Červenák ružovkastý (Carpodacus rhodochlamys)

Pinkovité

Červenák ružovkastý

Carpodacus rhodochlamys — vzácny stredoázijský vysokohorský pinkovec — samec s výrazným ružovo-červeným plášťom; chovaný ako rarita v priestrannej voliére

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — stredoázijský vysokohorský druh s rozsiahlym areálom a stabilnou populáciou. Druh nie je bezprostredne ohrozený. Možné lokálne hrozby predstavujú strata a degradácia horských biotopov (pastevné tlaky, klimatická zmena a posun vegetačných pásov). Druh je lokálne bežný, celkovo však v chove vzácny. Nie je zaradený v žiadnej z príloh CITES.
Dĺžka18 cm (18–38 g)
PôvodStredná Ázia (vysoké hory)
PovahaPlachý, stredne aktívny, výškový migrant
StravaSemená, šípky + hmyz pri odchove
Dožitiepresné údaje neoverené
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 18% 10% 9% STRAVA zloženie
Drobné semená kríkov, tráv a rastlín — základ celoročnej stravy; v chove zmes prosa, lesknice kanárskej, ľanu a repky 55%
Šípky, púčiky a zárodky stromov — sezónny doplnok, ktorý červenák ružovkastý vyhľadáva najmä v zime v šípkových krovinách 18%
Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť a obsah vitamínov skupiny B; dôležité v hniezdnej sezóne 10%
Živá potrava — hmyz (múčne červy, drobné larvy); kľúčová pri odchove mláďat, ktoré rodičia dokrmujú semenami aj hmyzom 9%
Zelené krmivo — púpava, špenát, mrkva, čerstvé byliny ako zdroj vlákniny a vitamínov 5%
Minerály — sépiová kosť, grit, drvené lastúry; vápnik nevyhnutný najmä pre samičky 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre stredoeurópske pinky a exoty — proso, lesknica kanárska, pohánka, repka, ľanové semeno, drobné slnečnicové semeno — základná denná strava
  • Šípky (Rosa) a plody bazy (Sambucus) — prirodzená sezónna potrava, ktorú druh vyhľadáva v zime
  • Púčiky, zárodky stromov a polozrelé semená rastlín — v prírode dôležitý zdroj, v chove ich nahrádzajú čerstvé byliny a metličky
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo pripravené; mimoriadne dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Živá alebo sušená hmyzia potrava (múčne červy, drobné larvy, muchy) — proteín nevyhnutný v hniezdnej sezóne; mláďatá sú dokrmované semenami aj hmyzom
  • Vaječná (vajcová) zmes — zdroj bielkovín pri hniezdení a odchove mláďat
  • Čerstvé zelené krmivo — púpava, špenát, mrkva (nepostriekané, umyté)
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (prevencia zadržania vajca a poruchy trávenia)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — denná výmena vody

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky piniek
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo, šípky a byliny — riziko otravy aj v malých dávkach
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučných olejnatých semien (slnečnica, ľan) ako jediná strava — vedie k obezite a stučneniu pečene
Tip od odborníka Červenák ružovkastý je granivorný (zrnožravý) pinkovec, ktorý sa v prírode živí semenami kríkov a rastlín, šípkami, púčikmi a zárodkami stromov. Základom každodennej stravy v chove je kvalitná zmes drobných semien pre stredoeurópske pinky a exoty (proso, lesknica kanárska, pohánka, repka, ľanové a drobné slnečnicové semeno). Veľmi cenené sú čerstvo klíčené semená a sezónne šípky či plody bazy — práve tieto podporujú kondíciu a ochotu k hniezdeniu. V hniezdnej sezóne je živá potrava (múčne červy, drobné larvy, muchy) dôležitá, pretože mláďatá rodičia dokrmujú zmesou semien a hmyzu. Druh ocení aj čerstvé zelené krmivo — púpavu, špenát a mrkvu. Sépiová kosť ako zdroj vápnika musí byť k dispozícii trvalo, najmä pre samičky pred znáškou. Ako horský druh neznáša prehrievanie — v lete zaisti tieň a chladnejšiu časť voliéry. Presné systematické chovateľské skúsenosti pre tento konkrétny druh nie sú publikované, preto kŕmny plán vychádza z analógie s príbuznými druhmi rodu Carpodacus.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Červenák ružovkastý je pomerne tichý pinkovec — jeho hlas tvoria melancholické chrčiace alebo hučiace písknutia opisované ako „quiee“ či „squiee“ a krátke ostré „wirr“. Spev je tichší a menej výrazný než u príbuzného hýľa karpatského a nepreniká silno cez steny. Vhodný aj do bytovej voliéry citlivej na hluk.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Červenák ružovkastý nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina pinkovcov je to druh primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie nápadne sfarbeného samca v priestrannej voliére.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívny pinkovec — červenák ružovkastý je vo voľnej prírode horský vták zvyknutý na pohyb medzi krovinami a alpínskymi lúkami. V chove potrebuje priestrannú voliéru, kde môže lietať; v tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu a stučnie. Nie je hyperaktívny, ale ani vyslovene pokojný.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Červenák ružovkastý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — pinkovce rodu Carpodacus túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený repertoár melancholických písknutí; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Červenák ružovkastý patrí medzi tichšie klietkové pinkovce — jeho hlas tvoria melancholické chrčiace alebo hučiace písknutia foneticky opisované ako „quiee“ alebo „squiee“ a krátke ostré „wirr“. Vlastný spev samca je publikačne málo zdokumentovaný (de.wikipedia.org) a je tichší a menej výrazný než u príbuzného hýľa karpatského (Carpodacus erythrinus). Hlas nepreniká silno cez steny a nevyrušuje okolie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený. Hlasové nahrávky z Kazachstanu a Kirgizska sú dostupné na portáli xeno-canto.

