Čavka žltozobá (Pyrrhocorax graculus)

Corvidae (krkavcovité)

Čavka žltozobá

Pyrrhocorax graculus — čierny korvidovitý vták vysokých hôr so žltým zobákom a červenými nohami — jeden z najvyššie hniezdiacich vtákov sveta, vzácny hosť Tatier, majster vzdušnej akrobacie v alpských termikách

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozená) podla BirdLife International a IUCN. Celková populácia odhadovaná na 1 075 000–2 535 000 zrelých jedincov, trend stabilný. Európska populácia (260 000–620 000 jedincov) taktiež stabilná. Druh je rozšírený v pohoriach od Španielska po západ Číny. Hlavné dlhodobé hrozby: klimatická zmena (posun alpskej zóny do vyšších nadmorských výšok, lokálne zánik biotopu), zmeny v chove dobytka a pastve (vplyv na dostupnosť bezstavovcov), turistický tlak a rušenie na hniezdiskách. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Zdroj: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/yellow-billed-chough-pyrrhocorax-graculus
Dĺžka37–39 cm
Hmotnosť190–250 g
Dožitiewild priemer 8–10 r; max. 24,4 r (EURING)
IUCNLC (najmenej ohrozená)
BiotopSkalnaté vysokohorie, 1 500–5 000 m n. m.
Výskyt v SRVzácny nepravidelný hosť (Tatry a okolie)
SťahovavýNie — stály druh
Rekord výškyHniezdo do 6 500 m; pozorovaný na 8 200 m (Everest)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 30% 15% STRAVA zloženie
Bezstavovce — chrobáky, slimáky, kobylky, larvy múch, húsenice, pavúky; dominantná letná zložka zbieraná v alpských trávnikoch 45%
Plody a bobule — šípky, rakytník, borievky, jablká, hrušky, hrozno; kľúčová zimná a jesenná zložka 30%
Potravinový odpad a scraps — pri horských chatách, lyžiarskych strediskách a bivakoch horolezeckých výprav; celoročná príležitostná zložka 15%
Semená, drobné stavovce a vajcia iných vtákov — príležitostná zložka 7%
Minerály a grit — drobné kamienky a pôdne minerály, konzumované zo skalných rimsí a expozícií 3%

Odporúčané potraviny

  • Bezstavovce v alpských trávnikoch — chrobáky, slimáky, kobylky, larvy múch, húsenice, pavúky; hlavná letná zložka prirodzenej stravy
  • Plody a bobule — šípky, rakytník (Hippophae), borievky, jablká, hrušky, hrozno; rozhodujúca zložka v jeseni a zime, keď bezstavovce nie sú dostupné
  • Potravinový odpad pri horských chatách a lyžiarskych strediskách — druh sa v Alpách naučil využívať ľudské odpadky a skraps; prejavuje sa tu vysoká inteligencia a učenlivosť korvidov
  • Drobné stavovce príležitostne — myši, hraboše, mrviny; príležitostná zložka, najmä v zime
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov — príležitostná predácia v hniezdnej sezóne, typická pre korvidovité vtáky
  • Semená a zrno — drobné semená trávnych bylín; príležitostný doplnok predovšetkým mimo bezstavovcovej sezóny

