Horárik kuklatý (Setophaga citrina)

Parulidae (horárikovité)

Horárik kuklatý

Setophaga citrina — malý americký speváč s čiernou kuklov obopínajúcou žiarivú žltú tvár — nezabudnuteľný nočný migrant vlhkých listnatých lesov východnej Severnej Ameriky

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International pre IUCN). Populácia horárika kuklatého je od 70. rokov 20. storočia stabilná až mierne rastúca — odhaduje sa, že sa zdvojnásobila, čo sa pripisuje obnove a expanzii lesov na opustených poľnohospodárskych plochách vo východnej Amerike. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou lokálnou hrozbou ostáva fragmentácia zrelých listnatých lesov, ktorá zvyšuje tlak hniezdneho kukučiaka hnedohlavého (Molothrus ater) a klímová zmena (posun fenológie hmyzu a hniezdnych termínov).
Dĺžka13 cm
Hmotnosť9–12 g
Dožitiemax. 8,2 roka (vo voľnej prírode)
ČeľaďParulidae (horárikovité)
RozšírenieVýchodná Severná Amerika; zima v Strednej Amerike a Karibiku
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky
IUCNLC — najmenej ohrozený (populácia rastie)
ZvláštnosťNočný migrant; samce a samice zimujú v rôznych biotopoch
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

72% 18% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice, chrobáky, muchy, mravce, komáre a ďalšie drobné článkonožce; hlavná zložka celoročne, zbieraná v podrastovej vegetácii 72%
Pavúky a iné drobné článkonožce — pravidelná zložka potravy gleananá z listov a kôry krov a stromčekov v podrastovej vrstve 18%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok najmä počas jarného a jesenného ťahu 7%
Ostatné bezstavovce a drobné členovce — príležitostný doplnok podľa dostupnosti 3%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz (potemníky, múčne červy, svrčky) — nevyhnutný základ pri akejkoľvek dočasnej starostlivosti o zranené jedince, druh je takmer výlučne hmyzožravý
  • Húsenice, malé chrobáky, muchy a drobné dvojkrídlovce — zodpovedajú prirodzenej potrave v podrastovej vegetácii lesa
  • Drobné pavúky a mäkkýše — prirodzená zložka potravy, loví ich gleananím z povrchu listov a kôry
  • Mäkké bobule (čučoriedky, maliny) bez jadier — sezónny doplnok najmä počas ťahu; vhodné v malom množstve
  • Svrčky a iný živý hmyz primeranej veľkosti — klíčový zdroj bielkovín a vody pri rehabilitácii
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň
  • Živé larvy a bezkostičkový hmyz bez postriekania pesticídmi — pre zabezpečenie dostatku živočíšnych bielkovín

