Horárik čečinový (Setophaga townsendi)

Parulidae (horárikovité)

Horárik čečinový

Setophaga townsendi — horárik starých ihličnatých lesov Tichomorského severozápadu — samec so žltou tvárou a čiernou ušnou škvrnou, indikátor old-growth lesa, dlhý migrant zimujúci v Mexiku

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál a veľkú populáciu odhadovanú na 21 miliónov jedincov. Populačný trend je však hodnotený ako klesajúci — pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na to, aby sa priblížil prahom pre kategóriu zraniteľný. Hlavnými hrozbami sú strata a degradácia starých ihličnatých porastov na hniezdiskách (odlesňovanie v Kaskádovom pohorí a pobrežnom pásme Washingtonu) a degradácia horských lesov na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR sa bežne nevyskytuje.
Dĺžka11–13 cm
Váha8–12 g
Dožitiemax. viac ako 10 rokov (BBL banding records)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
StravaHmyz a pavúky; v zime medovica, bobule, nektár
HniezdiskoStaré ihličnaté lesy SZ Severnej Ameriky (Aljaška – Oregon)
ZimoviskoHorské lesy Mexika a Strednej Ameriky (po Kostariku)
SpevVzostupná buzzing séria weazy weazy weazy tweea; dva typy spevu
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

60% 12% 10% 13% STRAVA zloženie
Húsenice, chrobáky, kobylky, vošky, stinkbugs a iný hmyz — dominantná zložka v hniezdnej sezóne, zbieraná v korunách ihličnanov gleaning metódou 60%
Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný na vetvách a v lišajníkoch ihličnanov 12%
Medovica šupináčov (scale insects honeydew) — dôležitá zimná potrava; horáriky si bránia teritóriá okolo infikovaných stromov v Mexiku 10%
Bobule, nektár a drobné plody — sezónny zimný doplnok na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike 13%
Rastlinné semená a iné drobné bezstavovce — príležitostný doplnok počas migrácie 5%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice, chrobáky (vrátane smrekových spruce budworm larvičiek), kobylky, mravce, včely, muchy, stinkbugs; základná potrava v hniezdnej sezóne
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný gleaning metódou v korunách ihličnanov
  • Medovica šupináčov (scale insect honeydew) — dôležitý zimný zdroj energie, horárik si bráni teritóriá okolo infikovaných stromov
  • Bobule a nektár — sezónny doplnok na zimoviskách, dopĺňajú energetické potreby
  • Čerstvá voda — druh sa kúpe v plytkých vodách a rase na vegetácii
  • Živé mušičky (Drosophila) a drobný hmyz — vhodné pri núdzovej záchrannej starostlivosti
  • Hmyzová pasta alebo softbill zmes — len pri dočasnej záchrannej starostlivosti, pod dozorom aviárneho veterinára