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxický persín pre všetky vtáky vrátane korvidov
  • Čokoláda, kakao a kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Soľ a slané ľudské potraviny — zaťažujú obličky vtákov; smutnou iróniou je, že druh sám odpadky pri chatách chytro zbiera, no slané pochutiny mu škodia
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Cibuľa a cesnak — poškodzujú červené krvinky vtákov
Tip od odborníka Čavka žltozobá je v prírode všežravec s výrazným sezónnym posunom stravy: v lete dominujú bezstavovce (chrobáky, slimáky, larvy), v zime a na jeseň prechádza na plody a bobule (šípky, rakytník, borievky). Druh si vyvinul pozoruhodný oportunizmus — okolo horských chát, lyžiarskych stredísk a horolezeckých bivakov sa stáva polodôverčivým a získava potravinový odpad. Ide výlučne o voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí nechová — všetky informácie o strave sa vzťahujú na jeho správanie vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Čavka žltozobá je hlasný a komunikatívny korvidovitý vták — jej prenikavé volanie a vibrujúci trill sú charakteristickým zvukovým sprievodcom alpských vrcholíkov a skalných stien. Húfy čaviek sú v alpskom prostredí veľmi nápadné aj akusticky.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Čavka žltozobá je plaché voľne žijúce zviera, ktoré sa v zajatí nechová. Pri horských chatách a lyžiarskych strediskách sa síce naučila byť polodôverčivou, no fyzický kontakt s ľuďmi je preň stresujúci.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny, akrobatický a spoločenský druh — čavky žltozobé sú majstrami vzdušnej akrobacie; húfy kroužia v termikách nad horskými hrebeňmi, zachytávajú prúdy vzduchu a predvádzajú zoskoky a prevracanie. Sú to inteligentné korvidovité vtáky s obrovskou energiou a pohybovou potrebou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Čavka žltozobá nenapodobňuje ľudskú reč — jej hlasový repertoár pozostáva z vrodených volaní (trill, squeak, alarm) typických pre korvidovité vtáky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nedrží ako spoločenský hovorec.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Čavka žltozobá má typický korvidovitý hlasový repertoár, no výrazne odlišný od vrán a havranúv. Najcharakteristickejším prejavom je vibrovitý trill — prenikavé „preep“ alebo „preeaar“ volanie opakované v rýchlom slede, ktoré znie úplne inak ako volania vrán. Bežné je aj vysoké piskavé klesajúce „sweeeooo“ a tiché mumlanie v kontaktnej komunikácii húfu. V poplašnej situácii vydáva valuvitý churr alarm call. Húfy čaviek sú v alpskom prostredí akusticky veľmi nápadné — ich volania naplno odrážajú skalnú krajinu a dopĺňajú vzdušnú akrobaciu.

Dokáže hovoriť? Čavka žltozobá nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúci korvidovitý druh s vrodenými volaním (trill, squeak, alarm call). Keďže sa v zajatí prakticky nechová, skúsenosti s napodobňovaním reči u tohto druhu nie sú zdokumentované.

Typické zvuky

  • Vibrovitý trill — prenikavé opakované volanie preep alebo preeaar; charakteristický zvuk, ktorý sa ozýva od skalných stien alpských vrcholíkov; nosným zvukom húfov čaviek vo voľnej prírode
  • Vysoké piskavé klesajúce sweeeooo — druhý typický hlas, rôzny od trill volaní, jemne pripomína hvízdavý tón; zaznievá v komunikácii medzi jedincami v húfe
  • Valuvitý churr — poplašné varovné volanie vydávané pri vyrušení alebo prítomnosti dravca; hlasitejšie a rýchlejšie než kontaktné trilly
  • Tichý grgotavý repertoár — jemné mumlanie, kvílenie a kontaktné zvuky v komunikácii páru a húfu pri hniezde a spoločnom foražovaní; typický pre korvidovité vtáky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie (marec–apríl) — monogamné páry, samec predvádza vzdušnú akrobatiku
Hniezdna sezóna (máj–júl) — hniezdo v skalnej trhlíne alebo jaskyni, znáška 3–5 vajec od mája, inkubácia 14–21 dní
Odchov mláďat (jún–august) — mláďatá v hniezde 29–31 dní, potom ešte niekoľko týždňov dokrmované rodičmi
Zimný pokoj (október–marec) — druh je stály, zhromažďuje sa v húfoch okolo horských chát a lyžiarskych stredísk, kde hľadá potravu
Pelichanie (august–september) — postupná výmena peria po hniezdnej sezóne
Stály druh — nevykonáva pravidelnú migráciu; v zime klesá do nižších alpských polôh, no zostáva v horskom prostredí; na Slovensku vzácny nepravidelný hosť

