Horárik húštinový (Leiothlypis ruficapilla)

Parulidae (horárikovité)

Horárik húštinový

Leiothlypis ruficapilla — drobný severoamerický horárik so sivou hlavou, úplným bielym očným krúžkom a žltým hrdlom — aktívny hmyzožravec rašelinisk a preriedených lesov, ktorý neustále kýva chvostom

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál v Severnej Amerike a veľkú populáciu odhadovanú na 40 miliónov dospelých jedincov so stabilným populačným trendom. Breeding Bird Survey data za posledné desaťročia naznačujú mierne zvyšovanie počtu jedincov. Hlavné hrozby zahŕňajú stratu biotopov rannej sukcesie (preriedené lesy, rašeliniská), pesticídové postreky v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve, kolízie sťahovavých vtákov s budovami (juvenily 4-krát náchylnejšie ako dospelé) a parazitizmus kukučky brakovej (Molothrus ater). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–13 cm
Váha6–14 g
Dožitiemax. 10 r 2 mes. (voľná príroda, BBL); priemer 3–7 r
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
StravaHmyz (húsenice 88–90 % potravy); v zime bobule a nektár
HniezdiskoPreriedené lesy, rašeliniská a kroviny sev. Ameriky
ZimoviskoJužné Mexiko a severná Stredná Amerika
SpevDvojdielny: seewit-seewit + trila ti-ti-ti

Výživa

  • Húsenice, larvy motýľov a iný hmyz (lepidoptera tvorí 88–90 % potravy počas hniezdnej sezóny; chrobáky, muchy, lúčavky, mšice, kobylky) — základná zložka v hniezdnom areáli
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný v podraste a na spodku listov
  • Iný drobný hmyz a bezstavovce — príležitostný doplnok počas migrácie a mimo hniezdnej sezóny
  • Bobule a nektár — zimná doplnková potrava v Mexiku a Strednej Amerike, kde druh niekedy aj saje nektár kvetov
Tip od odborníka Horárik húštinový je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne tvorí jadro jedálnička hmyz, pričom lepidoptery (húsenice a dospelé motýle) predstavujú až 88–90 % potravy (zdroj: Animal Diversity Web). Druh sa živí aj pavúkmi, chrobákmi, muškami, lúčavkami a mšicami. Na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike dopĺňa stravu bobuľami a príležitostne saje nektár. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice.

Hlasový prejav

Horárik húštinový má charakteristický dvojdielny spev, ktorý ho odlišuje od ostatných horárikovitých. Prvá časť tvorí séria opakovaných dvojslabičných jednotiek opisovaných ako seewit-seewit-seewit alebo see-bit see-bit see-bit, po ktorej nasleduje rýchla záverečná trila — ti-ti-ti-ti-ti alebo titi-titi. Tento dvojdielny vzor je diagnostický: Tennessee Warbler (Leiothlypis peregrina) má trojdielny vzor a odlišnú farbu, takže hlasové rozlíšenie je spoľahlivé. Východný nominátny poddruh má záverečnú trilu rýchlejšiu a tvrdšiu, západný ridgwayi pomalší, mäkší záver. Bežnou hláskou je krátke, vysoké seet ako kontaktná a poplašná hláska počas migrácie. Samec spieva aj počas letu.

Typické zvuky

  • Dvojdielny hlavný spev — séria opakovaných jednotiek seewit-seewit-seewit (alebo see-bit see-bit) nasledovaná rýchlou záverečnou trilou ti-ti-ti-ti-ti; táto dvojdielna štruktúra je diagnostická a odlišuje druh od Tennessee Warblera
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátke, vysoké seet (alebo chip), najčastejší zvukový prejav počas migrácie a na zimoviskách; pomáha identifikovať druh v husto zalesnenej krajine
  • Rozdiel medzi poddruhmi — nominátny ruficapilla má záverečnú trilu rýchlejšiu a tvrdšiu, západný ridgwayi ju má pomalšiu, mäkšiu a bohatšiu; samci niekedy spievajú aj počas letu
  • Celkovo stredne hlasný, no menej ďalekodosahujúci ako korunové speváky — spieva z kríkov a podraste (nie z vrcholkov stromov), čo jeho hlas lokalizuje v blízkej vegetácii