Zakázané potraviny

  • Semená a zrno — horárik kuklatý je hmyzožravec, nie zrnojedec; semená pre neho nie sú vhodnou potravou
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda a kofeínové nápoje — pre vtáky jedovaté
  • Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt, poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, korenené alebo spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy mykotoxínmi a pesticídmi
  • Veľké alebo tvrdé kusy ovocia s jadrami — riziko udusenia alebo intoxikácie
Tip od odborníka Horárik kuklatý je takmer výlučne hmyzožravec — v prírode loví húsenice, chrobáky, muchy, mravce, pavúky a ďalšie drobné článkonožce v nízkom krovinnom podrastovom poschodí listnatého lesa; typicky ich gleana z povrchu listov, kôry a stoniek, prípadne chytá za letu. Semená a rastlinná potrava tvoria zanedbateľnú časť jedálnička (bobule sezónne počas ťahu). Druh sa v zajatí prakticky nechová — všetky stravovacie odporúčania sú platné len pre dočasnú rehabilitačnú starostlivosť o zranené alebo oslabené jedince: živý alebo sušený hmyz (múčne červy, potemníky, svrčky, malé larvy) ako základ, doplnený o čerstvú vodu denne. Presné kŕmne dávky pre chov tohto druhu v zajatí nie sú overené a druh je vhodný výlučne na pozorovanie vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik kuklatý je stredne hlasný druh — samec počas hniezdnej sezóny spieva hlasitú, zvonivú pesničku opakovanú 5–6-krát za minútu, ktorú je počuť naprieč celým teritóriom. Oba pohlavie vydávajú krátke ostré kontaktné hlásky. Keďže sa v zajatí nechová, posudzovanie hlasitosti v domácnosti je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik kuklatý nie je maznavý vták — ide o plachý voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí nechová. Fyzický kontakt s človekom je preň silno stresujúci. Optimálny vzťah k tomuto vtákovi je pozorovanie vo voľnej prírode z bezpečnej vzdialenosti.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a neustále v pohybe — horárik kuklatý sa celý deň čulo pohybuje v podrastovej vegetácii, gleana hmyz z listov, roztvárajúc chvost a robiaci charakteristické trhavé pohyby; samec okrem toho intenzívne spieva a háji teritórium. Je to dlhý migrant schopný prekonávať Mexický záliv.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik kuklatý nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár horárikovitých (Parulidae) je vrodený a pozostáva zo špecifických zvonivých pesničiek a tichých kontaktných hlások. Schopnosť imitácie reči je pre tento druh celkom cudzia; ide o voľne žijúceho vtáka, nie spoločenského maznáčika.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Horárik kuklatý je výrazný speváč s krásnou zvonivou pesničkou. Spev samca je hlasitý, jasný a opakujúci sa: typicky opisovaný ako „weeta-weeta-wee-tee-o" alebo „ta-wit ta-wit ta-wit tee-yo" — skladá sa zo 4–5 tónov a je prednášaný z exponovaného bidla v podrastovom poschodí lesa rýchlosťou 5–6 sérií za minútu. Samce majú 4–9 „kryštalizovaných" pesničkových vzorov a striedajú ich podľa situácie — pred získaním samice prevažuje opakujúci sa mód. Kontaktné a poplašné hlásky oboch pohlaví sú opisované ako krátke ostré klepnutia — prirovnávané k zvuku dvoch pohárov narážajúcich k sebe. Druh sa nenapodobňuje reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Horárik kuklatý nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — ich repertoár tvorí vrodená krásna pesnička a kontaktné hlásky. Ide o voľne žijúceho vtáka, nie spoločenského hovorčivého maznáčika.

Typické zvuky

  • Zvonivá hniezdna pesnička samca — „weeta-weeta-wee-tee-o" (alebo „ta-wit ta-wit ta-wit tee-yo"), 4–5 tónov, hlasitá a dobre počuteľná naprieč celým teritóriom; opakovaná 5–6-krát za minútu
  • Krátka ostrá kontaktná hláska — opisovaná ako klepnutie dvoch pohárov k sebe; vydávaná oboma pohlaviami ako pozývacia a poplašná hláska v podraste
  • Variačný spev — samec vlastní 4–9 kryštalizovaných pesničkových vzorov, ktoré striedajúco opakuje v závislosti od situácie (pred získaním samice, pri ochrane teritória alebo voči súperovi)
  • Tichšie kontaktné zvuky v páre a pri rodičovskom správaní — nedramatické, slúžia na udržiavanie kontaktu medzi samcom, samicou a mláďatami v hustom podrastovom prostredí

