Horárik borievkový (Setophaga nigrescens)

Parulidae (horárikovité)

Horárik borievkový

Setophaga nigrescens — šedobiely horárik záp. Ameriky so čiernym hrdlom a nápadným čiernobielym vzorom hlavy — suchomilné borievkové a dubové lesy, drobná žltá škvrnka pred okom

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál v záp. Severnej Amerike a odhadovanú populáciu 2,9–3,2 milióna jedincov. Napriek statusu LC zaznamenáva populácia od roku 1970 pokles odhadovaný na takmer 50% (avianbliss.com) — pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zmenu kategórie. Hlavnými hrozbami sú fragmentácia suchomilných biotopov (pinyon-juniper porasty, dubové lesy), hniezdny parazitizmus kukučníka hnedohlavého (Molothrus ater), pesticídové postreky v záhradách a lesoch a klimatické zmeny meniace rozsah suchomilných borievkových porastov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES; v USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act.
Dĺžka11–13 cm
Váha7–10 g
Rozpätie krídiel19–20 cm
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
StravaHmyz — húsenice, chrobáky, pavúky
HniezdiskoZáp. Severná Amerika — pinyon-juniper, dubové lesy
ZimoviskoMexiko (suché listnaté a borovicovo-dubové lesy)
SpevBzučivé zeedle zeedle zeedle zeet-chee, kontakt chip
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 25% 12% 8% STRAVA zloženie
Húsenice a larvy motýľov (najmä dubové a borievkové druhy, vrátane California oakworm) — dominantná zložka v hniezdnej sezóne, zbieraná na vetvách v strednej výške koruny 55%
Chrobáky, muchy, mravce, vrtivky a iný menší hmyz — dôležitá celosezónna zložka, lov aj zachytením za letu 25%
Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný pri gleaning-u na konárikoch a listoch 12%
Iný drobný hmyz a bezstavovce — príležitostný doplnok pri foraging-u na hraniciach biotopov 8%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice (najmä dubové a borievkové druhy), chrobáky, muchy, vrtivky; základná a nevyhnutná potrava v hniezdnej sezóne
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný pri gleaning-u na konárikoch
  • Živé mušičky (Drosophila) a iný malý hmyz — vhodné pri núdzovej starostlivosti v záchrannej stanici
  • Čerstvá voda denne — druh sa kúpe v plytkých kalužiach a rose na vegetácii
  • Hmyzová pasta alebo softbill zmes — len pri núdzovej starostlivosti, pod dozorom aviárneho veterinára