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec po prílete na hniezdiská (apríl–máj) spieva z kríkov a podraste, dvojdielnou pesničkou háji teritórium
Hniezdna sezóna — samica stavia hniezdo na zemi a znáša 4–5 vajec; inkubácia 11–12 dní (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web)
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia, mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–11 dňoch (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web)
Pelichanie pred jesennou migráciou — dospelí a juvenile nadobúdajú jesenný šat
Zimovanie — juh Mexiku (San Luis Potosí), Guatemala a Salvador; bobule a nektár ako doplnková strava
Dlhý neotropický migrant: jar prílet apríl–máj, jeseň odlet september–október; napriek anglickému menu sa v Tennessee bežne vyskytuje iba počas ťahu

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Preriedené zmiešané lesy rannej sukcesie, kriakové rašeliniská, podrast s hustou prízemnou vegetáciou; západ: krovinaté svahy s manzanitou a dubiakmi
V hniezdnom areáli druh preferuje otvorené preriedené zmiešané lesy a rašeliniská s hustým porastom kríkov a bylín — opustené pasienky a polia, kde vyrástli mladé stromy a kríky, boreálne rašeliniská s čiernym smrekom a briestom, Apalačské horské pasienky s mladými stromami. Západ: krovinaté svahy s manzanitou a horskými dubmi na výškovom stupni 1 000–1 650 m. Hniezdna hustota druhu priamo súvisí s dostupnosťou takýchto biotopov rannej sukcesie. Počas migrácie využíva prakticky akýkoľvek les, park alebo záhradu. Na zimoviskách obýva otvorené lesy, tropické kroviny a záhradné prostredie na severe Mexika a v Guatemale (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web, Birdfact).
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do kríkov a podraste preriedených lesov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné, bezpečné prostredie s vetvičkami
Horárik húštinový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia: zmiešané kŕdliky s inými horárikovitými a drobnými spevcami
Počas hniezdenia samec háji teritórium dvojdielnym spevom z kríkov a podraste. Na zimoviskách sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov (mixed-species flocks). Cez migráciu je možné vidieť viacero jedincov naraz v záhradách a parkoch.
Teplota a podnebie
Boreálne a temperátne lesy severnej Ameriky na hniezdiskách; tropické a subtropické oblasti Mexika a Strednej Ameriky na zimoviskách
Druh je prispôsobený na mierne chladné preriedené lesy severoamerickej boreálnej zóny a Apalačského pohoria. Na zimoviskách v Mexiku a Guatemale obýva teplejšie tropické a subtropické prostredie. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnom prostredí.
Hniezdenie
Pohárkovité hniezdo na zemi v machovom poklese pod kríkmi alebo papraďami; zo suchých rastlinných vlákien, kôry, koreňov; 4–5 vajec, inkubácia 11–12 dní
Hniezdo stavia iba samica — pohárkovité, zo suchých rastlinných vlákien, kôrových pásikov a koreňov, vystelané jemnými koreňmi alebo vlasmi, 7–9 dní. Umiestňuje ho na zemi v machovom poklese pod kríkmi alebo papraďami, typicky na okraji mýtiny alebo mokrade. Znáška: 4–5 vajec (rozsah 3–6), bielych s hnedastými škvrnami pri tupom konci. Inkubuje iba samica počas 11–12 dní; samec ju zásobuje potravou. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–11 dňoch (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web, Audubon). Kukučka braková (Molothrus ater) parazituje na tomto druhu — kladie do jeho hniezda vajcia.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potôčkoch, rose a kvapôčkach vody na listoch; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z kríkov a podraste charakteristickým dvojdielnym spevom a háji teritórium. Na rozdiel od mnohých horárikovitých, ktoré spievajú z vrcholkov koruny, horárik húštinový sa drží nízko v podraste. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: Animal Diversity Web). Samce niekedy spievajú aj počas letu.

