Bulbul zelenokrídly (Ixos mcclellandii)

Pycnonotidae (bulbulovité)

Bulbul zelenokrídly

Ixos mcclellandii — horský bulbul vždyzelených lesov Himalájí a Juhovýchodnej Ázie s olivovozeleno-ryšavým perím a hlasným spevom zyi-zya

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Populácia je hodnotená ako stabilná; druh má rozsiahly areál od Himalájí po Malajský polostrov a nie je vystavený žiadnym akútnym hrozbám na celopopulačnej úrovni. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Ako horský lesný druh je potenciálne ohrozený odlesňovaním a degradáciou horských biotopov, no tieto tlaky zatiaľ nedosiahli prah pre kategóriu zraniteľný.
Dĺžka21–25 cm (27–41 g)
PôvodHorské lesy od Himalájí po Malajský polostrov
BiotopVždyzelené lesy 800–2 700 m n. m.
StravaOvocie, hmyz, nektár
Dožitie~11 r (vo voľnej prírode, orientačne)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 30% 12% STRAVA zloženie
Ovocie a bobule — základná zložka celoroční, zbierané v korune stromov a krovín vždyzelenných horských lesov 50%
Hmyz a bezstavovce — mravce, chrobáky, pavúky, húsenice; kľúčová bielkovinová zložka, najmä počas hniezdenia 30%
Nektár kvetov — príležitostný doplnok, druh navštevuje kvety rododendronov a iných horských rastlín 12%
Semená a mäkké rastlinné časti — menší podiel, najmä mimo sezóny plodenia 5%
Drobné stavovce — príležitostne (drobné jašterice, malé žaby), zriedkavá zložka 3%

Odporúčané potraviny

  • Čerstvé mäkké ovocie — mango, papája, figy, bobule (brusnica, čučoriedka); základ stravy bulbulov v prírodnom prostredí
  • Hmyz a živá potrava — ovocné mušky (Drosophila), múčne červy, svrčky; nevyhnutné pri odchove mláďat
  • Nektár a ovocné šťavy — príležitostný doplnok pre druh navyknutý navštevovať kvety rododendronov
  • Mäkký komerčný krmivo pre softbilly (insektivor/frugivore pelety) — ak by bol druh chovaný v avikultúre (teoreticky)
  • Čerstvá pitná voda denne — miska na pitie aj na kúpanie, vymieňaná každý deň
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik pre samice v hniezdnej perióde

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Suché tvrdé semená ako základ — bulbul zelenokrídly je primárne frugivore/insektivore, nie semenožravec; suché semená nedokáže správne spracovať
  • Soľ, slané a korenené jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané ovocie a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
  • Plesnivé alebo prezreté ovocie — riziko mykotoxínov a aspergilózy
Tip od odborníka Bulbul zelenokrídly je v prírode predovšetkým frugivore s dôležitou hmyzou a nektárovou zložkou — základom jedálnička sú ovocie a bobule (50 %), dopĺňané hmyzom (30 %) a nektárom (12 %). Druh vyhľadáva ovocie v lesnej korune aj krovinatom podrastu horských vždyzelených lesov vo výškach 800–2 700 m n. m. V prírode plní dôležitú ekologickú úlohu roznosičia semien (endozoochória). Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — je to voľne žijúci ázskeho softbill bez etablovanej chovateľskej tradície; nasledujúce rady sú len teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre frugivorné softbilly (napr. Pycnonotus). Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bulbul zelenokrídly je výrazne hlasný druh — kŕdle sú hlučné a ľahko detekovateľné aj v lietaní. Typické volanie znie ako ostré, opakujúce sa, rezonujúce „zyi-zya“ alebo „zya-zya“; samec vydáva dlhé nepretržité série volacích tónov. V avikultúre by bol tento druh nevhodný do bytových podmienok práve pre svoju hlasnosť.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bulbul zelenokrídly nie je maznavý ani ochotný na kontakt s človekom — ide o voľne žijúci plachý horský druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Vo voľnej prírode žije v pároch alebo malých kŕdľoch, nie v blízkosti ľudí. Fyzický kontakt s človekom je preň zdrojom stresu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a hlučný druh — bulbul zelenokrídly je celodenný obyvateľ lesnej koruny a krovín, aktívne frugivorný a hmyzožravý, pohybuje sa v pároch a malých skupinách. Má výrazný hlasový prejav a neustálu pohybovú aktivitu. V klietke alebo voliére by vyžadoval priestor adekvátny tejto aktivite a bohaté prostredie, čo ho robí náročným pre avikultúru.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bulbul zelenokrídly nenapodobňuje ľudskú reč — bulbuly z rodu Ixos túto schopnosť nemajú. Repertoár ostrých volacích tónov (zyi-zya) a dlhých sérií je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Bulbul zelenokrídly patrí medzi výrazne hlasné druhy rodu Ixos — kŕdle sú hlučné a ľahko detekovateľné aj vo chvíli, keď preletujú lesnou korunou. Typické volanie znie ako ostré, opakujúce sa, rezonujúce „zyi-zya“ alebo „zya-zya“ — séria nadväzujúcich, jemne variujúcich tónov. Spev samca je dlhá nepretržitá séria volacích tónov, prednášaná z exponovaného bidla v korune stromu, najmä počas hniezdnej sezóny. Druh sa ozýva aj pri skupinovom pohybe v kŕdli, pričom viacero jedincov vokalizuje súčasne — výsledkom je výrazný hlučný zbor. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Bulbul zelenokrídly nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Bulbuly rodu Ixos túto schopnosť nemajú; ich hlasový repertoár tvorí inštinktívna séria ostrých tónov a volacích fráz. Reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Ostré opakujúce sa volanie zyi-zya alebo zya-zya — hlavný vokálny prejav druhu, počuteľný na veľkú vzdialenosť
  • Dlhá nepretržitá séria volacích tónov — spev samca z exponovaného bidla v korune stromu počas hniezdnej sezóny
  • Hlučný skupinový zbor — kŕdeľ viacerých jedincov vokalizuje súčasne počas pohybu lesnou korunou
  • Poplašné a kontaktné hlásky — krátke ostré tóny pri vyrušení alebo pri skupinovom stretnutí s inými druhmi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — máj–august (severovýchodná India); február–marec (severné Thajsko); február–september (Malajský polostrov) — podľa zemepisnej šírky (zdroj: Kidadl)
Tok a obhajoba teritória — samec hlasno vokalizuje ostrými opakujúcimi sa volaniami z exponovaného bidla v lesnej korune
Odchov mláďat — hniezdo zavesené do tenkých vetvičiek, znáška 2–3 vajec; asi 70 % vajec sa nevyliahne (vysoká prirodzená mortalita)
Stály (nesťahovavý) druh — žije celoročne v horských vždyzelených lesoch; nevykonáva dlhé migrácie, môže sa presúvať podľa nadmorskej výšky sezónne
Mimohniezdne obdobie — druh zostáva v areáli, pohybuje sa v pároch alebo malých skupinách vo vždyzelennom lesnom prostredí; aktívne hľadá ovocie v korune

