Drozdec dlhozobý (Toxostoma longirostre)

Mimidae (spevákovité / drozdcovité)

Drozdec dlhozobý

Toxostoma longirostre — stredne veľký spevavec juhového Texasu a vých. Mexika s oranžovými očami, mimoriadne dlhým zahnutým zobákom a bohatým melodickým spevom — stály rezident hustých tŕnistých húštin Rio Grande

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, https://www.iucnredlist.org/species/22711102/94277731). Druh má dostatočne veľkú populáciu a areál na to, aby nespadal do kategórií ohrozenia. Napriek tomu jeho populácia v Rio Grande Valley výrazne utrpela stratou biotopu: vyše 95 % pôvodných hustých mesquitových krovín bolo od 30. rokov 20. storočia odvodnených a premenených na poľnohospodársku pôdu. Populácia v ostatných častiach areálu (vých. Mexiko) zostáva dostatočne stabilná. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt, transport, chov aj predaj divých jedincov bez špeciálneho federálneho povolenia.
Dĺžka26–29 cm (67–89 g)
PôvodJuhový. Texas (USA) a vých. Mexiko
BiotopHusté tŕnisté kroviny a mesquitové húštiny
HlasBohaté série fráz opakovaných 2–4-krát; melodický
StravaHmyz, bezstavovce, bobule, mäkkýše
Dožitiemax 7 r 3 mes. (záznam z krúžkovania)
IUCNLC — najmenej ohrozený
SťahovavýNie — stály celoročný rezident

Výživa

  • Hmyz a bezstavovce — kobylky, chrobáky, pavúky, mravce; dominantná zložka celoročne, rozhodujúca pri odchove mláďat
  • Bobule a mäkké plody — divoké bobule, plody mesquitov, drobné figy; prevažujú na jeseň a v zime
  • Mäkkýše a iné bezstavovce — slimáky, ulitníky, drobné larvy; dôležitý zdroj vápnika
  • Semená a rastlinná hmota — záložná zložka, predovšetkým semená tŕnitých krovín
  • Príležitostne drobné stavovce — malé žaby a jašterice; zriedkavá príležitostná korisť
Tip od odborníka Drozdec dlhozobý je v prírode všežravec s výraznou prevahou hmyzu a bezstavovcov — nie klasický semenojed. Živočíšna bielkovina (hmyz, pavúky, mäkkýše) je kľúčová celoročne. Charakteristicky zobákom bočne metie lístie a pôdu (bill-sweeping), čím odhaľuje ukrytú korisť. V zajatí (napr. pri záchranárskej starostlivosti o zranené jedince) platí: softbill pelety + každodenný živý alebo suchý hmyz + čerstvé bobule a ovocie. Nikdy nekŕmiť len suchými semenami. Sépiová kosť trvalo k dispozícii, voda menená denne. Presné kŕmne dávky v dlhodobom zajatí nie sú overené (druh sa bežne v zajatí nechová).

Hlasový prejav

Drozdec dlhozobý je výrazný a melodický spevák zo skupiny Mimidae. Samec vylieza na vyvýšené bidlo v krovinatej húštine a prednáša dlhé variačné série melodických fráz, pričom každú opakuje dvakrát až štyrikrát — viac ako drozdec červenkavý, ktorý opakuje len dvakrát. Spev je hodnotený ako obzvlášť bohatý a hudobný, miestami škriavý. Charakteristickými hláskami sú ostré "chak" (poplašná a výstražná) a rýchly ostrý tresk (pri teritoriálnych sporoch); zaznamenané sú aj tichšie zvuky tsuck a verrs. Samce spievajú od marca do polovice leta. Druh nespieva v noci. Napriek príslušnosti k čeľadi mimikov (Mimidae) je jeho repertoár tvorený prevažne vlastnými originálnymi frázami, nie imitáciou iných druhov.

