fúzatka trstinová (Panurus biarmicus)

fúzatkovité

fúzatka trstinová

Panurus biarmicus — jediný druh čeľade fúzatkovité na svete — samec s nezameniteľnou sivou hlavou a čiernymi fúzmi, hniezdič trstinísk od Slovenska po Čínu; voľne žijúci druh chránený zákonom SR

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozený); hodnotenie BirdLife International pre IUCN, IUCN ID T22716776A264585405 (2024). Celková populácia odhadovaná na 3–5,8 milióna dospelých jedincov; trend stabilný. Druh nespĺňa prahy ohrozenosti v žiadnom kritériu. CITES: bez zápisu. Na Slovensku chránený zákonom 543/2002 Z. z., spoločenská hodnota 2 000 EUR (Vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z.); slovenský červený zoznam: NT alebo VU.
Dĺžka14–17 cm (vr. dlhého chvosta)
Hmotnosť12–18 g
Dožitie2–3 r bežne; rekord 7 r 3 mes.
RozšírenieEurázia — Španielsko/VB po Mandžusko
SR výskytLokálny hniezdič, 150–400 párov
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný trend)
CITESbez zápisu
Ochrana SRChránený druh, spoločenská hodnota 2 000 EUR

Výživa

  • Hmyz a bezstavovce v lete — jepice, larvy komarkov, šidlá, chrobáky, vošky; základ stravy od jari do neskorého leta, loví medzi stebelnami rákosia
  • Semienka rákosia (Phragmites australis) a tráv — hlavná zimná potrava od septembra do marca; vták prehltuje grit (piesok, štrk) na pomletie tvrdých semienok
  • Pupeny, kvety a iné rastlinné časti — sezónny doplnok najmä na jar pred obnovením hmyzej sezóny
  • Pavúky a iné malé bezstavovce — príležitostne počas celého roka
Tip od odborníka Fúzatka trstinová je výnimočná svojou sezonálnou fyziologickou adaptáciou stravy: v lete loví hmyz a larvy medzi stebelnami trstiny (až 90 % potravy tvoria bezstavovce), no od septembra dramaticky prechádza na semienka rákosia. Tento prechod si vyžaduje fyziologickú zmenu — vták prehltuje piesok a štrk (grit), čím si zväčší a zosilní žalúdok. Môže skonzumovať až 2 000 semienok rákosia denne. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Hlasový prejav

Fúzatka trstinová má nezameniteľné metalické kontaktné volanie „ping“ (niekedy opísané ako „ching“, „ting“ alebo „ptching“) — kovový pingajúci zvuk vydávaný opakovaných radom, typicky pri vzrušení alebo kontakte medzi pármi v trstine. Toto volanie je spoľahlivejším identifikačným znakom ako pohľad — druh sa pohybuje hlboko v trstine a je ťažko viditeľný. Spev samca (ozýva sa skoro ráno) je krehký, tichší, zahŕňa chvíľkové trilly a preskladané tóny. Samice a mláďatá vydávajú kratšie kontaktné zvuky. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani hlasy iných vtákov.

Typické zvuky

  • Kovové 'ping' alebo 'ching' — základné kontaktné volanie, vydávané počas pohybu v trstine aj za letu; nezameniteľný identifikačný zvuk druhu, počuteľný celý rok
  • Opakované 'ching-ching-ching' — séria kontaktných hlások pri vzrušení, strete párov alebo pohybe skupiny; znie ako kovové cinkanie
  • Ranný spev samca — krehký, tichší tok pozostávajúci z trillovaných tónov; menej výrazný ako u iných spevavcov; ozýva sa na jar a v lete z posedu na rákosovinovej steble
  • Tvrdé výstražné 'chett' alebo 'tsit' — kratší ostrý hlas pri blízkosti predátora alebo rušivého vplyvu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie (marec–apríl) — samce predvádzajú výrazné fúzy, dvoria sa samiciam; monogamné páry sa tvoria ešte v trstinových porastoch pred začiatkom hniezdenia
Hniezdna sezóna (apríl–september) — pár môže odchovať 2–4 znášky za sezónu; hniezdo miskovitého tvaru nízko nad vodnou hladinou v trstine
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá hmyzom; mláďatá vyletujú po 12–16 dňoch, zostávajú krátkodobo závisné od rodičov
Pelichanie a adaptácia na zimu (september–október) — prechod na semienkovú stravu, prehltovanie gritu, fyziologické zmeny tráviaceho traktu (zväčšenie žalúdka)
Zimovatelia v trstine (október–február) — stále druhy zostávajú v rozsiahlych trstinách; pri silných mrazoch dochádza k irrupciám (masovým pohybom) do teplejších oblastí; potrava výhradne semienka rákosia

