Muscicapidae (muchárovité)
Drozdár červenohlavý patrí medzi najcenenejších afrických spevavých vtákov a zároveň medzi najlepších vtáčích napodobňovateľov vôbec — jeho spev je dlhý, melodický a hudobne pestrý, zložený z radu jasných flautových hvizdov, trilkov a kĺzavých tónov. Charakteristickou a obdivovanou črtou je mimika — do spevu vpletá napodobeniny hlasov desiatok iných druhov vtákov (vedecky doložené je až okolo 40 druhov, vrátane ich rýchlych duetov), pričom imituje najmä druhy zo svojho akustického okolia. Spieva najintenzívnejšie za úsvitu a súmraku a v hniezdnom období, často zo skrytého miesta v húštine. Predpokladá sa, že táto výnimočná schopnosť slúži aj obhajobe teritória a obohacovaniu repertoáru. Mimo spevu vydáva ostré varovné a kontaktné tóny. Samica spieva oveľa menej a tichšie; „koncertný" spev je doménou samca.
Drozdár červenohlavý je monogamný. Samec sa predvádza intenzívnym melodickým spevom s bohatou mimikou, často zo skrytého miesta v húštine. V hniezdnom období je teritoriálny — bráni teritórium voči iným samcom. V chove sa pár tvorí opatrne, pod dohľadom, kým sa vtáky nezladia; dôležitý je pokoj a dostatok úkrytov.
Vajcia sú olivovo sfarbené. Znáška býva 2–4 vajcia. Hniezdo je čašovitý útvar z rastlinného materiálu, dobre ukrytý v hustom poraste alebo v dutine stromu; v chove sa zakladá v polobúdke alebo hniezdnom koši ukrytom v hustom poraste voliéry.
Na vajciach sedí prevažne samica, samec stráži teritórium. Inkubácia trvá približne dva týždne (asi 13–15 dní). Pokoj v okolí voliéry je v tomto období kľúčový — keďže ide o plachý druh, vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov; samica ich v prvom týždni zahrieva. Kŕmia ich obaja rodičia mäkkými živými bezstavovcami — drobné cvrčky, múčiare, larvy, húsenice a dážďovky. Práve v tomto období je nevyhnutný dostatok kvalitnej živej potravy a mäkkých vaječných zmesí; bez hmyzu mláďatá neprežijú.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo asi po dvoch týždňoch, no zostávajú závislé od rodičov, ktorí ich ešte istý čas dokrmujú. Mladé sú spočiatku hrdzavo škvrnité a nemajú výrazné oranžovo-modrosivé sfarbenie dospelých; to sa vyvíja postupne s vekom a pelichaním.
Po osamostatnení treba mladé vtáky včas oddeliť od rodičov aj od seba, lebo s nástupom teritoriality sa začnú napádať. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom roku života. Keďže pohlavia sú si podobné, pohlavie sa pri chove často určuje podľa spevu samca alebo laboratórne.
Drozdár sa nedá „skrotiť" ako papagáj na maznanie — ide o čulý, plachý a teritoriálny spevavec. V prírode býva skrytý a opatrný, no v chove sa pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku stáva najmä tým, že stráca plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta na pamlsok. Cieľom „ochočenia" je dôvera a pokoj vo voliére, nie kontakt do ruky. Kľúčové je tiché prostredie, dostatok úkrytov, pravidelný režim a odmena živým hmyzom; hrubé chytanie dôveru zničí.
Umiestnite voliéru do pokojnej časti domácnosti s dostatkom úkrytov a hustejším porastom, aby sa plachý vták cítil bezpečne.
Prvé dni len pokojne pracujte v okolí, hovorte tlmene a nerobte prudké pohyby — nechajte vtáka, nech sa udomácni.
Postupne podávajte obľúbenú živú potravu (cvrček, múčiar, dážďovku) z pinzety alebo z ruky pri mrežiach, vždy v rovnakom čase.
Keď vták prestane unikať a začne prilietať na kŕmenie, predlžujte čas blízkosti — odmeňujte pokoj, nikdy ho nenaháňajte.
Chytanie do ruky obmedzte na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos) a robte ho šetrne, aby ste nestratili vybudovanú dôveru.