Typické zvuky

  • Dlhé variačné série melodických fráz — každá opakovaná dvakrát až štyrikrát; spev je zvlášť bohatý, hudobný a nesie sa na veľkú vzdialenosť; samec ho prednáša z vyvýšeného bidla v kroviskách od marca do polovice leta
  • Ostré hlasné chak — charakteristická poplašná a výstražná hláska vydávaná pri nebezpečenstve alebo pri ochrane hniezda; počuteľná na väčšiu vzdialenosť
  • Rýchly ostrý tresk — vydávaný pri teritoriálnych sporoch s inými samcami; spolu s tichými zvukmi tsuck a verrs tvorí komunikačný repertoár párov
  • Tichá konverzácia medzi pármi — jemné kontaktné hlásky medzi dospelcami a pri dokrmovaní mláďat v hustej krovine; nenápadné a ťažko zachytiteľné

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z vyvýšeného bidla v kroviskách (marec–jún); hlasné série melodických fráz opakovaných 2–4-krát
Hniezdna sezóna — apríl–máj v Texase, máj–jún (niekedy až júl) v Mexiku; až 2 znášky ročne
Odchov mláďat — kŕmia obaja rodičia; mláďatá vyletia po 12–14 dňoch; synchronické liahnutie (unikátne medzi thrashers)
Zimný pokoj — stály rezident, nesťahuje sa; v zime prevažujú bobule a semená v strave
Celoročne stály druh — nepredstavuje sťahovavý pohyb; zostáva v rovnakom teritóriu aj mimo hniezdnej sezóny

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — prirodzený biotop: husté tŕnisté kroviny, mesquitové húštiny, krovité okraje lesov a riečne lemy v juhový. Texase a vých. Mexiku
Drozdec dlhozobý je voľne žijúci zákonom chránený severoamerický druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva husté tŕnisté a krovité húštiny — mesquit, huisache, kaktusy, agávy a tŕnisté kry pri vodných tokoch — kde sa pohybuje prevažne pri zemi alebo nízko v hustej vegetácii. Pre záchranárske stanice: rehabilitačná voliéra so zemnou plochou, hustými tŕnistými úkrytmi a prírodnou podložkou na prehrabávanie.
Spoločenské správanie
Sólo alebo pár v sezóne; silne teritoriálny druh — napadá votrelcov vrátane ľudí pri hniezde
Mimo hniezdenia žijú samotársky; v hniezdnej sezóne monogamné páry so silným teritoriálnym správaním. Samec aktívne napadá predátorov aj ľudí blízkych hniezdu. Zriedkavo parasitovaný kukučkou hnedohlavou (Molothrus ater) alebo bronzovou (M. aeneus).
Teplota a podnebie
Stály rezident subtropického až tropického pásma juhový. Texasu a vých. Mexika — nevyhovujú mu dlhé studené zimy ani nedostatok tŕnitých krovín
Druh pochádza zo subtropického až tropického pásmového prostredia a je prispôsobený na teplé až horúce podnebie juhového Texasu a Mexika. Nie je to dlhý migrant — zostáva v rovnakom biotope celoročne. V záchranárskej starostlivosti v Európe by vyžadoval teplé (min. 18–20 °C) a vetrané prostredie.
Hniezdenie a biotop
Bulky pohárové hniezdo z konárikov a trávy vystlané jemnými koreňmi v tŕnistej krovine 1,2–2,5 m nad zemou; 2–5 vajec; inkubácia 13–14 dní
Hniezdo je bulky pohárové, postavené z konárikov, trávy a slamy, vystlané jemnými koreňmi a vlákninami. Umiestňuje sa v hustej tŕnistej krovine alebo kaktusoch 1,2–2,5 m nad zemou. Samica znáša 2–5 vajec (typicky 3–4) modrastobielej farby so červenohnedými a sivými škvrnami — vizuálne nerozoznateľné od vajec drozdca červenkavého (zdroj: Wikipedia EN). Inkubácia trvá 13–14 dní; inkubujú obaja rodičia. Unikátnym znakom je synchronické liahnutie mláďat — vzácnosť medzi thrashers (zdroj: Wikipedia EN).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach a tôňkach pri vodných tokoch; pri záchranárskej starostlivosti plytká miska
Vo voľnej prírode sa drozdec dlhozobý kúpe v plytkých kalužiach, tôňkach a riečnych brehoch v hustom krovinatom prostredí. Pri dočasnom záchranárskom chove ponúkni plytkú misku (max. 3–4 cm vody) s čistou vodou; meniť denne a dezinfikovať týždenne.
Svetlo a denný rytmus
Výlučne denný druh — nespieva v noci; hniezdna sezóna stimulovaná predlžujúcim sa denným svetlom (jar)
Drozdec dlhozobý je výlučne denný druh — na rozdiel od speváka mnohohlasého nikdy nespieva v noci. Tokový spev dosahuje maximum v ranných hodinách od marca do polovice leta. V záchranárskej starostlivosti: prirodzený svetelný rytmus (ideálne vonkajšia rehabilitačná voliéra).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–jún (v Texase; v Mexiku máj–júl); vrchol apríl–máj

