Parulidae (horárikovité)
Horárik hnedoboký patrí medzi melodicky pôsobivé horárikovité — samec produkuje dva typy pesničiek. Prvý typ (tok, príťah samice) je charakteristický, ľahko zapamätateľný motív, opísaný anglicky ako "pleased, pleased, pleased to MEET you" — séria jasných píšťalových tónov s prízvučným záverom. Druhý typ (obrana teritória) je podobný, no bez výrazného prízvuku na konci. Bežným prejavom je krátke ostré "chip" (kontaktná a poplašná hláska). Spev zaznámený na xeno-canto (XC101584 a ďalšie záznamy). Samice spievajú len vzácne.
Samci prichádzajú na hniezdisko niekoľko dní až týždeň pred samicami a okamžite začínajú s tokovaním — spieva z krovín a háji teritórium aktívnym spevom aj agresívnymi stretnutiami s inými samcami. Tok prebieha v máji až júni. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikmi; presné údaje pre tento druh neoverené).
Samička sama volí hniezdne miesto a stavia hniezdo nízko v hustom kríku alebo mladom strome, väčšinou do 2 m nad zemou, z pásikov kôry, tráv a rastlinného páperia. Hniezdo je kompaktná miska dobre ukrytá v lístí. Znáška zvyčajne 3–5 vajec (najčastejšie 4), krémovobielej alebo zelenkavej farby s hnedými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je pomerne často parazitované kukučkárom hnedohlavým (Molothrus ater).
Na vajciach sedí výhradne samica po dobu 11–12 dní. Samec v tomto čase háji teritórium spevom a chráni okolie hniezda. Inkubácia je kľúčovým obdobím — hniezdo nesmie byť rušené; druh je citlivý na prítomnosť predátorov aj ľudí.
Mláďatá sa liahnu krmivé (holé a slepé) — kŕmia ich obaja rodičia živým hmyzom a larvami, predovšetkým húsenicami a larvami dvojkrídlovcov. Živočíšna bielkovina je v tomto období absolútne nevyhnutná pre rast mláďat. Mláďatá zostávajú v hniezde cca 10–12 dní po vyliahnutí, potom vyletujú.
Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 10–12 dní po vyliahnutí. Juvenily sú celkovo zelenkavo-hnedé bez výraznej gaštanovej na bokoch; dospelé hniezdne sfarbenie nadobúdajú pri prvom jar.pelichaní. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú. Zvyčajne jedná jedna znáška za sezónu, pri strate vajec niekedy druhá náhradná.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre horárika hnedobokého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými druhmi Parulidae sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Plné hniezdne sfarbenie samca nadobúdajú pri prvom jarnom pelichaní. Dožitie: max. zaznamenaný vek 6 rokov 11 mesiacov (krúžkovanie; BirdFact), oiseaux.net uvádza do 7 rokov.
Horárik hnedoboký je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa v európskej avikultúre neochočuje — žije aktívne v krovinatom podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.
Neusiluj sa o ochočenie — horárik hnedoboký je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí bežne nedrží
Ak pozoruješ druh v teréne, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš
Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu
Rešpektuj ochranu spevavcov — v USA chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA)
Horárik hnedoboký sa v európskej ani severoamerickej avikultúre štandardne nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený migrujúci druh, ktorý nie je predmetom bežného chovateľského trhu. V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt, držanie ani predaj. Na Slovensku nie je pôvodný druh. Akúkoľvek ponuku na predaj tohto druhu treba brať ako podozrivú z hľadiska legality pôvodu.
