Glezgovec ružovoprsý (Pheucticus ludovicianus)

Cardinalidae (kardinálovité)

Glezgovec ružovoprsý

Pheucticus ludovicianus — severoamerický spevavec s oslnivým ružovo-červeným škvrncom na hrudi samca a melodickým flautovým spevom — dlhý nočný migrant zimujúci v Strednej a Južnej Amerike

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený; hodnotenie BirdLife International / IUCN, odkaz https://www.iucnredlist.org/species/22723813/40027529). Globálna populácia sa odhaduje na cca 4,6 milióna jedincov. Napriek zaradeniu do LC vykazuje druh regionálne poklesajúci trend v SV časti areálu (pokles viac ako 1,5 % ročne od roku 1966 podľa Breeding Bird Survey), súčasne s rastúcim trendom v záp. časti areálu. Hlavné hrozby: strata lesného habitatu, kolízie s oknami počas nočnej migrácie a predácia hniezd. Druh nie je v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka18–21,5 cm (39–49 g)
PôvodSV Severná Amerika (hniezdiská); Stredná Amerika a sev. S. Amerika (zimoviská)
PovahaAktívny voliérový druh; samec ohromujúco sfarbený, melodický spev
StravaHmyz + semená + bobule; živá potrava kľúčová pri odchove
Dožitiedo 13 r divoko / až 24 r v zajatí
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

45% 28% 18% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrumkáče (Coleoptera, vrátane zemných chrobákov a lienok), húsenice, vážky a dvojkrídlovce; dominantná zložka v hniezdnej sezóne a počas odchovu mláďat (až 52 % stravy) 45%
Semená burín, tráv a lesných bylín — zbierané zo zeme aj zo stoniek mimo hniezdnej sezóny a počas zimovísk 28%
Bobule a drobné plody — baza čierna, ostružiny, moruše a iné sezónne lesné plody; dôležitá zložka v lete a na jeseň 18%
Semená kultivárov (kukurica, pšenica) — príležitostné navštevovanie poľnohospodárskych plôch a kŕmidiel 7%
Minerály a grit — drobné kamienky a piesok na trávenie tvrdých semien v svalovom žalúdku 2%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre väčšie pinkavovité — slnečnica, proso, kanárske semeno, konope; základ pre voliérový chov
  • Hmyz a živá potrava — múčne červy, cvrčky, Zophobas; nevyhnutné počas odchovu mláďat
  • Bobule a drobné ovocie — baza, čučoriedky, ostružiny, moruše, rozkrojené jablko, hrozno; sezónne
  • Naklíčené semená — slnečnica, proso; výrazne lepšia stráviteľnosť a vyšší obsah bielkovín
  • Vaječná pasta alebo softbill mix — doplnok bielkovín najmä pri odchove mláďat
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, púpava, sladká paprika, špenát (nepostriekané); vitamínové doplnky
  • Sépiová kosť alebo drvený vápenec — vápnik pre samice počas hniezdnej sezóny
  • Grit a čistý piesok — trvale k dispozícii, pomáha tráveniu tvrdých semien
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je toxický pre všetky vtáky, aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — silne jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané chipsy, korenené ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo a vlhká zrninová zmes — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Jednostranná diéta z tučných olejnatých semien bez doplnku bielkovín — vedie k obezite a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Glezgovec ružovoprsý je sezonálne všežravý: v hniezdnej sezóne tvorí hmyz (najmä chrumkáče, húsenice a dvojkrídlovce) až 52 % stravy (zdroj: Animal Diversity Web), kým mimo nej prevláda semenná a ovocná zložka. V zajatí odporúčaná základná kvalitná zrninová zmes (slnečnica, proso, konope, kanárske semeno) doplnená o denné porcie živého hmyzu (múčne červy, cvrčky) počas odchovu mláďat, čerstvé bobule a ovocie (jablko, ostružiny, moruše) a zelené krmivo. Mohutný bledý zobák tohto druhu je prispôsobený na drvenie tvrdých semien aj kukuričných zŕn. Grit a sépiová kosť by mali byť trvale k dispozícii.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 3 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Glezgovec ružovoprsý má bohatý a melodický spev, prirovnávaný k spevnému drozdu (American Robin) — dlhé flautové frázovanie, mäkké a hudobné tóny bez ostrých cviknutí. Samec spieva intenzívne aj z hniezda počas inkubácie — čo je medzi spevavcami výnimočné. Hlasová aktivita je výrazná najmä na jar a v hniezdnej sezóne; v zajatí ide o stredne hlučný druh s príjemným spevom. V porovnaní s papagájmi alebo hlasitými speváčikmi je záťaž pre susedov miernejšia.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Glezgovec ružovoprsý nie je primárne maznavý druh — vo voliérovom prostredí si zachováva prirodzenú plachosť voči manipulácii. V niektorých prípadoch (najmä odchovaní jedinci) sa môže naučiť brať potravu z ruky, no ide o pokojný voliérový vták, nie spoločenského maznáčika v zmysle papagája. Jeho hodnota spočíva v ohromujúcom sfarbení a melodickom speve.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — glezgovec ružovoprsý sa vo voliére stále pohybuje, hľadá potravu a neprehliadnuteľne spieva. Je to dlhý migrant prelietavajúci tisíce kilometrov ročne, takže potrebuje priestrannú voliéru s dostatkom pohybového priestoru. V úzkej klietke trpí — jeho prirodzený biotop sú listnaté lesy s hustou korunovou vrstvou.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Glezgovec ružovoprsý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho repertoár je vrodený, tvorený bohatou sekvenciou flautových tónov. Reč sa nenaučí; ide o vtáka bez imitačných schopností.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Glezgovec ružovoprsý má jeden z najmelodickejších spevov spomedzi severoamerických spevavcov — samec prednáša dlhé, plynulé a mäkké flautové frázy prirovnávané k americkému drozdu (American Robin), no jemnejšie a hudobnejšie. Výnimočnosť druhu spočíva v tom, že aj samica spieva — čo je medzi spevavcami vzácnosťou — a to dokonca priamo z hniezda počas inkubácie vajec (zdroj: Wikipedia EN). Obaja pohlaví vydávajú aj prenikavé metalické cviknutie ako poplašnú hlášku. Samec spieva intenzívne od príchodu na hniezdisko (apríl–máj) po celú hniezdnu sezónu. V zajatí je jeho spev jedným z dôvodov, pre ktoré ho chovateľia obdivujú.

