Červenák purpurový (Haemorhous purpureus)

Fringillidae (pinkovité)

Červenák purpurový

Haemorhous purpureus — severoamerický pinkovec so sýtou malinovo-purpurovou kresbou samca a diagnostickým bielym obočím samice — čiastočne sťahovavý obyvateľ ihličnatých lesov Severnej Ameriky s dlhodobým poklesom populácie

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern — najmenej ohrozený (IUCN / BirdLife International). Napriek statusu LC má druh dlhodobý klesajúci populačný trend: North American Breeding Bird Survey zaznamenaval pokles cca 0,73 % ročne v rokoch 1966–2019 (kumulatívny pokles ~32 %) a cca 1,23 % survey-wide v rokoch 1966–2022. Pokles prebieha naprieč celým areálom a nie je obmedzený len na oblasti, kde je prítomný červenák domový — príčiny sú teda komplexnejšie (strata habitatu, klimatické zmeny, konkurencia). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA chránený Migratory Bird Treaty Act.
Dĺžka12–16 cm
Hmotnosť18–32 g (priemer cca 23–25 g)
Dožitiemax. 14 r (priemer ~2 r vo voľnej prírode)
PôvodIhličnaté lesy Kanady, SV USA, Tichomorské pobrežie
IUCNLC — najmenej ohrozený (klesajúci trend)

Výživa

  • Semená tráv, bylín, drevín a olejnatých rastlín — základ celoročnej potravy; v zime dominujú semená jaseňa, brestov, bodliakov a slnečnica pri kŕmidlách
  • Bobule a drobné plody — čerešne, divé hrozno, čučoriedky, imelo, planá jabloň; intenzívne využívané v lete a na jeseň
  • Púčiky, kvety a zelené časti rastlín — skorojarná potrava (púčiky ovocných stromov, kvety javorov a jaseňov), dôležitý zdroj živín pri prílete na hniezdiská
  • Hmyz a drobné bezstavovce — húsenice, chrobáky, mšice; príležitostne, najmä v hniezdnom období pri odchove mláďat
  • Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie tvrdých semien, príjem minerálov zo zeme
Tip od odborníka Červenák purpurový je v prírode predovšetkým semenožravec s dôležitým sezónnym doplnkom plodov a púčikov: základ tvorí rozmanitá zmes malých až stredných semien (jaseňové, brestové, bodliaky, kanárske semeno, proso), doplnená na jar púčikmi a kvetmi drevín, v lete a na jeseň bobuľami a divými plodmi a príležitostne hmyzom pri odchove mláďat. Druh sa v avikultúre bežne nechová — je to voľne žijúci, chránený severoamerický druh (US Migratory Bird Treaty Act); nasledujúce odporúčania sú teoreticky odvodené zo zásad pre drobné pinkovité. Pri teoretickom chove: pestrá zrninová zmes (proso, kanárske semeno, niar, ľan) ako základ, bobule a čerstvé ovocie pravidelne (maliny, čučoriedky) pre karotenoidy, sezónne púčiky a zelené krmivo, vápnik (sépiová kosť) a grit trvalo k dispozícii, čerstvá voda a kúpeľná miska denne. Slnečnicu len s mierou — tuk vedie k obezite.

Hlasový prejav

Červenák purpurový patrí medzi melodicky bohatých spevavcov — samec spieva dlhú, tekutú, roloujúcu pesničku zloženú z rýchlych fráz s bohatou variabilitou. Spev je charakteristicky rýchlejší a plynulejší než spev červenáka domového a postrádá záverečný "buzz" (bzukot), ktorý je diagnostickým znakom červenáka domového. Kontaktná hláska je ostré "pitik" (tik) — krátke, dôrazné; charakteristicky odlišné od "cink" červenáka domového. Poplašné hlásky sú ostré. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V prírode spev nesie ďaleko z vrcholu ihličnanov a je jedným z hlavných identifikačných znakov druhu.

