Cardinalidae (kardinálovité)
Glezgovec ružovoprsý má jeden z najmelodickejších spevov spomedzi severoamerických spevavcov — samec prednáša dlhé, plynulé a mäkké flautové frázy prirovnávané k americkému drozdu (American Robin), no jemnejšie a hudobnejšie. Výnimočnosť druhu spočíva v tom, že aj samica spieva — čo je medzi spevavcami vzácnosťou — a to dokonca priamo z hniezda počas inkubácie vajec (zdroj: Wikipedia EN). Obaja pohlaví vydávajú aj prenikavé metalické cviknutie ako poplašnú hlášku. Samec spieva intenzívne od príchodu na hniezdisko (apríl–máj) po celú hniezdnu sezónu. V zajatí je jeho spev jedným z dôvodov, pre ktoré ho chovateľia obdivujú.
Po jarnom prílete na hniezdisko samci obsadzujú teritórium a spievajú intenzívne z koruny stromov, aby upútali samice a odohnali rivalov. Tok zahŕňa naháňanie samice a prezentáciu žiarivého ružovo-červeného škvrnca na hrudi. Pohlavná dospelosť nastupuje u oboch pohlaví do 1 roka života (zdroj: Animal Diversity Web).
Hniezdo stavia predovšetkým samica z tenkých vetvičiek, koreňov, suchých bylín a pahýľov; hniezdo je riedko prepletené — cez steny je čiastočne vidno obsah. Výška umiestnenia 0,8–16,7 m v konároch stromov alebo krovín, typicky v rozkonárení (zdroj: Animal Diversity Web; Wikipedia EN).
Samica kladie 3–5 vajec (najčastejšie 4), sfarbených bledozelenkasto až modrozelene s červenohnedými alebo purpurovými škvrnami (zdroj: Animal Diversity Web; Wikipedia EN). Hniezdna sezóna prebieha máj–júl; pri neúspechu môže nasledovať náhradná znáška.
Inkubácia trvá 11–14 dní a výnimočné je, že inkubujú striedavo obaja rodičia — samec dokonca spieva počas sedenia na vajciach (zdroj: Wikipedia EN). Táto vzájomná rodičovská starostlivosť je medzi spevavcami pozoruhodná.
Mláďatá sa liahnu krmivé a kŕmia ich obaja rodičia — predovšetkým hmyzom, pretože živočíšna bielkovina je v prvých týždňoch nevyhnutná pre rýchly rast. Hniezdo opúšťajú po 9–12 dňoch (zdroj: Animal Diversity Web), no rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko ďalších týždňov.
Pohlavnú dospelosť dosahujú obaja pohlaví do 1 roka a v nasledujúcej hniezdnej sezóne hniezdia. Najstarší zdokumentovaný voľne žijúci jedinec mal 12 rokov a 11 mesiacov; v zajatí boli zaznamenané dožitia až 24 rokov (zdroj: Animal Diversity Web). Ročná prežívateľnosť je odhadovaná na 48 % (juvenily) a 61 % (dospelé vtáky).
Glezgovec ružovoprsý nie je prirodzene spoločenský ani manipulácii vyhľadávajúci vták — vo voliére zachováva primeranú vzdialenosť od človeka, no odchovaní jedinci v zajatí bývajú výrazne tamerovateľnejší a môžu sa naučiť brať potravu z ruky. Ide o druh, ktorý sa oceňuje viac pohľadom a sluchom než fyzickým kontaktom — jeho hodnota pre chovateľa spočíva v estetike sfarbenia a melodickom speve, nie v interakcii na ruke.