Dokáže hovoriť? Glezgovec ružovoprsý nenapodobňuje ľudskú reč. Rod Pheucticus nemá imitačné schopnosti — jeho spev je vrodený a pozostáva z melodických flautových frází. Nenaučí sa hovoriť; jeho hodnota ako speváka spočíva v prirodzenej hudobnosti, nie v napodobňovaní.

Typické zvuky

  • Dlhé plynulé flautové frázovanie samca — melodické, mäkké tóny podobné americkému drozdu; prednášané z koruny stromov od apríla po júl
  • Spev samice pri hniezde — krátke, jemnejšie flautové frázy; vzácna schopnosť medzi spevavcami, vyskytujúca sa aj počas inkubácie vajec (zdroj: Wikipedia EN)
  • Prenikavé metalické cviknutie (click) — ostrá poplašná a kontaktná hláska vydávaná oboma pohlaviami
  • Mäkké kontaktné hlásky v kŕdle — krátke tichšie prejavy pri spoločnom hľadaní potravy na zimoviskách a počas migrácie

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a prílet na hniezdiska — samci prichádzajú skôr ako samice; tok spevom z koruny stromov
Hniezdna sezóna (máj–júl) — stavba hniezda, znáška 3–5 vajec, inkubácia 11–14 dní, obaja rodičia
Odchov mláďat — opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch, kŕmia obaja rodičia, prevažuje hmyz
Pelichanie po hniezdnej sezóne — pred jesennou migráciou
Zimovanie (november–marec) — Stredná Amerika, Antily, severné časti Južnej Ameriky; otvorené lesy a lesné okraje
Sťahovavý druh: jar prílet na hniezdiska (apríl–máj), jeseň odlet (september–november); nočný migrant