Typické zvuky

  • Dlhá, tekutá, rýchla melodická pesnička samca — plynulé rolovanie fráz z vrcholu ihličnanu; rýchlejšia a bez záverečného buzzu na rozdiel od červenáka domového
  • Ostré kontaktné pitik (tik) — krátka dôrazná hláska vydávaná pri pohybe a kontakte; diagnosticky odlišná od zvučného cink červenáka domového
  • Jemné kontaktné hlásky v kŕdliku — vtáky sa dorozumievajú tichými hlasmi pri spoločnom kŕmení na kŕmidle alebo v kríkoch
  • Striedmy hlasový prejav mimo hniezdnej sezóny — samec spieva intenzívne hlavne v hniezdnom období od jara; mimo toku je druh tichší

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — apríl až august; 1–2 znášky ročne (zdroj: Animal Diversity Web, Audubon)
Tok — samec spieva melodickú pesničku z vrcholu stromu; samice tokajú výberom partnera
Odchov mláďat — inkubácia 12–13 dní (výhradne samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch
Zimovanie — severné populácie migrujú južne; v kŕdlikoch navštevuje záhradné kŕmidlá a lesné okraje
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; nové perie určí intenzitu červenej u samca na nasledujúci rok
Čiastočne sťahovavý druh: tichomorská populácia je stála; severné populácie migrujú juh–sever; v neúrodných rokoch môžu prejaviť irrupcie hlbšie na juh

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, bežne sa nechová)
Druh sa v avikultúre bežne nechová; chránený US Migratory Bird Treaty Act; pôvodné prostredie je ihličnatý a zmiešaný les Severnej Ameriky
Červenák purpurový je voľne žijúci, chránený druh — štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva ihličnaté a zmiešané lesy (smrekové, jedľové, borovicové, smrekovo-brezové) ako aj záhradné a predmestské biotopy v blízkosti lesov. Zimuje v otvorenom lese, krovitých porastoch a záhradách so zásobami semien. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti, potrebuje pokojné prostredie s bidielkami a vetvenou štruktúrou.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej kŕdliky; samce môžu byť rivalitné
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry roztrúsené v lese; samec spieva z vrcholu ihličnanu. Mimo sezóny a v zime sa vtáky združujú v kŕdlikoch pri zásobách potravy a na kŕmidlách, niekedy zmiešané s červenákom domovým a inými pinkovitými. Druh nie je výrazne agresívny, no samce v hniezdnej sezóne si háji teritórium spevom.
Teplota a klimatické nároky
Hniezdi v chladných boreálnych a temperátnych lesoch; zimuje v miernejších oblastiach juh USA
Druh je prispôsobený na chladné ihličnaté lesy mierneho a boreálneho pásma Severnej Ameriky. Tichomorská populácia je stála (miernejšie klíma pobrežia); severné populácie migrujú na juh. Znáša mrazivé podmienky; pri záhradných kŕmidlách zimuje v mnohých oblastiach USA.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo na vodorovnej vetve ihličnanu, 4,5–6 m nad zemou; 4–6 vajec bledo-zeleno-modrých s tmavými škvrnami
Samica stavia misovité hniezdo na vodorovnej vetve ihličnanu (smrek, jedľa, borovica) alebo v rozvidlení konára, typicky 4,5–6 m nad zemou (niekedy výššie až 18 m alebo nižšie v kríkoch). Hniezdo je postavené z vetvičiek, koreňov a rastlinných vlákien, vystlané masom, zvieracou srsťou a jemnými rastlinami; stavba trvá 3–8 dní (výhradne samica; samec minimálne prispieva). Znáška: 4–6 (bežne 4–5) bledo-zeleno-modrých vajec s čiernymi a hnedastými škvrnami, ~20 mm; inkubácia 12–13 dní výhradne samicou (samec ju kŕmi regurgitovanými semenami); mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch. Brood: 1–2 ročne.
Kúpanie a hygiena perí
Kúpa sa v plytkých kalužiach a potokoch; dôležité pre hygienu perí
Červenáky sa v prírode kúpajú v plytkých kalužiach, potokoch a rose na vegetácii. Pri záhradnom kŕmidle je dobrý doplnok plytká miska s čistou vodou (3–4 cm, každodenná výmena). Kúpanie pomáha odstraňovať ektoparazity a udržiavať perie v dobrom stave.
Svetlo a fotoperiodizmus
Denný vták so sezónnym migračným rytmom; dĺžka dňa riadi hniezdny cyklus
Dĺžka dňa (fotoperiodizmus) riadi hniezdny cyklus červenáka purpurového — dlhší deň na jar spúšťa spev samca a hniezdne správanie. Druh je denný; zimuje v oblastiach s kratším dňom. Migrácia je sčasti riadená dĺžkou dňa a teplotou.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj (po prílete na hniezdiská alebo na stálych zimoviskách)

