Dudroš korunkatý (Malacopteron magnum)

Pellorneidae (dudrošovité)

Dudroš korunkatý

Malacopteron magnum — stredne veľký lesný timáliovec juhovýchodnej Ázie s hladkým ryšavým temenom a melodickým hvízdaním — typový druh rodu Malacopteron, takmer ohrozený pre odlesňovanie nížin

IUCN: NT (Near Threatened, 2016) | Near Threatened (takmer ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, posúdené v roku 2016). Druh má rozsiahly areál v juhovýchodnej Ázii, no jeho populačný trend je hodnotený ako klesajúci. Druh nespĺňa kritériá pre zaradenie do kategórie zraniteľný (VU), no je blízko hranice — preto kategória NT. Hlavnou hrozbou je rozsiahla strata a fragmentácia nížinných dažďových lesov v dôsledku odlesňovania a premeny pôdy na plantáže, najmä oleje a drevo, keďže druh je viazaný práve na nížinné lesné biotopy. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka~20 cm (27–36 g)
PôvodNížinné lesy JV Ázie (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo)
PovahaPlachý, skrytý druh stredných poschodí lesa
StravaPrevažne hmyz a bezstavovce, sezónne drobné plody
Dožitiedo cca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice a iné drobné článkonožce zbierané z lístia, vetiev a kôry stromov v stredných poschodiach lesa
  • Pavúky a iné bezstavovce — doplnková živočíšna potrava z lesného podrastu a stredných poschodí
  • Drobné plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok v nižších a stredných poschodiach lesa
  • Ostatná drobná korisť — príležitostne malé jašteričky, červy a iné drobné organizmy
Tip od odborníka Dudroš korunkatý je prevažne hmyzožravý lesný vták — jadro jeho potravy tvoria chrobáky, mravce, termity, húsenice, drobné larvy a pavúky, ktoré zbiera z lístia, vetiev a kôry v stredných poschodiach lesa, často v zmiešaných kŕdľoch s inými drobnými vtákmi. Sezónne dopĺňa drobné plody a bobule. Tento druh sa v európskej avikultúre nechová — ide o voľne žijúceho tropického lesného vtáka. Odporúčania sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre hmyzožravé mäkkozobé vtáky: základ tvorí živá a mäkká hmyzia potrava, nie suchá zrnina, doplnená sezónnym ovocím, vápnikom v období rozmnožovania a denne čerstvou vodou. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené (presné údaje neoverené).

Hlasový prejav

Dudroš korunkatý patrí medzi stredne hlasné timálie stredných poschodí. Jeho najtypickejším prejavom je séria príjemných, hudobných hvízdov opísaná ako "weee hoo-wee-weeee weeee" (podľa eBird/Cornell). V hustom lese ho skôr počujete než uvidíte. Okrem spevu vydáva kontaktné tóny v kŕdli, ktoré udržiavajú skupinu pokope. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Typické zvuky

  • Séria príjemných hudobných hvízdov — charakteristický spev opísaný ako weee hoo-wee-weeee weeee, predvádzaný z husté porastu stredných poschodí lesa
  • Kontaktné tóny v zmiešanom kŕdli — jemné hlasy udržiavajúce skupinu pokope pri spoločnom kŕmení
  • Poplašné a teritoriálne hlásky — pri ohrození teritória alebo kontakte s dravcom vydáva poplašné volania
  • Skrytý hlasový prejav — druh sa pohybuje v hustom podraste a je počuteľný skôr než viditeľný

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdne obdobie — v tropickom pásme orientačne počas suchšej časti roka a začiatkom dažďov (presné druh-špecifické údaje neoverené)
Tok a spev — samec predvádza sériu hudobných hvízdov, pár háji teritórium v stredných poschodiach lesa
Odchov mláďat — malá znáška (orientačne okolo 2 vajec); kľúčový je dostatok hmyzu v lese
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (orientačné obdobie pre tropického vtáka)
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — zdržiava sa po celý rok v nížinných lesoch svojho areálu a netiahne na veľké vzdialenosti

