Horárik čiernohrdlý (Setophaga caerulescens)

Parulidae (horárikovité)

Horárik čiernohrdlý

Setophaga caerulescens — drobný neotropický migrant s polnočne modrým samcom a hnedou samicou — obe pohlavia spája nezameniteľná biela krídlová škvrna

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie IUCN/BirdLife International 2021). Odhadovaná svetová populácia ~2,4 milióna jedincov, areál ~2,7 milióna km2. Severné populácie (New Hampshire, Quebec) sú stabilné; niektoré južné populácie (Severná Karolína) mierne klesajú v dôsledku straty lesných biotopov na zimoviskách v Karibiku (najmä Dominikánska republika) a fragmentácie hniezdnych lesov. Druh nie je v CITES. Hlavné hrozby: odlesňovanie na zimoviskách v Karibiku, fragmentácia zrelých lesov s hustým podrastom na hniezdiskách, mortalita pri migracii (nárazy do budov, veže, predácie mačkami).
Dĺžka11–13 cm
Hmotnosť8,4–12,4 g
Dožitie3–6 r (rekord 10 r)
IUCNLC — najmenej ohrozený
Biotop hniezdeníOpadavé a zmiešané lesy s hustým podrastom, SV Severná Amerika
ZimoviskoKaribik — Kuba, Jamajka, Hispaniola, Portoriko
StravaHmyz, pavúky; v zime bobule a ovocie
SpevPomalý bzukotavý zee-zee-zeeee, stúpajúci nahor
Pohlavný dimorfizmusVýrazný — samec modrý, samica olivová; obe pohlavia s bielou krídlovou škvrnou
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

60% 20% 12% STRAVA zloženie
Hmyz (húsenice, piadivky, dvojkrídlovce, chrobáky) — prevažujúca zložka počas hniezdnej sezóny, zbieraný zo spodnej strany listov v strednom a nízkom podlese 60%
Pavúky — dôležitá bielkovinová zložka po celý rok, najmä pre samice počas hniezdenia; aktívne hľadané na listoch 20%
Bobule, drobné plody a semená — dôležitý zimný a ťahový doplnok, keď je hmyz menej dostupný 12%
Nektár — príležitostne na zimoviskách v Karibiku, kde navštevuje kvety 5%
Ostatné bezstavovce a drobné larvy — sezónny doplnok, podiel variabilný podľa dostupnosti 3%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — malé cvrčky, múčne červy, zlatoočky, mušky (drozofily); nevyhnutná najmä pri odchove mláďat
  • Jemná zrninová zmes pre drobné spevavce (kanárske semeno, proso, drobné trávové semená) — doplnok mimo sezóny
  • Mäkká potrava — jemná hmyzožravá zmes (insectivore mix), vaječná pasta, varenný vaječný žĺtok
  • Drobné bobule a mäkké ovocie (čučoriedky, baza čierna, hrozno nasekaté) — sezónny doplnok a zimná strava
  • Pavúky a drobné larvy — ak dostupné ako živá potrava
  • Zelené krmivo — mladé pupene, hviezdica, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Vitamínové a minerálne doplnky — vápnik a vitamín D3 pre samice v hniezdnej perióde
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — poškodzujú červené krvinky, dráždia tráviaci trakt
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) krmivo a hmyz z prírody neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, konope) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Horárik čiernohrdlý je v prírode prevažne hmyzožravý druh — počas hniezdnej sezóny tvorí základ jedálnička hmyz (húsenice, dvojkrídlovce, chrobáky) a pavúky zbierané zo spodnej strany listov v podlese; v zime na zimoviskách v Karibiku prechádza na bobule, plody, semená a príležitostne nektár. V zajatí je teda kľúčová pestrá mäkká a živočíšna strava: jemná hmyzožravá zmes a živá potrava (múčne červy, cvrčky, zlatoočky) ako základ, doplnená mäkkým ovocím a bobuľami, prípadne jemnou zrninovou zmesou. Druh je fyzicky nenáročný na kŕmenie pri správne zostavenej strave, ale bez dostatočnej živej potravy trpí podvýživou a nerozmnožuje sa. Čerstvá voda a kúpacia miska sú nevyhnutnosťou.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik čiernohrdlý je nenápadne tichý druh — spev samca tvorí pomalý, bzukotavý, vzostupný rad tónov „zee-zee-zeeee“ a krátke kontaktné hlásky „ctuk“. V porovnaní s ihriskármi alebo kanárikmi je minimálne hlučný a nepôsobí rušivo ani v bytovom prostredí.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik čiernohrdlý nie je maznavý vták na ruku — ide o vo voľnej prírode žijúci, plachý hmyzožravý spevavec, ktorý sa pri nedostatočnom socializovaní drží odstupu. Fyzický kontakt ho stresuje; vzťah s chovateľom má skôr podobu pokojného pozorovania v priestrannej voliére.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — horárik čiernohrdlý neustále preskakuje a preletieva v strednom a nízkom poschodí vegetácie, kde aktívne pátra po hmyze na spodnej strane listov. Vyžaduje dostatočný priestor pre voľný pohyb; v stiesnenom prostredí trpí stresom a slabne.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik čiernohrdlý nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár druhu tvorí jednoduchý bzukotavý spev a kontaktné hlásky; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik čiernohrdlý patrí medzi tichšie lesné spevavce. Spev samca je pomalý, bzukotavý a vzostupný rad 3–7 tónov, typicky opisovaný ako zee-zee-zeeee s výrazne stúpajúcim záverom — akoby unavený bzukot smerom nahor. Samica príležitostne vydáva kratšiu verziu spevu. Bežným denným prejavom je krátke ploché „ctuk“ — kontaktná a poplašná hláska. Druh je výrazne tichší než väčšina klietkových spevavcov a spev nenapodobňuje, pretože horárikovité túto schopnosť nemajú.

