Drozdár dvojfarebný (Cossypha dichroa)

Muscicapidae (muchárovité)

Drozdár dvojfarebný

Cossypha dichroa — jeden z najlepších afrických spevákov a majstrovský napodobňovateľ z vždyzelených lesov juhovýchodnej a južnej Afriky — mäkkozobec s tmavou hlavou a oranžovým spodkom, pre skúsenejších chovateľov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern — vďaka rozsiahlemu výskytu vo vždyzelených lesoch juhovýchodnej a južnej Afriky a populácii hodnotenej ako stabilná. Druh nie je v CITES.
Dĺžka19–20 cm
Hmotnosť~30 g
Dĺžka života~8–12 r (v zajatí)
Spevákšpičkový — bohatý spev + majstrovská mimika
Areáljuhovýchodná a južná Afrika
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

42% 28% 15% 11% STRAVA zloženie
Živá hmyzia potrava — múčiare, cvrčky, zofóbasy, švábiky (základ jedálnička) 42%
Hmyzožravá (insektivórna) zmes / softbill pelety — kvalitný univerzálny mäkkozobý krm 28%
Iné bezstavovce — mnohonôžky, pavúky, larvy, chrobáky, dážďovky (blízke prirodzenej strave) 15%
Mäkké ovocie a bobule — banán, hrozno, jablko, sezónne plody (dôležité najmä v zime) 11%
Varené vajce a nastrúhaná zelenina, doplnky vápnika a vitamínov 4%

Odporúčané potraviny

  • Múčiare (larvy Tenebrio molitor) — základná živá potrava, podávať s mierou kvôli tučnote
  • Cvrčky domové a stepné (Acheta, Gryllus) — výborný zdroj bielkovín, vhodné „gut-loaded" (predkŕmené)
  • Zofóbasy (Zophobas morio, „superworms") — väčšia, tučnejšia pochúťka pre dospelé vtáky
  • Hmyzožravá (insektivórna) zmes alebo kvalitné softbill pelety — univerzálny mäkkozobý krm ako denný základ
  • Dážďovky, mnohonôžky a malé slimáčiky — prirodzená a vďačná zložka stravy, blízka tomu, čo loví vo voľnej prírode
  • Švábiky (Blaptica dubia), pavúky, larvy chrobákov a iný drobný hmyz — striedanie pre pestrosť
  • Mäkké ovocie a bobule — kúsky banánu, hrozna, jablka, sezónne plody (v prírode dôležité najmä v zime)
  • Varené (na tvrdo) vajce nadrobno a nastrúhaná zelenina — príležitostný doplnok bielkovín
  • Doplnky vápnika (sépiová kosť) a vitamínov (najmä počas hniezdenia a pelichania)

Zakázané potraviny

  • Čisto zrnková (semienková) diéta — drozdár je mäkkozobec, semená nestrávi a podvyživí sa
  • Výhradne múčiare — jednostranná tučná strava vedie k obezite, problémom pečene a deficitu vápnika
  • Avokádo, čokoláda, kofeín, alkohol, slané a korenené zvyšky z kuchyne — toxické
  • Hmyz, mnohonôžky a dážďovky z chemicky ošetrených lokalít — riziko pesticídov a parazitov
  • Suchá, neobohacovaná hmyzia potrava bez „gut-loadingu" a bez vápnika — chudobná na živiny
Tip od odborníka Drozdár dvojfarebný je typický mäkkozobec (softbill) s výrazne hmyzožravou (insektivórnou) diétou — na rozdiel od zrnožravých amadín či kanárikov nedokáže žiť zo semien. V prírode loví prevažne hmyz a iné bezstavovce (chrobáky, larvy, mravce, pavúky, kliešte), s obľubou aj mnohonôžky a dážďovky, pričom v zime výrazne narastá podiel mäkkého ovocia a bobúľ. V chove tvorí základ jedálnička kvalitná hmyzožravá zmes alebo softbill pelety dostupné stále, doplnené pestrou živou potravou: múčiare, cvrčky, zofóbasy, švábiky, dážďovky, prípadne pavúky a larvy. Hmyz je vhodné „gut-loadovať" (24 h pred podaním ho nakŕmiť kvalitným krmivom a zeleninou) a posýpať vápnikovo-vitamínovým prípravkom, aby vták nemal deficit vápnika. Múčiare podávajte s mierou — sú tučné a návykové; ich nadbytok vedie k obezite a problémom pečene. Ako doplnok prijíma mäkké ovocie (banán, hrozno, jablko, sezónne bobule), varené vajce nadrobno a nastrúhanú zeleninu. Vždy musí byť k dispozícii čistá voda na pitie aj kúpanie — drozdár sa rád kúpe a operenie si udržiava v bezchybnom stave. V období hniezdenia a kŕmenia mláďat výrazne zvýšte podiel živého hmyzu a dážďoviek aj mäkkých „vaječných" zmesí, mladé sa odchovávajú takmer výlučne na bezstavovcoch.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Drozdár dvojfarebný je hlasný spevavý druh s vyššou hlasitosťou — patrí medzi najlepších afrických spevákov. Samec spieva silný, bohatý a premenlivý spev z vyvýšených miest či z koruny stromov, najmä za úsvitu a súmraku, ale aj cez deň. Spev je vnímaný ako mimoriadne hudobný a sýty, no práve jeho sila a vytrvalosť môžu byť v malom byte pre citlivé okolie rušivé. Charakteristickou črtou je výnimočná mimika — vták dokáže napodobniť hlasy desiatok iných druhov vtákov a aj ďalšie zvuky z okolia (zaznamenané je napodobňovanie ľudského hvízdania, štekotu psov či kvákania žiab). Mimo spevu vydáva tvrdé varovné a kontaktné tóny. Vďaka mimickým schopnostiam preberá zvuky z prostredia — to treba zvážiť pri umiestnení klietky.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Drozdár nie je maznavý „ručný" vták v zmysle papagája — je to čulý, teritoriálny a skôr plachý lesný spevavec, ktorý si drží odstup. Na rozdiel od dôverčivejšieho drozdára kapského je drozdár dvojfarebný plachejší obyvateľ hustého lesa a v húštine sa rád skrýva. V chove ide o pozorovacieho a spevavého vtáka, nie o spoločenského maznáčika. Pri trpezlivom chove od mladého veku si na chovateľa zvykne, prilieta na pamlsok a stráca časť plachosti, ale fyzický kontakt a hladkanie netoleruje. Chytanie do ruky je preň stresujúce a malo by byť len nevyhnutné (veterinár, prenos).
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi živý a pohyblivý druh — neustále poskakuje, prelieta a háda po hmyze, mnohonôžkach a dážďovkách v opadanke, pričom sa rád zdržiava v hustom poraste a podraste lesa. V prírode je to vták stálezelených (vždyzelených) lesov, najmä v hmlistom pásme (mistbelt), okrajov lesa a dobre zarastených záhrad. V chove potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru s vetvičkami, hustejším porastom, úkrytmi, vyvýšenými bidlami a možnosťou kúpania; v stiesnenej klietke býva nervózny a môže si poškodiť perie. Samec si energiu vybíja aj vytrvalým spevom a obhajobou teritória.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Drozdár nenapodobňuje ľudskú reč ako papagáj, je však výnimočný mimik vtáčích hlasov a zvukov — patrí k najlepším napodobňovateľom medzi africkými spevavcami. Do svojho spevu vplieta napodobeniny volaní desiatok iných druhov vtákov a dokáže prebrať aj ďalšie zvuky z prostredia (doložené je napodobňovanie ľudského hvízdania, štekotu psov či kvákania žiab). Predpokladá sa, že táto vokálna mimika súvisí s akustickým prostredím a s obhajobou teritória. Z hľadiska „rozprávania" ide o mimiku v rámci spevu, nie o ľudskú reč.