| Horárik hnedoboký | Horárik žltý (Setophaga petechia) | Horárik pásavý (Setophaga magnolia) | Horárik čiernohrdlý (Setophaga virens) | Horárik modrojuch (Setophaga caerulescens) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–14 cm | 11–13 cm | 11–13 cm | 11–13 cm | 12–14 cm |
| Váha | 8–13 g | 7–11 g | 6–12 g | 7–10 g | 8–13 g |
| Dožitie | do cca 7 r vo voľnej prírode (max. zaznamenaný 6 r 11 m) | do cca 10 r | do cca 7 r | do cca 9 r | do cca 10 r |
| Hlučnosť | neudomácnený voľne žijúci migrant — nechová sa | neudomácnený voľne žijúci migrant | neudomácnený voľne žijúci migrant | neudomácnený voľne žijúci migrant | neudomácnený voľne žijúci migrant |
| Stav IUCN | IUCN LC (mierny klesajúci trend), bez CITES; v USA chránený zákonom MBTA | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Hniezdny samec: citrónovo-žltá čiapka, gaštanové pruhy na bokoch, čiernobiely vzor hlavy; jesenný šat: limetkovo-zelený chrbát, biely očný krúžok; samec s vztýčeným chvostom pri pohybe | Samec sýto žltý celý s hrdzavými prúžkami na hrudi; na rozdiel od horárika hnedobokého chýba čiernobiely vzor hlavy a gaštanové boky sú nahradené hrdzavými pruhmi na hrudi | Samec s čiernym chrbtom, žltým bruchom a nápadným bielym pásom na krídlach; tiež má čierny vzor na hlave, no bez citrónovo-žltej čiapky; oba druhy tvoria dokumentované hybridy (Ontario 2014) | Samec s čiernym hrdlom a hruďou, žltou tvárou a zelenkavým chrbtom; nemá citrónovo-žltú čiapku ani gaštanové boky — odlíšenie väčšinou jasné; obýva ihlič. lesy | Samec modravo-čierny so žltohnedým bokom a bielou škvrnou na krídle; samica nenápadná olivovo-hnedá s bielou škvrnou na krídle ako jediným výrazným znakom; výrazne iné sfarbenie než horárik hnedoboký |
| Areál | Hniezdi vo východnej Severnej Amerike (ranná sukcesia, kroviny, porúbanice); zimuje v Strednej Amerike (Kostarika, Panama); ďaleký neotropický migrant; druh rannej sukcesie závislý od disturbancií lesa | Jeden z najrozšírenejších horárikovitých Severnej Ameriky; hniezdi od Aljašky po Mexiko, zimuje od Mexika po Peru; obýva vŕby, jelše a mokraďové kroviny | Hniezdi v ihličnatých lesoch Kanady a horách severovýchodu USA; zimuje v Strednej Amerike podobne ako horárik hnedoboký | Hniezdi v severovýchodných ihličnatých lesoch USA a Kanady; zimuje v Strednej Amerike; sympatrický s horárikovcom hnedobokým na ťahu | Hniezdi v hustom podraste Apalačských lesov; zimuje na Karibiku; menej krovitých plôch, viac podrast vysokých lesov |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé suché krmivo, hygienické dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.
Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, prejavy na sliznici zobáka
Voľne žijúce spevavcoty bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri strese premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena a koprologická kontrola trusu; liečba patrí veterinárovi. Nové vtáky drž oddelene v karanténe.
Príznaky: Panika, nárazy do stien, poranenia krídel, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn
Najväčšie riziko pre tento plachý migrant. Odchyt a manipulácia spôsobujú silný stres — pre zranené jedince v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimum manipulácie. Stres oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.
Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, chudnutie
Horárik je takmer výlučne hmyzožravý — kŕmenie výhradne semenami vedie k podvýžive a degeneratívnym ochoreniam pečene. V dočasnej starostlivosti treba zabezpečiť živý hmyz alebo kvalitné náhradky (mrazomrazom sušený hmyz, insektové pasty). Presné kŕmne potreby tohto druhu v zajatí nie sú overené.
Príznaky: Vodnaté výtok z nozdrí, sťažené dýchanie, kašeľ, letargia, nastŕpané perie
Prenesenie patogénov je riziko najmä pri premiestňovaní a kontakte s inými vtákmi. Karanténa nových jedincov a pravidelná dezinfekcia prostredia sú základné preventívne opatrenia. Liečba vždy pod dohľadom aviárneho veterinára.
Citrónovo-žltá čiapka a gaštanové boky — hniezdny samec horárika hnedobokého je okamžite nezameniteľný: sýto žlté temeno, výrazné gaštanovo-hnedé pruhy pozdĺž bokov a čierne pruhy oka a fúzov rámujúce bielu tvár. Žiadny iný horárik v jeho areáli nemá presne takúto kombináciu.
Pozoruhodný sezónny dimorfizmus — jesenný a zimný šat je kompletne odlišný od hniezdneho: prevládajúca limetkovo-zelená farba chrbta, biely očný krúžok a sivá tvár; gaštanové pruhy na bokoch sú slabé alebo úplne chýbajú. Jesenné vtáky preto neraz mätú aj skúsených pozorovateľov.
Vztýčený chvost ako poznávací znak správania — horárik hnedoboký pohybuje v krovinatom podraste s nápadne vztýčeným chvostom, čo je výrazný a ľahko pozorovateľný behaviorálny znak umožňujúci identifikáciu aj bez pohľadu na sfarbenie.
Druh rannej sukcesie — viazaný na mladé zarastajúce plochy po narušení lesa (ťažba, búrka, bobria činnosť, požiar, zarastajúce polia). Populácia v danom území kulminuje 7–8 rokov po narušení a potom s dozrievaním lesa klesá. Vzrástol preto dramaticky v 19. storočí s odlesňovaním, no v niektorých regiónoch opäť klesá v dôsledku opúšťania poľnohospodárskej pôdy a obnovy lesa.
Ďaleký neotropický migrant — každý rok absolvuje cestu tisíce kilometrov medzi hniezdiskami vo východnej Severnej Amerike a zimoviskámi v Strednej Amerike (najhustejšie Kostarika a Panama). Migruje east of the Rockies, cez Bahamské ostrovy a Veľké Antily v smere na západ.
Hlas pripomínaný mnemotechnicky — charakteristická tokový spev samca si pozorovatelia pamätajú pomocou anglickej vety "pleased, pleased, pleased to MEET you" — séria jasných píšťalových tónov s výrazným prízvukom na konci. Je to jeden z najpamätnejších spevavcov lesa.