Dokáže hovoriť? Horárik čiernohrdlý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár tvorí vrodený bzukotavý spev a jednoduché kontaktné hlásky.

Typické zvuky

  • Bzukotavý vzostupný spev (zee-zee-zeeee) — pomalý rad 3–7 narástajúcich bzukotavých tónov, prednášaný samcom z ukrytého bidla v podlese; typická pesničká druhu počas toku
  • Krátke ploché ctuk — kontaktná a poplašná hláska vydávaná oboma pohlaviami po celý rok; jemná, nenápadná
  • Skrátená verzia spevu samice — príležitostne vydáva kratší a tichší variant spevu, zvyčajne v hniezdnom teritóriu
  • Tichý čvirikavý prejav v hejne — počas migrácie a na zimoviskách jemné kontaktné hlásky medzi jedincami

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva bzukotavý vzostupný spev zo skrytého bidla v podlese; bráni teritórium a získava samicu
Hniezdna sezóna (máj–júl) — hniezdo nízko v podlese, znáška 3–5 vajec, inkubácia ~12 dní (len samica), mláďatá vyletujú po 8–10 dňoch; zvyčajne 1 hniezdenie ročne
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia vyletené mláďatá ďalšie 2–3 týždne po opustení hniezda
Pelichanie po hniezdnej sezóne; zvýšená potreba živočíšnej bielkoviny pred odletom
Zimovanie (november–marec) — zimuje v lesoch Veľkých Antíl (Kuba, Jamajka, Hispaniola, Portoriko), príležitostne aj v Strednej Amerike
Dlhý migrant: jarný prílet na hniezdiská koniec apríla – máj; jesenný odlet august–október, sťahovanie väčšinou cez Floridu do Karibiku