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Čavka žltozobá je vysokohorský korvidovitý vták s rozsiahly hniezdnym areálom v pohoriach Eurázie a severnej Afriky; v európskej ani slovenskej avikultúre nie je etablovaný. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová — je to voľne žijúci stály vysokohorský vták. Každý jedinec potrebuje priestor skalnatých hrebeňov a alpských trávnikov na foražovanie a obrovský vzdušný priestor na akrobatický let. Tieto požiadavky klietka ani voliéra nedokáže naplniť.
Deti v domácnosti Čavka žltozobá nie je domáci maznáčik. Pre deti je fascinujúca predovšetkým ako druh z atlasu vtákov — učí o živote v extréme: najvyššie hniezdenie na svete, akrobatický let v termikách a zima vo výške tisícok metrov. Ak máte šťastie vidieť ju pri horskej chate v Alpách, sledujte ju ticho z odstupu — ľahko sa priblíži ku stolu, ale nerušte jej prirodzené správanie a nekrmte ju ľudskou potravinou.
Hlučnosť Voľne žijúci druh — otázka rušivosti v domácnosti nie je relevantná. V prírode je čavka žltozobá jedným z hlasnejších a nápadnejších vtákov vysokohorského prostredia.
Verdikt odborníka Čavka žltozobá (Pyrrhocorax graculus) je stredne veľký celkovo čierny korvidovitý vták (37–39 cm, 190–250 g) s diagnostickým krátkym žltým zobákom a výraznými červenooranžovými nohami — tieto znaky ju jednoznačne odlišujú od čavky červenozobej (Pyrrhocorax pyrrhocorax), ktorá má dlhý zakrivený červený zobák, a od kavky tmavej (Coloeus monedula), ktorá má sivú šiju a bledé oko. Čierne perie má mierne modrastý kovový odlesk. Druh obýva vysoké pohoria od Pyrenejí a Álp cez Karpaty, Balkán, Kaukaz a Atlas až po Himaláje a západ Číny — ide o jedného z najvýšší hniezdiacich vtákov sveta: hniezda boli zdokumentované vo výške 6 500 m n. m. a jedince boli zaznamenané nasledovať horolezecké výpravy pri Evereste až do 8 200 m. Je to stály (nemigrujúci) druh — nevykonáva sezónne ťahy, len v zime klesá do nižších polôh v rámci horského masívu. Na Slovensku je vzácnym nepravidelným hosťom s len niekoľkými doloženými pozorovaniacami po roku 1980 (5 pozorovaní 1980–1999; 2 jedince jún 2009 pri Poprade; skupina 5 jedincov február 2017) — najbližšie hniezdiskové populácie sú v Tatrách na poľskej strane a v Alpách. Druh je spoločenský a akrobatický — húfy čaviek kroužia v termikách nad skalnatými vrcholmi a predvádzajú strhujúcu vzdušnú akrobaciu. Ako všežravec loví v lete bezstavovce (chrobáky, slimáky, kobylky, larvy), v zime prechádza na plody (šípky, rakytník) a pri horských chatách a lyžiarskych strediskách oportunisticky zbiera potravinový odpad. Hniezdi v skalných trhlinách a jaskyniach od mája, znáška obsahuje 3–5 vajec, inkubácia trvá 14–21 dní a mláďatá vyletujú po 29–31 dňoch. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s celkovou populáciou 1 075 000–2 535 000 mat. jedincov a stabilným trendom.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Skalnaté vysokohorské prostredie: ľadovcové doliny, skaly a rímsy, alpské trávniky a holiny nad hranicou lesa, typicky od 1 500 do 3 900 m n. m., v Himalájoch do 5 000 m
Čavka žltozobá je vysokohorský špecialista viazaný na skalnaté terény s rímsamí a trhlinami vhodnými na hniezdenie a na blízke alpské trávniky a holiny nad hranicou lesa, kde foražuje. V zime klesá k horským chatám, lyžiarskym strediskám a okrajom dedín v hôrnom pásme. Neobýva súvislé lesy — potrebuje otvorené skalnáté prostredie s prístupom k termikám pre vzdušnú akrobaciu. Zdroj: Wikipedia EN, Birdfact.
Spoločenské správanie
Výrazne spoločenský druh — hniezdí v kolóniách a mimo hniezdenia žije v húfoch desiatok až stoviek jedincov
Čavka žltozobá je gregárny vták — hniezdne kolónie sa nachádzajú v skalných stenách a trhlínách, kde viacero párov sídli blízko vedľa seba. Mimo hniezdenia sa húfy číslujúce desiatky až stovky jedincov spoločne foražujú, nocujú a predvádzajú skupinovú vzdušnú akrobaciu v termikách. Sociálna skupina poskytuje ochranú pred predátormi a informácie o zdrojoch potravy.
Podnebie a sťahovavosť
Stály druh prispôsobený extrémnemu alpskému podnebiu; v zime klesá do nižších horských polôh, nepodniká pravú migráciu
Čavka žltozobá je stály druh — nevykonáva pravidelnú sezónnu migráciu medzi rôznymi klimatickými zónami. Je dokonale prispôsobená na zimu v horskom prostredí: hustejšie zimné perie a schopnosť využívať potravinový odpad pri ľudských stavbách v hôrnom pásme. V zime klesá z najvyšších hrebeňov k chatám a strediskám, no zostáva v horách.
Hniezdenie
Hniezdo v skalnej trhlíne, jaskyni alebo za neprístupnou rímou skaly; znáška 3–5 vajec (priemer 3,6) od mája; inkubácia 14–21 dní
Čavka žltozobá hniezdí v ťažko prístupných skalných trhlinách, jaskyniach a rímach — hniezdo je misovité zo suchých rastlinných stoniek, vystlané trávou a vlnou. V Európe hniezdisko leží v rozmedzí 1 260–2 880 m n. m., v Maroku do 3 900 m a v Himalájoch do 5 000 m. Znáška od začiatku mája, 3–5 vajíčok (priemerná znáška 3,6), farba vajíčok krémová až svetlozelená so hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 14–21 dní (birdfact.com uvádza 18–21 dní), mláďatá opúšťajú hniezdo po 29–31 dňoch. Zdroj: Wikipedia EN, Birdfact.
Kúpanie a hygiena
V alpských potôčkoch a ľadovcovom topicom snehu; starostlivosť o perie (preening) v skupinách
Vo voľnej prírode sa čavky kúpu v plytkých alpských potôčkoch a kalužiach z topiaceho sa snehu. Starostlivosť o perie zaberá podstatnú časť dennej aktivity — korvidovité vtáky sú vo vzájomnom čistení peria (allopreening) sociálne.
Denný režim
Striktne denný vták; aktívny od úsvitu do súmraku; nočné skupinové nocovisko v skalných výklenkoch
Čavka žltozobá je striktne denný vták s aktívnym rytmom od úsvitu do súmraku. Ráno a dopoludnia prevláda intenzívne foražovanie, poobede vzdušná akrobatika a sociálna interakcia v húfe. Pred súmrakom sa zhlukujú na spoločné nocoviská v skalných výklenkoch a trhlinách, kde húf spí v tesnej skupinke.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–apríl; monogamné páry