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik borievkový je hmyzožravec, semená nespotrebúva ani v prírode
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (insekticídmi) hmyz — priama otrava; pesticídy sú pre sťahovavé spevavcovité vrabce vážnou hrozbou
Tip od odborníka Horárik borievkový je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne tvorí jadro jedálnička húsenice (najmä dubové a borievkové druhy, vrátane California oakworm), chrobáky, muchy a pavúky gleaned zo stromovej kôry a lístia v strednej výške koruny. V prírode foraging-uje výhradne na živočíšnej bielkovine — semená a rastlinný materiál nespotrebúva. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice s prístupom k čerstvému živému hmyzu.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik borievkový má tichý, bzučivý spev — séria 4–9 bzučivých not stúpajúcich a potom padajúcich v tonine, opisovaná ako zeedle zeedle zeedle zeet-chee. Kontaktná hláska je ostré tiknutie chip alebo tup. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka hluku v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik borievkový nie je maznavý vták na ruku — je to plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Foraging-uje na konárikoch stromov a pred ľuďmi uniká.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — horárik borievkový trávi celý deň prečesávaním koruny suchomilných dubov, borievok a pinyon-pínov pri love húseníc a prelietava stovky kilometrov medzi západoamerickými hniezdiskami a mexickými zimovískami. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik borievkový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: hlavný bzučivý spev a krátke kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí. Ide o voľne žijúci druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik borievkový patrí medzi stredne tichých spevákov. Hlavný spev samca je séria 4–9 bzučivých (buzzy) not stúpajúcich v tonine a potom klesajúcich na záverečnú frázu — Cornell Lab ho opisuje ako zeedle zeedle zeedle zeet-chee a Audubon ako zee zee zee zee bzz bzz. Bzučivá, chrčivá kvalita spevu je charakteristická a odlišuje ho od väčšiny iných horárikovitých, ktoré majú čistejší tón. Samec spieva z prominentných konárikových bidiel v korunách dubov a borievok. Bežnou hláskou je ostré tiknutie chip alebo tup ako kontaktná a poplašná hláska; existuje aj vysoký see letový hovor. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Horárik borievkový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár bzučivého spevu a kontaktných hlások je vrodený a nemenný. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — séria 4–9 bzučivých (buzzy) not stúpajúcich v tonine a potom klesajúcich, opisovaná ako zeedle zeedle zeedle zeet-chee (Cornell AllAboutBirds) alebo zee zee zee zee bzz bzz (Audubon); typický bzučivý, chrčivý charakter
  • Kontaktná a poplašná hláska — ostré tiknutie chip alebo tup, najčastejší prejav počas migrácie a pri foraging-u; výraznejší ako u mnohých iných horárikovitých
  • Vysoký letový hovor see — tenký vysoký tón vydávaný za nočných alebo prízemných migračných preletov, počuteľný na kratšiu vzdialenosť
  • Striedmy hlasový prejav mimo spevu — samica a samec mimo toku vokalizujú umierneným chip-kaním; počas tokania samec spieva vytrvalo z prominentných bidiel v korunách suchomilných stromov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z prominentných bidiel (konáre dubov, borievok, pinyon-pín) a háji teritórium; prílet na hniezdiská začína v južnom areáli od marca, v severnom až v máji
Hniezdna sezóna — znáška typicky v máji–júli; hniezdo buduje prevažne samica (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
Odchov mláďat — inkubácia neznámej dĺžky (iba samica), mláďatá kŕmia obaja rodičia; vek vyletenia presne neoverený
Pelichanie pred jesennou migráciou — dospelí získavajú šat pre jesennú sezónu
Zimovanie — suchomilné listnaté lesy a borovicovo-dubové porasty Mexika, od južnej Baje Californie po Oaxacu (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
Krátkodohý neotropický migrant: jar (mart–máj) prílet na západoamerické hniezdiská, jeseň (august–november) odlet na mexické zimoviská; cez ťah sa zastavuje v záhradách, parkoch a lesných okrajoch