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec príde na hniezdiská v apríli–máji a neúnavne spieva z exponovaného bidla v podrastovej vrstve; háji teritórium hlasitou, zvonivou pesničkou
Hlavná hniezdna sezóna (máj–júl) — samica stavia košíkové hniezdo nízko nad zemou v kroví alebo mladom stromčeku a inkubuje vajcia sama
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo 8–9 dní po vyliahnutí a rodičia ich dokrmujú ďalšie týždne
Pelichanie a príprava na jesenný ťah — vrcholí koncom augusta; vtáky sa presúvajú do hustejšej vegetácie pred odletom
Zimovanie (október–marec) — druh zimuje v Strednej Amerike a Karibiku; samce obsadzujú uzavreté lesy, samice druhotné porasty a kroviny (pohlavná segregácia biotopu)
Sťahovavý druh: jar — prílet apríl–máj, migrácia v noci; jeseň — odlet koncom augusta a v septembri. Mnohé jedince pri sezónnom ťahu prekonávajú Mexický záliv.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik kuklatý je nearktický novosvetský speváč; v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním prakticky neexistujú. Nejde o klietkového maznáčika ani bežný voliérový druh — ide o aktívneho, migrujúceho hmyzožravca s nárokmi (hustý podrastový les, živý hmyz, sezónna migrácia), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania by boli len hypoteticky odvodené a nie sú pre tento druh overené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Horárik kuklatý je aktívny pohyblivý druh typicky sa zdržiavajúci v nízkej podrastovej vegetácii listnatých lesov — v prírode pohybuje v bezprostrednom okolí hniezda a počas ťahu prekonáva tisíce kilometrov. Trvalý chov tohto druhu nie je vhodný; pozorovanie vo voľnej prírode je jedinou správnou formou kontaktu s ním.
Deti v domácnosti Horárik kuklatý nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúceho nearktického speváča, ktorý sa v zajatí nechová. Pre deti je zaujímavý ako ukážka fascinujúceho vtáčieho sveta Ameriky: učí o pohlavnom dimorfizme, o migrácii cez Mexický záliv a o tom, prečo sú vlhké listnaté lesy dôležitým biotopom. Najlepšou „interakciou" s týmto druhom je rešpekt k voľne žijúcim vtákom a ochrana ich biotopov.
Hlučnosť Horárik kuklatý má pekný, zvonivý spev, ktorý je výrazný najmä u samcov v hniezdnej sezóne. Keďže sa tento druh v avikultúre bežne nechová, hodnotenie hlasovej záťaže v domácom prostredí nie je relevantné — ide o voľne žijúceho vtáka.
Verdikt odborníka Horárik kuklatý (Setophaga citrina) je malý speváč (13 cm, 9–12 g) z čeľade Parulidae (horárikovité) s jedným z najnápadnejších farebných vzorov spomedzi severoamerických speváčov. Samec má čiernu kuklu (kapucňu) a hrdlo, ktoré kontrastne obopínajú žiarivú žltú tvár a čelo, olivovo-zelený chrbát a žlté spodné telo; samica je farebne tlmenejšia — žltá tvár s olivovo-zelenou čiapkou bez plnej čiernej kukly (len slabý náznak na temene). Oba pohlavie majú biele vonkajšie perie chvosta, ktoré vták typicky roztvárajú pri love hmyzu alebo vykazovaní — ide o diagnostický znak pre oba pohlavia aj na diaľku. Druh hniezdi vo vlhkých zrelých listnatých lesoch s hustým krovinným podrastom vo východnej Severnej Amerike (USA + okrajovo južné Ontario), zimuje v Strednej Amerike a Karibiku. Na zimoviskách panuje pozoruhodná pohlavná segregácia biotopu: samce obsadzujú uzavreté pralesné porasty, zatiaľ čo samice uprednostňujú druhotné porasty a kroviny — jav zdokumentovaný vedeckými štúdiami. Je to takmer výlučne hmyzožravec — húsenice, chrobáky, muchy, mravce, pavúky loví gleananím v podrastovej vegetácii, prípadne ich chytá za letu. Spev samca je hlasitá, zvonivá pesnička „weeta-weeta-wee-tee-o" opakovane prednášaná z exponovaného bidla. Hniezdo je misovité košíkové, umiestené 30–120 cm nad zemou v kroví, znáška obsahuje typicky 4 krémovobiele vajcia s hnedými škvrnami; inkubácia trvá 12 dní (len samica) a mláďatá vyletia 8–9 dní po vyliahnutí. IUCN: LC (najmenej ohrozený), populácia od 70. rokov 20. storočia rastie. V Európe iba výnimočne zatúlaný vagrant; v avikultúre sa nechová — stránka má atlasový charakter.