Dokáže hovoriť? Červenák ružovkastý nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy. Pinkovce rodu Carpodacus túto schopnosť nemajú. Samec má vrodené melancholické písknutia; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Melancholické písknutie „quiee“ / „squiee“ — chrčiaci alebo hučiaci tón, hlavné kontaktné volanie druhu
  • Krátke ostré „wirr“ — úsečné volanie vydávané pri pohybe a kontakte v skupine
  • Spev samca — tichý, publikačne málo opísaný; menej výrazný než u hýľa karpatského, predvádzaný pri toku
  • Ostrejšie varovné cvrlikanie — pri strese, prekvapení alebo priblížení neznámeho predmetu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — horský druh hniezdi neskoro (máj–august), podmienené dlhším dňom, teplom a dostatkom potravy
Tok — samec sa predvádza pred samicou a vydáva melancholické písknutia; v chove stimulovaný dlhším dňom
Odchov mláďat — presné dĺžky pre tento druh neoverené (pre príbuzného C. grandis inkubácia ~14 dní); zvýš živú potravu a vápnik
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes, hmyz) a vápnik (sépiová kosť)
Pokojové obdobie — kratší deň a chlad; druh ako výškový migrant znáša mráz pri možnosti ukrytia, obmedz tučné krmivo
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo k dispozícii a tieň počas letných horúčav — druh neznáša teploty nad 30 °C