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Skôr pre skúsenejších chovateľov alebo ako voliérový druh. Glezgovec ružovoprsý nie je klasický klietkový maznáčik v zmysle číža alebo kanárka — je to stredne veľký sťahovavý spevavec vyžadujúci priestrannú voliéru, pestrú stravu s pravidelnou živou potravou a dostatočný pohybový priestor. Jeho hlavná hodnota je v ohromujúcom sfarbení samca a bohatom melodickom speve; skúsení chovateľia ho ocenia pre vizuálny efekt a hudobný prejav. Pre úplného začiatočníka môže byť náročnejší na kŕmenie (živá potrava) a priestor.
Priestor Glezgovec ružovoprsý vyžaduje priestrannú vonkajšiu alebo krytú záhradnú voliéru — v tesnej klietke trpí a neprejaví svoju krásu ani zdravie. Odporúčaná minimálna voliéra aspoň 2 × 1 × 1,5 m, ideálne väčšia; druh potrebuje dostatok priestoru na let. Vo voliére je vhodné zaradiť prírodné vetvy na bidlovanie v rôznych výškach. Izolovaná klietka do bytu nie je vhodná pre dlhodobý chov tohto druhu.
Deti v domácnosti Glezgovec ružovoprsý je skvelý druh pre výchovu k ornitológii — jeho dramatické sfarbenie samca okamžite zaujme deti a jeho melodický spev je príjemný pre celú rodinu. Deti nesmú čakať maznavého vtáka na ruku; naučia sa pozorovaním vo voliére a sledovaním prirodzeného správania. Druh je vhodný pre rodiny so záhradou a väčšou vonkajšou voliérou a záujmom o vtáky. Manipulácia len pod dohľadom dospelých.
Hlučnosť Glezgovec ružovoprsý má melodický flautový spev bez prenikavých zvukov — vo vonkajšej voliére alebo záhrade je jeho spev vítaným obohatením. V byte môže byť záťažou pre susedov, ak spieva za oknom. Celkovo stredne hlasný druh s príjemným hlasom.
Verdikt odborníka Glezgovec ružovoprsý (Pheucticus ludovicianus) je stredne veľký severoamerický spevavec (18–21,5 cm, 39–49 g) z čeľade Cardinalidae (kardinálovité) s jedným z najnápadnejších sfarbení spomedzi spevavcov Nového sveta. Samec v hniezdnom šate je nezameniteľný — čierna hlava, chrbát, krídla a chvost kontrastujú s čisto bielym bruchom a najmä so žiarivo ružovo-červeným trojuholníkovým škvrncom na hrudi; na čiernych krídlach nesie nápadné biele bodky a pri lete blysknú ružové podkrídlia. Samica a juvenilný samec sú úplne odlišní: hnedí, husto prúžkovaní, so širokým bielym obočím a okrovými podkrídliami — pohlavný dimorfizmus je extrémne výrazný. Mohutný kónický bledý zobák je prispôsobený na drvenie tvrdých semien. Druh hniezdi vo vlhkých listnatých a zmiešaných lesoch severovýchodnej Severnej Ameriky a každoročne migruje na zimoviska v Strednej Amerike, Antilách a severnej časti Južnej Ameriky. Hniezdna sezóna prebieha máj–júl, hniezdo je riedko postavená miska (0,8–16,7 m výška), znáška 3–5 bledozelenkastých vajec so škvrnami, inkubácia 11–14 dní — obaja rodičia inkubujú a kŕmia mláďatá; samica aj samec spievajú pri hniezde, čo je medzi spevavcami vzácnosťou. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch. Dožitie: do 13 rokov divoko (rekord 12 r 11 mes.), až 24 rokov v zajatí (zdroj: Animal Diversity Web). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s regionálne poklesajúcim trendom v SV časti areálu. V Európe vzácny vagrant.