Samec spieva intenzívnu dlhú, tekutú melodickú pesničku z vrcholu ihličnanu — tok je predovšetkým akustický. Samice si aktívne vyberajú partnera na základe kvality spevu a sfarbenia; samec sa môže predvádzať v blízkosti samice. Pohlavná dospelosť nastupuje do 1 roka (Animal Diversity Web) — vtáky hniezdia už v prvej sezóne po vyliahnutí.

Hniezdo a znáška
Znáška 4–6 vajec (bežne 4–5); hniezdna sezóna apríl–august (zdroj: ADW, Audubon)

Samica sama stavia misovité hniezdo na vodorovnej vetve ihličnanu (4,5–6 m nad zemou, niekedy až 18 m); hniezdo je z vetvičiek, koreňov a rastlinných vlákien, vystlané masom a srsťou. Znáša 4–6 (bežne 4–5) vajec — bledo-zeleno-modré s čiernymi a hnedastými škvrnami (~20 mm). Hniezdna sezóna apríl–august (Audubon: 1. vajce od 1. apríla; ADW: apríl–august). 1–2 znášky ročne (1 bežne, 2 výnimočne na tichomorskom pobreží).

Inkubácia
12–13 dní (zdroj: Audubon, BirdFact, ADW priemer 13 dní); výhradne samica

Na vajciach sedí výhradne samica — samec ju v tomto čase kŕmi regurgitovanými semenami, čo jej umožňuje zostávať dlhé hodiny na hniezde. Inkubácia trvá 12–13 dní (Audubon a BirdFact: 12–13 dní; ADW: priemer 13 dní; zdroje zhodné v rozsahu). Samica má vyvinutý inkubačný brood patch.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; prevažne semenami (regurgitácia)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia čiastočne natrávených (regurgitovaných) semien; na rozdiel od mnohých spevavcov živý hmyz nie je dominantnou zložkou (ADW: mláďatá dostávajú takmer výhradne semená). Kŕmenie pokračuje aj po vyletení z hniezda, kým sa mláďatá osamostatnia.

Vyletenie a vývoj mláďat
13–16 dní po vyliahnutí, priemer ~14 dní (zdroj: ADW, BirdFact, Audubon)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 13–16 dňoch (ADW: 13–16 dní, priemer 14; BirdFact: ~14 dní; Audubon: ~2 týždne — všetky zdroje zhodné). Juvenily pripomínajú samicu — hnedé, výrazne prúžkované, s typickým bielym obočím a tmavým lícnym vzorem (pri oboch pohlaviach). Červenú u samcov nadobúdajú pelichaním; plné dospelé sfarbenie asi po prvom roku.