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová; jeho prirodzeným prostredím sú vlhké zrelé listnaté lesy s hustým podrastom kroví a mladých stromčekov vo východnej Severnej Amerike (výška podrastu 0,3–1,2 m nad zemou)
Horárik kuklatý je voľne žijúci speváč typicky sa zdržiavajúci v nízkej podrastovej vrstve listnatých lesov — od zrelých dúbrav a borovicovo-dubových lesov na severe po cyprusové a gumovníkové mokrade na juhu USA. Na zimoviskách obsadzujú samce uzavreté pralesné porasty a samice druhotné kroviny. Trvalý chov tohto druhu nie je možný ani vhodný.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; na zimoviskách samostatné, s pozoruhodnou pohlavnou segregáciou biotopu
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry a samec háji teritórium intenzívnym spevom. Na zimoviskách vtáky žijú samostatne a je zaujímavé, že samce a samice dôsledne obsadzujú rôzne typy biotopu (pohlavná segregácia zdokumentovaná výskumom Lynch et al. 1985 a Orton et al. 1985). Na ťahu sa horárik kuklatý môže pridávať k zmiešaným hejnám.
Teplota a podnebie
Hniezdi v temperátnom teplom podnebí východnej Severnej Ameriky; zimuje v tropickom a subtropickom podnebí Strednej Ameriky a Karibiku
Druh je prispôsobený na teplé vlhké podnebie — na hniezdiskách preferuje tienisté vlhké listnaté lesy a na zimoviskách tropické lesy a druhotné porasty. Nie je to druh odolný voči chladu; jeho migrácia je riadená sezónnymi zmenami teploty a dostupnosťou hmyzu.
Hniezdenie a hniezdo
Misovité košíkové hniezdo 30–120 cm nad zemou v kroví alebo mladom stromčeku; znáška 3–5 vajec (typicky 4) krémovobielych s hnedými škvrnami
Samica sama stavia hniezdo z odumretých listov, kôry, jemnej trávy, pavučín, srsste a rastlinnej vlny; hniezdo je pevne utkaný pohár umiestnený nízko v krovine alebo mladom stromčeku v podrastovej vrstve lesa. Znáška typicky obsahuje 4 krémovobiele vajcia s hnedými škvrnami najmä na tupom konci. Inkubácia trvá 12 dní a vykonáva ju výlučne samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo 8–9 dní po vyliahnutí. Riziko parazitizmu hniezdnym kukučiakom-hnedohlavým (Molothrus ater), najmä v fragmentovaných lesoch.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode potôčikov, kaluží a rosa — typické správanie menších speváčov
Vo voľnej prírode si horárik kuklatý kúpa perie v plytkej vode. Pri akejkoľvek dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca je vhodné ponúknuť plytkú misku s čistou vodou a denne ju vymieňať. Hygiena prostredia je dôležitá pre prevenciu plesní a parazitov.
Svetlo a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným sezónnym migračným rytmom; migrácia prebieha prevažne v noci
Horárik kuklatý je denný vták s výrazným sezónnym rytmom riadeným dĺžkou dňa a teplotou. Jar — prílet na hniezdiská apríl–máj; jeseň — odlet koniec augusta–september. Samotná migrácia prebieha prevažne v noci (nočný migrant), pričom mnohé jedince prekonávajú Mexický záliv jedným letom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec intenzívne spieva z exponovaných bidiel v podrastovej vrstve a háji teritórium hlasitou zvonivou pesničkou — „weeta-weeta-wee-tee-o" opakovanou 5–6-krát za minútu. Pohlavná dospelosť nastupuje asi po 319 dňoch (cca 10,5 mesiaca) od vyliahnutia, teda jedince hniezdia v prvej sezóne po svojom vyliahnutí. Druh je monogamný počas hniezdnej sezóny.

Hniezdo a znáška
Máj–júl; typická znáška 4 vajcia

Samica sama stavia pevne utkaný misovitý pohár z odumretých listov, kôry, trávy, pavučín, rastlinnej vlny a srsti — umiestnený nízko v kroví alebo mladom stromčeku 30–120 cm nad zemou. Znáška typicky obsahuje 4 (rozsah 3–5) krémovobielych vajcia s hnedými škvrnami, najmä na tupom konci (zdroj: Audubon Field Guide). Hniezdo môže byť napadnuté hniezdnym kukučiakom hnedohlavým (Molothrus ater), najmä v lesoch narušených ľudskou činnosťou.

