Horárik jedľovcový (Setophaga fusca)

Parulidae (horárikovité)

Horárik jedľovcový

Setophaga fusca — drobný horárik s ohnivo-oranžovým hrdlom — samec je nezameniteľný, dlhý migrant medzi ihličnatými lesmi Severnej Ameriky a andskými zimovískami

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál v ihličnatých lesoch severovýchodnej Severnej Ameriky a pomerne veľkú populáciu; populačný trend je hodnotený ako stabilný alebo mierne rastúci po poklesoch v 20. storočí (čiastočne v dôsledku kyslých dažďov a odlesňovania). Hlavné hrozby zahŕňajú stratu a degradáciu lesných biotopov na andských zimoviskách, kolízie sťahovavých vtákov s presklennými budovami (window strikes) a zmeny klímy ovplyvňujúce dostupnosť hmyzu (spruce budworm). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–14 cm
Váha8–12 g (priemer 9,7 g)
Dožitiemax. 8,2 r (voľná príroda)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
StravaTakmer výhradne hmyz a pavúky
HniezdiskoIhličnaté lesy SV Severnej Ameriky
ZimoviskoHorské lesy Ánd, 600–2500 m n. m.
SpevExtrémne vysoký, na hranici ľudského sluchu
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 30% 8% STRAVA zloženie
Húsenice (vrátane spruce budworm) a iné lepidopterné larvy — hlavná zložka v hniezdnej sezóne, zbieraná vysoko v korunách stromov 55%
Chrobáky, mravce, muchy a iný hmyz — dôležitá celosezónna zložka spolu s pavúkmi 30%
Pavúky — pravidelný doplnok najmä pri zbere v korunách ihličnatých stromov 8%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok na zimoviskách v Andách, príležitostne aj počas migrácie 5%
Vošky a iné hemiptery — generalistická predácia počas migrácie a v zmiešaných kŕdlikoch na zimoviskách 2%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice (vrátane spruce budworm), chrobáky, mravce, muchy; základná a nevyhnutná potrava v hniezdnej sezóne
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný v korunách ihličnatých stromov
  • Živé mušičky (Drosophila) a iný malý hmyz — vhodné ako náhrada v prípade núdzového chovu v záchrannej stanici
  • Bobuľové ovocie (borievky, čučoriedky) — sezónna zimná zložka; v prírode príležitostne
  • Čerstvá voda denne — horárik sa kúpe v plytkých tečúcich vodách alebo rose na listoch; miska s čistou vodou nevyhnutná
  • Hmyzová pasta alebo softbill zmes (nie ako zdroj, len pri núdzovom ošetrení) — len pod dozorom veterinára

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik jedľovcový je výhradne hmyzožravec, semená nie je schopný efektívne spracovať
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), smrteľné aj v malom množstve
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (insekticídmi) hmyz alebo ovocie — priama otrava
Tip od odborníka Horárik jedľovcový je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne tvorí jadro jedálnička húsenice (najmä spruce budworm, čiže obaľovač smrekový), doplnené chrobákmi, mravcami, muchami a pavúkmi, ktoré loví vysoko v korunách ihličnanov. Na zimoviskách v Andách pridáva sezónne bobuľové ovocie. V zajatí sa prakticky nechová a pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly — vyššie zásady sú odvodené zo všeobecných pravidiel pre hmyzožravé spevavcové. Akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik jedľovcový má extrémne vysoký, tenkostrunný spev — stúpajúca séria zvukov, ktorá kulminuje tónom na hranici ľudského sluchu. Spev je charakteristický, no keďže sa ozýva z vrcholkov vysokých ihličnanov, nie je subjektívne hlasný na úrovni poslucháča. Volá krátkym ostrým „tsip" ako kontaktnou a poplašnou hláskou. Ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová; otázka rušenia domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik jedľovcový nie je maznavý vták na ruku — je to plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Žije vysoko v korunách stromov a kontakt s ľuďmi sa mu v prírode takmer nevyskytuje.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a rýchly druh — horárik jedľovcový neustále prečesáva vetvičky v hornej časti koruny ihličnanov, pohybuje sa bleskovo a celý deň loví hmyz. Je to dlhý migrant prelietavajúci tisíce kilometrov medzi severnými hniezdiskami a andskými zimovískami. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik jedľovcový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: hlavný spev a krátke kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí. Ide o voľne žijúci druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik jedľovcový patrí medzi spevákov s najvyšším hlasom v Novom svete. Hlavný spev samca je rýchla séria tenkostrunných „tzeep" tónov, ktorá pribúda na rýchlosti a stúpa až do záverečného tónu na hranici ľudského sluchu — mnohí ľudia finálny tón vôbec nepočujú. Spev opisujú zdroje ako „very thin and wiry, increasing in speed and rising to the limit of hearing" (Audubon). Samec spieva z vrcholkov vysokých ihličnanov, čo spev ďalej oslabuje. Bežnou hláskou je krátke ostré „tsip" ako kontaktná a poplašná hláska. Druh má dva typy spevu: jeden na privolanie samice a druhý (dlhší) na interakciu medzi samcami.

