Turdidae (drozdovité)
Drozd malý je jeden z najslávnejších spevákov severoamerických lesov. Spev samca je vrstvená, éterická, flautová pieseň — samec spieva sériu jasných, čistých tónov, pričom každú frázu opakuje na inom výškovom stupni (vyššom alebo nižšom), čím vzniká meditačný, spirálovitý hudobný efekt podobný výškovým pomerom ľudskej hudby. Walt Whitman ho ospevoval v básni "When Lilacs Last in the Dooryard Bloom'd" a mnohí ho považujú za najkrajší zvuk prírody Severnej Ameriky. Bežné hlasy zahŕňajú tiché "čup" alebo "čúk" (pozývacia a alarmová hláska) a jemné kontaktné cikanie. Spev je najintenzívnejší ráno a večer. Druh nespieva imitáciou.
Samce prichádzajú na hniezdiská skôr ako samice a obsadzujú teritórium éterickým flautovým spevom. Každá samcova pieseň je séria frází, pričom každú opakuje na inom výškovom stupni — výsledok znie ako hudobné stupnice. Väčšina párov je monogamná v rámci jednej sezóny.
Samica stavia hniezdo sama — misovitá konštrukcia z trávy, lístia, machu a lišajníkov, umiestnená na zemi alebo nízko v kríku do výšky asi 1 m. Znáška pozostáva z 3–5 vajíčok (typicky 4), bledomodrých až zelenkastomodrých, niekedy s jemnými fľakmi (zdroje: Audubon, Animal Diversity Web). Samica kladie 1 vajce denne.
Samica inkubuje vajcia sama počas asi 12 dní (zdroje: Audubon, Animal Diversity Web / UMich). Samec v tomto období háji teritórium a samica ho krátkodobo opúšťa na kŕmenie. Vajíčka sú citlivé na narušenie.
Mláďatá sa liahnu krmivé (holé, slepé) — kŕmia ich obaja rodičia hmyzom, larvami a dážďovkami. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–15 dňoch (zdroj: Animal Diversity Web); rodičia ich ešte nejaký čas dokrmujú. Počas tejto doby samica môže začať stavať druhé hniezdo.
Juvenilné jedince sú sfarbené podobne ako dospelé, no majú menej výrazné škvrny na hrudi a jemnejšie farebné tóny. Dospelé sfarbenie vrátane výrazného bieleho očného krúžku nadobúdajú pri prvom pelichaní. Pohlavnú dospelosť dosahujú v prvom roku života.
Drozdy malé dosahujú pohlavnú dospelosť v prvom roku života. Maximum zaznamenaného dožitia vo voľnej prírode je 10 rokov a 10 mesiacov — jedinec opätovne odchytený pri krúžkovaní v Marylande v roku 2009 (zdroj: birdfact.com / USGS banding records); priemerné dožitie je výrazne nižšie. oiseaux.net uvádza orientačne 8 rokov. V zajatí sa druh bežne nedrží.
Drozd malý je plachý voľne žijúci lesný druh, ktorý sa neochočuje a v avikultúre sa prakticky nechová. Nie je vhodný na ochočenie — v USA ho chráni Zákon o ochrane sťahovavých vtákov (Migratory Bird Treaty Act) a bez osobitného federálneho povolenia ho nemožno chovať ani prepravovať. Jediný zmysluplný kontakt je tiché pozorovanie v lese, najlepšie ráno alebo podvečer, keď samec spieva éterickú flautovú pieseň.
