Mimidae (spevákovité / drozdcovité)
Drozdec červenkavý je jedným z najvýnimočnejších severoamerických spevákov — samec sa vyšplhá na viditeľné bidlo na vrchole stromu alebo kroviny a prednáša dlhé premenlivé série melodických fráz. Výskum zdokumentoval vyše 1 100 typov piesní usporiadaných do až 1 971 rôznych piesní; podľa novších odhadov môže celkový počet fráz presiahnuť 3 000. Každú frázu opakuje práve dvakrát — to ho odlišuje od speváka mnohohlasého (Mimus polyglottos), ktorý frázy opakuje trikrát a viac. Melódia má podľa pozorovateľov kvalitu hudobných nástrojov — klarinetu, pikoly, husiel, flauty. Bežnou hlasovou hláskou je ostré, hlasné „smack“ (zvuk ako plesknutie pier), vydávané najmä pri ochrane hniezda. Drozdec červenkavý nespieva v noci — na rozdiel od speváka mnohohlasého je výlučne denný spevák. Repertoár nie je čistou mimikrou, ale originálnymi vlastnými frázami.
Samec spieva z vyvýšeného bidla (koruna stromu, vyvýšený krík) dlhé variačné série melodických fráz, každú opakujúc presne dvakrát. Tokový spev je veľmi hlasný a počuteľný na veľkú vzdialenosť. Samec háji teritórium veľké 2–10 akrov voči iným samcom a aktívne napadá votrelcov. Párenie je väčšinou monogamné (zriedka dochádza k výmene partnera). Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života.
Hniezdo stavajú obaja rodičia — otvorené misovité zo splietaných vetvičiek a trávy, vystlané jemnou trávou a koreňmi. Umiestnené zvyčajne 1,5–2,5 m nad zemou v hustých tŕnitých kroviskách (ruže, borievky, slivky), niekedy na zemi. Samica znáša 3–5 vajec (zriedka 2–6) bledej modrastobelej alebo zelenkastej farby s ryšavohnedými škvrňami. Druh hniezdí 2, niekedy 3-krát ročne — pri strate hniezda sú možné náhradné znášky.
Na vajciach sedí prevažne samica (asi 70 % doby), samec ju občas vystrieda. Inkubácia trvá 11–14 dní (priemerne 12 dní). Počas inkubácie samec intenzívne háji teritórium a napadá predátorov blízkych hniezdu — zahŕňa aj ľudí. Viac ako 80 % vajec a mláďat je stratených na predátorov (hady, domáce mačky).
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia prevažne hmyzom a bezstavovcami. Živočíšna bielkovina (hmyz) je v tomto období absolútne nevyhnutná. Mláďatá opustia hniezdo po 11–12 dňoch (pri hmotnosti asi 2/3 dospelého), úplne osamostatnia sa po 17–19 dňoch (zdroj: Animal Diversity Web). Pri viacerých znáškach samec dokrmuje prvú znášku, kým samica inkubuje ďalšiu.
Juvenily majú šedé/olivové oči (namiesto žltých dospelcov) a menej výrazné pruhy na spodku; dospelé sfarbenie vrátane žltých očí nadobúdajú postupne počas prvého roka života. Učenie spevu začína skoro — prvý rok budujú základ repertoáru, ktorý sa potom celoživotne rozrastá. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku, maximálne dožitie vo voľnej prírode je 12 rokov (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web).
Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — väčšina jedincov hniezdí v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí. Prvácke prežívanie je nízke (len asi 35 % jedincov prežije prvý rok), no stúpa s vekom (75 % po treťom roku). Maximálne zdokumentované dožitie vo voľnej prírode je 12 rokov; v zajtí sa podobne uvádza 10–12 rokov (záchranársky chov — Animal Diversity Web, Wikipedia EN).
Drozdec červenkavý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pri človeku uniká do hustého krovíka a v zajtí sa nechová. Zákon Migratory Bird Treaty Act (MBTA) v USA zakazuje odchyt, držanie aj predaj tohto druhu bez špeciálneho povolenia. V záchranárskej starostlivosti o zranené jedince je cieľom minimalizácia stresu, tichá a pokojná väzba a čo najrýchlejší návrat do prírody — nie ochočenie. Jediný zmysluplný vzťah s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode alebo podpora jeho biotopu (výsadba bobúľnatých krovín, živé ploty).