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Náročnejší chov pre skúseného chovateľa hmyzožravcov. Horárik čiernohrdlý je malý lesný hmyzožravec vyžadujúci priestrannú voliéru s vegetáciou, pestrú mäkko-hmyzovú stravu (vrátane živej potravy) a špecifický tepelný a svetelný manažment zodpovedajúci jeho migračnému rytmu. Nie je vhodný pre začiatočníkov ani pre ľudí, ktorí nemajú skúsenosti s hmyzožravými spevavcom. Stránka má okrem chovateľského tiež atlasový a poznávací charakter.
Priestor Horárik čiernohrdlý vyžaduje priestrannú voliéru — minimálne 120 × 60 × 80 cm (dĺžka × šírka × výška) pre jeden pár, ideálne väčšia zarastená vnútorná voliéra s hustou vegetáciou v strednom a dolnom poschodí (kríky, viniče, vetvičky). Druh aktívne preletieva a preskakuje pri hľadaní potravy na listoch a vetvičkách; stiesnené prostredie vedie k stresu. Teplota v zime nie pod 15 °C, optimálne 18–24 °C. Plytká kúpacia miska je nevyhnutnosťou.
Deti v domácnosti Horárik čiernohrdlý nie je typický rodinný maznáčik pre deti — jeho skutočná hodnota je estetická a poznávacia. Pre staršie deti (12+) so záujmom o ornitológiu môže byť fascinujúcim druhom na pozorovanie v priestrannej voliére, no vyžaduje zodpovedného dospelého chovateľa, ktorý zaistí odbornú starostlivosť. Najlepšou interakciou pre mladšie deti zostáva pozorovanie vo voľnej prírode alebo v zoo.
Hlučnosť Horárik čiernohrdlý je tichý a nenápadný — jeho bzukotavý spev a jemné hlásky neprenikajú rušivo cez steny. Je výrazne tichší než väčšina populárnych klietkových spevavcov.
Verdikt odborníka Horárik čiernohrdlý (Setophaga caerulescens) je drobný neotropický migrant (11–13 cm, 8,4–12,4 g) z čeľade Parulidae (horárikovité) s mimoriadne výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je nezameniteľný — polnočne modré (kobaltové) svrchné časti tela, čierna tvár, hrdlo a boky a biele brucho; na krýdle nesie charakteristickú malú bielu škvrnu (chovateľmi nazývanú „vreckovka“), viditeľnú aj na posedenom vtákovi. Samica je nenápadne olivovo-hnedá zhora a plavá zospodu — vyzerá ako úplne iný druh, ale zdieľa s ním tú istú bielu krídlovú škvrnu, ktorá je kľúčovým určovacím znakom pre obe pohlavia. Dva poddruhy sa líšia hlavne sfarbením chrbta samca: nominátny caerulescens má sýto modrý neprúžkovaný chrbát (sever), kým cairnsi z južných Apalachí má tupší modrosivý chrbát s čiernymi prúžkami a väčšou krídlovou škvrnou. Druh hniezdi v zrelých opadavých a zmiešaných lesoch s hustým podrastom na severovýchode Severnej Ameriky a v Apalačskom pohorí a zimuje v lesoch Veľkých Antíl (Kuba, Jamajka, Hispaniola, Portoriko). Je to dlhý migrant prekonávajúci stovky kilometrov, sťahujúci sa väčšinou cez Floridu. Spev je pomalý, bzukotavý a vzostupný: zee-zee-zeeee s výrazne stúpajúcim záverom. Živí sa prevažne hmyzom a pavúkmi gleaned zo spodnej strany listov, v zime doplňuje bobuľami a plodmi. Hniezdo stavia nízko v podlese (do ~1 m), znáška 3–5 vajec (typicky 4), inkubácia ~12–13 dní (len samica), mláďatá vyletujú po 8–10 dňoch. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); severné populácie sú stabilné, niektoré južné mierne klesajú pre stratu lesných biotopov na zimoviskách.

