Fringillidae (pinkovité)
Červenák purpurový patrí medzi melodicky bohatých spevavcov — samec spieva dlhú, tekutú, roloujúcu pesničku zloženú z rýchlych fráz s bohatou variabilitou. Spev je charakteristicky rýchlejší a plynulejší než spev červenáka domového a postrádá záverečný "buzz" (bzukot), ktorý je diagnostickým znakom červenáka domového. Kontaktná hláska je ostré "pitik" (tik) — krátke, dôrazné; charakteristicky odlišné od "cink" červenáka domového. Poplašné hlásky sú ostré. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V prírode spev nesie ďaleko z vrcholu ihličnanov a je jedným z hlavných identifikačných znakov druhu.
Samec spieva intenzívnu dlhú, tekutú melodickú pesničku z vrcholu ihličnanu — tok je predovšetkým akustický. Samice si aktívne vyberajú partnera na základe kvality spevu a sfarbenia; samec sa môže predvádzať v blízkosti samice. Pohlavná dospelosť nastupuje do 1 roka (Animal Diversity Web) — vtáky hniezdia už v prvej sezóne po vyliahnutí.
Samica sama stavia misovité hniezdo na vodorovnej vetve ihličnanu (4,5–6 m nad zemou, niekedy až 18 m); hniezdo je z vetvičiek, koreňov a rastlinných vlákien, vystlané masom a srsťou. Znáša 4–6 (bežne 4–5) vajec — bledo-zeleno-modré s čiernymi a hnedastými škvrnami (~20 mm). Hniezdna sezóna apríl–august (Audubon: 1. vajce od 1. apríla; ADW: apríl–august). 1–2 znášky ročne (1 bežne, 2 výnimočne na tichomorskom pobreží).
Na vajciach sedí výhradne samica — samec ju v tomto čase kŕmi regurgitovanými semenami, čo jej umožňuje zostávať dlhé hodiny na hniezde. Inkubácia trvá 12–13 dní (Audubon a BirdFact: 12–13 dní; ADW: priemer 13 dní; zdroje zhodné v rozsahu). Samica má vyvinutý inkubačný brood patch.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia čiastočne natrávených (regurgitovaných) semien; na rozdiel od mnohých spevavcov živý hmyz nie je dominantnou zložkou (ADW: mláďatá dostávajú takmer výhradne semená). Kŕmenie pokračuje aj po vyletení z hniezda, kým sa mláďatá osamostatnia.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 13–16 dňoch (ADW: 13–16 dní, priemer 14; BirdFact: ~14 dní; Audubon: ~2 týždne — všetky zdroje zhodné). Juvenily pripomínajú samicu — hnedé, výrazne prúžkované, s typickým bielym obočím a tmavým lícnym vzorem (pri oboch pohlaviach). Červenú u samcov nadobúdajú pelichaním; plné dospelé sfarbenie asi po prvom roku.
Pohlavná dospelosť nastupuje do 1 roka (ADW) — vtáky hniezdia už v prvej sezóne po vyliahnutí. Samce nadobúdajú červené sfarbenie prvým pelichaním; intenzita farby závisí od dostupnosti karotenoidov v potrave. Maximálne zaznamenané dožitie: 14 rokov (krúžkovacia dokumentácia: samec okrúžkovaný ako ~2-ročný, dolapený o 12 rokov neskôr); priemerné dožitie vo voľnej prírode: ~2 roky (ADW).