Hniezdo parazituje kukučkár — hniezda sú pomerne často napadnuté kukučkárom hnedohlavým (Molothrus ater), ktorý do nich kladie svoje vajcia; mláďatá kukučkára potom môžu vytlačiť vlastné potomstvo rodičov.
Monotypický druh v novom rode — Linnaeus druh opísal v roku 1766 ako Motacilla pensylvanica; dlho bol radený do rodu Dendroica. V roku 2011 bol na základe fylogenetických analýz zaradený do rodu Setophaga, pričom rod Dendroica bol zlúčený so Setophaga. Dnes sú tieto zmeny zakotvené vo všetkých hlavných taxonomických systémoch (IOC, AOU).
Dokumentované hybridy — horárik hnedoboký sa vzácne kríži s príbuznými druhmi: v roku 2014 bol v Ontáriu nájdený hybrid s horárikovcom pásavým (Setophaga magnolia), v roku 2018 trojhybrid "Burketov horárik" a v roku 2019 hybrid s horárikovcom modrojuchom (Setophaga caerulescens). Hybridy medzi horárikovitými sú zaujímavou kapitolou evolučnej biológie.
Druh má výrazný sezónny dimorfizmus. Hniezdny samec je nezameniteľný: citrónovo-žltá čiapka (temeno), gaštanovo-hnedé pruhy pozdĺž bokov, čierny pruh oka a fúzov rámujúci bielu tvár, zelenkavý prúžkovaný chrbát, biele brucho. Hniezdna samica má rovnaký vzor, no výrazne tlmejší — menej gaštanovej, bledší kontrast na hlave. Jesenný/zimný šat oboch pohlaví je prekvapivo odlišný: prevláda limetkovo-zelená farba chrbta, biely očný krúžok, sivá tvár a gaštanové boky sú slabé alebo chýbajú. Jesenné vtáky neraz mätú skúsených pozorovateľov.
Hniezdi vo východnej Severnej Amerike — od saskatchewanských prérií a Veľkých jazier po Atlantický pobrežný pruh USA, na juh po severnú Georgiu. Obýva mladé listnaté lesy, porúbanice, krovinové plochy a zarastajúce polia (ranná sukcesia). Ako ďaleký neotropický migrant zimuje v Strednej Amerike, najhustejšie v Kostarike a Paname, odkiaľ sa rozptyľuje po celej Strednej Amerike až po severnú Kolumbiu. Migruje eastward of the Rockies, čiastočne cez Bahamy a Veľké Antily.
Je to takmer výlučne hmyzožravý druh — viac ako 90 % stravy tvoria húsenice a larvy motýľov, muchy, chrobáky a pavúky, zbierané glearningom z rubovej strany listov v krovinatom podraste. Charakteristicky sa pohybuje s vztýčeným chvostom a pri hľadaní potravy aktívne preskakuje z konára na konár. Na zimoviskách v Strednej Amerike dopĺňa stravu tropickými bobuľami (napr. Cymbopetalum mayanum). Semená tvoria len malý podiel potravy.
Samec produkuje dva typy pesničiek. Prvý — tokový — je ľahko zapamätateľný: séria jasných píšťalových tónov s výrazným prízvukom na záverečnom motíve, opisovaný anglicky ako "pleased, pleased, pleased to MEET you". Druhý typ (teritóriálny) je podobný, no bez silného prízvuku na konci. Bežným prejavom je krátke ostré "chip" ako kontaktná a poplašná hláska. Záznamy sú dostupné na xeno-canto.org (hľadaj Setophaga pensylvanica).
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Populácia je odhadovaná na cca 18 miliónov jedincov, no vykazuje mierny klesajúci trend (~1,2 % ročne, -45 % medzi 1966 a 2015). Pokles súvisí so stratou ranosukčesných biotopov v niektorých regiónoch. Druh nie je zaradený v CITES. V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt, držanie ani predaj. Na Slovensku nie je pôvodný druh.
Horárik hnedoboký znáša zvyčajne 3–5 vajec (najčastejšie 4), krémovobielej alebo zelenkavej farby s hnedými škvrnami. Hniezdo je kompaktná miska nízko v hustom kríku (do 2 m výšky). Inkubuje výhradne samica po dobu 11–12 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia živým hmyzom a vyletujú cca 10–12 dní po vyliahnutí. Hniezdo je pomerne často parazitované kukučkárom hnedohlavým (Molothrus ater).
Nie. Horárik hnedoboký je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa v avikultúre bežne nechová. V USA je chránený zákonom MBTA (zakazuje odchyt, držanie ani predaj). Ide o takmer výhradne hmyzožravý druh s potrebami (rozľahlý krovitý biotop, živý hmyz, sezónna migrácia), ktoré klietka nedokáže naplniť. Stránka horárika hnedobokého na lepet.sk má atlasový a poznávací charakter — najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.