Horárik kanadský (Cardellina canadensis)

Parulidae (horárikovité)

Horárik kanadský

Cardellina canadensis — drobný horárik s výrazným čiernym náhrdelníkom na žltej hrudi a žltými okuliarmi — dlhý migrant z boreálnych lesov Kanady na andské svahy, populácia klesá

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2016). Napriek tomuto globálnemu hodnoteniu je populačný trend klesajúci — od roku 1970 ubudlo 63 % celosvetovej populácie a tempo poklesu je 3,2 % ročne (Partners in Flight). Pokles je dostatočne rýchly, no zatiaľ nedosahuje prahy kategórie Vulnerable. V Kanade bol druh hodnotený COSEWIC v roku 2020 ako Threatened (ohrozený) a je chránený zákonom Species at Risk Act (SARA). Hlavnými hrozbami sú: fragmentácia a degradácia vlhkých lesov na hniezdiskách (nadmerné spásanie podrasu jeleniami, zmena klímy), tropická deforestácia andských zimovísk (strata až 90 % biotopov), pesticídy a hniezdny parazitizmus kukavicy hnedohlavej na južných hniezdiskách. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12–15 cm
Váha9–13 g
Dožitiemax. 8 r (voľná príroda, BBL)
IUCNLC (klesajuci trend; -63 % od 1970)
StravaHmyz, húsenice, pavúky; v zime bobule
HniezdiskoPodmáčaný podrast boreálnych lesov Kanady a SV USA
ZimoviskoAndské svahy Venezuely, Kolumbie, Peru (500–2000 m)
SpevHlasná premenlivá pesnička chip-chupety-sweee
Poznávací znakČierny náhrdelník na žltej hrudi, žiadne krídlové pásy

Výživa

  • Hmyz — chrobáky, komáre, muchy, mole a húsenice (vrátane mólí a miernikov); hlavná zložka loví sa aktívnym preháňaním a vzdušným lovom pri zemi a v podraste
  • Pavúky a bezstavovce — pravidelný doplnok zbieraný v podraste a na vegetácii
  • Drobné húsenice a larvy (hladké húsenice miernikov) — osobitne dôležité v hniezdnej sezóne pre odchov mláďat
  • Mäkkýše, slimáky a drobné červy — príležitostný doplnok pri zemi
  • Bobule a sezónne ovocie — sezónny doplnok počas migrácie a na zimoviskách v Andách
Tip od odborníka Horárik kanadský je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne loví prevažne chrobáky, komáre, muchy, húsenice a pavúky flushing technikou (preháňa hmyz z vegetácie a chytá ho za letu), na zimoviskách v Andách dopĺňa stravu bobulami a sezónnym ovocím. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice. Výhradne semenná strava vedie k rýchlej podvýžive; základ musí tvoriť živý hmyz alebo certifikovaná hmyzožravá pasta.

