Bulbul zlatý (Alophoixus phaeocephalus)

Pycnonotidae (bulbulovité)

Bulbul zlatý

Alophoixus phaeocephalus — mäkkozobec Sundskej oblasti s citrónovo-žltým bruchom, nafúknutým bielym hrdlom a sivou hlavou — stálý rezident nížinných dažďových lesov Malajzie a Bornea

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie BirdLife International pre IUCN. Populácia je hodnotená ako stabilná; druh má rozsiahly areál v nížinných lesoch Sundskej oblasti (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo) a nevykazuje rýchly pokles. Hlavnou potenciálnou hrozbou je odlesňovanie nížinných lesov v juhovýchodnej Ázii (konverzia na palmové plantáže a poľnohospodársku pôdu). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka20–21 cm
Hmotnosť23–40 g
AreálMalajský polostrov, Sumatra, Borneo
IUCNLC — najmenej ohrozený
Stravaovocie a hmyz (mäkkozobec)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 35% STRAVA zloženie
Ovocie a bobule — drobné mäkké tropické plody zbierané v korunách a strednej výške lesa; základ denného kalorického príjmu 55%
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, rovnokrídlovce, dvojkrídlovce, húsenice; kľúčová zložka bielkovín, zvlášť dôležitá pri odchove mláďat 35%
Mäkké semená a rastlinné časti — sezónny doplnok, nižšia zložka v porovnaní so semenožravcami 6%
Nektár a kvetné časti — príležitostný zdroj cukrov, menej než u striktných nektárovcov 4%

Odporúčané potraviny

  • Mäkké ovocie — banán, papája, figy, hrozno, mango, čučoriedky, drobné tropické bobule (základ ovocnej zložky, denne podávať pestré)
  • Živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky a larvy (bielkovinový základ; nevyhnutný pri odchove mláďat a počas hniezdenia)
  • Kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes — komerčne dostupná ovocno-insektivórna zmes ako denný výživový základ
  • Nastrúhaná mäkká zelenina a varené vajce nadrobno — príležitostný bielkovinový doplnok
  • Vápnikové doplnky a sépiová kosť — nevyhnutné pri hniezdení a pre znášajúce samice
  • Vitamínové prípravky posýpané na hmyz (gut-loading) — predchádzajú nutričným deficitom pri chove vo vnútri bez UV svetla
  • Čerstvá čistá voda na pitie aj kúpanie — denne meniť, plytký kúpeľník povinný

Zakázané potraviny

  • Čisto zrnková (semienková) diéta — bulbul zlatý je mäkkozobec, zo samotných tvrdých semien neprežije
  • Avokádo, čokoláda, kofeín, alkohol, cibuľa, cesnak — toxické pre vtáky
  • Slané, korenené a tepelne spracované ľudské potraviny — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé, kvasiace alebo pokazené ovocie — zdroj mykotoxínov a črevných nákaz; misky čistiť denne
  • Hmyz a plody zo striekaných lokalít alebo neznámeho pôvodu — riziko pesticídov a ťažkých kovov
  • Výlučne tučný hmyz (samé múčiare, zofóbasy) — jednostranná tučná diéta vedie k obezite a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Bulbul zlatý je insektivorno-frugivórny mäkkozobec (softbill) — v prírode sa živí predovšetkým mäkkým tropickým ovocím a bobuľami (základ kalorického príjmu) a hmyzom (bielkoviny; nevyhnutný pri odchove mláďat). V chove tvorí základ jedálnička pestré mäkké ovocie (banán, papája, figy, hrozno, mango) spolu s kvalitnou mäkkozobou (softbill) zmesou. Ako bielkovinovú zložku pravidelne pridávajte živý hmyz — cvrčky, múčiare, švábiky — ideálne „gut-loadovaný“ (24 h pred podaním nakŕmený kvalitným krmivom) a posypaný vápnikom a vitamínmi. Vyhýbajte sa čisto semenovej diéte (semená nestrávi ako strnádka) a všetkým toxickým potravinám. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie. V hniezdnom období výrazne zvýšte podiel živého hmyzu.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bulbul zlatý je stredne hlasný druh — vydáva krátke stúpajúce melodické série 10–12 tónov, ostrejšie a menej bublinkavé ako príbuzný bulbul žltoplecí (Pycnonotus goiavier). Vokalizuje celoročne, najintenzívnejšie ráno a v hniezdnom období. V rodinnom dome alebo vonkajšej voliére zvyčajne bez problémov; v malom byte môže vytrvalosť ranného spevu citlivejším susedom vadiť.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bulbul zlatý nie je maznavý vták na ruku — je to čulý, pohyblivý mäkkozobec, ktorý fyzický kontakt netoleruje. Pri trpezlivom chove a dlhodobom zvykaní si na chovateľa sa stáva zvedavejším a menej plachým, prilieta k pamlsku a dobre sa ukazuje vo voliére. Hodnotu má ako živý okrasný spevavec s výrazným žltým bruchom, nafúknutým bielym hrdlom a melodickým hlasom. Chytanie do ruky je preň stresujúce.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Živý a pohyblivý druh — bulbul zlatý je aktívny celý deň, neustále poskakuje po vetvách v strednej výške koruny, prehľadáva listy a navštevuje fruktujúce stromy. V chove potrebuje priestrannú voliéru s množstvom prírodných vetiev, úkrytov a kúpeľníkom. V stiesnenom priestore trpí stres a môže si poškodzovať perie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bulbul zlatý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny prejav je vlastný a vrodený: krátka stúpajúca melodická séria 10–12 tónov, bez schopnosti imitovať slová. Hodnotu má jeho prirodzený charakteristický hlas, nie rozprávanie.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Bulbul zlatý má živý a melodický hlasový prejav strednej hlasitosti — najcharakteristickejším prvkom je krátka stúpajúca hudobná séria 10–12 tónov, ktorú BESG (Bird Ecology Study Group) popisuje ako ostrejšiu a menej bublinkavú v porovnaní s bulbulom žltoplecým (Pycnonotus goiavier). Séria má vzostupný, energický charakter a je prednášaná z vnútra hustého lesa. Druh vokalizuje celoročne, najintenzívnejšie ráno a v hniezdnom období. Podľa BESG pozorovania: „limited information or documentation of the song“ — niektoré aspekty hlasového repertoáru tohto druhu stále nie sú detailne zdokumentované v literatúre. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Bulbul zlatý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie iných vtákov — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho variabilná séria vlastných melodických tónov. Nie je to druh na „rozprávanie“; hodnotou je jeho prirodzený, charakteristický bulbulový hlas.