Ponechaj vtáka vo voliére minimálne 2–4 týždne bez nadmerného rušenia po príchode — aklimatizácia na nové prostredie je kľúčová
Pohybuj sa okolo voliéry pokojne a pomaly; vtáci sa učia, že prítomnosť človeka znamená krmivo, nie hrozbu
Ponúkaj obľúbené pamlsky (múčne červy, čerstvé bobule) prostredníctvom ruky pri mreži — opakovane, trpezlivo
Nikdy nevytváraj stres: nechytaj vtáka do rúk zbytočne; manipulácia len pri nevyhnutnej veterinárnej starostlivosti
Glezgovec ružovoprsý nie je bežne dostupný na slovenskom a českom trhu — ide o relatívne vzácny druh v európskej avikultúre, keďže ide o severoamerického sťahovavého spevavca a dovoz divých jedincov je zakázaný. Ceny za legálne odchované jedince od európskych chovateľov sa pohybujú orientačne v rozmedzí 80–200 € za kus, pričom samce sú žiadanejšie a drahšie ako samice. Presné aktuálne ceny je potrebné overovať priamo u registrovaných chovateľov alebo na vtáčích burzách. Druh nie je v prílohe CITES — žiadne citeské obmedzenia, no vždy vyžaduj doklad o legálnom pôvode a krúžok (pri odchovaných v zajatí).
| Glezgovec ružovoprsý | Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii) | Pheucticus melanocephalus (Black-headed Grosbeak) | Kardinál červený (Cardinalis cardinalis) | Glezg čiernohlavý (Eophona personata) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 18–21,5 cm | 14–15 cm | 18–21 cm | 21–23 cm | 18–19 cm |
| Váha | 39–49 g | 14–18 g | 35–49 g | 42–48 g | 45–75 g |
| Dožitie | do 13 r divoko / až 24 r v zajatí | cca 7–10 r | do 11 r divoko | do 15 r v zajatí | do cca 12 r |
| Hlučnosť | voliérový, skúsenejší chovateľ; priestranná voliéra, živá potrava | voliérový, vhodný pre skúsenejších; semenná strava, živá potrava pri hniezdení | podobné nároky ako ružovoprsý; v Európe ešte vzácnejší v chove | voliérový; robustnejší, menej náročný na živú potravu; dobre zavedený v európskej avikultúre | voliérový; robustný, semenná strava; populárny v Japonsku a európskej avikultúre |
| Stav IUCN | IUCN LC (regionálne poklesajúci), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Samec: čierna hlava+chrbát+krídla, ružovo-červený trojuholník na hrudi, biele brucho+bodky na krídlach, bledý hrubý zobák; samica: hnedá, prúžkovaná, biele obočie, okrové podkrídlia | Samec: sýto ultramarínovo modrý s čiernou maskou; samica: hnedá — Cardinalidae, no výrazne menší a bez červeného škvrnca | Samec: čierna hlava (celá), oranžovohnedý spodok a nape, čierno-biele krídla, žiadny ružový trojuholník; samica podobná samic ružovoprsého | Samec: celý výrazne červený s čiernou maskou a chocholíkom; samica: okrovo-hnedá s červenými tónmi; rovnaká čeľaď Cardinalidae, iný rod | Mohutný okrovo-žltý zobák (veľmi hrubý), čierna hlava a krídla, sivobiely spodok, hnedý chrbát — rovnaký charakter, no Fringillidae nie Cardinalidae; bez červeného škvrnca |
| Areál | Hniezdi v listnatých lesoch SV Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike a severnej S. Amerike; dlhý nočný migrant; v Európe vzácny vagrant | Juhovýchodná Brazília, Argentina, Uruguaj, Paraguaj — stálý (nie sťahovavý); populárny v európskej avikultúre ako súťažný spevavec | Západ Severnej Ameriky (západ Skalistých hôr); zimuje v Mexiku; sympatrický s P. ludovicianus krátko na migracii | SV a stredná Severná Amerika; stálý vták; v Európe bežný klietkový druh | JV Sibír, SV Čína, Japonsko; čiastočne sťahovavý; populárny obchodovaný druh v ázijskej avikultúre |
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, sipot, letargia, chudnutie, zmena hlasu, zelenkasté výkaly
Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená vdychovaním spór z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy. Prevencia: výhradne čerstvé suché krmivo, pravidelné čistenie voliéry, suché prostredie s dobrým vetraním. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Nervózne škrabanie, praskanie peria, povytrhávané pierka, narušená kvalita peria, nekľud v noci
U glezgovca ružovoprsého boli zdokumentované vši Brueelia pallidula a Menacanthus eurysternus a parazitické muchy Ornithoctona a Ornithomyia (zdroj: Animal Diversity Web). V zajatí hrozí navyše červený roztoč (Dermanyssus), aktívny v noci. Pravidelná kontrola a dezinfekcia voliéry a bidiel; ošetrenie antiparazitickými prípravkami u veterinára.