Hlasový prejav

Horárik kanadský patrí medzi hlasnejšie a nápadnejšie horárikovité. Hlavný spev samca je rýchla, premenlivá sputtering pesnička opisovaná ako rapid jumble of musical notes, s typickým začiatkom chip a priebehom ako chip-chupety-sweee (Audubon). Samce majú dve kategórie spevu: Mód I (stereotypný denný spev, stálejšia forma) a Mód II (premenlivejší úsvitový spev, používaný v kontextoch dvoru a súťaže). Spev je hlasný na pomer veľkosti vtáka a nesie sa z hustého nízkeho podrastu. Bežnou kontaktnou hláskou je nízke chup a poplašné ostré chip alebo check; pri nočnom lete vydáva vysoké zzee. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — rýchla premenlivá sputtering pesnička chip-chupety-sweee; začína krátkym chip, pokračuje zhlukom rýchlych melodických tónov s premenlivým poradím a tempom; jeden z hlasnejších a premenlivejších Parulidae
  • Kontaktná hláska — nízke chup alebo chip, najčastejší zvukový prejav pri pohybe v hustom podraste a počas migrácie v noci
  • Poplašná hláska — ostré check alebo chip; hlasnejšie a razantnejšie než bežné kontaktné volanie, vydávané pri vyrušení v blízkosti hniezda
  • Nočná migračná hláska — vysoké zzee vydávané za letu v noci; pomáha pri akustickom sledovaní migrácie sťahovavých vtákov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a obsadzovanie teritória — samec prichádza na hniezdiská začiatkom mája a spieva rýchlu premenlivú pesničku z podrastu
Hniezdna sezóna — samica stavia hniezdo pri zemi; znáška začína od polovice mája (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
Odchov mláďat — inkubácia ~12 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10 dňoch; obaja rodičia kŕmia hmyzom
Pelichanie pred migráciou — jeden z prvých neotropických migrantov, odlet začína v júli až auguste
Zimovanie — andské svahy Venezuely, Kolumbie, Ekvádoru, Peru a severozápadnej Bolívie; horské dažďové lesy 500–2000 m n. m.
Dlhý neotropický migrant: jarný ťah apríl–máj (Texas, západ Mexického zálivu); jesenný ťah júl–september; jeden z posledných čo prichádza a jeden z prvých čo odlieta

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Podmáčaný a vlhký podrast boreálnych a severných listnatých lesov; riečne thickets, lesné rašeliniská, rododendronové húštiny, zotavujúce sa zalesnené plochy
Horárik kanadský preferuje hustý, často vlhký podrast v blízkosti vody — riečne brehy, lesné rašeliniská, bočné korytá potokov, horské rododendronové húštiny (Apalachy) a aspenové lesíky na severozápade. Na severozápade hniezdneho areálu (Yukón) obýva aj apenové lesy; v strednej časti Kanady zalesnené mokrade a popriečne lesné okraje. Druh preferuje prechodné a regenerujúce sa plochy — podrast starých lesov po výrube alebo vetrovej kalamite. Na zimoviskách v Andách obýva horský dažďový les a tieňové kávové plantáže (500–2000 m n. m.), kde je shade-grown coffee kľúčovým náhradným biotopom (zdroj: Partners in Flight, Wikipedia EN).
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do hustého podmáčaného podrastu lesov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami a úkrytmi
Horárik kanadský je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s nízko umiestnenými vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: monogamné páry, niekedy sezónne stálePo sezóne: jednotlivci a malé skupiny počas migrácie
Druh je sezónne monogamný (niekedy trvalo monogamný) — páry sa tvoria po prílete samcov v máji. Samce háji teritórium spevom z nízkeho podrastu. Na migračnej trase a na zimoviskách sa horárik kanadský pohybuje jednotlivo alebo v malých zmiešaných skupinách s inými druhmi horárikovitých. Nie je výrazne agresívny voči iným druhom mimo hniezdnej sezóny.
Teplota a podnebie
Boreálne a mierneho pásma lesy na hniezdiskách; horské subtropické a tropické lesy na andských zimoviskách (500–2000 m n. m.)
Druh je prispôsobený na chladné vlhké lesy mierneho a boreálneho pásma Kanady a severovýchodu USA a na horské tropické prostredie Ánd. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnych podmienkach.
Hniezdenie a hniezdo
Masívne otvorenat hniezdo pri zemi (0–15 cm nad zemou) v dense cover — koreňové masy, machové klády, podstielka; znáška 4–5 vajec; inkubácia ~12 dní
Hniezdo stavia iba samica — mohutná otvorená miska zo suchých listov alebo listových skeletov, kôry, tráv, papradníc a koreňov, vystelané jemnými trávami, vlasmi a machom; umiestňuje ho pri zemi alebo maximálne 15 cm nad ňou v hustom úkryte (koreňové masy, machové klády, listová podstielka). Znáška 4–5 vajec (rozsah 3–6 podľa rôznych zdrojov), krémovo-bielych s hnedými škvrnami. Inkubuje iba samica, ~12 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10 dňoch (zdroj: Wikipedia EN, SD Birds). Po vyletení sú mláďatá závislé od rodičov ešte 2–3 týždne.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých riečnych tokoch a rosienkach podmáčaného podrastu; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a rose na vegetácii — druh preferuje vlhké podmáčané prostredie, čo zodpovedá jeho biotopovej preferencii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou vymieňaná denne; hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadzovanie teritória
Máj–jún (samce prichádzajú začiatkom mája; zdroj: Wikipedia EN, Audubon)