Prostredie a požiadavky

Voliéra — minimálne rozmery
120 × 60 × 80 cm (dĺžka × šírka × výška) pre jeden pár — ideálne väčšia zarastená vnútorná voliéra
Horárik čiernohrdlý je aktívny hmyzožravec, ktorý v prírode neustále pohybuje a preletieva v strednom a dolnom poschodí podrastu. Potrebuje priestor na voľný let a hustú vegetáciu s vetvičkami, kríkmi a úkrytmi. Minimálne rozmery sú orientačné; čím väčší priestor, tým lepší dobrostav vtáka.
Spoločenské správanie
Párový druh; samec mimo hniezdenia môže byť agresívny k iným samcom, pokojný voči iným druhom podobnej veľkosti
Počas hniezdenia sú samce výrazne teritoriálne; v zajatí je preto bezpečnejší chov 1 samca + 1 samice na voliéru. Vo väčšej voliére je možné kombinovanie s pokojnými druhmi podobnej veľkosti, no každý prípad treba sledovať individuálne.
Teplota
18–24 °C optimálna; v zime neklesať pod 15 °C
Druh pochádza z mierneho pásma a nie je tropický — zvláda mierne nižšie teploty, ale náhly chlad a prievan sú nebezpečné. V zime zabezpečiť udržanie teploty aspoň 15 °C.
Hniezdenie v prírode
Misovité hniezdo do výšky ~1 m (do 90 cm) v hustom podlese z mŕtvych listov, kôry a pajočín
Samica stavia hniezdo z mŕtvych listov (základ), pásikov kôry (štruktúra), jemných tráv a korienkov (výstelka) a pajočín (spojivo). Hniezdo je umiestnené v hustých kríkoch alebo sadeničkách blízko pri zemi, zvyčajne pod 90 cm (3 stopy). V zajatí je vhodné poskytnúť košatý ker alebo prútený košík vyplnený prírodným materiálom.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska s čistou vodou — nevyhnutná, denne vymieňaná
Horárik čiernohrdlý sa ochotne a pravidelne kúpe — plytká miska (max. 2–3 cm vody, priemer 20–25 cm) je nevyhnutnou súčasťou výbavy. Vodu vymieňajte denne, misku umývajte pravidelne.
Svetlo a denný cyklus
Prirodzené osvetlenie s UV-A/B zložkou alebo špeciálna vtáčia žiarovka; sezónne skrátenie svetelného dňa v zime (10–11 hod.) simuluje prirodzený cyklus
Ako dlhý migrant je horárik čiernohrdlý citlivý na dĺžku svetelného dňa. Sezónne skrátenie osvetlenia (na 10–11 hod. v zime) a predĺženie (na 14–15 hod. na jar) pomáha regulovať migračný nepokoj (Zugunruhe) a hniezdny cyklus. Prirodzené slnečné svetlo alebo UV žiarovky sú dôležité pre syntézu vitamínu D3 a pohodu vtáka.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete na hniezdiská (koniec apríla – máj) samec spieva zo skrytého bidla v podlese bzukotavý vzostupný spev a háji teritórium. Tok zahŕňa aj ukázanie bielej krídlovej škvrny samici. Druh je monogamný — pár zostáva spolu po celú hniezdnu sezónu. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: Wikipedia EN).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec (typicky 4); hniezdna sezóna máj–júl

Samica buduje hniezdo sama v hustom podlese blízko pri zemi (typicky do 90 cm výšky) z mŕtvych listov (základ), pásikov kôry, jemných tráv a korienkov, spojených pajočinami. Znáška je 3–5 vajec (typicky 4), krémovo bielych so skvrnami tmavohnedej a sivastej farby, koncentrovanými na tupom konci. Zvyčajne jedno hniezdenie ročne; ak je hniezdo predčasne zničené, samica môže hniezdenie opakovať (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web, EWASH).

Inkubácia
~12–13 dní (len samica; zdroj: Audubon, Wild Adirondacks, Animal Diversity Web)

Na vajciach sedí výlučne samica ~12–13 dní. Samec ju v tomto období zásobuje potravou a aktívne bráni teritórium. Počas inkubácie je samica veľmi málo pohyblivá a zostáva na hniezde aj pri vyrušení; toto správanie je v terénnom výskume využívané pri hľadaní hniezd.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch

Mláďatá sa liahnu krmivé a holé — kŕmia ich obaja rodičia, prevažne hmyzom (húsenice, pavúky, drobné larvy). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch (predčasné vyletenie, dovtedy nie sú schopné letu), rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne (zdroj: Animal Diversity Web, EWASH).

Vývoj mláďat
Juvenily v prvom roku podobné samici; samce nadobúdajú modré sfarbenie pelichaním

Mladé vtáky sú v prvom roku sfarbením podobné samici — olivovo-hnedé, s plavastými spodnými časťami a malou bielou krídlovou škvrnou. Samce nadobúdajú dospelé modré sfarbenie postupne pri prvom kompletnom pelichaní po sezóne alebo pri čiastočnom predjarnom pelichaní. Plné dospelé sfarbenie samca je dosiahnuté v druhom kalendárnom roku. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: Wikipedia EN).

Pohlavná dospelosť a dožitie
Prvý rok; dožitie typicky 3–6 r, rekord najmenej 10 r (zdroj: Animal Diversity Web)

Horárik čiernohrdlý dospieva v prvom roku života a hniezdi v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí. Typické dožitie vo voľnej prírode je 3–6 rokov, ale jedinci sa môžu dožiť výrazne viac — rekord z krúžkovania je najmenej 10 rokov pre samicu (zdroj: Animal Diversity Web). Dlhodobý demografický výskum prebieha v Hubbardom Brookovom experimentálnom lese (New Hampshire) nepretržite od roku 1969.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Horárik čiernohrdlý je plachý hmyzožravec — ochočenie na ruku nie je reálnym cieľom. Zvykanie na prítomnosť chovateľa trvá týždne až mesiace a jeho úspech závisí od veľkosti voliéry a pokojného prostredia.