Cena kolíša podľa pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), pohlavia, kvality spevu a vyspelosti vtáka. Uprednostnite vtáky odchované v zajatí od preukázateľného chovateľa — nielen kvôli etike, ale aj pre lepšiu adaptáciu a zdravie. Keďže ide o afrického mäkkozobca, ktorý nepatrí medzi bežné klietkové vtáky, býva dostupný skôr cez špecializovaných chovateľov; dovozové, divo odchytené vtáky bývajú stresované, zaparazitované a ťažšie sa udomácňujú.
| Drozdár červenohlavý | Drozdár kapský | Šáma bielochrbtá | Dhjal orientálny | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15,5–19 cm | 16–17 cm | 23–28 cm | 19–23 cm |
| Váha | ~28–37 g | ~28 g | 28–34 g | ~31–42 g |
| Dožitie | ~7–12 r | ~8–16+ r | ~10–15 r | ~7–15 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Oranžová tvár, hrdlo, brucho a kostrec, hrdzavé temeno, modrosivý chrbát a krídla, BEZ bieleho obočia | Sivý vrch, oranžové hrdlo a hruď, oranžový kostrec, výrazné biele obočie | Samec: čierna hlava a chrbát, oranžové bruško, biely trtáč, dlhý chvost | Samec: modro-čierny vrch, biele bruško, biela škvrna na krídle, vztýčený chvost |
| Areál | Východná, stredná a južná Afrika — majstrovský mimik (až ~40 druhov), mäkkozobec, plachý obyvateľ húštin | Východná a južná Afrika — kongener rodu Cossypha, dôverčivý obyvateľ záhrad, výborný spevák a mimik | Južná a JV Ázia — rod Copsychus, špičkový spevák a mimik, mäkkozobec | Južná a JV Ázia — výborný ázijský spevák, mäkkozobec, národný vták Bangladéša |
Príznaky: Nadváha, malátnosť, znížená aktivita a spev, dýchavičnosť
Najčastejší následok jednostrannej tučnej diéty — najmä prekrmovania múčiarmi a zofóbasmi. Drozdár má prijímať pestrú stravu s prevahou softbill zmesi a striedaním hmyzu, múčiare len ako doplnok. Prevencia: kontrola množstva tučného hmyzu, dostatok pohybu vo voliére a pestrý jedálniček.
Príznaky: Slabosť, kŕče, deformity, problémy pri znáške, zlá kondícia operenia
Hmyz je chudobný na vápnik — bez „gut-loadingu" a vápnikovo-vitamínových doplnkov hrozí deficit, najmä u znášajúcich samíc a mláďat. Prevencia: posýpanie hmyzu vápnikom, sépiová kosť, kvalitná insektivórna zmes a doplnky vitamínov (vrátane D3 pri chove vnútri).
Príznaky: Riedky trus, chudnutie, načuchnuté perie, apatia
Pri kŕmení živým hmyzom a dážďovkami a u divo odchytených vtákov je vyššie riziko endoparazitov (červy, prvoky). Prevencia: hygiena misiek a voliéry, kvalitný zdroj potravy, karanténa nových vtákov a v prípade príznakov rozbor trusu a liečba u veterinára so zameraním na vtáky (aviárna medicína).
Príznaky: Zalomený alebo skrátený chvost, oškubané či poškodené perie, plachosť a panika
V malej klietke a bez úkrytov si plachý drozdár poškodzuje chvost o mreže a stres môže viesť k panike a oškubávaniu peria. Prevencia: dostatočne priestranná voliéra s úkrytmi a hustejším porastom, pokoj a možnosť kúpania. Poškodené perie sa upraví až pelichaním, preto je dôležité odstrániť príčinu.
Príznaky: Načuchnuté perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nasršené v kúte
Ako teplomilný africký druh je drozdár červenohlavý v našich podmienkach citlivý na chlad, mráz, prievan a vlhkú zimu. Prevencia: temperovaný priestor (zvyčajne nad ~15 °C), žiadny prievan a opatrné využívanie vonkajšej voliéry len v teplej časti roka. Pri príznakoch dýchacích ťažkostí vyhľadajte veterinára.