Hniezdo a znáška
Znáška 4–5 vajec; hniezdna sezóna máj–júl

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo na zemi v machovom poklese pod kríkmi alebo papraďami zo suchých rastlinných vlákien, kôrových pásikov a koreňov, vystelané jemnými koreňmi alebo vlasmi — stavba trvá 7–9 dní. Znáška obsahuje 4–5 vajec (rozsah 3–6), bielych s hnedastými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je dôkladne ukryté, čo ho robí ťažko nájditeľným — druh hniezdi len raz ročne.

Inkubácia
11–12 dní; inkubuje iba samica

Iba samica sedí na vajciach počas 11–12 dní (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web, Audubon). Samec v tomto čase zásobuje samicu potravou a háji teritórium spevom. V tomto období je pozorovaný markantný pokles hlasitosti spevu samca. Parazitizmus kukučky brakovej (Molothrus ater) na tomto druhu je zdokumentovaný.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia, prevažne samica; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia, pričom prevažuje samica. Živočíšna bielkovina — húsenice, malé chrobáky, muchy a iný hmyz — je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Samec zvyšuje intenzitu spevu po vylietnutí mláďat z hniezda.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–11 dňoch

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–11 dňoch od vyliahnutia (zdroj: Animal Diversity Web; Wikipedia EN uvádza 11 dní). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Juvenily majú tlmenejšie sfarbenie — sivastejšiu hlavu, menej výrazný žltý spodok; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 10 rokov a 2 mesiace (Bird Banding Laboratory, zdroj: Animal Diversity Web); priemerné dožitie je odhadované na 3–7 rokov.

Pohlavná dospelosť
V prvom roku života (zdroj: Animal Diversity Web)

Horárik húštinový dosahuje pohlavnú dospelosť v prvom roku života — mladé vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí (zdroj: Animal Diversity Web). Plné dospelé sfarbenie, vrátane hrdzavočerveného temenného fľaka samca, sa vyvíja pelichaním v prvom roku. Maximálne zaznamenané dožitie je 10 rokov a 2 mesiace.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik húštinový 11–13 cm Horárik smrekový 13–15 cm MacGillivrayov horárik 12–14 cm Tennessee Warbler 11–12 cm Horárik oranžovokorunkatý 12–13 cm
Horárik húštinový Horárik smrekový (Setophaga castanea) MacGillivrayov horárik (Geothlypis tolmiei) Tennessee Warbler (Leiothlypis peregrina) Horárik oranžovokorunkatý (Leiothlypis celata)
Dĺžka11–13 cm13–15 cm12–14 cm11–12 cm12–13 cm
Váha6–14 g11–17 g10–16 g8–14 g7–11 g
Dožitiemax. 10 r 2 mes. (BBL longevity records, volna priroda); priemer 3–7 rmax. cca 4,9 r (BBL)max. cca 5–7 rmax. cca 5–8 rmax. cca 6–8 r
OchranaIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSivá hlava s úplným bielym očným krúžkom, žlté hrdlo a spodok, olivovo-zelený chrbát, bez krídlových pásov, skrytý hrdzavý temenný fľak samca; sústavné kývanie chvostomHniezdny samec: kastánová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fľak, čierna tvár, dve biele krídlové pásy. Odlíšenie od horárika húštinového: krídlové pásy, žiadny očný krúžok, kastánové sfarbenie (nie žlté)Samec: sivá kapucóňa sahajúca na hrdlo (nie žlté hrdlo ako u horárika húštinového), prerušené biele oblúky nad a pod okom (nie kompletný krúžok), žlté brucho; kľúčový rozlišovací znak: prerušený vs. kompletný očný krúžokSivá hlava, biele obočie, olivovo-zelený chrbát, biele (nie žlté) hrdlo a spodok u dospelého samca — kľúčový rozdiel: žiadne žlté hrdlo, žiadny biely očný krúžok (len úzke obočie); trojdielny spevOlivovo-zelené celé telo bez nápadného vzoru, bez krídlových pásov; žiadny biely očný krúžok (kľúčový rozdiel od horárika húštinového), skrytá oranžová koruna, tlmene žltkasté brucho; nenápadný, ťažko identifikovateľný druh
AreálHniezdi v preriedených zmiešaných lesoch a rašeliniskách Severnej Ameriky; zimuje v južnom Mexiku a sev. Strednej Amerike; 2 poddruhy: ruficapilla (východ) a ridgwayi (západ, intenzívnejšie kývanie)Hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; populácia kopíruje cykly spruce budwormHniezdi v kriakoch a preriedených lesoch západnej Severnej Ameriky (Britská Kolumbia po Nové Mexiko); zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; západný analóg horárika smutnéhoHniezdi v boreálnych lesoch Kanady; zimuje v Strednej a Južnej Amerike; populácia kopíruje cykly spruce budworm; príbuzný rod LeiothlypisHniezdi v severozápadnej Kanade a Aljaške; zimuje na juhu USA a v Mexiku; nenápadný ťahový druh, s horárikok húštinovým ho mätie absencia výrazného vzoru, ale biely krúžok chýba