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik čečinový je hmyzožravec, semená nie je prispôsobený spracovávať ani v prírode nekonzumuje
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (pesticídmi, insekticídmi) hmyz — priama otrava; pesticídy sú jednou z hrozieb pre tento druh na zimoviskách
Tip od odborníka Horárik čečinový je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne loví hmyz a pavúky gleaning metódou vo vrcholných partiách koruny ihličnanov (douglasiky, hemlock, smreky). Na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike druh vykazuje fascinujúce správanie: aktívne si bráni teritóriá okolo stromov infikovaných šupináčmi (scale insects) a priamo konzumuje ich medovicové vylúčeniny, čo mu zaručuje stabilný zdroj cukru počas zimy, dopĺňaný bobulami a nektárom. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly. Akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik čečinový má stredne hlasný a variabilný spev — séria buzzingových tónov stúpajúcich vo výške, opisovaná ako 'weazy weazy weazy tweea' alebo 'zee-zee-zee-bzz-zee'. Dvoma rôznymi typmi spevu (Type I a Type II) samec komunikuje s rivalmi. Mimo hniezdneho obdobia a pri migrácii ozýva sa krátkymi 'chip' hláskam. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik čečinový nie je maznavý vták na ruku — je to plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Loví hmyz vo vrcholkoch koruny ihličnanov.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny dlhý migrant — horárik čečinový trávi celý deň prečesávaním korunových partií ihličnanov pri love hmyzu a prelietava tisíce kilometrov medzi severnými hniezdiskami a tropickými zimovískami. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik čečinový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: dva typy spevu a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Horárik čečinový má melodicky variabilný a stredne hlasný spev — samec používa dva odlišné typy spevu. Type I (primárny spev) je séria čistých, svišťavých buzzing tónov stúpajúcich vo výške, zakončená 1–3 vyššími buzzingovými tónmi — opisovaná ako 'weazy weazy weazy tweea' alebo 'zee-zee-zee-bzz-zee'; pôsobí ako vzostupná frázovitá pesnička s jasne identifikovateľnou stúpajúcou kadenciou. Type II (sekundárny spev) je séria 3–6 kratších buzzing tónov, posledný so stúpajúcou inflexiou, opisovaná ako 'swee swee swee zee' — používa sa najmä pri 'countersingtng' (výmene spevu medzi rivalmi) na hniezdiskách. Bežnou hláskou je krátke tvrdé 'chip' ako kontaktná a poplašná hláska. Spev je v teréne rozpoznateľný a pomerne hlasný v porovnaní s inými horárikovitými Tichomorského severozápadu.

Dokáže hovoriť? Horárik čečinový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár spevu a krátkych hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Primárny spev (Type I) — vzostupná séria svišťavých buzzingových tónov zakončená vyššie: 'weazy weazy weazy tweea' alebo 'zee-zee-zee-bzz-zee'; stúpajúca kadencia je charakteristickým poznaním
  • Sekundárny spev (Type II) — kratšia séria 3–6 buzzing tónov s posledným stúpajúcim tónom: 'swee swee swee zee'; používaný pri countersinging medzi rivalmi na teritóriu
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátke tvrdé 'chip', najčastejší zvukový prejav počas migrácie a zimovísk
  • Tichý kontaktný štekot v zmiešaných kŕdlikoch počas migrácie — nenápadné dorozumievacie hlásky pri prelete cez záhrady a parks

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z vrcholkov ihličnanov buzzing Type I aj Type II spev a háji teritórium; prílet na hniezdiská apríl–máj
Hniezdna sezóna — znáška začína v máji v starých ihličnatých lesoch Tichomorského severozápadu (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
Odchov mláďat — inkubácia ~12 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch (zdroj: Wikipedia EN, Audubon)
Pelichanie pred jesennou migráciou; juvenily a dospelé samice získavajú tlmenejší olivovo-žltý šat
Zimovanie — horské lesy Mexika a Strednej Ameriky (väčšina), malá časť zostáva na tichomorskom pobreží USA po Vancouver Island
Dlhý neotropický migrant: jar (apríl–máj) prílet na hniezdiská SZ Severnej Ameriky, jeseň (august–október) odlet; cez ťah sa zastavuje v záhradách, parkoch a lesoch pozdĺž tichomorského pobrežia

