Červenák ružový (Carpodacus roseus)

Pinkovité

Červenák ružový

Carpodacus roseus — sibírsky pinkovec — samec v sýto ružovom šate so strieborno-bielym ojíneným čelom; otužilý druh pre vzácny voliérový chov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — rozsiahla a stabilná populácia. Druh obýva riedko osídlené sibírske oblasti a nedochádza u neho k výraznému poklesu početnosti. Vo voľnej prírode nie sú známe závažné hrozby. Červenák ružový nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES. Na Slovensku sa prirodzene nevyskytuje a nie je v národnom zozname chránených druhov; jedinec v chove musí pochádzať z legálneho odchovu v zajatí.
Dĺžka16–17 cm (21–35 g)
PôvodStredná a východná Sibír
PovahaAktívny, otužilý, plachší
StravaSemená, bobule + živá potrava pri odchove
Dožitiemax. 10 rokov (záznam)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 15% 15% 10% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv a bylín — proso, kardeľ, repka, ľan; základ celoročnej stravy v chove 45%
Púčiky, výhonky a mladé listy — sezónna prírodná zložka, najmä na jar 15%
Bobule a plody — šípky, plody bazy, jarabiny; prirodzená potrava tohto druhu 15%
Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť, vitamíny skupiny B 10%
Živá potrava — hmyz a bezstavovce; bielkoviny nevyhnutné pri odchove mláďat 8%
Olejnaté semená — slnečnica a konope len v malom množstve (riziko stučnenia) 4%
Minerály — sépiová kosť, grit, drvené lastúry; vápnik nevyhnutný pre samičky 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes drobných semien pre pinkovce — kardeľ, repka, ľan, proso — základná celoročná strava
  • Bobule a plody — šípky, plody bazy, jarabiny — prirodzená sezónna potrava tohto druhu
  • Púčiky, mladé výhonky a listy — jarná prírodná zložka stravy
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo pripravené, dôležité najmä v hniezdení a pelichaní
  • Zelená potrava — púpava, špenát, listy reďkvi (nepostriekané, umyté)
  • Kvasené (mäkké) jablká a iné ovocie — vítaný doplnok
  • Hmyzí koláč a drobná živá potrava — zdroj bielkovín, najmä v čase odchovu mláďat
  • Slnečnica a konopné semeno — len v malom množstve ako pochúťka (olejnaté, riziko stučnenia)
  • Sépiová kosť (cuttlebone), grit a drvené minerály — trvalo k dispozícii
  • Čerstvá pitná voda denne a nádobka na kúpanie — k dispozícii aj počas zimy

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky pinkovcov
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Nadbytok slnečnice a konope — vedie k otučeniu a poškodeniu pečene
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo, bobule a metličky — riziko otravy aj v malých dávkach
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka Červenák ružový je zrnožravý pinkovec, ktorý v prírode konzumuje semená tráv a bylín, púčiky, výhonky a bobule (baza, šípky, jarabiny). Základom dennej stravy v chove je kvalitná zmes drobných semien — kardeľ, repka, ľan a proso. Olejnaté semená (slnečnica, konope) podávaj len v malom množstve, pretože druh je náchylný na stučnenie. Mimoriadne cenné sú bobule a plody, ktoré tvoria prirodzenú zložku jedálnička — ponúkaj šípky, plody bazy a jarabiny. Klíčené a namočené semená spolu so zelenou potravou (púpava, špenát) dopĺňajú vitamíny a stimulujú kondíciu pred hniezdením. V čase odchovu mláďat je nevyhnutná bielkovinová zložka — hmyzí koláč alebo drobná živá potrava; bez nej môžu rodičia odchov zanedbať. Sépiová kosť a grit musia byť k dispozícii trvalo. Druh je otužilý a kúpe sa rád aj v zime, preto je čerstvá voda na pitie aj kúpanie podmienkou jeho pohody.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Červenák ružový je tichý a nenápadný spevavec — pieseň samca je krátka, tlmená a melodická, doplnená jemnými pisknutiami a kovovými tónmi. Hlas nepreniká silno cez steny a nevyrušuje okolie. Vhodný aj do pokojnejšieho prostredia.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Červenák ružový nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina pinkovcov je to druh primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie nápadne sfarbeného samca v priestrannej voliére.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, pohyblivý pinkovec — červenák ružový je počas dňa čulý a potrebuje priestor na lietanie. Vo voľnej prírode sa pohybuje v kŕdľoch a často sa pohybuje medzi konármi pri hľadaní semien a bobúľ. V chove ocení priestrannú voliéru s prírodnými konárikmi a úkrytovým krom.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Červenák ružový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — pinkovce rodu Carpodacus túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený repertoár krátkych melodických piesní; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Červenák ružový patrí medzi tichšie klietkové pinkovce — pieseň samca je krátka, tlmená a melodická, miestami pôsobí bzučavo s charakteristickými slabikami typu „čee-čee“. Repertoár dopĺňajú jemné pisknutia a kovové tóny a kontaktné volania pri lete. Hlas nie je prenikavý a v bytovom prostredí zvyčajne nevyrušuje. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený. V kŕdli vydávajú vtáky tiché kontaktné volania.

