Horárik čierny (Setophaga ruticilla) — drobný sťahovavý speváčik Severnej Ameriky — samec uhľovo čierny s…

Výživa

Hmyz a drobné bezstavovce — húsenice, mole, muchy, skoky, chrobáky, vošky, pavúky; celoročná dominantná zložka (chytaný v lete aj plezením po vetvách) 85%

Drobné bobule a plody — barberry, serviceberry a iné; sezónny doplnok koncom leta a počas jesennej migrácie 12%

Drobné semená a iné rastlinné zložky — príležitostne, minoritná časť jedálnička 3%

Odporúčané potraviny

Živý hmyz — malé larvy, múčne červy, mushy (drosophila) a ďalší drobný hmyz; nevyhnutný najmä pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca
Mäkká potrava — rozmixované vyhne pre hmyzožravce, vysoko-proteínová pasta pre insektivory
Drobné mäkké plody — barberry, červená, borôvka; len ako sezónny doplnok
Čerstvá čistá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
Semená a zrno ako základ — druh je čistý hmyzožravec, semená mu nestačia na prežitie
Soľ, korenené a ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
Postriekané (pesticídmi ošetrené) plody a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi

Tip od odborníka Horárik čierny je čistý hmyzožravec — v prírode loví hmyz technikou "flash-and-flush": rozvetvuje chvost a drúsa krídla, aby vyplašil skrytý hmyz, ktorý potom chytá vo vzduchu alebo zberá z listov. Dopĺňa stravu drobnými bobuľami (barberry, serviceberry) najmä koncom leta pred migráciou. V zajatí sa bežne nechová — ide o voľne žijúceho migranta. Pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca (záchranná stanica) je nevyhnutná živá potrava (larvy, drobný hmyz) doplnená vysokoproteínovou mäkkou pastou pre hmyzožravcov. Semennú zmes neprijme.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Horárik čierny patrí medzi pomerne tichých spevákov v kontexte nordamerických lesných vtákov — jeho spev je krátky, vysoký a variabilný, prednášaný samcom z vyvýšeného bidla. Základná hláska je tiché "chip". Druh sa v zajatí bežne nechová, takže otázka hlučnosti je len teoretická.

Priľnavosť

Horárik čierny nie je maznavý vták na ruku — ide o plachého voľne žijúceho migranta, ktorý sa v zajatí nechová. Fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci. Akýkoľvek vzťah k tomuto druhu má podobu pozorovania vo voľnej prírode.

Aktivita

Mimoriadne pohyblivý a hyperaktívny druh — horárik čierny sa pohybuje v korunách stromov doslova "frenetickým" tempom, neustále rozvetvuje chvost, drúsa krídla a chytá hmyz za letu. Je to dlhý nočný migrant preletavajúci každoročne tisíce kilometrov medzi hniezdiskami v Severnej Amerike a zimovískami v trópoch. Jeho prirodzená energetická potreba pohybu je obrovská.

Reč

Horárik čierny nenapodobňuje ľudskú reč — lesné speváky (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár druhu tvorí vrodený variabilný spev a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Horárik čierny má krátky, vysoký a variabilný spev, ktorý tvorí séria 2 až 11 čistých tónov — niekedy opisovaný ako "chewy-chewy-chewy" alebo séria "see" nôt, zakončená buď stúpajúcim alebo klesajúcim kĺzom. Samec sprieva dva funkčné typy pesničiek: opakovacia (repeat song) používaná pri dvore samice a sériová (serial song) určená na obranu teritória voči susedným samcom. Bežnou kontaktnou a poplašnou hlásou je tiché ostré "chip". Samica spieva zriedkavo. Spev je veľmi variabilný — vedci identifikovali podobnosti so spevom iných speváčikov (napr. Yellow Warbler), no pre druh je typická energická rýchla artikulácia. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Horárik čierny nenapodobňuje ľudskú reč. Parulidae (horárikovité) túto schopnosť nemajú — repertoár variabilného spevu a tichých "chip" hlások je vrodený. Reč sa nenaučí.