Samec sa vyšplhá na vyvýšené bidlo v kroviskách (typ hniezdiaceho stromu, vyvýšená vetva) a prednáša dlhé premenlivé série melodických fráz, každú opakujúc dvakrát až štyrikrát. Tokový spev je hlasný a melodický, opisovaný ako obzvlášť bohatý a hudobný. Samec háji teritórium a je odhodlaným obrancom hniezda — zaútočí aj na človeka. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými thrashers; druh-špecifické údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Apríl–máj v Texase; máj–jún (niekedy až júl) v Mexiku; 2 znášky ročne (zdroj: oiseaux-birds.com, Wikipedia EN)

Hniezdo je bulky pohárové, postavené oboma rodičmi z konárikov, trávy a slamy, vystlané jemnými koreňmi a vlákninami. Umiestňuje sa v hustej tŕnistej krovine (mesquit, huisache, kaktusy, juka) 1,2–2,5 m nad zemou. Samica znáša 2–5 vajec (typicky 3–4) modrastobielej alebo modravozelenkastej farby so červenohnedými a sivými škvrnami. Druh hniezdí typicky dvakrát ročne, pri strate hniezda sú možné náhradné znášky.

Inkubácia
13–14 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: Wikipedia EN, oiseaux-birds.com)

Na vajciach sedí striedavo samica aj samec — inkubácia trvá 13–14 dní. Samec v tomto období súčasne intenzívne háji teritórium. Unikátnym znakom tohto druhu je synchronické liahnutie mláďat — zatiaľ čo u väčšiny príbuzných thrashers sa mláďatá liahnu postupne, u drozdca dlhozobého sa liahnu takmer súčasne (zdroj: Wikipedia EN).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia obaja rodičia; hmyz a bezstavovce nevyhnutné; vyletenie po 12–14 dňoch

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia prevažne hmyzom a bezstavovcami (kobylky, chrobáky, larvy, slimáky). Živočíšna bielkovina je v tomto období absolútne nevyhnutná pre rast mláďat. Mláďatá opustia hniezdo po 12–14 dňoch (zdroj: oiseaux-birds.com); osamostatnia sa po ďalších niekoľkých týždňoch. Druh je zriedkavo parasitovaný kukučkou hnedohlavou alebo bronzovou (zdroj: Wikipedia EN).

Vyletenie a vývoj mláďat
Hniezdo opúšťajú po 12–14 dňoch; juvenily majú bledožlté oči

Juvenily sa od dospelcov odlišujú predovšetkým bledožltými (nie oranžovými) očami a celkovo tlmenejším sfarbením. Plné dospelé sfarbenie vrátane oranžových očí nadobúdajú postupne počas prvého roka života. Dožitie vo voľnej prírode: maximálne zdokumentované je 7 rokov a 3 mesiace (jedinec okrúžkovaný 24. aug. 1959 v Alamo, Texas; spätne nájdený 30. sept. 1965 — zdroj: Wikipedia EN).

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku; max. zdokumentované dožitie 7 r 3 mes.