Čavky žltozobé sú monogamné vtáky s dlhodobými pármi. Tok prebieha v marci a apríli — samec predvádza vzdušnú akrobaciu (strmhlavé ponory, prevracanie, plachtenie v termikách) a volá charakteristickým trillovým hlasom. Pohlavná dospelosť nastupuje okolo 3. roku života (~1 095 dní; zdroj: AnAge/EURING). Po vytvorení páru si oba pohlavia spoločne vyhľadávajú hniezdnu trhlinu.

Hniezdo a znáška
Od mája; 3–5 vajec (priemer 3,6); farba: krémová až svetlozelená s hnedými škvrnami

Pár stavia misovité hniezdo zo suchých rastlinných stoniek, koreňov a machov, vystlané trávou, vlnou a perím, v ťažko prístupnej skalnej trhlíne alebo jaskyni. Samica znáša 3–5 vajíčok (priemer 3,6; zdroj: Wikipedia EN), farba krémová až svetlozelená s hnedými škvrnami; rozmer priemerne 33,9 × 24,9 mm. Znáška začína od začiatku mája a druh hniezdi raz ročne.

Inkubácia
14–21 dní (zdroj: Wikipedia EN); obaja rodičia striedajú na vajciach

Inkubácia trvá 14–21 dní (Birdfact uvádza 18–21 dní) — obaja rodičia sa striedajú na vajciach, čo je typické pre korvidovité vtáky. V tomto období sú obaja rodičia agresívni k narušiteľom hniezdiska. Pri hniezde na extrémnej výške (do 6 500 m) musia vajcia odolávať podstatne chladnejším nociam než lowlandové druhy — vajcia čavky majú menej pórov než príbuzné druhy nižín, čo je adaptácia na vysokú nadmorskú výšku.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 29–31 dní; kŕmia obaja rodičia; invertebráty nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu slepé a altriciálne. Obaja rodičia ich kŕmia — predovšetkým bezstavovcami (chrobáky, larvy, slimáky), ktoré sú v prvých dňoch dominantné. Po 29–31 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo; rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov. Priemerná produkcia na pár: 3,6 vajca → 2,6 mláďat → 1,9 vyletených jedincov (zdroj: Wikipedia EN — Breeding biology survey).

Vývoj mláďat
Pohlavná dospelosť okolo 3. roku; dospelé sfarbenie od 1. pelichania

Mladé čavky sú po opustení hniezda podobné rodičom, no s menej lesklým perím a bledším odtieňom zobáka. Plné dospelé čierne lesklé perie nadobúdajú po prvom kompletnom pelichaní. Pohlavná dospelosť nastupuje okolo 3. roku života (zdroj: AnAge — cca 1 095 dní). Prežívanie dospelých jedincov je vysoké: 83–92 % ročne; prežívanie prvého roka 77 % (Wikipedia EN). Maximálne zaznamenané dožitie: 24,4 roka vo voľnej prírode (EURING; zdroj: AnAge).

