Dudroš hájový (Malacocincla abbotti)

Pellorneidae (dudrošovité)

Dudroš hájový

Malacocincla abbotti — drobný hnedý vták hustého podrastu tropických lesov od Himalájí po Borneo — skrytý druh s hrdzavými bokmi a nápadným duetom páru, ktorý sa skôr počuje, než vidí

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má veľmi rozsiahly areál od úpätia Himalájí cez juhovýchodnú Áziu po Sumatru a Borneo a celkovo veľkú populáciu, ktorá je považovaná za stabilnú; je bežný na veľkej časti svojho rozšírenia. K priaznivému stavu prispieva jeho tolerancia k narušenému prostrediu — dobre sa prispôsobuje sekundárnemu porastu, okrajom lesa a krovinám. Hlavnou dlhodobou hrozbou pre druh viazaný na lesný podrast zostáva strata a fragmentácia tropických lesov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12–13 cm (zavalitý, krátky chvost)
PôvodTropické lesy od úpätia Himalájí cez JV Áziu po Sumatru a Borneo
PovahaPlachý, skrytý druh podrastu, žije v pároch
StravaPrevažne hmyz a bezstavovce, sezónne drobné plody
HlasMelodické hvizdy, vrčanie a antifonálny duet páru

Výživa

  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, mravce, šváby, rovnokrídlovce, húsenice, pavúky a iné drobné živočíchy zbierané pri zemi a v nízkej vegetácii (hlavná zložka po celý rok)
  • Drobné plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok v podraste a na okrajoch lesa
  • Larvy a kukly hmyzu — vyhrabávané z opadanky a spomedzi koreňov a papradí
  • Drobné semená a rastlinný materiál — príležitostný doplnok
Tip od odborníka Dudroš hájový je v prírode prevažne hmyzožravý druh — základ jedálnička tvoria po celý rok chrobáky, mravce, šváby, rovnokrídlovce, húsenice, larvy a pavúky, ktoré zbiera pomaly a metodicky pri zemi a v nízkej vegetácii, často v opadanke, medzi koreňmi a papraďami pri potokoch. Sezónne ho dopĺňa drobnými plodmi a bobuľami. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide takmer výlučne o voľne žijúceho, neudomácneného tropického vtáka, takže konkrétne chovateľské recepty preň neexistujú. Odporúčania nižšie sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre drobné hmyzožravé spevavce: mäkký hmyzožravý základ doplnený pravidelnou živou potravou (chrobáčiky, larvy), sezónne drobné ovocie, vápnik a vitamín D3 v období rozmnožovania, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Jednostranná zrninová strava je preň nevhodná. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Hlasový prejav

Dudroš hájový je hlasovo bohatý a dobre rozpoznateľný druh napriek tomu, že žije skryto v podraste — jeho prítomnosť pozorovateľ spozná práve podľa hlasu. Repertoár je široký a zahŕňa drsné vrčavé hlásky (churry) aj hladké melodické hvizdy. Vlastný spev tvorí premenlivá krátka séria približne troch až štyroch sýtych, flautových, klzavých hvízdaných tónov, ktoré niekedy prednáša pomaly a zaváhavo, inokedy rýchlo. Typický je antifonálny duet páru, v ktorom samec vedie a samica odpovedá, a večerný skupinový prejav s opakovaným nízkym prskaním zakončeným ostrým tónom. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Typické zvuky

  • Spev — premenlivá krátka séria asi troch až štyroch sýtych, flautových, klzavých hvízdaných tónov, niekedy prednášaných pomaly a zaváhavo, inokedy rýchlo
  • Antifonálny duet páru — samec vedie a samica odpovedá; nápadný a typický prejav, ktorým pár ohlasuje teritórium
  • Drsné vrčavé hlásky (churry) — tvrdé, chrapľavé tóny patriace do širokého poplašného a kontaktného repertoáru
  • Večerný skupinový prejav — opakované nízke prskavé a klzavé zvuky zakončené ostrým tónom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–júl, letný monzún) vo vlhkých tropických lesoch južnej a JV Ázie (zdroj: Wikipedia EN)
Tok a párenie — pár sa ozýva nápadným antifonálnym duetom a melodickými flautovými hvizdmi, ktorými ohlasuje a háji teritórium pred začiatkom monzúnu
Odchov mláďat — znáška 3 až 5 vajec; v jednej sezóne môže pár vyviesť aj viac než jednu znášku, kľúčový je dostatok hmyzu (presná dĺžka inkubácie pre tento druh neoverená)
Stály (nesťahovavý) druh — dudroš hájový sa zdržiava celoročne na svojom území v podraste tropického lesa, bez sezónnej migrácie
Pelichanie — typicky po skončení hlavnej hniezdnej sezóny; presné načasovanie pre tento druh nie je spoľahlivo overené (orientačné)
Pohniezdne obdobie (november–február) — mimo rozmnožovania sa páry naďalej zdržiavajú spolu na teritóriu a potravu hľadajú pri zemi v hustom podraste