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný až náročnejší voliérový pinkovec pre skúsenejšieho chovateľa. Červenák ružovkastý je v európskej aviaristike vzácny a nie sú preň dostupné systematické chovateľské skúsenosti. Vyžaduje priestrannú vonkajšiu voliéru s prechodom do vnútorných priestorov, znáša mráz pri možnosti ukrytia, ale neznáša letné horúčavy nad 30 °C (horský druh) — v lete treba zaistiť tieň a chladnejšiu časť. Pre úplného začiatočníka nie je vhodný; skúsenému chovateľovi piniek ponúkne nápadne sfarbeného a zaujímavého chovanca.
Priestor Pár alebo malá skupinka: priestranná voliéra, odporúčané minimálne 200 × 80 × 100 cm pre pár (analógia s príbuznými druhmi Carpodacus). Ideálna je vonkajšia voliéra s prístupom do krytých, prípadne temperovaných vnútorných priestorov. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav voliéru pevnými bidielkami rôznej hrúbky, krovinami alebo vetvami (borievka, šípka) na úkryt, hniezdnymi košíkmi a miskou na kúpanie. V lete zaisti tienenú a chladnejšiu časť — druh neznáša horúčavy.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére. Červenák ružovkastý je nápadne sfarbený (najmä samec s ružovo-červeným plášťom) a zaujme deti svojím vzhľadom a melancholickým hlasom. Nie je určený na maznanie. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj klietku; (2) kŕmenie a pozorovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Áno — červenák ružovkastý je skôr tichý vták. Hlas je melancholický a nie príliš prenikavý, nevyrušuje okolie. Vhodný do bytu aj na miesta citlivé na hluk.
Verdikt odborníka Červenák ružovkastý (Carpodacus rhodochlamys) je pomerne veľký (~18 cm, 18–38 g) pinkovec z rodu Carpodacus, ktorý obýva vysokohorské oblasti Strednej Ázie. Dospelý samec je výrazne sfarbený: tmavočervená koruna a šija s jemným prúžkovaním, svetloružové čelo a obočný pás so striebornatými hrotmi pier, ružový až levanduľový spodok tela a — druhovo najcharakteristickejší znak — hnedý chrbát silne prelievaný červenou, ktorý dal druhu medzinárodný názov red-mantled (ružovoplášťový). Samica je popolavohnedá so silným tmavým prúžkovaním a bez červených tónov; mláďatá sú sfarbením neodlíšiteľné od samice. Zobák je u oboch pohlaví robustný, hlboký a zaoblený. Druh je výškový migrant — v hniezdnom období žije vo výškach 2 720–4 900 m n. m. v borievkových a ihličnatých horských lesoch, krovinách a na alpínskych lúkach, v zime zostupuje na 2 200–2 600 m, výnimočne až do 1 200 m. Areál pokrýva Ťan-šan, Pamír, Alaj, Altaj a severné Mongolsko; v širšom poňatí (vrátane poddruhu C. r. grandis, ktorý dnes mnohé autority oddeľujú ako samostatný druh) aj Afganistan, Pakistan a západné Himaláje. V chove ide o veľmi vzácny pinkovec vhodný skôr pre skúseného chovateľa — vyžaduje priestrannú voliéru, znáša mráz pri možnosti ukrytia, ale neznáša letné horúčavy nad 30 °C. Hlas je tichší a menej výrazný než u hýľa karpatského. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES. Treba zdôrazniť, že presné údaje o rozmnožovaní tohto druhu sú obmedzené — väčšina publikovaných dát sa v skutočnosti vzťahuje na blízko príbuzný C. grandis.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie tesná klietka)
Priestranná voliéra, odporúčané min. 200 × 80 × 100 cm pre pár; ideálne vonkajšia s prístupom do krytých priestorov
Červenák ružovkastý potrebuje dostatok priestoru na lietanie — v tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu, stučnie a stráca kondíciu. Minimálne odporúčané rozmery pre pár sú 200 × 80 × 100 cm (analógia s príbuznými druhmi Carpodacus). Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav voliéru pevnými bidielkami rôznej hrúbky, krovinami či vetvami (borievka, šípka) na úkryt, hniezdnymi košíkmi a miskou na kúpanie.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo malej skupinke; druh nie je agresívny
Červenák ružovkastý možno chovať v páre alebo malej skupinke — nie je agresívny. V hniezdnej sezóne dopraj páru pokoj a dostatok hniezdnych miest. Vzhľadom na vzácnosť druhu sa odporúča sústrediť sa na cielený odchov v páre.
Teplota a horský pôvod
Znáša suchý mráz pri možnosti ukrytia; neznáša letné horúčavy nad 30 °C
Ako vysokohorský druh toleruje zimný mráz, ak má suchý a bezprievanový úkryt, ale neznáša prehrievanie nad 30 °C. V lete je nevyhnutný tieň a chladnejšia časť voliéry; v zime suchý krytý priestor. Vlhko v kombinácii s chladom je rizikové.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Miskovité hniezdo umiestnené v kríkoch (borievka, šípka); v prírode hniezdi nízko v krovinách
V prírode si pár stavia miskovité hniezdo v kríkoch (borievka, šípka), zvyčajne nízko. V chove ponúkni krovinaté úkryty alebo otvorené košíky s dostatkom hniezdneho materiálu (čerstvé trávové steblá, jemné vetvičky). Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda. Presné parametre znášky a inkubácie pre tento druh nie sú overené.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody
Ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a denne meň pitnú vodu. Suché a čisté prostredie je základom zdravia — pravidelné čistenie misiek a podestielky znižuje riziko plesňových a bakteriálnych infekcií.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň stimuluje hniezdenie
Červenák ružovkastý je denný vták. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (min. 8 h tmy). Predlžujúci sa deň na jar spolu s teplom a dostatkom potravy stimuluje tok a hniezdenie — horský druh hniezdi neskoro (máj–august).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (apríl–jún), pri predlžujúcom sa dni a teple