Hrdzavo-oranžová „červená" čiapka — drozdár červenohlavý má sýto oranžovo-hrdzavú tvár, hrdlo, hruď, brucho aj kostrec a väčšinu chvosta, kým chrbát a krídla sú kontrastne modrosivé až oceľovo bridlicové. Hrdzavo-oranžové temeno (čiapka) dalo druhu slovenské aj anglické meno (Red-capped robin-chat).
Majster vtáčej imitácie — patrí medzi najlepších afrických napodobňovateľov vôbec: do svojho spevu dokáže vpliesť napodobeniny hlasov desiatok iných druhov vtákov. Vedecky je doložené napodobňovanie až okolo 40 druhov, vrátane ich rýchlych duetov, pričom imituje najmä druhy zo svojho akustického okolia.
Odlíšenie od drozdára kapského — bez bieleho obočia — kým blízky drozdár kapský má výrazné biele obočie (supercílium), drozdár červenohlavý má čistú, jednoduchú oranžovú tvár BEZ bieleho obočia, na ktorej vyniká len veľké tmavé oko. To je jeden z najlepších rozlišovacích znakov.
Výborný a dlhý spev — okrem mimiky je jeho spev dlhý, melodický a premenlivý, zložený z radu jasných flautových hvizdov, trilkov a kĺzavých tónov; samec spieva najintenzívnejšie za úsvitu a súmraku, často zo skrytého miesta v húštine.
Mäkkozobec — žerie hmyz a dážďovky, nie semená — na rozdiel od amadín či kanárikov je drozdár hmyzožravý mäkkozobec (softbill). Na zemi loví chrobáky, húsenice, pavúky a s obľubou dážďovky, ako doplnok prijíma mäkké ovocie a bobule; semená nestrávi.
Plachý obyvateľ húštin a lesov — na rozdiel od dôverčivého drozdára kapského je drozdár červenohlavý skrytý a opatrný; drží sa v pobrežných a podhorských lesoch, lesných ostrovčekoch a hustom poraste a potravu hľadá prevažne na zemi v zatienenom podraste, hoci preniká aj do záhrad.
Teritoriálny a monogamný druh — samce sú najmä v hniezdnom období teritoriálne a bránia teritórium spevom aj útokmi. Dvaja samci sa neznesú, preto sa drozdár chová jednotlivo alebo ako zladený monogamný pár; o mláďatá sa starajú obaja rodičia.
Časti populácie migrujú — zatiaľ čo v niektorých oblastiach je drozdár červenohlavý celoročne rezidentný, inde sa správa ako čiastočný až úplný sťahovák a mimo hniezdenia sa presúva — tým sa líši od prevažne rezidentného drozdára kapského.
Tri poddruhy v rozsiahlom areáli — druh je polytypický s tromi uznávanými poddruhmi (natalensis, intensa, larischi), ktoré pokrývajú východnú, strednú a južnú subsaharskú Afriku a líšia sa odtieňom oranžovej a modrosivej.
IUCN: málo dotknutý, nie je v CITES — vďaka veľmi širokému areálu a prispôsobivosti je hodnotený ako Least Concern so stabilnou populáciou a nie je zaradený v CITES.
Skôr nie — drozdár je mäkkozobec vhodný pre chovateľa, ktorý už má aspoň základné skúsenosti s hmyzožravými vtákmi. Vyžaduje priestrannú klietku alebo voliéru s úkrytmi, výhradne hmyzožravú (insektivórnu) diétu so zháňaním a chovom živej potravy, dávkovanie vápnika a vitamínov, teplejšie temperované prostredie a rešpektovanie plachosti aj teritoriality. Pre úplného začiatočníka, ktorý chce nenáročného spievajúceho vtáka, sú vhodnejšie napríklad kanárik alebo pekinský slávik. Kto je však ochotný naučiť sa špecifiká mäkkozobcov, získa vynikajúceho speváka a majstrovského napodobňovateľa s bohatým repertoárom.