Dokáže hovoriť? Horárik jedľovcový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár tenkostrunného spevu a krátkych hlások je vrodený a nemenný. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — rýchla stúpajúca séria tenkostrunných „tzeep" tónov, pribúdajúca na rýchlosti a kulminujúca záverečným tónom na hranici ľudského sluchu (opísaný ako: zip-zip-zip-zip-titititi-tseeeeee)
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátke ostré „tsip" (alebo „chip"), najčastejší zvukový prejav počas migrácie a na zimoviskách
  • Druhý typ spevu (samec–samec) — dlhšia, variabilnejšia verzia spevu počas súbojov o teritórium; akcentovaná séria zvukov
  • Tichý kontaktný štekot v zmiešaných kŕdlikoch — nenápadné dorozumievacie hlásky na andských zimoviskách v spoločnosti iných druhov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z vrcholkov ihličnanov extrémne vysokou tenkostrunnou pesničkou a háji teritórium
Hniezdna sezóna — znáška začína v polovici mája až začiatkom júna (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
Odchov mláďat — inkubácia ~12–13 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 10 dňoch; obe pohlavie kŕmia (zdroj: Audubon, SD Dakota Birds)
Pelichanie pred jesennou migráciou — samec stráca časť oranžovej na hrdle, sfarbenie je po pelichaní tlmenejšie
Zimovanie — horské lesy Ánd od Kolumbie po Peru, výška 600–2500 m n. m., v zmiešaných kŕdlikoch tropického vtáctva (zdroj: Wikipedia EN, Audubon)
Dlhý migrant: jar (apríl–máj) prílet na severoamerické hniezdiská, jeseň (september–október) odlet cez celý kontinent na andské zimovisko