Horárik čiernohrdlý je plachý lesný druh, ktorý sa na ruku neochočuje — cieľom chovu je skôr pokojné spolužitie v priestrannej voliére s primeranými podmienkami než fyzický kontakt. Kľúčová je minimalizácia stresu: tichá miestnosť, pomalé pohyby pri obsluhe, dostatok úkrytov vo vegetácii a stabilný denný rytmus. Vták si zvykne na prítomnosť chovateľa a prestane unikať, ale branie do rúk zostáva stresujúce pre oba druhy. Najlepší spôsob, ako si horárika vychutnať, je pokojné pozorovanie v priestrannej zarastenej voliére.

1

Zabezpeč priestrannú voliéru s hustou vegetáciou — úkryty sú pre horárika psychologicky nevyhnutné; bez nich je trvalo vystresovaný

2

Pohybuj sa pomaly a predvídateľne pri obsluhe — náhle pohyby spúšťajú paniku a nárazy do sieťky

3

Ponúkaj živú potravu (múčne červy, zlatoočky) pravidelne na tom istom mieste — druh si rýchlo spája chovateľa s krmením a stráca ostych

4

Nikdy nevliezaj do voliéry bez potreby — minimalizácia priamej konfrontácie znižuje stres a buduje dôveru

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené; v európskej avikultúre výnimočne dostupný, ceny orientačne 80–200 € za jedinca

Horárik čiernohrdlý sa v európskej avikultúre vyskytuje len výnimočne — ide o neotropického migranta, ktorý nie je bežne chovaný ani ponúkaný v SR/ČR. Konkrétne trhové ceny pre Slovensko nie sú overiteľné. Orientačne možno v zahraničí nájsť jedince v cene 80–200 € a viac v závislosti od pôvodu a chovu. Pred kúpou je nevyhnutné overiť legálnosť pôvodu (výkupný certifikát, krúžok); druh nie je v CITES, ale v EÚ platia pravidlá ochrany voľne žijúcich vtákov.

Overiť legálnosť pôvodu — certifikát o chovateľskom odchove, krúžok; horárik čiernohrdlý nie je v CITES, ale musí ísť o legálne chované jedince
Priestranná voliéra s vegetáciou pripravená pred príchodom vtáka — minimálne 120 × 60 × 80 cm, ideálne väčšia zarastená vnútorná voliéra
Zabezpeč pravidelný prísun živej potravy (cvrčky, múčne červy, zlatoočky) — bez nej druh dlhodobo neprospuje
Prvá veterinárna prehliadka u ornitologa do 72 hodín po zakúpení — kontrola parazitov a kondície
Na čo si dať pozor Pred kúpou horárika čiernohrdlého overte zdroj a legálnosť chovu — druh nie je bežne dostupný a akúkoľvek ponuku overte certifikátom o chovateľskom odchove a prítomnosťou krúžku. Pripravte priestrannú voliéru s hustou vegetáciou a spoľahlivý zdroj živej hmyzovej potravy ešte pred príchodom vtáka. Prvú veterinárnu prehliadku absolvujte do 72 hodín po zakúpení.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik čiernohrdlý 11–13 cm Horárik žltohrdlý 13–14 cm Horárik čiernolíci 12–13 cm Horárik modrý 11–12 cm
Horárik čiernohrdlý Horárik žltohrdlý (Setophaga dominica) Horárik čiernolíci (Setophaga virens) Horárik modrý (Setophaga caerula)
Dĺžka11–13 cm13–14 cm12–13 cm11–12 cm
Váha8,4–12,4 g9–11 g8–10 g9–10 g
Dožitie3–6 r (rekord 10 r, vo voľnej prírode)do cca 6 rdo cca 6 rdo cca 7 r
Hlučnosťnáročnejší — pre skúsených chovateľov hmyzožravcovnáročnejší hmyzožravecnáročnejší hmyzožravecnáročnejší hmyzožravec
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN NT (takmer ohrozený), bez CITES
PovahaSamec: polnočne modrý vrch, čierna tvár/hrdlo/boky, biele brucho, biela krídlová škvrna. Samica: olivovo-hnedá, plavá, biela krídlová škvrna (kľúčový znak oboch pohlaví)Šedý vrch, žlté hrdlo a prsia, čierne pruhy na bokoch, dva biele krídlové pásy — od horárika čiernohrdlého sa odlišuje žltým, nie čiernym hrdlom a bielymi krídlovými pásikmi namiesto škvrnySamec: žltozelený vrch, čierny prúžok cez oko a čierne hrdlo; dva biele krídlové pásy; od horárika čiernohrdlého sa odlišuje zelenkastým chrbtom a bielymi krídlovými pásikmiSamec: výrazne modrý vrch, hrdzavoboky, biele brucho; samica: olive-sivá; porovnateľné sfarbenie s horárikm čiernohrdlým, ale hrdzavé boky a veľkejšie postavenie v otvorenom lese; IUCN NT (klesá) vs. LC
AreálHniezdi v lesoch severovýchodu Severnej Ameriky a Apalachí; zimuje v Karibiku (Veľké Antily); dlhý migrantHniezdi na juhovýchode USA, zimuje na Floride, v Karibiku a Strednej AmerikeHniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch severovýchodu Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike a KaribikuHniezdi v opadavých lesoch východu Severnej Ameriky; zimuje v tropickom lesnom podlaží Strednej a Južnej Ameriky; viazaný na starý lesný podrast

