje.

V praxi nie. Horárik magnóliový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh prakticky nechovaný v európskej avikultúre. Je to špecializovaný hmyzožravec s potrebou trvalej dodávky živého hmyzu, rozsiahleho ihličnatého biotopu a sezónnej nočnej migrácie — nároky, ktoré bežný klietkový chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a identifikačný charakter.

Samcov spev je krátka séria čistých píšťaľkovitých nôt trvajúca asi 1 sekundu, opísateľná ako weeta-weeta-weeteo — posledná nota mierne klesá alebo stúpa. Samce spievajú dve varianty. Kontaktná hláska je jemné ostré tslip. Spev sa ozýva z ihličnatých konárikov počas toku a obrany teritória od apríla do júna.

IUCN hodnotí horárika magnóliového ako najmenej ohrozený (LC). Populácia je stále početná (odhaduje sa na desiatky miliónov jedincov), no severhoamerické dlhodobé sčítania (Breeding Bird Survey) dokumentujú štatisticky signifikantný pokles za posledných 50 rokov — v dôsledku straty boreálnych lesov, fragmentácie biotopov a klimatickej zmeny. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Ochranu mu v Európe zabezpečuje Smernica 2009/147/ES o ochrane voľne žijúcich vtákov.

ZDROJ: Wikipedia EN (Magnolia warbler — taxonómia, popis, biometria, biotop, hniezdenie, IUCN LC, https://en.wikipedia.org/wiki/Magnolia_warbler), Avibase (Setophaga magnolia, Avibase ID 1E82CE1ECC54F928, SK

 Video — Horárik magnóliový

Horárik magnóliový (Setophaga magnolia) — spev a hlas v prírode

Horárik magnóliový (Setophaga magnolia) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Magnolia Warbler, Česky:   lesňáček severní, Nemecky:   Magnolienwaldsänger, Španielsky:   Reinita de Magnolia, Francúzsky:   Paruline à tête cendrée, Taliansky:   Dendroica delle magnolie, Holandsky:   Magnoliazanger, Portugalsky:   Mariquita-de-faces-pretas, Poľsky:   Lasówka magnoliowa, Maďarsky:   Magnólialombjáró, Rusky:   Магнолиевый лесной певун, Japonsky:   シロオビアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga magnolia (Wilson, 1811)