Drozd hrdzavochvostý (Hylocichla mustelina)

Turdidae (drozdovité)

Drozd hrdzavochvostý

Hylocichla mustelina — severoamerický lesný drozd s hrdzavou hlavou a flautovým spevom — samec harmonizuje sám so sebou pomocou Y-tvarovanej syrinxy

IUCN: NT (Near Threatened, 2021) | Near Threatened (takmer ohrozený). Populácia odhadovaná na 12–14 miliónov jedincov, no s dlhodobo klesajúcim trendom — medzi rokmi 1966 a 2014 klesla odhadom o 50–60 % (Partners in Flight; Breeding Bird Survey). Druh nespĺňa kritériá pre kategóriu Zraniteľný (VU), no pokles bol dostatočne rýchly a konzistentný na zaradenie do kategórie NT. Hlavné hrozby: fragmentácia lesov zvyšujúca parazitizmus hniezd krahulíkom hnedohlavým a predáciu, odzalesňovanie zimovísk v Strednej Amerike, vymývanie vápnika zo pôdy kyslými dažďami (pokles slimákov) a kolízie s budovami počas nočnej migrácie. Druh nie je zaradený v CITES. Chránený v USA zákonom Migratory Bird Treaty Act (1918). (Zdroj: Audubon Field Guide, BirdGuides / BirdLife; pozn.: Wikipedia EN cituje staršie hodnotenie LC — aktuálny stav podľa BirdLife/Audubon je NT.)
Dĺžka18–21,5 cm
Hmotnosť40–72 g
PôvodVýchod Severnej Ameriky, zimoviská Stredná Amerika
StravaBezstavovce, larvy, slimáky, plody
Dožitiemax. 8 r 11 mes. vo voľnej prírode

Výživa

  • Pôdne bezstavovce a larvy — hlavná zložka v hniezdnej sezóne; chrobáky, húsenice, mravce, cvrčky, pavúky, dážďovky, slimáky a malé salamandry lovené prevracaním lístia na zemi
  • Plody a bobule — dôležitá zložka od neskorého leta cez jeseň až po jar; dereň, cesmína, pišecník, baza a iné lesné plody
  • Vzdušný hmyz a pavúky — chrobáky, mole, šváby, kobyly; lovené príležitostne aj z konárov a vzdušne
  • Slimáky — dôležitý zdroj vápnika pre samice pred kladením vajec; citlivé na kyslé dažde (vápnik v pôde klesá)
Tip od odborníka Drozd hrdzavochvostý je v prírode všežravec s výraznou preferenciou pôdnych bezstavovcov — v hniezdnej sezóne (jar a leto) dominuje živočíšna potrava (chrobáky, larvy, dážďovky, slimáky, malé salamandry), kým od neskorého leta do jari tvorí až 40 % stravy mäkké plody a bobule (dereň, cesmína, baza). Základ potravy získava prevracaním lísťa na lesnom dne. Osobitne dôležité sú slimáky ako zdroj vápnika — samice ich potrebujú pred kladením vajec a pokles slimákov vplyvom kyslých dažďov je jednou z príčin úbytku populácie. Tento druh sa v avikultúre bežne nechová — je chránený zákonom a jeho potreby (priestranný lesný podklad, živé bezstavovce, migrácia) nie je možné v klietke naplniť. Uvedené odporúčania platia výlučne pre dočasné záchranárske situácie.

Hlasový prejav

Drozd hrdzavochvostý je jeden z najslávnejších hudobných spevákov severoamerických lesov. Spev samca je trojdielny: začína tichým prípravným frázovaním, nasleduje prenikavé „ee-oh-lay“ (alebo varianty „ee-oh-lee“, „ee-o-lay“) — éterická, flautová fráza s výraznou stúpajúcou a klesajúcou melódiou — a zakončuje ho vokálny tril so súčasne vydávanými nepármi tónov, ktorý znie ventrilokválne a zdanlivo sa zdrojom zvuku z rôznych strán. Toto je umožnené Y-tvarovanou syrinxou (dvojitou hrtanovou membránou): každá vetva syrinxy vibruje nezávisle, takže vták harmonizuje sám so sebou — hovorí sa o „vnútornom duete“. Bežné hlasy zahŕňajú tiché „bup, bup“ alebo „tut, tut“ (alarmová hláska), ostré „pit-pit-pit“ (popud k vzletu) a jemné kontaktné cikanie. Spev je intenzívny ráno a večer, v poludňajšom teple je tichší. Druh nespieva imitáciou.