Typické zvuky

Variabilná krátka pesnička — séria 2 až 11 vysokých čistých tónov ("see-see-see" alebo "chewy-chewy-chewy"), zakončená stúpajúcim alebo klesajúcim kĺzom; prednáša samec z vyvýšeného bidla
Opakovací spev (repeat song) — opakuje rovnaké 1–2 frázy, používaný pri dvore samice a v blízkosti partnerky
Sériový spev (serial song) — 2–8 rôznych fráz v rýchlom slede, určený na obranu teritória voči susedným samcom
Tiché ostré "chip" — najčastejšia kontaktná a poplašná hláska, jemná a krátka; niekedy predchádza vyrušeniu alebo odletu

Sezónny kalendár

Hniezdna sezóna (máj–júl) v listnatých a zmiešaných lesoch južnej Kanady a východnej Severnej Ameriky

Tok — samec spieva z vyvýšeného bidla a háji teritórium, cca 25% samcov je polygýnnych a obsadí druhé teritórium s ďalšou samicou

Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá hmyzom; po vyletení si pár rozdelí mláďatá a každý rodič sa stará o svoju skupinku

Zimovanie (november–február) — druh zimuje v tropickom lese, mangrove, kávových a kakaových plantážach Strednej Ameriky, Karibiku a sev. Južnej Ameriky

Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; samce prvého roku si ešte neobliekajú plné čierne šaty

Celoročne migrujúci druh: jar prílet na hniezdiska (apríl–máj), jesenná migrácia začína skoro (august); migruje v noci, prechádza cez Karibik a Mexický záliv

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)

Druh sa v zajatí bežne nechová — prirodzeným biotopom sú listnaté a zmiešané lesy; klietkový chov je nevhodný

Horárik čierny je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a klietkový štandard preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava v korunách listnatých a zmiešaných lesov, preferuje otvorené porasty s prítomnosťou krovín, druhotný les a okraje porastov pri potokoch. Na zimoviskách obýva tropický les, mangrovníky a tienisté plantáže (káva, kakao). Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti, potrebuje pokojné, tmavé a bezpečné prostredie — nie tesnú klietku.

Spoločenské správanie

V hniezdnej sezóne prísne teritoriálne páry; na zimoviskách prísna dominantná hierarchia podľa veku a sfarbenia

Počas hniezdenia sú samce prísne teritoriálne a háji teritórium spevom; cca 25 % samcov je polygýnnych — obsadí dve teritóriá s dvoma samicami. Na zimoviskách platí dominantná hierarchia: starší, plne sfarbení samci obsadzujú produktívnejšie mangrovníky, zatiaľ čo samice a mladé vtáky (samce v ženskom šatástve) sú vytlačené do suchších biotopov s nižšou dostupnosťou potravy — čo im zvyšuje zimnú úmrtnosť.

Teplota a podnebie

Mierny pás (hniezdiska) a tropický pás (zimoviská) — migrant s výrazným sezónnym rytmom

Druh hniezdi v miernom a chladnejšom lese Severnej Ameriky (od subtropickej Floridy a Texasu po chladný les južnej Kanady) a zimuje v tropickom a subtropickom pásme Strednej Ameriky, Karibiku a severnej Južnej Ameriky. Tento sezónny tepelný rytmus je riadený dĺžkou dňa a nie je ho možné v zajatí napodobniť.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Misovité hniezdo v rozvetvení stromu alebo kríka vo výške 1,2–21 m; pevne tkané z kôry, trávy a rastlinného materiálu, priviazané pavúčím vláknom

Samica buduje pevné misovité hniezdo o vonkajšom priemere 5–7,5 cm v rozvetvení stromu alebo kríka, vo výške 1,2 až 21 m (zdroj: Birdfact, Audubon). Hniezdo je tkané z brezovej kôry, trávy a rastlinného materiálu, priviazané pavúčím vláknom. Znáška zvyčajne 4 vajcia (rozsah 1–5); škrupina je bielosivastá až krémová so hnedo-červenými a sivými škvrnami. Inkubuje výlučne samica počas 10–13 dní (typicky 11–12 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 9 dňoch; rodičia ich kŕmia ešte cca 3 týždne po odlete z hniezda. (Zdroj: AllAboutBirds, Audubon, Wikipedia EN)

Kúpanie a hygiena

V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach a rose listov v korunách stromov

Vo voľnej prírode sa horárik čierny kúpe v plytkých kalužiach a rose na vegetácii. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou (nie hlbokú) a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní.