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik čečinový je severoamerický sťahovavý hmyzožravec viazaný na staré ihličnaté lesy, ktorý v európskej avikultúre nie je zavedený. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre birdwatcherov a záujemcov o severoamerickú avifaunu.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Loví hmyz vo vrcholkách koruny ihličnanov a každoročne preletáva tisíce kilometrov medzi Aljaškou a Strednou Amerikou. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik čečinový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov pri birdwatchingu počas jarného alebo jesenného ťahu pozdĺž tichomorského pobrežia. Žlto-čierny samec je nezabudnuteľný.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — posúdenie hlasitosti je len teoretické. Spev je stredne hlasný, melodicky variabilný, ozýva sa z vrcholkov ihličnanov.
Verdikt odborníka Horárik čečinový (Setophaga townsendi) je drobný lesný horárik (11–13 cm, 8–12 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Dospelý samec je charakterizovaný žltou tvárou s čiernou ušnou škvrnou (lícom) obklopenou žltou, čiernou čiapkou, čiernym hrdlom (bib) a sýto žltou hruďou s čiernymi prúžkami — v kombinácii s olivovo-tmavým chrbtom a dvoma bielymi krídlovými pásmi. Samica je tlmenejšia: má žlté (nie čierne) hrdlo a menej čiernej na hlave. Od horárika pustovníckeho (Setophaga occidentalis) sa odlišuje práve čiernou ušnou škvrnou (pustovnícky má celú žltú hlavu); od horárika žltozelenkového (Setophaga virens) čiernym bibom a tmavejšou kresbou líc. Druh hniezdi v starých ihličnatých lesoch severozápadnej Severnej Ameriky — od pobrežnej Aljašky a Britskej Kolumbie cez Kaskádové pohorie po Montana a severný Idaho — pričom preferuje staré porasty douglasiek, hemlockov a smrekov. Väčšina populácie zimuje v horských lesoch Mexika a Strednej Ameriky (po Kostariku); malá časť zostáva na tichomorskom pobreží USA. V zime vykazuje pozoruhodné správanie: aktívne si bráni teritóriá okolo stromov infikovaných šupináčmi a konzumuje ich medovicové vylúčeniny. Hniezdo stavia samica, znáška 3–5 vajec, inkubácia ~12 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch. Spev je vzostupná buzzing séria 'weazy weazy weazy tweea' — druh má dva typy spevu. V avikultúre sa nechová. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou ~21 miliónov a klesajúcim trendom — hrozia mu straty starých porastov ihličnanov na hniezdiskách aj zimoviskách.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Staré husté ihličnaté lesy severozápadnej Severnej Ameriky: pobrežné douglasie (Pseudotsuga menziesii), hemlock (Tsuga), smrek (Picea), jedľa (Abies); preferuje staré porasty s veľkými stromami od pobrežia po subalpínske pásmo
Horárik čečinový je indikátor old-growth lesa Tichomorského severozápadu — v štúdiách juhovýchodnej Aljašky bol takmer neprítomný v mladých porastoch a holoseciach, kým v starých porastoch bol bežný (BC Breeding Bird Atlas, fRI Research). Preferuje husté porasty veľkých douglasiek, hemlockov a smrekov od nízkopolohových pobrežných typov po drier subalpínske lesy až do 1 750 m n. m. Počas migrácie využíva prakticky akýkoľvek lesnatý biotop vrátane záhrad a parkov. Na zimoviskách obýva horské lesy stredných nadmorských výšok v Mexiku a Strednej Amerike, kde si bráni teritóriá okolo stromov s šupináčmi (zdroj: Audubon, BirdLife, BC Atlas).
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do koruny starých ihličnanov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami
Horárik čečinový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti (napr. po kolízii s oknom), potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia a zima: zmiešané kŕdliky s inými horárikovitými a drobnými spevcami
Počas hniezdenia samec háji teritórium dvoma typmi spevu z vrcholkov ihličnanov. Na zimoviskách v Mexiku sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov (mixed-species flocks), kde spolu s inými druhmi efektívnejšie loví potravu. Pri migrácii pozdĺž tichomorského pobrežia možno vidieť viacero jedincov naraz — nie je agresívny voči iným druhom.
Teplota a podnebie
Hniezdisko: chladné, vlhké ihličnaté lesy miernneho pásma severozápadnej Severnej Ameriky; zimovisko: horské subtropické lesy Mexika a Strednej Ameriky
Druh je prispôsobený na vlhké chladné pobrežné a subalpínske ihličnaté lesy severu a na horské tropicko-subtropické lesy zimovísk. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obe sezóny v optimálnom prostredí — lojalita k starým ihličnanochm a horským lesným pásmom na zimoviskách je kľúčovým aspektom jeho ekológie.
Hniezdenie a hniezdo
Plytká miska z trávy vystlaná machom; typicky na horizontálnej vetve ihličnana 2–18 m nad zemou (priemer ~11 m); znáška 3–5 vajec
Hniezdo stavia samica — plytká miskovitá šálka zo stoniek tráv a mäkkých rastlinných materiálov, vystelená machom a srstičkami. Umiestňuje ho na horizontálnej vetve ihličnana (douglas, hemlock), 7–60 stôp (2–18 m) nad zemou (Audubon). Znáška: zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–5), bielych s hnedastými škvrnami. Inkubácia: ~12 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch od vyliahnutia (Wikipedia EN); obaja rodičia sa podieľajú na kŕmení mláďat.
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých potôčkoch a rose na vegetácii; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní a parazitov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–jún (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholkov ihličnanov a háji teritórium vzostupnou buzzing piesňou. Používa dva typy spevu: primárny (Type I) pre všeobecné vymedzenie teritória a sekundárny (Type II) špecificky pri countersing súbojoch s rivalmi. Tok prebieha od apríla do júna. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné druh-špecifické údaje nie sú v dostupnej literatúre výslovne uvedené).