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s drobnými hmyzožravcami podrastu by bola priestranná, husto zarastená a teplá voliéra
Dudroš hájový je voľne žijúci, neudomácnený tropický druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava pri zemi v hustom podraste vlhkých lesov, často pri potokoch a papraďiach. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje teplé, kryté, pokojné prostredie s množstvom úkrytov a nízkym porastom, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Žije prevažne v stálych dvojiciach (pároch) na teritóriu po celý rok; nezdržiava sa vo veľkých kŕdľoch
Dudroš hájový sa typicky pohybuje v dvojiciach — pár sa drží spolu celoročne a háji svoje teritórium nápadným antifonálnym duetom. Nie je to výrazne kŕdľový druh; mimo páru sa pohybuje skôr jednotlivo alebo v rodinnej skupinke. Väzba partnerov a hlasová komunikácia medzi nimi sú pre druh charakteristické.
Teplota a podnebie
Teplý vlhký tropický a subtropický pás — vlhké stálozelené listnaté lesy nížin a podhoria do nadmorskej výšky asi 600 m
Druh je prispôsobený na teplé a vlhké tropické a subtropické lesy južnej a juhovýchodnej Ázie, kde sa zdržiava v nížinách a nižších polohách (v Nepále do asi 275 m, celkovo do približne 600 m). Je to stály, nesťahovavý druh bez sezónnej migrácie — celoročne zotrváva v teplom lesnom prostredí. Náhly chlad a sucho mu nesvedčia.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Objemný, no starostlivo uložený kalíšok nízko v tŕnitých palmách, rotangu alebo inom podraste; znáška 3 až 5 lososovo sfarbených vajec s tmavými škvrnami a červenkastými čiarami
Pár stavia objemné, no úhľadne uložené misovité hniezdo nízko v tŕnitých palmách, rotangu alebo inej hustej vegetácii blízko zeme (zdroj: Wikipedia EN). Znáša 3 až 5 jasne lososovo sfarbených vajec s tmavými škvrnami a červenkastými čiarami, hniezdna sezóna trvá apríl–júl (letný monzún) a počas nej môže pár vyviesť aj viac než jednu znášku. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená.
Kúpanie a hygiena
V prírode využíva vlhko podrastu, rosu a plytkú vodu pri potokoch; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné lesné spevavce kúpu v plytkej vode, kalužiach a rose na vegetácii — dudroš hájový sa navyše zdržiava často pri potokoch. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj teplé, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Druh sa bežne nechová, takže ide o všeobecné odporúčanie.
Svetlo a denný režim
Denný vták hustého zatieneného podrastu bez sezónnej migrácie — aktívny počas dňa, hlasovo nápadný najmä ráno a podvečer
Dudroš hájový je denný vták, ktorý sa zdržiava v tienistom hustom podraste tropického lesa a potravu hľadá pri zemi cez deň. Hlasovo býva nápadný najmä ráno a podvečer (večerný skupinový prejav). Ako stály druh nemá výrazný sezónny svetelný/migračný rytmus — celoročne zotrváva na svojom teritóriu. Tento prirodzený režim hustého tropického podrastu nemožno v zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred a počas monzúnu (orientačne marec–máj, nábeh na hniezdnu sezónu)

Pred začiatkom hniezdnej sezóny pár upevňuje väzbu a háji teritórium nápadným antifonálnym duetom a melodickými flautovými hvizdmi, v ktorých samec vedie a samica odpovedá. Hlas je hlavným prostriedkom komunikácie v hustom podraste. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými spevavcami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška 3 až 5 vajec (zdroj: Wikipedia EN); hniezdna sezóna apríl–júl

Pár stavia objemné, no starostlivo uložené misovité hniezdo nízko v tŕnitých palmách, rotangu alebo inej hustej vegetácii blízko zeme. Samica znáša 3 až 5 jasne lososovo sfarbených vajec s tmavými škvrnami a červenkastými čiarami. Hniezdna sezóna trvá apríl–júl (letný monzún) a počas nej môže pár vyviesť aj viac než jednu znášku. Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.