Svetlo, migrácia a denný režim

Denný vták s výrazným sezónnym (migračným) rytmom — nočný migrant, jarný a jesenný ťah

Horárik čierny je denný vták (loví a spieva cez deň), ale migruje v noci. Jesenný ťah začína už v auguste — patriarchi medzi severoamerickými migrantmi v načasovaní. Jarný prílet na hniezdiska prebieha v apríli–máji. Nočná migrácia cez Mexický záliv a Karibik ho robí zraniteľným voči kolíziám s budovami a osvetlenými vežami (cez 4 migračné sezóny zaznamenali dve veže na Floride viac ako 1 600 úhynov tohto druhu).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie

Apríl–máj (po prílete na hniezdiska; zdroj: AllAboutBirds, Wikipedia EN)

Po jarnom prílete samec obsadí teritórium v listnatom lese a háji ho dvoma typmi spevu (opakovacím pri dvore samice a sériovým pri obrane teritória). Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — aj samce v „ženskom“ šatástve (bez plného čierneho sfarbenia) sa môžu úspešne páriť, aj keď s nižším úspechom ako plne sfarbené samce. Cca 25 % samcov je polygýnnych a obsadí dve teritóriá s dvoma samicami; sekundárna samica má výrazne nižší hniezdny úspech. Príslušné páry si niekedy vykazujú extra-párové kopulácie.

Hniezdo a znáška

Máj–júl; znáška zvyčajne 4 vajcia (rozsah 1–5); zdroj: AllAboutBirds, Audubon, Wikipedia EN

Samica buduje hniezdo sama — pevné misovité hniezdo o vonkajšom priemere 5–7,5 cm, v rozvetvení stromu alebo kríka vo výške 1,2 až 21 m, tkané z brezovej kôry, trávy a rastlinného materiálu, priviazané pavúčím vláknom. Znáša zvyčajne 4 vajcia (rozsah 1–5); vajcia sú bielosivastá až krémová so hnedo-červenými a sivými škvrnami. Hniezdo hniezdi raz za rok; v oblastiach s fragmentovaným lesom ho hnedohlavá kraviarka (Molothrus ater) hojne parazituje.

Inkubácia

10–13 dní, typicky 11–12 dní; inkubuje výlučne samica (zdroj: AllAboutBirds, Audubon, Wikipedia EN)

Na vajciach sedí výlučne samica počas 10 až 13 dní (typicky 11–12 dní). Samec v tomto období háji teritórium a strpčuje ostatných samcov. Inkubácia sa spravidla začína po znesení posledného vajíčka, takže mláďatá sa liahnu súčasne.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 9 dňoch; kŕmia obaja rodičia (zdroj: AllAboutBirds, Audubon)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia prevažne hmyzom. Opúšťajú hniezdo po cca 9 dňoch. Po vyletení si rodičia rozdelia mláďatá: každý rodič sa stará o svoju skupinku a dokrmuje ich ešte cca 3 týždne po odlete z hniezda. Hmyz je v tomto období nevyhnutnou bielkovinovou zložkou pre rast mláďat.

Vyletenie a vývoj mláďat

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~9 dňoch; plné dospelé sfarbenie samcov až v 2. roku

Juvenilné jedince majú sivasté a olivovo-zelené sfarbenie so žltými škvrnami — v podstate vyzerajú ako samice. Samce prvého roku si na rozdiel od väčšiny vtákov neobliekajú plné dospelé čierne šatástvo pri prvom jesennom pelichaní — ostávajú v "ženskom" sfarbení počas celého prvého hniezdneho roka a plnú dospelú čiernu kolekciu nadobúdajú až na jeseň druhého roka. Napriek tomu sa môžu prvý rok úspešne rozmnožovať, hoci s nižšou úspešnosťou. (Zdroj: AllAboutBirds, Birdfact)

Pohlavná dospelosť

Prvý rok života; plné sfarbenie samcov až v 2. roku (zdroj: AllAboutBirds, Birdfact)

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — aj samce v ženskom šatástve sa môžu páriť. Plné dospelé čierne sfarbenie samcov sa objaví až po druhom jesennom pelichaní (2. rok). Dožitie vo voľnej prírode je max. 10 rokov a 1 mesiac (rekord z krúžkovania, AnAge/BBL); väčšina jedincov sa dožíva 1–5 rokov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí bežne nechová a neochočuje — ide o hyperaktívneho voľne žijúceho nočného migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom; kontakt je preň silne stresujúci.