Prostredie a požiadavky

Typ ubytovania — voliéra
Priestranná vonkajšia alebo krytá záhradná voliéra, min. 2 × 1 × 1,5 m; tesná izbová klietka nevhodná
Glezgovec ružovoprsý je stredne veľký aktívny migrant — v úzkej klietke trpí a neprejaví ani zdravie ani sfarbenie. Vhodná je priestranná vonkajšia voliéra s dostatkom priestoru na let, prírodnými vetvami v rôznych výškach a úkrytmi z vegetácie. Pri vonkajšej voliére je potrebné zabezpečiť ochranu pred mrazom (druh nie je adaptovaný na stredoeurópsku zimu) — zimovanie v kúrenej miestnosti alebo v vykúrenej časti voliéry s min. +5 °C.
Spoločenské správanie a kombinovanie
Páry alebo sólo; v hniezdnej sezóne teritoriálny; mimo sezóny toleruje iných spevavcov
V hniezdnej sezóne je samec teritoriálny voči iným samcom a agresívny pri obrane hniezda. Mimo hniezdnej sezóny sú vtáci sociálnejší — vo voliéri možno kombinovať s inými väčšími spevavcami podobnej veľkosti (napr. kardinálmi, väčšími tangarami). Nevhodné kombinovanie s výrazne menšími vtákmi. Jedno párikové usporiadanie je ideálne pre reprodukciu.
Teplota a prezimovanie
Hniezdisko: mierne pásmo (10–25 °C); zimovisko: subtropické; v zajatí bez mrazu, min. +5 °C
Druh hniezdni v miernom pásme a zimuje v tropikoch — nie je prispôsobený na stredoeurópske mrazy. V zajatí musí mať v zime prístup do teplejšej miestnosti alebo vykúrenej časti voliéry (min. +5 až +10 °C). Letné teploty v exteriéri (15–30 °C) zvláda dobre.
Hniezdenie vo voliére
Riedka miska v konároch; výška 0,8–16 m; inkubujú obaja rodičia 11–14 dní; mláďatá vyletia po 9–12 dňoch
V zajatí stavia riedko prepletené hniezdo v tvare miskovej košíčky z vetvičiek, koreňov a bylinných stoniek v hustom krovinatom podklade alebo konároch (výška 0,8–16,7 m, zdroj: Animal Diversity Web). Znáška 3–5 bledozelenkastých vajec s červenohnedými škvrnami; inkubujú obaja rodičia počas 11–14 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch a ešte niekoľko týždňov sú dokrmované rodičmi.
Kúpanie a hygiena
Aktívne sa kúpe vo plytkých miskách; voda denne čerstvá
Glezgovec ružovoprsý sa rád kúpe v plytkej vode — nezabudni na dennú čistú misku s vodou (plytká, priemer 20–30 cm). Po kúpaní potrebuje možnosť rýchleho osychania. Pravidelné kúpanie podporuje kondíciu peria.
Svetlo a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným sezónnym migračným rytmom; prístup k prirodzenému dennému svetlu výhodou
Ako dlhý nočný migrant má glezgovec ružovoprsý silný vnútorný hodinkový mechanizmus viazaný na fotoperiodizmus. V zajatí zvládne normálny stredoeurópsky denný cyklus; prístup k prirodzenému dennému svetlu (vonkajšia voliéra) je výhodou. Náhle zmeny svetlého obdobia môžu narušiť pelichanie a hniezdnu cyklickosť.

Rozmnožovací cyklus

Prílet a tok
Apríl–máj (samci prichádzajú skôr ako samice)

Po jarnom prílete na hniezdisko samci obsadzujú teritórium a spievajú intenzívne z koruny stromov, aby upútali samice a odohnali rivalov. Tok zahŕňa naháňanie samice a prezentáciu žiarivého ružovo-červeného škvrnca na hrudi. Pohlavná dospelosť nastupuje u oboch pohlaví do 1 roka života (zdroj: Animal Diversity Web).

Stavba hniezda
Máj — stavba trvá niekoľko dní

Hniezdo stavia predovšetkým samica z tenkých vetvičiek, koreňov, suchých bylín a pahýľov; hniezdo je riedko prepletené — cez steny je čiastočne vidno obsah. Výška umiestnenia 0,8–16,7 m v konároch stromov alebo krovín, typicky v rozkonárení (zdroj: Animal Diversity Web; Wikipedia EN).

Znáška
1–5 vajec (typicky 3–4); bledozelenkasté so škvrnami

Samica kladie 3–5 vajec (najčastejšie 4), sfarbených bledozelenkasto až modrozelene s červenohnedými alebo purpurovými škvrnami (zdroj: Animal Diversity Web; Wikipedia EN). Hniezdna sezóna prebieha máj–júl; pri neúspechu môže nasledovať náhradná znáška.

Inkubácia
11–14 dní (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web); inkubujú obaja rodičia

Inkubácia trvá 11–14 dní a výnimočné je, že inkubujú striedavo obaja rodičia — samec dokonca spieva počas sedenia na vajciach (zdroj: Wikipedia EN). Táto vzájomná rodičovská starostlivosť je medzi spevavcami pozoruhodná.

Liahnutie a odchov
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch (zdroj: Animal Diversity Web)

Mláďatá sa liahnu krmivé a kŕmia ich obaja rodičia — predovšetkým hmyzom, pretože živočíšna bielkovina je v prvých týždňoch nevyhnutná pre rýchly rast. Hniezdo opúšťajú po 9–12 dňoch (zdroj: Animal Diversity Web), no rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko ďalších týždňov.

Pohlavná dospelosť a životnosť
Do 1 roka (zdroj: Animal Diversity Web); dožitie do 13 r divoko / až 24 r v zajatí

Pohlavnú dospelosť dosahujú obaja pohlaví do 1 roka a v nasledujúcej hniezdnej sezóne hniezdia. Najstarší zdokumentovaný voľne žijúci jedinec mal 12 rokov a 11 mesiacov; v zajatí boli zaznamenané dožitia až 24 rokov (zdroj: Animal Diversity Web). Ročná prežívateľnosť je odhadovaná na 48 % (juvenily) a 61 % (dospelé vtáky).

