Mimidae (spevákovité / drozdcovité)
Drozdec dlhozobý je výrazný a melodický spevák zo skupiny Mimidae. Samec vylieza na vyvýšené bidlo v krovinatej húštine a prednáša dlhé variačné série melodických fráz, pričom každú opakuje dvakrát až štyrikrát — viac ako drozdec červenkavý, ktorý opakuje len dvakrát. Spev je hodnotený ako obzvlášť bohatý a hudobný, miestami škriavý. Charakteristickými hláskami sú ostré "chak" (poplašná a výstražná) a rýchly ostrý tresk (pri teritoriálnych sporoch); zaznamenané sú aj tichšie zvuky tsuck a verrs. Samce spievajú od marca do polovice leta. Druh nespieva v noci. Napriek príslušnosti k čeľadi mimikov (Mimidae) je jeho repertoár tvorený prevažne vlastnými originálnymi frázami, nie imitáciou iných druhov.
Samec sa vyšplhá na vyvýšené bidlo v kroviskách (typ hniezdiaceho stromu, vyvýšená vetva) a prednáša dlhé premenlivé série melodických fráz, každú opakujúc dvakrát až štyrikrát. Tokový spev je hlasný a melodický, opisovaný ako obzvlášť bohatý a hudobný. Samec háji teritórium a je odhodlaným obrancom hniezda — zaútočí aj na človeka. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými thrashers; druh-špecifické údaje neoverené).
Hniezdo je bulky pohárové, postavené oboma rodičmi z konárikov, trávy a slamy, vystlané jemnými koreňmi a vlákninami. Umiestňuje sa v hustej tŕnistej krovine (mesquit, huisache, kaktusy, juka) 1,2–2,5 m nad zemou. Samica znáša 2–5 vajec (typicky 3–4) modrastobielej alebo modravozelenkastej farby so červenohnedými a sivými škvrnami. Druh hniezdí typicky dvakrát ročne, pri strate hniezda sú možné náhradné znášky.
Na vajciach sedí striedavo samica aj samec — inkubácia trvá 13–14 dní. Samec v tomto období súčasne intenzívne háji teritórium. Unikátnym znakom tohto druhu je synchronické liahnutie mláďat — zatiaľ čo u väčšiny príbuzných thrashers sa mláďatá liahnu postupne, u drozdca dlhozobého sa liahnu takmer súčasne (zdroj: Wikipedia EN).
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia prevažne hmyzom a bezstavovcami (kobylky, chrobáky, larvy, slimáky). Živočíšna bielkovina je v tomto období absolútne nevyhnutná pre rast mláďat. Mláďatá opustia hniezdo po 12–14 dňoch (zdroj: oiseaux-birds.com); osamostatnia sa po ďalších niekoľkých týždňoch. Druh je zriedkavo parasitovaný kukučkou hnedohlavou alebo bronzovou (zdroj: Wikipedia EN).
Juvenily sa od dospelcov odlišujú predovšetkým bledožltými (nie oranžovými) očami a celkovo tlmenejším sfarbením. Plné dospelé sfarbenie vrátane oranžových očí nadobúdajú postupne počas prvého roka života. Dožitie vo voľnej prírode: maximálne zdokumentované je 7 rokov a 3 mesiace (jedinec okrúžkovaný 24. aug. 1959 v Alamo, Texas; spätne nájdený 30. sept. 1965 — zdroj: Wikipedia EN).
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými thrashers sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zdokumentované dožitie vo voľnej prírode je 7 rokov a 3 mesiace podľa záznamu z krúžkovania (zdroj: Wikipedia EN); typická dĺžka života vo voľnej prírode je orientačne uvádzaná okolo 7 rokov (zdroj: oiseaux.net).