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Rozsiahle súvislé porasty trstiny (Phragmites australis) pri sladkovodných alebo brakických vodných plochách
Fúzatka trstinová je absolútny špecialista trstiny — obýva výhradne rozľahlé, ťažko prístupné trstinové porasty so stálou miernou hladinou vody. Nevyskytuje sa v malých izolovaných trstinovinách ani v iných biotopoch. Uprednostňuje porasty so zmiešanou štruktúrou — stojace suché steble spolu s novými výhonkami, nahromadené odumreté rákosovinové listy pri základni poskytujú úkryt pre hniezdo.
Areál rozšírenia
Temperátna Eurázia od Španielska a Veľkej Británie na západ po Mandžusko (severovýchodná Čína) na východ; sever po južnú Škandináviu
Areál pokrýva veľkú časť temperátnej Eurázie: od Španielska, Francúzska a Veľkej Británie cez strednú a východnú Európu (Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Rusko) po Stredná Ázia (Kazachstan, Uzbekistan) a ďalej po severnú Čínu (Mandžusko). Na juh sú záznamy z Iránu, severného Iráku a severozápadnej Indie. Druh sa v 20. storočí rozšíril severnejšie do Škandinávie. Európska populácia sa odhaduje na 232 000–437 000 hniezdiacich párov (APNV.ro, BirdLife).
Výskyt na Slovensku
Lokálny hniezdič; 150–400 hniezdiacich párov; západ (Parížske Močiare) a východ (Senné, Zemplínska šírava) SR
Na Slovensku je fúzatka trstinová lokálnym hniezdicim vtákom viazaným na niekoľko lokalít s rozsiahlejšími trstinovinami. Najvýznamnejšie lokality sú NPR Parížske Močiare (Tekovské Lužany, západ SR), PR Senné a Zemplínska šírava (východné Slovensko). Populácia sa odhaduje na 150–400 hniezdiacich párov s fluktuujúcim trendom — v teplých rokoch výraznejšia; v mrazivých zimách môže lokálne poklesnúť. Ide o stály druh: väčšina populácie zimuje v trstine na mieste hniezdenia, časť jedincov migruje do Maďarska a Rakúska.
Migrácia a zimovanie
Prevažne stály druh; pri extrémnych mrazoch irrupčné pohyby; časť populácie zimuje v Maďarsku a Rakúsku
Fúzatka trstinová je v prevažnej miere stály druh — zostáva v trstinových porastoch celoročne. Pri silných a dlhých zimných mrazoch dochádza k tzv. irrupciám (eruptions) — masovým pohybom skupín vtákov z premrznutých trstinísk do nových oblastí, niekedy na väčšie vzdialenosti. Tento fenomén bol historicky zaznamenaný naprieč celou Európou. Na Slovensku sa druh pri miernych zimách nesťahuje.
Správanie a aktivita
Diurnálny, skrytý; pohyb v trstine, šplhanie po stebelnách; let vlnitý a krátky; kontaktné volanie 'ping'
Fúzatka trstinová je denný, skrytý vták. Väčšinu času trávi skrytá v hustom rákosovinnom poraste, šplhá po stebelnách dolu hlavou alebo zbiera potravu na zemi pod trstinou. Let je vlnitý a pomerne krátky — druh nepodniká dlhé lety. Silný vietor ju vyháňa z trstiny, keď je viditeľná na vrcholoch steblín. Sociálne je stádny druh — mimo hniezdenia sa pohybuje v skupinkách alebo rodinách.
Hniezdenie a hniezdo
Miskovité hniezdo z trstinových listov a metlín, 30–125 cm nad vodnou hladinou v trstine; 4–8 vajec, inkubácia 10–14 dní; 2–4 znášky ročne
Hniezdo je miskovité, staváne z odumretých trstinových listov a metlín, vystlané perom a trstinovou vlnou. Umiestňuje sa 30–125 cm nad vodnou hladinou medzi trstinové steble alebo na hromade odumretého rákosia. Vajcia sú krémovobiele až bledohnedavé s tmavými škvrnami, rozmery cca 17×14 mm, hmotnosť ~1,9 g (BTO). Znáška: 4–8 vajec (zaznamenaný rozsah 3–11). Inkubáciu vykonávajú obaja rodičia 10–14 dní. Mláďatá vyletujú po 12–16 dňoch, krátkodobo závislé od rodičov. Pár môže odchovať 2–4 znášky za sezónu (apríl–september) — jedna z najvyšších hniezdnych produktivít medzi európskymi spevavcami.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (stabilný trend); SR zákon 543/2002 Z. z.: chránený druh, spoločenská hodnota 2 000 EUR; CITES: bez zápisu
Celosvetovo je druh hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s odhadovanou populáciou 3–5,8 milióna dospelých jedincov a stabilným trendom. V SR je zákonom chránený podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny; spoločenská hodnota stanovená Vyhláškou MŽP SR č. 170/2021 Z. z. je 2 000 EUR (trojnásobne vyššia v chránených územiach = 6 000 EUR). Na slovenskom červenom zozname je hodnotený ako NT (takmer ohrozený) alebo VU (zraniteľný) v závislosti od hodnotiaceho dokumentu. CITES: bez zápisu. V rámci EÚ je druh chránený Smernicou o vtákoch (2009/147/ES).