Typické zvuky

  • Éterická flautová fráza — ústredná časť piesne samca, opísateľná ako "ee-oh-lay" alebo "ee-o-lee"; stúpajúca a klesajúca melódia, prenikavá a dalekosiahla, počuť ju desiatky metrov hlboko v lese
  • Simultánny tril — záverečná časť piesne produkovaná oboma vetvami Y-tvarovej syrinxy naraz; znie ventrilokválne a harmónia vzniká "vnútorným duetom" jedného vtáka so sebou samým
  • Alarmové hlásky "bup, bup" alebo "tut, tut" — tiché, opakované; vydávané pri blízkosti predátora alebo narušiteľa teritória; niekedy sprevádzané prudkým mávnutím chvosta
  • Ostré "pit-pit-pit" — séria krátkych hlasitých tlakov pred vzletom alebo pri intenzívnom plachu; kontaktné a poplašné signály mimo hniezdnej sezóny sú jemnejšie a nenápadnejšie

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a prílet na hniezdiská — samce prichádzajú skôr, obsadzujú teritórium éterickým spevom
Hniezdna sezóna — prvá znáška od polovice mája; možné 1–2 znášky za sezónu
Odchov mláďat — inkubácia 11–14 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–15 dňoch; obaja rodičia kŕmia
Pelichanie a príprava na ťah — po poslednej znáške; od polovice augusta začína migrácia
Zimovanie (október–marec) — nížinné tropické lesy Strednej Ameriky, od Mexika po Panamu
Nočný migrant: jeseň (august–október) odlet na juh, jar (apríl) návrat; niektorí jedinci sa vracajú na rovnaké zimoviská aj hniezdne teritóriá rok čo rok

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Biotop — voľne žijúci lesný druh
Zrelý vlhký listnatý alebo zmiešaný les s hustým podrástom, lesným dnom pokrytým lístím a blízkosťou vody; výška stromov nad 16 m je dôležitou podmienkou hniezdneho biotopu
Drozd hrdzavochvostý je biotopovo špecializovaný lesný druh — uprednostňuje zrelé, vlhké listnaté a zmiešané lesy s hustou vrstvou lístia na zemi, kde prevrácaním lístia loví bezstavovce. Kľúčová je kombinácia stromov vysokých aspoň 16 m, hustého podrástového pásma a blízkosti tečúcej vody. Na zimoviskách obýva nížinné tropické pralesy Strednej Ameriky. Druh sa v avikultúre nechová — klietka jeho nároky nedokáže naplniť.
Spoločenské správanie
Hniezdne páry sú teritoriálne; na zimoviskách sa niekedy združuje v zmiešaných kŕdloch; celkovo samotársky druh
Počas hniezdenia samec intenzívne háji teritórium (0,08–0,8 ha) spevom — spev nie je napodobňovaním súpera, ale unikátnym „podpisom“ každého samca (viac ako 50 variácií frází). Na zimoviskách sa niekedy združuje v malých zmiešaných kŕdloch. Druh je věrný teritóriu — rok čo rok sa vracia na rovnaké hniezdisko aj zimoviská.
Teplota a podnebie
Hniezdi v miernopásovom vlhkom lese; zimuje v tropickom prostredí Strednej Ameriky; citlivý na klimatické zmeny posúvajúce fenológiu hmyzu
Druh hniezdi v miernopásovom, vlhkom lesnom prostredí s dostupnosťou tečúcej vody a zimuje v teplých tropických nížinných pralesoch Strednej Ameriky. Klimatické zmeny posúvajú vrchol výskytu hmyzu (potravy) nezávisle od príletových termínov vtáka, čo môže negatívne ovplyvniť hniezdnu úspešnosť.
Hniezdenie — hniezdo a znáška
Misovité hniezdo z trávy, listov a blata vo vidlici konára vo výške 1,5–6 m; 2–4 bledozelenkasté bezznačkové vajíčka; inkubácia 11–14 dní
Hniezdo stavia výlučne samica — pevná misa z trávy, listov a rastlinného materiálu vystužená blatom (po vyschnutí tuhne ako cement), zvonku bez výstielky. Umiestňuje ho vo vidlici konára stromu alebo kra vo výške asi 1,5–6 m. Samica znáša 2–4 bledozelenkasté, bezznačkové vajíčka (podobné vajciam drozda sťahovavého, ale menšie); inkubuje výlučne samica počas 11–14 dní (priemer 13 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–15 dňoch; rodičia ich dokrmujú ďalej. Väčšina párov sa pokúša o 1–2 znášky za sezónu.
Kúpanie a hygiena
Rád sa kúpe v plytkej vode; v záhradách pri lese chętne využíva vtáčie kúpeľničky
Drozdy sú horliví kúpači — v prírode sa kúpu v plytčinách potokov a kaluží v lese. Čistá voda je pre ich zdravie peria dôležitá. V záhradách susediacich s lesom ich vtáčia kúpeľnička priláka.
Denný rytmus a nočná migrácia
Denný vták; migrácia prebieha v noci pomocou navigácie podľa hviezd a geomagnetic-kého poľa; citlivý na svetelné znečistenie miest
Drozd hrdzavochvostý je denný vták — aktívny od skoro rána do večera, spev je najintenzívnejší za úsvitu. Migrácia prebieha v noci, pričom vták naviguje podľa hviezd a geomagnetického poľa. Svetelné znečistenie miest ho dezorientuje a zvyšuje riziko kolízie s budovami, čo je jednou z príčin úhynov počas ťahu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadenie teritória
Apríl–máj (samce prichádzajú skôr ako samice)