Príznaky: Chudnutie, malátnosť, blednutie slizníc, útlm, znížená reprodukcia
Parazity rodu Leucocytozoon (krvné prvoky prenášané mucháčmi) boli potvrdené v krvných vzorkách voľne žijúcich glesgovcov ružovoprsých (zdroj: Animal Diversity Web). V zajatí je riziko nižšie, no možné pri vonkajšej voliére v blízkosti vodných tokov. Diagnóza krvným náterom u aviárneho veterinára.
Príznaky: Bradavičnaté krusté výrastky na koži okolo zobáka, viečok a nôh; v katarrálnej forme zápaly slizníc
Príznaky aviárnej kiahne boli pozorované u jedincov vo voľnej prírode aj v parkovom prostredí (zdroj: Animal Diversity Web). Vírus sa šíri priamym kontaktom a hmyzom. V zajatí: dôkladná karanténa nových jedincov (min. 4 týždne), dezinfekcia voliéry, ochrana pred hmyzom.
Príznaky: Nadváha, zhoršená kondícia, pasivita, znížená plodnosť, problémy s pelichaním
U druhu prispôsobeného na sezónne striedanie semennej a hmyzej zložky vedie jednostranná diéta z tučných olejnatých semien bez hmyzu k obezite a stukovateniu pečene. Riešenie: vyvážená strava s pravidelnou živou potravou, obmedzenie čistej slnečnice, pohybový priestor vo voliére.
Najnápadnejší škvrnec spomedzi severoamerických spevavcov — ružovo-červený trojuholník na hrudi samca je diagnostickým znakom druhu bez obmeny. Žiadny iný severoamerický spevavec nemá rovnakú kombináciu čiernej hlavy a hrudi s sýto ružovo-červeným trojuholníkovým škvrncom.
Samica tiež spieva — čo je u spevavcov vzácnosťou. Oba pohlaví prednášajú melodické flautové frázovanie, dokonca priamo z hniezda počas inkubácie vajec; samec spieva intenzívne celý deň v hniezdnej sezóne (zdroj: Wikipedia EN).
Obaja rodičia inkubujú vajcia a kŕmia mláďatá — egalitárna rodičovská starostlivosť je u tohto druhu rozvinutá výrazne viac než u väčšiny iných spevavcov (zdroj: Animal Diversity Web).
Ničiteľ zemiakovej stonky — glezgovec ružovoprsý je jedným z mála vtákov aktívne konzumujúcich Colorado potato beetle (Leptinotarsa decemlineata); v dobových prácach 19. storočia bol preto považovaný za poľnohospodársky prospešného vtáka (zdroj: Wikipedia EN).
Dlhý nočný migrant — glezgovec ružovoprsý migruje výhradne v noci, orientuje sa podľa hviezd a magnetického poľa Zeme, a zvláda trasy z Kanady až do Peru — tisíce kilometrov každý rok.
Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú natoľko odlišní, že ich začiatočníci ľahko považujú za rôzne druhy. Samica pripomína veľkého prúžkovaného vtáka a je podobná samic blízko príbuzného Black-headed Grosbeak (Pheucticus melanocephalus).
Monotypický bez poddruhov — druh bol opísaný Linnaeom v roku 1766 ako Loxia ludoviciana (odkaz na Louisianu); patrí do rodu Pheucticus s ďalšími 5 príbuznými druhmi v Amerike; najbližší príbuzný je Pheucticus melanocephalus (Black-headed Grosbeak).
Rekordná životnosť v zajatí 24 rokov — zatiaľ čo vo voľnej prírode je rekordný divý jedinec žil 12 rokov a 11 mesiacov, v adekvátnych podmienkach v zajatí sa zaznamenali jedince žijúce až 24 rokov (zdroj: Animal Diversity Web).
V Európe vzácny vagrant — v strednej Európe sa vyskytuje nepravidelne ako vzácny záletník, najmä v októbri počas jesenného sťahovania. Do SR bežne nezaletuje; záznamy sú vzácne.