Hniezdo a znáška
Znáška od mája; 3–5 vajec (typicky 4–5)

Samica stavia sama plytkú miskovitú šálku zo stoniek tráv, mäkkých rastlinných materiálov a mächu, 2–18 m nad zemou na horizontálnej vetve ihličnana. Znáška obsahuje 3–5 vajec (typicky 4–5 podľa Audubon a Wikipedia EN), bielych s hnedastými škvrnami. Hniezdna sezóna: máj–júl v starých porastoch ihličnanov severozápadnej Severnej Ameriky.

Inkubácia
Asi 12 dní; inkubuje predovšetkým samica

Inkubácia trvá asi 12 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Audubon uvádza, že obaja rodičia sa môžu podieľať na inkubácii, no samica je primárnym inkubátorom. Samec v tomto čase háji teritórium spevom a zásobuje samicu potravou.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia hmyzom a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Horárikovité (Parulidae) vyhľadávajú najmä húsenice a mäkký hmyz pre mláďatá, pretože sú ľahko stráviteľné. Hustota hmyzu v starých ihličnatých porastoch je kľúčovým faktorom hniezdnej úspešnosti.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch od vyliahnutia (zdroj: Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Juvenile a samice v potiahnutom šate sú celkovo žltkasto-olivové, menej kontrastné než dospelý samec — tmavá ušná škvrna a základná kresba žltej tváre sú naznačené u oboch pohlaví.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Plné hniezdne sfarbenie samca (čierna čiapka, čierny bib, sýta žltá hruď) nastupuje postupne pelichaním. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 10 rokov 8 mesiacov (BBL banding records samec, worldlifeexpectancy.com; oiseaux.net uvádza orientačne 10 rokov).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta chráneného medzinárodnou legislatívou. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik čečinový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — loví hmyz vo vrcholkoch korunových ihličnanov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarného ťahu.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik čečinový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu sleduj samca z diaľky ďalekohľadom — žltá tvár s čiernou ušnou škvrnou a čierny bib sú nezabudnuteľné; hľadaj ho vo vrcholkoch douglasiek a hemlockov

3

Trénuj rozlíšenie od horárika pustovníckeho: pozor na tmavú ušnú škvrnu obklopenú žltou (čečinový) vs celá žltá hlava bez tmavého líca (pustovnícky)

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

5

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) zakazuje odchyt, držanie aj obchod s týmto druhom