Horárik čierny je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa frenicky v korunách stromov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský mazlíček. V zajatí sa bežne nechová, takže overené postupy ochočenia preň neexistujú. Pri náleze zraneného jedinca je cieľom pokoj, minimalizácia stresu a rýchly návrat do prírody — nie ochočenie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik čierny je hyperaktívny voľne žijúci migrant, kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu migrujúcich spevákov — nepodporuj odchyt ani obchod s voľne žijúcimi vtákmi

Porovnanie s podobnými druhmi

	Horárik čierny	Horárik žltý (Setophaga petechia)	Horárik maľovaný (Setophaga picta / rod Myioborus)	Tangara purpurová (Ramphocelus bresilius)	Trasochvostka obyčajná (Phoenicurus ochruros)
Dĺžka	11–14 cm	11–13 cm	13–15 cm	18 cm	14–15 cm
Váha	6–9 g	7–11 g	9–12 g	25–32 g	12–20 g
Dožitie	max. 10 r 1 mes. (AnAge/BBL), typicky 1–5 r vo voľnej prírode	max. 10 r	presné údaje neoverené	do 10 r v zajatí	max. 7 r
Hlučnosť	neudomácnený voľne žijúci nočný migrant — nechová sa	voľne žijúci migrant	voľne žijúci, horský biotop	klietkový/voliérový druh	voľne žijúci, v SR hniezdny druh
Stav IUCN	IUCN LC (populácia 42 mil., mierny klesajúci trend); bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES; v SR chránený
Povaha	Samec uhľovo čierny s oranžovými škvrnami na bokoch, krídlach a chvoste; samica sivasto-olivová so žltými škvrnami; biele brušno; samce 1. roku v ženskom sfarbení	Samec sýto žltý s hnedočervenými prúžkami na hrudi; samica a juvenily zelenkasto-žlté bez prúžok; chvost bez oranžových zábleskov — odlišuje od horárika čierneho	Čiernobiely s červenou škvrnou na temene a hrudi; kontrast čierno-biely namiesto čierno-oranžového; rozvetvuje chvost podobne ako horárik čierny — morfologická konvergencia	Samec purpurovo-červený s čiernymi krídlami a modrastým zobákom; samica hnedočervená; oveľa väčšia a hmotnošia než horárik; chová sa vo voliérach, horárik nie	Samec čierny s hrdzavohnedým chvostom; napriek podobnému menu a sfarbeniu chvosta NIE JE príbuzný horáriku čiernemu — patrí do čeľade Muscicapidae, nie Parulidae; konvergentná evolúcia
Areál	Hniezdi v listnatých lesoch južnej Kanady a vých. Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike, Karibiku a sev. Južnej Amerike; dlhý nočný migrant cez Mexický záliv	Najrozšírenejší horárik — hniezdi takmer po celej Severnej Amerike až po Mexiko a Karibik; zimuje v trópoch od Mexika po Peru	Horské lesy SZ Mexika a juhozápadných USA (Arizona, Nové Mexiko); čiastočne sťahovavý	Atlantický les Brazílie; introdukovaný na Floride; klietkový druh dostupný u chovateľov	Eurázia od Anglicka po Japonsko; v SR hniezdny druh skalnatých biotopov, budov a záhrad

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie

vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento hyperaktívny voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimum manipulácie. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)

vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivej potravy, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, suché a hygienické prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity (kokcídie, hlísty)

stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce sťahovavé speváky bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii premnožia. Nové jedince drž v karanténe; koprologická kontrola trusu a liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa pri nevhodnej strave (semienková strava)

vysoká

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, chudnutie, zhoršená kondícia

Horárik čierny je čistý hmyzožravec — akékoľvek kŕmenie semennými zmesami namiesto živého hmyzu a hmyzožraveckej pasty vedie k rýchlej podvýžive. Pri dočasnej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava alebo vysokoproteínová mäkká pasta pre insektivory.