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: S pravidelným pokojným kontaktom a krmivom z ruky je možné vtáka čiastočne ochočiť do 4–8 týždňov, najmä ak bol odchovaný v zajatí. Divochytené jedince zostávajú plachejšie.

Glezgovec ružovoprsý nie je prirodzene spoločenský ani manipulácii vyhľadávajúci vták — vo voliére zachováva primeranú vzdialenosť od človeka, no odchovaní jedinci v zajatí bývajú výrazne tamerovateľnejší a môžu sa naučiť brať potravu z ruky. Ide o druh, ktorý sa oceňuje viac pohľadom a sluchom než fyzickým kontaktom — jeho hodnota pre chovateľa spočíva v estetike sfarbenia a melodickom speve, nie v interakcii na ruke.

1

Ponechaj vtáka vo voliére minimálne 2–4 týždne bez nadmerného rušenia po príchode — aklimatizácia na nové prostredie je kľúčová

2

Pohybuj sa okolo voliéry pokojne a pomaly; vtáci sa učia, že prítomnosť človeka znamená krmivo, nie hrozbu

3

Ponúkaj obľúbené pamlsky (múčne červy, čerstvé bobule) prostredníctvom ruky pri mreži — opakovane, trpezlivo

4

Nikdy nevytváraj stres: nechytaj vtáka do rúk zbytočne; manipulácia len pri nevyhnutnej veterinárnej starostlivosti

Cena a kde kúpiť

80–200 € (odchovanci od serióznych chovateľov; presné aktuálne ceny overuj priamo u chovateľov a na burzách spevavcov)

Glezgovec ružovoprsý nie je bežne dostupný na slovenskom a českom trhu — ide o relatívne vzácny druh v európskej avikultúre, keďže ide o severoamerického sťahovavého spevavca a dovoz divých jedincov je zakázaný. Ceny za legálne odchované jedince od európskych chovateľov sa pohybujú orientačne v rozmedzí 80–200 € za kus, pričom samce sú žiadanejšie a drahšie ako samice. Presné aktuálne ceny je potrebné overovať priamo u registrovaných chovateľov alebo na vtáčích burzách. Druh nie je v prílohe CITES — žiadne citeské obmedzenia, no vždy vyžaduj doklad o legálnom pôvode a krúžok (pri odchovaných v zajatí).

Nakupuj výlučne od overených chovateľov s preukázateľným pôvodom — vyžaduj veterinárny doklad a krúžok
Overiť ponuky na vtáčích burzách v SR a ČR (napr. burzy SZCH, česká burza vtákov) — sezónne jarné termíny
Nekupuj bez dokladu o pôvode — dovoz divých jedincov zo Severnej Ameriky je ilegálny
Pred kúpou si priprav priestrannú voliéru (min. 2 × 1 × 1,5 m) a zdroj živej potravy (múčne červy)
Na čo si dať pozor Glezgovec ružovoprsý je v európskej avikultúre relatívne vzácny — pri hľadaní kontaktuj chovateľské spolky (SZCH, Exotische Vogels, COM sekcie) a odporúčaných chovateľov exotických spevavcov. Vždy vyžaduj krúžok a doklad o chove v zajatí. Nekupuj lacných jedincov bez dokumentácie. Samci sú podstatne žiadanejší ako samice kvôli sfarbeniu, čo sa odráža aj na cene.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Glezgovec ružovoprsý 18–21,5 cm Pápežík ultramarínový 14–15 cm Pheucticus melanocephalus 18–21 cm Kardinál červený 21–23 cm Glezg čiernohlavý 18–19 cm
Glezgovec ružovoprsý Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii) Pheucticus melanocephalus (Black-headed Grosbeak) Kardinál červený (Cardinalis cardinalis) Glezg čiernohlavý (Eophona personata)
Dĺžka18–21,5 cm14–15 cm18–21 cm21–23 cm18–19 cm
Váha39–49 g14–18 g35–49 g42–48 g45–75 g
Dožitiedo 13 r divoko / až 24 r v zajatícca 7–10 rdo 11 r divokodo 15 r v zajatído cca 12 r
Hlučnosťvoliérový, skúsenejší chovateľ; priestranná voliéra, živá potravavoliérový, vhodný pre skúsenejších; semenná strava, živá potrava pri hniezdenípodobné nároky ako ružovoprsý; v Európe ešte vzácnejší v chovevoliérový; robustnejší, menej náročný na živú potravu; dobre zavedený v európskej avikultúrevoliérový; robustný, semenná strava; populárny v Japonsku a európskej avikultúre
Stav IUCNIUCN LC (regionálne poklesajúci), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: čierna hlava+chrbát+krídla, ružovo-červený trojuholník na hrudi, biele brucho+bodky na krídlach, bledý hrubý zobák; samica: hnedá, prúžkovaná, biele obočie, okrové podkrídliaSamec: sýto ultramarínovo modrý s čiernou maskou; samica: hnedá — Cardinalidae, no výrazne menší a bez červeného škvrncaSamec: čierna hlava (celá), oranžovohnedý spodok a nape, čierno-biele krídla, žiadny ružový trojuholník; samica podobná samic ružovoprséhoSamec: celý výrazne červený s čiernou maskou a chocholíkom; samica: okrovo-hnedá s červenými tónmi; rovnaká čeľaď Cardinalidae, iný rodMohutný okrovo-žltý zobák (veľmi hrubý), čierna hlava a krídla, sivobiely spodok, hnedý chrbát — rovnaký charakter, no Fringillidae nie Cardinalidae; bez červeného škvrnca
AreálHniezdi v listnatých lesoch SV Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike a severnej S. Amerike; dlhý nočný migrant; v Európe vzácny vagrantJuhovýchodná Brazília, Argentina, Uruguaj, Paraguaj — stálý (nie sťahovavý); populárny v európskej avikultúre ako súťažný spevavecZápad Severnej Ameriky (západ Skalistých hôr); zimuje v Mexiku; sympatrický s P. ludovicianus krátko na migraciiSV a stredná Severná Amerika; stálý vták; v Európe bežný klietkový druhJV Sibír, SV Čína, Japonsko; čiastočne sťahovavý; populárny obchodovaný druh v ázijskej avikultúre