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik čečinový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v EÚ sa uplatňuje smernica o vtákoch. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (apríl–máj) pozdĺž tichomorského pobrežia Severnej Ameriky alebo výprava na hniezdiská v Britskej Kolumbii či na Aljaške
Birdwatchingové skupiny, atlasy vtákov a databázy (eBird, Avibase, Cornell Lab AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik čečinový nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu alebo výprava do starých ihličnatých lesov SZ Severnej Ameriky v hniezdnej sezóne. Odmietnutie obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik čečinový 11–13 cm Horárik pustovnícky 12–14 cm Horárik žltozelenkový 11–13 cm Horárik smrekový 13–15 cm
Horárik čečinový Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis) Horárik žltozelenkový (Setophaga virens) Horárik smrekový (Setophaga castanea)
Dĺžka11–13 cm12–14 cm11–13 cm13–15 cm
Váha8–12 g8–11 g7–10 g11–17 g
Dožitiemax. 10 r 8 mes (BBL banding records, voľná príroda)max. cca 8–10 rmax. cca 6–8 rmax. 4,9 r (BBL, voľná príroda)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITES
PovahaSamec: žltá tvár s čiernou ušnou škvrnou obklopenou žltou, čierna čiapka, čierne hrdlo, žltá hruď s čiernymi prúžkami, dve biele krídlové pásy; samica tlmenejšia, žlté hrdlo, menej čiernejSamec: celá žltá hlava bez tmavého líca (plain yellow head), čierne hrdlo, biely spodok, žlté boky; samica s rozmytejšou kresbou. Odlišuje sa od čečinového absenciou tmavej ušnej škvrny — kľúčový rozlišovací znakSamec: zelená (nie čierna) čiapka, čierne líce (tmavé, no nie rovnaký vzor ako u čečinového), čierne hrdlo, žltý bok hlavy, žltozelenkový chrbát. Odlišuje sa od čečinového zelenou čiapkou a geografickým rozšírenímSamec: kastánová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár. Väčší a ťažší než čečinový; bez žltej farebnosti tváre
AreálHniezdi v starých ihličnatých lesoch SZ Severnej Ameriky (Aljaška–Oregon); zimuje v horských lesoch Mexika a Strednej Ameriky; indikátor old-growth lesa; v zime bráni teritóriá okolo šupináčovHniezdi v ihličnatých lesoch pobrežného pásma Kalifornie, Oregonu a Washingtonu; zimuje v horských lesoch Mexika a Strednej Ameriky; v hybridnej zóne Kaskád kríženie s horárikovitým čečinovýmDruh východnej Severnej Ameriky — hniezdi v boreálnych a apalachských lesoch; zimuje v Strednej Amerike a Karibu; speciálny partner čečinového v hlasovom repertoári (podobné piesne)Hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch východnej Kanady; zimuje v Paname a SZ Južnej Amerike; populácia kopíruje cykly spruce budworm

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého, plesnivého prostredia alebo skazených potravín — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia, čerstvá potrava. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi; prognóza závisí od rýchlosti diagnózy.

Endoparazity a krvné parazity (kokcídie, hlísty, Haemoproteus, Plasmodium)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Sťahovaví horárikovití bežne nesú vnútorné a krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium), ktoré sa pri strese a zhoršení kondície premnožia. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa nových vtákov, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z kolízií s budovami (window strike) a veternými turbínami
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie so zasklenenými budovami počas nočnej alebo prízemnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých v Severnej Amerike. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy rastu peria

Ako hmyzožravec trpí horárik čečinový rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy, drobný hmyz) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; semenná strava je nevhodná a vedie k rýchlej podvýžive. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Otravy pesticídmi a insekticídmi na zimoviskách
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, strata koordinácie, kŕče, letargia

Horárik čečinový je zraniteľný voči pesticídovým postrekoch na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike, kde intenzívne lesné a poľnohospodárske hospodárstvo ohrozuje dostupnosť potravy. Kontaminovaný hmyz alebo priama expozícia postrekmi môžu byť smrteľné. Táto hrozba prispieva ku klesajúcemu populačnému trendu druhu.

Prevencia Horárik čečinový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom alebo migrant v záchrannej stanici): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy a respiračných infekcií. (4) Karanténa pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Žltá tvár s čiernou ušnou škvrnou — definiujúci znak. Dospelý samec horárika čečinového je v teréne rozpoznateľný okamžite vďaka žltej tvári s nápadnou čiernou ušnou škvrnou (lícom) celkom obklopenou žltou — táto kombinácia je medzi severoamerickými horárikovitými jedinečná a odlišuje ho od oboch najbližšie príbuzných druhov: horárika pustovníckeho (Setophaga occidentalis, ktorý má žltú hlavu bez tmavého líca) a horárika žltozelenkového (Setophaga virens, ktorý má zelenú čiapku namiesto čiernej).