Inkubácia
12 dní, výlučne samicou

Inkubácia trvá 12 dní a vykonáva ju výlučne samica (zdroj: Audubon + AnAge databáza). Samec počas inkubácie pokračuje v speve a ochrane teritória, zásobuje samicu len minimálne. Hmotnosť mláďaťa pri vyliahnutí je orientačne 1,9 g.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá v hniezde 8–9 dní

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz je v tomto období absolútne nevyhnutný — húsenice, chrobáky a drobné členovce zabezpečujú dostatok živočíšnych bielkovín pre rýchly rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo 8–9 dní po vyliahnutí, no rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko ďalších týždňov.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie 8–9 dní po vyliahnutí; kukla samcov sa vyvíja v prvom roku

Mláďatá opúšťajú hniezdo 8–9 dní po vyliahnutí — vtedy ešte nevedia dobre lietať. Juvenily oboch pohlaví sa veľmi podobajú samiciam — žltá tvár, olivová čiapka bez plnej čiernej kukly. Samce získavajú plnú čiernu kuklu postupne pelichaním počas prvého roku života — kukla je dokončená vo veku 9–12 mesiacov. Pohlavná dospelosť nastupuje asi po 10,5 mesiaca.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: cca 319 dní; max. dožitie: 8,2 roka (vo voľnej prírode)

Pohlavná dospelosť nastupuje asi po 319 dňoch (cca 10,5 mesiaca) od vyliahnutia — jedince hniezdia v sezóne nasledujúcej po ich vyliahnutí (zdroj: AnAge). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 8 rokov a 1 mesiac — samec opätovne odchytaný počas krúžkovania v Louisiane v roku 2004 (zdroj: BBL Longevity Records via Cornell). Priemerné dožitie vo voľnej prírode je nižšie z dôvodu predácie a náhrad počas migrácie.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho hmyzožravca s vysokými biologickými nárokmi. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik kuklatý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije utajene v podrastovej vegetácii a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa bežne nechová, takže overené postupy jeho skrotenia neexistujú. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták v záchrannej stanici), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a rýchly návrat do prírody, nie ochočenie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik kuklatý je voľne žijúci hmyzožravec, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho silne stresuje

2

Ak pozoruješ druh vo voľnej prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu spevavcov — nepodporuj nelegálny odchyt ani obchod s voľne žijúcimi vtákmi

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik kuklatý sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúceho nearktického amerického druhu, ktorý nie je bežnou súčasťou trhu s exotickými vtákmi. V SR ani v ČR sa tento druh bežne neponúka a trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no na dovoz z Ameriky do EÚ sa vzťahujú veterinárne a dovozné predpisy. Jedinou správnou formou „kontaktu" s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy jeho prirodzeného areálu (USA, Stredná Amerika).