| Červenák purpurový | Červenák domový (Haemorhous mexicanus) | Cassinov červenák (Haemorhous cassinii) | Stehlík čečetkovitý / Redpoll (Acanthis flammea) | Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 12–16 cm | 12,5–15 cm | 14–16 cm | 11,5–14 cm | 14,5–16,5 cm |
| Váha | 18–32 g (priemer cca 23–25 g) | 16–27 g | cca 22–31 g | 10–16 g | 21–38 g |
| Dožitie | max. 14 r (zaznamenaných), priemer cca 2 r vo voľnej prírode | max. 11 r 7 m, priemer dlhší ako purpurový | presné údaje neoverené; podobne ako purpurový | do cca 8 r | do cca 15 r v zajatí |
| Ochrana | IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES; chránený US MBTA | IUCN LC (rastúci trend), bez CITES | IUCN LC, bez CITES; chránený US MBTA | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002 |
| Charakteristika | Samec sýto malinovo-purpurový (wine-red) na hlave, hrudi, chrbte a trtáči — rovnomerne, bez hnedastých prúžkov na bokoch. Samica hnedo-prúžkovaná s výrazným bielym obočím a tmavým lícnym vzorem. Zárezkový chvost, mohutný konický zobák | Samec oranžovočervený LEN na čele, hrudi a trtáči; boky a brucho s výraznými hnedými prúžkami. Samica plavohnedá BEZ výrazného obočia — kľúčový rozdiel od samice purpurového | Samec: kontrastné jasno-ružové temeno (peaked red cap) oproti svetlejšiemu krku a hrudi; ostrejšie, čistejšie prúžky na hrudi a bokoch ako u purpurového. Samica: jemnejšie prúžky a menej výrazný tvárový vzor | Menší, s červenou len na temeni (čiapočka) a ružovkastou hrudou u samca; prúžkovaný hnedo; výrazne menší a ľahší než červenák purpurový | Samec s nápadnou jasnou karminovočervenou hrudou, čiernou čiapočkou, šedým chrbtom a bielym trtáčom — nie malinová, ale jasná červená odlíšuje od purpurového. Samica šedo-hnedá bez červenej |
| Areál | Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady, SV USA a tichomorského pobrežia; sťahovavý (severné populácie); zimuje v USA pri kŕmidlách; irrupčné správanie | Pôvodne západ USA a Mexiko; introdukovaný do vých. USA (1940) a Hawaja; stály nesťahovavý druh záhrad a miest; príčina dlhodobého poklesu purpurového | Výhradne hory a plateau západného USA (Skalisté hory, Kaskády, Sierra Nevada); čiastočne sťahovavý altitudinálne; nevyskytuje sa vo východnej časti USA | Boreálne lesy severnej Eurázie a Severnej Ameriky; irrupčný zimovač, objavuje sa aj v strednej Európe; nepodobný purpurovému okrem irrupčného správania | Eurázia vrátane SR; čiastočne sťahovavý; hniezdny v lesoch SR; bežný zimovač |
Nie je purpurový — je malinový — Roger Tory Peterson, autor legendárnych vtáčích príručiek, vtipne poznamenal, že červenák purpurový je vlastne „vrabec, ktorý dopadol hlavou do pohárika s malinami“. Anglické meno Purple Finch je mätúce: vták nie je fialový, ale sýto malinovo-červený (wine-red / raspberry). Latinské purpureus odkazuje na historický latinský výraz pre karmínovo-červenú.
Štátny vták New Hampshire — červenák purpurový je od roku 1957 štátnym vtákom amerického štátu New Hampshire; paradoxne v danom štáte za posledné desaťročia výrazne ubúda.
Farba závislá od karotenoidov — rovnako ako červenák domový, aj purpurový si sám nesyntetizuje červené pigmenty. Intenzita malinovo-červenej závisí od karotenoidov prijatých z potravy (bobule, divé plody) počas posledného pelichania. Samce v oblastiach s hojnosťou plodov sú sýtejšie sfarbené.
Konkurencia s červenákom domovým — zavedenie červenáka domového do východnej Severnej Ameriky (40. roky 20. stor.) malo negatívny vplyv na červenáka purpurového: červenák domový ho vytláča z hniezďošiek a kŕmidiel v mestách a predmestiach. BBS zachytáva dlhodobý pokles cca 0,73–1,23 % ročne od roku 1966 v celom areáli.
Irrupčné správanie v zime — červenák purpurový patrí medzi irrupčné druhy: v rokoch s nedostatkom jesenno-zimnej potravy (neúroda šišiek, semien drevín) môže migrujúcimi kŕdlikmi zaplaviť oblasti oveľa južnejšie, než je jeho bežné zimovisko, a naopak v rokoch s hojnosťou potravy môže zostať ďaleko na severe.
Tri druhy severnoamerických červenákov — rod Haemorhous zahŕňa len 3 druhy: červenáka purpurového (H. purpureus, sever, východ a tichomorské pobrežie), červenáka domového (H. mexicanus, západ a introdukcia na východ) a Cassinovho červenáka (H. cassinii, hory západu). Purpurový a domový môžu žiť sympatricky na zimoviskách.
Samec kŕmi samicu pri inkubácii — počas celej inkubácie (12–13 dní) samec pravidelne prináša samici regurgitované semená, aby nemusela opustiť hniezdo. Tento typ párskej starostlivosti (samec kŕmi inkubujúcu samicu) je u pinkovitých bežný, no u červenáka purpurového je mimoriadne výrazný.
Mláďatá kŕmené takmer výhradne semenami — na rozdiel od väčšiny spevavcov mierneho pásma, ktoré kŕmia mláďatá prevažne hmyzom, červenák purpurový kŕmi svoje mláďatá takmer výhradne semenami (regurgitovanými; zdroj: ADW). Je to vzácne medzi spevavčími vtákmi a odráža hlbokú granivórnu adaptáciu druhu.