Rozmnožovací cyklus

Tok a tvorba páru
Marec–apríl (zdroj: Wikipedia EN, birdfact.com)

Samce sa stávajú aktívne na začiatku jari — predvádzajú výrazné čierne fúzy a spevu z vrcholu trstinových steblín. Páry sú monogamné s celoročnou väzbou. V koloniálnom prostredí (niekoľko párov v rozľahlej trstine) dochádza príležitostne k mimopárovej kopulácii, no základná monogamia je zachovaná.

Stavba hniezda a znáška
Prvá znáška od apríla; 4–8 vajec (BTO rozsah 3–11); 2–4 znášky ročne (zdroj: BTO, APNV.ro, songbird-survival.org.uk)

Hniezdo stavia najmä samica z odumretých trstinových listov, metlín a byliniek, vystláva ho perom, vlnou a trstinovou šupkou. Je umiestnené 30–125 cm nad vodou (APNV.ro) skryté medzi stebelnami. Vajcia sú krémovobiele s hnedými škvrnami (17×14 mm, ~1,9 g podľa BTO). Druh môže odchovať až 4 znášky za sezónu (apríl–september).

Inkubácia
10–14 dní; obaja rodičia (zdroj: BTO, APNV.ro, birdfact.com 12–13 dní — mierna diskrepancia medzi zdrojmi)

Na vajíčkach sedia obaja rodičia striedavo. Inkubácia trvá 10–14 dní (BTO, APNV.ro, Songbird Survival); birdfact.com uvádza 12–13 dní — diskrepancia je malá, pravdepodobne ide o priemerné vs. rozsahové hodnoty. Počas dlhej hniezdnej sezóny (apríl–september) sa znášky opakujú.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá vyletujú 12–16 dní po vyliahnutí (BTO 12–13 dní, Songbird Survival 12–16 dní); obaja rodičia kŕmia

Mláďatá sa liahnu nevidiacich a holé; obaja rodičia ich intenzívne kŕmia hmyzom (proteínová strava pre rast). Vyletujú po 12–16 dňoch a zostávajú krátkodobo závislé od rodičov. Vďaka možnosti až 4 znášok ročne patrí fúzatka k najplodnejším európskym spevavcov v pomere k veľkosti.