Samce prichádzajú na hniezdiská začiatkom mája, o niečo skôr než samice. Ihneď začínajú obsadzovať teritóriá v hustom podmáčanom podraste a hájiť ich hlasným, premenlivým spevom. Samec spieva ~6 piesní za minútu pri aktívnom dvore (Wikipedia EN); používa dva modusové typy — stereotypný denný spev (Mód I) a premenlivejší úsvitový spev (Mód II). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné druh-špecifické údaje neoverené). Páry sú sezónne monogamné, niekedy trvalo monogamné.

Hniezdo a znáška
Znáška od polovice mája; 4–5 vajec (rozsah 3–6); hniezdna sezóna máj–júl

Hniezdo stavia iba samica — mohutná otvorená miska zo suchých listov, kôry, stoniek, papradníc a koreňov, vystelané jemnými trávami, vlasmi a machom. Umiestňuje ho pri zemi alebo maximálne 15 cm nad ňou v hustom úkryte — koreňové masy, machové klády, lesná podstielka (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Znáška 4–5 vajec (väčšina zdrojov), krémovo-bielych s hnedými škvrnami. Hniezdna sezóna: polovica mája – júl.

Inkubácia
Asi 12 dní; inkubuje iba samica (zdroj: Wikipedia EN, SD Birds)

Iba samica sedí na vajciach počas ~12 dní (zdroj: Wikipedia EN uvádza ~12 dní; SD Birds tiež ~12 dní). Samec v tomto čase zásobuje teritórium spevom a strážením, no nekŕmi sediacú samicu (na rozdiel od niektorých iných horárikovitých). Vajíčka sú citlivé na narušenie — hniezdo pri zemi je vystavené predácii.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný pre rast mláďat

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia — prevažne hmyzom (chrobáky, húsenice, pavúky) a mäkkými bezstavovcami. Živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Hniezdo pri zemi je zraniteľné voči predácii hadmi, veveričkami a čoarami; hniezda v južnej časti areálu sú pravidelne parazitované kukavicou hnedohlavou (Molothrus ater).

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10 dňoch; závislé od rodičov ďalšie 2–3 týždne