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho americkom areáli
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj overte legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik kuklatý nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúceho sťahovavého speváča z východnej Ameriky, ktorý sa v avikultúre nedrží. Záujemcov odporúčame nasmerovať na pozorovanie vo voľnej prírode (birdwatching) a štúdium atlasov a online databáz. Podpora ochrany vlhkých listnatých lesov východnej Ameriky je dôležitejšia než chovateľské ambície pri tomto druhu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik kuklatý 13 cm Horárik žltý 11–13 cm Horárik maskový 11–14 cm Lesňáček čiernotemenný 14 cm
Horárik kuklatý Horárik žltý (Setophaga petechia) Horárik maskový (Geothlypis trichas) Lesňáček čiernotemenný (Setophaga striata)
Dĺžka13 cm11–13 cm11–14 cm14 cm
Váha9–12 g7–12 g9–10 g12–15 g
Dožitiemax. 8,2 roka (vo voľnej prírode; BBL Longevity Records)max. 11 rokov (vo voľnej prírode)max. 11 rokov (vo voľnej prírode)max. 12 rokov (vo voľnej prírode)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilná až rastúca populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: čierna kukla a hrdlo + žiariva žltá tvár, olivovo-zelený chrbát, žlté spodné telo; samica: žltá tvár, olivovo-zelená čiapka bez kukly; oba pohlavia: biele perie chvosta, typicky roztvárajúceSamec: sýto žltý celkovo s červenohnedými prúžkami na hrudi; samica: tlmená žltozelená bez prúžkov; odlišuje sa od horárika kuklatého absenciou čiernej kukly a chýbajúcich bielych škvŕn chvostaSamec: čierna maska od čela cez líca a krk s bielym lemom hore, žlté hrdlo a hruď, olivový chrbát; samica bez masky; odlišuje sa od horárika kuklatého tým, že čierna plocha pokrýva iba tvár (masku), nie celú kuklu vrátane hrdiaSamec: čiernobiele pruhovaný, čierna hlava a prúžky na bokoch; samica tlmená žltozelenozelená; výrazne väčší a kontrastnejší ako horárik kuklatý, bez žltej tváre a bez kukly
AreálHniezdi vo vlhkých listnatých lesoch s hustým podrastom vo východnej Severnej Amerike; zimuje v Strednej Amerike a Karibiku; nočný migrant, pohlavná segregácia biotopu na zimoviskáchJeden z najrozšírenejších speváčov Ameriky — hniezdi od Aljašky po Stredoamerickú úžinu a Karibik; bežnejší a tolerantnejší k otvoreným biotopom ako horárik kuklatýBežný severoamerický speváč mokradí, rákosí a krovinového podrastu; hniezdi od Kanady po Mexiko a KaribikDlhý migrant hniezdiaci v boráliných lesoch Kanady, zimujúci v Južnej Amerike; jeden z najdlhších migrantov medzi severoamerickými speváčmi

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky — riziko u stresovaných vtákov v dočasnej starostlivosti. Prevencia: čerstvé suché krmivo, dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity (črevné hlísty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce hmyzožravé speváče bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenosti premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha karanténa, hygiena a koprologická kontrola trusu; liečba patrí veterinárovi.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, odmietanie potravy, vyčerpanie, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento plachý voľne žijúci druh. U zranených jedincov v záchrannej stanici sú kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a čo najrýchlejší návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, chudnutie

Horárik kuklatý je takmer výlučne hmyzožravec — pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca je nevyhnutný živý alebo sušený hmyz (múčne červy, potemníky, svrčky). Kŕmenie semenami alebo nevhodnou stravou rýchlo vedie k podvýžive. Presné kŕmne potreby v dlhodobom zajatí nie sú overené.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo

Stresovaný alebo zranený vták je náchylnejší na bakteriálne a vírusové respiračné infekcie. Pri dočasnom ošetrení zabezpeč teplo, sucho, bezprievanové prostredie a minimalizuj manipuláciu. Pri príznakoch navštív aviárneho veterinára.

Prevencia Horárik kuklatý sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia výlučne pre dočasnú rehabilitačnú starostlivosť o zranené alebo oslabené jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tohto plachého vtáka najväčšou hrozbou. (2) Živočíšna bielkovina — živý alebo sušený hmyz ako základ potravy, nie semená; čerstvá voda denne. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia plesní a infekcií. (4) Karanténa pri príznakoch parazitov. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do voľnej prírody, nie udomácnenie. Každý príznak ochorenia konzultuj s aviárnym veterinárom.

Zaujímavosti

1

Čierna kukla ako nezabudnuteľný znak — samec horárika kuklatého nosí dokonalú čiernu kuklu (kapucňu) a čierne hrdlo, ktoré kontrastne obopínajú žiarivú žltú tvár a čelo. Tento farebný vzor je tak výrazný, že druh patrí medzi najľahšie rozpoznateľné novosvetské speváče — stačí zahliadnuť siluetu v korunách kroví.

2

Biele perie chvosta — záhadný signál — oba pohlavie majú biele vonkajšie perie chvosta, ktoré vták typicky roztvárajú a blysknú pri love hmyzu alebo pri stretnutí s rivalom. Vedci predpokladajú, že prudký blysk bieleho chvosta slúži na plašenie hmyzu z listov, čo vtákovi uľahčuje lov.