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého alebo plesnivého krmiva a podestielky — riziko najmä u stresovaných jedincov. Prevencia: čerstvé suché krmivo, dobre vetrané suché prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Kokcidia a črevné parazity
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Noví jedinci môžu priniesť črevné parazity — karanténa 4–6 týždňov pred zaradením k iným vtákom je nevyhnutná. Koprologická kontrola trusu a liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa z nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zlá kondícia peria, odmietanie potravy, chudnutie

Horárik čiernohrdlý je hmyzožravec — bez pravidelného prísunu živej alebo sušenej hmyzovej potravy trpí nedostatkom bielkovín a aminokyselín. Jednostranná strava zo samých semien je preň nevhodná a vedie k postupnému úhynu.

Atoxoplazmóza a herpesvírusové infekcie
vysoká

Príznaky: Letargia, nastŕpané perie, váhový pokles, žltnutie tuku (lipomu), prípadne zmeny na pečeni

Malí lesní spevavci (vrátane horárikovitých) sú náchylní na atoxoplazmózu prenášanú infikovanými nosičmi. Karanténa nových jedincov a kontrola u veterinára sú nevyhnutné. Liečba špecifickými antiprotozoikami patrí odborníkovi.

Stres a syndróm nárazu do sieťky
vysoká

Príznaky: Poranenia hlavy, zobáka a krídel, šok, odmietanie potravy, tachykardia, náhly úhyn

Plachý druh je v malých klietkach alebo pri náhlych pohyboch chovateľa náchylný na paniku a nárazy do sieťky. Voliéra musí mať mäkkú ochrannú sieťku alebo netransparentnú bočnú stenu; pohyby chovateľa musia byť pomalé a predvídateľné. Stres oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Prevencia Horárik čiernohrdlý je citlivý na stravu, stres a parazity. Základné zásady zdravého chovu: (1) Pestrá hmyzovivo-mäkká strava — živá potrava (cvrčky, múčne červy, zlatoočky) každý deň, doplnená jemnou hmyzožravou zmesou a ovocím; bez živočíšnej bielkoviny druh neprospuje. (2) Karanténa pri každom novom jedincovi — 4–6 týždňov oddelene, koprologická kontrola trusu. (3) Suché, vetrané a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy; každodennú výmenu krmiva a vody. (4) Minimalizácia stresu — pomalé pohyby, dostatok úkrytov, žiadne náhle zmeny prostredia. (5) Pravidelné kontroly u aviárneho veterinára — aspoň raz ročne vrátane koprologického a prípadne sérologického vyšetrenia.

