Dudroš čepcový (Malacopteron cinereum)

Pellorneidae (dudrošovité)

Dudroš čepcový

Malacopteron cinereum — drobný lesný timáliovec juhovýchodnej Ázie s oranžovohrdzavým šupinatým temenom — skrytý hmyzožravec nížinných dažďových lesov, ktorý žije v hlučných zmiešaných kŕdľoch podrastu

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, posúdené v roku 2021). Druh má rozsiahly areál v juhovýchodnej Ázii a celkovo veľkú populáciu, jeho populačný trend je však hodnotený ako klesajúci — pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Hlavnou hrozbou je rozsiahla strata a fragmentácia nížinných dažďových lesov v dôsledku odlesňovania a premeny pôdy, keďže druh je viazaný najmä na nížinné lesné biotopy. V niektorých regionálnych prehľadoch je nominátny poddruh hodnotený prísnejšie (lokálne ako takmer ohrozený). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka15–16 cm (18–21 g)
PôvodNížinné lesy juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, Sundy)
PovahaPlachý, skrytý druh podrastu žijúci v kŕdľoch
StravaPrevažne hmyz a bezstavovce, sezónne drobné plody
Dožitiedo cca 5 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice a iné drobné článkonožce zbierané z lístia, vetiev a podrastu (rozhodujúca zložka po celý rok)
  • Pavúky a iné bezstavovce — doplnková živočíšna potrava z lesného podrastu
  • Drobné plody a bobule — sezónny doplnok v nižších poschodiach lesa
  • Ostatná drobná korisť a rastlinný materiál — príležitostne
Tip od odborníka Dudroš čepcový je prevažne hmyzožravý lesný vták — jadro jeho potravy tvoria chrobáky, mravce, termity, húsenice, drobné larvy a pavúky, ktoré zbiera z lístia, vetiev a podrastu, často v hlučných zmiešaných kŕdľoch s inými timáliami. Sezónne dopĺňa drobné plody a bobule. Tento druh sa v európskej avikultúre nechová — ide o voľne žijúceho tropického lesného vtáka, takže overené chovateľské recepty preň neexistujú. Odporúčania sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre hmyzožravé mäkkozobé vtáky: základ tvorí živá a mäkká hmyzia potrava, nie suchá zrnina, doplnená sezónnym ovocím, vápnikom v období rozmnožovania a denne čerstvou vodou. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené (presné údaje neoverené).

Hlasový prejav

Dudroš čepcový patrí medzi stredne hlasné, no nenápadné timálie podrastu. Najtypickejším prejavom je rýchly rad ostrých „tikajúcich“ tónov, ktorými sa vtáky dorozumievajú počas kŕmenia v kŕdli, doplnený o krátky jednoduchý spev. V hustom lese ho skôr počujete než uvidíte, pretože sa pohybuje skryto v lístí a podraste. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Typické zvuky

  • Rýchly rad ostrých „tikajúcich“ tónov — najčastejší prejav, ktorým sa kŕdeľ dorozumieva pri kŕmení v podraste
  • Krátky jednoduchý spev — niekoľko tónov prednášaných najmä v období toku a hájenia teritória
  • Kontaktné a poplašné hlásky v kŕdli — jemné hlasy udržiavajúce kŕdeľ pokope v hustom lese
  • Skrytý hlasový prejav — druh sa ozýva striedmo a v hustom poraste je počuteľný skôr než viditeľný

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdne obdobie — v tropickom pásme približne počas suchšej časti roka a začiatkom dažďov (orientačne; presné druh-špecifické údaje neoverené)
Tok a spev — pár sa ozýva rýchlym radom tikajúcich tónov a krátkym spevom, samce hája teritórium v podraste
Odchov mláďat — malá znáška (orientačne okolo 2 vajec); kľúčový je dostatok hmyzu v podraste lesa
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (orientačné obdobie pre tropického vtáka)
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — zdržiava sa po celý rok v nížinných lesoch svojho areálu a netiahne na veľké vzdialenosti