Neochoč — v USA je chov bez federálneho povolenia priamo nelegálny (Migratory Bird Treaty Act); v SR je to cudzí, voľne žijúci druh bez chovateľskej tradície
Ak chceš sledovať drozda malého, vyjdi ráno alebo podvečer do ihličnatého lesa — počúvaj éterickú flautovú pieseň a sleduj z diaľky ďalekohľadom
Pri náleze zraneného jedinca ho odovzdaj autorizovanej záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu, drž v tme a tichu
Všimni si charakteristické dvíhanie a spúšťanie chvosta (tail-bobbing) — diagnostické správanie tohto druhu, ktoré ho odlíši od ostatných Catharus drozdov
| Drozd malý | Drozd hrdzavochvostý (Hylocichla mustelina) | Swainson's Thrush (Catharus ustulatus) | Drozd sťahovavý / American Robin (Turdus migratorius) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15–18 cm | 18–21,5 cm | 16–20 cm | 23–28 cm |
| Váha | 18–37 g | 40–72 g | 23–45 g | 59–94 g |
| Dožitie | max. 10 r 10 mes. vo voľnej prírode | max. 8 r 11 mes. | do cca 10 r | priemer 2 r vo voľnej prírode; max. 14 r |
| Hlučnosť | voľne žijúci severoamerický druh — v SR sa nechová | voľne žijúci severoamerický druh — v SR sa nechová | voľne žijúci severoamerický druh — v SR sa nechová | voľne žijúci severoamerický druh — v SR sa nechová |
| Stav IUCN | IUCN LC (stabilna populacia ~72 mil.), chraneny US Migratory Bird Treaty Act, bez CITES | IUCN NT (takmer ohrozený, pokles 50–60 % od 1966), chraneny US Migratory Bird Treaty Act | IUCN LC | IUCN LC, populacia ~370 mil. |
| Povaha | Teplohnedo-olivohnedý vrch s výrazne kontrastným hrdzavohnedým chvostom; biela spodná strana s tmavými škvrnami na hrudi; belasosivé boky; biely očný krúžok; ružové nohy; monomorfný — samec a samica rovnako sfarbení | Hrdzavá hlava a zátylek (najvýraznejšia farba smerem od temena); čistobiela spodná strana s veľkými, tučnými tmavými škvrnami; nápadný biely očný krúžok; ružové nohy; výrazne väčší a ťažší ako drozd malý | Rovnomerne olivohnedý alebo sivohnedý vrch BEZ hrdzavého chvosta; buffy (okrový) okuliarový krúžok namiesto bieleho — diagnostický odlíšovací znak od drozda malého; škvrny na hrudi podobné; nevykonáva tail-bobbing | Tehlovo-oranžová hruď, tmavosivý chrbát, čierna hlava, žltý zobák; oveľa väčší a bez škvrnatého vzoru na hrudi; výrazne iné sfarbenie než škvrnaté Catharus drozdy |
| Areál | Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Severnej Ameriky (Aljaška, Kanada, sever a hornaté oblasti USA); zimuje v južnej USA, Mexiku a Strednej Amerike; jediný Catharus zimujuci bežne v Sev. Amerike; stáhový druh | Hniezdi vo vlhkých listnatých lesoch východnej Severnej Ameriky, zimuje v tropických lesoch Strednej Ameriky (Mexiko–Panama); nočný migrant; vták Washingtonu D.C. | Hniezdi v boreálnych lesoch Kanady a severozápadu USA; zimuje hlboko v Južnej Amerike; dlhý migrant prelietavajúci Mexický záliv; nespieva v Sev. Amerike v zime | Najrozšírenejší a najznámejší drozd Severnej Ameriky; hniezdi od Aljašky po Mexiko; čiastočne sťahovavý; v záhradách a parkoch; nie je vo voľných lesoch ako drozd malý |
Príznaky: Vo voľnej prírode: znížená hniezdna úspešnosť, mláďatá hostiteľa podvyživené alebo vytlačené z hniezda; lokálny pokles hustoty hniezdiacich párov
Krahulík hnedohlavý kladie vlastné vajcia do hniezd drozda malého — hostiteľ vajcia inkubuje a mláďatá krahulíka kŕmi na úkor vlastných. U drozda malého je miera parazitizmu nižšia než u väčšieho drozda hrdzavochvostého, no v niektorých oblastiach ide o významnú hrozbu. V zajatí nie je relevantné (druh sa nechová).
Príznaky: Otras mozgu, dezorientácia, zranenia zobáka a lebky, úhyn
Drozd malý migruje v noci — keď je dezorientovaný svetelnými zdrojmi miest, naráža do osvetlených budov a okien. V USA takto ročne hynú stovky miliónov sťahovavých vtákov. Zranené jedince treba bezodkladne odovzdať záchrannej stanici.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, chudnutie, otvorený zobák pri dýchaní, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého, zanedbaného prostredia alebo plesnivej potravy — rizikové u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. po náraze do okna). Prevencia: suché, vetrané prostredie, čerstvá potrava. Liečba patrí k aviárnemu veterinárovi.
Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nastŕpané perie, slabosť, odmietanie potravy
Voľne žijúce drozdy bežne nesú črevných parazitov; pri strese alebo oslabenom imunitnom systéme sa premnožia. Trichomonas gallinae ohrozuje drozdy cez infikovanú potravu (slimáky, dážďovky). Karanténa zranených jedincov a koprologická kontrola sú nevyhnutné; liečba patrí veterinárovi.
Príznaky: Dezorientácia, kŕče, svalová slabosť, odmietanie potravy, úhyn
Neonikotinoidy a iné pesticídy ošetrujúce pôdu a rastliny zabíjajú hmyz, na ktorom drozd malý závisí, a môžu priamo otráviť vtáky požitím postrekovaných bezstavovcov. Táto hrozba pôsobí na populačnej aj individuálnej úrovni. Zranené jedince po otrave odovzdaj záchrannej stanici.
Hrdzavý chvost a tail-bobbing — kľúčový poznávací znak — najvýraznejším identifikačným znakom drozda malého je hrdzavohnedý chvost, ktorý zreteľne kontrastuje s hnedejším chrbtom. Ešte nápadnejšie je charakteristické správanie: vták pomaly dvíha chvost nahor a potom ho pomaly spúšťa späť (tail-bobbing). Žiadny iný Catharus drozd toto správanie nevykonáva tak pravidelne a výrazne.
Najkrajší hlas severoamerických lesov — spev samca drozda malého je považovaný mnohými ornitológmi a básnikmi za najkrajší zvuk prírody Severnej Ameriky. Samec spieva sériu čistých, flautových frází, pričom každú opakuje na inom výškovom stupni — výsledok znie étericky, meditačne a spirálovito. Vedecká analýza ukázala, že frekvenčné pomery frází zodpovedajú harmonickým pomerom ľudskej hudby.
Walt Whitman a báseň o Lincolnovi — americký básnik Walt Whitman zvečnil drozda malého v elégii "When Lilacs Last in the Dooryard Bloom'd" (1865), napísanej po atentáte na prezidenta Abrahama Lincolna. Spev drozda malého v básni symbolizuje smútok a nádej. Whitman opisuje jeho hlas ako "death's outlet song of life" (výstupná pieseň života zo smrti).
Štátny vták Vermontu — drozd malý bol v roku 1941 vyhlásený za officiálneho štátneho vtáka štátu Vermont (USA). Vermont Fish & Wildlife Department ho opisuje ako druha, ktorého éterický spev je neodmysliteľnou súčasťou prírody tohto štátu. Je to jediný štát USA, ktorého štátnym vtákom je druh z rodu Catharus.
Jediný Catharus zimujúci v Severnej Amerike — zo všetkých severoamerických Catharus drozdov (Veery, Gray-cheeked, Bicknell's, Swainson's Thrush) je drozd malý jediný, ktorý bežne zimuje v Severnej Amerike — v južných štátoch USA, zatiaľ čo ostatní migrujú hlboko do Južnej Ameriky. Práve preto je najodolnejší (hardiest) zo skupiny a prvý, ktorý sa na jar vracia na hniezdiská.
Hniezdenie v rôznorodých lesných biotopoch — drozd malý je výnimočne ekologicky plastický: hniezdi v borovicových lesoch, smrekovo-jedľovej tajge, sphagnových (torfových) biotopoch, druhoplodných lesoch na spáleniskách, horských lesoch smreka a jedle aj v kañonových lesoch. Táto adaptabilita vysvetľuje jeho rozsiahly a stabilný areál.
Osem poddruhov v troch geografických skupinách — druh je rozdelený na osem poddruhov v troch skupinách: východnú (olivohnedejšie sfarbenie), pacifickú pobrežnú a horskú (sivohnedejšie sfarbenie). Typová lokalita je ostrov Kodiak na Aljaške; pôvodný opis pochádza od Petra Simona Pallasa z roku 1811.