Dokáže hovoriť? Červenák ružový nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy. Pinkovce rodu Carpodacus túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený repertoár krátkych melodických piesní; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Krátka tlmená bzučavá pieseň „čee-čee“ — melodická, no tichá; predvádza ju samec najmä počas toku
  • Jemné pisknutia a kovové tóny — drobné vysoké zvuky vkladané do piesne aj mimo nej
  • Tichá melodická pieseň samca — počuteľná najmä z blízkosti, neprenikavá cez steny
  • Kontaktné volanie pri lete — krátke tóny, ktorými vtáky udržiavajú kontakt v kŕdli

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — vo voľnej prírode máj až august; v chove pri dlhšom dni a dostatku potravy
Tok — samec spieva tichú melodickú pieseň a dvorí sa pred samicou
Inkubácia okolo 12–14 dní; mláďatá vylietavajú asi 14–16 dní po vyliahnutí; zvýš živú potravu
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny a vápnik (sépiová kosť)
Pokojové (zimné) obdobie — kratší deň a chlad; druh je otužilý a znáša mráz, obmedz olejnaté krmivo
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo, nádobka na kúpanie aj v zime

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný voliérový pinkovec — červenák ružový nie je vhodný pre úplného začiatočníka, najmä pre vzácnosť a obmedzenú dostupnosť na trhu. Je to však sibírsky otužilý druh, ktorý dobre znáša chlad a nevyžaduje vyhrievanú zimnú miestnosť, čo chov v istom smere uľahčuje. Vyžaduje priestrannú voliéru, pestrú stravu so semenami, bobuľami a zelenou potravou a v hniezdnej sezóne živú potravu. Pre skúsenejšieho chovateľa pinkovcov je to vďačný a nápadne sfarbený druh.
Priestor Pár: voliéra s rozmermi minimálne 120 × 60 × 80 cm, ideálne väčšia, najlepšie vonkajšia. Druh je sibírsky otužilý a znáša mráz, takže vonkajšia voliéra s prístupom na chlad mu vyhovuje a vyhrievanú zimnú miestnosť nepotrebuje. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav voliéru prírodnými konárikmi rôznej hrúbky, úkrytovým krom alebo hustou vegetáciou, hniezdnymi košíkmi a nádobkou na kúpanie. Dôležitý je suchý a bezprievanový úkryt pred dažďom.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére. Červenák ružový zaujme nápadne sfarbeným samcom — sýto ružovým so striebornými bodkami na čele. Nie je určený na maznanie. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj klietku; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Áno — červenák ružový je tichý vták. Pieseň je tlmená a melodická, nepreniká cez steny. Vhodný aj na miesta citlivejšie na hluk; vo voliére je však najspokojnejší.
Verdikt odborníka Červenák ružový (Carpodacus roseus) je stredne veľký pinkovec dlhý 16–17 cm s hmotnosťou 21–35 g, pochádzajúci zo strednej a východnej Sibíri. Dospelý samec je nápadne sýto ružový až malinovo-ružový na hlave, nadchvostí a spodku, pričom čelo a hrdlo zdobia strieborno-biele perlovité bodky — sfarbenie pripomína sneh posypaný malinami. Chrbát a krídla sú hnedé s ružovkastým nádychom a dvojitou bielou krídlovou pásikou, zobák je krátky, robustný a sivastý. Samica je diskrétnejšia — sivohnedá s ružovkastým nadchvostím, oranžovkastým čelom a šrafovaným svetlým spodkom; mláďatá sa podobajú samici a ružové sfarbenie im chýba. Druh sa odlišuje od príbuzných: červenák veľký (C. rubicilla) je výrazne väčší (20–21 cm) s tmavým ryhovaním na spodku, červenák mlynárkovitý (C. sibiricus) má dlhší stupňovitý chvost a štíhlejší habitus a samec je jasnejšie karmínový bez strieborných škvŕn na čele, a hýľ karmínový (C. erythrinus) je menší (14–15 cm) s červenou hlavou, bielym bruchom a bez