Inkubácia
Presné údaje neoverené (orientačne približne dva týždne ako pri drobných spevavcoch)

Presná dĺžka inkubácie pre dudroša hájového nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri porovnateľných drobných spevavcoch trvá zvyčajne približne dva týždne (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok hmyzu v okolí hniezda. Údaje o tom, ktorý z rodičov sedí na vajciach, nie sú pre tento druh spoľahlivo doložené.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá krmivé; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a v hniezde ich kŕmia rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz (chrobáky, larvy, húsenice), je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — zodpovedá to prevažne hmyzožravej strave druhu. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde a podiel oboch rodičov nie sú pre tento druh spoľahlivo overené.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily tmavšie hrdzavohnedé

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných spevavcoch mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch — orientačné). Mladé vtáky majú tmavšie hrdzavohnedé temeno a vrch tela než dospelé. Keďže pár môže v sezóne vyviesť viac znášok, hniezdna aktivita sa môže opakovať od apríla do júla.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Keďže pohlavia sú si sfarbením podobné, pohlavnú dospelosť navonok neprezrádza výrazná zmena šatu. Presné dožitie tohto druhu vo voľnej prírode nie je spoľahlivo doložené.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Dudroš hájový 12–13 cm Dudroš Horsfieldov cca 14 cm Dudroš čiernobrvý cca 14 cm Timália bielobradá cca 14–16 cm Strnádka obyčajná 16–16,5 cm
Dudroš hájový Dudroš Horsfieldov (Malacocincla sepiaria) Dudroš čiernobrvý (Malacocincla perspicillata) Timália bielobradá (Pellorneum ruficeps) Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella)
Dĺžka12–13 cmcca 14 cmcca 14 cmcca 14–16 cm16–16,5 cm
Váhapresné údaje neoverené (drobný zavalitý druh)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenécca 24–30 g
Dožitiepresné dožitie neoverenépresné dožitie neoverenépresné dožitie neoverenépresné dožitie neoverenédo cca 13 r
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN DD (málo údajov), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaMatne olivovo-hnedý vrch, sivobiele hrdlo a hruď, výrazne hrdzavé boky a podchvostie, bledosivé obočie, mohutný zobák, krátky chvost; pohlavia rovnaké, juvenil tmavšíVeľmi podobný príbuzný z rovnakého rodu — hnedý vták podrastu s hrdzavými tónmi; od dudroša hájového sa odlišuje detailmi sfarbenia, hlasom a do veľkej miery rozšírenímTmavší hnedý druh s nápadným čiernym očným prúžkom (obočím); jeden z najzáhadnejších vtákov sveta — desaťročia známy len z jediného exemplára, znovuobjavený až nedávnoHnedý vták podrastu z rovnakej čeľade dudrošovité s hrdzavým temenom a prúžkovanou hruďou; podobne ako dudroš sa skrytá pohybuje pri zemi, no má výraznejšie pruhovanie na spodkuPre porovnanie s domácim druhom: samec so žltou hlavou a spodkom, hrdzavým kostrcom a prúžkovaným chrbtom; výrazne žltá, nepríbuzná dudrošovi a viazaná na otvorenú krajinu, nie na lesný podrast
AreálVlhké stálozelené lesy, okraje a sekundárny porast od úpätia Himalájí cez JV Áziu po Sumatru a Borneo, do ~600 m; stály druh, skrytý v podraste pri zemi, žije v párochVlhké lesy juhovýchodnej Ázie a Veľkých Sundských ostrovov (vrátane Bornea, Sumatry a Jávy); blízky príbuzný, s ktorým sa areály čiastočne prekrývajúEndemit ostrova Borneo (juhovýchodný Kalimantan); extrémne vzácne pozorovaný, donedávna považovaný za možno vyhynutý — kontrast k bežnému a rozšírenému dudrošovi hájovémuLesy a krovie južnej a juhovýchodnej Ázie vrátane Indického subkontinentu; člen tej istej čeľade (Pellorneidae), s prekrývajúcim sa areálom v podhorí HimalájíNáš domáci spevavec otvorenej krajiny, polí a okrajov lesov v celej Európe vrátane Slovenska; uvádzaný ako známy kontrast k tropickému, skrytému a hnedému dudrošovi hájovému

Zaujímavosti

1

Vták, ktorý sa skôr počuje, než vidí — dudroš hájový žije utajene v hustom prízemnom podraste, takže jeho prítomnosť najčastejšie prezradí až hlas: drsné vrčanie, melodické flautové hvizdy a nápadný antifonálny duet páru, v ktorom samec vedie a samica odpovedá.