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s hmyzožravými mäkkozobmi by bola priestranná zarastená voliéra
Dudroš čepcový je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava v nižších a stredných poschodiach nížinného dažďového lesa, často v zmiešaných kŕdľoch. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté, teplé a bezpečné prostredie s úkrytmi a vetvami, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Žije v pároch a malých skupinách; mimo hniezdenia sa pridáva do hlučných zmiešaných kŕdľov s inými timáliami a drobnými vtákmi
Dudroš čepcový je družný druh podrastu — pohybuje sa v pároch a malých skupinkách a často sa pridáva do zmiešaných druhových kŕdľov (mixed-species flocks), ktoré spoločne prečesávajú lístie a vetvy za potravou. Kŕdeľ sa neustále dorozumieva tikajúcimi hláskami. Tento kŕdľový spôsob života je pre druh typický a v zajatí ho nemožno napodobniť.
Teplota a podnebie
Teplé a vlhké tropické a subtropické nížinné lesy juhovýchodnej Ázie; stály druh bez sezónnej migrácie
Druh je prispôsobený na teplé, vlhké podnebie nížinných dažďových a vždyzelených lesov juhovýchodnej Ázie, kde žije celoročne. Nie je to vták chladného pásma — je citlivý na chlad a prievan. Vyskytuje sa prevažne v nížinách a nižších polohách (degradovaný les znáša len obmedzene), čo ho robí zraniteľným voči odlesňovaniu nížin.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hniezdi nízko v lesnom podraste; malá znáška (orientačne okolo 2 vajec) — presné druh-špecifické údaje neoverené
Podrobnosti hniezdenia dudroša čepcového nie sú v bežne dostupných zdrojoch detailne zdokumentované. Ako pri iných dudrošoch a podrastových timáliách ide pravdepodobne o hniezdo umiestnené nízko v podraste lesa a malú znášku (orientačne okolo 2 vajec). Mláďatá kŕmia rodičia hmyzom. Presná stavba hniezda, počet vajec, dĺžka inkubácie a obdobie hniezdenia pre tento druh nie sú spoľahlivo overené (presné údaje neoverené).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose a v plytkej vode lesného podrastu; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné lesné vtáky kúpu v rose na vegetácii a v plytkých kalužiach. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté a teplé prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Druh sa bežne nechová, takže ide o všeobecné odporúčanie.
Svetlo a denný režim
Denný vták tropického lesa s vyrovnaným celoročným režimom dňa a noci blízko rovníka
Dudroš čepcový je denný vták žijúci v tropických nížinných lesoch blízko rovníka, kde sú dĺžky dňa a noci počas roka pomerne vyrovnané. Je aktívny cez deň, keď prečesáva podrast za potravou, a nemá výrazný sezónny migračný rytmus ako vtáky mierneho pásma. V hustom lesnom zápoji sa pohybuje v tlmenom svetle podrastu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Orientačne pred a počas hniezdneho obdobia (presné údaje pre tento druh neoverené)

V období toku sa pár ozýva rýchlym tikaním a krátkym spevom a samce hája teritórium v lesnom podraste. Presný priebeh dvorenia a vek pohlavnej dospelosti pre dudroša čepcového nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo zdokumentované (analógiou s drobnými timáliami pravdepodobne v prvom roku života; údaje neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Malá znáška, orientačne okolo 2 vajec (presné údaje neoverené)

Dudroš čepcový hniezdi pravdepodobne nízko v lesnom podraste, ako iné podrastové timálie. Znáška býva malá — orientačne okolo 2 vajec (presný počet, vzhľad vajec a stavba hniezda pre tento druh nie sú spoľahlivo overené). Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdenie tohto druhu v zajatí sa nevyskytuje.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené

Dĺžka inkubácie pre dudroša čepcového nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri drobných timáliách trvá inkubácia spravidla okolo dvoch týždňov (orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach pravdepodobne sedí samica alebo oba rodičia. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok hmyzu v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Rodičia kŕmia hmyzom; presná dĺžka neoverená

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a rodičia ich kŕmia hmyzom a inými bezstavovcami. Živočíšna bielkovina (hmyz) je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — zodpovedá to prevažne hmyzožravej strave druhu. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde a podrobnosti starostlivosti pre tento druh nie sú spoľahlivo overené.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily matnejšie