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik borievkový je severoamerický sťahovavý hmyzožravec, ktorý v európskej avikultúre nie je zavedený a v SR ani ČR sa bežne nepredáva. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre birdwatcherov a záujemcov o severoamerickú avifaunu; obsah venovaný chovu je rámcový a zakladá sa na overených analógiách s príbuznými horárikovitými.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Foraging-uje v strednej výške koruny suchomilných stromov a každoročne preletáva stovky kilometrov. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik borievkový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: jeho čiernobieloszedý vzor (a drobný žltý bod pred okom) sú v teréne nezabudnuteľné. Najlepšou interakciou je birdwatching v suchomilných borievkových a dubových lesoch záp. Severnej Ameriky.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. Spev je stredne tichý a bzučivý, kontaktná hláska krátka.
Verdikt odborníka Horárik borievkový (Setophaga nigrescens) je drobný šedobiely horárik (11–13 cm, 7–10 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Samec je charakterizovaný čiernou čiapočkou a čiernymi lícami s výrazným bielym obočím a bielym fúzovitým prúžkom pod lícovým poľom, čiernym hrdlom, sivým chrbtom a dvoma bielymi krídlovými pásmi; čierne pruhy lemujú boky. Drobná žltá škvrnka pred okom (lore) je jedinou žltou farbou na celom tele — diagnostický znak viditeľný u oboch pohlaví. Samica je bledšia s bielym (nie čiernym) hrdlom, zvyšok kresby je naznačený v tlmenejšej podobe. Druh je teda jedným z mála horárikovitých bez výraznej žltej. Hniezdi v suchých suchomilných biotopoch záp. Severnej Ameriky — pinyon-juniper porasty, dubové lesy, chaparral a krovinová krajina; od juhozáp. Britskej Kolumbie po severnú Baju Californiu a Nové Mexiko. Zimuje v Mexiku (od južnej Baje Californie po Oaxacu). Je to krátkodohý neotropický migrant — prílet jar (março–máj), odlet jeseň (august–november). Živí sa takmer výhradne hmyzom — húsenice (dubové a borievkové druhy), chrobáky, muchy, pavúky gleaned zo strednej výšky koruny. Hniezdo stavia prevažne samica — otvorený pohár zo stebiel tráv a rastlinných vlákien, vystlaný pačesou a perím, 2–10 m nad zemou; znáška typicky 3–5 vajec, inkubuje samica (presná dĺžka inkubácie nie je overená), mláďatá kŕmia obaja rodičia. Spev je séria bzučivých not zeedle zeedle zeedle zeet-chee. V avikultúre sa nechová. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no globálna populácia (odhadom 2,9–3,2 milióna jedincov) zaznamenala od roku 1970 výrazný pokles. Hlavnými hrozbami sú fragmentácia biotopu, hniezdny parazitizmus kukučníka (Molothrus ater) a klimatické zmeny postihujúce suchomilné porasty borievok a pinyon-pínov.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Suchomilné suchomilné pinyon-juniper porasty, suché dubové lesy, chaparral a krovinová krajina záp. Severnej Ameriky — typický druh polootvorených suchých lesov
Horárik borievkový je úzko viazaný na suchomilné biotopy záp. Severnej Ameriky — predovšetkým na pinyon-juniper porasty (porasty borovice pinyon a borievok), suché dubové lesy, chaparral (vresovisková krovinová krajina) a zmiešané listnaté či ihličnaté lesné okraje s hustým krovinným podrast. V Britskej Kolumbii obsadzuje aj druhostupňové a okrajové zmiešané lesy. Nadmorské výšky hniezdisk sa pohybujú typicky od 137 do 1219 m n. m. (ADW). Počas migrácie využíva prakticky akékoľvek lesné prostredie, záhrady a parky. Na zimoviskách v Mexiku obýva suché listnaté lesy a borovicovo-dubové porasty do cca 1500 m n. m.
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do koruny suchomilných stromov záp. Ameriky, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami
Horárik borievkový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia: zmiešané kŕdliky s inými horárikovitými a drobnými spevcami
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom z prominentných konárikových bidiel. Na jeseň a pri migrácii sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov s inými drobnými spevcami (mixed-species flocks), kde efektívnejšie hľadá potravu.
Teplota a podnebie
Suché teplé suchomilné lesy záp. Severnej Ameriky na hniezdiskách; suché tropické a subtropické lesy Mexika na zimoviskách
Druh je prispôsobený na suchý mediteránny a polosuchý klimatický pás záp. Severnej Ameriky — horúce letá, suché biotopy, relatívna vlhkosť výrazne pod 44% (ADW). Na zimoviskách v Mexiku obýva podobne suchomilné listnaté a borovicovo-dubové lesy v nižších polohách.
Hniezdenie
Otvorený pohár zo stebiel tráv a rastlinných vlákien, vystelaný pačesou a perím; 2–10 m nad zemou na horizontálnej vetve; znáška typicky 3–5 vajec
Hniezdo je otvorený pohár zo stebiel tráv, buriny, rastlinných vlákien a machu, vystelaný pačesou, srsťou a perím, umiestnený na horizontálnej vetve stromu alebo kra, typicky 2–10 m nad zemou (zdroj: Audubon 7–35 stop; ADW 0,91–9,75 m; birdweb.org 7–35 stôp). Stavia ho prevažne samica (Audubon). Znáška: typicky 3–5 vajec (Wikipedia EN, Audubon, ADW), krémovobiela s hnedastými škvrnami sústredených pri tupom konci. Inkubuje iba samica (Audubon, Wikipedia EN); presná dĺžka inkubácie nie je spoľahlivo overená v dostupnej literatúre. Mláďatá kŕmia obaja rodičia (Wikipedia EN); vek vyletenia presne neoverený. Zvyčajne 1 znáška za rok. Samica niekedy predvádza odvádzacie (distraction) správanie s predstieranou škridlou krídla pri ohrození hniezda (ADW).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach a rose na vegetácii; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých kalužiach, potôčkoch a rose. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská; v južnom areáli od marca)