Hlasový prejav a reč

5/5 hlasitosť

Drozdár dvojfarebný patrí medzi najcenenejších afrických spevavých vtákov — jeho spev je silný, mimoriadne bohatý, melodický a premenlivý, plný jasných flautových tónov, hvizdov, trilkov a kĺzavých nôt. Spev nesie ďaleko a samec spieva najintenzívnejšie za úsvitu a súmraku, často z vyvýšeného miesta alebo z koruny stromu. Najvýraznejšou črtou je výnimočná vokálna mimika — drozdár dokáže do svojho repertoáru zapliesť napodobeniny hlasov desiatok iných druhov vtákov a aj ďalšie zvuky z okolia (zaznamenané je napodobňovanie ľudského hvízdania, štekotu psov či kvákania žiab). Výskum afrických drozdárov rodu Cossypha ukázal, že napodobňované druhy zodpovedajú akustickému prostrediu, v ktorom vták žije. Mimo spevu vydáva tvrdé varovné a kontaktné tóny. Samica spieva oveľa menej a tichšie; „koncertný" spev je doménou samca.

Dokáže hovoriť? Drozdár nenapodobňuje ľudskú reč ako papagáj, je však výnimočný mimik vtáčích hlasov a zvukov z okolia. Samce preberajú volania desiatok iných druhov a vplietajú ich do vlastného bohatého spevu; doložené je aj napodobňovanie ľudského hvízdania, štekotu psov a kvákania žiab. Predpokladá sa, že mimika súvisí s akustickým prostredím a obhajobou teritória. Schopnosť napodobňovať je súčasťou jeho spevu, nie „rozprávania".

Typické zvuky

  • Silný bohatý melodický spev — jasné flautové tóny, hvizdy, trilky a kĺzavé noty, nesúci sa ďaleko
  • Napodobňovanie iných vtákov — vplieta volania desiatok cudzích druhov do vlastného repertoáru
  • Mimika zvukov z okolia — zaznamenané napodobňovanie ľudského hvízdania, štekotu psov či kvákania žiab
  • Súmračný a úsvitový spev — najintenzívnejšie prejavy na začiatku a konci dňa, často z koruny stromu
  • Tvrdé varovné volanie — ostré tóny pri vyrušení a obrane teritória
  • Kontaktné a tikavé tóny — tlmené zvuky pri pohybe v hustom poraste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie v zajatí — intenzívny spev samca (na južnej pologuli vrchol jar — september–november)
Hniezdenie — v prírode prevažne október až začiatok januára (jar a leto južnej pologule); v zajatí pár vo voliére
Inkubácia (~15–19 dní) + odchov mláďat do vyletenia (~14–15 dní) a ďalšie dokrmovanie
Prevažne rezidentný lesný druh — bez pravidelnej diaľkovej migrácie (časť severných vtákov v zime klesá do nižších polôh)
Preperovanie (pelichanie) po hniezdení — dočasne tichší spev
Samec spieva väčšinu roka, vrchol na jar a za úsvitu/súmraku