strieborného čela. Červenák ružový hniezdi v severnej sibírskej tajge — v ihličnatých a brezových lesoch a krovinatých polohách až do 3000 m n. m. — a na zimu sa sťahuje do Mongolska, severovýchodnej a strednej Číny, Kórey a vzácne až do Japonska. V chove ide o vzácny voliérový druh: je sibírsky otužilý, znáša mráz a nevyžaduje vyhrievanú zimnú miestnosť, no nie je masovo komerčne dostupný. Vyžaduje priestrannú voliéru, pestrú stravu so semenami, bobuľami a zelenou potravou a v hniezdnej sezóne živú potravu. Vo voľnej prírode kladie zvyčajne 4–5 bledomodrých vajec s tmavými škvrnami, inkubácia trvá približne 12–14 dní a mláďatá vylietavajú asi 14–16 dní po vyliahnutí. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s rozsiahlou a stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES, ale jedinec v chove musí pochádzať z legálneho odchovu v zajatí.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (vonkajšia vhodná)
Voliéra min. 120 × 60 × 80 cm na pár, ideálne väčšia a vonkajšia — druh je otužilý a znáša mráz
Červenák ružový je aktívny pinkovec, ktorý potrebuje priestor na lietanie. Vyhovuje mu priestranná, ideálne vonkajšia voliéra — ako sibírsky druh dobre znáša chlad a vyhrievanú zimnú miestnosť nepotrebuje. Dôležitý je však suchý, bezprievanový úkryt pred dažďom a vlhkom. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav prírodnými konárikmi rôznej hrúbky, úkrytovým krom, hniezdnymi košíkmi a nádobkou na kúpanie.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo malej skupinovej voliére; sólový chov je nevhodný
Červenák ružový je vo voľnej prírode mimo hniezdenia kŕdľový druh — sólový chov mu nevyhovuje a spôsobuje stres. Darí sa mu v páre alebo v skupinovej voliére s ďalšími pokojnými pinkovcami. V hniezdnej sezóne môže byť samec teritoriálnejší — zaisti dostatok priestoru a hniezdnych miest.
Teplota
Sibírsky otužilý — znáša mráz pod 0 °C; vyhrievanú zimnú miestnosť nevyžaduje
Pochádza zo sibírskej tajgy, kde hniezdi až do 3000 m n. m. — je výnimočne otužilý a znáša záporné teploty. Vonkajšia voliéra mu vyhovuje celoročne, podmienkou je len suchý bezprievanový úkryt. Vyhne sa tak problémom drobných tropických druhov citlivých na chlad.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Miskovité hniezdo z trávy, machu a vlákien; v prírode v ihličnanoch vo výške 1–6 m; stavia samica
Pár hniezdi v miskovitom hniezde, ktoré stavia samica z trávy, machov a rastlinných vlákien; v prírode ho umiestňuje v ihličnanoch vo výške 1–6 m. V chove ponúkni hniezdne košíky alebo hustú vegetáciu vo výške a dostatok hniezdneho materiálu. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Nádobka na kúpanie k dispozícii aj v zime; denná výmena vody
Červenák ružový sa rád kúpe aj počas zimy. Ponúkaj plytkú nádobku s čistou vodou každý deň a pitnú vodu meň denne. Suché a čisté prostredie spolu s dobrou ventiláciou je základom prevencie plesňových a bakteriálnych infekcií.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň stimuluje hniezdenie
Ako sibírsky druh je červenák ružový prispôsobený výrazným sezónnym zmenám dĺžky dňa. Pravidelný cyklus svetla a tmy (min. 8 h tmy) podporuje prirodzený rytmus; predlžujúci sa deň na jar stimuluje tok a hniezdenie. Vo vonkajšej voliére sa o správny rytmus stará prirodzené svetlo.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (apríl–jún); vo voľnej prírode hniezdna sezóna máj–august

Samec predvádza tichú melodickú pieseň a dvorí sa pred samicou. Hniezdenie stimulujú predlžujúci sa deň, teplejšie počasie a dostatok pestrej potravy vrátane bobúľ a zelene. Plné ružové sfarbenie samca je signálom dospelosti.

