Turdidae (drozdovité)
Drozd červenobruchý patrí medzi najuznávanejších spevákov Južnej Ameriky — práve preto je národným vtákom Brazílie. Samec sa ozýva bohatým, ľubozvučným flautovým spevom zloženým z opakovaných melodických fráz; jedna pieseň trvá v priemere okolo 7 sekúnd a obsahuje približne 19 nôt s dôrazom okolo 2,3 kHz. Spev je individuálne premenlivý a v jednotlivých oblastiach sa líši; vtáky spievajú najčastejšie za úsvitu a za súmraku, miestami aj v noci, a vrchol speváckej aktivity pripadá na jar a začiatok hniezdnej sezóny (na južnej pologuli august–november), keď sa jeho hlas tradične spája s príchodom jari a dažďov. Okrem spevu vydáva aj rôzne volania — tlmené „pup-pup“ či „djok“ a ostré varovné „tsri“. Samec spieva výraznejšie než samica. V chove sa cení práve tento prirodzený spev, nie schopnosť napodobňovať zvuky.
Drozd červenobruchý je monogamný a vytvára sezónne páry. Samec sa v období toku ozýva intenzívnym flautovým spevom, ktorým obhajuje teritórium a láka samicu. Hniezdna sezóna na južnej pologuli pripadá zhruba na august až december a viaže sa na jar a dostatok potravy (dážďovky, hmyz, ovocie). Pár si bráni okolie hniezda.
Pár stavia miskovité hniezdo z vetvičiek, lístia, korienkov a blata, ktoré spevňuje stenu hniezda; umiestňuje ho v kríku, na strome alebo na stavbách v blízkosti ľudí. Samica znáša najčastejšie 2 až 3 vajcia, svetlé (modrozelenkavé) s tmavšími škvrnami. Za sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica počas približne 13–14 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda. V tomto období treba rušenie minimalizovať, aby samica neopustila znášku.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé drozdy potrebujú najmä bielkoviny z dážďoviek, hmyzu a lariev; bez ich dostatku mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za 13–16 dní. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Mladé vtáky sú matnejšie sfarbené a na spodku škvrnité.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať dážďovky, hmyz a ovocie. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva spravidla viac než 10 rokov; údaje o presnej dĺžke života vo voľnej prírode aj v zajatí sú menej podrobné, no ide o pomerne dlhovekého spevavca.
Drozd červenobruchý je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku“ sa spravidla nedarí — je prirodzene čulý a ostražitý. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbenú živú alebo ovocnú potravu z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi a spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na ruke. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu“ dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody, ovocia a živej stravy rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbenú pochúťku (múčny červ, kúsok ovocia) najprv cez mreže, neskôr z blízkosti vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu“ — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi, prirodzene správa a v pohode aj spieva.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, pohlavia (spievajúci samec býva drahší) a dostupnosti. Ide o mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, a v domovine je dnes chránený a chov regulovaný, preto je u nás vzácnejší a drahší. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Drozd červenobruchý | Drozd sivý | Saltátor sivý | Trupiál pomarančový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23–25 cm | 23–27 cm | 20,5–21 cm | 23–26 cm |
| Váha | 68–82 g | asi 74–76 g | 36–54 g | asi 60–80 g |
| Dožitie | spravidla >10 r | spravidla >10 r | ~8–12 r | >10 r (zajatie) |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Vrch hnedo-olivovo-sivý, brucho hrdzavo-oranžové, hrdlo belavé prúžkované, žltkastý očný krúžok; pohlavia podobné | Jednoliato hlinovo-hnedý, matnejší, bez výrazného oranžového brucha; pohlavia podobné | Olivovo-sivý so zelenkavými krídlami, sivá hruď, biele hrdlo; mohutný zobák | Žiarivo oranžovo-čierny, čierna maska, krídla a chvost; nápadne kontrastný |
| Areál | Východná/stredná/južná Južná Amerika — národný vták Brazílie, mäkkožravec (hmyz/dážďovky/ovocie), legendárny spevák | Mexiko–Kolumbia — národný vták Kostariky, príbuzný neotropický drozd, mäkkožravec | Juhovýchodná Južná Amerika — cenený spevák (similis = „podobný“ sabiá), všežravec, populácia mierne klesá pre úbytok biotopov | Severovýchodná Brazília (caatinga) — nápadný spevavec z čeľade vlhovcovité, obľúbený voliérový vták |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane drozdov. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) mäkkožravá strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo“.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, chudnutie napriek chuti do jedla, načuchrané perie, apatia
Drozd sa živí na zemi dážďovkami, slimákmi a hmyzom, ktoré bývajú medzihostiteľmi vnútorných parazitov (hlístovce, motolice, prvoky vrátane kokcídií). U vtákov kŕmených živou stravou je preto riziko vyššie. Prejavuje sa tráviacimi ťažkosťami a chudnutím. Prevencia: živá strava z bezpečného zdroja, hygiena, suchý čistý substrát a karanténa nových vtákov; lieči sa cielene podľa vyšetrenia trusu u veterinára.