Typické zvuky

  • Stúpajúca melodická séria 10–12 tónov — energický vzostupný hudobný motív, popisovaný ako ostrejší a menej bublinkavý než spev bulbula žltoplecého (zdroj: BESG besgroup.org 2018)
  • Kontaktné a poplachové volania — ostrejšie tóny pri vzrušení alebo ohrození, kratšie a ráznejšie
  • Tichšie kontaktné prejavy medzi partnermi — jemné štebotavé tóny vo voliére alebo pri pohybe v lese
  • Ranný vrchol spevu — najintenzívnejšia vokalizácia krátko po svitaní, typická pre bulbulovité ako skupinu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdenie — orientačne (pre Malajský polostrov a Sumatru v literatúre neuvedené presné mesiacové dátumy; presné údaje neoverené)
Tok a párenie — samec spieva krátke stúpajúce série z hustého vnútra lesa a háji teritórium
Odchov mláďat — zvýšená potreba živého hmyzu; presné dáta pre tento druh neoverené
Stálý (rezidentný) druh — Malajský polostrov, Sumatra a Borneo bez pravidelnej migrácie
Pelichanie — po hniezdení, orientačné; presné dáta neoverené
Vokálna aktivita celoročne — krátke stúpajúce melodické série, najintenzívnejšie ráno