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými thrashers sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zdokumentované dožitie vo voľnej prírode je 7 rokov a 3 mesiace podľa záznamu z krúžkovania (zdroj: Wikipedia EN); typická dĺžka života vo voľnej prírode je orientačne uvádzaná okolo 7 rokov (zdroj: oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Drozdec dlhozobý 26–29 cm Drozdec červenkavý 23,5–30,5 cm Drozdec krivozobý 25–30 cm Spevák mnohohlasý 21–26 cm
Drozdec dlhozobý Drozdec červenkavý (Toxostoma rufum) Drozdec krivozobý (Toxostoma curvirostre) Spevák mnohohlasý (Mimus polyglottos)
Dĺžka26–29 cm23,5–30,5 cm25–30 cm21–26 cm
Váha67–89 g61–89 g61–93 g45–58 g
Dožitiemax 7 r 3 mes. (krúžkovanie, voľná príroda)max 12 r (voľná príroda)presné údaje neoverené (do cca 10 r analogicky)do 8 r (divý); až 15 r v zajatí
OchranaIUCN LC, bez CITES; chránený zákonom MBTA; vyše 95 % biotopu v Rio Grande Valley zničenýchIUCN LC (klesajúci trend), bez CITES; chránený MBTA; štátny vták GeorgieIUCN LC, bez CITES; chránený MBTAIUCN LC (stabilný), bez CITES; v USA chránený MBTA
CharakteristikaŠedohnedý vrch s ryšavými tónmi; belavý spodok s čiernymi oválnymi škvrnami; oranžové oči; mimoriadne dlhý výrazne zahnutý tmavý zobák; sivá tvár; dva biele krídlové pásy; pohlavia totožnéHrdzavo-hnedý (ryšavý) vrch; belavý spodok s výraznými tmavohnedými pruhmi; žlté (nie oranžové) oči; dlhý mierne zahnutý hnedý zobák; ryšavá (nie sivá) tvár; dva biele krídlové pásy; pohlavia totožnéSivohnedý vrch; škvrnité hrudné bodky (nie pruhy); oranžové oči (podobné dlhozobému); zakrivený zobák kratší ako u dlhozobého; žiadne viditeľné krídlové pásy; pohlavia totožnéSivý vrch; belavý spodok BEZ škvŕn; dlhý čierny chvost s bielymi vonkajšími perami; bledé žltasté oči; veľké biele krídlové škvrny; bez výrazne zahnutého zobáka; pohlavia totožné
AreálStály rezident juhového Texasu a vých. Mexika; husté tŕnisté kroviny a mesquitové húštiny; nesťahuje sa; parapatrický s drozdcom červenkavýmHusté kroviny, živé ploty, okraje lesov a záhrady východnej a strednej Severnej Ameriky; jediný thrasher prevažne vo vých. Amerike; čiastočne sťahovavý; areál sa dotýka s dlhozobým v sev. TexaseSuchá kaktusová polopoušť a step juhozápadu USA (Arizona, Nové Mexiko, Texas západ) a Mexiko; iný biotop než dlhozobý (suchý západ vs. vlhká tŕnistá húština)Stály druh otvoreniarskej krajiny, predmestí a záhrad Severnej Ameriky; frázy opakuje 3 a viac; spieva v noci; etablovaný mimo Ameriky

Zaujímavosti

1

Najdlhší zobák spomedzi texaských thrashers — kľúčovým identifikačným znakom drozdca dlhozobého je jeho mimoriadne dlhý, výrazne zahnutý tmavý zobák — dlhší a tmavší ako u príbuzného drozdca červenkavého (Toxostoma rufum) a výraznejšie zahnutý ako u drozdca krivozobého (T. curvirostre). Práve tvar a farba zobáka sú v teréne najspoľahlivejším rozlišovacím znakom v lokalitách, kde sa areály stretajú.

2

Oranžové oči — nie žlté — zatiaľ čo drozdec červenkavý má výrazné žlté oči, drozdec dlhozobý ich má oranžové až oranžovo-žlté — živšia, teplejšia farba, viditeľná aj na väčšiu vzdialenosť. Juvenily majú bledožlté oči; plný oranžový odtieň nadobúdajú v priebehu prvého roka.

3

Sivá tvár — nie ryšavá — na rozdiel od drozdca červenkavého má drozdec dlhozobý sivú tvár a líca (nie ryšavo-hnedé). Tento sivý „babičkin čepiec" v kombinácii s tmavým pruhom pri zobáku je spolu s oranžovým okom najspoľahlivejší identifikačný trik na terénne rozlíšenie oboch príbuzných druhov.