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10 dňoch od vyliahnutia (zdroj: Wikipedia EN, SD Birds). Nie sú ešte schopné samostatného letu — rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne po vyletení. Juveríle majú rovnaký vzor ako dospelá samica, no s ešte tlmenejším náhrdelníkom a menej výraznými okuliarmi. Pelichaním pred prvou migráciou (juvenile partial molt) nadobúdajú bližší k dospelému šatu.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch výslovne overený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 8 rokov podľa BBL-krúžkovacích záznamu z Quebeku (samec, banding 1975–nálezenie 1982; zdroj: AnAge, Klimkiewicz & Futcher 1989).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik kanadský 12–15 cm Magnóliovník modravý 11–13 cm Horárik žltooký 13–15 cm Horárik smrekový 13–15 cm
Horárik kanadský Magnóliovník modravý (Setophaga magnolia) Horárik žltooký (Setophaga citrina) Horárik smrekový (Setophaga castanea)
Dĺžka12–15 cm11–13 cm13–15 cm13–15 cm
Váha9–13 g6–12 g9–15 g11–17 g
Dožitiemax. 8 r (BBL, wild; Klimkiewicz & Futcher 1989)max. cca 8 rmax. cca 11 rmax. 4,9 r (BBL, wild)
OchranaIUCN LC (klesajúci trend; -63 % od 1970), bez CITES; Kanada: COSEWIC ThreatenedIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITES
CharakteristikaModrosivý chrbát bez krídlových pásov; sýto žlté podbrušie; výrazný pás čiernych škvŕn na hrudi (náhrdelník); žlté okuliare; ružovkasté nohy; samec má čierne lícne maskyVýrazné biele krídlové pásy vo všetkých šatoch; žltý trupec; čiernobiela vzora chvosta (biely základ, čierny pásik na vrchole); prúžky na bokoch a hrudi; žiadny uzavretý náhrdelník ako u horárika kanadskéhoŽlté okuliare (hood) nad a pod okom — podobné horárikovi kanadskému, no hlava s dominantnou žltou kapucou; sýto žlté podbrušie; šedý chrbát; žiadny náhrdelník; chýbajú čierne lícne maskyHniezdny samec: kastánová koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár, dve biele krídlové pásy; jesenný šat: olivovo-zelený s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami
AreálHniezdi v podmáčanom podraste boreálnych lesov Kanady (82 % pop.) a severovýchodu USA; zimuje na andských svahoch SZ Južnej Ameriky (Venezuela–Bolivia); dlhý neotropický migrant; klesajúca populácia ohrozená deforestáciouHniezdi v mladých ihličnatých lesoch Kanady a severovýchodu USA; zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; bežnejší a numericky stabilnejší než horárik kanadský; typický záťažový problém pri porovnávaní s horárikmi kanadskýmiHniezdi v listnatých lesoch východnej Severnej Ameriky v nízkom podraste; zimuje v tropickej Strednej Amerike a Karibiku; na pohľad najodlišnejší od horárika kanadského vďaka celej žltej kapuciHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; populácia viazaná na cykly spruce budworm; súrodý druh Parulidae hniezdna v analogickom boreálnom areáli

Zaujímavosti

1

Náhrdelník — najnápadnejší znak — horárik kanadský dostáva svoje anglické meno necklaced warbler práve kvôli výraznému pásu čiernych škvŕn naprieč žltou hruďou. U samca je náhrdelník sýty a kontrastný; u samice a juvenile je jemnejší, no stále prítomný. Táto kresba nemá medzi severoamerickými horárikovitými analógiu.

2

Žlté okuliare (spectacles) ako spoľahlivý terénny znak — obe pohlavia majú kompletné žlté okrúžie oka a žltý nadočnicový prúžok, čo vytvára efekt okuliarov. Tento znak pomáha pri identifikácii aj v hustom podraste, kde je inak vták ťažko pozorovateľný.

3

Žiadne krídlové pásy — kľúčový rozlišovací znak — absencia wingbarov a bodiek na chvoste odlišuje horárika kanadského od magnóliovníka (Setophaga magnolia), ktorý má výrazné biele krídlové pásy, žltý trupec a nápadnú čiernobielu vzoru chvostu. Kirtlandov horárik (Setophaga kirtlandii) má čierne pred okom, zatiaľ čo horárik kanadský má pred okom žlté.

4

63 % populačný pokles od roku 1970 — napriek globálnemu hodnoteniu IUCN Least Concern ubudli kanadské populácie o 63 % za posledných 50 rokov. V niektorých subpopuláciách bol zaznamenaný pokles až 80 % (kanadský Southern Shield a Maritimes podľa Partners in Flight). Druh bol preto v Kanade vyhlásený za ohrozený (COSEWIC Threatened).

5

Jeden z posledných príchodov a jeden z prvých odchodov — horárik kanadský trávi na hniezdiskách iba asi 2 mesiace (máj–júl/august), čo ho robí jedným z najkratšie hniezdiacich severoamerických spevákov. Tento krátky pobyt na hniezdiskách kladie mimoriadne nároky na dostupnosť hustého podmáčaného podrastu v optimálnom čase.