Pohlavná dospelosť
Do 1 roka (obidve pohlavia) — zdroj: Animal Diversity Web

Pohlavná dospelosť nastupuje do 1 roka (ADW) — vtáky hniezdia už v prvej sezóne po vyliahnutí. Samce nadobúdajú červené sfarbenie prvým pelichaním; intenzita farby závisí od dostupnosti karotenoidov v potrave. Maximálne zaznamenané dožitie: 14 rokov (krúžkovacia dokumentácia: samec okrúžkovaný ako ~2-ročný, dolapený o 12 rokov neskôr); priemerné dožitie vo voľnej prírode: ~2 roky (ADW).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Červenák purpurový 12–16 cm Červenák domový 12,5–15 cm Cassinov červenák 14–16 cm Stehlík čečetkovitý / Redpoll 11,5–14 cm Hýľ obyčajný 14,5–16,5 cm
Červenák purpurový Červenák domový (Haemorhous mexicanus) Cassinov červenák (Haemorhous cassinii) Stehlík čečetkovitý / Redpoll (Acanthis flammea) Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula)
Dĺžka12–16 cm12,5–15 cm14–16 cm11,5–14 cm14,5–16,5 cm
Váha18–32 g (priemer cca 23–25 g)16–27 gcca 22–31 g10–16 g21–38 g
Dožitiemax. 14 r (zaznamenaných), priemer cca 2 r vo voľnej prírodemax. 11 r 7 m, priemer dlhší ako purpurovýpresné údaje neoverené; podobne ako purpurovýdo cca 8 rdo cca 15 r v zajatí
OchranaIUCN LC (klesajúci trend), bez CITES; chránený US MBTAIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITES; chránený US MBTAIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002
CharakteristikaSamec sýto malinovo-purpurový (wine-red) na hlave, hrudi, chrbte a trtáči — rovnomerne, bez hnedastých prúžkov na bokoch. Samica hnedo-prúžkovaná s výrazným bielym obočím a tmavým lícnym vzorem. Zárezkový chvost, mohutný konický zobákSamec oranžovočervený LEN na čele, hrudi a trtáči; boky a brucho s výraznými hnedými prúžkami. Samica plavohnedá BEZ výrazného obočia — kľúčový rozdiel od samice purpurovéhoSamec: kontrastné jasno-ružové temeno (peaked red cap) oproti svetlejšiemu krku a hrudi; ostrejšie, čistejšie prúžky na hrudi a bokoch ako u purpurového. Samica: jemnejšie prúžky a menej výrazný tvárový vzorMenší, s červenou len na temeni (čiapočka) a ružovkastou hrudou u samca; prúžkovaný hnedo; výrazne menší a ľahší než červenák purpurovýSamec s nápadnou jasnou karminovočervenou hrudou, čiernou čiapočkou, šedým chrbtom a bielym trtáčom — nie malinová, ale jasná červená odlíšuje od purpurového. Samica šedo-hnedá bez červenej
AreálHniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady, SV USA a tichomorského pobrežia; sťahovavý (severné populácie); zimuje v USA pri kŕmidlách; irrupčné správaniePôvodne západ USA a Mexiko; introdukovaný do vých. USA (1940) a Hawaja; stály nesťahovavý druh záhrad a miest; príčina dlhodobého poklesu purpurovéhoVýhradne hory a plateau západného USA (Skalisté hory, Kaskády, Sierra Nevada); čiastočne sťahovavý altitudinálne; nevyskytuje sa vo východnej časti USABoreálne lesy severnej Eurázie a Severnej Ameriky; irrupčný zimovač, objavuje sa aj v strednej Európe; nepodobný purpurovému okrem irrupčného správaniaEurázia vrátane SR; čiastočne sťahovavý; hniezdny v lesoch SR; bežný zimovač

Zaujímavosti

1

Nie je purpurový — je malinový — Roger Tory Peterson, autor legendárnych vtáčích príručiek, vtipne poznamenal, že červenák purpurový je vlastne „vrabec, ktorý dopadol hlavou do pohárika s malinami“. Anglické meno Purple Finch je mätúce: vták nie je fialový, ale sýto malinovo-červený (wine-red / raspberry). Latinské purpureus odkazuje na historický latinský výraz pre karmínovo-červenú.

2

Štátny vták New Hampshire — červenák purpurový je od roku 1957 štátnym vtákom amerického štátu New Hampshire; paradoxne v danom štáte za posledné desaťročia výrazne ubúda.

3

Farba závislá od karotenoidov — rovnako ako červenák domový, aj purpurový si sám nesyntetizuje červené pigmenty. Intenzita malinovo-červenej závisí od karotenoidov prijatých z potravy (bobule, divé plody) počas posledného pelichania. Samce v oblastiach s hojnosťou plodov sú sýtejšie sfarbené.

