Pinkovité
Červenák mlynárkovitý patrí medzi melodické klietkové pinkovce — jeho hlas tvoria zvučné trojslabičné trilkové výzvy a opakované mäkké piskľavé frázy s príjemnou kovovou farbou. Samec spieva v hniezdnej sezóne tichší, opakujúci sa štebotavý spev. Japonské pozorovania opisujú kontaktné volania ako „ピッポッ“ (pip-po) a pieseň ako „フィー、チリチィチョ“. Finch Research Network charakterizuje hlasy ako prenikavé volania a spev. Hlas nie je hlasný a nepreniká silno cez steny — druh navyše patrí do vonkajšej voliéry. Červenák mlynárkovitý nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Samec predvádza melodický trilkový spev a dvorí sa pred samicou. Chovatelia odporúčajú samca pred spojením so samicou nechať cca 10 dní zvyknúť (ifauna.cz). Pozor — samce bývajú v tomto období agresívne, preto zabezpeč úkryt a samostatné kŕmidlo pre samicu.
Hniezdo stavia výhradne samica — miskovité z lístkov, kvetov a tráv, vystlané pierkami a srsťou, v kríkoch vo výške 0,5–3 m. Znáša 3–6 vajec (Wikipedia RU; japonská Wikipedia uvádza 3–4 — pravdepodobná geografická variabilita; chovatelia hlásia 4). Vajcia sú svetlozelenkasto-hnedé s tmavými škvrnami. Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná.
Na vajíčkach sedí samica, inkubácia trvá približne 14 dní (cca 2 týždne, Wikipedia RU). V tomto období je kľúčový pokoj a aby samec samicu nevyrušoval ani neatakoval.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé. V hniezde zostávajú približne 14 dní (vyvedenie hlásené do cca 14–21 dní). Kľúčová je mäkká a živá potrava (varené vajce, insektová múčka, hmyz) — bez nej rodičia mláďatá zanedbajú. Chovateľom sa podarilo vyviesť 4 mláďatá zo 4 vajec (vogelforen.de).
Po vyletení rodičia mláďatá ešte niekoľko týždňov dokrmujú. Juvenilné jedince a prvozimné samce pripomínajú samicu (výrazná šrafúra), môžu mať len slabý ružovkastý nádych nad zobákom. Ružové sfarbenie sa vyvíja postupne počas prvého roka. Presné dáta o vývoji mláďat pre tento druh sú v literatúre obmedzené.
Pohlavná dospelosť sa odhaduje na približne 1 rok. Samce v prvom roku vyzerajú ako samice a karmínové sfarbenie nadobúdajú postupne — to komplikuje sexovanie mláďat v predaji. Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne overený.
Červenák mlynárkovitý je aktívny, ale plachý druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a nepanikári. Nie je to pinka na ruku — manipulácia ho stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie bobúľ a klíčkov, pokojné a pomalé pohyby pri voliére. V hniezdnej sezóne nechaj pár v pokoji a sleduj, či samec neútočí na samicu.
Po prevoze nechaj pár niekoľko týždňov v pokoji aklimatizovať vo vonkajšej voliére — minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné pinkovce
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené pamlsky (bobule jarabiny, klíčky, semienka paliny) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
V hniezdnej sezóne samca a samicu spájaj až po cca 10-dňovom zvykaní; zabezpeč samostatné kŕmidlá a úkryt pre samicu pred agresívnym samcom
Červenák mlynárkovitý je v SR a ČR vzácna a ťažko dostupná klietková pinka — na slovenských inzertných serveroch (bazos.sk) druh prakticky nenájdený. Na nemeckom trhu (vogelforen.de, údaje 2008–2009) sa cena pohybovala okolo 120–180 EUR za kus a okrúžkovaný chovný pár 250–300 EUR; ceny v SR/ČR sa odhadujú podobne, ale presné aktuálne hodnoty sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Druh nie je v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia, no chovateľov je málo. Žiadne ustálené farebné mutácie neexistujú — sfarbenie závisí od poddruhu a veku. Preferuj vždy captive-bred, krúžkované jedince a uchovaj si doklad o pôvode.