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik jedľovcový je severoamerický sťahovavý vták, ktorý v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nie je zavedený. Je to plachý, vysoko migrujúci hmyzožravec s nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Ide o dlhého migranta, ktorý trávi väčšinu dňa vo vrcholkoch vysokých ihličnanov a každoročne preletáva tisíce kilometrov. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik jedľovcový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov alebo pri birdwatchingu počas jarného ťahu — ohnivo-oranžový samec je nezabudnuteľný pohľad. Platí pravidlo nerušiť a sledovať z diaľky ďalekohľadom.
Hlučnosť Tento druh sa v zajatí prakticky nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. Spev je extrémne vysoký (na hranici ľudského sluchu) a v prírode sa ozýva z veľkej výšky, takže nie je rušivý v bežnom zmysle.
Verdikt odborníka Horárik jedľovcový (Setophaga fusca) je drobný lesný horárik (11–14 cm, 8–12 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Samec má ohnivo-oranžové až plamenné hrdlo a tvár — tento znak je medzi horárikami absolútne jedinečný a samca robí nezameniteľným: pridal sa čierny trojuholník na líci, čierny chrbát s bielymi prúžkami a veľká biela krídlová škvrna. Samica je výrazne tlmenejšia: hrdlo a obočie sú žlto-oranžové (nie plamenné) a namiesto veľkej bielej krídlovej škvrny má dva biele krídlové pásy. Mláďatá a jesenné vtáky sú ešte tlmenejšie. Druh hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch (smrek, jedľa, hemlock) severovýchodnej Severnej Ameriky od juhovýchodnej Kanady po Apalačské pohorie a zimuje v horských lesoch Ánd od Kolumbie po Peru (600–2500 m n. m.). Je to dlhý migrant — cez ťah môže loviť hmyz v akejkoľvek lesnej ploche vrátane mestských parkov. Živí sa takmer výhradne hmyzom: húsenicami (vrátane spruce budworm), chrobákmi, mravcami, muchami a pavúkmi, zbieranými vysoko v korunách stromov. Hniezdo stavia samica vysoko na vetvičke ihličnanu (2–38 m, výnimočne vyššie), znáška obsahuje 3–5 vajec (zvyčajne 4) bielo-zelenavých s hnedočervenými škvrnami pri tupom konci; inkubuje iba samica 12–13 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 8–10 dňoch a obe pohlavie ich kŕmia. Spev samca je extrémne vysoká tenkostrunná séria tónov, kulminujúca tónom na hranici ľudského sluchu. V avikultúre sa nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený druh. IUCN hodnotí horárika jedľovcového ako najmenej ohrozený (LC).

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do vrcholkov ihličnatých lesov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti priestranná sieťová klietka s vetvičkami
Horárik jedľovcový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. V prírode trávi väčšinu dňa vo vrcholkoch vysokých ihličnanov — smrek, jedľa, hemlock — kde loví hmyz. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Prirodzený biotop
Zrelé ihličnaté a zmiešané lesy s dominanciou smreka, jedľa a hemlocku v severovýchodnej Severnej Amerike; horské andské lesy 600–2500 m n. m. na zimoviskách
V hniezdnom areáli preferuje zrelé ihličnaté a zmiešané lesy s dominanciou smreka (Picea), jedľy (Abies) a hemlocku (Tsuga) — od nízkych polôh boreálnej Kanady po vyššie polohy Apalačského pohoria (kde hniezdi nad 900 m n. m. v Tennessee). Počas migrácie využíva prakticky akýkoľvek les, park alebo podrast. Na zimoviskách v Andách obýva horské mlhové lesy a kafíkovité lesy v zmiešaných kŕdlikoch tropického vtáctva (zdroj: Wikipedia EN, Audubon).
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia a zimovanie: zmiešané kŕdliky s inými druhmi
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom z vrcholkov ihličnanov. Na zimoviskách v Andách sa zaraďuje do zmiešaných tropických kŕdlikov (mixed-species flocks), kde spolu s inými druhmi efektívnejšie loví hmyz. Cez migráciu je možné vidieť viacero jedincov naraz v rovnakom strome — neagresívna koexistencia s inými horárikovitými.
Teplota a podnebie
Boreálne a horské ihličnaté lesy na hniezdiskách; tropické horské lesy Ánd na zimoviskách (600–2500 m n. m.)
Druh je prispôsobený na chladné ihličnaté lesy severu a na subtropické až tropické horské prostredie Ánd. Nevyznačuje sa toleranciou k suchu ani otvoreným biotopom — je viazaný na les. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnom prostredí.
Hniezdenie
Pohár na vetvičke ihličnanu, 2–38 m (výnimočne vyššie) nad zemou; stavia iba samica
Hniezdo je pohárkovité, zo stoniek, kôry a rastlinných vlákien, vyložené machu, lišajníkmi a vlasmi (srsťou) — stavia ho samica sama. Umiestňuje ho vysoko na horizontálnej vetvičke ihličnanu, 2–38 m nad zemou (výnimočne sa uvádzajú aj vyššie výšky). Znáška: 3–5 vajec (zvyčajne 4), bielo-zelenavé s hnedočervenými škvrnami pri tupom konci. Inkubuje iba samica počas 12–13 dní, samec ju kŕmi. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 8–10 dňoch (podľa viacerých zdrojov; presné overenie výzvou pre biológov — hniezdo je veľmi vysoko). Obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, SD Dakota Birds).
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých potôčkoch, rose a kapkách vody na listoch; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Máj–jún (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholkov ihličnanov a háji teritórium extrémne vysokým tenkostrunným spevom. Tok prebieha v máji a júni. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné údaje pre tento druh nie sú v dostupnej literatúre overené).