2

Indikátor starých ihličnatých lesov. Horárik čečinový je jedným z najlepších biologických indikátorov old-growth lesa Tichomorského severozápadu — v štúdiách bol takmer neprítomný v mladých porastoch a holoseciach, kým v starých porastoch douglasiek a hemlockov bol bežný. Ochrana starých lesov je teda priamo ochranou tohto druhu.

3

Zimné teritóriá okolo šupináčov. Na zimoviskách v Mexiku horárik čečinový vykazuje neobvyklé správanie: aktívne si bráni teritóriá okolo stromov infikovaných šupináčmi (scale insects) a konzumuje ich medovicové vylúčeniny. Táto stratégia mu zaručuje stabilný zdroj energie (cukrov) počas zimy, ktorý dopĺňa bobulami a nektárom — pozoruhodná ekologická adaptácia hmyzožravca na zimných podmienkach.

4

Dva typy spevu pre rôzne situácie. Vedecký výskum (Wilson Journal of Ornithology 2017) ukázal, že samce používajú dva odlišné typy spevu: Type I (vzostupná frázovitá pesnička 'weazy weazy weazy tweea') pri bežnom vymedzení teritória a Type II (kratšie buzzing tóny) špecificky pri countersing súbojoch s rivalmi — diferenciácia vokalizácie podľa sociálneho kontextu je medzi menšími spevavcami pozoruhodná.

5

Hybridizácia s horárikovitým pustovníkovým v Kaskádach. V Olympijskom pohorí a Kaskádovom pohorí Washingtonu a Oregonu existujú tri hybridné zóny medzi horárikovitým čečinovým (S. townsendi) a horárikovitým pustovníkovým (S. occidentalis). Hybridná zóna je stabílna po desaťročia — nie je to len prechodný jav, ale dynamická 'tension zone', kde sa selekcia proti hybridom vyrovnáva pohybom rodičovských foriem.

6

Populácia ~21 miliónov s klesajúcim trendom. Napriek tomu, že je druh stále klasifikovaný ako najmenej ohrozený (LC), BirdLife International (IUCN) odhaduje populáciu na ~21 miliónov jedincov s klesajúcim populačným trendom. Hlavné hrozby sú odlesňovanie starých ihličnatých porastov na hniezdiskách (Kaskády, pobrežie) a degradácia horských lesov na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike — čo z tohto druhu robí citlivý ukazovateľ zdravia oboch ekosystémov.

7

Monotypický druh opísaný Townsendom 1837. Horárik čečinový nemá poddruhy (je monotypický) a opísal ho John Kirk Townsend v roku 1837 pôvodne ako Sylvia townsendi — druhové meno townsendi je venované samotnému autorovi. Neskôr bol druh preradený do rodu Dendroica a napokon od roku 2011 do rodu Setophaga (podľa 52. suplementu AOS) spolu s väčšinou ostatných severamerických horárikovitých.

8

Rekordný vek: viac ako 10 rokov 8 mesiacov. Najstarší zdokumentovaný horárik čečinový bol samec starý aspoň 10 rokov 8 mesiacov, zachytený pri bandingových operáciách v Kalifornii (BBL longevity records) — jeden z najdlhšie doložených vekových záznamov medzi severoamerickými horárikovitými.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik čečinový (Setophaga townsendi)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga townsendi (J. K. Townsend, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh tichomorského pobrežia a horských ihličnanov; v Európe je extrémne vzácny vagrant, nie etablovaný druh
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, BirdLife International aj Wikipedia EN nerozoznávajú platné poddruhy. Opísal ho John Kirk Townsend v roku 1837 (pôvodne ako Sylvia townsendi); druhové meno townsendi je venované samotnému autorovi opisu. Neskôr zaradený do rodu Dendroica, od roku 2011 (52. suplement AOS) do rodu Setophaga. V hybridnej zóne v Kaskádovom a Olympijskom pohorí Washington a Oregonu kríženie s horárikovitým pustovníkovým (Setophaga occidentalis).
Avibase_ID F6C6C3F7E27ED557