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s hmyzožravými mäkkozobmi by bola priestranná zarastená voliéra
Dudroš korunkatý je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava v stredných a nižších poschodiach nížinného dažďového lesa, v zmiešaných kŕdľoch. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté, teplé a bezpečné prostredie s úkrytmi a vetvami. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Žije v pároch a malých skupinách; pohybuje sa v zmiešaných druhových kŕdľoch s inými timáliami a drobnými vtákmi v stredných poschodiach lesa
Dudroš korunkatý je družný druh stredných poschodí lesa — pohybuje sa v pároch a malých skupinkách a pravidelne sa zapája do zmiešaných druhových kŕdľov (mixed-species flocks). Tieto kŕdle spoločne prečesávajú lístie a konáre za potravou. Kŕdľový spôsob života je pre druh typický a v zajatí ho nemožno napodobniť.
Teplota a podnebie
Teplé a vlhké tropické a subtropické nížinné lesy juhovýchodnej Ázie; stály druh bez sezónnej migrácie
Druh je prispôsobený na teplé, vlhké podnebie nížinných dažďových a vždyzelených lesov juhovýchodnej Ázie, kde žije celoročne. Nie je to vták chladného pásma — je citlivý na chlad a prievan. Vyskytuje sa prevažne v nížinách a nižších polohách; v Sumatre a Borneu siaha aj do stredných výšok. Odlesňovanie nížin ho postihuje najviac.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hniezdi v lesnom podraste; malá znáška — presné druh-špecifické údaje neoverené
Podrobnosti hniezdenia dudroša korunkatého nie sú v bežne dostupných zdrojoch detailne zdokumentované. Ako pri iných dudrošoch a podrastových timáliách ide pravdepodobne o hniezdo umiestnené nízko v podraste lesa a malú znášku (orientačne okolo 2 vajec). Mláďatá kŕmia rodičia hmyzom. Presná stavba hniezda, počet vajec, dĺžka inkubácie a obdobie hniezdenia pre tento druh nie sú spoľahlivo overené (presné údaje neoverené).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose a v plytkej vode lesného podrastu; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné lesné vtáky kúpu v rose na vegetácii a v plytkých kalužiach. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté a teplé prostredie ako prevenciu plesní a parazitov.
Svetlo a denný režim
Denný vták tropického lesa s vyrovnaným celoročným režimom dňa a noci blízko rovníka
Dudroš korunkatý je denný vták žijúci v tropických nížinných lesoch blízko rovníka, kde sú dĺžky dňa a noci počas roka pomerne vyrovnané. Je aktívny cez deň, keď prečesáva stredné poschodia lesa za potravou. V hustom lesnom zápoji sa pohybuje v tlmenom svetle.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Orientačne pred a počas hniezdneho obdobia (presné údaje pre tento druh neoverené)

V období toku predvádza samec sériu príjemných hudobných hvízdov a pár háji teritórium v stredných poschodiach lesného podrastu. Presný priebeh dvorenia a vek pohlavnej dospelosti pre dudroša korunkatého nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo zdokumentované (analógiou s drobnými timáliami pravdepodobne v prvom roku života; presné údaje neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Malá znáška, orientačne okolo 2 vajec (presné údaje neoverené)

Dudroš korunkatý hniezdi pravdepodobne nízko v lesnom podraste, ako iné podrastové timálie. Znáška býva malá — orientačne okolo 2 vajec (presný počet, vzhľad vajec a stavba hniezda pre tento druh nie sú spoľahlivo overené). Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdenie tohto druhu v zajatí sa nevyskytuje.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené

Dĺžka inkubácie pre dudroša korunkatého nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri drobných timáliách trvá inkubácia spravidla okolo dvoch týždňov (orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach pravdepodobne sedí samica alebo oba rodičia. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok hmyzu v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Rodičia kŕmia hmyzom; presná dĺžka neoverená

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a rodičia ich kŕmia hmyzom a inými bezstavovcami. Živočíšna bielkovina (hmyz) je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde a podrobnosti starostlivosti pre tento druh nie sú spoľahlivo overené.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily matnejšie