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný až náročnejší druh — vhodný pre chovateľa so skúsenosťou s mäkkozobcami. Vyžaduje priestrannú klietku/voliéru s hustejším porastom, hmyzožravú diétu so živou potravou a rešpektovanie teritoriality aj plachosti. Pre úplného začiatočníka, ktorý chce nenáročného speváka, je vhodnejší kanárik alebo pekinský slávik.
Priestor Priestranná klietka alebo voliéra s dostatkom dĺžky na let, s vetvičkami, hustejším porastom, úkrytmi, vyvýšenými bidlami a kúpeľníkom. Optimálne samostatná voliéra na samca alebo zladený pár; v miešanej spoločnosti len s vtákmi rovnakej alebo väčšej veľkosti.
Deti v domácnosti Drozdár dvojfarebný je nádherný a temperamentný spevák, no skôr „pozorovací" a plachejší než „maznací" vták — pre rodiny s deťmi je vhodný najmä ako okrasný a spevavý druh do voliéry, nie ako miláčik na hranie. Deti môže nadchnúť jeho silný melodický spev, výnimočná schopnosť napodobňovať desiatky iných vtákov aj zvuky z okolia a kontrastné oranžovo-tmavé sfarbenie. Druh je však čulý, teritoriálny a v zajatí plachejší, zle znáša chytanie a hluk, preto je dôležité rešpektovať jeho pokoj a klietku umiestniť tam, kde ho deti nebudú stresovať. Edukatívne témy pre deti: čo je mäkkozobec a prečo žerie hmyz, mnohonôžky a dážďovky namiesto semien, ako sa vtáky učia spev a napodobňujú zvuky z prostredia, ako drozdár žije v hmlistých lesoch južnej Afriky, a prečo je dôležité chovať vtáky odchované v zajatí. Starostlivosť o živú hmyziu potravu a špecifické nároky druhu robia z drozdára chov pre staršie deti pod dohľadom skúseného chovateľa, nie pre úplných začiatočníkov.
Hlučnosť Spev je príjemný a hudobný, ale silný a vytrvalý — v rodinnom dome či na vidieku zvyčajne bez problémov, v paneláku alebo tenkostennom byte môže prekážať citlivým susedom. Samec spieva najmä ráno a podvečer, často z vyvýšeného miesta, a nesie sa ďaleko; navyše vďaka mimike preberá aj zvuky z okolia. Pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu domácnosti aj okolia.
Verdikt odborníka Drozdár dvojfarebný (Cossypha dichroa) je pomerne veľký africký mäkkozobec (softbill) z čeľade muchárovité (Muscicapidae) a blízky príbuzný drozdára kapského aj povestnej šámy (rod Cossypha). Druh formálne opísal nemecký prírodovedec Johann Friedrich Gmelin v roku 1789; kedysi bol rod radený k drozdovitým (Turdidae). Veľkosť a vzhľad: dĺžka približne 19–20 cm, ide teda o jedného z väčších drozdárov. Sfarbenie je nezameniteľné a kontrastné — tmavý, bridlicovo modro-čierny vrch tela (hlava, plášť a krídla), pričom uzdičky a ušné krovky bývajú ešte o čosi tmavšie než zvyšok hlavy, a sýto oranžové spodné telo (hrdlo, hruď a brucho) spolu s nápadne oranžovým kostrcom a vonkajšími chvostovými perami. Dôležitý rozlišovací znak: na rozdiel od drozdára kapského (Cossypha caffra) nemá biele obočie ani hrdzavú čiapku — hlava je celá tmavá. Pohlavia sú navzájom podobné, takže sa nedajú spoľahlivo rozlíšiť podľa peria; mladé vtáky sú hrdzavo škvrnité s tmavým stredom červenkastého chvosta. Areál: domovinou je juhovýchodná a južná Afrika — druh sa vyskytuje najmä v Juhoafrickej republike (od juhu Západného Kapska cez Východné Kapsko, KwaZulu-Natal a Mpumalangu po severné Limpopo) a v Eswatini, pričom severný okraj areálu zasahuje smerom k južnému Mozambiku. Obýva vždyzelené (stálezelené) afromontánne a pobrežné lesy, najmä v hmlistom pásme (mistbelt), ďalej okraje lesa a dobre zarastené záhrady; výškovo sa vyskytuje zhruba od nížin po vyše 1 500 m n. m.. Na rozdiel od dôverčivejšieho drozdára kapského je to plachejší obyvateľ hustého lesa, ktorý sa rád skrýva v poraste. Spev je jeho najväčšia devíza — patrí medzi najlepších afrických spevákov: jeho spev je silný, mimoriadne bohatý a premenlivý, a samec doň vplieta napodobeniny hlasov desiatok iných vtákov, ba aj ďalšie zvuky z okolia (doložené je napodobňovanie ľudského hvízdania, štekotu psov či kvákania žiab). Chov je stredne náročný až náročnejší a patrí skôr do rúk chovateľa so skúsenosťou s mäkkozobcami: drozdár vyžaduje priestrannú klietku alebo voliéru s hustejším porastom a úkrytmi, výhradne hmyzožravú (insektivórnu) diétu — kvalitnú softbill zmes/pelety doplnené o pestrú živú potravu (múčiare, cvrčky, zofóbasy, švábiky, dážďovky, mnohonôžky), mäkké ovocie (najmä v zime) a vápnikové doplnky — a možnosť každodenného kúpania. Druh je