Pohlavná dospelosť
Okolo 3. roku (cca 1 095 dní; zdroj: AnAge/EURING)

Čavka žltozobá dosahuje pohlavnú dospelosť neskoršie ako mnohé menšie spevavce — okolo 3. roku života (presná hodnota z databázy AnAge: ~1 095 dní pre obe pohlavia). Tento neskorší nástup pohlavnej dospelosti je typický pre korvidovité vtáky, ktoré sa dožívajú dlho — maximálne doložené dožitie je 24,4 roka vo voľnej prírode podľa EURING (Fransson et al. 2010). Bežná dĺžka života vo voľnej prírode je 8–10 rokov (Birdfact).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúci vysokohorský korvidovitý vták. Aklimatizácia na ľudí nie je reálnym cieľom.

Čavka žltozobá je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v avikultúre nechová. Pri horských chatách a lyžiarskych strediskách sa niektoré jedince naučili byť polodôverčivými a pristávajú k stolíkom, no ide o divé vtáky zvyknuté na ľudskú prítomnosť — nie o ochočené jedince. Fyzický kontakt je pre ne stresujúci.

1

Neusiluj sa o ochočenie — čavka žltozobá je voľne žijúci divoký korvidovitý vták, ktorý sa v zajatí nechová

2

Ak vidíš čavky pri horskej chate alebo lyžiarskom stredisku, sleduj ich ticho z odstupu — môžu sa priblížiť, no nerušiť ich a nekrmiť ľudskou potravinou

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver záchrannej stanici pre voľne žijúce živočíchy — drž ho v tichu, tme a minimalizuj manipuláciu

4

Na Slovensku je druh chránený zákonom 543/2002 Z. z. — akékoľvek úmyselné vyrušenie alebo odchyt je zakázaný

Cena a kde kúpiť

druh sa v avikultúre nechová — bežná trhová cena neexistuje

Čavka žltozobá sa v avikultúre nechová — ide o voľne žijúci chránený druh, ktorý nie je predmetom legálneho obchodu. Na Slovensku je zákonom chráneným živočíchom so spoločenskou hodnotou 1 000 EUR (Príloha 5 Vyhlášky MŽP SR, implementujúcej zákon 543/2002 Z. z.). Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je podozrivá a pravdepodobne nelegálna.

Druh sa nepredáva — je to chránený voľne žijúci druh; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v Alpách, Pyrenejách alebo Himalájoch
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Zoologické záhrady — čavka žltozobá sa príležitostne chová v zoo, kde je možné ju vidieť zblízka
Na čo si dať pozor Čavka žltozobá nie je vták na predaj ani na chov. Záujem o tento druh uspokojí najlepšie pozorovanie vo voľnej prírode — pri horských chatách v Alpách alebo Tatranských hrebeňoch sa húfy čaviek priblížia celkom blízko. Podpor ochranu horských biotopov a neodkladaj odpadky v prírode.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Čavka žltozobá 37–39 cm Čavka červenozobá 36–41 cm Kavka tmavá 33–34 cm Krkavec čierny 54–67 cm Straka americká 45–60 cm
Čavka žltozobá Čavka červenozobá (Pyrrhocorax pyrrhocorax) Kavka tmavá (Coloeus monedula) Krkavec čierny (Corvus corax) Straka americká (Pica hudsonia)
Dĺžka37–39 cm36–41 cm33–34 cm54–67 cm45–60 cm
Váha190–250 g188–342 g136–265 g689–1 625 g145–210 g
Dožitiewild priemer 8–10 r; max. 24,4 r (EURING, Fransson et al. 2010)max. zaznamenaná cca 20 rwild priemer 5 r; max. doložená cca 16 rwild max. doložená 23 rwild max. 15 r; zajatí max. 20 r
Hlučnosťvoľne žijúci stály druh vysokých hôr; na Slovensku vzácny hosťvoľne žijúci druh; v SR historicky výnimočne zaznamenaný (Bardejov 1953, Čalovec 1990)voľne žijúci stály druh; v SR bežný, hniezdič v mestách, kostoloch a skaláchvoľne žijúci stály druh; v SR hniezdič, chránenývoľne žijúci severoamerický druh; v SR sa nevyskytuje
Stav IUCNIUCN LC (stabilná, ~1–2,5 mil. jedincov); bez CITES; SK chránený druh, spoločenská hodnota 1 000 EURIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z., chránený druhIUCN LC; bez CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z., chránený druhIUCN LC; bez CITES; chránený Migratory Bird Treaty Act USA
PovahaCelkovo čierny s krátkym žltým zobákom a červenooranžovými nohami; mierne modrastý lesk peria; pohlavný dimorfizmus minimálnyCelkovo čierny vták s DLHÝM ZAKRIVENÝM ČERVENÝM zobákom a červenými nohami — to je kľúčový rozdiel od čavky žltozobej s krátkym žltým zobákomMenší ako čavka žltozobá; sivá šija (zátylok), sivé líca, bledé sivobiele oko a tmavý zobák — vôbec nie žltý zobák ani červené nohyOveľa väčší ako čavka žltozobá (takmer dvojnásobok); celkovo čierny s masívnym zobákom, klinovitým chvostom a chrapčavým hlbokým hlasom; na hrdle hrubé chuchvalce periaDramaticky čiernobiele sfarbenie s veľmi dlhým iridesenčným chvostom; čierna hlava a hruď, biele brucho; čierny zobák — veľmi odlišná od čiernej čavky žltozobej so žltým zobákom
AreálStály druh vysokých pohorí od Pyrenejí, Álp, Karpát, Kaukazu a Atlasu po Himaláje a západ Číny; na Slovensku vzácny hosť, predovšetkým TatryPohoria a pobrežné útesy od Britských ostrovov a Maroka cez stredomorské pohoria, Stredný východ a Strednú Áziu po Čínu; nižšie výšky ako čavka žltozobáEurázia od Európy po západ Sibíri a Irán; v SR bežný obyvateľ miest, skalnatých kotlín a starých lesov; zimuje tuHolarkticka — celá Eurázia a Severná Amerika; v SR bežný v horách (Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra); vyskytuje sa aj vo veľmi vysokých polohách podobne ako čavka žltozobáZápad Severnej Ameriky od Aljašky po Nové Mexiko; pastviny, riparické kroviny; stály nemigrujúci druh nížin a stredných výšok