Samec sa predvádza pred samicou a vydáva melancholické písknutia. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok krmiva vrátane klíčených semien a živej potravy. Horský druh začína neskoro — vrchol toku spadá na jarné mesiace pred krátkym horským letom.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna máj–august; veľkosť znášky pre tento druh neoverená (pre C. grandis 4–5 vajec)

Pár si stavia miskovité hniezdo v kríkoch (borievka, šípka), v prírode zvyčajne nízko. Presná veľkosť znášky pre C. rhodochlamys nie je overená — Cornell Birds of the World uvádza, že väčšina publikovaných dát sa vzťahuje na príbuzný C. grandis, u ktorého je znáška 4–5 vajec. Sépiová kosť musí byť trvalo dostupná. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené (pre C. grandis cca 14 dní)

Presná dĺžka inkubácie pre červenáka ružovkastého nie je publikovaná. Analógiou s blízko príbuzným C. grandis (Blythov červenák) trvá inkubácia približne 14 dní. V tomto období je kľúčový pokoj a stabilné teplé prostredie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá dokrmované semenami a hmyzom

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Podľa ruských zdrojov sú dokrmované zmesou semien a hmyzu (semena i nasekomych). Živá potrava (múčne červy, drobné larvy) je preto v období odchovu dôležitá — zaisti dostatok proteínu, inak môže odchov zlyhať. Presné dĺžky vývoja pre tento druh nie sú overené.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Presné údaje pre tento druh neoverené

Presné údaje o vyletení a osamostatnení mláďat červenáka ružovkastého nie sú v dostupnej literatúre publikované — prirodzená história druhu je málo preskúmaná. Juvenilné jedince sú sfarbením neodlíšiteľné od samice (popolavohnedé s prúžkovaním); dospelé sfarbenie samce nadobúdajú postupne.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené; pravdepodobne približne 1 rok (analógia príbuzných druhov)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je overený. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Carpodacus sa odhaduje na približne 1 rok. Mladé samce nadobúdajú výrazné červené sfarbenie postupne počas dospievania.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o plachý voliérový druh primárne na pozorovanie.

Červenák ružovkastý je plachý voliérový pinkovec — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, pokojný pohyb pri voliére a dostatok úkrytov (kroviny, vetvy), kam sa môže stiahnuť. Vzhľadom na vzácnosť druhu a chýbajúce systematické chovateľské dáta postupuj opatrne a trpezlivo.

1

Po prevoze nechaj pár niekoľko týždňov v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plachého horského pinkovca

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené šípky či klíčené semená — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Zaisti dostatok úkrytov (kroviny, vetvy borievky) — možnosť stiahnuť sa znižuje stres a urýchľuje aklimatizáciu

5

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — odhadovaná cena 80–200 EUR za pár u špecializovaného chovateľa

Červenák ružovkastý je v SR a ČR extrémne vzácny v chove — na inzertných serveroch (bazos.sk, bazos.cz) nebol nájdený žiadny inzerát. Druh nie je zaradený v CITES, takže obchod v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, jedince však musia pochádzať z legálnych chovateľských línií s dokladovateľným pôvodom (faktúra, krúžok). Orientačná cena sa odhaduje na 80–200 EUR za pár u špecializovaných európskych chovateľov vzácnych druhov Carpodacus — ide o neoverený odhad, presné aktuálne ceny v SR/ČR sa nepodarilo doložiť z verejných zdrojov. Pred kúpou kontaktuj chovateľov piniek v rámci SZCH alebo európskych spolkov; preferuj vždy voliérovo odchované, krúžkované jedince z chovateľskej línie (F2+).

Špecialistov na vzácne pinkovce rodu Carpodacus v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince z dokladovateľnej chovateľskej línie
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated clubs) — možnosť odborného poradenstva a porovnania
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod a krúžok; vyžiadaj doklad o legálnom pôvode (druh je divý, nie domestikovaný)