Hniezdo a znáška
Znáška v polovici mája až začiatkom júna; 3–5 vajec (zvyčajne 4)

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo zo stoniek, kôry a vlákien, vyložené machu a lišajníkmi, 2–38 m nad zemou na vetvi ihličnana. Znáška obsahuje 3–5 vajec (zvyčajne 4), bielo-zelenavých s hnedočervenými škvrnami sústredených pri tupom konci. Hniezdna sezóna: polovica mája – júl (zdroj: Wikipedia EN, Audubon).

Inkubácia
12–13 dní; inkubuje iba samica

Iba samica sedí na vajciach počas 12–13 dní — samec ju kŕmi a háji blízke teritórium spevom. Toto je odlišné od niektorých príbuzných druhov, kde sa na inkubácii podieľa aj samec. Údaj potvrdzujú viaceré nezávislé zdroje: Audubon Field Guide, Wikipedia EN, SD Dakota Birds.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, hmyzom a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde je zložito zistiteľná pre veľmi veľkú výšku hniezda.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 8–10 dňoch po vyliahnutí

Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 8–10 dňoch od vyliahnutia (SD Dakota Birds: „about 10 days after hatching"; AllAboutBirds: nestling period unknown, probably ~10 days). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení, rodina sa po niekoľkých dňoch rozdeľuje (každý rodič sa stará o časť mladých). Jesenní jedinci a samice sa od samca líšia tlmenejším sfarbením — ohnivo-oranžová farba sa vyvíja plne až po prvom pelichaní.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje pre tento druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie samca (plamenné hrdlo) nastupuje postupne pelichaním. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 8,2 rokov (AnAge database / genomics.senescence.info); oiseaux.net uvádza orientačne 8 rokov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik jedľovcový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — loví hmyz vo výškach a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarného ťahu.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik jedľovcový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu sleduj samca z diaľky ďalekohľadom — plamenné hrdlo je nezabudnuteľné; počúvaj extrémne vysoký spev z vrcholkov ihličnanov

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) aj európska legislatíva zakazujú úmyselné rušenie a odchyt