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, sipot, letargia, chudnutie, zmena hlasu, zelenkasté výkaly

Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená vdychovaním spór z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy. Prevencia: výhradne čerstvé suché krmivo, pravidelné čistenie voliéry, suché prostredie s dobrým vetraním. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Perové a kožné ektoparazity (Mallophaga, Dermanyssus gallinae)
stredná

Príznaky: Nervózne škrabanie, praskanie peria, povytrhávané pierka, narušená kvalita peria, nekľud v noci

U glezgovca ružovoprsého boli zdokumentované vši Brueelia pallidula a Menacanthus eurysternus a parazitické muchy Ornithoctona a Ornithomyia (zdroj: Animal Diversity Web). V zajatí hrozí navyše červený roztoč (Dermanyssus), aktívny v noci. Pravidelná kontrola a dezinfekcia voliéry a bidiel; ošetrenie antiparazitickými prípravkami u veterinára.

Krvné parazity (Leucocytozoon spp.)
stredná

Príznaky: Chudnutie, malátnosť, blednutie slizníc, útlm, znížená reprodukcia

Parazity rodu Leucocytozoon (krvné prvoky prenášané mucháčmi) boli potvrdené v krvných vzorkách voľne žijúcich glesgovcov ružovoprsých (zdroj: Animal Diversity Web). V zajatí je riziko nižšie, no možné pri vonkajšej voliére v blízkosti vodných tokov. Diagnóza krvným náterom u aviárneho veterinára.

Aviárna kiahňa (Avipoxvirus)
stredná

Príznaky: Bradavičnaté krusté výrastky na koži okolo zobáka, viečok a nôh; v katarrálnej forme zápaly slizníc

Príznaky aviárnej kiahne boli pozorované u jedincov vo voľnej prírode aj v parkovom prostredí (zdroj: Animal Diversity Web). Vírus sa šíri priamym kontaktom a hmyzom. V zajatí: dôkladná karanténa nových jedincov (min. 4 týždne), dezinfekcia voliéry, ochrana pred hmyzom.

Obezita a stukovatenie pečene pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Nadváha, zhoršená kondícia, pasivita, znížená plodnosť, problémy s pelichaním

U druhu prispôsobeného na sezónne striedanie semennej a hmyzej zložky vedie jednostranná diéta z tučných olejnatých semien bez hmyzu k obezite a stukovateniu pečene. Riešenie: vyvážená strava s pravidelnou živou potravou, obmedzenie čistej slnečnice, pohybový priestor vo voliére.