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Náročnejší druh vhodný pre skúseného chovateľa mäkkozobcov. Bulbul zlatý je atraktívny insektivorno-frugivórny softbill s výraznými farbami a živým hlasom. Vyžaduje priestrannú voliéru, tropické teplo a mäkkozobú (ovocno-hmyziu) diétu — nie je vhodný do malej klietky ani pre začiatočníkov zvyknutých na semenožravé druhy. Mimo domoviny sa chová vzácne. Stránka má predovšetkým atlasový a vzdelávací charakter; pri záujme o chov overte pôvod vtáka (v zajatí odchovaný) a legislatívu krajiny dovozu.
Priestor Priestranná zarastená voliéra s dĺžkou na prelietavanie a množstvom prírodných vetiev, kríkov, úkrytov a kúpeľníka. Teplá tropická klíma v domovine — pri chove v miernom podnebí je nutné temperované zariadenie (optimálne 22–30 °C, nesmie dlhodobo klesnúť pod 15 °C). Vonkajšia voliéra je využiteľná len v teplej časti roka.
Deti v domácnosti Bulbul zlatý je fascinujúci vzdelávací druh — deti môžu spoznať, ako vyzerá typický mäkkozobec tropického lesa, čo znamená „nafúknuté hrdlo“ (puffed throat — znak celého rodu Alophoixus) a prečo sa takýto vták chová inak než kanárik alebo papagáj. Nie je vhodný ako domáci maznáčik pre deti — vyžaduje veľkú voliéru, živú potravu a odbornú starostlivosť. Najlepším spôsobom, ako sa s ním stretnúť, je návšteva zoologickej záhrady alebo vtáčieho parku.
Hlučnosť Spev je živý a melodický, strednej hlasitosti — ranná vokálna aktivita je výrazná. Vo vonkajšej voliéri alebo rodinnom dome bez problémov; v paneláku alebo tenkostennom byte zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia.
Verdikt odborníka Bulbul zlatý (Alophoixus phaeocephalus) je stredne veľký mäkkozobec (softbill) z čeľade bulbulovité (Pycnonotidae), endemický pre Sundskú oblasť juhovýchodnej Ázie — Malajský polostrov, Sumatru a Borneo. Dĺžka tela je 20–21 cm, hmotnosť 23–40 g. Sfarbenie je výrazné a nezameniteľné: žiarivo citrónovo-žlté brucho kontrastuje so snehobielo nafúknutým hrdlom (puffed white throat — typický znak rodu Alophoixus), šedivou až modrasivou hlavou a olivovo-hnedým chrbtom s nazelenastým nádychom; riť a vršok chvosta sú kaštanové; nôžky bledé mäsité, oči červenohnedé. Kľúčový terénny znak: chýba chochol — čo ho odlišuje od mnohých farebne podobných druhov. Pohlavia sú si sfarbením veľmi podobné. Druh opísal Gustav Hartlaub v roku 1844 (typová lokalita Malaka); rozlišujú sa štyri poddruhy: nominátna forma phaeocephalus (Malajský polostrov a Sumatra), connectens (SV Borneo), diardi (Z Borneo — poznateľný žltými špičkami chvostových pier), sulphuratus (stredné Borneo). Borneoské formy sú geneticky dostatočne odlišné, aby niektorí autori navrhovali ich osamostatnenie. Obýva primárne a sekundárne nížinné tropické dažďové lesy, zarastené plantáže susediace s lesom a bažinaté porasty. Je to insektivorno-frugivórny mäkkozobec — živí sa predovšetkým tropickým ovocím a bobuľami a hmyzom (kľúčový pri odchove mláďat). Hlas je krátka stúpajúca melodická séria 10–12 tónov — ostrejšia a menej bublinkavá než u bulbula žltoplecého (Pycnonotus goiavier). Je to stálý (rezidentný) druh bez pravidelnej migrácie. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Primárne a sekundárne nížinné tropické dažďové lesy, zarastené plantáže susediace s lesom, bažinaté lesy — Malajský polostrov, Sumatra, Borneo do ca 1 000 m n. m.
Bulbul zlatý obýva husté nížinné tropické dažďové lesy — primárne lesy preferuje, no adaptuje sa aj na sekundárne porasty, zarastené lesné plantáže a bažinaté lesy (zdroj: IUCN/BirdLife, oiseaux.net). Pohybuje sa prevažne v strednej výške koruny a v krovinatom podraste, kde hľadá ovocie a hmyz. Vyznačuje sa skrytejším správaním — často osamelý a zaznamenaný v hustom vnútri lesa (BESG Sarawak). V chove oceňuje voliéru s prírodnou vegetáciou, hustými vetvami a zarasteným interiérom.
Priestor (chov)
Veľká priestranná voliéra s dĺžkou na prelietavanie, množstvom prírodných vetiev, hustou vegetáciou a kúpeľníkom
Bulbul je veľmi pohyblivý — nepatrí do malej klietky. Potrebuje dĺžku na lietanie a bohaté členenie priestoru s prírodnou vegetáciou (kríky, vetvičky). Vhodná je osadená tropická voliéra s plytkou kúpeľňou. V hniezdnom období potrebuje pokoj a hustejší porast pre hniezdo.
Teplota
Tropický druh — optimálne 22–30 °C, minimum ~15 °C, neznáša mráz ani prievan
Domovina leží v tropickom pásme Sundskej oblasti — bulbul zlatý je tropický druh neznášajúci mráz ani vlhký chlad. Pri chove v miernom podnebí je v zimnom období nevyhnutné temperované zariadenie (min. ~15 °C, optimálne 22–30 °C) bez prievanu. Vonkajšia voliéra je využiteľná len v teplej časti roka s prístupom do vyhrievaného úkrytu.
Vlhkosť a hygiena
Tropický druh toleruje vyššiu vzdušnú vlhkosť, no stagnujúca mokrá podestielka je nebezpečná (aspergilóza) — pravidelné čistenie nevyhnutné
Pochádza z vlhkých tropických lesov — znáša vyššiu vzdušnú vlhkosť. Avšak stagnujúca vlhkosť, mokrá podestielka a plesnivé zvyšky ovocia sú zdrojom aspergilózy a črevných nákaz. Kúpeľník áno (rád sa kúpe), no podestielka musí byť suchá a hygienická.
Spoločnosť
Chov v páre alebo jednotlivo — v prírode často osamelý, v hniezdnom období teritoriálny
V prírode žije osamelý alebo v pároch; niekedy sa pridáva k zmiešaným hejnám v lese. Pozorovania z Kubah NP (BESG) ukazujú jednotlivé jedince v hustom lese. V zajatí odporúčaný chov v monogamnom páre mimo hniezdenia; v hniezdnom období je teritoriálny. Kombináciu s drobnými alebo bojazlivými druhmi v malom priestore neodporúčame.
Kúpanie a hygiena
Rád sa kúpe — plytký kúpeľník (3–5 cm) je povinný, voda denne meniť
Bulbulovité sa kúpajú radi a pravidelne. Plytká miska s čistou vodou by mala byť vždy k dispozícii; vodu meňte denne. Kúpanie podporuje hygienu peria a pohodu vtáka.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred hniezdením (presné mesiacové dáta pre tento druh neoverené)