Samce prichádzajú na hniezdiská niekoľko dní pred samicami a obsadzujú teritórium (0,08–0,8 ha) intenzívnym flautovým spevom. Každý samec má viac ako 50 variantov frází a na rozdiel od mnohých spevákov na súperovu pesničku odpovedá inou, nie rovnakou frázou — tým demonštruje šírku svojho repertoáru. Väčšina párov je monogamná v rámci jednej sezóny; jedinci sa rok čo rok vracajú na rovnaké hniezdne teritórium.

Hniezdo a znáška
Prvá znáška od polovice mája; možné 1–2 znášky za sezónu

Samica stavia hniezdo sama — misovitá konštrukcia z trávy, listov a blata (po vyschnutí tuhne), vo vidlici konára stromu alebo kra vo výške asi 1,5–6 m. Znáška pozostáva z 2–4 bledozelenkastých, bezznačkových vajíčok; samica kladie 1 vajce denne. Pre prvú znášku sú typicky 4 vajíčka, pre druhú 3. Vajíčka sú podobné vajciam drozda sťahovavého, ale menšie.

Inkubácia
11–14 dní (priemer 13 dní); inkubuje výlučne samica

Samica inkubuje vajcia sama počas 11–14 dní (priemer 13 dní) (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web). Samec v tomto období háji teritórium a samica ho krátkodobo opúšťa na kŕmenie. Vajíčka sú citlivé na narušenie — dlhšie rušenie vedie k opusteniu hniezda.

Vyliahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opustia hniezdo po 12–15 dňoch

Mláďatá sa liahnu krmivé (holé, slepé) — kŕmia ich obaja rodičia hmyzom, larvami, dážďovkami a neskôr aj plodmi. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–15 dňoch, rodičia ich však ešte 1–3 týždne dokrmujú. Počas tejto doby samica môže začať stavať druhé hniezdo.

Vývoj a opeřenie mláďat
Pohlavná dospelosť v prvom roku; juvenilné sfarbenie s bledšími škvrnami

Juvenilné jedince sú sfarbené podobne ako dospelé, ale majú bledšie, menej výrazné škvrny na hrudi a svetlejší vrch. Dospelé sfarbenie (vrátane plnohodnotného bieleho očného krúžku a výrazného vzora škvŕn) nadobúdajú pri prvom pelichaní. Pohlavnú dospelosť dosahujú v prvom roku života a hniezdia nasledujúcu sezónu.