Zaujímavosti

1

Biela vreckovka — neomylný terénny znak — malá biela škvrna na základni primárnych letiek (tzv. „handkerchief“ alebo „vreckovka“) je kľúčovým určovacím znakom horárika čiernohrdlého pre obe pohlavia. Zatiaľ čo samec je neomylne modrý, samica je olivovo-hnedá a ľahko zameniteľná s inými druhmi — biela krídlová škvrna je znakom, ktorý ju jednoznačne identifikuje dokonca aj na pohľad v hustom podlese.

2

Polnočne modrý samec s čiernou maskou — samec je jedným z najvýraznejšie sfarbených lesných spevavcov Severnej Ameriky. Kobaltovo modrý vrch tela kontrastuje s čiernou tvárou, hrdlom a bokmi a snehobielym bruchom. Sfarbenie je trvalé — samec nepelichá do skromnejšieho zimného šatu tak ako napríklad mnohé iné horárikovité.

3

Pohlavný dimorfizmus tak výrazný, že samca a samicu pôvodne opísali ako dve rôzne species — v 18. a 19. storočí sa naozaj predpokladalo, že olivová samica je iný druh vtáka. Práve bočná biela krídlová škvrna, spoločná pre obe pohlavia, napokon umožnila potvrdiť ich príslušnosť k jednému druhu.

4

Dva poddruhy s odlišným chrbtom samca — nominátny S. c. caerulescens (sever) má sýto modrý, neprúžkovaný chrbát; Apalačský S. c. cairnsi (juh) má tupší modrosivý chrbát so zreteľnými čiernymi prúžkami a väčšou bielou krídlovou škvrnou. Samice sú ťažšie rozoznateľné medzi poddruhmi.

5

Desaťročia výskumu na jednom mieste — od roku 1969 prebieha v Hubbardom Brookovom experimentálnom lese v New Hampshire nepretržitý dlhodobý monitoring populácie horárika čiernohrdlého; ide o jeden z najdlhších a najkompletnejších demografických datasetov pre akéhokoľvek neotropického migranta v Severnej Amerike, obsahujúci dáta o prežívaní, plodnosti a väzbách medzi zimovíškami a hniezdiskami.

6

Zimoviská podmieňujú prežívanie celých populácií — výskum z roku 2024 ukázal, že populácia z New Hampshire zimuje rozptylenú po celom Karibiku (nízka zraniteľnosť), kým populácia zo Severnej Karolíny zimuje sústredene v obmedzenej oblasti Dominikánskej republiky — čo ju robí výrazne zraniteľnejšou voči lokálnym stratám biotopu na zimoviskách a pravdepodobne vysvetľuje jej pokles.

7

Spev ako identifikácia v teréne — bzukotavý vzostupný zee-zee-zeeee je v mnohých lesoch ľahšie počuteľný než viditeľný vták. Spev vychádza zo spodného poschodia hustého lesa a líši sa od väčšiny iných spevavcov pomalým lazivým bzukotaním smerujúcim nahor, akoby unaveným hlasovým gestom.

8

Pôvod latinského mena — druhový prívlastok caerulescens pochádza z latinčiny a znamená „modrý, modrasto sfarbený“ (caeruleus = modrý, nebový; suffixum -escens = postupne nadobúdajúci vlastnosť) — dokonale opisujúci polnočne modré sfarbenie samca. Druh opísal Johan Friedrich Gmelin v roku 1789.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik čiernohrdlý (Setophaga caerulescens)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga caerulescens (J. F. Gmelin, 1789)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; je to exotický klietkový druh s veľmi obmedzenou dostupnosťou v Európe
Poddruhy Dva poddruhy: S. c. caerulescens — nominátny, severovýchodná Severná Amerika, samec má sýto modrý, neprúžkovaný chrbát; S. c. cairnsi (Coues, 1897) — Apalačský, južné Apalachy od Západnej Virgínie po severnú Georgie, samec má tupšiu modrosivú farbu s čiernymi prúžkami na chrbte a väčšou bielou krídlovou škvrnou (zdroj: Wikipedia EN, iNaturalist).
Avibase_ID 67B455A71B1C2506

? Často kladené otázky

Druh má jeden z najvýraznejších pohlavných dimorfizmov spomedzi spevavcov. Samec je nezameniteľný — polnočne modrý vrch tela, čierna tvár, hrdlo a boky, biele brucho a malá biela krídlová škvrna (vreckovka). Samica je olivovo-hnedá zhora, plavá zospodu a bez výraznej kresby — na pohľad vyzerá ako úplne iný druh. Kľúčom k určeniu samice je tá istá malá biela krídlová škvrna pri základni primárnych letiek, viditeľná aj u sediacich jedincov. Táto škvrna je spoľahlivejšia ako farba peria a identifikuje druh dokonca aj u dospievajúcich samíc.