Diagnostický zvuk pitik — krátke ostré pitik (príp. tik) je typická kontaktná hláska červenáka purpurového, výrazne odlišná od zvučného cink červenáka domového. Táto hláska je jedným z najspoľahlivejších terénnych identifikačných znakov, keď sú oba druhy prítomné na tom istom mieste (napr. pri zimnom kŕmidle).
Ide o jeden z najčastejších identifikačných problémov v Severnej Amerike. Samec červenáka purpurového je zalievaný sýtou, rovnomernou malinovo-purpurovou farbou na hlave, hrudi, chrbte aj trtáči (bez hnedastých prúžkov na bokoch), kým samec červenáka domového má farbu obmedzenú na čelo, hruď a trtáč na inak hnedastom tele s výraznými hnedými prúžkami na bokoch a bruchu (farba skôr oranžovočervená, nie malinová). Samica purpurového má výrazné biele obočie a tmavý lícny vzor (submustakiálny prúžok) — diagnostický tvárový vzor, ktorý samica domového úplne postrádá (samica domového je nenápadne prúžkovaná bez výrazného obočia). Aj spev sa líši: purpurový nemá záverečný buzz, domový ho má.
Cassinov červenák sa vyskytuje výhradne v horách západného USA (Skalisté hory, Kaskády, Sierra Nevada) a má výrazne svetlú ružovo-červenú čiapku (cap) na temene, ktorá kontrastuje so svetlejším krkom a telom — dáva mu typický špičatý klobúk s výrazným červeným temeňom. Červenák purpurový je rovnomernejšie malinový bez takéhoto kontrastného červeného temena. Cassinov má aj ostrejšie, čistejšie prúžky na hrudi a bokoch a dlhšie krídla. Samica Cassinovho má jemnejšie, ostrejšie prúžky na spodku a menej výrazný tvárový vzor než samica purpurového.
Nie — anglické meno Purple Finch je mätúce. Vták nie je fialový ani purpurový v modernom zmysle slova, ale sýto malinovo-červený (wine-red, raspberry). Roger Tory Peterson ho opísal ako vrabca, ktorý dopadol hlavou do pohárika s malinami. Latinské purpureus odkazuje na historický latinský výraz pre karmínovo-červenú farbu. Slovenský názov červenák purpurový teda doslovne prekladá latinské meno, nie skutočnú farbu vtáka.
Je to prevažne semenožravec: základ potravy tvorí rozmanitá zmes semien (jaseň, brest, bodliaky, trávy), doplnená sezónne bobuľami a divými plodmi (čerešne, čučoriedky, divé hrozno), na jar púčikmi a kvetmi a príležitostne hmyzom (húsenice, chrobáky) — najmä pri odchove mláďat. Zaujímavosťou je, že mláďatá kŕmi takmer výhradne semenami (nie hmyzom), čo je medzi spevavčími vtákmi nezvyčajné. Pravidelný zimný návštevník záhradných kŕmidiel (slnečnica, niar).
V USA je červenák purpurový chránený federálnym zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA) — chov, odchyt ani držanie divých jedincov nie je povolené bez špeciálnej výnimky (výskum, záchrana). Druh nie je zaradený v CITES (Washington Convention). V Európe druh nie je chránený európskou legislatívou, no v chovoch sa prakticky nevyskytuje. Ak nájdeš zraneného jedinca, kontaktuj záchranársku stanicu pre voľne žijúce vtáky.
Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady, severovýchodných USA (vrátane Apalačí) a tichomorského pobrežia (Britská Kolumbia, Washington, Oregon, Kalifornia). Tichomorská populácia (poddruh californicus) je prevažne stála; severné a východné populácie sú čiastočne sťahovavé — zimujú v stredných a južných USA. Druh je zároveň irrupčný: v rokoch s nedostatkom potravy migruje hlbšie na juh ako obvykle.
Samica znáša 4–6 vajec (bežne 4–5), bledo-zeleno-modrých s čiernymi a hnedastými škvrnami, veľkosť ~20 mm. Hniezdo je misovité na vodorovnej vetve ihličnanu, typicky 4,5–6 m nad zemou. Inkubácia trvá 12–13 dní (výhradne samica; samec ju v tomto čase kŕmi). Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch. Za rok 1–2 znášky (1 bežne; 2 výnimočne na tichomorskom pobreží). Hniezdna sezóna: apríl–august.