Po jarnom prílete samec spieva z prominentných bidiel (vrcholky dubov, borievok a pinyon-pínov) a háji teritórium bzučivou sériou tónov. V južnom areáli (Nové Mexiko, Arizona) samce prichádzajú od marca, v severnom (Britská Kolumbia) až koncom apríla až v máji. Pohlavná dospelosť nastupuje: samica pravdepodobne v prvom roku, samec pravdepodobne v druhom roku (ADW); presné druh-špecifické overenie je limitované. Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška typicky 3–5 vajec (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, ADW); hniezdna sezóna máj–júl

Samica stavia otvorený pohár zo stebiel tráv, buriny, rastlinných vlákien a machu, vystelaný pačesou, srsťou a perím, 2–10 m nad zemou na horizontálnej vetve stromu alebo kra. Znáška: typicky 3–5 vajec, krémovobielych s hnedastými škvrnami pri tupom konci (Audubon uvádza 4 vajcia ako typické, rozsah 3–5; ADW uvádza rozsah 3–5; Wikipedia EN uvádza 3–5). Hniezdna sezóna trvá máj–júl, neskoré hniezda môžu siahať až do septembra. Zvyčajne 1 znáška ročne. Samica niekedy predvádza odvádzacie správanie s predstieranou škridlou krídla pri ohrození hniezda.

Inkubácia
Inkubuje iba samica; presná dĺžka nie je spoľahlivo overená

Inkubuje výhradne samica (Audubon, Wikipedia EN, birdweb.org). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupnej odbornej literatúre spoľahlivo overená — viaceré zdroje vrátane Cornell Lab AllAboutBirds a Audubon výslovne uvádzajú, že trvanie inkubácie je neznáme alebo neoverené. Analógiou s príbuznými horárikovitými rodu Setophaga sa odhaduje na 12–13 dní (orientačné, nie druh-špecifické). Samec zásobuje samicu potravou a háji teritórium počas inkubácie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, chrobákmi a pavúkmi (Wikipedia EN, ADW) — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Presná dĺžka pobytu mláďat v hniezde nie je spoľahlivo overená — viacero zdrojov (Audubon, Cornell AllAboutBirds) výslovne uvádza, že vek vyletenia mláďat nie je dobre zdokumentovaný. Kukučník hnedohlavý (Molothrus ater) je dokumentovaným hniezdnym parazitom — niektoré záznamy ukazujú dospelých jedincov kŕmiacich kukučníkové mláďatá.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vek vyletenia presne neoverený; juvenily podobné samici

Presný vek vyletenia mláďat nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh spoľahlivo overený (Audubon výslovne uvádza, že nie je dobre známy). Mladé vtáky sú celkovo bledšie a tlmenejšie ako samica — sivohnedý odtieň, menej výrazné líce, žltá škvrnka pred okom prítomná; dospelé sfarbenie samca (čierna čiapočka, čierne hrdlo) sa vyvíja postupne. Rodičia mláďatá istý čas dokrmujú aj po vyletení.