4

Stály rezident tŕnistých húštin — na rozdiel od väčšiny severoamerických spevavcov drozdec dlhozobý nesťahuje sa — zostáva celoročne v rovnakom tŕnistom teritóriu juhového Texasu a východného Mexika. Jeho vernosť k biotopom hustých mesquitových a kaktusových húštin ho robí zraniteľným voči odlesňovaniu: vyše 95 % pôvodného biotopu v Rio Grande Valley bolo od 30. rokov 20. storočia premenených na poľnohospodársku pôdu (zdroj: Wikipedia EN).

5

Synchronické liahnutie — vzácnosť medzi thrashers — u väčšiny Mimidae sa mláďatá v hniezde liahnu postupne (asynchronicky). Drozdec dlhozobý je výnimkou — jeho mláďatá sa liahnu takmer súčasne (synchronicky). Tento fenomén bol zdokumentovaný ako jeden z rozlišovacích biologických znakov druhu (zdroj: Wikipedia EN).

6

Bočné mietanie zobáka — drozdec dlhozobý prehrabáva lístie a pôdu rýchlymi bočnými pohybmi zobáka (bill-sweeping), pričom odhoduje materiál nabok a dozadu, a potom potiahne zem nohami. Táto technika umožňuje odhaliť kobylky, chrobáky, slimáky a larvy ukryté pod povrchom — rovnaká metóda ako u drozdca červenkavého, no pri výrazne dlhšom zobáku je efektívnosť vyššia.

7

Parapatrický s drozdcom červenkavým — drozdec červenkavý a drozdec dlhozobý sú si najbližšie príbuzní v rámci rodu Toxostoma (tvoria takzvaný rufum superdruhovú skupinu spolu s drozdcom Cozumelem). Ich areály sa dotýkajú alebo mierne prekrývajú v severovýchodnom Texase — práve tu je rozlíšenie oboch druhov v teréne najdôležitejšie a najnáročnejšie. Drozdec červenkavý zimuje len do severného okraja areálu dlhozobého.

8

Melodickejší ako drozdec červenkavý — spev drozdca dlhozobého je odborníkmi hodnotený ako obzvlášť bohatý a hudobný, miestami jemnejší a muzikálnejší než spev drozdca červenkavého. Kým drozdec červenkavý opakuje každú frázu presne dvakrát, drozdec dlhozobý ich opakuje dvakrát až štyrikrát — a repertoár podobne zahŕňa stovky variácií fráz.

Taxonomická klasifikácia

species Drozdec dlhozobý (Toxostoma longirostre)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Mimidae (spevákovité / drozdcovité)
Rod Toxostoma Wagler, 1831
Druh Toxostoma longirostre (Lafresnaye, 1838)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický a mexický druh; v avikultúre sa nechová (zákon MBTA USA) a nie je etablovaný ani v európskych chovoch
Poddruhy Uznávajú sa 2 poddruhy: T. l. sennetti (Sennettov drozdec) — juhový. Texas a SV Mexiko (Tamaulipas, San Luis Potosí); väčší a bledší. T. l. longirostre (nominátny) — vých. Mexiko (Querétaro, Tamaulipas, Veracruz po Pueblu); menší, tmavší a s výraznejšími ryšavými tónmi. Druh opísal Frédéric de Lafresnaye v roku 1838; pôvodný názov Orpheus longirostris.
Avibase_ID 6CB9F53A0B5081C9

? Často kladené otázky

V praxi nie — a v USA dokonca nie je legálne. Drozdec dlhozobý je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA) v USA, ktorý zakazuje odchyt, držanie, predaj aj transport tohto druhu bez špeciálneho federálneho povolenia. V Európe nie je etablovaný v avikultúre a nechová sa. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — akékoľvek chovateľské informácie sa vzťahujú len na odborné záchranárske stanice s platným povolením, nie na bežný domáci chov.