výrazne teritoriálny: samce bránia teritórium spevom aj útokmi, preto sa chová jednotlivo alebo v zladenom páre a nikdy nie spolu so slabšími drobnými vtákmi (napr. amadinami). V prírode hniezdi prevažne od októbra do začiatku januára: samica stavia objemné hniezdo v tvare čaše, najčastejšie do 5 m nad zemou v dutine či štrbine kmeňa, príležitostne aj na zemi, a znáška býva spravidla 3 vajcia (bledomodré, modrozelené, olivovozelené až olivovohnedé, niekedy s tmavými škvrnami). Inkubácia trvá približne 15–19 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 14–15 dňoch a rodičia ich dokrmujú ešte približne ďalších šesť týždňov. Z hľadiska ochrany je druh hodnotený ako málo dotknutý (IUCN LC) a nie je v CITES. Pri dobrej starostlivosti sa v zajatí spravidla dožíva približne 8–12 rokov. Pre chovateľa je drozdár dvojfarebný vďačný najmä ako špičkový spevák a okrasný druh, vyžaduje však znalosti, priestor a disciplínu pri kŕmení — pri správnej starostlivosti odmení majiteľa živým správaním a jedným z najkrajších a najbohatších afrických spevov v domácom chove.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Vždyzelené (stálezelené) afromontánne a pobrežné lesy, najmä v hmlistom pásme (mistbelt), okraje lesa a dobre zarastené záhrady v juhovýchodnej a južnej Afrike
Drozdár dvojfarebný je vták vždyzelených lesov — vyhľadáva najmä hmlisté afromontánne a pobrežné lesy (mistbelt), ich okraje a hustý podrast, vystupuje aj do dobre zarastených záhrad pri lese. Na rozdiel od prispôsobivého drozdára kapského je plachejší a viazanejší na les, kde sa rád skrýva v hustom poraste a koruna stromov mu slúži ako spevné miesto. Hrabe v opadanke a na zemi loví hmyz, mnohonôžky a dážďovky. V chove oceňuje voliéru s vetvičkami, hustejším porastom, úkrytmi a vyvýšenými bidlami, ktorá kombinuje voľný priestor na let aj zákutia na skrytie.
Nadmorská výška
Zhruba od nížin (od ~30 m) po vyše 1 500 m n. m.; viazaný najmä na hmlisté horské a pobrežné lesy
Druh má široký výškový rozsah — vyskytuje sa od nížinných pobrežných lesov až po horské lesy nad 1 500 m n. m. Severnejšie populácie sa po hniezdení môžu z vyšších polôh sezónne presúvať do nižších, prevažne však ide o rezidentný (stály) lesný druh. Vyhľadáva súvislejší vždyzelený les a jeho okraje skôr než otvorenú kultúrnu krajinu.
Priestor (chov)
Priestranná klietka alebo voliéra s dĺžkou na let a vyvýšenými bidlami, s vetvičkami, hustejším porastom, úkrytmi a kúpeľníkom
Drozdár nepatrí do malej klietky — potrebuje dĺžku na prelietavanie, vyvýšené miesta na spev a najmä úkryty a hustejší porast, lebo je to plachejší lesný druh. Vhodná je samostatná voliéra na jedinca alebo pár s prirodzenými vetvami, hustejším porastom a plytkým kúpeľníkom (rád sa kúpe). Substrát umožňujúci hrabanie a živý hmyz na dohľadanie obohacujú jeho prejav a znižujú stres.
Teplota
Druh miernejšieho a vlhkejšieho afrického podnebia — optimálne ~15–26 °C, neznáša mráz a prievan
Hoci pochádza aj z chladnejších horských lesov, v našich podmienkach neznáša mráz ani prievan a chová sa v temperovanej miestnosti alebo vykurovanej voliére (v zime spravidla nad ~10–15 °C). Vonkajšiu voliéru možno využívať v teplej časti roka s prístupom do vyhriateho úkrytu; náhle ochladenie a vlhký chlad sú rizikové.
Vlhkosť a hygiena
Mierne vyššia vzdušná vlhkosť (vták hmlistých lesov), denne čistá voda na kúpanie aj pitie
Ako vták hmlistých vždyzelených lesov drozdárovi vyhovuje mierne vyššia vzdušná vlhkosť a možnosť pravidelného kúpania — operenie si udržiava vo výbornom stave, preto by kúpeľník s čistou vodou nemal chýbať. Dôležitá je hygiena pri kŕmení živým hmyzom, mnohonôžkami a dážďovkami — pravidelné čistenie misiek a voliéry predchádza črevným nákazám.
Spoločnosť
Striktne teritoriálny — chovať jednotlivo alebo v páre, nie s drobnými alebo slabšími vtákmi
Drozdár je výrazne teritoriálny, najmä samce v hniezdnom období — bránia teritórium spevom aj útokmi. Dvaja samci sa neznesú a samec môže napadnúť aj iné menšie vtáky, preto sa nesmie chovať so slabšími drobnými druhmi (amadiny, drobné astrildy). Najlepšie sa chová jednotlivo (na spev) alebo ako zladený pár v samostatnej voliére. Pri tvorbe páru treba postupovať opatrne a vtáky sledovať, kým sa nezladia.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Najmä jar a leto južnej pologule — v prírode prevažne október až začiatok januára