Prevencia Glezgovec ružovoprsý je robustný druh, no pre dlhé zdravie v zajatí sú kľúčové: (1) Pestrá a sezónna strava — živá potrava (múčne červy, cvrčky) najmä v jarnom a letnom období, bobule a zrninová zmes celoročne; vyhni sa monotónnej slnečnicovej diéte. (2) Priestranná voliéra — pohyb predchádza obezite a psychickej frustrácii u tohto aktívneho sťahovavého vtáka. (3) Karanténa každého nového jedinca minimálne 4 týždne pred zaradením k iným vtákom — prevencia parazitov a kiahní. (4) Čisté suché prostredie — prevencia aspergilózy; pravidelná výmena krmiva a vody, čistenie bidiel. (5) Pravidelné veterinárne prehliadky (raz ročne) vrátane koprologického vyšetrenia.

Zaujímavosti

1

Najnápadnejší škvrnec spomedzi severoamerických spevavcov — ružovo-červený trojuholník na hrudi samca je diagnostickým znakom druhu bez obmeny. Žiadny iný severoamerický spevavec nemá rovnakú kombináciu čiernej hlavy a hrudi s sýto ružovo-červeným trojuholníkovým škvrncom.

2

Samica tiež spieva — čo je u spevavcov vzácnosťou. Oba pohlaví prednášajú melodické flautové frázovanie, dokonca priamo z hniezda počas inkubácie vajec; samec spieva intenzívne celý deň v hniezdnej sezóne (zdroj: Wikipedia EN).

3

Obaja rodičia inkubujú vajcia a kŕmia mláďatá — egalitárna rodičovská starostlivosť je u tohto druhu rozvinutá výrazne viac než u väčšiny iných spevavcov (zdroj: Animal Diversity Web).

4

Ničiteľ zemiakovej stonky — glezgovec ružovoprsý je jedným z mála vtákov aktívne konzumujúcich Colorado potato beetle (Leptinotarsa decemlineata); v dobových prácach 19. storočia bol preto považovaný za poľnohospodársky prospešného vtáka (zdroj: Wikipedia EN).

5

Dlhý nočný migrant — glezgovec ružovoprsý migruje výhradne v noci, orientuje sa podľa hviezd a magnetického poľa Zeme, a zvláda trasy z Kanady až do Peru — tisíce kilometrov každý rok.

6

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú natoľko odlišní, že ich začiatočníci ľahko považujú za rôzne druhy. Samica pripomína veľkého prúžkovaného vtáka a je podobná samic blízko príbuzného Black-headed Grosbeak (Pheucticus melanocephalus).

7

Monotypický bez poddruhov — druh bol opísaný Linnaeom v roku 1766 ako Loxia ludoviciana (odkaz na Louisianu); patrí do rodu Pheucticus s ďalšími 5 príbuznými druhmi v Amerike; najbližší príbuzný je Pheucticus melanocephalus (Black-headed Grosbeak).

8

Rekordná životnosť v zajatí 24 rokov — zatiaľ čo vo voľnej prírode je rekordný divý jedinec žil 12 rokov a 11 mesiacov, v adekvátnych podmienkach v zajatí sa zaznamenali jedince žijúce až 24 rokov (zdroj: Animal Diversity Web).

9

V Európe vzácny vagrant — v strednej Európe sa vyskytuje nepravidelne ako vzácny záletník, najmä v októbri počas jesenného sťahovania. Do SR bežne nezaletuje; záznamy sú vzácne.

10

Globálna populácia 4,6 milióna — napriek zaradeniu do IUCN kategórie LC vykazuje druh regionálne poklesajúci trend v SV časti areálu (pokles viac ako 1,5 % ročne od roku 1966 podľa Breeding Bird Survey USA/Kanada).

Taxonomická klasifikácia

species Glezgovec ružovoprsý (Pheucticus ludovicianus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Cardinalidae (kardinálovité)
Rod Pheucticus Reichenbach, 1850
Druh Pheucticus ludovicianus (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický druh; do Európy zaletuje len výnimočne ako vzácny vagrant (zálet pri jesennej migrácii, najmä v októbri)
Poddruhy Monotypický druh — žiadne uznané poddruhy (zdroj: Avibase, Wikipedia EN, Animal Diversity Web). Opísaný Linnaeom v roku 1766; druhové meno ludovicianus odkazuje na Louisianu, kde bol zbieraný typový exemplár. Rod Pheucticus (6 druhov) patrí do čeľade Cardinalidae a je príbuzný americkým kardinálom a kňažíkom (Sporophila).
Avibase_ID 7C2FCB13BAA660EE

? Často kladené otázky

Glezgovec ružovoprsý (Pheucticus ludovicianus) je stredne veľký severoamerický spevavec (18–21,5 cm, 39–49 g) z čeľade Cardinalidae. Hniezdi vo vlhkých listnatých a zmiešaných lesoch severovýchodnej Severnej Ameriky — od juhovýchodnej Kanady po Appalačské pohorie. Zimuje v Strednej Amerike, na Antilách a v severnej časti Južnej Ameriky (Mexiko až Peru a Guayana). Do Slovenska nezaletuje pravidelne — výnimočné záznamy sú zatúlané migranty.