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 4–5 bledomodrých vajec s jemnými tmavými škvrnami (zdroj: oiseaux-birds.com)

Hniezdo je miskovité, stavané z trávy, machov a vlákien, v prírode umiestnené v ihličnanoch vo výške 1–6 m; stavia ho samica. Samica kladie zvyčajne 4–5 bledomodrých vajec s jemnými tmavými škvrnami. Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
Približne 12–14 dní; sedí samica, samec ju kŕmi (zdroj: oiseaux-birds.com, birdadvisors.com)

Na vajíčkach sedí samica, ktorú počas inkubácie kŕmi samec. Inkubácia trvá približne 12–14 dní (oiseaux-birds.com a birdadvisors.com uvádzajú 12–14 dní). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy pre sediacu samicu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V čase odchovu je nevyhnutná bielkovinová potrava (hmyz, bezstavovce, hmyzí koláč) — bez nej môžu rodičia mláďatá zanedbať alebo nedostatočne vykŕmiť. Dopĺňaj aj klíčené semená a zeleň.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Vylietavajú približne 14–16 dní po vyliahnutí (analogicky príbuzné druhy — presné údaje neoverené)

Mláďatá opúšťajú hniezdo približne 14–16 dní po vyliahnutí — presný údaj priamo pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne overený, hodnota je odvodená analogicky od príbuzných druhov rodu Carpodacus. Juvenilné jedince sa podobajú samici a ružové sfarbenie im chýba; rodičia ich po vyletení ešte istý čas dokrmujú. Druh máva 1–2 hniezdenia ročne.

Pohlavná dospelosť
Približne 1 rok; prvoletný samec ešte nie je plne sfarbený

Pohlavná dospelosť nastupuje približne vo veku 1 roka. Prvoletný samec ešte nemá plné sýto ružové sfarbenie — získava najskôr oranžovo-ružové tóny na hlave a spodku a definitívny šat dosahuje neskôr. Samica je sfarbením diskrétna celoživotne.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá 3–6 týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie vo voliére.

Červenák ružový je plachší, ostražitý druh, ktorý si na prítomnosť chovateľa pri pravidelnom a kľudnom zaobchádzaní postupne zvyká a prestáva panikáriť. Nie je to pinkovec na ruku — manipulácia ho stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbených bobúľ a metličiek, pokojný a pomalý pohyb pri voliére. Pri rešpektovaní jeho potreby pokoja je to vďačný a pozoruhodne sfarbený zverenec.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plachejšie pinkovce

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené bobule (šípky, baza) a metličky — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — na bazároch SR/ČR nebol nájdený inzerát; druh je vzácny na trhu

Červenák ružový je v SR a ČR veľmi vzácny a ťažko dostupný klietkový druh. Na verejných bazároch SR/ČR sa nepodarilo nájsť žiadny aktuálny inzerát pre Carpodacus roseus — druh je dostupnejší u špecializovaných japonských a kórejských chovateľov. Pre orientáciu: príbuzný červenák mlynárkovitý (C. sibiricus) sa v ČR/SR predáva približne za 80–150 EUR za pár; červenák ružový ako vzácnejší druh bude pravdepodobne drahší, ale presné číslo nie je overené a neuvádzame ho bez zdroja. Druh nie je zaradený v CITES, takže obchod v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, ale jedinec musí pochádzať z legálneho odchovu v zajatí a mať doklad pôvodu — záznamy z Británie a Európy majú často neistý pôvod kvôli obchodu s klietkovými vtákmi. Preferuj vždy voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokumentáciou.

