Turdidae (drozdovité)
Drozd sťahovavý je jeden z najmelodickejších a najhlasnejších spevákov Severnej Ameriky. Pieseň samca je reťazec jasných píšťavých slabík, ktoré sa v angličtine onomatopoicky opisujú ako „cheerily, cheer-up, cheerily, cheer-up“ — stúpajú a klesajú v tóne pri pravidelnom rytme, s pauzou pred opakovaním. Samec začína spievať ešte pred svitaním a patrí medzi prvých solistov ranného speváckeho zboru (dawn chorus). Bežné hlasy zahŕňajú tiché „cuck“ alebo „tuk“ (kontaktná hláska), ostré „yeep“ alebo „peek“ (alarm) a opakovaný „chirr“ (stúpajúci chichot pri nebezpečenstve). Druh nespieva imitáciou — jeho repertoár je druhovo vrodený.
Samce prichádzajú na hniezdiská 2–3 týždne pred samicami a obsadzujú teritórium intenzívnym spevom z exponovaných bidiel. Spev začína ešte pred svitaním a trvá celý deň. Samica si vyberá partnera; väčšina párov je monogamných v rámci jednej sezóny, no môžu si vymeniť partnera pre ďalšiu znášku.
Samica stavia hniezdo sama — misovitá konštrukcia z trávy, listí a blata (pevný cementový základ po vyschnutí), vystelená jemnou trávou, vo výške 1,5–4,5 m. Znáška pozostáva z 3–5 svetlo-azúrových vajec — farba „robin-egg blue“ sa stala kultúrnym pojmom. Samica kladie 1 vajce každé 1–4 dni.
Samica inkubuje vajcia sama počas cca 14 dní (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web). Samec samica zásobuje potravou a háji teritórium. Počas inkubácie je samica na hniezde 75–95 % času; ranné hodiny venuje kŕmeniu.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia dážďovkami, hmyzom a larvami. Mláďatá opustia hniezdo po cca 13–14 dňoch (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web), no rodičia ich dokrmujú ďalší 1–3 týždne. Počas tejto doby samica môže začať stať druhé hniezdo.
Juvenilné drozdy majú tmavo škvrnitú hruď (nie jednofarebne oranžovú), mottled chrbát a bledšie škvrny na hlave — tento vzor chráni pred dravcom v prvých týždňoch. Dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním; pohlavne dozrievajú v prvom roku života a hniezdia nasledujúcu sezónu.
Drozdy dosahujú pohlavnú dospelosť v prvom roku života. Priemerné dožitie vo voľnej prírode je len asi 2 roky — iba 25 % mláďat prežije prvé leto. Najstarší zaznamenaný jedinec vo voľnej prírode žil 13 rokov a 11 mesiacov; v zajatí boli zaznamenané jedince do 14 rokov. (Zdroj: Animal Diversity Web, Cornell/AllAboutBirds)
Drozd sťahovavý je plachý pri fyzickom kontakte, hoci vo voľnej prírode dokáže byť prekvapivo dôverčivý (pohybuje sa blízko ľudí na trávniku). Nie je vhodný na ochočenie — v USA je chránený Zákonom o ochrane sťahovavých vtákov (Migratory Bird Treaty Act) a bez osobitného povolenia sa nesmie chovať ani v záchranárskych zariadeniach. Jediný zmysluplný kontakt s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode.
Neochoč — v USA je chov bez povolenia nelegálny (Migratory Bird Treaty Act); v SR je to voľne žijúci cudzokrajný druh bez bežnej chovateľskej základne
Ak chceš sledovať drozda, sadni si ticho v záhrade alebo parku — naučí sa tvoju prítomnosť tolerovať, ak ho neplaší
Pri náleze zraneného jedinca ho odovzdaj autorizovanej záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu a hluk
Pozorovanie hniezda nechaj z diaľky — drozd opustí hniezdo pri dlhom rušení
| Drozd sťahovavý | Drozd červenobruchý (Turdus rufiventris) | Drozd čierny (Turdus merula) | Drozd plavý (Turdus philomelos) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23–28 cm | 23–26 cm | 24–25 cm | 20–22 cm |
| Váha | 59–94 g | 68–93 g | 80–125 g | 60–90 g |