Tri kľúčové terénne znaky: (1) Zobák — drozdec dlhozobý má výrazne dlhší a tmavší (nie hnedý) zobák, ktorý je výraznejšie zahnutý a oddeľuje sa od sivej tváre výrazne kontrastnejšie. (2) Farba očí — drozdec dlhozobý má oranžové až oranžovo-žlté oči; drozdec červenkavý má žlté oči. (3) Farba tváre — drozdec dlhozobý má sivú tvár a líca; drozdec červenkavý má ryšavohnedú. Drozdec dlhozobý má tiež celkovo belejší spodok s kontrastnejšími čiernymi škvrnami. Areály sa stretávajú len v severovýchodnom Texase.

Druh je stálym rezidentom juhového Texasu (od Rio Grande Valley severovýchodne po San Antonio a Aransas County) a východného Mexika (od Tamaulipas a Coahuila cez San Luis Potosí, Hidalgo až po centrálny Veracruz a Pueblu). Preferuje husté tŕnisté kroviny, mesquitové húštiny, riečne lemy s hustou vegetáciou. Nesťahuje sa — zostáva v rovnakom teritóriu celoročne. Jednotlivé blúdiace jedince boli zriedkavo zazrieté v Novom Mexiku a Colorade.

Je to všežravec s prevahou hmyzu a bezstavovcov — kobylky, chrobáky, pavúky, mäkkýše (slimáky, ulitníky), prípadne drobné žaby a jašterice. Doplnkom sú bobule, plody mesquitov a semená. Charakteristicky zobákom bočne mietie lístie a pôdu (bill-sweeping), aby odhalil skrytú korisť. Živočíšna bielkovina je kľúčová celoročne, nie len pri odchove mláďat.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — teda nie je globálne ohrozený. Druh je stále bežný v rámci svojho obmedzeného areálu. Avšak vyše 95 % pôvodného biotopu (hustých mesquitových krovín) v Rio Grande Valley bolo premenených na poľnohospodársku pôdu od 30. rokov 20. storočia, čo spôsobilo výrazný pokles populácie práve v tejto oblasti. Druh nie je zaradený v CITES. V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act.

Spev je bohatý, hlasný a melodický — samec prednáša dlhé variačné série fráz, každú opakuje dvakrát až štyrikrát. Opisovaný je ako obzvlášť hudobný a jemnejší než spev drozdca červenkavého. Bežnou hláskou je ostré chak (poplašná) a rýchly tresk (teritoriálna). Samce spievajú od marca do polovice leta, zvyčajne z vyvýšeného bidla. Druh nespieva v noci.

Samica znáša 2–5 vajec (typicky 3–4) modrastobielej farby so červenohnedými a sivými škvrnami do pohárového hniezda umiestneného 1,2–2,5 m vysoko v tŕnistých kroviskách. Inkubácia trvá 13–14 dní; inkubujú obaja rodičia. Mláďatá vyletia po 12–14 dňoch. Unikátnou črtou druhu je synchronické liahnutie mláďat — liahnu sa takmer súčasne, čo je medzi thrashers vzácnosť. Druh hniezdí typicky dvakrát ročne.

ZDROJ: Wikipedia EN (Long-billed thrasher — taxonómia, rozmery 26,5–29 cm, ~70 g, max dožitie 7 r 3 mes., poddruhy longirostre+sennetti, IUCN LC, inkubácia 13–14 dní, synchronické liahnutie, https://en.wikip

 Video — Drozdec dlhozobý

Drozdec dlhozobý (Toxostoma longirostre) — spev a hlas v prírode

Drozdec dlhozobý (Toxostoma longirostre) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Long-billed Thrasher, Česky:   drozdec dlouhozobý, Nemecky:   Langschnabel-Spottdrossel, Španielsky:   Cuitlacoche Piquilargo, Francúzsky:   Moqueur à long bec, Taliansky:   Mimo beccolungo, Holandsky:   Langsnavelspotlijster, Portugalsky:   Sabiá-de-bico-longo, Poľsky:   przedrzeźniacz długodzioby, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Длинноклювый пересмешник, Japonsky:   ハシナガツグミモドキ, Latinsky:   Toxostoma longirostre (Lafresnaye, 1838)