3

Pohlavná segregácia biotopu na zimoviskách — vedecky zdokumentovaný jav: na zimoviskách v Strednej Amerike samce obsadzujú uzavreté pralesné porasty s vysokou hustou korunou, zatiaľ čo samice uprednostňujú druhotné porasty, kroviny a okraje lesa. Výskum ukázal, že ide o vrodenú preferenciu: samce sa orientujú podľa vertikálnych štruktúr (stromy), samice podľa šikmých (kroviny).

4

Nočný migrant prekonávajúci Mexický záliv — horárik kuklatý migruje prevažne v noci a mnohé jedince pri jarnom aj jesennom ťahu prekonávajú Mexický záliv jediným letom bez zastávky — vzdušná vzdialenosť približne 1 000 km. Je to energeticky náročný výkon, na ktorý sa vtáky pripravujú hromadením tukových zásob.

5

Spev samca — jednoducho zapamätateľný — pesnička horárika kuklatého je opisovaná ako „weeta-weeta-wee-tee-o" alebo „ta-wit ta-wit ta-wit tee-yo". Samce majú 4–9 rôznych pesničkových vzorov a pred získaním samice jeden vzor intenzívne opakujú; po spárovaní začínajú striedať. Pesnička je hlasitá a dobre počuteľná naprieč hustým lesným podrastom.

6

Samica — takmer bez kukly, no s charakteristickým okom — samica horárika kuklatého nemá plnú čiernu kuklu samca, no má veľké tmavé oko na žltej tvári a biele perie chvosta (rovnako ako samec). Niektoré staršie samice môžu mať naznačený slabý tmavý lem na temene a hrdle. Juvenily oboch pohlaví sa veľmi podobajú samiciam.

7

Ohrozenie fragmentáciou lesa — hoci je horárik kuklatý celkovo bežný druh s rastúcou populáciou, je citlivý na fragmentáciu lesov. V malých lesných ostrovoch je výrazne viac náchylný na parazitizmus hniezdnym kukučiakom hnedohlavým (Molothrus ater), ktorý kladie vajcia do cudzích hniezd; kukučiak preferuje okraje lesa, a tak mu fragmentácia nahráva.

8

Z rodu Wilsonia do Setophaga — dlhé desaťročia bol horárik kuklatý zaraďovaný do rodu Wilsonia ako Wilsonia citrina. V roku 2011 ho fylogenetické analýzy preradili do rodu Setophaga — rovnakého rodu, kam patria aj žlté horárikovité a mnohé ďalšie novosvetské speváče. Druhové meno citrina je latinské (citrónovo žltá) a odkazuje na žiarivo žltú farbu vtáka.

9

Monotypický druh bez poddruhov — horárik kuklatý je monotypický a nedelí sa na poddruhy. Opísal ho Pieter Boddaert v roku 1783 pod pôvodným menom Muscicapa citrina (typová lokalita: Louisiana), pričom prvú ilustráciu ho zachytáva Georges-Louis Leclerc de Buffon v roku 1779.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik kuklatý (Setophaga citrina)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga citrina (Boddaert, 1783)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — nearktický novosvetský druh; v Európe iba výnimočne zatúlaný vagrant, v avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani Avibase nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Pieter Boddaert v roku 1783 pod pôvodným protonymom Muscicapa citrina (typová lokalita: Louisiana). Dlho bol zaraďovaný do rodu Wilsonia, v roku 2011 preradený do rodu Setophaga na základe fylogenetických analýz. Druhové meno citrina je latinské a odkazuje na citrónovú (žltú) farbu.
Avibase_ID 15EB30007E1908FD

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik kuklatý je voľne žijúci nearktický speváč z Ameriky, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to aktívny hmyzožravec so špecifickými biotopovými nárokmi (hustý lesný podrast, živý hmyz, sezónna migrácia), ktoré bežný domáci chov nedokáže naplniť. Táto stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je navštíviť jeho prirodzený areál vo východnej Severnej Amerike počas hniezdnej sezóny (máj–júl) a sledovať ho vo vlhkých listnatých lesoch.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec (dospelý) má plnú čiernu kuklu a čierne hrdlo obopínajúce žiarivo žltú tvár a čelo — farebný vzor je okamžite rozpoznateľný. Samica má žltú tvár, ale čierna kukla je výrazne redukovaná alebo chýba úplne (len slabý náznak na temene). Obaja majú biele vonkajšie perie chvosta, ktoré typicky roztvárajú. Juvenily oboch pohlaví sa podobajú samiciam; samce získavajú plnú kuklu pelichaním do veku 9–12 mesiacov.