| Červenák mlynárkovitý | Hýľ karpatský (Carpodacus erythrinus) | Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula) | Glezg sťahovavý (Eophona migratoria) | Hýľ severský (Carpodacus roseus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–18 cm | 13–15 cm | 15–17 cm | 17–20 cm | 15–17 cm |
| Váha | 14–26 g | 20–27 g | 21–27 g | 44–63 g | 20–27 g |
| Dožitie | odhadom 8–10 r v zajatí (presné údaje neoverené) | 5–8 r | 5–10 r | 8–10 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES, bez ochrany SR | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Štíhly pinkovec s výnimočne dlhým stupňovitým chvostom. Samec: karmínovo-ružová hlava, hruď a kostrc, strieborno-biela koruna, dva biele krídlové pásy. Samica: šedohnedá s tmavou šrafúrou, jemný ružový nádych na kostrci | Menší, s kratším chvostom; samec rumeno-červená hlava, hruď a kostrc bez bielej koruny; kratšie krídlové pásy; samica olivovo-hnedá so šrafúrou | Zavalitý, s kratším chvostom; výrazná čierna čiapočka, biela kostrcová škvrna; samec sýto ružovo-červené prsia, samica hnedoružová; krátky čierny zobák | Mohutný pinkovec s veľkým žltým zobákom a čiernou hlavou samca; sivohnedé telo, čierno-biele krídla; kratší chvost | Hýľovitý tvar tela s kratším chvostom; samec ružový bez bielej koruny, s belavým čelom; samica hnedoružová so šrafúrou |
| Areál | Sibír, Mongolsko, severovýchodná Čína, Sachalin, Kurily, Hokkaidó; zimovisko Kazachstan, stredná Čína, Kórea, Honšú–Kjúšú; otužilý, do vonkajšej voliéry, samce agresívne v sezóne | Východná a stredná Európa po Áziu; ten istý rod Carpodacus; odlišuje sa kratším chvostom a chýbajúcou bielou korunou samca | Európa a severná Ázia; zavalitejšia silueta a kratší chvost ako u červenáka mlynárkovitého; výrazná čierna čiapočka | Východná Ázia (sev. Čína, Kórea, Rusko), zimuje na juhu; oveľa väčší a robustnejší ako červenák, s nápadným žltým zobákom | Sibír a severná Ázia, zimuje na juhu; menší a s kratším chvostom než červenák mlynárkovitý; samcovi chýba strieborno-biela koruna |
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, načuchrané perie, malátnosť, chudnutie, znížená chuť do jedla
Črevná parazitárna infekcia, na ktorú je druh náchylný (hlásené z ifauna.cz). Šíri sa cez kontaminovaný trus a vlhké prostredie. Pri príznakoch ihneď k aviárnemu veterinárovi — lieči sa antikokcidikami. Prevencia: hygiena voliéry, suchá podestielka, pravidelné čistenie, čerstvá voda.
Príznaky: Nepokoj, škrabanie, oslabenie; u mláďat zvýšená úmrtnosť v hniezde
Roztoče sú u tohto druhu hlásenou príčinou mortality mláďat (ifauna.cz). Napádajú vtáky aj hniezdo. Prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne, kontrola a výmena hniezdneho materiálu, hygiena voliéry; liečba pod dohľadom aviárneho veterinára (napr. ivermektín/moxidektín).
Príznaky: Vytrhané perie, poranenia, vyčerpaná alebo skrývajúca sa samica, prerušené hniezdenie
Aktívne samce môžu v období hniezdenia útočiť na samice (vogelforen.de). Prevencia: dostatočne veľká voliéra, samostatné kŕmidlá a úkrytová zóna pre samicu, sledovanie páru; pri vážnej agresii samce a samicu dočasne oddeľ.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.
Z rodu Uragus do Carpodacus — červenák mlynárkovitý bol pôvodne zaradený do rodu Uragus (Uragus sibiricus), no na základe fylogenetických analýz mt-DNA a jadrovej DNA bol rod Uragus zjednotený s rodom Carpodacus; aktuálne platné meno je Carpodacus sibiricus.
Výnimočne dlhý chvost — charakteristickým znakom druhu je dlhý stupňovitý chvost, podľa ktorého dostal slovenské aj české meno (hýl dlouhoocasý). Práve dlhý chvost a strieborno-biela koruna samca ho odlišujú od príbuzných hýľov s kratším chvostom.
Samec je najsýtejší po sezóne — sfarbenie samca je najintenzívnejšie po rozmnožovacej sezóne, keď opotrebené perové okraje odhalia sýtočervený základ; čerstvé jesenné perenie pôsobí bledšie. Ide o opačný trend, než aký majú mnohé iné vtáky.
Japonské meno znamená „červený vtáčik” — japonský výraz ベニマシコ (benimashiko) doslova znamená „červený malý vtáčik” a odráža nápadné karmínové sfarbenie samca. Japonská populácia (poddruh sanguinolentus) obýva trstinové lúky a brehové kroviny.