Zaujímavosti

1

Úplný biely očný krúžok — kľúčový terénny znak. Na rozdiel od MacGillivrayovho horárika (Geothlypis tolmiei), ktorý má prerušené biele oblúky (arcs) nad a pod okom, má horárik húštinový úplný, kompletný biely očný krúžok ako okuliare — táto črta je spoľahlivým odlišovacím znakom pri identifikácii v teréne. Aj Connecticut Warbler (Oporornis agilis) má kompletný krúžok, no má celú hlavu sivú vrátane hrdla (nie žltého hrdla ako horárik húštinový).

2

Žlté hrdlo, nie sivý kapucón. Jedným z najdôležitejších odlišovacích znakov je jasne žlté hrdlo — oba druhy, ktoré ho najčastejšie mätú (MacGillivrayov a Connecticut Warbler), majú sivú kapucóňu sahajúcu až na hrdlo, takže hrdlo nie je žlté. Ak vták vykazuje biely krúžok okolo oka a žlté hrdlo zároveň, ide takmer určite o horárika húštinového.

3

Kývanie chvostom ako behaviorálny znak. Horárik húštinový sústavne kýva chvostom — toto správanie je výraznejšie ako u väčšiny horárikovitých a zvlášť nápadné u západného poddruhu ridgwayi, kde je kývanie takmer nepretržité. Toto správanie pomáha identifikovať druh aj pri sťaženom pohľade na sfarbenie.

4

Paradox mena Nashville Warbler. Napriek anglickému názvu Nashville Warbler sa druh v Tennessee (a v samotnom Nashville) bežne vyskytuje iba počas ťahu, nie ako hniezdny vták. Alexander Wilson odchytil prvý exemplár v Nashville v roku 1811 a opísal druh podľa miesta nálezu — odvtedy nesie toto geograficky zavádzajúce meno.

5

Dva disjunktné populácie, dve ekológie. Nominátny poddruh ruficapilla hniezdi vo východnej časti areálu (boreálna Kanada, Apalačské pohorie) v preriedených zmiešaných lesoch a rašeliniskách; západný ridgwayi hniezdi na pacifickej strane v krovinatých svahoch s manzanitou a horskými dubmi na výškovom stupni 1 000–1 650 m. Tieto dve populácie sú geograficky oddelené a líšia sa biotopom, intenzitou kývania chvostom a miernym rozdielom v spevu.