Je to takmer výlučne hmyzožravý druh. Potravou sú húsenice, chrobáky, muchy, mravce, pavúky a ďalšie drobné článkonožce, ktoré loví gleananím z povrchu listov, kôry a stoniek v podrastovej vegetácii lesa; prípadne chytá hmyz za letu. Semená a rastlinná potrava (bobule) tvoria len minimálnu sezónnu prímes počas ťahu. Vňom druh veľmi závisí od dostupnosti hmyzu — preto hniezdi v tienistých vlhkých lesoch bohatých na hmyz a na zimu migruje do tropickej Strednej Ameriky.

Hniezdi vo východnej Severnej Amerike — prevažná časť areálu leží v USA (od veľkých jazier po severný Florida a od východného Texasu po atlantické pobrežie); malú časť areálu tvorí južné Ontario v Kanade. Zimuje v Strednej Amerike a Karibiku (Mexiko, Belize, Guatemala, Honduras, Panamá, ostrovy Karibiku). Migrácia prebieha v noci, pričom mnoho jedincov prekonáva Mexický záliv jedným letom. Do Európy sa ojedinele zatuláva ako vzácny vagrant.

Nie — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC), najmenej ohrozený. Populácia od 70. rokov 20. storočia dokonca rastie, čo sa pripisuje obnove lesov na opustených poľnohospodárskych plochách vo východnej Amerike. Druh však vyžaduje zrelé vlhké listnaté lesy s hustým podrastom a je citlivý na fragmentáciu lesov — v malých lesných fragmentoch sa výrazne zvyšuje podiel hniezd napadnutých hniezdnym kukučiakom hnedohlavým. Druh nie je v CITES.

Spev samca je hlasitá, zvonivá pesnička zvyčajne opisovaná ako „weeta-weeta-wee-tee-o" alebo „ta-wit ta-wit ta-wit tee-yo" — skladá sa zo 4–5 jasných tónov a je opakovaná rýchlosťou 5–6 sérií za minútu z exponovaného bidla v podrastovej vrstve. Samce majú 4–9 rôznych pesničkových vzorov. Kontaktné hlásky oboch pohlaví sú krátke ostré klepnutia — prirovnávané k zvuku dvoch pohárov narážajúcich k sebe.

Horárik kuklatý má biele vonkajšie perie chvosta, ktoré vtáky oboch pohlaví typicky roztvárajú a blysknú pri love hmyzu v kroví. Najrozšírenejšia hypotéza hovorí, že prudký blysk bieleho chvosta plaší hmyz z listov alebo substrátu, čím ho vtákovi uľahčuje uloviť. Toto správanie je diagnosticky typické pre celý druh — ak v podrastovom listnatom lese zahliadnete vtáka s blikajúcim bielym chvostom a žltou tvárou, je to takmer iste horárik kuklatý.

ZDROJ: Avibase (Setophaga citrina, ID 15EB30007E1908FD, SK názov horárik kuklatý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=15EB30007E1908FD), Wikipedia EN (Hooded warbler — taxonómia, popis samca/sa

 Video — Horárik kuklatý

Horárik kuklatý (Setophaga citrina) — spev a hlas v prírode

Horárik kuklatý (Setophaga citrina) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Hooded Warbler, Česky:   lesňáček kápový, Nemecky:   Kapuzenwaldsänger, Španielsky:   Reinita Encapuchada, Francúzsky:   Paruline à capuchon, Taliansky:   Parula dal cappuccio, Holandsky:   Monnikszanger, Portugalsky:   Mariquita-de-capuz, Poľsky:   lasówka żółtoczelna, Maďarsky:   csuklyás lombjáró, Rusky:   Капюшоновая древесница, Japonsky:   クロズキンアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga citrina (Boddaert, 1783)