Pohlavná dospelosť
Samica pravdepodobne v 1. roku, samec pravdepodobne v 2. roku (ADW)

Podľa Animal Diversity Web nastupuje pohlavná dospelosť u samíc okolo 1 roku a u samcov okolo 2 rokov — toto je jedno z mála druh-špecifických údajov k pohlavnej dospelosti. Maximálne zdokumentované dožitie vo voľnej prírode pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch (AnAge, BBL) spoľahlivo overené — rôzne zdroje uvádzajú rôzne hodnoty (ADW: 7–11 r, priemer 8,5 r; avianbliss.com: 3–5 r; oiseaux.net: 8 r). Údaje sú rozporuplné a treba ich brať orientačne.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik borievkový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — foraging-uje v korunách suchomilných stromov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarného ťahu.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik borievkový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu sleduj samca z diaľky ďalekohľadom — čiernobiela hlava s drobným žltým bodkom pred okom je nezabudnuteľná; hľadaj ho v suchých dubových a borievkových lesoch a chaparrale

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) zakazuje úmyselné rušenie, odchyt aj prechovávanie

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik borievkový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v SR a EÚ platia pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (apríl–máj) v suchomilných lesoch záp. Severnej Ameriky
Databázy eBird, Avibase a Cornell Lab AllAboutBirds — najlepší zdroj poznania tohto druhu pre birdwatcherov
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik borievkový nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu alebo výprava do suchomilných borievkových a dubových lesov záp. Severnej Ameriky v hniezdnej sezóne. Každé odmietnutie obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik borievkový 11–13 cm Horárik smrekový 13–15 cm Horárik čiernohlavý — Blackpo… 12–15 cm Čiernobielka chochlatá 11–14 cm Horárik čiernohrdlý zelený 11–13 cm
Horárik borievkový Horárik smrekový (Setophaga castanea) Horárik čiernohlavý — Blackpoll (Setophaga striata) Čiernobielka chochlatá (Mniotilta varia) Horárik čiernohrdlý zelený (Setophaga virens)
Dĺžka11–13 cm13–15 cm12–15 cm11–14 cm11–13 cm
Váha7–10 g11–17 g10–20 g8–15 g7–11 g
Dožitiepresné údaje neoverené (rôzne zdroje uvádzajú 3–11 r, oiseaux.net 8 r, ADW 7–11 r — rozporuplné)max. 4,9 r (BBL longevity records)max. cca 8 rmax. cca 11 rmax. 8,2 r (AnAge database)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend od 1970), bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSivý, čierno-biely horárik takmer bez žltej; samec: čierna čiapočka, čierne líca, čierne hrdlo, biela supercilium, biely fúzovitý prúžok, sivý chrbát, 2 biele krídlové pásy, čierne bočné pruhy; drobná žltá škvrnka na lore u oboch pohlavíHniezdny samec: kastánovo-gaštanová (bay) koruna, hrdlo a boky — nezameniteľný; samica bledšia; jesenný šat olivovo-zelený s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami. Na rozdiel od horárika borievkového nemá šedobiely vzor — je kastánový.Hniezdny samec: čierna čiapočka, biele líca, zelenastoprúžkovaný chrbát, oranžovožlté nohy. Chýba čierne hrdlo a fúzovitý prúžok; horárik borievkový má sivý chrbát bez zelena, tmavosivé nohy a výrazný biely fúzovitý prúžok.Čiernobiela prúžkovaná hlava aj hruď, prúžkovaný chrbát, leze po kmeňoch stromov (creeper behavior) — nezameniteľný. Na rozdiel od horárika borievkového nemá sivý chrbát, neforaging-uje na konárikoch, ale lezie po kôre kmeňov, a má biely stredový prúžok v korune.Samec: sýto zelený chrbát, žlté tvárové polia (líca), čierne hrdlo a hruď, dve biele krídlové pásy — výrazná žltá na tvári odlišuje od šedobieleho horárika borievkového okamžite.
AreálHniezdi v suchomilných pinyon-juniper a dubových porastoch záp. Severnej Ameriky (SZ Brit. Kolumbia po SZ Mexiko); zimuje v Mexiku; krátkodohý neotropický migrantHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch V Kanady; zimuje v trop. lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; dlhý neotropický migrant, populácia kopíruje cykly spruce budwormHniezdi v boreálnych lesoch Kanady a Aljašky; zimuje v Južnej Amerike (Kolumbia–Peru); záťažová jesenná dvojica s horárikom smrekovým — kľúčové znaky: farba nôh a podchvostníkovHniezdi vo väčšine lesov V Severnej Ameriky a záp. časti — širší areál než horárik borievkový; migruje do Strednej a Južnej Ameriky; vyskytuje sa aj na Slovensku ako vzácny vagrantHniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch V Severnej Ameriky; zimuje v Strednej a SZ Južnej Amerike; veľmi blízky príbuzný horárika borievkového v rámci rodu Setophaga