Pohlavná dospelosť a dožitie
1. rok; max. zaznamenaných 8 rokov a 11 mesiacov (voľná príroda)

Drozdy hrdzavochvosté dosahujú pohlavnú dospelosť v prvom roku života. Maximum zaznamenaného dožitia vo voľnej prírode je 8 rokov a 11 mesiacov (zdroj: Animal Diversity Web, Wikipedia EN); priemerné dožitie je nižšie, údaje sa však medzi zdrojmi líšia (ročná prežiteľnosť dospelých ~70–75 %). V zajatí sa druh bežne nedrží, preto dáta o zajateckom dožití nie sú k dispozícii.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Drozd hrdzavochvostý 18–21,5 cm Drozd sťahovavý 23–28 cm Drozd pustovníkový / Hermit T… 15–18 cm Lesný piesok / Brown Thrasher 23–30 cm Drozd červenobruchý 23–26 cm
Drozd hrdzavochvostý Drozd sťahovavý (Turdus migratorius) Drozd pustovníkový / Hermit Thrush (Catharus guttatus) Lesný piesok / Brown Thrasher (Toxostoma rufum) Drozd červenobruchý (Turdus rufiventris)
Dĺžka18–21,5 cm23–28 cm15–18 cm23–30 cm23–26 cm
Váha40–72 g59–94 g18–38 g61–89 g68–93 g
Dožitiemax. 8 r 11 mes. vo voľnej prírodepriem. 2 r vo voľnej prírode; max. 14 rdo cca 10 r vo voľnej prírodedo cca 12 rdo cca 10 r
OchranaIUCN NT (takmer ohrozený), chránený US Migratory Bird Treaty Act, bez CITESIUCN LC, chránený US Migratory Bird Treaty ActIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaHrdzavá hlava a zátylek, hnedá chrbtica a krídla, čistobiela spodná strana s veľkými tučnými tmavými škvrnami, nápadný biely očný krúžok, ružové nohy; oba pohlavia rovnaké (monomorfný)Tehlovo-oranžová hruď, tmavosivý chrbát, čierna hlava s bielymi polmesiacovými škvrnami okolo oka, žltý zobák; výrazne väčší a bez hrdzavej farby na hlave; samica bledšiaHnedohnedo-sivý vrch, hrdzavý chvost (kontrastuje s hnedým chrbtom — rozlišovací znak), bledé sfarbenie bez hrdzavej hlavy; menší a menej škvrnatý ako drozd hrdzavochvostý; biely očný krúžok je prítomný, ale menej nápadnýHrdzavohnedý vrch (celý, nielen hlava), dlhý zahnutý zobák, žlté oči, dlhý chvost, prúžky (nie škvrny) na spodku; napriek podobnej hrdzavej farbe ľahko odlíšiteľný dlhším chvostom, zahnutým zobákom a žltými očamiSivohnedý vrch, biela hrdla s hnedými prúžkami, výrazná oranžovo-hnedá hruď a brucho; väčší ako drozd hrdzavochvostý, bez hrdzavej hlavy a bez výrazných škvŕn
AreálHniezdi vo vlhkých listnatých lesoch východnej Severnej Ameriky (od južnej Kanady po Floridu), zimuje v nížinných tropických lesoch od Mexika po Panamu; nočný migrantNajrozšírenejší drozd Severnej Ameriky — hniezdi od Aljašky po Mexiko, zimuje od Mexického zálivu po Strednú Ameriku; sťahovavý, populácia ~370 mil.Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Severnej Ameriky, zimuje v južnej časti USA a Strednej Amerike; jediný Catharus drozd zimujúci bežne v USAHniezdi vo voľných krovinách a záhradách východnej Severnej Ameriky; čiastočne sťahovavý; nie je príbuzný s drozdmi (čeľaď Mimidae)Argentína, Uruguaj, Brazília, Paraguaj; národný vták Brazílie; v avikultúre dostupný a legálne chovaný v Európe

Zaujímavosti

1

Vnútorný duet — spev dvoch tónov naraz — samec drozda hrdzavochvostého má Y-tvarovanú syrinxu (dvojitú hlasovú membránu). Každá vetva syrinxy vibruje nezávisle; v záverečnej časti piesne vták vydáva dva tóny súčasne a harmonizuje sám so sebou. Výsledok znie ako ventrilokválny tril, akoby hudba prichádzala z viacerých strán naraz. Smithsonianský zoologický park označil túto schopnosť za "singulárny hudobný zázrak".