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranené vtáky). Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba patrí veterinárovi.

Salmonelóza a bakteriálne infekcie
stredná

Príznaky: Vodnatý alebo krvavý trus, letargia, nastŕpané perie, dehydratácia

Korvidovité vtáky zbierajú potravu zo zeme a odpad — riziko baktérií (salmonela) z kontaminovanej ľudskej potravy pri horských chatách alebo mŕtvol. Pri záchrannej starostlivosti: hygiena nádob, čistá voda, varené mäso. Liečba antibiotikami pod veterinárnym dohľadom.

Ektoparazity a endoparazity
stredná

Príznaky: Intensívne škrabanie, slabá kondícia, chudnutie, riedky trus

Voľne žijúce čavky bežne nesú črevné parazity (hlísty, kokcídie) a kliešte alebo roztoče peria. Premnožia sa pri zhoršení kondície alebo stresovom prostredí. U rehabilitovaných jedincov: karanténa, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba veterinárom.

Stres a poranenia z manipulácie a odchytu
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Otrava z nevhodnej potravy pri horských chatách
stredná

Príznaky: Neurologické príznaky, mdloba, hnačka, odmietanie potravy

Čavky žltozobé si pri horských chatách a lyžiarskych strediskách zvykli zbierať ľudský odpad; slané pochutiny, alkohol a sladkosti im škodia. Turistom sa neodporúča kŕmiť čavky ľudskou potravinou.

Prevencia Čavka žltozobá sa v zajatí prakticky nechová, takže tieto zásady platia výhradne pre dočasnú záchranársku starostlivosť o zranených alebo oslabených jedincov: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Pestrá strava — hmyz, bobule, surové mäso; nie slané ľudské jedlá. (3) Hygiena — denná výmena vody a miskiek. (4) Veterinárne vyšetrenie pri príznakoch. Cieľom je vždy uzdravenie a návrat do prírody.

Zaujímavosti

1

Žltý zobák ako diagnostický znak — najdôležitejším identifikačným znakom čavky žltozobej je krátky, mierne zahnutý žltý zobák (slovenské meno ju presne vystihuje). Na rozdiel od čavky červenozobej (Pyrrhocorax pyrrhocorax), ktorá má dlhý zakrivený červený zobák, a od kavky tmavej (Coloeus monedula), ktorá je sivohnedá so sivou šijou a bledým okom, je čavka žltozobá celkovo čierna s žltým zobákom a červenooranžovými nohami.

2

Rekord nadmorskej výšky hniezdenia — čavka žltozobá je jedným z najvyššie hniezdiacich vtákov na svete. Hniezda bola zdokumentovaná vo výške 6 500 m n. m. v Himalájoch (Wikipedia EN) — výška, pri ktorej u väčšiny cicavcov nastupuje horská choroba. Jedince boli pozorované nasledovať horolezecké výpravy pri Evereste až na 8 200 m n. m. (Birdfact).