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky — hlavné riziko u stresovaných jedincov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie. Liečba patrí výhradne aviárnemu veterinárovi.

Hniezdny parazitizmus kukučníka hnedohlavého (Molothrus ater)
stredná

Príznaky: Znížená hniezdna úspešnosť, kŕmenie cudzích mláďat, pokles vlastného potomstva

Kukučník hnedohlavý je jednou z hlavných hrozieb tohto druhu vo voľnej prírode — samica kukučníka podstrčí vajce do otvoreného hniezda horárika. Druh je voči parazitizmu relatívne citlivý; niektoré záznamy ukazujú, že dospelé horáriky kŕmia kukučníkové mláďatá namiesto vlastných. Dôvodom ohrozenia populácie na okrajoch fragmentovaných biotopov je práve vyšší tlak kukučníka.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity — Haemoproteus, Plasmodium)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity, ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa, koprologická kontrola, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z kolízií s budovami (window strike) a odchytu
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie so zasklenenými budovami počas nočnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých v Severnej Amerike. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu.

Otravy pesticídmi pri postrekoch biotopov a insekticídmi
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, strata koordinácie, kŕče, letargia

Horárik borievkový je ako výhradný hmyzožravec osobitne zraniteľný voči insekticídovým postrekoch v sadoch, lesoch a záhradách. Kontaminovaný hmyz alebo priama expozícia môže byť smrteľná. Pesticídy sú jednou z uvádzaných príčin dlhodobého poklesu populácie druhu od roku 1970.

Prevencia Horárik borievkový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Šedobiely vzor bez žltej — unikát medzi horárikovitými. Horárik borievkový je jedným z mála severoamerických horárikovitých, kde dominantná farebná schéma je čierna, biela a sivá bez akejkoľvek výraznej žltej. Jediný žltý prvok je drobná škvrnka na lore (pred okom) — prítomná u oboch pohlaví a najvýraznejší determinačný znak do poľa spolu s čierno-bielym vzorom hlavy.

2

Čierne hrdlo samca ako okamžitý determinačný znak. Samec je v hniezdnom šate okamžite rozoznateľný vďaka čiernej čiapočke, čiernym lícam, čiernemu hrdlu a výraznej bielej supercilium (obočiu) a bielemu fúzovitému prúžku (moustachial stripe) pod čiernym lícovým poľom. Samica má rovnaký vzor, no hrdlo je biele a čierne kresby sú bledšie.

3

Suchomilné pinyon-juniper porasty ako kľúčový biotop. Horárik borievkový je jedným z charakteristických vtákov suchomilných borievkových a pinyon-pínových porastov záp. Severnej Ameriky — tohto biotopu sa drží ako hniezdna špeciality a vyhýba sa hustým vlahovým lesom. Klimatické zmeny, ktoré menia rozsah a charakter týchto porastov, tak priamo ohrozujú jeho hniezdny areál.

4

Populácia klesá napriek statusu LC. Napriek hodnoteniu IUCN ako najmenej ohrozený disponuje druh odhadovanou populáciou 2,9–3,2 milióna jedincov (avianbliss.com) a zaznamenaným poklesom takmer 50% od roku 1970 — pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zmenu kategórie, no dlhodobý trend je znepokojivý. Hlavnými príčinami sú fragmentácia biotopu, kukučník a pesticídy.