Globálna populácia 4,6 milióna — napriek zaradeniu do IUCN kategórie LC vykazuje druh regionálne poklesajúci trend v SV časti areálu (pokles viac ako 1,5 % ročne od roku 1966 podľa Breeding Bird Survey USA/Kanada).
Glezgovec ružovoprsý (Pheucticus ludovicianus) je stredne veľký severoamerický spevavec (18–21,5 cm, 39–49 g) z čeľade Cardinalidae. Hniezdi vo vlhkých listnatých a zmiešaných lesoch severovýchodnej Severnej Ameriky — od juhovýchodnej Kanady po Appalačské pohorie. Zimuje v Strednej Amerike, na Antilách a v severnej časti Južnej Ameriky (Mexiko až Peru a Guayana). Do Slovenska nezaletuje pravidelne — výnimočné záznamy sú zatúlané migranty.
Pohlavný dimorfizmus je u tohto druhu extrémne výrazný. Samec v hniezdnom šate: čierna hlava, chrbát, krídla a chvost; biele brucho a biele bodky na krídlach; žiarivo ružovo-červený trojuholníkový škvrnec na hrudi; bledý kónický zobák; ružové podkrídlia v lete. Samica a juvenilný samec: hnedí, husto prúžkovaní; široké biele obočie; okrové podkrídlia (viditeľné pri lete); žiadna červená — môžu pripomínať veľkého vrabca alebo striekaného bunting.
Áno — glezgovec ružovoprsý má jeden z najkrajších spevov spomedzi severoamerických spevavcov: dlhé, plynulé, flautové melodické frázy prirovnávané k americkému drozdu (American Robin), no jemnejšie. Výnimočné je, že spievajú obaja pohlaví — dokonca priamo z hniezda počas inkubácie vajec (zdroj: Wikipedia EN). Vydávajú tiež ostré metalické cviknutie ako poplašnú hlášku.
Glezgovec ružovoprsý je skôr pre skúsenejších chovateľov a vyžaduje: (1) priestrannú voliéru (min. 2 × 1 × 1,5 m) — v tesnej klietke trpí; (2) pestrú stravu vrátane živej potravy (múčne červy, cvrčky) najmä pri hniezdení; (3) ochranu pred mrazom v zime; (4) karanténu nových jedincov. Jeho hlavnou hodnotou je nádherné sfarbenie samca a melodický spev.
V prírode je sezonálne všežravý: v hniezdnej sezóne tvoria hmyz (chrumkáče, húsenice, dvojkrídlovce) až 52 % stravy (zdroj: Animal Diversity Web) — nevyhnutný pri odchove mláďat. Mimo sezóny prevládajú semená, bobule a plody (baza, ostružiny, moruše). V zajatí odporúčaná zrninová zmes doplnená o pravidelné porcie živého hmyzu, čerstvé bobule a zelené krmivo.
IUCN hodnotí glezgovca ružovoprsého ako najmenej ohrozený — LC (Least Concern) s globálnou populáciou odhadovanou na cca 4,6 milióna jedincov. Napriek tomu vykazuje regionálne poklesajúci trend v SV časti areálu od roku 1966. Druh nie je v žiadnej prílohe CITES — žiadne medzinárodné obchodné obmedzenia, no vždy vyžaduj doklad o legálnom pôvode pri kúpe v zajatí chovaného jedinca.
Samica kladie 3–5 vajec (typicky 4) sfarbených bledozelenkasto až modrozelene s červenohnedými škvrnami. Vajcia inkubujú obaja rodičia počas 11–14 dní — samec dokonca spieva z hniezda počas sedenia na vajciach. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch a rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov (zdroj: Animal Diversity Web, Wikipedia EN).
Slovenský rod glezg a glezgovec odkazuje na mohutné kónické zoby kardinálkovitých vtákov schopných drviť tvrdé semená. Pohlavné určenie ružovoprsý odkazuje na žiarivo ružovo-červený škvrnec na hrudi samca. Anglický názov Grosbeak pochádza z francúzskej frázy gros bec (hrubý zobák) — mohutný bledý kónický zobák je charakteristický pre celý rod.