Samec sa predvádza spevom a pohybovými prejavmi pri samici a háji teritórium energickými melodickými sériami z koruny lesa. Pár je monogamný. V zajatí treba páru poskytnúť pokoj, hustejší porast a vhodné miesto na hniezdo (vŕbový košík, polobúdka alebo hustá vetva). Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými bulbulmi — presné údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Pohárové hniezdo v hustom poraste; počet vajec a presná farba pre tento druh neoverené

Pár stavia pohárové hniezdo z rastlinných vlákien a pavučín, zapletené do vetiev kríka alebo stromu v hustom podraste. Presný počet vajec, ich farba a veľkosť pre Alophoixus phaeocephalus nie sú v bežne dostupnej literatúre spoľahlivo zdokumentované — pre príbuzné bulbulovité (rod Alophoixus a Pycnonotidae) je typická znáška 2–3 vajec (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Presné údaje neoverené.

Inkubácia
Presné trvanie pre tento druh neoverené — analógiou s príbuznými bulbulmi okolo 12–14 dní

Presné trvanie inkubácie pre Alophoixus phaeocephalus nie je v dostupných zdrojoch overené. Analógiou s príbuznými bulbulmi (Pycnonotidae) trvá inkubácia obvykle 12–14 dní; sedia pravdepodobne obaja rodičia (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Pokoj vo voliére je v tomto období kľúčový.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živý hmyz nevyhnutný

Mláďatá sú altriciálne (holé a slepé) a plne odkázané na rodičov. Pre rod Alophoixus je typické kŕmenie obomi rodičmi; živý hmyz (húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce) je v tomto období nevyhnutnou bielkovinovou zložkou. V zajatí je kľúčové mať dostatok kvalitného živého hmyzu (cvrčky, múčiare, gut-loadované) počas odchovu. Presné dáta o dĺžke kŕmenia na hniezde pre tento druh nie sú overené.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné trvanie neoverené; analogicky s príbuznými bulbulmi okolo 10–14 dní v hniezde

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — pri príbuzných bulbuloch opúšťajú hniezdo zvyčajne po ~10–14 dňoch. Po vyletení rodičia mláďatá ešte dokrmujú. Mladé vtáky majú spočiatku menej výrazné žlté sfarbenie brucha a tlmenejšie biele hrdlo.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s porovnateľnými bulbulmi sa odhaduje na prvý rok života. Maximálna doložená dĺžka života pre tento druh je 6 rokov (oiseaux.net); dožitie v zajatí pre Pycnonotidae orientačne 8–12 rokov (presné údaje pre A. phaeocephalus neoverené).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Týždne až mesiace trpezlivého, pokojného prístupu

Bulbul zlatý je čulý, pohyblivý a ne-maznavý druh — fyzický kontakt netoleruje a ochočovanie v zmysle papagája nie je reálnym cieľom. Pri trpezlivom chove a dlhodobom zvykaní si na chovateľa sa stáva menej splašeným a zvedavejším, prilieta k pamlsku (kúsok ovocia alebo živý hmyz). Cieľom je dôvera a pokoj vo voliére, nie kontakt do ruky.