Juvenilný šat a pohlavná dospelosť
Pohlavná dospelosť pravdepodobne od 1. roku života — presné údaje neoverené pre tento druh

Mláďatá oboch pohlaví sa podobajú samici, no s nápadnými čiernymi lore (oblasť od zobáka k oku) — u budúcich samcov sú väčšie a jasnejšie oranžové, u budúcich samíc menšie a sivasto-tmavé. Fúzy u samcov sa vyvíjajú postupne po prvom pelichaní. Rekord dožitia v prírodných podmienkach: 7 rokov a 3 mesiace (okrúžkovaný jedinec, BTO 2009); obvyklé dožitie 2–3 roky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Fúzatka trstinová 14–17 cm (vr. dlhého chvosta) Strnádka trstinová 13,5–15,5 cm Trsteniarik veľký 18–20 cm Dlhochvost bažantí 14–15 cm (vr. dlhého chvosta)
Fúzatka trstinová Strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus) Trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus) Dlhochvost bažantí (Aegithalos caudatus)
Dĺžka14–17 cm (vr. dlhého chvosta)13,5–15,5 cm18–20 cm14–15 cm (vr. dlhého chvosta)
Váha12–18 g15–28 g22–38 g7–9 g
Dožitie2–3 r bežne; rekord 7 r 3 mes. (BTO, 2009)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené2–3 r obvykle (rekord 8 r, BTO)
OchranaIUCN LC (stabilný), CITES bez zápisu; SR zákon: chránený, spoločenská hodnota 2 000 EURIUCN LC, CITES bez zápisuIUCN LC, CITES bez zápisuIUCN LC, CITES bez zápisu
CharakteristikaSamec: sivá hlava, čierne fúzy, teplohnedé telo, dlhý chvost, oranžový zobák; samica: okrovo-hnedá bez fúzov; jediný druh čeľade Panuridae na sveteSamec: čierna hlava a hrdlo, biely límec, hnedý chrbát so škvrnami — odlíšiteľný od fúzatky čiernou hlavou (nie sivou) a absenciou fúzov; nemá dlhý chvost fúzatky; samica strakato hnedáOveľa väčší ako fúzatka; uniformne teplohnedý vrch, belavá spodina, výrazný biely nadočnicový pruh, silný zobák; bez farebného dimorfizmu; hlas hlasný chrapľavý trlek — nezameniteľný od kovového 'ping' fúzatkyDrobný vtáčik s mimoriadne dlhým chvostom, biela hlava s čiernym nadočnicovým pruhom (alebo celá biela), ružovkasté bočné plochy, čierno-biely chvost; nevyskytuje sa v trstine — lesný druh; nemá fúzy ani sivú hlavu; zbytočne zamieňaný s fúzatkou len kvôli dlhému chvostu
AreálEurázia: Španielsko a VB na západ po Mandžusko na východ; v SR lokálne (západ + východ, 150–400 párov)Rozšírená po celej Európe a Ázii — oveľa bežnejšia ako fúzatka; hniezdi v trstine aj vlhkých lúkach; v SR hniezdič a zimovateľEuropalea areál — hniezdič trstinových porastov po celej Európe a Ázii; na Slovensku bežný hniezdič; zimuje v subsaharskej AfrikeRozšírený po celej Európe a strednej Ázii; v SR bežný stály druh lesov, sadov a záhrad; v trstine sa nevyskytuje

Zaujímavosti

1

Jediný druh na svete svojej čeľade — Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus) je jediným zástupcom čeľade fúzatkovité (Panuridae) — monotypická čeľaď s jediným rodom a jediným druhom. Molekulárne štúdie ukázali, že jej najbližší príbuzní sú škovránky (Alaudidae); od spoločného predka sa oddelila v ranom miocéne (pred cca 20 miliónmi rokov). Napriek staršiemu názvu 'sýkorka fúzatá' (bearded tit) nie je blízko príbuzná sýkorkám (Paridae).