6

Andské zimoviská — kritická hrozba — na andských svahoch severozápadnej Južnej Ameriky utrpeli biotopy horárika kanadského stratu až 90 % plochy vplyvom deforestácie pre poľnohospodárstvo (hovädzí dobytok, káva, coca). Shade-grown (tieňová) káva je kľúčovým náhradným biotopom, ktorý tento druh využíva — čím sa podpora certifikovanej tieňovej kávy stáva priamou ochranárskou akciou (Partners in Flight).

7

Hniezdo pri zemi v podmáčanom podraste — unikátna stratégia hniezdenia horárika kanadského. Samica buduje robustné pohárkovité hniezdo priamo na zemi alebo tesne nad ňou (do 15 cm) — skryté v koreňových masách, machovej klade alebo v listovej podstielke. Hniezdo je preto pre birdwatcherov takmer neobjaviteľné a celý priebeh hniezdenia zostáva skrytý.

8

Nocturnálna migrácia cez západ Mexického zálivu — horárik kanadský migruje v noci smerom na juhozápad cez Texas a juh Mexika, pričom obchádza Mexický záliv zo západnej strany. Táto trasa vedie cez oblasti s vysokou hustotou osvetlených budov — kolízie so zasklenenými plochami a dezorientácia od nočných svetiel sú vážnou hrozbou pri ťahu.

9

Preháňanie hmyzu (flush-and-catch foraging) — horárik kanadský má charakteristický spôsob lovu: preháňa hmyz z vegetácie pohybom tela a krídel (flushing) a potom ho chytá za letu. Táto technika ho odlišuje od passívnejšieho pabirkovania na listoch (gleaning) u iných horárikovitých a robí ho aktívnejším a pohyblivejším predátorom v hustom podraste.

10

Monotypický druh s dvojitou taxonomickou históriou — Linnaeus ho opísal v roku 1766 ako Muscicapa canadensis; neskôr ho zaradili do rodu Wilsonia (spolu s horárikovitými maskovým a žltookatým) a napokon moderná fylogenetická analýza ho preradila do rodu Cardellina. Druhové meno canadensis priamo odkazuje na Kanadu, kde je sústredená väčšina hniezdnej populácie.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik kanadský (Cardellina canadensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Cardellina Bonaparte, 1850
Druh Cardellina canadensis (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe extrémne vzácny vagrant, v avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, BirdLife International aj Wikipedia EN nerozoznávajú platné poddruhy. Pôvodne opísal ho Carl Linnaeus v roku 1766 ako Muscicapa canadensis; neskôr zaradený do rodu Wilsonia a napokon do rodu Cardellina. Druh bol dlho zaraďovaný do samostatného rodu Wilsonia (spolu s horárikmi maskovým a žltookatým), no moderná fylogenetická analýza ho preradila do rodu Cardellina.
Avibase_ID F2D675AFB11EEEFF

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik kanadský je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na podmáčaný podrast s potrebami (sezónna migrácia tisíce km, živý hmyz ako výhradná potrava, hustý mokradinový podrast), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode počas jarného ťahu alebo na hniezdiskách v Kanade.

Obe pohlavia zdieľajú základný vzor: sýto žlté podbrušie, modrosivý chrbát bez krídlových pásov, žlté okuliare (okrúžie oka s nadočnicovým prúžkom) a pás čiernych škvŕn naprieč hruďou (náhrdelník). Rozdiel je v intenzite: samec má náhrdelník výrazne sýtejší a kontrastnejší, navyše má čierne lícne masky. Samica a juvenile majú náhrdelník jemnejší a menej kontrastný, bez čiernych líc. Obe pohlavia majú ružovkasté nohy a na spodine chvosta biely lem.