| Dožitie | priem. 2 r vo voľnej prírode; max. 14 r | do cca 10 r | do cca 5 r vo voľnej prírode | do cca 5 r vo voľnej prírode |
| Hlučnosť | voľne žijúci severoamerický druh — v SR nechová sa | stredne náročný, dostupný v avikultúre | voľne žijúci európsky druh, chránený SR zákon 543/2002 | voľne žijúci európsky druh, chránený zákonom |
| Stav IUCN | IUCN LC, chránený v USA (Migratory Bird Treaty Act) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Tehlovo-oranžová hruď, tmavosivý chrbát, čierna hlava s bielymi polmesiacovými škvrnami okolo oka, žltý zobák; samica bledšia; mláďa so škvrnitou hruďou | Sivohnedý vrch, biela hrdlo s hnedými prúžkami, výrazná oranžovo-hnedá hruď a brucho; podobná silueta ako T. migratorius, ale bez bielych okrúhlikov okolo oka | Samec intenzívne čierny s oranžovým zobákom a žltým očným krúžkom; samica hnedá, podsitá; najbližší európsky vizuálny ekvivalent k drahu sťahovavému, no úplne čierny chrbát ho odlišuje | Hnedý vrch, biela krémová spodná strana s hnedými škvrnami (vzor hrudie typický pre drozdy), žiadna oranžová; menší ako T. migratorius |
| Areál | Najrozšírenejší drozd Severnej Ameriky — hniezdi od Aljašky po Mexiko, zimuje od Mexického zálivu po Strednú Ameriku; sťahovavý | Argentína, Uruguaj, Brazília, Paraguaj; národný vták Brazílie (sabiá-laranjeira); v avikultúre dostupný a chovaný v Európe | Celá Európa vrátane SR; stály až prelietavý; bežný v záhradách a parkoch; nesmie sa chovať bez výnimky | Celá Európa, SR (hniezdny druh); sťahovavý; bežný lesný a záhradný druh |
Príznaky: Neurologické príznaky, trasenie, nekoordinované pohyby, letargia, úhyn; mnohé infikované jedince vykazujú len málo príznakov
Drozd sťahovavý je najdôležitejší amplifikačný hostiteľ vírusu West Nile v Severnej Amerike — komáre rodu Culex ho preferenčne picajú, udržujú tak vysokú vírusovú záťaž a prenášajú vírus aj na ľudí (keď drozdi migrujú, komáre sa obrátia na alternatívnych hostiteľov). Druh vírus prežíva, ale populačne ním utrpel. (Zdroj: Smithsonian/Science AAAS, NCBI PMC)
Príznaky: Kŕče, paralýza, dezorientácia, úhyn; tenšie škrupiny vajec v historickom prípade DDT
V 50.–60. rokoch 20. storočia spôsobilo rozsiahle chemické ošetrovanie brestov pre boj s chorobou DED (holandská choroba bresta) hromadné úhyny drozdov sťahovavých (otrávené dážďovky kumulujúce DDT). Práve tieto úhyny inšpirovali Rachel Carson pri písaní knihy Silent Spring (1962). Dnes hrozí podobné riziko cez neonikotinoidy v trávnikoch a poľnohospodárskej krajine. (Zdroj: Wikipedia EN)
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, chudnutie, zmena hlasu
Ako u všetkých drozdov, aj tu je riziko plesňových (Aspergillus) a bakteriálnych respiračných infekcií pri strese, vlhku alebo plesnivej potrave. Prevencia: suché, veterané prostredie, čerstvé krmivo a minimalizácia stresu. Liečba patrí k aviárnemu veterinárovi.
Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť
Voľne žijúce drozdy bežne nesú črevných parazitov; pri zhoršenej kondícii alebo stiesnenom prostredí sa premnožia. Trichomonas gallinae (spôsobuje trichomonózu=cropcanker) je obzvlášť rizikový. Liečba antiparazitikami patrí veterinárovi; karanténa nových/zranených jedincov je nevyhnutná.
Príznaky: Otrasenie mozgu, dezorientácia po náraze, zranenia zobáka a lebky
Drozdi sťahovaví patria medzi vtáky, ktoré najčastejšie hynú nárazmi do presklených plôch (okná, sklené dvorany), najmä počas nočnej migrácie. Odhaduje sa, že v USA takto ročne uhynie stovky miliónov vtákov. Zranené jedince zverujte záchranným staniciam.