Špecialistov na pinkovce a sibírske druhy v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladom pôvodu
Chovateľské burzy a výstavy exotického a domáceho vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated kluby) — možnosť porovnania a odborného poradenstva
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod a krúžok; vyžiadaj si doklad o legálnom odchove
Na čo si dať pozor Červenák ružový je vzácny v chove — ponuky sú sporadické. Pohlavie sa určuje ľahko podľa sfarbenia dospelých vtákov: samec je sýto ružový so striebornými bodkami na čele, samica sivohnedá s ružovkastým nadchvostím. Pozor — vtáky v prvom roku ešte nie sú plne sfarbené a prvoletný samec získava ružové tóny postupne. Kúp vždy pár — sólový chov sociálnemu druhu nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Bezpodmienečne vyžaduj doklad o legálnom odchove v zajatí — pôvod divo odchytených jedincov je neprípustný a v EÚ aj nelegálny.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Červenák ružový 16–17 cm Červenák mlynárkovitý 16–18 cm Červenák veľký 20–21 cm Hýľ karmínový 14–15 cm
Červenák ružový Červenák mlynárkovitý (Carpodacus sibiricus) Červenák veľký (Carpodacus rubicilla) Hýľ karmínový (Carpodacus erythrinus)
Dĺžka16–17 cm16–18 cm20–21 cm14–15 cm
Váha21–35 g18–28 g36–58 g20–27 g
Dožitiemax. 10 r (záznam)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosť3/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec sýto ružový až malinový s bielostriebornými perlovitými bodkami na čele a hrdle, dvojitá biela krídlová pásika; samica sivohnedá s ružovkastým nadchvostím; krátky sivastý zobákSamec jasnejšie karmínový bez strieborných škvŕn na čele; dlhší stupňovitý chvost, štíhlejší habitus; samica hnedastá pruhovanáNajväčší červenák; samec karmínovo-ružový s drobnými bielymi bodkami a výrazným tmavým ryhovaním na spodku; samica sivohnedá silne ryhovanáMenší druh; samec s červenou hlavou, hruďou a trtáčom a bielym bruchom, bez strieborného čela; samica nenápadná olivovo-hnedá
AreálStredná a východná Sibír; zimuje v Mongolsku, Číne, Kórei a Japonsku. Vzácny v chove; sibírsky otužilý, znáša mráz; strava bohatá na bobuleSibír, Mongolsko, Čína, Kórea, Japonsko. V chove o niečo dostupnejší ako roseus; odlišuje sa dlhým stupňovitým chvostom a absenciou strieborného čelaVysokohorské oblasti strednej Ázie a Kaukazu; zimuje vo vyšších polohách. Odlišuje sa výrazne väčšou veľkosťou a tmavým ryhovaním na spodkuEuroázia vrátane strednej Európy (vzácne hniezdi aj na Slovensku); odlišuje sa menšou veľkosťou, červenou hlavou s bielym bruchom a absenciou strieborných bodiek

Choroby a prevencia

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných spevavcov je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť) alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii a vyvážená strava s vápnikom.

Otučenie (obezita) a steatóza pečene
stredná

Príznaky: Nadváha, tukové vankúšiky pod kožou, znížená aktivita, problémy s lietaním

Červenák ružový je náchylný na stučnenie pri nadbytku olejnatých semien (slnečnica, konope). Vedie to k obezite a poškodeniu pečene. Prevencia: obmedz olejnaté semená, podávaj prevažne drobné semená, bobule a zelenú potravu a zaisti priestrannú voliéru na pohyb.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra a dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Bakteriálne a parazitárne črevné infekcie
stredná

Príznaky: Vodnatý trus, nastŕpané perie, malátnosť, chudnutie

Vznikajú pri zlej hygiene, znečistenej vode alebo skazenom krmive (koccídie, salmonela, E. coli). Prevencia: denná výmena vody, čistenie misiek a podestielky a kontrola trusu. Pri pretrvávajúcich príznakoch vyšetrenie trusu u aviárneho veterinára.

Prevencia Červenák ružový je pri správnej starostlivosti odolný sibírsky druh. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Vyvážená strava — prevaha drobných semien, bobúľ a zelene; olejnaté semená len v malom množstve, inak hrozí obezita a poškodenie pečene. (2) Priestor a pohyb — priestranná voliéra (min. 120 × 60 × 80 cm) s prírodnými konárikmi; druh je otužilý a znáša chlad, vyhrievanú zimnú miestnosť nepotrebuje, no potrebuje suchý bezprievanový úkryt. (3) Hygiena — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky, kontrola trusu na parazity. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne — riziko vzdušníkových roztočov. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Sibírsky pôvod — červenák ružový (Carpodacus roseus) hniezdi v severnej a strednej Sibíri, od povodia rieky Jenisej a juhovýchodného Altaja severovýchodne cez povodie Leny až po Kolymský hrebeň a pobrežie Ochotského mora. Na zimu sa sťahuje južnejšie do Mongolska, severovýchodnej a strednej Číny, Mandžuska, Kórey a vzácne až do Japonska.