Neusiluj sa o ochočenie — drozdec červenkavý je zákonom chránený voľne žijúci druh a chov bez povolenia je v USA trestný čin (Migratory Bird Treaty Act)
Pri náleze zraneného jedinca kontaktuj odbornú záchranársku stanicu pre vtáky — sám ho nedržia ani neliečiť bez povolenia (zákon EÚ a národné predpisy tiež zakazujú chov bez povolenia)
Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z diaľky ďalekohľadom — nepribližuj sa k hniezdu, druh je agresívny pri ochrane hniezda a môže zaútočiť
Najlepší spôsob pomoci druhu: vysadiť bobúľnaté kroviny (bez pesticídov) a živé ploty — prirodzený biotop v záhrade
Drozdec červenkavý sa v avikultúre (slovenské, české ani európske chovy) nepredáva ani nechová — ide o voľne žijúci severoamerický druh chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA, USA), ktorý zakazuje odchyt, transport, chov aj predaj divých jedincov bez špeciálneho povolenia. Legálna trhová cena preňho neexistuje; akákoľvek ponuka na predaj tohto vtáka by bola podozrivá z nezákonného odchytu. Druh nie je zaradený v CITES, no ochrana vyplýva priamo z amerického federálneho práva a všeobecných európskych predpisov o voľne žijúcom vtáctve. Stránka slúži výhradne na poznávanie a atlasové účely.
| Drozdec červenkavý | Spevák mnohohlasý (Mimus polyglottos) | Drozdec dlhozobý (Toxostoma longirostre) | Sivý škovránok (Oreoscoptes montanus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23,5–30,5 cm | 21–26 cm | 26–29 cm | 20–23 cm |
| Váha | 61–89 g | 45–58 g | 70–95 g | 35–49 g |
| Dožitie | max 12 r (vo voľnej prírode); 10–12 r záchranárska starostlivosť | do 8 r (divý); až 15 r v zajatí | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | voľne žijúci zákonom chránený druh — nechová sa; zákon MBTA (USA) | náročný — softbill strava, priestranná voliéra, hlasný nočný spev, silne teritoriálny; v USA MBTA | voľne žijúci zákonom chránený druh (MBTA), nechová sa | voľne žijúci zákonom chránený druh (MBTA), nechová sa |
| Stav IUCN | IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES; chránený zákonom MBTA | IUCN LC (stabilný), bez CITES; v USA chránený MBTA | IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA | IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA |
| Povaha | Hrdzavo-hnedý vrch, belavý spodok s výraznými tmavohnedými pruhmi, dlhý hrdzavý chvost, žlté oči, dlhý mierne zahnutý zobák, dve biele krídlové pásy; pohlavia totožné | Sivý vrch, belavý spodok BEZ pruhov, dlhý čierny chvost s bielymi vonkajšími perami, bledé žltasté oči, veľké biele krídlové škvrny; pohlavia totožné; výrazne menší a sivší ako drozdec | Veľmi podobný drozdcovi červenkavému, ale s výrazne dlhším zahnutým zobákom a skôr svetlosivou (nie belavou) tvárou; tmavá škvrna pri zobáku; tmaví strakaté spodok menej nápadný | Sivohnedý vrch, belavý spodok s jemnými tmavohnedými škvrnami; krátky chvost; biele vonkajšie perá chvosta viditeľné v lete; žlté oči rovnako ako drozdec; bez dlhého zahnutého zobáka |
| Areál | Husté kroviny, živé ploty, okraje lesov a záhrady východnej a strednej Severnej Ameriky; jediný thrasher prevažne vo vých. Amerike; čiastočne sťahovavý; štátny vták Georgie | Stály druh otvoreniarskej krajiny, predmestí, záhrad Severnej Ameriky, Karibiku, Mexika; frázy opakuje 3× a viac; spieva v noci; 5 štátnych vtákov USA | Juhový. USA (Texas, juhový. Mexiko a severný Stredná Amerika — pohraničné regióny); parapatrický s drozdcom červenkavým, areály sa mierne prekrývajú v Texase | Suchá šalvijová step a polootvoriená krajina záp. Severnej Ameriky — iný biotop než drozdec červenkavý (húštiny a lesy) |
Príznaky: Panika, nárazy do stien, poranenia krídel alebo zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn (capture myopathy)
Najväčšie riziko pre tento plachý divoký druh. Odchyt, transport a manipulácia bez skúseností spôsobujú smrteľný stres a fyzické poranenia. V záchranárskej starostlivosti je kľúčové ticho, tma, minimálna manipulácia a čo najrýchlejší návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere sekundárnym infekciám.
Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého krmiva, mokrej podestielky alebo zle vetraného prostredia — riziko najmä u stresovaných vtákov v záchranárskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé suché krmivo, hygienická väzba, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek jedeniu, nastŕpané perie, slabosť, apatia
Voľne žijúce drozdce bežne nesú črevné parazity (hlísty, kokcídie), ktoré sa pri zhoršenej kondícii (stres, poranenie) môžu premnožiť. Zranené jedince v záchranárskej starostlivosti je potrebné oddeliť a koproskopicky vyšetriť; antiparazitárna liečba patrí veterinárovi.