3

Vajcia s málo pórmi — adaptácia na výšku — vajcia čavky žltozobej majú menej pórov v škrupine než vajcia príbuzných druhov žijúcich nižšie. Ide o evolučnú adaptáciu na nízky atmosferický tlak a nižší obsah kyslíka vo vysokej nadmorskej výške, kde pórovitosť vajca musí byť prispôsobená iným podmienkam výmeny plynov.

4

Stály vysokohorský špecialista — na rozdiel od mnohých alpských vtákov čavka žltozobá neodlieta na zimu do nižších polôh (nevykonáva pravú migráciu). Zostáva v horách aj v zimnom mrazivom prostredí a prežíva vďaka schopnosti využívať plody, odpad pri ľudských stavbách a skupinovú termoreguláciu na nocoviskách.

5

Rod s len dvoma druhmi — rod Pyrrhocorax zahŕňa iba 2 druhy: čavku žltozobú (P. graculus) a čavku červenozobú (P. pyrrhocorax). Oba druhy sa niekde prekrývajú v areáloch (napr. v Alpách, Pyrenejích a Himalájoch), no obsadzujú mierne odlišné výškové pásma — čavka žltozobá vie sa vydrieť vyššie.

6

Polodôverčivosť pri horských chatách — na rozdiel od väčšiny plachých korvidovitých vtákov sa čavky žltozobé naučili využívať ľudskú prítomnosť pri horských chatách a lyžiarskych strediskách v Alpách. Húfy sa priblížia k stolíkom vonku a chytro zbierajú potravinové odpadky — prejavuje sa tu vysoká kognitívna flexibilita typická pre korvidovité vtáky.

7

Vzdušná akrobacia a termiky — čavky žltozobé sú majstrami vzdušnej akrobacie. Húfy kroužia v termikách nad hrebeňmi, vykonávajú strmhlavé ponory, prevracanie a klzavý let s rozopäto zohnutými koncom chvosta. Tento let nie je len zábavou — pomáha pri spoločnom foražovaní a komunikácii v skupinách.

8

Na Slovensku vzácny hosť — čavka žltozobá je na Slovensku vzácnym nepravidelným hosťom s len niekoľkými doloženými pozorovaniacami: 5 záznamov v rokoch 1980–1999, 2 jedince v júni 2009 pri Poprade a skupina 5 jedincov vo februári 2017 (Wikipedia SK). Najbližšie hniezdiskové populácie sú v Tatrách na poľskej strane a v Alpách.

Taxonomická klasifikácia

species Čavka žltozobá (Pyrrhocorax graculus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Pyrrhocorax Tunstall, 1771
Druh Pyrrhocorax graculus (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR Na Slovensku sa nevyskytuje ako hniezdič — vzácny, nepravidelný hosť s ojedinelými pozorovaniacami predovšetkým v Tatrách; najbližšie hniezdiskové populácie sú v pohorí Tatry (poľská strana), Karpaty a Alpy
Poddruhy Druh má 2 poddruhy. Nominátny poddruh P. g. graculus obýva Európu (Alpy, Pyreneje, Apeniny, Balkán, Karpatský oblúk), severovýchodnú Afriku (Maroko, Atlas) a Blízky a Stredný východ (Turecko, Kaukaz, severný Irán). Väčší a robustnejší poddruh P. g. digitatus s mohutnejšími chodidlami obýva ázijský areál od Hindúkuša a Pamíru cez Himaláje po západ Číny (Tchien-šan, Tibet). Oba poddruhy rozoznávajú IOC World Bird List aj Birds of the World. Autorstvo druhu: Carl Linnaeus, 1766 (typová lokalita: Švajčiarske Alpy).
Avibase_ID 45B512E2ECC3DB1D

? Často kladené otázky

Rozdiel je jednoznačný: čavka žltozobá (Pyrrhocorax graculus) má krátky, mierne zahnutý žltý zobák a červenooranžové nohy — čavka červenozobá (Pyrrhocorax pyrrhocorax) má naopak dlhý, výrazne zakrivený červený zobák a červené nohy. Obe sú celkovo čierne, no tvar a farba zobáka ich okamžite rozlíšia. Čavka červenozobá je vzácna na Slovensku (niekoľko historických záznamov), čavka žltozobá je tiež vzácna, no bola zaznamenaná v oblasti Tatier.