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik jedľovcový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V SR a EÚ platia pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva; v USA/Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (apríl–máj) v parkoch a lesoch
Birdwatchingové skupiny, atlas vtákov a databázy (eBird, Avibase) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika overte legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik jedľovcový nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu v spruce a hemlock lesoch Severnej Ameriky alebo v parčíkoch európskych miest, kde sa príležitostne zastaví ako vzácny vagrant. Odmietanie obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik jedľovcový 11–14 cm Horárik žltobruchý 11–13 cm Horárik čiernouhý 12–14 cm Horárik ohnivočelý 11–14 cm
Horárik jedľovcový Horárik žltobruchý (Setophaga petechia) Horárik čiernouhý (Setophaga striata) Horárik ohnivočelý (Setophaga ruticilla, americká krasperka)
Dĺžka11–14 cm11–13 cm12–14 cm11–14 cm
Váha8–12 g (priemer 9,7 g)7–11 g10–18 g6–10 g
Dožitiemax. 8,2 r vo voľnej prírode (AnAge database)max. cca 8–10 rmax. cca 12 rmax. cca 10 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: ohnivo-oranžové hrdlo a tvár, čierny trojuholník na líci, čierny chrbát s bielymi prúžkami, veľká biela krídlová škvrna; samica tlmenejšia so žlto-oranžovým hrdlom a dvoma bielymi krídlovými pruhmiSamec sýto žltý so žltavozelenkastým chrbtom a červenohnedými prúžkami na hrudi; bez oranžovej na hrdle — odlíšenie od horárika jedľovcového je jednoduché farbou hrdlaSamec v hniezdnom šate čiernobiely s čiernou čiapkou a tvárovou maskou; bez akejkoľvek oranžovej — ľahko odlíšiteľný od horárika jedľovcového sfarbenímSamec čierny so žiarivo oranžovými bokmi, krídlovými a chvostovými škvrnami; má oranžovú, no nie na hrdle — oranžová je sústredená na bokoch, nie na tvári; charakteristicky rozkladá a kýva chvostom
AreálHniezdi v ihličnatých lesoch (smrek, jedľa, hemlock) severovýchodnej Severnej Ameriky; zimuje v horských lesoch Ánd (Kolumbia–Peru), 600–2500 m n. m.; dlhý migrantJeden z najrozšírenejších horárikovitých Severnej a Strednej Ameriky; hniezdi od arktickej tundry po karibské mangrovníky; v Európe vzácny vagrantHniezdi v boreálnych lesoch Kanady a SV USA; zimuje v Andách a na karibských ostrovoch; jeden z najdlhších migrantov medzi horárikovitýmiBežný horárik otvorených lesov a sadov SZ Severnej Ameriky; zimuje v tropickej Amerike; cez migráciu bežne sa zastavuje v záhradách

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi; prognóza závisí od rýchlosti diagnózy.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity, ktoré sa pri strese a zhoršení kondície premnožia. Krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium) sú u sťahovavých spevákov časté. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa nových vtákov, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z odchytu a migrácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najvyššie riziko pre tohto plachého migranta. Kolízie s oknami budov počas nočnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých v Severnej Amerike. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy rastu peria

Ako výhradne hmyzožravec trpí horárik jedľovcový rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy, malí cvrčkovia) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; výhradne semenná strava je nevhodná a vedie k rýchlej podvýžive.

Kolízna trauma (window strike) a poranenia z letu
vysoká

Príznaky: Strata orientácie, krátkodobé omráčenie, krvácanie zo zobáka alebo nosa, neschopnosť lietať

Kolízie s presklenými budovami sú jednou z hlavných príčin úhynu horárikovitých a iných sťahovavých spevákov. Omráčený vták potrebuje tichú, tmavú, uzavretú krabicu bez možnosti úniku a rýchle odovzdanie záchrannej stanici. Nevystavuj slnku ani nemanipuluj zbytočne; väčšina vtákov, ktoré sa nestihli zotaviť do 2 hodín, potrebuje veterinárnu pomoc.

Prevencia Horárik jedľovcový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom alebo ako migrant v záchrannej stanici): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy a respiračných infekcií. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Ohnivo-oranžové hrdlo — absolútny unikát medzi horárikovitými. Samec horárika jedľovcového má najvýraznejšie sfarbenie hrdla zo všetkých druhov Parulidae — plamenná oranžová farba tváre a hrdla v kombinácii s čiernym trojuholníkom na líci robí samca v teréne okamžite rozoznateľným. Žiadny iný horárik nemá oranžové (nie žlté, nie biele) hrdlo, čo z neho robí jeden z najľahšie identifikovateľných severoamerických spevákov.

2

Pomenovaný po anglickej botaničke. Anglické meno Blackburnian Warbler zaviedol Waleský prírodoveda Thomas Pennant v roku 1785 na počesť Anny Blackburnovej, anglickej botaničky a amatérskej ornitologičky 18. storočia. Latinský druhový epiteton fusca (tmavý, čierny) od Statiusa Müllera (1776) odkazuje na čierny chrbát samca.

3

Vták vrcholkov stromov. Horárik jedľovcový trávi väčšinu dňa vo vrcholkoch vysokých ihličnanov — smreka, jedľy a hemlocku — kde loví hmyz v mikrohabitáte najhlavnejšej časti koruny. To ho robí ťažko pozorovateľným napriek pôsobivému sfarbeniu; birdwatcheri ho preto označujú za druha „treetops" a odporúčajú ďalekohľad aspoň 8x42.