| Drozdec dlhozobý | Drozdec červenkavý (Toxostoma rufum) | Drozdec krivozobý (Toxostoma curvirostre) | Spevák mnohohlasý (Mimus polyglottos) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 26–29 cm | 23,5–30,5 cm | 25–30 cm | 21–26 cm |
| Váha | 67–89 g | 61–89 g | 61–93 g | 45–58 g |
| Dožitie | max 7 r 3 mes. (krúžkovanie, voľná príroda) | max 12 r (voľná príroda) | presné údaje neoverené (do cca 10 r analogicky) | do 8 r (divý); až 15 r v zajatí |
| Ochrana | IUCN LC, bez CITES; chránený zákonom MBTA; vyše 95 % biotopu v Rio Grande Valley zničených | IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES; chránený MBTA; štátny vták Georgie | IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA | IUCN LC (stabilný), bez CITES; v USA chránený MBTA |
| Charakteristika | Šedohnedý vrch s ryšavými tónmi; belavý spodok s čiernymi oválnymi škvrnami; oranžové oči; mimoriadne dlhý výrazne zahnutý tmavý zobák; sivá tvár; dva biele krídlové pásy; pohlavia totožné | Hrdzavo-hnedý (ryšavý) vrch; belavý spodok s výraznými tmavohnedými pruhmi; žlté (nie oranžové) oči; dlhý mierne zahnutý hnedý zobák; ryšavá (nie sivá) tvár; dva biele krídlové pásy; pohlavia totožné | Sivohnedý vrch; škvrnité hrudné bodky (nie pruhy); oranžové oči (podobné dlhozobému); zakrivený zobák kratší ako u dlhozobého; žiadne viditeľné krídlové pásy; pohlavia totožné | Sivý vrch; belavý spodok BEZ škvŕn; dlhý čierny chvost s bielymi vonkajšími perami; bledé žltasté oči; veľké biele krídlové škvrny; bez výrazne zahnutého zobáka; pohlavia totožné |
| Areál | Stály rezident juhového Texasu a vých. Mexika; husté tŕnisté kroviny a mesquitové húštiny; nesťahuje sa; parapatrický s drozdcom červenkavým | Husté kroviny, živé ploty, okraje lesov a záhrady východnej a strednej Severnej Ameriky; jediný thrasher prevažne vo vých. Amerike; čiastočne sťahovavý; areál sa dotýka s dlhozobým v sev. Texase | Suchá kaktusová polopoušť a step juhozápadu USA (Arizona, Nové Mexiko, Texas západ) a Mexiko; iný biotop než dlhozobý (suchý západ vs. vlhká tŕnistá húština) | Stály druh otvoreniarskej krajiny, predmestí a záhrad Severnej Ameriky; frázy opakuje 3 a viac; spieva v noci; etablovaný mimo Ameriky |
Najdlhší zobák spomedzi texaských thrashers — kľúčovým identifikačným znakom drozdca dlhozobého je jeho mimoriadne dlhý, výrazne zahnutý tmavý zobák — dlhší a tmavší ako u príbuzného drozdca červenkavého (Toxostoma rufum) a výraznejšie zahnutý ako u drozdca krivozobého (T. curvirostre). Práve tvar a farba zobáka sú v teréne najspoľahlivejším rozlišovacím znakom v lokalitách, kde sa areály stretajú.
Oranžové oči — nie žlté — zatiaľ čo drozdec červenkavý má výrazné žlté oči, drozdec dlhozobý ich má oranžové až oranžovo-žlté — živšia, teplejšia farba, viditeľná aj na väčšiu vzdialenosť. Juvenily majú bledožlté oči; plný oranžový odtieň nadobúdajú v priebehu prvého roka.
Sivá tvár — nie ryšavá — na rozdiel od drozdca červenkavého má drozdec dlhozobý sivú tvár a líca (nie ryšavo-hnedé). Tento sivý „babičkin čepiec" v kombinácii s tmavým pruhom pri zobáku je spolu s oranžovým okom najspoľahlivejší identifikačný trik na terénne rozlíšenie oboch príbuzných druhov.
Stály rezident tŕnistých húštin — na rozdiel od väčšiny severoamerických spevavcov drozdec dlhozobý nesťahuje sa — zostáva celoročne v rovnakom tŕnistom teritóriu juhového Texasu a východného Mexika. Jeho vernosť k biotopom hustých mesquitových a kaktusových húštin ho robí zraniteľným voči odlesňovaniu: vyše 95 % pôvodného biotopu v Rio Grande Valley bolo od 30. rokov 20. storočia premenených na poľnohospodársku pôdu (zdroj: Wikipedia EN).
Synchronické liahnutie — vzácnosť medzi thrashers — u väčšiny Mimidae sa mláďatá v hniezde liahnu postupne (asynchronicky). Drozdec dlhozobý je výnimkou — jeho mláďatá sa liahnu takmer súčasne (synchronicky). Tento fenomén bol zdokumentovaný ako jeden z rozlišovacích biologických znakov druhu (zdroj: Wikipedia EN).
Bočné mietanie zobáka — drozdec dlhozobý prehrabáva lístie a pôdu rýchlymi bočnými pohybmi zobáka (bill-sweeping), pričom odhoduje materiál nabok a dozadu, a potom potiahne zem nohami. Táto technika umožňuje odhaliť kobylky, chrobáky, slimáky a larvy ukryté pod povrchom — rovnaká metóda ako u drozdca červenkavého, no pri výrazne dlhšom zobáku je efektívnosť vyššia.