2

Poetický obdivovateľ — Henry David Thoreau — americký básnik a prírodospisvateľ H. D. Thoreau o drozdovi hrdzavochvostom napísal: "Vždy keď ho človek počuje, je znova mladý a Príroda je v jarnom rozkvete." Spev tohto drozda je jedným z najčastejšie citovaných v celej anglickej prírodovede a literatúre.

3

Oficiálny vták Washingtonu D.C. — drozd hrdzavochvostý bol v roku 1967 vyhlásený za officiálneho vtáka hlavného mesta USA (District of Columbia). Dôvodom je jeho historická prítomnosť vo väčšine parkových lesov okolo mesta.

4

50–60 % pokles populácie od roku 1966 — počet hniezdiacich párov klesol medzi rokmi 1966 a 2014 o 50–60 % (Partners in Flight, zdroj: ABC Birds). Americký program Breeding Bird Survey (BBS) zaznamenal priemerný ročný pokles –1,3 % od roku 1966 do 2019. Druh je klasifikovaný ako "Tipping Point" (druh, ktorý za 50 rokov stratil viac ako polovicu populácie).

5

Kyslý dážď a vápenná kríza — vápnik je pre samice drozda hrdzavochvostého kriticky dôležitý (škrupiny vajec). Kyslé dažde ho vymývajú z pôdy, čím decimujú populácie lesných slimákov — hlavného zdroja vápnika. Výskum uverejnený v PNAS (Hames et al. 2002) priamo koreloval distribúciu druhu s pH pôdy a hustotou slimákov v postihnutých oblastiach.

6

Verný teritóriu — drozd hrdzavochvostý je neobyčajne verný svojim miestam: samce sa každý rok vracajú na to isté hniezdne teritórium a mnohé jedince sa vracajú aj na rovnaké zimné teritórium v Strednej Amerike. Táto vernosť miestam je výnimočná medzi migrantmi a umožnila vedcom sledovať históriu jedincov pomocou farebného kroužkovania.

7

Väčší ako ostatné Catharus drozdy — drozd hrdzavochvostý je najväčší zo škvrnatých drozdov Severnej Ameriky; je výrazne väčší, ťažší a nápadnejšie škvrnatý ako blízko príbuzné druhy rodu Catharus (Hermit Thrush, Swainson's Thrush, Veery). Práve veľkosť a výrazný biely očný krúžok sú prvým identifikačným znakom v teréne.

8

Nočný navigátor — migrácia prebieha v noci; vták naviguje kombináciou hviezd (hviezdicová mapa) a geomagnetického poľa Zeme. Svetelné znečistenie miest tvorí pre nočných migrantov smrteľnú pascu — dezorientácia vedie ku kolíziám s budovami.

Taxonomická klasifikácia

species Drozd hrdzavochvostý (Hylocichla mustelina)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Turdidae (drozdovité)
Rod Hylocichla Baird, 1864
Druh Hylocichla mustelina (Gmelin, 1789)
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode prirodzene nevyskytuje — severoamerický druh; ako prípadný vagrantný hosť bol zaznamenaný výnimočne v západnej Európe (napr. Madeire v roku 2015). V avikultúre sa bežne nechová.
Poddruhy Druh je monotypický — nerozoznávajú sa žiadne poddruhy (zdroj: Avibase, Wikipedia EN). Je jediným zástupcom rodu Hylocichla. Vedecký popis pochádza od Johanna Friedricha Gmelina (1789); rodové meno Hylocichla pochádza z gréčtiny (hyle = les, kichle = drozd), druhové meno mustelina z latinčiny (mustela = lasica, odkazuje na zamatovo-hnedú farbu peria).
Avibase_ID 8E1D9327B8DAFD54

? Často kladené otázky

V praxi nie. Drozd hrdzavochvostý je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh — v USA je jeho chov bez federálneho povolenia priamo nelegálny (Migratory Bird Treaty Act). V Európe a na Slovensku sa bežne nepredáva ani nechová; nemá základňu v EÚ avikultúre. Ak vás zaujímajú drozdy pre voliéru, pozrite sa na legálne dostupné druhy, napríklad drozd červenobruchý (Turdus rufiventris). Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter.