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Červenák ružovkastý 18 cm Červenák himalájsky 17–18 cm Červenák pôvabný 13–15 cm Červenák ružový 15–17 cm Červenák veľký 19–20 cm
Červenák ružovkastý Červenák himalájsky (Carpodacus thura) Červenák pôvabný (Carpodacus pulcherrimus) Červenák ružový (Carpodacus roseus) Červenák veľký (Carpodacus rubicilla)
Dĺžka18 cm17–18 cm13–15 cm15–17 cm19–20 cm
Váha18–38 g19–28 g15–22 g20–27 g36–58 g
Dožitiepresné údaje neoverené (Carpodacus bežne 8–12 r)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosť4/54/54/54/54/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: hnedý chrbát silne prelievaný červenou (ružový plášť), tmavočervená koruna, svetloružové obočie, ružový spodok; samica popolavohnedá prúžkovanáSamec ružovo-červený s bielym čelom a ružovým rumpom, hnedo prúžkovaný chrbát; samica žltohnedá s prúžkovaním a žltkastým rumpomMenší; samec s jasnou ružovou korunou a obočím, hnedý chrbát s ružovým nádychom (menej výrazný plášť než u ružovkastého)Samec svetloružový s ojíneným (striebristým) čelom a lícami, bez výrazného hnedého plášťa; samica hnedá s ružovým nádychomNajväčší červenák; samec uniformne tmavo karmínovo-červený s bielymi bodkami, bez výrazného ružového obočia a plášťa; samica sivohnedá
AreálStredná Ázia (Ťan-šan, Pamír, Alaj, Altaj, sev. Mongolsko) — vysokohorský druh, vzácny v chove; výškový migrant; tichší spevHimaláje a hory Strednej Ázie — odlišuje sa bielym čelom a žltkastým rumpom samice; obýva podobné vysokohorské biotopyHimaláje a Tibetská náhorná plošina — menší než ružovkastý, areál viac himalájsky; menej výrazný ružový chrbátSibír, severná a centrálna Ázia — menší a celkovo svetloružový bez výrazného červeného plášťa; odlišný ojínený vzhľad hlavyVysoké hory Kaukazu a Strednej Ázie — väčší, samec tmavočervený bez ružového plášťa; žije vyššie v skalnatom teréne

Choroby a prevencia

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii a vyvážená strava pred znáškou.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra a dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Obezita a stučnenie pečene pri nesprávnej strave
stredná

Príznaky: Nadváha, letargia, znížená aktivita, hromadenie tuku, zhoršená kondícia peria

Pri nadbytku olejnatých semien (slnečnica, ľan) a nedostatku pohybu v tesnej klietke hrozí obezita a poškodenie pečene. Prevencia: priestranná voliéra na lietanie, vyvážená zrnná zmes a obmedzenie tučných semien mimo hniezdnej sezóny.

Tepelný stres a prehriatie
stredná

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, roztiahnuté krídla, malátnosť, vyhľadávanie tieňa

Červenák ružovkastý je vysokohorský druh, ktorý neznáša teploty nad 30 °C. V lete bez tieňa a chladnejšej časti voliéry hrozí prehriatie. Prevencia: tienená a vetraná voliéra, chladnejší úkryt, čerstvá voda; v horúčavách presunúť do chladnejšieho priestoru.

Podchladenie a respiračné infekcie pri vlhku a prievane
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci druh ako výškový migrant znáša suchý mráz pri možnosti ukrytia, vlhko a prievan v kombinácii s chladom vedú k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: suchá, bezprievanová voliéra s krytou časťou a možnosťou ukrytia pred nepriaznivým počasím.

Prevencia Červenák ružovkastý je vysokohorský pinkovec, ktorého zdravie v chove stojí na štyroch pilieroch: (1) Priestor — priestranná voliéra na lietanie (nie tesná klietka); nedostatok pohybu spolu s tučnou stravou vedie k obezite a stučneniu pečene. (2) Teplotný režim — druh znáša suchý mráz pri možnosti ukrytia, ale neznáša horúčavy nad 30 °C; v lete zaisti tieň a chladnejšiu časť, v zime suchý úkryt bez prievanu. (3) Hygiena — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky, suché krmivo (prevencia aspergilózy); kontroluj trus na príznaky ochorenia. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne pred zaradením do chovu. Sépiová kosť ako zdroj vápnika musí byť trvalo dostupná (prevencia zadržania vajca). Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. Keďže systematické chovateľské dáta pre tento druh chýbajú, postupuj analógiou s príbuznými druhmi Carpodacus a buď obozretný.