2

Hrdzavé podchvostie ako poznávací znak — telo je celkovo matne olivovo-hnedé a nenápadné, no boky a spodné krovky chvosta (podchvostie) sú výrazne hrdzavé (gaštanové); spolu so sivobielym hrdlom a bledosivým obočím je to kľúčový znak na rozoznanie tohto inak „obyčajne hnedého“ vtáka.

3

Pohlavia na nerozoznanie — na rozdiel od mnohých spevavcov sa samec a samica dudroša hájového sfarbením prakticky nelíšia; odlíšiť ich podľa vzhľadu v teréne nemožno. Mladé vtáky majú tmavšie hrdzavohnedé temeno a vrch tela.

4

Meno po zberateľovi Abbottovi — druh opísal Edward Blyth v roku 1845 a druhové meno abbotti je venované pplk. J. R. Abbottovi (1811–1888), zberateľovi prírodnín v britskej Indii. Rodové meno Malacocincla spája grécke malakos („mäkký“) a latinské cinclus („drozd“) a odkazuje na mäkké, splývavé perie.

5

Pár na celý rok a metodický lovec pri zemi — dudroš hájový sa pohybuje v stálych dvojiciach a potravu hľadá pomaly a sústavne pri zemi a v nízkej vegetácii, často pri potokoch a v spleti papradí a popínavých rastlín. Je prevažne hmyzožravý (chrobáky, mravce, húsenice, pavúky) s doplnkom drobných plodov.

6

Hniezdo v tŕnitých palmách a lososové vajcia — pár stavia objemný, no úhľadne uložený kalíšok nízko v tŕnitých palmách a rotangu, ktoré hniezdo chránia. Znáša 3 až 5 nápadne lososovo sfarbených vajec s tmavými škvrnami a červenkastými čiarami a počas sezóny (apríl–júl) môže vyviesť aj viac než jednu znášku.

7

Druh, ktorý znáša človeka — dudroš hájový je tolerantný k narušenému prostrediu a dobre sa prispôsobuje sekundárnemu porastu, okrajom lesa a krovinám (napr. v Singapure prežíva aj v narušených lesoch). Práve táto prispôsobivosť pomáha vysvetliť, prečo je na rozdiel od mnohých citlivých lesných druhov stále bežný.

8

Široký areál od Himalájí po Borneo — žije od úpätia Himalájí (Nepál, Arunáčalpradéš, údolie Assamu) cez Bangladéš a juhovýchodnú Áziu až po Sumatru a Borneo, prevažne v nížinách a podhorí do nadmorskej výšky asi 600 m. Rozoznáva sa asi osem poddruhov, ktoré sa líšia odtieňom sfarbenia.

9

Polyfyletický rod a alternatívne meno — podľa fylogenetickej štúdie z roku 2012 je rod Malacocincla v tradičnom vymedzení polyfyletický, a tak sa druh v niektorých systémoch uvádza aj pod rodom Turdinus (Turdinus abbotti). Pozor: meno „abbotti“ nesie viacero nepríbuzných vtákov (napríklad sula Abbottova či nektárovka) — tu ide o dudroša, nie o tieto druhy.

10

Najmenej ohrozený, ale viazaný na les — IUCN hodnotí dudroša hájového ako najmenej ohrozeného (LC), pretože je bežný na veľkej časti svojho rozsiahleho areálu a jeho populácia je považovaná za stabilnú. Nie je zaradený v CITES; jeho budúcnosť napriek tomu závisí od zachovania tropických lesov a ich podrastu.

Taxonomická klasifikácia

species Dudroš hájový (Malacocincla abbotti)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pellorneidae (dudrošovité)
Rod Malacocincla Blyth, 1845
Druh Malacocincla abbotti Blyth, 1845
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský a juhovýchodoázijský tropický lesný druh; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh nie je monotypický — rozoznáva sa približne osem poddruhov (M. a. abbotti, krishnarajui, williamsoni, obscurior, altera, olivacea, concreta, baweana), ktoré sa líšia odtieňom sfarbenia a rozšírením od Himalájí cez pevninskú juhovýchodnú Áziu po ostrovy Sumatra, Borneo a Bawean. Druh opísal Edward Blyth v roku 1845; druhové meno abbotti je venované zberateľovi pplk. J. R. Abbottovi (1811–1888). Rod Malacocincla je podľa fylogenetickej štúdie z roku 2012 v tradičnom vymedzení polyfyletický; druh sa preto v niektorých systémoch uvádza aj v rode Turdinus (Turdinus abbotti).
Avibase_ID B0AD6BC83D81E22D