Drozdár je mäkkozobec s hmyzožravou stravou. Základ tvorí kvalitná hmyzožravá (insektivórna) zmes alebo softbill pelety dostupné stále, doplnené pestrou živou potravou: cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, húsenice a s obľubou aj dážďovky, prípadne pavúky a larvy. Hmyz je vhodné „gut-loadovať" (nakŕmiť 24 h pred podaním) a posýpať vápnikom a vitamínmi. Múčiare dávajte s mierou — sú tučné a vedú k obezite. Ako doplnok prijíma mäkké ovocie (banán, hrozno, jablko, bobule), varené vajce nadrobno a nastrúhanú zeleninu. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (semená nestrávi) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda). Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.
Pretože je teritoriálny a v hniezdnom období agresívny. Dvaja samci drozdára sa neznesú a samec môže napadnúť aj iné menšie či slabšie druhy (amadiny, drobné astrildy, kanáriky) — v uzavretej voliére to môže skončiť zranením alebo úhynom slabšieho vtáka. Samce bránia teritórium veľmi vehementne. Preto sa drozdár chová jednotlivo (najčastejšie samec na spev) alebo ako zladený monogamný pár v samostatnej voliére. Pri tvorbe páru treba postupovať opatrne a vtáky sledovať, kým sa nezladia.
Áno — a patrí medzi najlepších afrických napodobňovateľov vôbec. Samce bežne preberajú volania desiatok iných druhov vtákov a vplietajú ich do vlastného melodického spevu; vedecky je doložené napodobňovanie až okolo 40 druhov, vrátane ich rýchlych duetov. Výskum ukázal, že drozdár imituje najmä druhy zo svojho akustického okolia a že väčšiu šancu na napodobenie majú druhy s jednoduchšími hlasmi. Predpokladá sa, že táto vokálna mimika je súčasťou obhajoby teritória a obohacovania repertoáru. Nenapodobňuje však ľudskú reč ako papagáj — ide o mimiku v rámci spevu.
Drozdár nepatrí do malej klietky. Potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru s dostatočnou dĺžkou, aby mohol prelietavať, vyvýšené bidlá a najmä úkryty a hustejší porast, lebo ide o plachý druh. Ideálna je samostatná voliéra na jedinca alebo pár, vybavená prirodzenými vetvami, hustým porastom alebo úkrytmi a plytkým kúpeľníkom (rád sa kúpe). Substrát umožňujúci hrabanie a dohľadávanie hmyzu vtáka zamestná a podporí prirodzené správanie. V stiesnenom priestore bez úkrytov drozdár trpí, býva nervózny, môže panikáriť a poškodiť si chvost.
Drozdár červenohlavý je africký druh rozšírený vo východnej, strednej a južnej subsaharskej Afrike — od Kene, južného Somálska, juhozápadného Etiópie a Južného Sudánu (a samostatne od Nigérie po severnú Angolu) na juh až po Juhoafrickú republiku. Obýva pobrežné a podhorské lesy, lesné ostrovčeky, hustý porast a húštiny, no preniká aj do záhrad a okolia sídiel. Je to plachý a skrytý druh, ktorý sa drží v krytom poraste a potravu hľadá prevažne na zemi. V častiach areálu je rezidentný, inde čiastočne až úplne sťahovavý.
Drozdár červenohlavý je podľa IUCN hodnotený ako málo dotknutý druh (Least Concern) vďaka širokému areálu a stabilnej populácii a nie je zaradený v CITES, takže jeho chov nie je obmedzený ako pri prísne chránených druhoch. Z etického aj praktického hľadiska však jednoznačne uprednostnite vtáky odchované v zajatí pred divo odchytenými — sú zdravšie, lepšie adaptované a ich nákupom nepodporujete tlak na voľne žijúce populácie. Pri kúpe si vyžiadajte informácie o pôvode vtáka a o doterajšej strave.
V zajatí sa drozdár červenohlavý pri dobrej starostlivosti spravidla dožíva okolo 7–12 rokov. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom roku života. Keďže pohlavia sú si farbou podobné, samce sa často rozlišujú podľa intenzívneho spevu, prípadne laboratórne. Dlhovekosť je ďalším dôvodom, prečo si chov treba dobre premyslieť — ide o dlhodobý záväzok a vták vyžaduje konzistentnú mäkkozobú stravu, teplo a priestor s úkrytmi počas celého života.