2

Fúzy, nie fúzy — čierne „fúzy“ sú vlastne lícnice — Čierny fúz samca nie je skutočný fúz pri ústach, ale výrazný čierny pruh, ktorý začína pri základni zobáka a klesá na strany krku — ornitológovia ho nazývajú moustachial stripe (fúz-pruh). Práve táto kresba dáva samcovi jeho nezameniteľný výraz. Angličtina ho nazýva 'bearded reedling' — 'fúzatka' — hoci technicky ide o lícnicu, nie bradu.

3

Fyziologická premena na zimu — Keď nastanú prvé mrazy a hmyz zmizne, fúzatka sa doslova fyzicky zmení zvnútra: začne prehltovať piesok a jemný štrk (grit), čím sa zahrubnú steny jej žalúdka a predĺži tráviaca trúba — takáto fyziologická plasticity je u vtákov výnimočná. Vďaka tomu dokáže pomletí a stráviť tvrdé semienka rákosia a skonzumovať ich až 2 000 kusov denne (zdroj: birdfact.com).

4

Irrupcie — kedy trstina zamrzne — Pri extrémnych a dlhých zimných mrazoch fúzatky nečakajú na jar. Skupiny vtákov sa náhle vydávajú na cestu mimo zamrznutého trstinoviska — historicky boli zaznamenané tzv. irrupcie naprieč celou Európou, kedy sa fúzatky objavili na nezvyčajných miestach stovky kilometrov od hniezdísk. Po rozmrznutí sa vrátia. Tento jav bol zaznamenávaný od stredoveku.

5

2–4 znášky ročne — rekordná produktivita — V teplých rokoch môže pár fúzatiek odchovať až štyri znášky po 4–8 mláďat od apríla do septembra. Takáto plodnosť je nevyčná medzi európskymi spevavcami podobnej veľkosti a je zrejme kompenzáciou vysokej mortality počas mrazivých zím. Výsledkom je, že po dobrom roku môžu lokálne populácie výrazne narásť.

6

Severoeuróska expanzia v 20. storočí — Fúzatka sa v priebehu 20. storočia rozšírila severnejšie — kolonizovala juhozápadnú Škandináviu a rekolonizovala časti Británska a Írska, kde bola skôr vzácna alebo vyhynutá. Veľká Británia má dnes odhadovanú populáciu ~695 hniezdiacich párov (BTO 2013–17), pričom v roku 1968 bola blízka vyhynutiu.

7

Na Slovensku zákonom chránená s hodnotou 2 000 EUR — Hoci celosvetovo nie je fúzatka ohrozená (IUCN LC), na Slovensku je zákonom chráneným druhom (zákon č. 543/2002 Z. z.) so spoločenskou hodnotou 2 000 EUR podľa Vyhlášky MŽP č. 170/2021 Z. z. Na slovenskom červenom zozname je hodnotená ako NT/VU (takmer ohrozená alebo zraniteľná) — odráža lokálnu vzácnosť a závislosť na obmedzenom biotope.

8

'Ping' — zvuk trstiny — Kovové kontaktné volanie „ping“ alebo „ching“ je natoľko typické, že skúsení ornitológovia fúzatku identifikujú sluchom skôr ako zrakom — druh sa pohybuje hlboko v hustej trstine a býva ťažko viditeľný. Stačí zastaviť sa pri trstinové mokradi a počúvať — ak fúzatky sú prítomné, ich 'ping' prezradí ich prítomnosť do niekoľkých minút.

Taxonomická klasifikácia

species Fúzatka trstinová (Panurus biarmicus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Panuridae (fúzatkovité) — monotypická čeľaď, jediný rod a jediný druh na svete
Rod Panurus Koch, 1816
Druh Panurus biarmicus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR Nominátny poddruh P. b. biarmicus; v SR hniezdi lokálne (150–400 párov, západ a východ Slovenska — Parížske Močiare, Senné, Slovenský Kras)
Poddruhy Tri poddruhy: P. b. biarmicus (nominát — väčšina areálu od záp. Európy po Čínu); P. b. russicus (stredná Ázia, Kazachstan–západ. Čína, tmavší samec); P. b. kosswigi (južné Turecko — pravdepodobne vyhynutý)
Avibase_ID 7D59F91D9548DCE7

? Často kladené otázky

Nie — fúzatka trstinová je zákonom chránený voľne žijúci druh (zákon SR č. 543/2002 Z. z., spoločenská hodnota 2 000 EUR). V avikultúre sa nechová. Akýkoľvek odchyt, držba alebo predaj je trestný čin. Druh nie je v žiadnej prílohe CITES.