4

Konkurencia s červenákom domovým — zavedenie červenáka domového do východnej Severnej Ameriky (40. roky 20. stor.) malo negatívny vplyv na červenáka purpurového: červenák domový ho vytláča z hniezďošiek a kŕmidiel v mestách a predmestiach. BBS zachytáva dlhodobý pokles cca 0,73–1,23 % ročne od roku 1966 v celom areáli.

5

Irrupčné správanie v zime — červenák purpurový patrí medzi irrupčné druhy: v rokoch s nedostatkom jesenno-zimnej potravy (neúroda šišiek, semien drevín) môže migrujúcimi kŕdlikmi zaplaviť oblasti oveľa južnejšie, než je jeho bežné zimovisko, a naopak v rokoch s hojnosťou potravy môže zostať ďaleko na severe.

6

Tri druhy severnoamerických červenákov — rod Haemorhous zahŕňa len 3 druhy: červenáka purpurového (H. purpureus, sever, východ a tichomorské pobrežie), červenáka domového (H. mexicanus, západ a introdukcia na východ) a Cassinovho červenáka (H. cassinii, hory západu). Purpurový a domový môžu žiť sympatricky na zimoviskách.

7

Samec kŕmi samicu pri inkubácii — počas celej inkubácie (12–13 dní) samec pravidelne prináša samici regurgitované semená, aby nemusela opustiť hniezdo. Tento typ párskej starostlivosti (samec kŕmi inkubujúcu samicu) je u pinkovitých bežný, no u červenáka purpurového je mimoriadne výrazný.

8

Mláďatá kŕmené takmer výhradne semenami — na rozdiel od väčšiny spevavcov mierneho pásma, ktoré kŕmia mláďatá prevažne hmyzom, červenák purpurový kŕmi svoje mláďatá takmer výhradne semenami (regurgitovanými; zdroj: ADW). Je to vzácne medzi spevavčími vtákmi a odráža hlbokú granivórnu adaptáciu druhu.

9

Diagnostický zvuk pitik — krátke ostré pitik (príp. tik) je typická kontaktná hláska červenáka purpurového, výrazne odlišná od zvučného cink červenáka domového. Táto hláska je jedným z najspoľahlivejších terénnych identifikačných znakov, keď sú oba druhy prítomné na tom istom mieste (napr. pri zimnom kŕmidle).

Taxonomická klasifikácia

species Červenák purpurový (Haemorhous purpureus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Haemorhous Swainson, 1837
Druh Haemorhous purpureus (J. F. Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; v európskych chovoch sa bežne nechová (chránený US MBTA)
Poddruhy Rozoznávajú sa 2 poddruhy: nominátny H. p. purpureus (centrálna a južná Kanada, severovýchodné USA — väčšina východnej populácie) a H. p. californicus (juhozápadná Kanada, západné USA — tichomorské pobrežie; má dlhší chvost, kratšie krídla, tmavšie sfarbenie, samice zelenavejšie, dlhší zobák).
Avibase_ID B4EE123DE4241449

? Často kladené otázky

Ide o jeden z najčastejších identifikačných problémov v Severnej Amerike. Samec červenáka purpurového je zalievaný sýtou, rovnomernou malinovo-purpurovou farbou na hlave, hrudi, chrbte aj trtáči (bez hnedastých prúžkov na bokoch), kým samec červenáka domového má farbu obmedzenú na čelo, hruď a trtáč na inak hnedastom tele s výraznými hnedými prúžkami na bokoch a bruchu (farba skôr oranžovočervená, nie malinová). Samica purpurového má výrazné biele obočie a tmavý lícny vzor (submustakiálny prúžok) — diagnostický tvárový vzor, ktorý samica domového úplne postrádá (samica domového je nenápadne prúžkovaná bez výrazného obočia). Aj spev sa líši: purpurový nemá záverečný buzz, domový ho má.