5

Odlíšenie od Čiernobielky chochlatej (Black-and-white Warbler). Čiernobielka chochlatá (Mniotilta varia) je ďalší čiernobiely horárik, no leze po kmeňoch stromov (creeper), má prúžkovanú korunu (biely stredový prúžok) a prúžkovanú hruď — na rozdiel od horárika borievkového, ktorý má sivý (nie prúžkovaný) chrbát, čistú čiernu čiapočku bez stredového prúžku a foraging-uje na konárikoch, nie po kôre kmeňov.

6

Odlíšenie od Horárika čiernohlavého (Blackpoll Warbler, Setophaga striata). Samec horárika čiernohlavého má zelenastý nádych na chrbte, čierne prúžky na bielom spodku, oranžovožlté nohy a chýba mu fúzovitý prúžok pod lícovým poľom — na rozdiel od horárika borievkového, ktorý má sivý chrbát bez zelena a výrazný biely fúzovitý prúžok. Žltá škvrnka pred okom je pre horárika borievkového charakteristická, pre horárika čiernohlavého nie.

7

Parazitizmus kukučníka hnedohlavého — kľúčová hrozba. Horárik borievkový hniezdi v otvorenom pohári na konároch — typ hniezda, ku ktorému má kukučník hnedohlavý (Molothrus ater) ľahký prístup. Záznamy potvrdzujú, že dospelé horáriky niekedy kŕmia kukučníkové mláďatá namiesto vlastných; tento hniezdny parazitizmus znižuje celkovú hniezdnu úspešnosť, najmä na okrajoch fragmentovaných biotopov kde je tlak kukučníka najsilnejší.

8

Dva poddruhy s diskutabilnou platnosťou. Uznávajú sa dva poddruhy: nominátny S. n. nigrescens (pobrežie záp. USA od Britskej Kolumbie po severnú Kaliforniu) a vnútrozemský S. n. halseii Giraud, 1841 (záp. USA a severné Mexiko), ktorý je mierne väčší a sivastejší. Wikipedia EN aj viaceré zdroje označujú ich platnosť za diskutabilnú — rozdiel je malý a zreteľný len štatisticky.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik borievkový (Setophaga nigrescens)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga nigrescens (John Kirk Townsend, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe vzácny vagrant, nie etablovaný druh
Poddruhy Uznávajú sa dva poddruhy s diskutabilnou platnosťou: nominátny Setophaga nigrescens nigrescens (juhozápadná Britská Kolumbia a pobrežie záp. USA) a Setophaga nigrescens halseii Giraud, 1841 (vnútrozemie záp. USA a severné Mexiko — mierne väčší a sivastejší). Druh opísal John Kirk Townsend v roku 1837 ako Sylvia nigrescens; neskôr zaradený do rodu Dendroica, od roku 2011 do rodu Setophaga (52. suplement AOS).
Avibase_ID 6B7A93C56A110723

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik borievkový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na suchomilné borievkové a dubové lesy záp. Severnej Ameriky, chránený Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má čiernu čiapočku, čierne líca a čierne hrdlo s výrazným bielym obočím a bielym fúzovitým prúžkom pod lícovým poľom, sivý chrbát a čierne pruhy na bokoch. Samica má rovnaký základný vzor, no hrdlo je biele (nie čierne) a čierne kresby na hlave sú bledšie a tlmenejšie. U oboch pohlaví je prítomná malá žltá škvrnka na lore (pred okom) — jeden z kľúčových determinačných znakov druhu.