2

Sneh posypaný malinami — dospelý samec patrí medzi najkrajšie pinkovce: telo má sýto ružové až malinové, no čelo a hrdlo mu zdobia strieborno-biele perlovité bodky. Tento kontrast pripomína sneh posypaný malinami a je najistejším poznávacím znakom druhu.

3

Otužilý obyvateľ tajgy — na rozdiel od väčšiny exotických klietkových vtákov je červenák ružový mimoriadne otužilý a v prírode hniezdi v krovinatých polohách až do 3000 m n. m. Znáša mrazivé teploty, vďaka čomu sa v chove drží aj v nevyhrievaných vonkajších voliérach.

4

Dva poddruhy — uznávajú sa dva poddruhy: nominátny C. r. roseus zo strednej a východnej Sibíri po sever Mongolska a C. r. portenkoi zo severného Sachalinu, ktorý migruje do Kórey a Japonska. Sachalinský poddruh tak pravidelne zimuje v japonských a kórejských oblastiach.

5

Vták ako „veľký mašiko“ — v Japonsku je červenák ružový vzácnym zimným hosťom (冬鳥) a volá sa オオマシコ (Oomashiko), doslova „veľký mašiko“. Japonské a kórejské nahrávky jeho spevu sú cennými zdrojmi, keďže v Európe sa druh prakticky nevyskytuje.

6

Pomenovaný Pallasom — druh vedecky opísal nemecko-ruský prírodovedec Peter Simon Pallas v roku 1776, preto sa po anglicky volá Pallas's Rosefinch. Patrí do rodu Carpodacus, ktorý má v slovenčine dvojitú konvenciu mien — staršia tradícia používa „hýľ“ (C. erythrinus), modernejšia norma „červenák“ (C. roseus, C. sibiricus, C. rubicilla).

7

Strava bohatá na bobule — okrem semien tráv a bylín tvoria dôležitú zložku jedálnička bobule a plody — šípky, plody bazy a jarabiny. Práve táto zložka odlišuje stravu červenáka ružového od mnohých čisto zrnožravých pinkovcov a v chove sa oplatí ju napodobniť.

8

Neistý pôvod európskych jedincov — vzácne záznamy zo západnej Európy vrátane Británie sú problematické, pretože ich pôvod môže pochádzať z obchodu s klietkovými vtákmi (úniky z chovov v Japonsku či Kórei), a nemusí teda ísť o prirodzené zatúlance. Pri kúpe je preto kľúčový doklad o legálnom odchove.

9

Stabilná populácia (LC) — napriek tomu, že areál leží v riedko osídlených sibírskych oblastiach, je populácia červenáka ružového rozsiahla a stabilná a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC). Druh nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Červenák ružový (Carpodacus roseus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Podčeľaď Carduelinae (stehlíkovité)
Rod Carpodacus Kaup, 1829
Druh Carpodacus roseus (Pallas, 1776)
Poddruh SR v SR sa prirodzene nevyskytuje — sibírsky druh, len mimoriadne vzácny zatúlanec; chovaný v zajatí ako vzácny voliérový pinkovec
Poddruhy Uznávané sú dva poddruhy: nominátny C. r. roseus (stredná a východná Sibír po sever Mongolska a Sajany) a C. r. portenkoi (severný Sachalin; sťahuje sa do Kórey a Japonska). Slovenské meno červenák ružový uvádza Avibase; český ekvivalent je hýl růžový.
Avibase_ID 68DF5AB792401570

? Často kladené otázky

Áno — červenák ružový je sibírsky otužilý druh, ktorý znáša mráz pod 0 °C. Pochádza z tajgy a krovitých polôh až do 3000 m n. m., takže vyhrievanú zimnú miestnosť nepotrebuje a vyhovuje mu vonkajšia voliéra celoročne. Jedinou podmienkou je suchý, bezprievanový úkryt pred dažďom, snehom a vlhkom. Práve táto otužilosť odlišuje červenáka od tropických klietkových druhov, ktoré sú citlivé na chlad.