Druh je prevažne hmyzožravý. Počas hniezdnej sezóny tvorí základ jedálnička hmyz (húsenice, piadivky, dvojkrídlovce, chrobáky) a pavúky, zbierané aktívnym prezeraním spodnej strany listov v strednom a nízkom podlese. Na zimoviskách v Karibiku prechádza na bobule, drobné plody a semená, prípadne príležitostne nektár. V zajatí je nevyhnutná pravidelná živá hmyzová potrava (cvrčky, múčne červy, zlatoočky) ako základ, doplnená jemnou hmyzožravou zmesou a ovocím.

Hniezdi v zrelých opadavých a zmiešaných lesoch s hustým podrastom na severovýchode Severnej Ameriky — od Nového Škótska a Quebecu po Apalačské pohorie (Západná Virgínia, Severná Karolína, Tennessee). Kľúčovým znakom biotopu je husté spodné poschodie: podrast z rododendronu, kríkov javoru a viniča. Zimuje v lesoch Veľkých Antíl — Kuba, Jamajka, Hispaniola (Haiti + Dominikánska republika) a Portoriko; príležitostne Stredná Amerika. Sťahovanie prebieha väčšinou cez Floridu.

Nie — horárik čiernohrdlý je náročný druh vhodný pre skúseného chovateľa hmyzožravcov. Vyžaduje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou (minimálne 120 × 60 × 80 cm, ideálne väčšia), pravidelnú živú hmyzovú potravu (bez nej neprospuje), starostlivý manažment teploty a svetelného dňa a minimalizáciu stresu. Nie je maznavý, ľahko sa nestresovateľný ani adaptovateľný na stiesnené klietkové prostredie. Pre začiatočníkov sú vhodnejšie nároky hmyzožravcov znasilejšie odolné druhy.

Typicky 3–6 rokov vo voľnej prírode, ale jedince sa môžu dožiť výrazne viac. Rekord z krúžkovania je najmenej 10 rokov pre samicu (zdroj: Animal Diversity Web). Dlhodobý výskum v Hubbardom Brookovom experimentálnom lese v New Hampshire dokumentuje demografia druhu od roku 1969.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — má veľký areál a odhadovanú populáciu 2,4 milióna jedincov. Severné populácie sú stabilné, no niektoré južné populácie (Severná Karolína) v posledných desaťročiach mierne klesajú v dôsledku straty lesných biotopov na zimoviskách v Karibiku a fragmentácie hniezdnych lesov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR a EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúcich vtákov.

Samica znáša 3–5 vajec (typicky 4), krémovo bielych so skvrnami tmavohnedej a sivastej farby na tupom konci. Hniezdo je umiestnené nízko v podlese (do ~90 cm nad zemou). Inkubácia trvá ~12–13 dní a sedí výlučne samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch a rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne. Zvyčajne 1 hniezdenie ročne (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web, EWASH).

ZDROJ: Wikipedia EN (Black-throated blue warbler — taxonómia, rozmery 11–13 cm / 8,4–12,4 g, IUCN LC, popis pohlavia, hlas zee-zee-zeeee, biotop, https://en.wikipedia.org/wiki/Black-throated_blue_warbler), A

 Video — Horárik čiernohrdlý

Horárik čiernohrdlý (Setophaga caerulescens) — spev a hlas v prírode

Horárik čiernohrdlý (Setophaga caerulescens) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-throated Blue Warbler, Česky:   lesňáček modrohřbetý, Nemecky:   Blaurücken-Waldsänger, Španielsky:   Reinita Azulada, Francúzsky:   Paruline bleue, Taliansky:   Dendroica golanera, Holandsky:   Blauwe Zwartkeelzanger, Portugalsky:   mariquita-azul-de-garganta-preta, Poľsky:   lasówka granatowa, Maďarsky:   kékes lombjáró, Rusky:   Синеспинная древесница, Japonsky:   ノドグロルリアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga caerulescens (J. F. Gmelin, 1789)