Zaujímavosti

1

Ružovo-červený plášť ako poznávací znak — druhovo najcharakteristickejším znakom samca je hnedý chrbát silne prelievaný červenou, ktorý dal druhu medzinárodný názov red-mantled rosefinch (ružovoplášťový červenák) aj latinské meno rhodochlamys (z gréckeho „ružový plášť“). Žiadny iný stredoázijský červenák podobnej veľkosti nemá taký výrazne ružový chrbát.

2

Vták vysokých hôr — červenák ružovkastý hniezdi vo výškach 2 720–4 900 m n. m. v borievkových a ihličnatých lesoch, krovinách a na alpínskych lúkach. Je to teda jeden z výškovo najvyššie hniezdiacich pinkovcov vôbec.

3

Výškový migrant — druh nerobí veľkú diaľkovú migráciu, ale presúva sa po vrstevniciach: v zime zostupuje z hniezdnych výšok na 2 200–2 600 m, výnimočne až do 1 200 m n. m., kde vyhľadáva šípkové a tŕňaté kroviny a sady.

4

Málo prebádaný druh — Cornell Birds of the World výslovne poznamenáva, že o prirodzenej histórii C. rhodochlamys nie je takmer nič známe, pretože väčšina publikovaných dát o rozmnožovaní sa v skutočnosti vzťahuje na blízko príbuzný druh C. grandis. Mnohé chovateľské a biologické údaje sú preto odhadom z analógie.

5

Sporný poddruh povýšený na druh — poddruh C. r. grandis z oblasti Hindukuš–Karakoram–Kašmír bol desaťročia považovaný za súčasť tohto druhu, ale moderné analýzy morfológie, hlasu a molekulárnych dát ho väčšinou vyčleňujú ako samostatný druh Carpodacus grandis (Blythov červenák). Po tomto rozdelení má C. rhodochlamys užší areál.

6

Robustný zobák zrnožravca — zobák je hlboký, robustný a zaoblený (dĺžka 14,5–15 mm), prispôsobený na lúskanie semien kríkov a tráv. Tomu zodpovedá aj strava — semená, šípky, púčiky a zárodky stromov.

7

Rozdiel medzi pohlaviami — zatiaľ čo samec je nápadne ružovo-červený, samica je popolavohnedá so silným tmavým prúžkovaním a úplne bez červených tónov. Mláďatá a vtáky v prvom zimnom šate sú od samice prakticky neodlíšiteľné.

8

Borievkový vták Strednej Ázie — ruský ľudový názov Арчовая чечевица (Arčovaja čečevica) znamená doslova „borievková čečevica“ a odkazuje na úzku väzbu druhu na borievkové (Juniperus) porasty vysokých stredoázijských pohorí.

9

Hlasovo nenápadný — na rozdiel od mnohých iných piniek má červenák ružovkastý tichší a publikačne málo opísaný spev; jeho najtypickejším prejavom je melancholické písknutie „quiee“ či „squiee“ a krátke ostré „wirr“. Nahrávky z Kazachstanu a Kirgizska sú dostupné na portáli xeno-canto.

Taxonomická klasifikácia

species Červenák ružovkastý (Carpodacus rhodochlamys)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Podčeľaď Carduelinae
Rod Carpodacus Kaup, 1829
Druh Carpodacus rhodochlamys (Brandt, 1843)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — stredoázijský vysokohorský druh, v Európe chovaný v zajatí ako vzácny voliérový pinkovec
Poddruhy Rozoznávajú sa tri poddruhy. C. r. rhodochlamys (Brandt, 1843) — Ťan-šan po západ asi 71°E, Kašgar, západný Kchun-lun, Džungársky Alatau, Tarbagataj, západný Altaj a severné Mongolsko. C. r. kotschubeii (Zarudny, 1913) — pohorie Alaj a Pamír (Kirgizsko, Tadžikistan). C. r. grandis (Blyth, 1849) — Hindukuš, severný Afganistan, Belúdžistan, Karakoram, severný Pakistan a západné Himaláje po Kašmír; mnohé súčasné autority (IOC, HBW) ho dnes uznávajú ako samostatný druh Carpodacus grandis (Blythov červenák), takže C. rhodochlamys v užšom zmysle má užší distribučný areál.
Avibase_ID 6670D2A67FDAB3F2
eBird_kód remros1

? Často kladené otázky

Nie — pre trvalý chov v tesnej klietke nie je vhodný. Ide o pomerne veľký horský pinkovec, ktorý potrebuje priestor na lietanie. V tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu, stučnie a stráca kondíciu. Odporúča sa priestranná voliéra, ideálne min. 200 × 80 × 100 cm pre pár, najlepšie vonkajšia s prístupom do krytých priestorov. Klietku použi len dočasne (prevoz, karanténa).