Spev samca je trojdielna éterická flautová pieseň — po tichom prípravnom frázovaní nasleduje prenikavé "ee-oh-lay" (alebo "ee-o-lee"), stúpajúca a klesajúca melódia, a záverečný ventrilokválny tril produkovaný súčasným vibráciou oboch vetiev Y-tvarovanej syrinxy. Vták tak harmonizuje sám so sebou — ide o tzv. "vnútorný duet". Básnik H. D. Thoreau ho opísal slovami: "Vždy keď ho človek počuje, je znova mladý." Bežné hlasy sú tiché "bup, bup" (alarm) a ostré "pit-pit-pit" pred vzletom.

Kľúčové znaky: (1) Hrdzavá (nie hnedá) hlava a zátylok — od temena po zátylek je farba najintenzívnejšia, smerom k chvostu bledne. (2) Výrazné, tučné tmavé škvrny na čistobielom spodku — oveľa výraznejšie ako u Catharus drozdov (Hermit, Swainson's, Veery). (3) Nápadný biely očný krúžok. Od Brown Thrasher sa líši kratším chvostom, okrúhlymi (nie prúžkovitými) škvrnami, tmavými (nie žltými) očami a kratším, rovným (nie ohnutým) zobákom.

Hniezdi vo vlhkých listnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky — od južnej Kanady (Manitoba, Ontario, Nova Scotia) po severnú Floridu a od atlantického pobrežia po rieku Missouri a východné Veľké pláne. Zimuje v nížinných tropických lesoch Strednej Ameriky od Mexika po Panamu. Je nočným migrantom; niektorí jedinci rok čo rok sa vracajú na rovnaké zimné teritórium.

Tri hlavné príčiny: (1) Fragmentácia lesov — na okrajoch les-pole stúpa predácia hniezd (krkavce, rakúny, šikmouhy) a parazitizmus krahulíka hnedohlavého (až 90 % v niektorých oblastiach). (2) Kyslé dažde — vymývajú vápnik zo pôdy, decimujú slimáky, čo ochudňuje zásoby vápnika pre samice (potrebný na škrupiny vajec). (3) Strata zimovísk — odzalesňovanie nížinných tropických lesov Strednej Ameriky (povinný zimný biotop). Celkový pokles od roku 1966: 50–60 %.

Áno, v USA je chránený federálnym zákonom Migratory Bird Treaty Act — bez špeciálneho povolenia ho nemožno chovať, prepravovať ani zbierať jeho vajcia, perie ani hniezda. IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT). Nie je zaradený v CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný európsky druh), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Samica znáša 2–4 bledozelenkasté, bezznačkové vajíčka (typicky 4 pri prvej znáške, 3 pri druhej). Inkubuje výlučne samica počas 11–14 dní (priemer 13 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–15 dňoch; rodičia ich ešte 1–3 týždne dokrmujú. Väčšina párov sa pokúša o 1–2 znášky za sezónu.

Najstarší zaznamenaný jedinec vo voľnej prírode dosiahol vek 8 rokov a 11 mesiacov (zdroj: Animal Diversity Web). Ročná prežiteľnosť dospelých jedincov je odhadom 70–75 %. Druh sa v zajatí bežne nedrží, preto dáta o zajateckom dožití nie sú k dispozícii.

ZDROJ: Wikipedia EN (Wood thrush — taxonómia, rozmery 18–21,5 cm / 30–40 cm / 48–72 g, identifikácia, spev, areál, biotop, hniezdenie 2–4 vajec, inkubácia 11–14 dní, hniezdo, dožitie max. 8 r 11 mes., IUCN,

 Video — Drozd hrdzavochvostý

Drozd hrdzavochvostý (Hylocichla mustelina) — spev a hlas v prírode

Drozd hrdzavochvostý (Hylocichla mustelina) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Wood Thrush, Česky:   drozd rezavohlavy, Nemecky:   Walddrossel, Španielsky:   Zorzalito Maculado, Francúzsky:   Grive des bois, Taliansky:   Tordo dei boschi, Holandsky:   Amerikaanse Boslijster, Portugalsky:   Tordo-dos-bosques, Poľsky:   drozdek rudy, Maďarsky:   erdei fulemulerigó, Rusky:   Лесной дрозд, Japonsky:   モリツグミ, Latinsky:   Hylocichla mustelina (Gmelin, 1789)