Samce v prvom roku vyzerajú ako samice — mladé samce sú sfarbením takmer nerozoznateľné od samíc; ružová farba sa vyvíja postupne počas prvého roka, čo komplikuje sexovanie mláďat pri predaji a vyžaduje skúsenosť alebo DNA-test.
Otužilý druh zo Sibíri — na rozdiel od tropických piniek je červenák mlynárkovitý odolný voči mrazu a možno ho chovať celoročne vo vonkajšej voliére aj v podmienkach SR a ČR — stačí prístrešok a nezamrznutá voda.
Hniezdo stavia len samica — hniezdo buduje výhradne samica: miskovitú stavbu zo suchých lístkov, kvetov a tráv vystlanú pierkami a srsťou, najčastejšie v kríkoch na brehoch vodných tokov vo výške 0,5–3 m nad zemou.
Sporná taxonómia — taxonomická revízia z roku 2020 (Journal of Ornithology) navrhuje rozdeliť komplex na sibírsky (C. sibiricus) a čínsky (C. lepidus) druh, toto rozdelenie však zatiaľ nie je univerzálne akceptované (IOC, HBW); portál preto používa širší koncept C. sibiricus s piatimi poddruhmi.
V chove najmä japonský poddruh — v klietkovom obchode sa najčastejšie stretávame s poddruhom C. s. sanguinolentus (Sachalin, Kurily, Hokkaidó), ktorý je o niečo kratší a tmavší ako nominátny poddruh zo Sibíri.
Nie — červenák mlynárkovitý patrí do vonkajšej voliéry, nie do izbovej klietky. Je to aktívny, otužilý druh, ktorý znáša mráz a v SR/ČR ho možno chovať celoročne vonku s prístreškom. Pre chovný pár sa hlási úspešné hniezdenie už pri voliére 100×40×40 cm, optimum je však priestrannejšia voliéra okolo 2 m². V izbe by mu chýbal priestor aj prirodzený cyklus svetla a chladu.
Áno — je to otužilý druh odolný voči mrazu. Pochádza zo Sibíri a východnej Ázie, takže chlad mu neprekáža a možno ho chovať celoročne vo vonkajšej voliére s krytým prístreškom proti dažďu a vetru. Jediné, na čo treba dbať, je nezamrznutá pitná voda — v silných mrazoch ju meň aj 2× denne.
U dospelých vtákov je rozdiel výrazný: samec je žiarivo karmínovo-ružový so strieborno-bielou korunou, samica je nenápadná šedohnedá s tmavou pozdĺžnou šrafúrou a len jemným ružovým nádychom na kostrci. Problém je u mláďat — samce v prvom roku vyzerajú ako samice a ružová farba sa vyvíja postupne. Pri mladých vtákoch preto pomôže skúsený chovateľ alebo DNA-sexovanie.
Aktívne samce môžu v období hniezdenia útočiť na samice — ide o prirodzené, ale rizikové správanie tohto druhu. Riešením je dostatočne veľká voliéra so samostatnými kŕmidlami a úkrytovou zónou pre samicu (odporúčanie z vogelforen.de). Pár pozorne sleduj a pri vážnej agresii samca a samicu dočasne oddeľ. Druh tiež nie je vhodné v hniezdnej sezóne kombinovať s inými druhmi finiek.
Základom je zmes drobných olejnatých semien (nijer/thistle, makové, lesknica kanárska) doplnená trávnymi semenami a obľúbenými semienkami paliny. Vítané sú klíčené semená a zelená pšenica. Počas hniezdenia je nevyhnutná mäkká a živá potrava (varené vajce, insektová múčka, hmyz). Prirodzeným pamlskom sú bobule jarabiny, divých jahôd a svíbu. Sépiová kosť musí byť trvalo k dispozícii.
Nie — druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES ani v prílohách A/B/C nariadenia EÚ 338/97 a nie je ani v zozname chránených živočíchov SR (vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z.). Chov captive-bred jedincov je v SR legálny bez registrácie CITES. Odporúča sa však uchovávať doklady o pôvode (krúžok chovateľa alebo doklad o kúpe) — divé jedince sú v EÚ na obchodovanie zakázané. IUCN druh hodnotí ako najmenej ohrozený (LC).
Druh je náchylný na kokcidiózu (črevná parazitárna infekcia) a na roztoče, ktoré sú hlásenou príčinou úmrtnosti mláďat (ifauna.cz). Prevenciou je dôsledná hygiena voliéry, suché prostredie, čerstvá voda a karanténa nových vtákov 2–4 týždne. Ďalšími rizikami sú zadržanie vajca u samíc (prevencia sépiovou kosťou) a poranenia samice agresívnym samcom v hniezdnej sezóne. Pri príznakoch choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.