4

Spev na hranici ľudského sluchu. Samec horárika jedľovcového je jeden z najvyšší spevákov Nového sveta — záverečná nota jeho spevu je taká vysoká, že ju mnohí dospelí ľudia vôbec nepočujú (frekvencia na hornej hranici ľudského sluchového spektra). Spev opisujú zdroje ako „zip-zip-zip-zip-titititi-tseeeeee" s finálnym tónom znejúcim ako elektrický šum.

5

Specialista na spruce budworm. V hniezdnej sezóne sa horárik jedľovcový špecializuje na húsenice, najmä na spruce budworm (Choristoneura fumiferana — obaľovač smrekový), ktorý je kľúčovým škodcom ihličnatých lesov Severnej Ameriky. Populácie horárika reagujú na cyklické gradácie tohto škodcu; výbuchy spruce budworm dočasne zvyšujú lokálnu populáciu horárika.

6

Dlhý migrant s andským zimovískom. Horárik jedľovcový zimuje v horských lesoch Ánd od Kolumbie po Peru, vo výškach 600–2500 m n. m. — ide o jedno z najvýraznejšie horsky viazaných zimovísk medzi severoamerickými horárikovitými. Na zimoviskách sa zaraďuje do zmiešaných tropických kŕdlikov (mixed-species flocks) s miestnym ptactvom, čo mu umožňuje efektívnejší lov hmyzu.

7

Samica inkubuje sama — samec kŕmi. Aj keď obaja rodičia kŕmia mláďatá, na vajciach sedí výhradne samica po dobu 12–13 dní. Samec jej v tomto období prináša potravu a háji teritórium spevom z vrcholkov ihličnanov. Toto správanie je charakteristické pre rod Setophaga.

8

Vysoko umiestené hniezdo — výzva pre výskumníkov. Hniezdo horárika jedľovcového je typicky 2–38 metrov nad zemou (niekedy aj vyššie), čo ho robí jedným z najťažšie prístupných hniezd severoamerických spevákov. Práve preto je niekoľko údajov o biológii (presný vek vyletenia mláďat, správanie rodičov) stále neúplne zdokumentovaných.

9

Monotypický druh bez poddruhov. Horárik jedľovcový je monotypický — žiadna z hlavných taxonomických autorít (IOC, AOS, BirdLife) nerozoznáva platné poddruhy. Pôvodne bol opísaný ako Motacilla fusca Statiusom Müllerom v roku 1776; neskoršia klasifikácia ho zaradila do rodu Dendroica a najnovšia (52. suplementum AOS) do rodu Setophaga.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik jedľovcový (Setophaga fusca)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga fusca (Statius Müller, 1776)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe ide o vzácneho toulavca (vagrantného jedinca), nie o etablovaný druh ani chovaný taxón
Poddruhy Druh je monotypický — BirdLife International, Avibase aj Wikipedia EN nerozoznávajú platné poddruhy. Pôvodne opísaný ako Motacilla fusca Statius Müllerom v roku 1776; neskôr zaradený do rodu Dendroica, od 52. suplementu AOU checklist do rodu Setophaga. Druhové meno fusca (latinsky tmavý, čierny) odkazuje na čierny chrbát samca; anglické meno Blackburnian Warbler bolo zavedené Thomasom Pennantom v roku 1785 na počesť anglickej botaničky Anny Blackburnovej.
Avibase_ID 4168AF09C7BCB40B

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik jedľovcový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na vrcholky ihličnatých lesov s potrebami (sezónna migrácia tisíce km, hmyz ako výhradná potrava, vysoké ihličnany), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Samec je v hniezdnom šate nezameniteľný: plamenné ohnivo-oranžové hrdlo a tvár, čierny trojuholník na líci, čierny chrbát s bielymi prúžkami a veľká biela krídlová škvrna. Samica má rovnaký základný vzor, no výrazne tlmenejší: hrdlo a líca sú žlto-oranžové (nie plamenné), biela krídlová škvrna je nahradená dvoma bielymi krídlovými prúžkami a chrbát je šedobielasto prúžkovaný. Jesenné vtáky (vrátane samcov po letnom pelichaní) sú celkovo menej kontrastné.