Názov odkazuje na výrazne ružovo-červený chrbát (plášť) samca. Latinský druhový názov rhodochlamys pochádza z gréckeho výrazu pre „ružový plášť“ a anglický red-mantled znamená „ružovoplášťový“. Práve hnedý chrbát silne prelievaný červenou je druhovo charakteristický a odlišuje ho od príbuzných červenákov. Samica je naopak popolavohnedá bez červených tónov.

Carpodacus grandis (Blythov červenák) bol dlho považovaný za poddruh červenáka ružovkastého (C. r. grandis). Je veľkostne väčší, hnedší na chrbte, s menej výraznými červenými tónmi a odlišným hlasom; jeho areál sa nachádza v oblasti Hindukuš–Karakoram–Kašmír. Moderná taxonómia (IOC, HBW) ho väčšinou oddeľuje ako samostatný druh, takže červenák ružovkastý má dnes užší distribučný areál. Väčšina publikovaných údajov o rozmnožovaní sa v skutočnosti vzťahuje práve na C. grandis.

Presné údaje o dožití tohto druhu nie sú overené — pre C. rhodochlamys nie sú publikované špecifické dáta. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Carpodacus, ktoré v aviaristike bežne žijú 8–12 rokov, možno predpokladať podobnú dĺžku života pri správnej starostlivosti (priestranná voliéra, vyvážená strava, vhodný teplotný režim). Dožitie vo voľnej prírode tiež nie je overené.

Červenák ružovkastý nie je zaradený v prílohách CITES — na základe dostupných zdrojov nie je komerčne regulovaný. Na Slovensku sa vo voľnej prírode nevyskytuje, takže nepodlieha domácej ochrane podľa zákona 543/2002. Ide však o divý druh — jedince musia pochádzať z legálnych chovateľských línií s dokladovateľným pôvodom (faktúra, krúžok), nie z divočiny. Pri prvotnom dovoze z tretích krajín platia veterinárne predpisy EÚ a prípadný dokument krajiny exportu. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC).

Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Druh je v európskej aviaristike veľmi vzácny a nie sú preň dostupné systematické chovateľské skúsenosti, takže veľa záleží na úsudku a skúsenostiach chovateľa. Vyžaduje priestrannú voliéru, znáša mráz pri možnosti ukrytia, ale neznáša letné horúčavy nad 30 °C (horský druh). Pre začiatočníka sú vhodnejšie bežnejšie a lepšie zdokumentované druhy piniek.

Na Slovensku sa nevyskytuje — nie je súčasťou domácej avifauny. Je to stredoázijský vysokohorský druh rozšírený v pohoriach Ťan-šan, Pamír, Alaj, Altaj a v severnom Mongolsku; v širšom poňatí (vrátane sporného poddruhu grandis) aj v Afganistane, Pakistane a západných Himalájach. Štáty výskytu zahŕňajú Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan, Čínu (Sin-ťiang), Mongolsko, Rusko (Altaj), Afganistan, Pakistan a severnú Indiu.

ZDROJ: Avibase (Carpodacus rhodochlamys, ID 6670D2A67FDAB3F2, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=6670D2A67FDAB3F2), IUCN Red List (Least Concern, https://www.iucnredlist.org/species/22720604/1

 Video — Červenák ružovkastý

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-mantled Rosefinch, Česky:   hýl rudopláštíkový, Nemecky:   Rosenmantelgimpel, Španielsky:   Camachuelo dorsirrojo, Francúzsky:   Roselin à dos rouge, Taliansky:   Ciuffolotto roseo mantorosso, Holandsky:   Roze Roodmus, Portugalsky:   Pintarroxo-de-manto-vermelho, Poľsky:   dziwonia czerwonawa, Maďarsky:   vörösköpenyes pirók, Rusky:   Арчовая чечевица (Arčovaja čečevica), Japonsky:   ヒゴロモマシコ (Higoromomashiko), Čínsky:   红腰朱雀 (Hóng yāo zhūquè), Fínsky:   pensaspunavarpunen, Švédsky:   rosaryggig rosenfink, Latinsky:   Carpodacus rhodochlamys (Brandt, 1843)