Príznaky: Žltasté povlaky v ústach a hrdle, sťažené prehĺtanie a dýchanie, chudnutie, letargia
Bičíkovec prenášaný kontaminovanou vodou alebo krmivom — riziko najmä pri kŕmení nevhodne skladovaným mäkkým krmivom alebo pri kontakte s inými infikovanými vtákmi. Prevencia: voda menená každý deň, hygiena misiek. Liečba metronidazolom podlieha vet. predpisu.
Príznaky: Matné operenie, slabosť, chudnutie, problémy s pečeňou, znížená imunita
Drozdec červenkavý nie je semenojed — je to softbill s potrebou hmyzu, bobúľ a vyvážených softbill peletov. Bez živočíšnej bielkoviny hrozí podvýživa a skrátenie života. V záchranárskej starostlivosti ponúkaj vždy aj živú alebo suchú živočíšnu zložku.
Rekordér severoamerického spevu — drozdec červenkavý drží titul najbohatšieho speváčskeho repertoáru spomedzi všetkých severoamerických vtákov. Výskum zdokumentoval vyše 1 116 typov piesní usporiadaných do až 1 971 rôznych piesní; podľa novších odhadov môže celkový počet fráz presiahnuť 3 000. Frázy opakuje vždy presne dvakrát — čím sa líši od speváka mnohohlasého (Mimus polyglottos), ktorý ich opakuje trikrát a viac. Melódiu spieval aj Henry David Thoreau popísal v diele Walden (1854).
Žlté oči a hrdzavý plášť — najnápadnejšie identifikačné znaky drozdca červenkavého sú nápadne žlté oči u dospelcov, výrazne hrdzavohnedý (ryšavý) vrch tela a dlhý zaokrúhlený hrdzavý chvost. Dve biele krídlové pásy sú viditeľné v pokoji aj v lete. Mláďatá majú šedé/olivové oči, dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne.
Unikátny lesný lovec pomocou bočného smetovania — drozdec červenkavý je jedným z mála spevákov, ktorý systematicky prehrabáva opadané lístie bočnými pohybmi zobáka (bill-sweeping), čím odhaľuje ukrytý hmyz, červy a iné bestavovce pod povrchom. Tvrdé žalude a orechy navyše búcha zobákom o tvrdý povrch alebo podložku, aby ich otvoril — podobne ako niektoré drozdy a straky.
Štátny vták Georgie a inšpirácia NHL — drozdec červenkavý je od roku 1970 štátnym vtákom štátu Georgia (USA), kde je súčasťou regionálnej identity. Inšpiroval aj názov bývalého hokejového klubu Atlanta Thrashers (NHL, 1999–2011), ktorý bol pomenovaný práve podľa neho. Vtáctvo Georgie považuje drozdca za jeden z najcharakteristickejších hlasov štátu.
Jediný thrasher žijúci prevažne východne od Skalistých hôr — z asi 10 druhov rodu Toxostoma je drozdec červenkavý jediný s areálom prevažne vo východnej a strednej časti Severnej Ameriky (od Atlantiku po centrálne pláne); ostatní thrasheri obývajú juhozápad USA, Mexiko a stredoamerickú krajinu. Dva poddruhy: nominátny T. r. rufum (východ) a T. r. longicauda (centrálne oblasti).
Agresia pri hniezdení — drozdec červenkavý patrí medzi najodhodlanejšie obranáre hniezda spomedzi severoamerických spevákov. Aktívne napadá hady, vrany, straky, domáce mačky aj ľudí — nárazy zobáka sú citeľné. Napriek tomu viac ako 80 % vajec a mláďat sa nestane dospelými predovšetkým vinou hadov a mačiek (Wikipedia EN, Audubon).
Klesajúca populácia napriek LC statusu — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no North American Breeding Bird Survey zaznamenal pokles populácie o cca 37 % v rokoch 1966–2019 (cca 1 % ročne). Príčiny zahŕňajú stratu hustých krovín a živých plotov v poľnohospodárskej krajine, urbanizáciu a parazitizmus kukučky hnedohlavej (Molothrus ater).
Čiastočne sťahovavý — nočný migrant — väčšina populácie na juhu USA (od Virgínie po Floridu a Texas) je stála celoročne; severné populácie (Kanada, severné USA) migrujú na krátke vzdialenosti nočne na juhovýchod USA na zimovanie. Nejde teda o dlhého migranta, ale o druh so skôr zmiešaným sťahovavým statusom.