Kavka tmavá (Coloeus monedula) je menšia (33–34 cm vs 37–39 cm) a má sivú šiju (zátylok), sivé líca, bledé sivé alebo bielavé oko a tmavý zobák — vôbec nemá žltý zobák ani červené nohy. Čavka žltozobá je celkovo čierna s krátkym žltým zobákom a červenooranžovými nohami. Kavka je bežná v SR na nížinách a okrajoch miest, čavka žltozobá je vzácny hosť vysokých hôr.

Čavka žltozobá je na Slovensku vzácnym a nepravidelným hosťom — nebola tu doložená ako hniezdičiaci druh. Dokumentované záznamy pochádzajú predovšetkým z oblasti Vysokých Tatier a okolia Popradu (napr. 2 jedince jún 2009, skupina 5 jedincov február 2017). Najbližšie stále populácie sú v Tatrách na poľskej strane, v Nízkych Tatrách však čavky nezahniezdia — pre trvalý výskyt potrebujú väčšie hory s prítomným skalnatým reliéfom v alpskom pásme.

Čavka žltozobá je jedným z najvyššie hniezdiacich vtákov sveta. Hniezda boli zdokumentované vo výške 6 500 m n. m. v Himalájoch a jedince boli pozorované nasledovať horolezecké výpravy pri Evereste až na 8 200 m n. m. (zdroj: Wikipedia EN, Birdfact). V Európe (Alpy) hniezdí bežne v rozmedzí 1 260–2 880 m, v Maroku do 3 900 m a v Himalájoch bežne do 5 000 m. Vajcia majú preto špeciálne adaptácie (menej pórov v škrupine) na nízky atmosferický tlak.

Čavka žltozobá je stálym (nemigrujúcim) druhom — nevykonáva pravidelnú sezónnu migráciu. Zostáva v horách aj v zime a klesá len do nižších horských polôh, kde je potrava dostupnejšia (horské chaty, lyžiarske strediská, skalnaté steny s nižšou snehovú pokrývkou). Na Slovensku sú zimné záznamy (február 2017) a letné záznamy (jún 2009) — ide o zatúlané jedince z okolitých hôr.

Čavka žltozobá je všežravec s výrazným sezónnym posunom: v lete dominujú bezstavovce (chrobáky, slimáky, kobylky, larvy múch, húsenice, pavúky) zbierané v alpských trávnikoch. V zime a na jeseň prechádza na plody a bobule — šípky, rakytník, borievky, jablká, hrušky. V blízkosti ľudských stavieb (horské chaty, lyžiarske strediská, horolezecké bivaká) oportunisticky zbiera potravinový odpad. Turistom sa však neodporúča kŕmiť ich ľudskou potravinou — soľ a slané jedlá im škodia.

Áno. Čavka žltozobá je na Slovensku chráneným živočíchom podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — je evidovaná ako biotop/druh národného významu so spoločenskou hodnotou 1 000 EUR (podľa biomonitoring.sk). CITES: druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. IUCN: LC (najmenej ohrozená) s populáciou 1 075 000–2 535 000 mat. jedincov a stabilným trendom.

Čavka žltozobá znáša 3–5 vajíčok (priemerná znáška 3,6; zdroj: Wikipedia EN) do hniezda v skalnej trhlíne alebo jaskyni od začiatku mája. Vajcia sú krémové až svetlozelené s hnedými škvrnami, rozmer priemerne 33,9 × 24,9 mm. Obaja rodičia sa striedajú na vajciach počas inkubácie trvajúcej 14–21 dní. Mláďatá opustia hniezdo po 29–31 dňoch; rodičia ich ešte niekoľko týždňov dokrmujú. Druh hniezdi raz ročne.

ZDROJ: Avibase (Pyrrhocorax graculus, ID 45B512E2ECC3DB1D, SK názov čavka žltozobá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=45B512E2ECC3DB1D), Wikipedia EN (Alpine chough — dĺžka 37–39 cm, rozpätie

 Video — Čavka žltozobá

Čavka žltozobá (Pyrrhocorax graculus) — spev a hlas v prírode

Čavka žltozobá (Pyrrhocorax graculus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Alpine Chough (Yellow-billed Chough), Česky:   Kavče žlutozobé, Nemecky:   Alpendohle, Španielsky:   Chova Piquigualda, Francúzsky:   Chocard à bec jaune, Taliansky:   Gracchio alpino, Holandsky:   Alpenkauw, Portugalsky:   Gralha-de-bico-amarelo, Poľsky:   wieszczek, Maďarsky:   Havasi csóka, Rusky:   Альпийская галка, Japonsky:   キバシガラス, Latinsky:   Pyrrhocorax graculus (Linnaeus, 1766)