Populácia stabilná — kontrast s ohrozeným drozdočom — na rozdiel od príbuzného väčšieho drozda hrdzavochvostého (Hylocichla mustelina, IUCN NT, pokles 50–60 % od 1966) je populácia drozda malého odhadovaná na ~72 miliónov jedincov a zostáva celkovo stabilná; je to jeden z mála severoamerických lesných vtákov, ktorého populácia sa za posledné desaťročia nezmenšila alarmujúco.
V praxi nie. Drozd malý je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh — v USA je jeho chov bez federálneho povolenia priamo nelegálny (Migratory Bird Treaty Act). V Európe a na Slovensku sa bežne nepredáva ani nechová. Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Spev samca je éterická, vrstvená flautová pieseň — séria jasných, čistých tónov, kde každú frázu opakuje na inom výškovom stupni (vyššom alebo nižšom). Výsledok znie spirálovito a meditačne; vedci zistili, že frekvenčné pomery frází zodpovedajú harmonickým pomerom ľudskej hudby. Walt Whitman ho zvečnil v básni o Lincolnovi. Bežné hlasy sú tiché "čup" alebo "čúk" (alarm) a jemné kontaktné cikanie.
Kľúčové znaky: (1) Hrdzavohnedý chvost kontrastujúci s hnedejším chrbtom — najvýraznejší znak. (2) Tail-bobbing — charakteristické pomalé dvíhanie a spúšťanie chvosta, ktoré ostatné Catharus drozdy takto nevykonávajú. (3) Menej výrazné škvrny na hrudi ako u väčšieho drozda hrdzavochvostého (Hylocichla mustelina). (4) Od Swainson's Thrush sa líši hrdzavým chvostom (Swainson's má rovnomerne hnedý vrch a buffy (okrový) okuliarový krúžok namiesto bieleho). (5) Od Veery sa líši výraznejšími škvrnami a kontrastnejším hrdzavým chvostom (Veery má slabšie škvrny a červenohnedý vrch bez kontrastu chvosta).
Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch od Aljašky a celej Kanady po severovýchod a západ USA a hornaté oblasti stredozápadu. Zimuje v južnej časti USA (od Virgínie po Texas a Floridu), Mexiku a Strednej Amerike (po Guatemalu a Honduras). Je to jediný Catharus drozd, ktorý bežne zimuje v Severnej Amerike — ostatní príbuzní migrujú ďalej na juh.
Anglický názov Hermit Thrush (pustovníkový drozd) odráža samotársku povahu tohto druhu — na zimoviskách sa zdržuje väčšinou samostatne, na rozdiel od niektorých drozdov, ktoré tvoria kŕdle. Skrytý, tichý spôsob života v lesoch a tendencia vyhýbať sa otvoreným priestorom a ľudskému ruchu prispeli k tomuto pomenovaniu.
Samica znáša 3–5 vajíčok (typicky 4), bledomodrých až zelenkastomodrých. Inkubuje výlučne samica počas asi 12 dní (zdroje: Audubon, Animal Diversity Web). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–15 dňoch; rodičia ich ešte nejaký čas dokrmujú. Možné sú 1–3 znášky za sezónu.
IUCN hodnotí drozda malého ako najmenej ohrozeného (LC) s prevažne stabilnou populáciou (~72 miliónov). V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act — bez špeciálneho federálneho povolenia ho nemožno chovať, prepravovať ani zbierať jeho vajcia alebo perie. Nie je zaradený v CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný európsky druh), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.
Oba druhy patria do čeľade Turdidae (drozdovité), no do rôznych rodov: drozd malý (Catharus guttatus) je v rode Catharus, zatiaľ čo drozd hrdzavochvostý (Hylocichla mustelina) je jediný zástupca monotypického rodu Hylocichla. Drozd hrdzavochvostý je výrazne väčší (18–21,5 cm, 40–72 g oproti 15–18 cm, 18–37 g) a má výraznejšie, tučnejšie škvrny na spodku tela. Drozd malý má hrdzavý chvost, drozd hrdzavochvostý má hrdzavú hlavu a zátylek. Populácia drozda hrdzavochvostého dramaticky klesá (IUCN NT), kým drozd malý je stabilný (IUCN LC).