Prevencia Horárik čierny sa v zajatí bežne nechová — nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince (záchranná stanica): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento hyperaktívny druh najväčšou hrozbou. (2) Živá potrava a hmyzožravecká pasta — nikdy semennú zmes; druh je čistý insektivor. (3) Suché, hygienické a bezprievanové prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa a kontrola trusu pri podozrení na parazitov. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Žiarivo oranžový samec — neprehliadnuteľný v listnatom lese — samec horárika čierneho je uhľovo čierny s veľkými žiarivo oranžovými škvrnami na bokoch hrude, na základoch letiek a po stranách chvosta; biele brušno a spodné krovky chvosta. Tento kontrast ho robí jedným z najnápadnejších vtákov Severnej Ameriky. Samica a juvenily sú diskrétnejšie — sivasto-olivové so žltými škvrnami na rovnakých miestach.

2

Samce prvého roku v "ženskom" šatástve — na rozdiel od väčšiny vtákov si samce horárika čierneho neobliekajú plné dospelé sfarbenie v prvom roku: zostávajú sivasté so žltými škvrnami (vyzerajú ako samice) a plnú čiernu kolekciu nadobúdajú až v druhom roku. Napriek tomu sa môžu prvý rok úspešne páriť, čo je evolučná rarita.

3

Flash-and-flush: unikátna loviaca technika — horárik čierny aktívne rozvetvuje chvost a drúsa krídla nadol, čím vytvára záblesky oranžovej/žltej farby. Tieto pohyby vyplašia hmyz skrytý v listoch alebo vetvách, ktorý potom druh chytí za letu (flycatchingová technika) alebo zberie z povrchu. Ide o jednu z najcharakteristickejších loviacich techník medzi severoamerickými speváčikmi.

4

Dominantná hierarchia na zimoviskách — na karibských a stredoamerických zimoviskách platí prísna dominantná hierarchia: starší, plne sfarbení samci obsadzujú produktívne mangrovníky, zatiaľ čo samice a mladé vtáky sú vytlačené do suchšieho, menej produktívneho biotopu. To znižuje šancu samíc na zimné prežitie a je jedným z dôvodov, prečo je strata tropických lesov pre tento druh kritická.

5

Polygýnia u cca 25 % samcov — každý štvrtý samec horárika čierneho je polygýnny: obsadí dve teritóriá s dvoma rôznymi samicami. Sekundárna samica ma pritom výrazne nižší hniezdny úspech, pretože samec jej venuje menej pozornosti. Extra-párové kopulácie sú tiež zaznamenané.

6

42 miliónov jedincov — jeden z najpočetnejších severoamerických speváčikov — napriek miernemu poklesu populácie (cca 1,1 % ročne v USA od roku 1966) je horárik čierny s odhadovanou populáciou 42 miliónov jedincov (BirdLife/IUCN 2024) stále jedným z najpočetnejších migrujúcich spevákov kontinentu; IUCN ho hodnotí ako LC (najmenej ohrozený).

7

Nočný migrant cez Mexický záliv a Karibik — horárik čierny je nočný migrant preletavajúci každoročne tisíce kilometrov. Jesenná migrácia začína mimoriadne skoro — už v auguste — čo ho radí medzi najskôr odlietajúcich severoamerických speváčikov. Cez 4 migračné sezóny zaznamenali dve veže na Floride viac ako 1 600 úhynov tohto druhu pri nočných kolíziách.

8

Parulidae — výlučne novosvetská čeľaď — horárik čierny patrí do čeľade Parulidae (horárikovité), ktorá zahŕňa okolo 120 druhov a je obmedzená výlučne na Nový svet. Napriek anglickému názvu "redstart" nie je príbuzný euroázijskej trasochvostke (rodu Phoenicurus z čeľade Muscicapidae) — podobnosť je výsledkom konvergentnej evolúcie.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik čierny (Setophaga ruticilla)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Parulidae (horárikovité)

Rod Setophaga Swainson, 1827

Druh Setophaga ruticilla (Linnaeus, 1758)

Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — nearktický neotropický migrant; v Európe veľmi vzácny vagrant (záznamy z Azorských ostrovov, Británie, Írska a okrajovo pevninskej Európy), v avikultúre sa bežne nechová

Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List a Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Pôvodne opísaný Linnaeusom v roku 1758 ako Motacilla ruticilla; v minulosti zaradený do rodu Dendroica, dnes je v rode Setophaga. Niektoré historické zdroje uvádzajú nominálny poddruh S. r. ruticilla pre populácie z východnej a centrálnej Severnej Ameriky.