1

Umiestnite voliéru do pokojnej miestnosti bez náhlych zmien — bulbul je citlivý na stres a vyžaduje stabilné, pokojné prostredie

2

Prvé týždne len ticho pracujte v okolí, hovorte tlmene; nevnucujte sa — nechajte vtáka udomácniť sa vo voliére

3

Pravidelne ponúkajte obľúbený pamlsok (kúsok ovocia, živý cvrček) z pinzety pri mrežiach; vždy v rovnakom čase

4

Keď vták prestane unikať a zvedavo sleduje, predlžujte čas blízkosti; odmeňujte pokojné správanie

5

Chytanie do ruky obmedzte na nevyhnutné minimum (veterinár, núdza) — zachovajte vybudovanú dôveru

Cena a kde kúpiť

mimo domoviny vzácny — trhová cena v SR/ČR prakticky neexistuje (presné údaje neoverené)

Bulbul zlatý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o tropický softbill zo Sundskej oblasti, ktorý nie je štandardne dostupný u chovateľov ani na burzách. Akákoľvek ponuka by mala byť starostlivo overená z hľadiska legálnosti pôvodu (doklady o odchove v zajatí, dovozné povolenia). Druh nie je v CITES. V juhovýchodnej Ázii sa klietkový trh s ptáctvom rozvíja, no presné aktuálne ceny pre tento druh pre SR/ČR nie sú overené. Uprednostnite kontakt so špecializovanými chovateľmi mäkkozobcov a over právny rámec pred akýmkoľvek záujmom o nadobudnutie.

Len od overených špecializovaných chovateľov softbillov s dokladom o odchove v zajatí — nikdy od podozrivých zdrojov bez dokladov
Overte dovozné povolenia a súlad s veterinárnou legislatívou EÚ a SR o ochrane voľne žijúcich živočíchov
Zvážte kontakt so specializovanými ornitologickými spolkami alebo vtáčími parkami — najistejší spôsob získania informácií o chove
Na čo si dať pozor Bulbul zlatý je tropický mäkkozobec vyžadujúci špeciálnu starostlivosť — akýkoľvek záujem o chov musí vychádzať z legálneho, v zajatí odchovaného zdroja s kompletnou dokumentáciou. Pred nadobudnutím overte legálnosť v krajine dovozu aj v SR. Druh nie je v CITES, no veterinárne a dovozné pravidlá EÚ sa uplatňujú.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bulbul zlatý 20–21 cm Bulbul bres 22–23 cm Bulbul golierový ~21 cm Bulbul čiernochochlatý ~18–20 cm Bulbul bielouchý ~18 cm
Bulbul zlatý Bulbul bres (Alophoixus bres) Bulbul golierový (Spizixos semitorques) Bulbul čiernochochlatý (Rubigula flaviventris) Bulbul bielouchý (Pycnonotus leucotis)
Dĺžka20–21 cm22–23 cm~21 cm~18–20 cm~18 cm
Váha23–40 g29–44 g29–38 g22–34 g30–45 g
Dožitiemax. 6 r zdokumentovaných (oiseaux.net); v zajatí Pycnonotidae orientačne 8–12 r (presné údaje neoverené)presné údaje neoverené; analogicky Pycnonotidae ~8–12 r v zajatí~8–10 r~8–10 r~8–12 r
Hlučnosťnáročnejší softbill — mäkkozobá diéta, tropické teplo, priestranná voliéranáročný; IUCN EN ohrozený druh — legálny pôvod povinnýstredne náročný softbillstredne náročný3/5 — stredne náročný
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN EN (ohrozený), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSivá hlava, nafúknuté biele hrdlo, citrónovo-žlté brucho, olivovo-hnedý chrbát so zelenavým nádychom, kaštanová riť; BEZ chochlaNafúknuté biele hrdlo (rod Alophoixus), hnedé líca (NIE sivá hlava ako u zlatý), olivovo-hnedý chrbát, špinavožlté brucho; krátky hnedý chochol (nenápadný)Zelenkavý chrbát, bielo-čierny golier na krku, krátky zaoblený chochol; spodok svetlý; bez nafúknutého hrdla a bez žltého bruchaVýrazný čierny chochol, čierna hlava, žlté a oranžové tóny na bruchu; bez nafúknutého bieleho hrdla; chochol je jeho poznávací znak na rozdiel od bulbula zlatéhoČierna hlava BEZ chochola, veľká biela lícna škvrna, sivohnedé telo, žlté podchvostie; bez nafúknutého bieleho hrdla a bez citrónovo-žltého brucha
AreálMalajský polostrov, Sumatra, Borneo — nížinné tropické dažďové lesy; stálý rezident; 4 poddruhyEndemit Javy a Bali (Indonézia) — nížinné a submontánne dažďové lesy; IUCN EN, populácia klesá 50 %Južná Čína, Taiwan, Vietnam, Laos — stálý obyvateľ lesných okrajov a krovinnatých svahovJužná a juhov. Ázia — lesné okraje, parky, záhrady; populárny klietkový druh v domovineBlízky východ a južná Ázia (Irán, Irak, Pakistan, India) — polopúšte, oázy, záhrady; bežný klietkový softbill