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky bývajú celkovo matnejšie a šupinatý vzor temena je u nich menej výrazný než u dospelých; typické sfarbenie sa dotvára postupne. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú a vodia v podraste lesa.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne). Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané okolo 5 rokov (oiseaux.net), no spoľahlivé dlhodobé údaje pre tento druh chýbajú.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Dudroš čepcový 15–16 cm Dudroš ryšavotemenný cca 17–18 cm Sooty-capped Babbler cca 15–16 cm Timáliovec bielohrdlý cca 15–17 cm Strnádka obyčajná 16–16,5 cm
Dudroš čepcový Dudroš ryšavotemenný (Malacopteron magnum) Sooty-capped Babbler (Malacopteron affine) Timáliovec bielohrdlý (Pellorneum ruficeps, babbler podrastu) Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella, pre porovnanie s domácim druhom)
Dĺžka15–16 cmcca 17–18 cmcca 15–16 cmcca 15–17 cm16–16,5 cm
Váha18–21 gcca 22–30 gpresné údaje neoverenécca 20–30 gcca 24–30 g
Dožitiedo cca 5 r (vo voľnej prírode, orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo cca 13 r
OchranaIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN NT (takmer ohrozený), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaMatný hnedastý timáliovec s bledším spodkom; oranžovohrdzavé temeno s jemným čiernym šupinatým vzorom, sivastá tvár, belavé hrdlo, olivovo-hnedý vrch a ružovkasté nohy; severne od Malajského polostrova dvojfarebné temeno (gaštanové vpredu, tmavé vzadu)Väčší príbuzný z rovnakého rodu s ryšavým temenom, ale bez výrazného šupinatého vzoru a celkovo mohutnejší; podobný spôsob života v lesnom podrasteVeľmi podobný matný timáliovec, no s tmavým (čiernohnedým) temenom bez šupinatého oranžového čepca — práve tmavé temeno ho odlišuje od dudroša čepcovéhoPríbuzná podrastová timália z čeľade dudrošovité s ryšavým temenom a škvrnitou hruďou; líši sa prúžkovaním spodku a pozemnejším spôsobom životaNáš domáci spevavec otvorenej krajiny so žltou hlavou a spodkom a prúžkovaným chrbtom; semenožravec, na rozdiel od hmyzožravého lesného dudroša žije v poliach a na okrajoch lesov
AreálNížinné dažďové a vždyzelené lesy juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Jáva); stály druh podrastu, žije v hlučných zmiešaných kŕdľochNížinné lesy Malajského polostrova, Sumatry a Bornea; sympatrický druh, s ktorým dudroša čepcového možno zameniťNížinné lesy Malajského polostrova, Sumatry a Bornea; najčastejšie zamieňaný druh kvôli podobnej veľkosti a sfarbeniu telaLesy a húštiny južnej a juhovýchodnej Ázie; ekologicky podobný pozemný hmyzožravec podrastuOtvorená krajina, polia a okraje lesov v celej Európe vrátane Slovenska; uvedený ako kontrast k tropickému lesnému dudrošovi čepcovému

Zaujímavosti

1

Šupinatý čepiec dal druhu meno — najnápadnejším znakom je oranžovohrdzavé (ryšavé) temeno s jemným čiernym šupinatým vzorom, ktoré pripomína drobné šupiny. Práve tento „zošupinatený“ čepiec sa odráža v anglickom mene scaly-crowned aj v slovenskom prídomku „čepcový“ a pomáha druh rozoznať v teréne.

2

Dvojfarebné temeno na severe areálu — u vtákov severne od Malajského polostrova a južného Thajska je temeno nápadne dvojfarebné: gaštanové (hrdzavé) v prednej časti a tmavšie vzadu. Toto geografické líšenie sfarbenia odlišuje severné populácie od jednotnejšie sfarbených vtákov ďalej na juhu.

3

Matný vták s výrazným detailom — telo dudroša čepcového je celkovo nenápadné, hnedasté s bledším spodkom, takže na prvý pohľad pôsobí fádne. Kontrast tvorí práve farebné temeno spolu so sivastou tvárou, belavým hrdlom a ružovkastými nohami — kombinácia, ktorá z neho v hustom podraste robí pekný, no ľahko prehliadnuteľný druh.