Samec sa predvádza silným, bohatým spevom z vyvýšených miest a korún stromov, do ktorého vplieta napodobeniny iných vtákov. V hniezdnom období je obzvlášť teritoriálny — bráni teritórium voči iným samcom. V chove sa pár tvorí opatrne, pod dohľadom, kým sa vtáky nezladia, a vyžaduje pokoj a dostatok úkrytov vo voliére.

Znáška
Typicky 3 vajcia

Vajcia sú bledomodré, modrozelené, olivovozelené až olivovohnedé, niekedy s tmavými škvrnami. Znáška býva spravidla 3 vajcia. Hniezdo je objemná čaša z rastlinného materiálu, najčastejšie umiestnená do 5 m nad zemou v dutine či štrbine kmeňa, príležitostne aj na zemi; v chove sa zakladá v polobúdke alebo hniezdnom koši v hustom poraste. Hniezdo stavia samica.

Inkubácia
Približne 15–19 dní

Na vajciach sedí prevažne samica, samec stráži teritórium a venuje sa jeho obrane. Inkubácia trvá približne 15–19 dní. Pokoj v okolí voliéry je v tomto období kľúčový — vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky.

Liahnutie
Mláďatá kŕmené takmer výhradne živými bezstavovcami

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmia ich obaja rodičia mäkkými živými bezstavovcami — drobné cvrčky, múčiare, larvy, húsenice, mnohonôžky a dážďovky. Práve v tomto období je nevyhnutný dostatok kvalitnej živej potravy a mäkkých vaječných zmesí; bez hmyzu mláďatá neprežijú.

Mláďatá
Hniezdo opúšťajú približne po 14–15 dňoch, dokrmované ešte asi 6 týždňov

Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo asi po 14–15 dňoch, no zostávajú závislé od rodičov ešte približne šesť týždňov. Mladé sú spočiatku hrdzavo škvrnité a nemajú výrazné kontrastné sfarbenie dospelých; chvost majú červenkastý s tmavým stredom. Dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne s vekom a pelichaním.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná dospelosť ~1. rok

Po osamostatnení treba mladé vtáky včas oddeliť od rodičov aj od seba, lebo s nástupom teritoriality sa začnú napádať. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom roku života. Keďže pohlavia sú si podobné, pohlavie sa pri chove často určuje podľa spevu samca alebo laboratórne.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Týždne až mesiace trpezlivej, pokojnej práce

Drozdár sa nedá „skrotiť" ako papagáj na maznanie — ide o čulý, teritoriálny a skôr plachý lesný spevavec. Na rozdiel od dôverčivejšieho drozdára kapského sa v zajatí rád skrýva, preto je „ochočenie" najmä o tom, že vták postupne stráca plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta na pamlsok. Cieľom je dôvera a pokoj vo voliére, nie kontakt do ruky. Kľúčové je tiché prostredie s úkrytmi, pravidelný režim a odmena živým hmyzom; hrubé chytanie dôveru zničí.

1

Umiestnite voliéru do pokojnej časti domácnosti s dostatkom úkrytov, aby sa plachejší vták cítil bezpečne a postupne si zvykol na pohyb ľudí.

2

Prvé dni len pokojne pracujte v okolí, hovorte tlmene a nerobte prudké pohyby — nechajte vtáka, nech sa udomácni a prestane sa skrývať.

3

Postupne podávajte obľúbenú živú potravu (cvrček, múčiar, dážďovku) z pinzety alebo z ruky pri mrežiach, vždy v rovnakom čase.

4

Keď vták prestane unikať a začne prilietať na kŕmenie, predlžujte čas blízkosti — odmeňujte pokoj, nikdy ho nenaháňajte.

5

Chytanie do ruky obmedzte na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos) a robte ho šetrne, aby ste nestratili vybudovanú dôveru.

Cena a kde kúpiť

približne 80 – 250 € za jedinca (kvalitný spievajúci samec spravidla drahší)

Cena kolíša podľa pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), pohlavia, kvality spevu a vyspelosti vtáka. Uprednostnite vtáky odchované v zajatí od preukázateľného chovateľa — nielen kvôli etike, ale aj pre lepšiu adaptáciu a zdravie. Keďže ide o afrického mäkkozobca, ktorý je medzi bežnými klietkovými vtákmi vzácny, býva dostupný len cez špecializovaných chovateľov; dovozové, divo odchytené vtáky bývajú stresované, zaparazitované a ťažšie sa udomácňujú.