Pohlavie sa určuje pomerne ľahko podľa sfarbenia dospelých vtákov. Samec je nápadne sýto ružový až malinový na hlave, nadchvostí a spodku, s charakteristickými strieborno-bielymi perlovitými bodkami na čele a hrdle. Samica je diskrétna — sivohnedá s ružovkastým nadchvostím, oranžovkastým čelom a šrafovaným svetlým spodkom. Pozor: vtáky v prvom roku ešte nemajú plné sfarbenie a prvoletný samec získava ružové tóny postupne.

Všetky tri sú pinkovce rodu Carpodacus, líšia sa však veľkosťou a detailmi. Červenák ružový (C. roseus, 16–17 cm) má strieborno-biele bodky na čele. Červenák mlynárkovitý (C. sibiricus) má dlhší stupňovitý chvost, štíhlejší habitus a samec je jasnejšie karmínový bez strieborných škvŕn na čele. Červenák veľký (C. rubicilla) je výrazne väčší (20–21 cm) s tmavým ryhovaním na spodku a zimuje vo vyšších polohách. Hýľ karmínový (C. erythrinus) je naopak menší (14–15 cm), s červenou hlavou a bielym bruchom.

Základom je kvalitná zmes drobných semien — kardeľ, repka, ľan a proso. Olejnaté semená (slnečnica, konope) podávaj len v malom množstve, lebo druh je náchylný na stučnenie. Dôležitou prirodzenou zložkou sú bobule a plody — šípky, plody bazy a jarabiny — spolu so zelenou potravou (púpava, špenát) a klíčenými semenami. V čase odchovu mláďat pridaj hmyzí koláč alebo drobnú živú potravu ako zdroj bielkovín. Sépiová kosť a grit musia byť k dispozícii trvalo.

Áno — je to veľmi vzácny klietkový druh. Na bazároch SR a ČR sa nepodarilo nájsť žiadny aktuálny inzerát; dostupnejší je u špecializovaných japonských a kórejských chovateľov. Presnú cenu preto neuvádzame, pretože ju nie je možné overiť z dôveryhodného zdroja. Pre orientáciu sa príbuzný červenák mlynárkovitý predáva v ČR/SR približne za 80–150 EUR za pár a červenák ružový bude ako vzácnejší pravdepodobne drahší. Druh nie je v CITES, ale jedinec musí pochádzať z legálneho odchovu v zajatí.

Červenák ružový nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES — obchod a chov v rámci EÚ nevyžadujú špeciálne povolenia CITES. Druh sa na Slovensku prirodzene nevyskytuje a nie je v národnom zozname chránených druhov SR (spoločenská hodnota neuvedená). Na chov však platia všeobecné pravidlá EÚ o pôvode vtáka: jedinec musí pochádzať z legálneho odchovu v zajatí, nie z divočiny, a mať doklad pôvodu. Pri kúpe vždy vyžaduj dokumentáciu — pôvod niektorých európskych jedincov je neistý.

Nie. Pinkovce rodu Carpodacus vrátane červenáka ružového nenapodobňujú ľudskú reč ani melódie. Samec má vrodený repertoár — krátku, tlmenú a melodickú pieseň s charakteristickými slabikami typu „čee-čee“, doplnenú jemnými pisknutiami a kovovými tónmi. Je to tichý vták vhodný aj do pokojnejšieho prostredia, no jeho hodnota je v sfarbení a pozorovaní, nie v napodobňovaní zvukov.

ZDROJ: Avibase (Carpodacus roseus, ID 68DF5AB792401570, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=68DF5AB792401570), BirdLife DataZone (Pallas's Rosefinch Carpodacus roseus, https://datazone.birdlife

 Video — Červenák ružový

Červenák ružový (Carpodacus roseus) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Pallas's Rosefinch, Česky:   hýl růžový, Nemecky:   Rosengimpel, Španielsky:   Camachuelo de Pallas, Francúzsky:   Roselin rose, Taliansky:   Ciuffolotto scarlatto di Pallas, Holandsky:   Pallas' Roodmus, Poľsky:   dziwonia syberyjska, Maďarsky:   Rózsás pirók, Rusky:   Сибирская чечевица (Sibirskaja čečevica), Japonsky:   オオマシコ (Oomašiko), Čínsky:   北朱雀 (Běi zhūquè), Kórejsky:   양진이 (Jangjini), Latinsky:   Carpodacus roseus (Pallas, 1776)