Parapatrický s drozdcom červenkavým — drozdec červenkavý a drozdec dlhozobý sú si najbližšie príbuzní v rámci rodu Toxostoma (tvoria takzvaný rufum superdruhovú skupinu spolu s drozdcom Cozumelem). Ich areály sa dotýkajú alebo mierne prekrývajú v severovýchodnom Texase — práve tu je rozlíšenie oboch druhov v teréne najdôležitejšie a najnáročnejšie. Drozdec červenkavý zimuje len do severného okraja areálu dlhozobého.
Melodickejší ako drozdec červenkavý — spev drozdca dlhozobého je odborníkmi hodnotený ako obzvlášť bohatý a hudobný, miestami jemnejší a muzikálnejší než spev drozdca červenkavého. Kým drozdec červenkavý opakuje každú frázu presne dvakrát, drozdec dlhozobý ich opakuje dvakrát až štyrikrát — a repertoár podobne zahŕňa stovky variácií fráz.
V praxi nie — a v USA dokonca nie je legálne. Drozdec dlhozobý je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA) v USA, ktorý zakazuje odchyt, držanie, predaj aj transport tohto druhu bez špeciálneho federálneho povolenia. V Európe nie je etablovaný v avikultúre a nechová sa. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — akékoľvek chovateľské informácie sa vzťahujú len na odborné záchranárske stanice s platným povolením, nie na bežný domáci chov.
Tri kľúčové terénne znaky: (1) Zobák — drozdec dlhozobý má výrazne dlhší a tmavší (nie hnedý) zobák, ktorý je výraznejšie zahnutý a oddeľuje sa od sivej tváre výrazne kontrastnejšie. (2) Farba očí — drozdec dlhozobý má oranžové až oranžovo-žlté oči; drozdec červenkavý má žlté oči. (3) Farba tváre — drozdec dlhozobý má sivú tvár a líca; drozdec červenkavý má ryšavohnedú. Drozdec dlhozobý má tiež celkovo belejší spodok s kontrastnejšími čiernymi škvrnami. Areály sa stretávajú len v severovýchodnom Texase.
Druh je stálym rezidentom juhového Texasu (od Rio Grande Valley severovýchodne po San Antonio a Aransas County) a východného Mexika (od Tamaulipas a Coahuila cez San Luis Potosí, Hidalgo až po centrálny Veracruz a Pueblu). Preferuje husté tŕnisté kroviny, mesquitové húštiny, riečne lemy s hustou vegetáciou. Nesťahuje sa — zostáva v rovnakom teritóriu celoročne. Jednotlivé blúdiace jedince boli zriedkavo zazrieté v Novom Mexiku a Colorade.
Je to všežravec s prevahou hmyzu a bezstavovcov — kobylky, chrobáky, pavúky, mäkkýše (slimáky, ulitníky), prípadne drobné žaby a jašterice. Doplnkom sú bobule, plody mesquitov a semená. Charakteristicky zobákom bočne mietie lístie a pôdu (bill-sweeping), aby odhalil skrytú korisť. Živočíšna bielkovina je kľúčová celoročne, nie len pri odchove mláďat.
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — teda nie je globálne ohrozený. Druh je stále bežný v rámci svojho obmedzeného areálu. Avšak vyše 95 % pôvodného biotopu (hustých mesquitových krovín) v Rio Grande Valley bolo premenených na poľnohospodársku pôdu od 30. rokov 20. storočia, čo spôsobilo výrazný pokles populácie práve v tejto oblasti. Druh nie je zaradený v CITES. V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act.
Spev je bohatý, hlasný a melodický — samec prednáša dlhé variačné série fráz, každú opakuje dvakrát až štyrikrát. Opisovaný je ako obzvlášť hudobný a jemnejší než spev drozdca červenkavého. Bežnou hláskou je ostré chak (poplašná) a rýchly tresk (teritoriálna). Samce spievajú od marca do polovice leta, zvyčajne z vyvýšeného bidla. Druh nespieva v noci.
Samica znáša 2–5 vajec (typicky 3–4) modrastobielej farby so červenohnedými a sivými škvrnami do pohárového hniezda umiestneného 1,2–2,5 m vysoko v tŕnistých kroviskách. Inkubácia trvá 13–14 dní; inkubujú obaja rodičia. Mláďatá vyletia po 12–14 dňoch. Unikátnou črtou druhu je synchronické liahnutie mláďat — liahnu sa takmer súčasne, čo je medzi thrashers vzácnosť. Druh hniezdí typicky dvakrát ročne.