Choroby a prevencia

Obezita a stukovatenie pečene (lipidóza)
vysoká

Príznaky: Nadváha, malátnosť, znížená aktivita, dýchavičnosť, výbežky tuku pod kožou

Jednostranná tučná diéta — nadmerné múčiare, zofóbasy alebo nadbytok sladkého ovocia bez správneho vyváženia. Prevencia: pestrá strava, striedanie druhov hmyzu, gut-loading, dostatok pohybu vo veľkej voliére. Liečba patrí aviárnemu veterinárovi.

Deficit vápnika a hypovitaminóza (najmä vitamín D3 a A)
vysoká

Príznaky: Slabosť, kŕče, zlomené vajcia (pri samiciach), zlá kondícia operenia, poruchy zraku

Hmyz aj ovocie sú prirodzene chudobné na vápnik — bez gut-loadingu a posypávania vápniko-vitamínovými prípravkami hrozí deficit, osobitne pri znášajúcich samiciach a mláďatách. Prevencia: sépiová kosť, vápnikové prípravky, vitamínové doplnky (D3 obzvlášť pri chove vo vnútri bez UV).

Črevné infekcie a parazity (salmonelóza, kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie, nastŕpané perie, apatia, nechutenstvo

Mäkké ovocie rýchlo kvasí a plesnie — zanechané zvyšky sú živnou pôdou pre baktérie a plesne. Riziko tiež pri živom hmyze neznámeho pôvodu. Prevencia: denné čistenie misiek, hygiena voliéry, karanténa nových jedincov, rozbor trusu pri príchode.

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dychavičnosť, kašeľ pri otvorenom zobáku, letargia, strata hmotnosti

Plesnivé krmivo, vlhká podestielka alebo zle vetraná voliéra sú hlavnými zdrojmi Aspergillus spór. Teplomilný druh trpí pri vyššej vlhkosti stagnujúcej vody. Prevencia: suchá čistá podestielka, pravidelná výmena ovocia, dobré vetranie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Stres a poranenia z stiesnenia alebo malého priestoru
stredná

Príznaky: Poškodené perie, stereotypné pohyby, nárazy do sietky, nervózne preletovanie, chudnutie

Veľmi pohyblivý druh trpí v malých klietkach — stres oslabuje imunitu a vedie k sekundárnym infekciám. Prevencia: priestranná voliéra s dĺžkou na lietanie, množstvo vetiev a úkrytov, pokoj a minimalizácia výplašenia.

Prechladnutie a respiračné ochorenia pri nedostatočnom teple
stredná

Príznaky: Nastŕpané perie, sedenie nahrbene, kýchanie, sťažené dýchanie, sekrécia z nosa

Tropický druh citlivý na mráz, prievan a vlhký chlad. Pri chove v miernom podnebí nutné temperované zariadenie (optimálne 22–30 °C, min. ~15 °C); žiadny prievan. Pri dýchacích príznakoch vyhľadajte aviárneho veterinára.

Prevencia Zdravie bulbula zlatého stojí na správnej mäkkozobej strave, hygiene a dostatočnom teple a priestore. (1) Strava — základ tvorí pestré mäkké ovocie a kvalitná softbill zmes, doplnené gut-loadovaným hmyzom posypaným vápnikom a vitamínmi; tučný hmyz len s mierou. (2) Hygiena — mäkké ovocie rýchlo kvasí: misky čistiť denne, zvyšky odstraňovať; čistá voda na pitie aj kúpanie je samozrejmosťou. (3) Teplo a priestor — tropický druh; neradi znáša teploty pod 15 °C ani prievan; voliéra musí byť priestranná. (4) Karanténa — nové vtáky aspoň 4 týždne oddelene a zvážte rozbor trusu. (5) Pravidelná kontrola — sledujte hmotnosť, perie a chuť do jedla; pri apatii, zmene trusu alebo dýchacích ťažkostiach vyhľadajte aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Citrónovo-žlté brucho a nafúknuté biele hrdlo — najnápadnejším prvkom bulbula zlatého je kombinácia žiarivo citrónovo-žltého brucha a veľkého nafúknutého bieleho hrdla (puffed white throat), typická pre celý rod Alophoixus. Práve vďaka tejto kombináci dostal anglické meno Yellow-bellied Bulbul a je v rámci svojho areálu prakticky nezameniteľný.