Špecializovaní chovatelia mäkkozobcov a exotických spevavcov — najlepší zdroj zdravých, v zajatí odchovaných vtákov s informáciami o pôvode a strave.
Vtáčie burzy a chovateľské výstavy (cez kluby a zväzy chovateľov exotov) — možnosť vidieť vtáka naživo a pohovoriť si s chovateľom.
Renomované overené inzeráty (bazár, špecializované fóra) — len od preukázateľných chovateľov, ideálne s dokladom o odchove v zajatí.
Na čo si dať pozor Pred kúpou si vyžiadajte informácie o pôvode (odchov v zajatí vs. dovoz) a o doterajšej strave. Zdravý vták má hladké, kompletné operenie, jasné oči, čistý kloak a je čulý; samec by mal spievať. Vyhnite sa apatickým, načuchnutým vtákom s poškodeným perím. Keďže ide o mäkkozobca, overte si, či bol kŕmený hmyzožravou stravou — náhla zmena z nevhodnej diéty je riziková. Pre etiku aj úspech chovu jednoznačne uprednostnite vtáky odchované v zajatí pred divo odchytenými.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Drozdár dvojfarebný 19–20 cm Drozdár kapský 16–17 cm Drozdár červenohlavý 16–17 cm Šáma bielochrbtá 23–28 cm
Drozdár dvojfarebný Drozdár kapský Drozdár červenohlavý Šáma bielochrbtá
Dĺžka19–20 cm16–17 cm16–17 cm23–28 cm
Váha~30 g~28 g~28–37 g28–34 g
Dožitie~8–12 r~8–16+ r~8–12 r~10–15 r
Hlučnosť4/54/54/54/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaTmavá bridlicová hlava, chrbát a krídla (bez bieleho obočia), sýto oranžový spodok, kostrec a vonkajší chvostSivý vrch, oranžové hrdlo a hruď, oranžový kostrec, výrazné biele obočieHrdzavo-oranžová hlava a spodok, modrosivé krídla a chvost, bez bieleho obočiaSamec: čierna hlava a chrbát, oranžové bruško, biely trtáč, dlhý chvost
AreálJuhovýchodná a južná Afrika — špičkový spevák a majstrovský mimik, mäkkozobec vždyzelených lesovVýchodná a južná Afrika — výborný spevák a mimik, kongener, prispôsobivý obyvateľ záhradSubsaharská Afrika — kongener, mimoriadny mimik (napodobní hlasy desiatok druhov)Južná a JV Ázia — príbuzný rod Copsychus, špičkový spevák a mimik

Choroby a prevencia

Obezita a stukovatenie pečene (lipidóza)
vysoká

Príznaky: Nadváha, malátnosť, znížená aktivita a spev, dýchavičnosť

Najčastejší následok jednostrannej tučnej diéty — najmä prekrmovania múčiarmi a zofóbasmi. Drozdár má prijímať pestrú stravu s prevahou softbill zmesi a striedaním hmyzu, múčiare len ako doplnok. Prevencia: kontrola množstva tučného hmyzu, dostatok pohybu vo voliére a pestrý jedálniček.

Deficit vápnika a hypovitaminóza
vysoká

Príznaky: Slabosť, kŕče, deformity, problémy pri znáške, zlá kondícia operenia

Hmyz je chudobný na vápnik — bez „gut-loadingu" a vápnikovo-vitamínových doplnkov hrozí deficit, najmä u znášajúcich samíc a mláďat. Prevencia: posýpanie hmyzu vápnikom, sépiová kosť, kvalitná insektivórna zmes a doplnky vitamínov (vrátane D3 pri chove vnútri).

Črevné parazity a nákazy z hmyzu a dážďoviek
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie, načuchnuté perie, apatia

Pri kŕmení živým hmyzom, mnohonôžkami a dážďovkami a u divo odchytených vtákov je vyššie riziko endoparazitov (červy, prvoky). Prevencia: hygiena misiek a voliéry, kvalitný zdroj potravy, karanténa nových vtákov a v prípade príznakov rozbor trusu a liečba u veterinára so zameraním na vtáky (aviárna medicína).

Poškodenie peria a chvosta (stres, malý priestor)
stredná

Príznaky: Zalomený alebo skrátený chvost, oškubané či poškodené perie

V malej klietke si drozdár poškodzuje chvost o mreže a stres (najmä u plachejšieho lesného druhu bez úkrytov) môže viesť k oškubávaniu peria. Prevencia: dostatočne priestranná voliéra, pokoj, úkryty, hustejší porast a možnosť kúpania. Poškodené perie sa upraví až pelichaním, preto je dôležité odstrániť príčinu.

Prechladnutie a respiračné ochorenia
stredná

Príznaky: Načuchnuté perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nasršené v kúte

V našich podmienkach je drozdár citlivý na mráz, prievan a vlhkú zimu. Prevencia: temperovaný priestor (zvyčajne nad ~10–15 °C), žiadny prievan a postupné otužovanie pri prechode do vonkajšej voliéry. Pri príznakoch dýchacích ťažkostí vyhľadajte veterinára.

Prevencia Zdravie drozdára stojí na správnej mäkkozobej strave a kvalitnom prostredí. (1) Strava — základ tvorí kvalitná hmyzožravá (insektivórna) zmes alebo softbill pelety, doplnené pestrým, „gut-loadovaným" hmyzom, mnohonôžkami a dážďovkami posýpanými vápnikom a vitamínmi a mäkkým ovocím (najmä v zime); múčiare len s mierou, aby nedošlo k obezite. (2) Priestor — priestranná voliéra s dĺžkou na let, vetvičkami, hustejším porastom, úkrytmi, vyvýšenými bidlami a kúpeľníkom predchádza poškodeniu chvosta aj stresu plachého druhu. (3) Teplota — udržiavajte temperované prostredie (zvyčajne nad ~10–15 °C), bez prievanu a vlhkého chladu. (4) Hygiena — denne čerstvá voda a krmivo, pravidelné čistenie misiek a voliéry pre prevenciu črevných nákaz. (5) Karanténa — nové vtáky aspoň 3–4 týždne oddelene a po príchode zvážte rozbor trusu (najmä u dovozových jedincov). (6) Pravidelné sledovanie — kontrolujte hmotnosť, kondíciu operenia a chuť do jedla; pri apatii, riedkom truse či dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára so zameraním na vtáky (aviárna medicína). Pri zodpovednej starostlivosti je drozdár dlhoveký — v zajatí pri dobrej starostlivosti sa spravidla dožíva okolo 8–12 rokov, a odmení vás živým správaním a jedným z najkrajších afrických spevov.