4

Vták nížinných dažďových lesov — druh obýva subtropické a tropické vlhké nížinné lesy od Mjanmarska a Thajska cez Indočínu po Malajský polostrov, Sumatru, Borneo a Jávu. Je viazaný najmä na nížiny a nižšie polohy, čo ho robí citlivým na odlesňovanie, ktoré v juhovýchodnej Ázii postihuje práve nížinné lesy najviac.

5

Život v hlučných kŕdľoch podrastu — dudroš čepcový sa pohybuje skryto v nižších a stredných poschodiach lesa a často sa pridáva do hlučných zmiešaných druhových kŕdľov s inými timáliami a drobnými vtákmi. Tieto kŕdle spoločne prečesávajú lístie a vetvy za hmyzom a neustále sa dorozumievajú rýchlym radom tikajúcich tónov.

6

Prevažne hmyzožravec — jadro jeho potravy tvoria chrobáky, mravce, termity, húsenice, drobné larvy a pavúky, ktoré zbiera z lístia, vetiev a podrastu. Sezónne dopĺňa drobné plody. Na rozdiel od semenožravých vtákov je teda viazaný na živú hmyziu potravu, čo je jeden z dôvodov, prečo sa v zajatí prakticky nedrží.

7

Stály druh bez veľkej migrácie — na rozdiel od mnohých vtákov mierneho pásma je dudroš čepcový stály (nesťahovavý): celoročne sa zdržiava vo svojom lesnom areáli a netiahne na veľké vzdialenosti. Jeho rozšírenie je tak priamo viazané na zachovalosť nížinných lesov, ktoré obýva.

8

Druh s viacerými poddruhmi — dudroš čepcový sa zvyčajne člení na päť poddruhov (indochinense, cinereum, niasense, rufifrons, bungurense), ktoré sa líšia detailmi sfarbenia a obývajú rôzne časti areálu — od pevninskej Indočíny cez Malajský polostrov a Sumatru po Jávu a menšie ostrovy. Opísal ho Thomas Campbell Eyton v roku 1839.

9

Príbuzný iných dudrošov juhovýchodnej Ázie — patrí do rodu Malacopteron (slovensky dudroš) v čeľadi dudrošovité (Pellorneidae), kam patria ďalšie lesné timálie podrastu juhovýchodnej Ázie, napríklad dudroš ryšavotemenný (Malacopteron magnum). So skupinou zdieľa skrytý spôsob života pri zemi a v podraste, hmyzožravosť a viazanosť na lesné prostredie.

10

Najmenej ohrozený, no s klesajúcim trendom — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) vďaka rozsiahlemu areálu, jeho populácia však klesá pre rozsiahle odlesňovanie nížinných lesov juhovýchodnej Ázie. V niektorých regionálnych prehľadoch je nominátny poddruh hodnotený prísnejšie (lokálne ako takmer ohrozený), čo poukazuje na tlak na biotop.

Taxonomická klasifikácia

species Dudroš čepcový (Malacopteron cinereum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pellorneidae (dudrošovité)
Rod Malacopteron Eyton, 1839
Druh Malacopteron cinereum Eyton, 1839
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — juhovýchodoázijský nížinný lesný druh; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh sa zvyčajne člení na päť poddruhov (Birds of the World): M. c. indochinense (východné Thajsko, Kambodža, stredný a južný Laos a Vietnam), M. c. cinereum (Malajský polostrov po Sumatru, Borneo a priľahlé ostrovy), M. c. niasense (ostrov Nias pri západnej Sumatre), M. c. rufifrons (západná a stredná Jáva) a M. c. bungurense (Severné Natunské ostrovy severne od Bornea). Opísal ho Thomas Campbell Eyton v roku 1839.
Avibase_ID 9AB7E1FF6DBCA18B