2

Bez chochla — to je kľúčový znak — na rozdiel od mnohých farebne podobných bulbulov strednej výšky koruny bulbul zlatý nemá žiadny viditeľný chochol. Tento terénny znak ho ľahko odlišuje od bulbulov, pri ktorých chochol zahrávajú úlohu (napr. rod Pycnonotus). V BESG dokumentácii z Kubah NP (Sarawak) je uvedené, že „lack of a crest distinguishes it from other similarly-coloured bulbuls within its range“.

3

Štyri poddruhy a možné rozštiepenie — v rámci druhu sa rozlišujú štyri poddruhy: nominátna forma phaeocephalus (Malajský polostrov + Sumatra), connectens (SV Borneo), diardi (Z Borneo — nápadný žltými špičkami chvostových pier) a sulphuratus (stredné Borneo). Genetické analýzy ukázali, že borneoské populácie sú dostatočne odlišné od nominátnej formy, aby niektorí autori navrhovali rozštiepenie na dva druhy.

4

Taxonomická história — druh opísal Hartlaub v roku 1844 z Malaky pôvodne ako Ixos phaeocephalus. Neskôr bol preradený do rodov Trichixos a Criniger, pod anglickým synonymom Grey-headed Bearded Bulbul. Od roku 2009 ho väčšina taxonomických autorít radí do rodu Alophoixus, čím je prirodzene zaradený k príbuzným druhovým skupinám ako bulbul bres (A. bres) alebo bulbul olivovoprsý (A. tephrogenys).

5

Sundský endemit nížinného lesa — druh je viazaný na nížinné tropické lesy Sundskej čiastky (Sundaland): Malajský polostrov, Sumatru vrátane priľahlých ostrovov (Mentawai, Bintang, Riau, Lingga, Bangka, Belitung, Natuna) a obe Borneo. Obýva aj south Thailand (Krabi, Phang Nga, Phuket, Surat Thani). Biotopom je primárny aj sekundárny nížinný les, bažinatý les a zarastené plantáže — vyšším polohám sa vyhýba.

6

Hlas ostrejší než žltoplecý bulbul — Bird Ecology Study Group (Singapur) popisuje spev ako „brief burst of an uplifting musical stream of 10–12 notes; sharper and less bubbly than the common Yellow-vented Bulbuls“. Druh speváckymi výkonmi háji teritórium v hustom vnútri lesa a podľa BESG je dokumentácia hlasu tohto druhu stále obmedzená — ide o menej prezkúmaný aspekt jeho biológie.

7

Skrytý les — osamelo — na rozdiel od niektorých bulbulov otvorených biotopov je bulbul zlatý skrytejší a väčšinou osamelý — pohybuje sa v hustom vnútri primárneho lesa, nie na okrajoch ani v mestských parkoch. V teréne ho pozorovatelia zaznamenávajú predovšetkým hlasom.

8

Kaštanová riť a chvost — okrem žltého brucha a bieleho hrdla je nápadným znakom kaštanová (hnedočervená) riť a vršok chvosta, ktorá kontrastuje s olivovo-hnedým chrbtom. U poddruhu diardi (Z Borneo) sú navyše žlté špičky chvostových pier, čo je jedinečný znak tejto formy.

9

Max. zaznamenaný vek 6 rokov — oiseaux.net uvádza maximálnu zdokumentovanú dĺžku života 6 rokov. Pre porovnanie: príbuzné druhy z Pycnonotidae vo voliérach v zajatí sa bežne dožívajú 8–12 rokov, no druh-špecifické overené dáta pre Alophoixus phaeocephalus nie sú rozsiahle dostupné.

Taxonomická klasifikácia

species Bulbul zlatý (Alophoixus phaeocephalus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pycnonotidae (bulbulovité)
Rod Alophoixus Bonaparte, 1850
Druh Alophoixus phaeocephalus (Hartlaub, 1844)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — druh Sundskej oblasti (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo), chovaný výhradne v zajatí vo voliérach mimo domoviny
Poddruhy Druh opísal Gustav Hartlaub v roku 1844 (typová lokalita Malaka). Pôvodne zaradený do rodu Ixos, neskôr do Trichixos a Criniger; od roku 2009 do Alophoixus. Rozlišujú sa štyri poddruhy: nominátna forma A. p. phaeocephalus (Malajský polostrov a Sumatra vrátane Mentawai, Bintang, Riau, Lingga, Bangka, Belitung, Natuna), A. p. connectens (severovýchodné Borneo), A. p. diardi (západné Borneo — má žltý špičky chvostových pier, niekedy navrhovaný ako samostatný druh) a A. p. sulphuratus (stredné Borneo). Borneoské poddruhy sú geneticky dostatočne odlišné od nominátnej formy, aby niektorí autori navrhovali rozštiepenie.
Avibase_ID 3499C2A525F6CB71

? Často kladené otázky

Bulbul zlatý (Alophoixus phaeocephalus) je stredne veľký mäkkozobec (softbill, dĺžka ~20–21 cm) z čeľade bulbulovité (Pycnonotidae), obývajúci nížinné tropické lesy Malajského polostrova, Sumatry a Bornea. Je to stálý rezident — nemá sezónne migrácie. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou.