Samec je nezameniteľný — má striebornošedú hlavu s výraznými čiernymi fúzmi (klesajúci čierny pruh od zobáka), teplohnedé chrbát a bočné plochy a jasnooranžový zobák so žltou dúhovkou. Samica je uniformne okrovo-hnedá bez fúzov. Mláďatá oboch pohlaví sa podobajú samici, no s čiernymi lore (u budúcich samcov väčšie).

Fúzatka trstinová hniezdi lokálne — na západ Slovenska predovšetkým v NPR Parížske Močiare (Tekovské Lužany, Levický okres) a na východe Slovenska v PR Senné a okolí Zemplínskej šíravy. Najlepší čas je jar a leto (apríl–jún), keď sú samce aktívne a vydávajú typické volanie 'ping'. Odporúčame tichý ranný výlet s ďalekohľadom a trpezlivosť.

Nie — hoci sa jej hovorilo 'sýkorka fúzatá' (bearded tit), fúzatka trstinová (Panurus biarmicus) patrí do vlastnej, evolučne osamotenej čeľade fúzatkovité (Panuridae) a s pravými sýkorkami (čeľaď Paridae) nie je blízko príbuzná. Molekulárne štúdie ukázali, že jej najbližší príbuzní sú v skutočnosti škovránky (Alaudidae). Je to jediný druh svojej čeľade na svete.

V zime prechádza fúzatka na semienka rákosia (Phragmites) a iných vodných tráv. Táto zmena stravy je sprevádzaná fyziologickou adaptáciou: vták prehltuje piesok a štrk, ktorý zahrubnú steny žalúdka a pomôžu pomlieť tvrdé semienka. Môže skonzumovať až 2 000 semienok denne.

Zaznamenaný rekord dožitia je 7 rokov a 3 mesiace (BTO, okrúžkovaný jedinci, 2009). Obvyklé dožitie vo voľnej prírode je 2–3 roky — mortalita je vysoká hlavne pri mrazivých zimách. Ročná prežívateľnosť dospelých je cca 55,8 % (BTO).

Celosvetovo nie — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) s populáciou 3–5,8 milióna dospelých jedincov. Na Slovensku je však zákonom chráneným druhom (zákon 543/2002 Z. z., spoločenská hodnota 2 000 EUR) a na slovenskom červenom zozname je hodnotená ako NT alebo VU — čo odráža jej lokálnu vzácnosť a závislosť od rozľahlých trstinísk, ktoré na Slovensku ubúdajú.

ZDROJ: Wikipedia EN (Bearded reedling — taxonómia Linnaeus 1758, Panuridae monotypická čeľaď, príbuznosť s Alaudidae, dĺžka 14,5–17 cm dlhý chvost, pohlavný dimorfizmus samec/samica/mláďa, distribúcia Španie

 Video — fúzatka trstinová

fúzatka trstinová (Panurus biarmicus) — hlas a správanie v prírode

fúzatka trstinová (Panurus biarmicus) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Bearded Reedling (aj: Bearded Tit, Bearded Parrotbill), Česky:   Sýkořice vousatá, Nemecky:   Bartmeise, Španielsky:   Bigotudo, Francúzsky:   Panure à moustaches, Taliansky:   Basettino, Holandsky:   Baardman, Portugalsky:   Chapim-de-bigodes, Poľsky:   Wąsatka, Maďarsky:   Barkóscinege, Rusky:   Усатая синица, Japonsky:   ヒゲガラ, Latinsky:   Panurus biarmicus (Linnaeus, 1758)