6

Hrdzavočervený temenný fľak — skrytý skvost samca. Samec má hrdzavočervený fľak na temene, no bežne je skrytý pod sivými perami pokrývky temena — viditeľný je pri vzrušení alebo pri pohľade priamo zhora. Táto vlastnosť dala druhu latinské druhové meno ruficapilla (z latinčiny: rufa = hrdzavá, capilla = vlasy/perá na hlave).

7

Biotop rannej sukcesie — druh závislý na dynamickej krajine. Horárik húštinový je viazaný na prechodné biotopy rannej sukcesie — opustené polia s mladými stromami, preriedené lesy, kriakové rašeliniská. Tieto biotopy sú dynamické a dočasné, keďže sa postupom sukcesie premenia na uzavretý les. Druh tak nepriamo závisí od prírodných porúch (požiare, ťažba dreva) a zmien v hospodárení s pôdou, ktoré udržiavajú tieto otvorenejšie biotopy.

8

Hniezdo dokonale ukryté na zemi. Samica stavia hniezdo na zemi v machovom poklese pod kríkmi alebo papraďami — schopnosť nájsť toto hniezdo je výzvou aj pre skúsených ornitológov. Samica je v hniezdnom čase mimoriadne diskrétna a pri ohrození predstiera zranené krídlo (distrakčný displej), aby odviedla predátora od hniezda.

9

Najdlhší zaznamenaný vek: 10 rokov a 2 mesiace. Napriek malým rozmerom dosiahol jeden označený jedinec vek 10 rokov a 2 mesiace (zdroj: Bird Banding Laboratory, citovaný Animal Diversity Web). Bežné dožitie vo voľnej prírode sa odhaduje na 3–7 rokov — kolízie s budovami a predátori (vrátane domácich mačiek) patria k hlavným príčinám predčasnej mortality.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik húštinový (Leiothlypis ruficapilla)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Leiothlypis Cabanis, 1850
Druh Leiothlypis ruficapilla (Alexander Wilson, 1811)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe je vzácny vagrant, nie etablovaný druh
Poddruhy Sú rozoznávané dva poddruhy. Nominátny L. r. ruficapilla (Wilson, 1811) hniezdi vo východnej časti areálu (Kanada po Apalačské pohorie) — má kontrastnejší olivovo-sivý chrbát a rýchlejší, tvrdší záverečný trill. Západný L. r. ridgwayi (van Rossem, 1929) hniezdi na pacifickej strane (Britská Kolumbia po Kaliforniu, Nevada, severný Utah) — má sivastejší, menej kontrastný chrbát, bohatejší spev s pomalším záverečným trillom a ešte intenzívnejšie kývanie chvostom. Druh opísal Alexander Wilson v roku 1811; pôvodne zaradený do rodu Vermivora, neskôr Oreothlypis, od roku 2011 (AOS) zaradený do rodu Leiothlypis.
Avibase_ID 183E5F909449A603

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik húštinový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na kríky a podrast preriedených lesov s potrebami (sezónna migrácia tisíce km, živý hmyz ako výhradná potrava), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Rozlíšenie je pomerne spoľahlivé. Horárik húštinový má úplný kompletný biely očný krúžok a jasne žlté hrdlo. MacGillivrayov horárik (Geothlypis tolmiei) má prerušené biele oblúky nad a pod okom (nie kompletný krúžok) a sivú kapucóňu sahajúcu na hrdlo, nie žlté hrdlo. Connecticut Warbler (Oporornis agilis) má tiež kompletný krúžok, no celú sivú kapucóňu vrátane hrdla. Horárik húštinový je okrem toho výrazne menší a aktívnejšie kýva chvostom. Žlté hrdlo v kombinácii s kompletným bielym krúžkom je takmer diagnostická kombinácia.