? Často kladené otázky

V praxi nie. Dudroš hájový je voľne žijúci, neudomácnený tropický druh podrastu juhoázijských a juhovýchodoázijských lesov, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to plachý, skrytý a prevažne hmyzožravý vták viazaný na hustý prízemný podrast vlhkého lesa — nároky, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé spevavce a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Je to drobný, zavalitý vták s krátkym chvostom (12–13 cm) s nenápadným maskovacím sfarbením: vrch tela matne olivovo-hnedý, hrdlo a hruď sivobiele, nad okom bledosivé obočie a uzdička, zobák pomerne mohutný. Najnápadnejším znakom sú výrazne hrdzavé (gaštanové) boky a spodné krovky chvosta (podchvostie). Pohlavia sa na pohľad nelíšia, mladé vtáky majú tmavšie hrdzavohnedé temeno. V teréne ho však najčastejšie spoznáte podľa hlasu — melodických hvizdov a duetu páru — keďže žije skryto pri zemi v hustom podraste.

Je to prevažne hmyzožravý druh. Základ jedálnička tvoria po celý rok chrobáky, mravce, šváby, rovnokrídlovce, húsenice, larvy a pavúky, ktoré zbiera pomaly a metodicky pri zemi a v nízkej vegetácii, často v opadanke, medzi koreňmi a papraďami pri potokoch. Sezónne ho dopĺňa drobnými plodmi a bobuľami. Práve dostatok hmyzu je kľúčový najmä počas odchovu mláďat. Jednostranná zrninová strava je preň nevhodná — v tom sa líši od prevažne semenožravých spevavcov.

Žije v vlhkých stálozelených listnatých lesoch, na ich okrajoch, v sekundárnom poraste a krovinách, prevažne v nížinách a podhorí do nadmorskej výšky asi 600 m. Rozšírený je od úpätia Himalájí v južnej Ázii (Nepál, Arunáčalpradéš, údolie Assamu, Bangladéš) cez juhovýchodnú Áziu až po Sumatru a Borneo. Je to stály, nesťahovavý druh — celoročne zotrváva na svojom teritóriu a sezónne nemigruje. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí dudroša hájového ako najmenej ohrozeného (LC) — je bežný na veľkej časti svojho rozsiahleho areálu a jeho populácia je považovaná za stabilnú. Pomáha mu, že dobre znáša narušené a sekundárne lesy. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Jeho budúcnosť aj tak závisí od zachovania tropických lesov a ich podrastu.

Dudroš hájový znáša 3 až 5 jasne lososovo sfarbených vajec s tmavými škvrnami a červenkastými čiarami do objemného, no starostlivo uloženého misovitého hniezda nízko v tŕnitých palmách, rotangu alebo inej hustej vegetácii blízko zeme. Hniezdna sezóna trvá apríl–júl (letný monzún) a počas nej môže pár vyviesť aj viac než jednu znášku. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená (pri drobných spevavcoch trvá zvyčajne približne dva týždne — orientačné). Mladé vtáky sú celkovo tmavšie hrdzavohnedé.

Má bohatý a dobre rozpoznateľný hlas. Vlastný spev je krátka séria asi troch až štyroch sýtych, flautových, klzavých hvízdaných tónov, ktoré niekedy prednáša pomaly a zaváhavo, inokedy rýchlo. Do repertoáru patria aj drsné vrčavé hlásky (churry) a typický antifonálny duet páru. Nejde o druh trvalého prenikavého kriku — ozýva sa skôr v intervaloch, nápadne najmä ráno a podvečer. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.

ZDROJ: Avibase (Malacocincla abbotti, ID B0AD6BC83D81E22D, slovenský názov dudroš hájový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=B0AD6BC83D81E22D a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibasei

 Video — Dudroš hájový

Dudroš hájový (Malacocincla abbotti) — spev a hlas v prírode

Dudroš hájový (Malacocincla abbotti) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Abbott's Babbler, Česky:   timálie rezavoboká, Nemecky:   Rotschwanz-Mausdrossling, Španielsky:   Tordina de Abbott, Francúzsky:   Akalat d'Abbott, Taliansky:   Garrulo di Abbott, Holandsky:   Roodstaartmuistimalia, Poľsky:   dżunglak skromny, Portugalsky:   Zaragateiro-de-abbott, Rusky:   Краснохвостый шелкопёр, Latinsky:   Malacocincla abbotti Blyth, 1845