Ikonická azúrová farba vajec — vajcia drozda sťahovavého sú tak charakteristicky svetlomodré, že odtieň bol pomenovaný „robin-egg blue“ a patrí do štandardných farebných palét v architektúre aj módnom dizajne
Prvý sólo-spevák úsvitu — samec drozda sťahovavého patrí medzi prvé vtáky, ktoré zaháňajú denný dawn chorus; v niektorých štúdiách spieval 30–60 minút pred astronomickým svitaním
Silent Spring a DDT — rozsiahle chemické ošetrovanie brestov pesticídom DDT v 50. a 60. rokoch 20. storočia malo za následok hromadné úhyny drozdov (otrávené dážďovky). Práve tieto úhyny inšpirovali Rachel Carson pri písaní legendárnej ekologickej knihy Silent Spring (1962), ktorá zmenila celú históriu modernej ekológie a ochrany prírody
Vizuálny lovec dážďoviek — druh loví dážďovky pohľadom, nie sluchom: typickým znakom je beh–zastavenie–naklopenie hlavy a pohľad na zem. Experimenty ukázali, že pri zakrytom výhľade (len sluch) nachádzajú dážďovky oveľa menej úspešne
Štátny vták troch štátov — drozd sťahovavý je oficiálnym štátnym vtákom štátov Connecticut (od 1943), Michigan (od 1931) a Wisconsin (od 1949), čím patrí k najvzácnejším vtáčím titulom v USA
Najpočetnejší drozdovitý vták sveta — s odhadovanou populáciou 370 miliónov jedincov patrí drozd sťahovavý medzi najpočetnejšie vtáčie druhy celej Severnej Ameriky; podľa niektorých zdrojov ide o druh s najväčšou odhadovanou populáciou spomedzi všetkých severoamerických vtákov
Vírus West Nile — nechcený amplifikátor — druh je hlavným zosilňovačom vírusu West Nile v Severnej Amerike: komáre (Culex) ho preferenčne picajú, vírus sa v jeho krvi pomnoží na vysoké titre a potom prechádza aj na ľudí keď sa drozdi koncom leta sťahujú a komáre sa obrátia na náhradných hostiteľov
2–3 generácie za sezónu — na rozdiel od väčšiny európskych drozdov má drozd sťahovavý 2–3 kompletné znášky za jednu sezónu (apríl–júl); rodičovský pár teda odchová 6–15 mláďat za rok, čo čiastočne kompenzuje vysokú mortalitu v prvom roku (75 %)
V praxi nie — v USA je chov bez federálneho povolenia priamo nelegálny (Migratory Bird Treaty Act). V Európe a na Slovensku sa tento severoamerický druh bežne nepredáva ani nechová; nemá záchytku v EÚ avikultúre. Ak vás zaujímajú drozdy pre voliéru, pozrite sa na druhy, ktoré sú dostupné v legálnom chove — napríklad drozd červenobruchý (Turdus rufiventris) z Brazílie.
Samec má intenzívnu tehlovo-oranžovú hruď, čiernu hlavu s výraznými bielymi polmesiacovými škvrnami okolo oka, tmavosivý chrbát a žltý zobák. Samica je celkovo bledšia a šedšia — hruď menej sýta, hlava skôr tmavosivá (nie čierna), sfarbenie celkovo menej kontrastné. Juvenilné jedince majú škvrnitú hruď podobne ako niektoré európske drozdy v prvom roku.
Druh je všežravec s pružnou stratégiou: celoročne asi 60 % plody a bobule (v zime až 90 %), 40 % dážďovky, hmyz a larvy (v lete a hniezdnej sezóne je podiel živočíšnej potravy vyšší). Dážďovky loví vizuálne — beží, zastaví, nakloní hlavu, identifikuje pohyb a udrí. Ráno prevláda živočíšna potrava, poobede plody.
Hniezdi prakticky v celej Severnej Amerike — od Aljašky a severnej Kanady po severnú Floridu, Mexiko a severné hory Strednej Ameriky. Zimuje od Floridského polostrova a oblasti Mexického zálivu cez celé Mexiko až po Guatemalu; niektorí jedinci zimujú oveľa severnejšie, ak nájdu hojné bobule. Migrácia prebieha v noci.
Spev samca je bohatá, melodická reťaz jasných píšťavých frász, ktorú Angličania onomatopoicky opisujú ako „cheerily, cheer-up, cheerily, cheer-up“ — tóny plynule stúpajú a klesajú pri pravidelnom rytme. Druh patrí medzi prvé vtáky dawn chorus — spieva ešte za tmy. Ďalšie hlasy: tiché „cuck/tuk“ (kontakt), ostré „peek/yeep“ (alarm), stúpajúci „chirr“ (chichotavý alarm).
Áno, v USA je chránený federálnym Zákonom o ochrane sťahovavých vtákov (Migratory Bird Treaty Act z roku 1918) — bez špeciálneho federálneho povolenia ho nemožno chovať, prepravovať ani zbierať jeho perie, vajcia ani hniezda. IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) s populáciou ~370 miliónov, no historicky utrpel masovými otravami DDT.
Vajcia sú svetlo azúrovo-modré, jasné a jednofarebné — táto farba sa stala natoľko ikonická, že odtieň bol pomenovaný „robin-egg blue“ a používa sa v dizajne, architektúre aj módnom priemysle. Znáška pozostáva z 3–5 vajec, inkubovaných samicou počas 14 dní.
Priemerné dožitie vo voľnej prírode je len asi 2 roky — väčšina jedincov hynie v prvom roku (len 25 % mláďat prežije prvé leto). Najstarší zaznamenaný volný jedinec žil 13 rokov a 11 mesiacov. V zajatí boli zaznamenané jedince až do veku 14 rokov, no chov bez povolenia je v USA nelegálny.