Zaujímavosti

1

Tmavá hlava bez bieleho obočia — drozdár dvojfarebný má celú hlavu, chrbát a krídla bridlicovo modro-čierne a na rozdiel od drozdára kapského (Cossypha caffra) nemá biele obočie ani hrdzavú čiapku. Práve celistvo tmavá hlava je jeho najlepší rozlišovací znak.

2

Sýto oranžový spodok, kostrec a chvost — kontrastom k tmavému vrchu je sýto oranžové hrdlo, hruď a brucho a nápadne oranžový kostrec a vonkajšie chvostové perá. Druhové meno dichroa znamená po grécky „dvojfarebný" a vystihuje tento ostrý kontrast. Pohlavia sú navzájom podobné.

3

Jeden z najlepších afrických spevákov — jeho spev je silný, mimoriadne bohatý a premenlivý, plný flautových tónov, hvizdov a trilkov, ktorý sa nesie ďaleko. Práve preň dostal anglické meno „chorister" (zboristа/spevák) a patrí medzi najcenenejších spevavcov regiónu.

4

Majstrovský napodobňovateľ — drozdár je výnimočný mimik, ktorý do spevu vplieta napodobeniny hlasov desiatok iných druhov vtákov a dokáže prebrať aj ďalšie zvuky z okolia — zaznamenané je napodobňovanie ľudského hvízdania, štekotu psov či kvákania žiab.

5

Mäkkozobec — žerie hmyz, mnohonôžky a ovocie, nie semená — na rozdiel od amadín či kanárikov je drozdár hmyzožravý mäkkozobec (softbill). Loví hmyz, pavúky, kliešte a s obľubou aj mnohonôžky a dážďovky, pričom v zime výrazne stúpa podiel mäkkého ovocia; semená nestrávi.

6

Vták hmlistých lesov — domovom drozdára sú vždyzelené afromontánne a pobrežné lesy, najmä v hmlistom pásme (mistbelt) juhovýchodnej a južnej Afriky. Je to plachejší lesný druh, ktorý sa rád skrýva v hustom poraste — menej často vychádza do záhrad než príbuzný drozdár kapský.

7

Výrazne teritoriálny druh — samce sú najmä v hniezdnom období agresívne a bránia teritórium spevom aj útokmi. Dvaja samci sa neznesú, preto sa drozdár chová jednotlivo alebo v páre, nikdy nie so slabšími drobnými vtákmi.

8

Hniezdo nízko nad zemou, 3 vajcia — samica stavia objemné hniezdo v tvare čaše do 5 m nad zemou (najčastejšie v dutine či štrbine kmeňa, niekedy na zemi) a kladie spravidla 3 vajcia. Inkubácia trvá asi 15–19 dní, mláďatá vyletujú po 14–15 dňoch a rodičia ich dokrmujú ešte asi šesť týždňov.

9

Blízky príbuzný drozdára kapského aj šámy — patrí do rodu Cossypha (slov. drozdáre), spolu s drozdárom kapským a drozdárom červenohlavým; rod bol pôvodne radený k drozdovitým, dnes patrí k muchárovitým a je príbuzný aj povestnej šáme (rod Copsychus).

10

IUCN: málo dotknutý, nie je v CITES — vďaka stabilnej populácii v rozsiahlych lesoch južnej Afriky je hodnotený ako Least Concern a nie je zaradený v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Drozdár dvojfarebný
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Cossypha Vigors, 1825
Druh C. dichroa (Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — africký druh, chovaný len v zajatí (klietka/voliéra)
Poddruhy Druh formálne opísal nemecký prírodovedec Johann Friedrich Gmelin v roku 1789. Patrí do rodu Cossypha (slov. drozdáre), do ktorého sa radia ďalší cenení africkí speváci ako drozdár kapský (Cossypha caffra), drozdár červenohlavý (Cossypha natalensis) či drozdár bielokrký (Cossypha heuglini). Pôvodne bol rod radený medzi drozdovité (Turdidae), dnes patrí do čeľade muchárovité (Muscicapidae), k tzv. lastovičníkom/chochláčom (chats — drozdáre a príbuzné druhy). Druhové meno dichroa (z gréčtiny „dvojfarebný") vystihuje ostrý kontrast medzi tmavým vrchom tela a oranžovým spodkom. Druh je polytypický — uznávajú sa dva poddruhy líšiace sa veľkosťou a odtieňom sfarbenia: nominátny C. d. dichroa z juhu areálu a C. d. mimica zo severnejších, vnútrozemských častí.

? Často kladené otázky

Skôr nie — drozdár je mäkkozobec vhodný pre chovateľa, ktorý už má aspoň základné skúsenosti s hmyzožravými vtákmi. Vyžaduje priestrannú klietku alebo voliéru s hustejším porastom a úkrytmi (je plachejší), výhradne hmyzožravú (insektivórnu) diétu so zháňaním a chovom živej potravy, dávkovanie vápnika a vitamínov, temperované prostredie a rešpektovanie teritoriality. Pre úplného začiatočníka, ktorý chce nenáročného spievajúceho vtáka, sú vhodnejšie napríklad kanárik alebo pekinský slávik. Kto je však ochotný naučiť sa špecifiká mäkkozobcov, získa jedného z najlepších afrických spevákov s ohromujúcim repertoárom.