Zakladateľský efekt repertoáru — repertoár drozdca červenkavého nie je vrodený, ale naučený. Mladé samce ho budujú počas prvého roka života a po celý život ho rozširujú — starší samci mávajú bohatší repertoár ako mladí. Napriek tomu, že druh patrí do čeľade mimikov (Mimidae), jeho frázy sú väčšinou originálne a nie kopírovaním iných druhov — na rozdiel od severného mocker (Mimus polyglottos), ktorý skutočne imituje.
V praxi nie — a v USA dokonca nie je legálne. Drozdec červenkavý je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA) v USA, ktorý zakazuje odchyt, držanie, predaj aj transport tohto druhu bez špeciálneho federálneho povolenia. V Európe nie je etablovaný v avikultúre a nechová sa. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — akékoľvek chovateľské informácie sa vzťahujú len na odborné záchranárske stanice s platným povolením, nie na bežný domáci chov.
Kľúčové znaky: (1) žlté oči — výrazné u dospelcov (juvenily majú sivé/olivové); (2) hrdzavo-hnedý vrch tela a dlhý hrdzavý chvost; (3) výrazné tmavohnedé pruhy na belavom spodku; (4) dlhý mierne zahnutý zobák; (5) dve biele krídlové pásy. Od drozda speváka (Turdus philomelos, európsky) sa líši hrdzavohnedým (nie hnedým) vrchom, oveľa dlhším chvostom, žltými (nie tmavými) očami a dlhším zahnutým (nie priamym) zobákom. Od speváka mnohohlasého (Mimus polyglottos) sa líši hrdzavou (nie sivou) farbou, prúžkovaným (nie čistým) spodkom a kratšími bielymi krídlovými škvrnami.
Najväčší zdokumentovaný spomedzi všetkých severoamerických vtákov. Výskum zdokumentoval vyše 1 116 typov piesní zoradených do až 1 971 rôznych piesní; niektoré novšie odhady hovoria o viac ako 3 000 fráz celkovo. Charakteristicky každú frázu opakuje presne dvakrát — čím sa odlišuje od speváka mnohohlasého, ktorý frázy opakuje trikrát a viac. Repertoár nie je vrodený, ale naučený celoživotne — starší samci mávajú bohatší repertoár.
Je to všežravec s prevahou hmyzu — celkovo asi 63 % jeho potravy tvorí živočíšna hmota: chrobáky, kobylky, húsenice, cikády, pavúky, dážďovky, slimáky. Zvyšok tvoria bobule, žalude, orechy, ovocie a semená. Charakteristicky loví bočnými pohybmi zobáka v opadanom lístí; tvrdé žalude búcha zobákom o tvrdý povrch alebo podložku. Na jar a lete prevažuje hmyz (odchov mláďat), v jeseni a zime bobule a žalude.
Áno — štátny vták štátu Georgia (USA) od roku 1970. Je jedným z najcharakteristickejších hlasov tohto štátu. Inšpiroval aj názov bývalého hokejového klubu NHL Atlanta Thrashers (1999–2011). Ďalší vtáky rodu Toxostoma (napr. California Thrasher, Curve-billed Thrasher) sú ikonickými vtákmi iných štátov USA, no drozdec červenkavý je jediný druh rodu s areálom prevažne vo východnej Severnej Amerike.
Čiastočne — južné populácie (od Virgínie po Floridu a Texas) sú stále celoročne; severné populácie (Kanada, severné USA) migrujú na krátke vzdialenosti nočne na juhovýchod USA na zimovanie. Nie je to dlhý migrant — nejde o tisíce kilometrov, ale o relatívne krátky presun v rámci Severnej Ameriky. Väčšina populácie prezimuje v južnom a strednom USA.
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), teda nie je ohrozený v medzinárodnom zmysle. Avšak populácia dlhodobo klesá — North American Breeding Bird Survey zaznamenal pokles o cca 37 % v rokoch 1966–2019 (cca 1 % ročne), hlavne kvôli strate hustých krovín a živých plotov v poľnohospodárskej krajine. Nie je zaradený v CITES. V USA je napriek tomu chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt, predaj aj chov divých jedincov bez povolenia.
Maximálne zdokumentované dožitie vo voľnej prírode je 12 rokov (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web). Prvácke prežívanie je nízke — len asi 35 % jedincov prežije prvý rok (predovšetkým vinou predátorov: hadov, mačiek, dravcov); od tretieho roku stúpa prežívanie na asi 75 %. V záchranárskom chove sa uvádza podobných 10–12 rokov.