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky bývajú celkovo matnejšie a ryšavé sfarbenie temena je u nich menej výrazné než u dospelých. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú a vodia v stredných poschodiach lesa.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané okolo 6 rokov (oiseaux.net), no spoľahlivé dlhodobé údaje pre tento druh chýbajú.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Dudroš korunkatý ~20 cm Dudroš čepcový 15–16 cm Dudroš hájový cca 16–17 cm Dudroš zemný cca 15–17 cm Strnádka tajgová 15 cm
Dudroš korunkatý Dudroš čepcový (Malacopteron cinereum) Dudroš hájový (Malacocincla abbotti) Dudroš zemný (Pellorneum ruficeps) Strnádka tajgová (Emberiza tristrami, pre porovnanie s domácim druhom)
Dĺžka~20 cm15–16 cmcca 16–17 cmcca 15–17 cm15 cm
Váha27–36 g18–21 gpresné údaje neoverenécca 18–28 g17–18 g
Dožitiedo cca 6 r (vo voľnej prírode, orientačne)do cca 5 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo cca 8 r
OchranaIUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend), bez CITESIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaStredne veľký timáliovec; hladké ryšavooranžové temeno bez čierneho šupinatého vzoru, sivastá tvár, belavé hrdlo, olivovo-hnedý vrch, červenkasté oči; celkovo väčší a sýtejšie sfarbený než dudroš čepcovýMenší príbuzný s oranžovohrdzavým temenom POKRYTÝM jemným čiernym šupinatým vzorom (scaly) — práve šupiny ho odlišujú od väčšieho korunkatého; sivastá tvár, bledší spodok, ružovkasté nohyCelkovo hnedý timáliovec bez výrazného temena; bledší spodok so slabo fúzovitými bokmi; dlhší zahnutý zobák; pohybuje sa v nižšom podraste, bližšie k zemiPríbuzná pozemná timália s ryšavým temenom a výrazne striekanou hruďou; pohybuje sa pri zemi a v nízkom podraste, nie v stredných poschodiach; dlhší chvost a silnejší zobákStrnádka Sibíri s čierno-bielou kresbou hlavy samca a hrdzavým telom; semenožravec v kontraste s hmyzožravým dudrošom; ilustruje odlišné čeľade a životné stratégie
AreálNížinné dažďové lesy Malajského polostrova, Sumatry, Bornea, južného Mjanmarska, južného Thajska a Filipín; stály druh stredných poschodí lesa, pohybuje sa v zmiešaných kŕdľochNížinné dažďové lesy JV Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Jáva); sympatrický druh najčastejšie zamieňaný s korunkatýmNížinné a podhorské lesy JV Ázie (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Indočína); čeľaď Pellorneidae, rovnaké lesné prostredie ako korunkatýLesy a húštiny južnej a juhovýchodnej Ázie; čeľaď Pellorneidae, pozemnejší spôsob života ako korunkatýSibírska tajga a zimovisko v južnej Číne; uvedená ako kontrast k tropickému lesnému dudrošovi

Zaujímavosti

1

Typový druh rodu Malacopteron — dudroš korunkatý (Malacopteron magnum) je typový druh celého rodu Malacopteron, čo znamená, že bol opísaný ako prvý a pomenoval celý rod. Opísal ho Thomas Campbell Eyton v roku 1839 z Borneovského polostrova (Sarawak); latinské meno magnum (veľký) odkazuje na to, že je väčší než ostatní príbuzní.

2

Väčší než dudroš čepcový bez šupinatého vzoru — najdôležitejší znakový rozdiel voči blízkemu príbuznému: dudroš korunkatý má celkovo väčšiu postavu (~20 cm vs ~15–16 cm) a ryšavooranžové temeno BEZ výrazného čierneho šupinatého vzoru. Dudroš čepcový (M. cinereum) má na rozdiel od neho temeno výrazne „zošupinatené“ čiernymi šupinami — tento kontrast je kľúčovým terénym znakom.