Kľúčové rozdiely: horárik kanadský nemá žiadne krídlové pásy (wingbars) a jeho trupec je sivý, nie žltý. Magnóliovník má výrazné biele krídlové pásy viditeľné v každom šate, žltý alebo žltkastý trupec a typickú čiernobielu vzoru na chvoste (biely základný diel, čierny vrcholový pás). Horárik kanadský má naopak sivý trupec a na chvoste len bely lem pod spodinou — bez pásu. Navyše náhrdelník horárika kanadského je pás škvŕn cez hruď, kým u magnóliovníka sú prúžky rozptýlené po celom spodku.

Hniezdi v hustom podmáčanom podraste boreálnych a severných listnatých lesov — 82 % populácie v Kanade (od Yukónu po Novú Škótiu), zvyšok v severovýchodných USA (Minnesota, Michigan, Pensylvánia, Apalačské hory po Georgie). Zimuje na andských svahoch Venezuely, Kolumbie, Ekvádoru, Peru a severozápadnej Bolívie (500–2000 m n. m.) v horskom dažďovom lese a na tieňových kávových plantážiach. Je to dlhý neotropický migrant; migračná trasa vedie cez Texas a západ Mexického zálivu.

Globálne hodnotí IUCN druh ako Least Concern (LC) s klesajúcim trendom, hodnotenie z roku 2016. Napriek tomu ubudlo od roku 1970 celosvetovo 63 % populácie. V Kanade je druh zaradený zákonom Species at Risk Act (SARA) a hodnotený COSEWIC ako Threatened (ohrozený). V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act. Hlavnými hrozbami sú fragmentácia vlhkých lesov na hniezdiskách, nadmerné spásanie podrastu jeleňmi, tropická deforestácia andských zimovísk a zmena klímy. Druh nie je zaradený v CITES.

Horárik kanadský je jedným z hlasnejších a premenlivejších horárikovitých. Hlavný spev samca je rýchla sputtering pesnička opisovaná ako chip-chupety-sweee alebo rapid jumble of musical notes — začína krátkym chip a pokračuje zhlukom rýchlych melodických tónov, pričom poradie a tempo sa medzi jedincami aj spievaním mení. Samce používajú dve kategórie spevu: stereotypný denný (Mód I) a premenlivejší úsvitový (Mód II). Kontaktná hláska je nízke chup alebo chip; poplašná hláska je ostré check.

Samica znáša 4–5 vajec (rozsah 3–6), krémovo-bielych s hnedými škvrnami. Hniezdo je masívna otvorená miska pri zemi (maximálne 15 cm nad zemou) v hustom úkryte. Inkubuje iba samica, asi 12 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10 dňoch od vyliahnutia a sú závislé od rodičov ďalšie 2–3 týždne. Hniezdna sezóna je máj–júl. Tieto údaje potvrdili viaceré nezávislé zdroje: Wikipedia EN, Audubon Field Guide, South Dakota Birds.

ZDROJ: Avibase (Cardellina canadensis, ID F2D675AFB11EEEFF, SK nazov Horarik kanadsky, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=F2D675AFB11EEEFF&lang=SK), Wikipedia EN (Canada warbler — dlzka 12–15

 Video — Horárik kanadský

Horárik kanadský (Cardellina canadensis) — spev a hlas v prírode

Horárik kanadský (Cardellina canadensis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Canada Warbler, Česky:   Lesnácek kanadský, Nemecky:   Kanadawaldsänger, Španielsky:   Reinita canadiense, Francúzsky:   Paruline du Canada, Taliansky:   Parula canadese, Holandsky:   Canadese Zanger, Portugalsky:   Mariquita-do-canadá, Poľsky:   Wilsonka kanadyjska, Maďarsky:   Örvös lombjáró, Rusky:   Канадская вильсония, Japonsky:   クロボシアメリカムシクイ, Latinsky:   Cardellina canadensis (Linnaeus, 1766)