Najbezpečnejší terénny znaky sú: žiarivo citrónovo-žlté brucho, snehobiele nafúknuté hrdlo, šedivá hlava a olivovo-hnedý chrbát s kaštanovou riťou — a predovšetkým žiadny chochol (čo ho odlišuje od mnohých farebne podobných bulbulov). Poddruhy diardi (Z Borneo) majú navyše žlté špičky chvostových pier. Pohlavia sú si navzájom veľmi podobné.

Je to insektivorno-frugivórny mäkkozobec — živí sa predovšetkým mäkkým tropickým ovocím a bobuľami a hmyzom (húsenice, chrobáky, rovnokrídlovce). V chove je základom pestrá ovocná strava doplnená živým hmyzom a mäkkozobou zmesou. Čisto semienková diéta mu nepostačí.

Druh je hodnotený ako IUCN LC (najmenej ohrozený) so stabilnou populáciou. Nie je zaradený v CITES. Pre chov v EÚ a SR je nutné overiť legálnosť pôvodu vtáka (doklady o odchove v zajatí, dovozné povolenia). Pred akýmkoľvek nadobúdaním sa odporúča konzultovať s veterinárnou správou a právnymi predpismi krajiny.

Ide o blízko príbuzné druhy v rámci rodu Alophoixus. Bulbul zlatý (A. phaeocephalus, Yellow-bellied) má sivú hlavu a žlté brucho — obýva Malajský polostrov, Sumatru a Borneo — IUCN LC. Bulbul bres (A. bres, Brown-cheeked) má hnedé líca a špinavožlté brucho — je endemitom Javy a Bali — IUCN EN (ohrozený). Líšia sa distribúciou, sfarbením líc/hlavy a IUCN statusom.

Podrobné hniezdne dáta pre tento druh v dostupnej literatúre nie sú spoľahlivo zdokumentované — presné počty vajec, farba a trvanie inkubácie sú neoverené. Analógiou s príbuznými bulbulmi sa predpokladá pohárové hniezdo v hustom podraste, znáška 2–3 vajec a inkubácia 12–14 dní (orientačné, nie druh-špecifické). Obaja rodičia pravdepodobne kŕmia mláďatá; živý hmyz je pri odchove kľúčový.

Bulbul zlatý má živý a melodický hlasový prejav strednej hlasitosti — jeho spev BESG popisuje ako krátku stúpajúcu hudobnú sériu 10–12 tónov, ostrejšiu a menej bublinkavú než u bulbula žltoplecého. Spieva celoročne, najintenzívnejšie ráno. Nenapodobňuje ľudskú reč. Vo vonkajšej voliéri alebo rodinnom dome bez problémov; v paneláku zvážte umiestnenie.

Bulbul zlatý je aktívny, pohyblivý mäkkozobec, ktorý potrebuje priestrannú voliéru s dĺžkou na prelietavanie — minimálne 150 × 80 × 100 cm (d × š × v), ideálne väčšiu. Voliéra musí mať prírodné vetvy, hustejší podrast alebo umelú vegetáciu, plytký kúpeľník a pokojné prostredie. Je to tropický druh — teplota nesmie dlhodobo klesnúť pod ~15 °C.

ZDROJ: Avibase (Alophoixus phaeocephalus, ID 3499C2A525F6CB71, SK bulbul zlatý → site-konvencia bulbul, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3499C2A525F6CB71), Wikipedia EN (Yellow-bellied bulbu

 Video — Bulbul zlatý

Bulbul zlatý (Alophoixus phaeocephalus) — spev a hlas v prírode

Bulbul zlatý (Alophoixus phaeocephalus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-bellied Bulbul, Česky:   bulbulec šedočapkový, Nemecky:   Schwefelbülbül, Španielsky:   Bulbul Capirotado, Francúzsky:   Bulbul à calotte grise, Taliansky:   Bulbul panciagialla, Holandsky:   Grijskopbaardbuulbuul, Portugalsky:   bulbul-de-ventre-amarelo, Poľsky:   szczeciak żółtobrzuchy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Сероголовый бюльбюль-бородач, Japonsky:   ハイガシラアゴカンムリヒヨドリ, Indonézsky:   Empuloh Irang