Cassinov červenák sa vyskytuje výhradne v horách západného USA (Skalisté hory, Kaskády, Sierra Nevada) a má výrazne svetlú ružovo-červenú čiapku (cap) na temene, ktorá kontrastuje so svetlejším krkom a telom — dáva mu typický špičatý klobúk s výrazným červeným temeňom. Červenák purpurový je rovnomernejšie malinový bez takéhoto kontrastného červeného temena. Cassinov má aj ostrejšie, čistejšie prúžky na hrudi a bokoch a dlhšie krídla. Samica Cassinovho má jemnejšie, ostrejšie prúžky na spodku a menej výrazný tvárový vzor než samica purpurového.

Nie — anglické meno Purple Finch je mätúce. Vták nie je fialový ani purpurový v modernom zmysle slova, ale sýto malinovo-červený (wine-red, raspberry). Roger Tory Peterson ho opísal ako vrabca, ktorý dopadol hlavou do pohárika s malinami. Latinské purpureus odkazuje na historický latinský výraz pre karmínovo-červenú farbu. Slovenský názov červenák purpurový teda doslovne prekladá latinské meno, nie skutočnú farbu vtáka.

Je to prevažne semenožravec: základ potravy tvorí rozmanitá zmes semien (jaseň, brest, bodliaky, trávy), doplnená sezónne bobuľami a divými plodmi (čerešne, čučoriedky, divé hrozno), na jar púčikmi a kvetmi a príležitostne hmyzom (húsenice, chrobáky) — najmä pri odchove mláďat. Zaujímavosťou je, že mláďatá kŕmi takmer výhradne semenami (nie hmyzom), čo je medzi spevavčími vtákmi nezvyčajné. Pravidelný zimný návštevník záhradných kŕmidiel (slnečnica, niar).

V USA je červenák purpurový chránený federálnym zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA) — chov, odchyt ani držanie divých jedincov nie je povolené bez špeciálnej výnimky (výskum, záchrana). Druh nie je zaradený v CITES (Washington Convention). V Európe druh nie je chránený európskou legislatívou, no v chovoch sa prakticky nevyskytuje. Ak nájdeš zraneného jedinca, kontaktuj záchranársku stanicu pre voľne žijúce vtáky.

Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady, severovýchodných USA (vrátane Apalačí) a tichomorského pobrežia (Britská Kolumbia, Washington, Oregon, Kalifornia). Tichomorská populácia (poddruh californicus) je prevažne stála; severné a východné populácie sú čiastočne sťahovavé — zimujú v stredných a južných USA. Druh je zároveň irrupčný: v rokoch s nedostatkom potravy migruje hlbšie na juh ako obvykle.

Samica znáša 4–6 vajec (bežne 4–5), bledo-zeleno-modrých s čiernymi a hnedastými škvrnami, veľkosť ~20 mm. Hniezdo je misovité na vodorovnej vetve ihličnanu, typicky 4,5–6 m nad zemou. Inkubácia trvá 12–13 dní (výhradne samica; samec ju v tomto čase kŕmi). Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch. Za rok 1–2 znášky (1 bežne; 2 výnimočne na tichomorskom pobreží). Hniezdna sezóna: apríl–august.

ZDROJ: Wikipedia EN (Purple finch — dĺžka 12–16 cm, hmotnosť priemer 23,3 g / rozsah 19,8–28,4 g, hniezdenie apr–aug, znáška 4–6 vajec, IUCN LC, https://en.wikipedia.org/wiki/Purple_finch), Animal Diversity

 Video — Červenák purpurový

Červenák purpurový (Haemorhous purpureus) — spev a hlas v prírode

Červenák purpurový (Haemorhous purpureus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Purple Finch, Česky:   hýl nachový, Nemecky:   Purpurgimpel, Španielsky:   Camachuelo Purpúreo, Francúzsky:   Roselin pourpré, Taliansky:   Ciuffolotto purpureo, Holandsky:   Amerikaanse Roodmus, Portugalsky:   Pintarroxo-púrpura, Poľsky:   dziwuszka purpurowa, Maďarsky:   Bíborpirok, Rusky:   Пурпурная чечевица, Japonsky:   ムラサキマシコ, Latinsky:   Haemorhous purpureus (J. F. Gmelin, 1789)