Názov je historická náhoda. Alexander Wilson, zakladateľ americkej ornitológie, odchytil prvý exemplár tohto druhu v Nashville (Tennessee) v roku 1811 a opísal druh podľa miesta nálezu. V skutočnosti horárik húštinový Nashville ani okolie Tennessee iba preletuje na jar a na jeseň, ale nehniezdi tam. Hniezdny areál druhu leží v Kanade, severných USA a v Apalačských horách. Toto zavádzajúce meno sa zachovalo dodnes.

Horárik húštinový je takmer výhradne hmyzožravý druh. V hniezdnej sezóne tvorí základ potravy hmyz, pričom lepidoptery (húsenice a dospelé motýle) predstavujú až 88–90 % potravy. Dôležitú zložku tvoria aj pavúky, chrobáky, muchy, lúčavky, mšice a kobylky. Na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike druh dopĺňa stravu bobuľami a príležitostne saje nektár. Semená a rastlinná strava nie sú jeho prirodzenou potravou.

Hniezdi v preriedených zmiešaných lesoch, kriakových rašeliniskách a biotopoch rannej sukcesie od juhozápadnej Kanady (Britská Kolumbia) po Apalačské pohorie v USA (Pensylvánia, Západná Virgínia). Západ: krovinaté svahy s manzanitou a horskými dubmi. Zimuje predovšetkým v južnom Mexiku (San Luis Potosí), Guatemale a Salvadore. Napriek anglickému menu v Nashville (Tennessee) sa vyskytuje iba počas ťahu.

Horárik húštinový má charakteristický dvojdielny spev: séria opakovaných dvojslabičných jednotiek seewit-seewit-seewit (alebo see-bit see-bit see-bit) nasledovaná rýchlou záverečnou trilou ti-ti-ti-ti-ti. Táto dvojdielna štruktúra je diagnostická a odlišuje druh od Tennessee Warblera (trojdielny vzor) aj od podobných druhov. Poplašná a kontaktná hláska je krátke, vysoké seet. Samec spieva z nízkeho podraste, nie z vrcholkov stromov.

IUCN hodnotí horárika húštinového ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou odhadovanou na 40 miliónov dospelých jedincov. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. V SR sa bežne nevyskytuje; v EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. Napriek dobrému aktuálnemu stavu mu hrozia straty biotopov rannej sukcesie, pesticídy, kolízie s budovami a parazitizmus kukučky brakovej. Breeding Bird Survey data naznačujú mierne zvyšovanie počtu jedincov v posledných desaťročiach.

Hniezdo stavia iba samica — pohárkovité, na zemi v machovom poklese pod kríkmi alebo papraďami, zo suchých rastlinných vlákien, kôrových pásikov a koreňov, vystelané jemnými koreňmi alebo vlasmi; stavba trvá 7–9 dní. Znáška obsahuje 4–5 vajec (rozsah 3–6), bielych s hnedastými škvrnami pri tupom konci. Inkubuje výhradne samica počas 11–12 dní, pričom samec ju zásobuje potravou. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–11 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. Druh hniezdi len raz ročne.

ZDROJ: Avibase (Leiothlypis ruficapilla, ID 183E5F909449A603, SK nazov horarik hustinovy, cesky nazov lesnak rezavokorunkatý — overeny Avibase lang=CS ako lesňáček rezavokorunkatý, https://avibase.bsc-eoc.or

 Video — Horárik húštinový

Horárik húštinový (Leiothlypis ruficapilla) — spev a hlas v prírode

Horárik húštinový (Leiothlypis ruficapilla) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Nashville Warbler, Česky:   lesňáček rezavokorunkatý, Nemecky:   Rubinfleck-Waldsänger, Španielsky:   Reinita de Nashville, Francúzsky:   Paruline à joues grises, Taliansky:   Parula di Nashville, Holandsky:   Nashvillezanger, Portugalsky:   Mariquita-de-nashville, Poľsky:   lasówka rudogłowa, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Красношапочная древесница, Japonsky:   ズアカアメリカムシクイ, Latinsky:   Leiothlypis ruficapilla (Alexander Wilson, 1811)