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého substrátu alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže ovocie a živá strava sa rýchlo kazia a vlhký substrát plesnivie. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: krmivo vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia, čerstvosť živej stravy a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Národný vták Brazílie. Drozd červenobruchý je od roku 2002 národným vtákom Brazílie a od roku 1966 aj štátnym vtákom São Paula. V krajine ho dôverne poznajú pod portugalským menom sabiá-laranjeira.
Legendárny spevák. Patrí medzi najuznávanejších spevavcov Južnej Ameriky — samec spieva bohatý ľubozvučný flautový spev (jedna pieseň trvá v priemere okolo 7 sekúnd a obsahuje približne 19 nôt). Jeho spev sa tradične spája s príchodom jari a dažďov a opisujú ho aj brazílski básnici a pesničkári.
Hrdzavo-oranžové brucho. Vrch tela má hnedo-olivovo-sivý, no brucho a spodok sú nápadne hrdzavo-oranžové — odtiaľ slovenské aj anglické meno (rufous-bellied = červenobruchý). Hrdlo je belavé s tmavým prúžkovaním a okolo oka má žltkastý očný krúžok.
Pohlavia na nerozoznanie. Samec a samica sú sfarbením navzájom podobné; spoľahlivo ich možno odlíšiť skôr podľa správania a spevu (výrazne spieva najmä samec). Mladé vtáky sú matnejšie a na spodku škvrnité.
Mäkkožravec, ktorý hľadá potravu na zemi. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je drozd červenobruchý mäkkožravec a všežravec — veľa času trávi na zemi, kde prehrabáva lístie a loví dážďovky, hmyz a slimáky, doplnené o ovocie a bobule. To z neho v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Drozdy patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Mestský vták v celej východnej časti kontinentu. Patrí k najprispôsobivejším juhoamerickým drozdom a je bežný aj v sadoch, parkoch, záhradách a mestách. Areál pokrýva východnú, strednú a južnú Južnú Ameriku (Brazília, Bolívia, Paraguaj, Uruguaj, sever a stred Argentíny).
Veľmi početný a stabilný — IUCN LC. Druh je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); má mimoriadne rozsiahly areál (extent of occurrence približne 7,28 milióna km²), populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Hniezdo spevnené blatom. Pár stavia miskovité hniezdo z vetvičiek, lístia a blata v kríku alebo na strome. Samica znáša najčastejšie 2 až 3 vajcia, ktoré približne 13–14 dní zahrieva; mláďatá vyletujú približne za 13–16 dní.
V domovine dnes chránený. Hoci bol tradične obľúbeným klietkovým spevákom, dnes je v Brazílii chránený a jeho chov a odchyt regulované. V zájomnom chove preto kupujeme výhradne v zajatí odchované vtáky s legálnym pôvodom.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci je v prírode mimoriadne prispôsobivý a bežný aj v mestách, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu s pravidelnou živou hmyzou zložkou — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, živý hmyz (dážďovky, cvrčky, múčne červy s mierou) a pestré ovocie, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru so zemou na prehrabávanie a ochranu pred mrazom. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec a všežravec, takže základom je kvalitná mäkkožravá (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pravidelnú živú hmyziu zložku (dážďovky, cvrčky, múčne červy s mierou, pinky, slimáky bez ulity) a pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, banán s mierou). V hniezdnom období a pri pelichaní pridajte vaječnú zmes. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo a kazivé ovocie i živú stravu vymieňajte niekoľkokrát denne.
Drozdy (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) mäkkožravú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Áno — patrí medzi najlepších spevavcov Južnej Ameriky a práve preto je národným vtákom Brazílie. Samec spieva bohatý, ľubozvučný flautový spev zložený z opakovaných melodických fráz (jedna pieseň trvá v priemere okolo 7 sekúnd a obsahuje približne 19 nôt). Spieva najčastejšie za úsvitu a za súmraku a vrchol speváckej aktivity pripadá na jar a hniezdnu sezónu. Okrem spevu vydáva tlmené „pup-pup“ a ostré varovné „tsri“. Ľudskú reč nenapodobuje — jeho prednosťou je spontánny prirodzený spev, nie imitácia.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, kríky, viac úrovní) so zemou alebo substrátom na prehrabávanie, keďže potravu hľadá prevažne na zemi — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (drozdy sa rady kúpu) a úkryty. Treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a vlhkým chladom; vonkajšiu voliéru možno využiť v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného suchého vnútorného priestoru. Druh sa najlepšie chová v páre, no v hniezdnom období sú samce teritoriálne.
Nie je to vták „na ruku“ — je prirodzene čulý a ostražitý a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi a spieva v jeho prítomnosti. Najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva mimo sezóny spravidla znášanlivý, ale počas hniezdenia sú samce teritoriálne a bránia okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.
Je monogamný a vytvára sezónne páry. Pár stavia miskovité hniezdo z vetvičiek, lístia a blata v kríku alebo na strome. Samica znáša najčastejšie 2 až 3 vajcia, svetlé s tmavšími škvrnami, a prevažne ich približne 13–14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 13–16 dní a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú; za sezónu (na južnej pologuli august–december) môže byť viac hniezdnych pokusov. Pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva spravidla viac než 10 rokov.