? Často kladené otázky

V praxi nie. Dudroš čepcový je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová. Je to plachý, skrytý a prevažne hmyzožravý vták hustého nížinného dažďového lesa, ktorý žije v zmiešaných kŕdľoch a má nároky, čo bežný chov nedokáže napodobniť — rozľahlé lesné prostredie, neustály prísun živého hmyzu a kŕdľový spôsob života. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre hmyzožravé mäkkozobé vtáky a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Je to drobný, matný hnedastý timáliovec (~15–16 cm) s bledším spodkom, ktorého najlepším poznávacím znakom je oranžovohrdzavé temeno s jemným čiernym šupinatým vzorom — odtiaľ meno „čepcový“. Tvár a boky hlavy sú sivasté, hrdlo belavé, vrch tela olivovo-hnedý a nohy ružovkasté. U vtákov severne od Malajského polostrova je temeno dvojfarebné (gaštanové vpredu, tmavšie vzadu). Od podobnej tmavotemennej timálie (Sooty-capped Babbler) ho odlišuje práve svetlé, šupinaté temeno namiesto tmavého.

Je to prevažne hmyzožravý druh. Jadro jeho potravy tvoria chrobáky, mravce, termity, húsenice, drobné larvy a pavúky, ktoré zbiera z lístia, vetiev a podrastu — často v hlučných zmiešaných kŕdľoch s inými timáliami. Sezónne dopĺňa drobné plody a bobule lesného podrastu. Na rozdiel od semenožravých vtákov je teda viazaný na živú hmyziu potravu, čo je aj jeden z dôvodov, prečo sa v zajatí prakticky nedrží.

Obýva subtropické a tropické vlhké nížinné lesy juhovýchodnej Ázie — od Mjanmarska a Thajska cez Indočínu (Kambodža, Laos, Vietnam) po Malajský polostrov a ostrovy Sumatra, Borneo a Jáva (vrátane menších ostrovov ako Nias a Severné Natunské ostrovy). Je to stály (nesťahovavý) druh viazaný najmä na nížiny a nižšie polohy. V strednej Európe sa nevyskytuje a v SR žije len ako druh z atlasu vtákov.

IUCN hodnotí dudroša čepcového ako najmenej ohrozeného (LC) vďaka rozsiahlemu areálu, no s klesajúcim populačným trendom. Hlavnou hrozbou je rozsiahle odlesňovanie nížinných lesov juhovýchodnej Ázie, na ktoré je druh viazaný; v niektorých regionálnych prehľadoch je nominátny poddruh hodnotený prísnejšie (lokálne ako takmer ohrozený). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Podrobnosti hniezdenia dudroša čepcového nie sú v bežne dostupných zdrojoch detailne zdokumentované. Ako iné podrastové timálie hniezdi pravdepodobne nízko v lesnom podraste a znáša malú znášku — orientačne okolo 2 vajec (presný počet vajec, vzhľad, stavba hniezda aj dĺžka inkubácie pre tento druh nie sú spoľahlivo overené). Mláďatá kŕmia rodičia hmyzom, ktorý je v tomto období nevyhnutný. Ide o údaje z voľnej prírody — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Dudroš čepcový je stredne hlasný, no nenápadný druh podrastu. Najtypickejším prejavom je rýchly rad ostrých „tikajúcich“ tónov, ktorými sa kŕdeľ dorozumieva pri kŕmení, doplnený o krátky jednoduchý spev. V hustom lese ho preto skôr počujete než uvidíte. Nepatrí medzi prenikavo hlučných spevákov a nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.

ZDROJ: Avibase (Malacopteron cinereum, ID 9AB7E1FF6DBCA18B, slovenský názov dudroš čepcový, čeľaď Pellorneidae, rod Malacopteron, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=9AB7E1FF6DBCA18B a https://

 Video — Dudroš čepcový

Dudroš čepcový (Malacopteron cinereum) — spev a hlas v prírode

Dudroš čepcový (Malacopteron cinereum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Scaly-crowned Babbler, Česky:   timálie červenočelá, Nemecky:   Schuppenstirn-Zweigdrossling, Španielsky:   Tordina Coroniescamada, Francúzsky:   Akalat à calotte maillée, Taliansky:   Garrulo caposquamato, Holandsky:   Schubkruintwijgtimalia, Portugalsky:   tordina-de-coroa-malhada, Poľsky:   dżunglak łuskogłowy, Maďarsky:   pikkelyfejű bozótlakó, Rusky:   Краснолобая кустарниковая тимелия, Japonsky:   コズアカチャイロチメドリ, Latinsky:   Malacopteron cinereum Eyton, 1839