Takmer výhradne hmyzom. V hniezdnej sezóne tvoria základ húsenice (vrátane spruce budworm — obaľovača smrekového), chrobáky, mravce, muchy a pavúky, zbierané vo vrcholkoch ihličnatých stromov. Na zimoviskách v Andách dopĺňa sezónne bobuľové ovocie. Semená a zrninové zmesy sú preň nevhodné — ide o výhradného hmyzožravca.

Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch (smrek, jedľa, hemlock) severovýchodnej Severnej Ameriky — od juhovýchodnej Kanady cez Nové Anglicko a Veľké jazerá až po Apalačské pohorie (juh po severnú Georgiu). Zimuje v horských lesoch Ánd od Kolumbie po Peru vo výškach 600–2500 m n. m. Cez ťah (apríl–máj na jar, september–október na jeseň) prechádza cez veľkú časť severovýchodných USA a môže sa zastaviť v parkoch veľkých miest. V Európe ide o vzácneho toulavca (vagrantného jedinca).

Hlavný spev samca je rýchla stúpajúca séria tenkostrunných zvukov (zip-zip-zip-zip-titititi-tseeeeee), ktorá kulminuje záverečným tónom na hranici ľudského sluchu. Tento finálny tón je taký vysoký, že ho mnohí dospelí jedinci vôbec nepočujú — schopnosť vnímať vysoké frekvencie s vekom klesá. Horárik jedľovcový je preto jedným z nemnoha vtákov, pri ktorých starší birdwatcheri môžu percipovať spev ako skrátený oproti tomu, čo počujú mladší. Kontaktná hláska je krátke ostré „tsip".

Samica znáša zvyčajne 4 vajcia (rozsah 3–5), bielo-zelenavých s hnedočervenými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je pohárkovité, vysoko na vetvičke ihličnana (2–38 m nad zemou). Inkubuje výhradne samica počas 12–13 dní (samec ju v tomto čase kŕmi). Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 8–10 dňoch po vyliahnutí; obaja rodičia ich kŕmia a rodina sa po vyletení postupne rozdeľuje. Tieto údaje potvrdzujú viaceré zdroje: Audubon Field Guide, Wikipedia EN, SD Dakota Birds.

IUCN hodnotí horárika jedľovcového ako najmenej ohrozený (LC) — druh má rozsiahly areál a populácia je celkovo stabilná. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act (MBTA), v Mexiku a krajinách výskytu podobnou národnou legislatívou. V SR sa bežne nevyskytuje; na území EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. CITES: druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavné hrozby zahŕňajú kolízie s budovami počas migrácie (window strikes) a stratu lesných biotopov na zimoviskách v Andách.

ZDROJ: Avibase (Setophaga fusca, ID 4168AF09C7BCB40B, SK názov horárik jedľovcový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4168AF09C7BCB40B), Wikipedia EN (Blackburnian warbler — taxonómia, dĺžka 1

 Video — Horárik jedľovcový

Horárik jedľovcový (Setophaga fusca) — spev a hlas v prírode

Horárik jedľovcový (Setophaga fusca) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blackburnian Warbler, Česky:   lesňáček jedlovcový, Nemecky:   Fichtenwaldsänger, Španielsky:   Reinita gorjinaranja, Francúzsky:   Paruline à gorge orangée, Taliansky:   Dendroica di Blackburn, Holandsky:   Sparrenzanger, Portugalsky:   Mariquita-papo-de-fogo, Poľsky:   lasówka rudogardła, Maďarsky:   narancstorkú lombjáró, Rusky:   Еловая древесница, Japonsky:   キマユアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga fusca (Statius Müller, 1776)