3

Sivastá tvár a červenkasté oči — okrem ryšavého temena sú diagnostickými znakmi sivastá tvár a boky hlavy v kontraste s belavým hrdlom a olivovo-hnedým chrbtom. Červenkasté (reddish) oči odlišujú dospelého jedinca od juvenilného sfarbenia a pomáhajú v teréne pri bližšom pohľade.

4

Spev zo stredných poschodí — dudroš korunkatý je vo svojom lesnom areáli ľahšie počuteľný než viditeľný. Jeho séria príjemných hudobných hvízdov (popisovaná ako "weee hoo-wee-weeee weeee") sa nesie stredným porastom a prezrádza prítomnosť vtáka skôr než jeho sivohnedé sfarbenie v listoví.

5

Život v zmiešaných kŕdľoch — rovnako ako jeho príbuzní sa dudroš korunkatý pohybuje v zmiešaných druhových kŕdľoch (mixed-species flocks), kde sa s inými drobnými vtákmi spoločne pohybuje v stredných poschodiach lesa za potravou. Táto stratégia znižuje riziko predácie a zvyšuje efektivitu hľadania hmyzu.

6

Nížinný druh viazaný na zachovalé lesy — viac než iní príbuzní je dudroš korunkatý viazaný na nížinné a nižšie-stredné lesné biotopy: na pevninskej časti JV Ázie obýva prevažne nížiny, kým v Sumatre a Borneu siaha aj do stredných výšok. Táto viazanosť na nížinné lesy ho robí mimoriadne citlivým na odlesňovanie, ktoré nížiny postihuje najintenzívnejšie.

7

Dva poddruhy s rozdielnym areálom — rod M. m. magnum obýva južné Mjanmarsko, celý Malajský polostrov, Sumatru, väčšinu Bornea a Severné Natunské ostrovy; poddruh M. m. saba je endemitom severovýchodného Bornea (štát Sabah, Malajzia). Poddruhy sa líšia predovšetkým v drobných detailoch sfarbenia.

8

Takmer ohrozený pre odlesňovanie — IUCN hodnotí dudroša korunkatého ako takmer ohrozeného (NT) s klesajúcim populačným trendom. Hlavnou príčinou je masívne odlesňovanie nížinných lesov juhovýchodnej Ázie v dôsledku priemyselného poľnohospodárstva (palmy, akácie) a ťažby dreva — práve v nížinách, kde druh preferuje žiť. Takmer ohrozený status znamená, že ak sa tempo úbytku biotopu nezmení, druh môže byť prehodnotený na zraniteľný.

9

Rod Malacopteron v čeľadi dudrošovité — rod Malacopteron patrí do čeľade Pellorneidae (dudrošovité), novšej taxonomickej skupiny vyčlenenej zo starých Timaliidae. Pozostáva zo 6 druhov lesných timálií juhovýchodnej Ázie, všetky nenápadne sfarbené, hmyzožravé, viazané na lesné prostredie. S portálom lepet.sk sú príbuzné druhy dudroš čepcový (M. cinereum), dudroš hájový (Malacocincla abbotti) a dudroš zemný (Pellorneum ruficeps).

Taxonomická klasifikácia

species Dudroš korunkatý (Malacopteron magnum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pellorneidae (dudrošovité)
Rod Malacopteron Eyton, 1839
Druh Malacopteron magnum Eyton, 1839
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — juhovýchodoázijský nížinný lesný druh; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh sa člení na dva poddruhy (Wikispecies, Avibase): M. m. magnum Eyton, 1839 — nominátny poddruh (južné Mjanmarsko, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Severné Natunské ostrovy) a M. m. saba — poddruh zo severovýchodného Bornea (Sabah). Typový druh celého rodu Malacopteron, opísaný Thomasom Campbellom Eytonom v roku 1839 zo Sarawaku.
Avibase_ID A23AFA061FEEF930