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v avikultúre sa prakticky nechová. Bulbul zelenokrídly je horský ázskeho softbill bez etablovanej tradície chovu; nie je vhodný ako klietkový maznáčik. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre frugivorné softbilly.
Priestor Druh sa v avikultúre prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — analogicky s inými veľkými softbillmi (Pycnonotus) — by potreboval priestrannú vonkajšiu voliéru s bohatou vegetáciou, perkami v rôznych výškach, miestom na kúpanie a zdrojom ovocia. V skutočnosti je to ale stály obyvateľ horských lesov s komplexnými nárokmi na prostredie, ktoré bežná voliéra nedokáže napodobniť.
Deti v domácnosti Bulbul zelenokrídly nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúci ázskeho horský druh, ktorý sa v zajatí nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu spevavcov Ázie: učí o horských lesoch Himalájí a Juhovýchodnej Ázie, o roli vtákov ako roznosičov semien a o biodiverzite horských vždyzelených lesov. Pri pozorovaniach vo voľnej prírode (trek v Himalájoch alebo thajský národný park) je typickým sprievodným zvukom jeho hlasné zya-zya.
Hlučnosť V prirozenom horskom lesnom prostredí je bulbul zelenokrídly jedným z hlasnejšie vokalizujúcich druhov — je noticky hlasný a aktívny. Nie je vhodný pre chovatelia v bytoch ani polomeských oblastiach. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka tolerancie susedov je skôr teoretická.
Verdikt odborníka Bulbul zelenokrídly (Ixos mcclellandii) je stredne veľký bulbul (21–25 cm, 27–41 g) z čeľade Pycnonotidae s olivovozeleno-hnedým perím, rozcuchaným hnedým chocholíkom na hlave a bielasto prúžkovaným ryšavo-hnedým hrdlom a hruďou. Je pohlavne monomorfný — samec a samica majú rovnaké sfarbenie. Obýva horské vždyzelené listnaté lesy, dubiny a rododendronové porasty vo výškach 800–2 700 m n. m. od východných Himalájí (Nepál, severovýchodná India) cez juh Číny a Indočínu až po Malajský polostrov. Je to stály (nesťahovavý) druh so 9 uznanými poddruhmi. Patrí medzi výrazne hlasné druhy — kŕdle vydávajú ostré rezonujúce volania „zyi-zya“/„zya-zya“. Živí sa prevažne ovocím a bobuľami (50 %), dopĺňa ich hmyzom (30 %) a nektárom (12 %); plní dôležitú ekologickú úlohu roznosičia semien. Hniezdi máj–august (SV India) alebo február–september (Malajský polostrov), hniezdo zavesuje do tenkých vetvičiek, znáška je 2–3 vajcia. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. V avikultúre sa prakticky nechová — ide o voľne žijúceho ázskeho softbilla bez etablovanej chovateľskej tradície; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — patrí do horských vždyzelených lesov vo výškach 800–2 700 m n. m.; klietkový chov je nevhodný
Bulbul zelenokrídly je voľne žijúci horský druh bez etablovanej avikultúrnej tradície. Prirodzene obýva vždyzelené listnaté lesy, dubiny a rododendronové porasty s hustou vegetáciou. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s perkami a ovocím, nie stiesnené klietkové podmienky.
Spoločenské správanie
Monogamný druh žijúci v pároch alebo malých skupinách; vysoko teritoriálny počas hniezdenia
Bulbul zelenokrídly je monogamný a vysoko teritoriálny — páry aktívne bránia hniezdne teritórium. Mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v pároch alebo malých kŕdľoch, niekedy v zmiešaných skupinách s inými druhmi. Druh nie je stádový, ale ani výhradne samotársky.
Teplota a podnebie
Horský tropický a subtropický druh žijúci vo výškach 800–2 700 m n. m.; zvyknutý na chladnejšie teploty montánnych lesov
Druh obýva montánne vždyzelené lesy s chladnejšími teplotami ako nížinné pralesy. Toleruje prostredie od teplých subtropických nížin (800 m) po relatívne chladné horské pásmo (2 700 m). Nie je prispôsobený na extrémny chlad ani na teplé nížinné podmienky celoročne.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hniezdo zavesené do tenkých vetvičiek v horizontálnych vidličkách krovín alebo stromov, znáška 2–3 vajec
Pár stavia hniezdo zavesené do tenkých vetvičiek v horizontálnych rozvetveniach stromov, krovín alebo bambusových porastov. Znáška je 2–3 vajcia; vysoká prirodzená mortalita — asi 70 % vajec sa nevyliahne a 53 % mláďat na hniezde neprežije (zdroj: Kidadl). Hniezdna sezóna závisí od zemepisnej polohy: máj–august (SV India), február–marec (S Thajsko), február–september (Malajský polostrov). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená.
Kúpanie a hygiena
Kúpa sa v lesných potôčikoch a plytkých kalužiach v horských lesoch; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa bulbuly kúpu v plytkých vodných plochách v lesnom prostredí. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie. Druh sa bežne nechová.
Svetlo a denný režim
Denný druh aktívny od úsvitu do súmraku; typický pre vždyzelené horské lesy Ázie
Bulbul zelenokrídly je denný vták s vrcholom aktivity ráno a popoludní. Nie je sťahovavý, no môže sa sezónne presúvať podľa nadmorskej výšky (altitudinálna migrácia). Nemá výraznú závislosť od dĺžky dňa ako sťahovavé druhy.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–jún (pred hlavnou hniezdnou sezónou; varianty podľa regiónu)