Avibase_ID BED38F505F0B8509

Často kladené otázky

Pohlavný dimorfizmus je výrazný. Samec je uhľovo čierny s veľkými žiarivo oranžovými škvrnami na bokoch hrude, krídlach a po stranách chvosta; brušno je biele. Samica je sivasto-olivová s bielym bruchom a žltými (nie oranžovými) škvrnami na rovnakých miestach. Juvenily a samce prvého roku vyzerajú ako samice so žltými škvrnami — plné čierne sfarbenie samec nadobúda až v druhom roku. Kľúčovým znakom je vždy výrazný farebný vzor na chvoste a krídlach.

Horárik čierny je preslávený technikou flash-and-flush: aktívne rozvetvuje chvost a drúsa krídla nadol, čím vytvára záblesky oranžovej alebo žltej farby, ktoré vyplašia hmyz skrytý v listoch. Hmyz potom chytá za letu (flycatching) alebo zbiera z povrchu listov. Táto technika je jedinečná a robí druh ľahko rozoznateľným v teréne.

Hniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch južnej Kanady a východnej Severnej Ameriky (od Atlantiku po centrálnu časť kontinentu). Preferuje otvorené porasty s krovinatým podrastom, druhotný les a okraje porastov pri potokoch. Zimuje v Strednej Amerike, Karibiku a severnej časti Južnej Ameriky — v tropickom lese, mangrovníkoch a tienistých kávových a kakaových plantážach. Je to dlhý nočný migrant preletavajúci cez Mexický záliv.

IUCN hodnotí horárika čierneho ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou cca 42 miliónov jedincov (2024). Populácia v USA však od roku 1966 mierne klesá (cca 1,1 % ročne). Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia lesných biotopov, parazitizmus hniezd hnedohlavou kraviarkou vo fragmentovaných lesoch, nočné kolízie s budovami a vežami počas migrácie a klimatická zmena vysušujúca karibské zimoviská. Druh nie je zaradený v CITES. V SR sa nevyskytuje a zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.

Samica znáša zvyčajne 4 vajcia (rozsah 1–5) do pevného misovitého hniezda v rozvetvení stromu alebo kríka vo výške 1,2–21 m. Inkubuje výlučne samica počas 10–13 dní (typicky 11–12 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 9 dňoch a rodičia ich kŕmia ďalšie cca 3 týždne. Po vyletení si rodičia rozdelia mláďatá a každý sa stará o svoju skupinku. Druh hniezdi raz za rok.

V praxi nie. Horárik čierny je voľne žijúci, hyperaktívny čistý hmyzožravec a dlhý nočný migrant. V európskej avikultúre sa bežne nechová a jeho potreby (veľký vzdušný priestor, živá hmyzová potrava, sezónna migrácia) klietka nedokáže naplniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Odporúčame pozorovanie vo voľnej prírode.

Spev je krátky, vysoký a variabilný — séria 2 až 11 čistých tónov, niekedy opisovaný ako chewy-chewy-chewy alebo see-see-see, zakončená stúpajúcim alebo klesajúcim kĺzom. Samec sprieva dva funkčné typy pesničiek: opakovací spev (pri dvore samice) a sériový spev (pri obrane teritória). Kontaktná hláska je tiché chip. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org (viac ako 485 nahrávok druhu).

Horárik čierny

Setophaga ruticilla — drobný sťahovavý speváčik Severnej Ameriky — samec uhľovo čierny s oranžovými zábleskmi na chvoste a krídlach, charakteristicky rozvetvuje chvost pri love hmyzu

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Video — Horárik čierny

Cudzie názvy

Často kladené otázky