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik čečinový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to hmyzožravec viazaný na vrcholky starých ihličnanov s potrebami (sezónna migrácia tisíce km, živý hmyz ako výhradná potrava, staré lesné porasty), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Toto je kľúčová záhada pre birdwatcherov v Kaskádovom pohorí, kde oba druhy hniezdia blízko seba a krížia sa. Spoľahlivé rozdiely: horárik čečinový ma výraznú tmavú ušnú škvrnu (čierne líce) celkom obklopenú žltou — žltá tvár s tmavou škvrnou uprostred. Horárik pustovnícky má naopak celú žltú hlavu bez akéhokoľvek tmavého líčneho fliakovitého vzoru (plain yellow head). Horárik čečinový má taktiež výrazný čierny bib (hrdlo), kým pustovnícky má biele hrdlo.

Oba druhy sú príbuzné a navzájom sa v spevu podobajú. Kľúčové rozdiely: horárik čečinový má čiernu čiapku (black crown), zatiaľ čo horárik žltozelenkový má zelenú čiapku (green crown). Čečinový má výraznejšiu čiernu ušnú škvrnu obklopenú žltou; virens má tmavejšie líce, no celkovo zelenejšiu hornú časť tela. Geograficky sa oddeľujú: čečinový je druh západu (Tichomorský severozápad), virens je druh východu (Apalachy, boreálny sever).

Hniezdi v starých ihličnatých lesoch severozápadnej Severnej Ameriky — od pobrežnej Aljašky a Britskej Kolumbie cez Kaskádové pohorie (Washington, Oregon) po severný Idaho a Montana. Preferuje staré porasty douglasiek, hemlockov a smrekov. Väčšina populácie zimuje v horských lesoch Mexika a Strednej Ameriky (po Kostariku); menšia časť zostáva na tichomorskom pobreží USA, kde môže navštevovať kŕmidlá pri mrazivých teplotách. Cez migráciu (apríl–máj a august–október) sleduje tichomorské pobrežie.

IUCN hodnotí horárika čečinového ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou ~21 miliónov jedincov, no s klesajúcim populačným trendom. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. Hrozia mu predovšetkým straty starých ihličnatých porastov na hniezdiskách (odlesňovanie v Kaskádach) a degradácia horských lesov na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike, ako aj kolízie s budovami počas migrácie.

Samica znáša zvyčajne 3–5 vajec (typicky 4–5), bielych s hnedastými škvrnami. Hniezdo je plytká miska 2–18 m nad zemou na vetve ihličnana, stavia ho iba samica. Inkubácia trvá asi 12 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia hmyzom. Tieto údaje sú zhodne uvádzané viacerými zdrojmi: Wikipedia EN, Audubon Field Guide.

Na zimoviskách v Mexiku vykazuje horárik čečinový pozoruhodné správanie: aktívne si bráni teritóriá okolo stromov infikovaných šupináčmi (scale insects) a priamo konzumuje ich medovicové vylúčeniny — sladký cukrový výlučok, ktorý šupináče vylučujú. Táto stratégia mu zaručuje stabilný a energeticky bohatý zdroj potravy počas zimy, doplnený o bobule a nektár. Ide o fascinujúcu ekologickú adaptáciu hmyzožravého druhu na zimné podmienky, kde priamy hmyz nie je tak dostupný.

ZDROJ: Avibase (Setophaga townsendi, ID F6C6C3F7E27ED557, SK nazov horarik cecinovy, CZ lesñácek zapadní, DE Townsendwaldsanger, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=F6C6C3F7E27ED557), Wikipedia

 Video — Horárik čečinový

Horárik čečinový (Setophaga townsendi) — spev a hlas v prírode

Horárik čečinový (Setophaga townsendi) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Townsend's Warbler, Česky:   lesñácek západní, Nemecky:   Townsendwaldsänger, Španielsky:   Reinita de Townsend, Francúzsky:   Paruline de Townsend, Taliansky:   Parula di Townsend, Holandsky:   Townsends Zanger, Portugalsky:   Mariquita-de-townsend, Poľsky:   lasówka czarnolica, Maďarsky:   cédruslombjáró, Rusky:   Желтобровая древесница, Japonsky:   タウンゼンドアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga townsendi (J. K. Townsend, 1837)