Drozdár je mäkkozobec s hmyzožravou stravou. Základ tvorí kvalitná hmyzožravá (insektivórna) zmes alebo softbill pelety dostupné stále, doplnené pestrou živou potravou: cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky a s obľubou aj dážďovky a mnohonôžky, prípadne pavúky a larvy. Hmyz je vhodné „gut-loadovať" (nakŕmiť 24 h pred podaním) a posýpať vápnikom a vitamínmi. Múčiare dávajte s mierou — sú tučné a vedú k obezite. Ako doplnok prijíma mäkké ovocie (banán, hrozno, jablko, bobule — v zime tvorí dôležitú časť stravy), varené vajce nadrobno a nastrúhanú zeleninu. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (semená nestrávi) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda). Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.

Pretože je výrazne teritoriálny a v hniezdnom období agresívny. Dvaja samci drozdára sa neznesú a samec môže napadnúť aj iné menšie či slabšie druhy (amadiny, drobné astrildy, kanáriky) — v uzavretej voliére to môže skončiť zranením alebo úhynom slabšieho vtáka. Samce bránia teritórium veľmi vehementne. Preto sa drozdár chová jednotlivo (najčastejšie samec na spev) alebo ako zladený pár v samostatnej voliére. Pri tvorbe páru treba postupovať opatrne a vtáky sledovať, kým sa nezladia.

Áno, a robí to majstrovsky. Drozdár dvojfarebný je jeden z najlepších afrických mimikov — samce bežne preberajú volania desiatok iných druhov vtákov a vplietajú ich do vlastného bohatého spevu, a doložené je dokonca napodobňovanie ľudského hvízdania, štekotu psov či kvákania žiab. Výskum ukázal, že napodobňované druhy zodpovedajú akustickému prostrediu, v ktorom vták žije. Nenapodobňuje však ľudskú reč ako papagáj — ide o mimiku v rámci spevu. Vzhľadom na túto schopnosť je dobré zvážiť, aké zvuky sú v okolí klietky, aby si ich vták nepreberal do spevu.

Drozdár nepatrí do malej klietky. Potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru s dostatočnou dĺžkou, aby mohol prelietavať, vyvýšené bidlá na spev a najmä úkryty a hustejší porast, lebo je to plachejší lesný druh. Ideálna je samostatná voliéra na jedinca alebo pár, vybavená prirodzenými vetvami, hustejším porastom alebo úkrytmi a plytkým kúpeľníkom (rád sa kúpe). Substrát umožňujúci hrabanie a dohľadávanie hmyzu vtáka zamestná a podporí prirodzené správanie. V stiesnenom priestore drozdár trpí, býva nervózny, môže si oškubávať perie a poškodiť chvost.

Drozdár dvojfarebný je africký druh z juhovýchodnej a južnej Afriky — vyskytuje sa najmä v Juhoafrickej republike (od juhu Západného Kapska cez Východné Kapsko, KwaZulu-Natal a Mpumalangu po severné Limpopo) a v Eswatini, pričom severný okraj areálu zasahuje smerom k južnému Mozambiku. Obýva vždyzelené (stálezelené) afromontánne a pobrežné lesy, najmä v hmlistom pásme (mistbelt), ich okraje a dobre zarastené záhrady. Vyskytuje sa zhruba od nížin po vyše 1 500 m n. m. Na rozdiel od dôverčivejšieho drozdára kapského je to plachejší obyvateľ hustého lesa.

Drozdár dvojfarebný je podľa IUCN hodnotený ako málo dotknutý druh (Least Concern) vďaka stabilnej populácii v rozsiahlych lesoch a nie je zaradený v CITES, takže jeho chov nie je obmedzený ako pri prísne chránených druhoch. Z etického aj praktického hľadiska však jednoznačne uprednostnite vtáky odchované v zajatí pred divo odchytenými — sú zdravšie, lepšie adaptované a ich nákupom nepodporujete tlak na voľne žijúce populácie. Pri kúpe si vyžiadajte informácie o pôvode vtáka a o doterajšej strave.

Drozdár dvojfarebný sa v zajatí pri dobrej starostlivosti spravidla dožíva približne 8–12 rokov; drobné drozdáre rodu Cossypha patria celkovo medzi pomerne dlhoveké spevavce. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom roku života. Keďže pohlavia sú si podobné, samce sa často rozlišujú podľa intenzívneho spevu. Dlhovekosť je ďalším dôvodom, prečo si chov treba dobre premyslieť — ide o dlhodobý záväzok a vták vyžaduje konzistentnú mäkkozobú stravu a priestor počas celého života.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Chorister Robin-Chat — Least Concern), BirdLife International DataZone (Chorister Robin-chat — Cossypha dichroa), Cornell Lab — Birds of the World (chrcha1),

 Video — Drozdár dvojfarebný

Drozdár dvojfarebný (Cossypha dichroa) — video o speve a chove

Drozdár dvojfarebný (Cossypha dichroa) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovensky (variant):   Drozdár spevavý, Česky:   Drozdík zpěvný, Anglicky:   Chorister robin-chat, Nemecky:   Lärmrötel (Spottrötel), Francúzsky:   Cossyphe choriste, Afrikánsky (miestne):   Lawaaimakerjanfrederik