? Často kladené otázky

V praxi nie. Dudroš korunkatý je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová. Je to plachý, skrytý a prevažne hmyzožravý vták hustého nížinného dažďového lesa, ktorý žije v zmiešaných kŕdľoch a má nároky, čo bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Ide o dvoch najbližšie príbuzných, ale rozoznateľných dudrošov: korunkatý je väčší (~20 cm vs ~15–16 cm) a má ryšavooranžové temeno BEZ výrazného čierneho šupinatého vzoru — temeno je hladšie a sýtejšie oranžové. Naopak, čepcový má temeno nápadne zošupinatené čiernymi šupinami (odtiaľ meno „scaly-crowned“). Obom je spoločná sivastá tvár a olivovo-hnedý vrch tela, no rozdiel v temene je v teréne dobre viditeľný pri dobrom pohľade. Korunkatý má tiež červenkasté oči.

Je to prevažne hmyzožravý druh. Jadro jeho potravy tvoria chrobáky, mravce, termity, húsenice, drobné larvy a pavúky, ktoré zbiera z lístia, vetiev a kôry v stredných poschodiach lesa — v zmiešaných kŕdľoch s inými timáliami. Sezónne dopĺňa drobné plody a bobule. Rovnako ako iné timálie je teda viazaný na živú hmyziu potravu.

Obýva subtropické a tropické vlhké nížinné lesy juhovýchodnej Ázie — konkrétne Malajský polostrov (vrátane južného Thajska a Mjanmarska), Sumatru, väčšinu Bornea a Severné Natunské ostrovy. Bol zaznamenaný aj na Filipínach a v Bruneji. Je to stály (nesťahovavý) druh viazaný najmä na nížiny a nižšie polohy. Na severovýchodnom Borneu (Sabah) žije odlišný poddruh M. m. saba.

IUCN hodnotí dudroša korunkatého ako takmer ohrozeného (NT) s klesajúcim populačným trendom. Hlavnou hrozbou je masívne odlesňovanie nížinných lesov juhovýchodnej Ázie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Podrobnosti hniezdenia dudroša korunkatého nie sú v bežne dostupných zdrojoch detailne zdokumentované. Ako iné podrastové timálie hniezdi pravdepodobne nízko v lesnom podraste a znáša malú znášku — orientačne okolo 2 vajec (presný počet vajec, vzhľad, stavba hniezda aj dĺžka inkubácie pre tento druh nie sú spoľahlivo overené). Mláďatá kŕmia rodičia hmyzom. Ide o údaje z voľnej prírody — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Dudroš korunkatý má príjemný a melodický spev — charakteristická je séria hudobných hvízdov opísaná ako "weee hoo-wee-weeee weeee". Je skôr stredne hlasný a v hustom lese ho skôr počujete než uvidíte. Nepatrí medzi prenikavo hlučných vtákov a nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.

Typový druh je ten druh, podľa ktorého bol celý rod pomenovaný a opísaný. Dudroš korunkatý (Malacopteron magnum) je typový druh rodu Malacopteron — bol opísaný Eytonom v roku 1839 ako prvý a jeho menom je definovaný celý rod. Všetkých 6 druhov rodu Malacopteron sú príbuzní, lesní, hmyzožraví timáliovci juhovýchodnej Ázie, no typový druh magnum im dáva taxonomický základ.

ZDROJ: Avibase (Malacopteron magnum, ID A23AFA061FEEF930, slovenský názov dudroš korunkatý, čeľaď Pellorneidae, rod Malacopteron, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=A23AFA061FEEF930 a https://

 Video — Dudroš korunkatý

Dudroš korunkatý (Malacopteron magnum) — spev a hlas v prírode

Dudroš korunkatý (Malacopteron magnum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rufous-crowned Babbler, Česky:   timálie rezavokorunkatá, Nemecky:   Rotscheitel-Zweigdrossling, Španielsky:   Tordina Magna, Francúzsky:   Akalat géant, Taliansky:   Garrulo caporossastro, Holandsky:   Roodkaptwijgtimalia, Portugalsky:   tordina-magna, Poľsky:   sundajek rdzawoczelny, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Рыжеголовый шелкопёр, Japonsky:   ズアカチャイロチメドリ, Latinsky:   Malacopteron magnum Eyton, 1839