Pohlavný dimorfizmus je u tohto druhu extrémne výrazný. Samec v hniezdnom šate: čierna hlava, chrbát, krídla a chvost; biele brucho a biele bodky na krídlach; žiarivo ružovo-červený trojuholníkový škvrnec na hrudi; bledý kónický zobák; ružové podkrídlia v lete. Samica a juvenilný samec: hnedí, husto prúžkovaní; široké biele obočie; okrové podkrídlia (viditeľné pri lete); žiadna červená — môžu pripomínať veľkého vrabca alebo striekaného bunting.

Áno — glezgovec ružovoprsý má jeden z najkrajších spevov spomedzi severoamerických spevavcov: dlhé, plynulé, flautové melodické frázy prirovnávané k americkému drozdu (American Robin), no jemnejšie. Výnimočné je, že spievajú obaja pohlaví — dokonca priamo z hniezda počas inkubácie vajec (zdroj: Wikipedia EN). Vydávajú tiež ostré metalické cviknutie ako poplašnú hlášku.

Glezgovec ružovoprsý je skôr pre skúsenejších chovateľov a vyžaduje: (1) priestrannú voliéru (min. 2 × 1 × 1,5 m) — v tesnej klietke trpí; (2) pestrú stravu vrátane živej potravy (múčne červy, cvrčky) najmä pri hniezdení; (3) ochranu pred mrazom v zime; (4) karanténu nových jedincov. Jeho hlavnou hodnotou je nádherné sfarbenie samca a melodický spev.

V prírode je sezonálne všežravý: v hniezdnej sezóne tvoria hmyz (chrumkáče, húsenice, dvojkrídlovce) až 52 % stravy (zdroj: Animal Diversity Web) — nevyhnutný pri odchove mláďat. Mimo sezóny prevládajú semená, bobule a plody (baza, ostružiny, moruše). V zajatí odporúčaná zrninová zmes doplnená o pravidelné porcie živého hmyzu, čerstvé bobule a zelené krmivo.

IUCN hodnotí glezgovca ružovoprsého ako najmenej ohrozený — LC (Least Concern) s globálnou populáciou odhadovanou na cca 4,6 milióna jedincov. Napriek tomu vykazuje regionálne poklesajúci trend v SV časti areálu od roku 1966. Druh nie je v žiadnej prílohe CITES — žiadne medzinárodné obchodné obmedzenia, no vždy vyžaduj doklad o legálnom pôvode pri kúpe v zajatí chovaného jedinca.

Samica kladie 3–5 vajec (typicky 4) sfarbených bledozelenkasto až modrozelene s červenohnedými škvrnami. Vajcia inkubujú obaja rodičia počas 11–14 dní — samec dokonca spieva z hniezda počas sedenia na vajciach. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch a rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov (zdroj: Animal Diversity Web, Wikipedia EN).

Slovenský rod glezg a glezgovec odkazuje na mohutné kónické zoby kardinálkovitých vtákov schopných drviť tvrdé semená. Pohlavné určenie ružovoprsý odkazuje na žiarivo ružovo-červený škvrnec na hrudi samca. Anglický názov Grosbeak pochádza z francúzskej frázy gros bec (hrubý zobák) — mohutný bledý kónický zobák je charakteristický pre celý rod.

ZDROJ: Avibase (Pheucticus ludovicianus, ID 7C2FCB13BAA660EE, SK názov glezgovec ružovoprsý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=7C2FCB13BAA660EE&lang=SK), Wikipedia EN (Rose-breasted grosbeak

 Video — Glezgovec ružovoprsý

Glezgovec ružovoprsý (Pheucticus ludovicianus) — spev a hlas v prírode

Glezgovec ružovoprsý (Pheucticus ludovicianus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rose-breasted Grosbeak, Česky:   dlaskovec ružovoprsý, Nemecky:   Rosenbrust-Kernknacker, Španielsky:   Picogrueso Pechirrosado, Francúzsky:   Cardinal à poitrine rose, Taliansky:   Beccogrosso pettorosa, Holandsky:   Roodborstkardinaal, Portugalsky:   realejo, Poľsky:   luszcz strojny, Maďarsky:   vörösmellű magvágó, Rusky:   Розовогрудый толстонос, Japonsky:   ムネアカイカル, Latinsky:   Pheucticus ludovicianus (Linnaeus, 1766)