Od Čiernobielky chochlatej (Mniotilta varia): čiernobielka leze po kmeňoch, má prúžkovanú korunu s bielym stredovým prúžkom a prúžkovanú hruď — horárik borievkový má sivý (nie prúžkovaný) chrbát, čistú čiernu čiapočku bez stredového prúžku a foraging-uje na konárikoch, nie po kôre kmeňov. Od Horárika čiernohlavého (Setophaga striata): horárik čiernohlavý má zelenastý nádych na chrbte, oranžovožlté nohy a chýba mu fúzovitý prúžok — horárik borievkový má sivý chrbát bez zelena, tmavosivé nohy a výrazný biely fúzovitý prúžok. Žltý bod pred okom je charakteristický pre horárika borievkového.

Hniezdi v suchomilných biotopoch záp. Severnej Ameriky: pinyon-juniper porasty, suché dubové lesy, chaparral a zmiešané krovinové lesné okraje — od juhozápadnej Britskej Kolumbie cez západ USA po severnú Baju Californiu a Nové Mexiko. Zimuje v Mexiku (od južnej Baje Californie po Oaxacu) v suchých listnatých a borovicovo-dubových lesoch. Je to krátkodohý neotropický migrant — prílet jar (marca–máj), odlet jeseň (august–november).

IUCN hodnotí horárika borievkového ako najmenej ohrozený (LC), no globálna populácia (odhadom 2,9–3,2 milióna jedincov) zaznamenala od roku 1970 pokles odhadovaný takmer na 50%. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. Hlavnými hrozbami sú fragmentácia biotopu, hniezdny parazitizmus kukučníka hnedohlavého, pesticídy a klimatické zmeny postihujúce suchomilné pinyon-juniper porasty.

Je to takmer výhradný hmyzožravec — v hniezdnej sezóne tvorí jadro jedálnička húsenice (najmä dubové a borievkové druhy, vrátane California oakworm), chrobáky, muchy a pavúky gleaned zo strednej výšky koruny suchomilných stromov. Niekedy loví hmyz zachytením za letu. Semená a rastlinný materiál nespotrebúva ani v prírode.

Spev samca je séria 4–9 bzučivých (buzzy) not stúpajúcich v tonine a potom klesajúcich na záverečnú frázu — Cornell Lab ho opisuje ako zeedle zeedle zeedle zeet-chee, Audubon ako zee zee zee zee bzz bzz. Bzučivá, chrčivá kvalita spevu je charakteristická a odlišuje ho od väčšiny horárikovitých, ktoré majú čistejší tón. Bežnou kontaktnou hláskou je ostré chip alebo tup.

Samica znáša typicky 3–5 vajec (Audubon, Wikipedia EN, ADW), krémovobielych s hnedastými škvrnami pri tupom konci; hniezdna sezóna trvá máj–júl, zvyčajne 1 znáška ročne. Hniezdo je otvorený pohár 2–10 m nad zemou na vetve stromu alebo kra. Inkubuje iba samica; presná dĺžka inkubácie nie je v dostupnej odbornej literatúre spoľahlivo overená (viaceré zdroje vrátane Cornell Lab to výslovne uvádzajú). Mláďatá kŕmia obaja rodičia.

ZDROJ: Wikipedia EN (Black-throated gray warbler — dlzka 13 cm, hmotnost 8.4 g, rozpatia 19–19.7 cm, opísal J. K. Townsend 1837, 2 poddruhy nigrescens/halseii, znaska 3–5 vajec, obe pohlavie krmia mladé, IUC

 Video — Horárik borievkový

Horárik borievkový (Setophaga nigrescens) — spev a hlas v prírode

Horárik borievkový (Setophaga nigrescens) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-throated Gray Warbler, Česky:   lesnak cernohrdly, Nemecky:   Trauerwaldsanger, Spanielsky:   Reinita Gris, Francuzsky:   Paruline grise, Taliansky:   Parula grigia golanera, Holandsky:   Grijze Zwartkeelzanger, Portugalsky:   Mariquita-cinzenta-de-garganta-preta, Polsky:   lasowka bialowasa, Madarsky:   presne udaje neoverene, Rusky:   Traurnaya drevesnitza, Japonsky:   Nodo-guro-hai-america-mushi-kui, Latinsky:   Setophaga nigrescens (John Kirk Townsend, 1837)