Samec aktívne vokalizuje z exponovaného bidla v korune stromu — série ostrých opakujúcich sa volacích tónov (zyi-zya) slúžia na obhajobu teritória a oslovovanie samice. Druh je monogamný a vysoko teritoriálny počas hniezdenia; páry zostávajú spolu celoročne v rámci hniezdneho teritória. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (orientačne — druh-špecifické údaje nie sú overené).

Hniezdo a znáška
Znáška 2–3 vajec; hniezdna sezóna závisí od regiónu (zdroj: Kidadl)

Pár stavia hniezdo zavesené do tenkých vetvičiek v horizontálnych vidličkách stromov, krovín alebo bambusu — typický bulbulový hniezdiaci štýl. Samica znáša 2–3 vajcia. Prirodzená mortalita je vysoká — asi 70 % vajec sa nevyliahne a 53 % mláďat na hniezde neprežije (Kidadl). Hniezdna sezóna: máj–august (SV India), február–marec (S Thajsko), február–september (Malajský polostrov).

Inkubácia
Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená

Presná dĺžka inkubácie pre bulbul zelenokrídly nie je v dostupných zdrojoch overená. Pri príbuzných druhoch rodu Pycnonotidae trvá inkubácia zvyčajne 12–14 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach sedí pravdepodobne samica, alebo obaja rodičia striedavo — zdroje pre konkrétny druh sa nezachovali.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz a drobné bezstavovce sú v tomto období nevyhnutné pre rast mláďat; práve preto stúpa podiel hmyzu v jedálničku druhu počas hniezdnej sezóny. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh overená; prirodzená mortalita mláďat je vysoká (~53 %).

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; mláďatá sú juvenilné sfarbenie tlmené

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Pri príbuzných bulbuloch mláďatá opúšťajú hniezdo zvyčajne po 10–14 dňoch (orientačne). Mladé vtáky majú tlmenejšie sfarbenie — menej výrazný chocholík a bledšia kresba hrdla; dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Rodičia mláďatá po vyletení ešte nejaký čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analogicky s porovnateľnými bulbulmi rodu Pycnonotidae sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je uvádzané orientačne na ~11 rokov (Kidadl).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho horského vtáka. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom; kontakt je preň zdrojom stresu.

Bulbul zelenokrídly je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije v pároch alebo malých kŕdľoch v horských lesoch Ázie a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy skrotenia preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták v záchrannej stanici), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — bulbul zelenokrídly je voľne žijúci horský druh, kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (trek v Himalájoch, národný park v Thajsku), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúcich vtákov — nepodporuj odchyt ani obchod s divými bulbulmi

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Bulbul zelenokrídly sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený ázskeho horský druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia veterinárne a dovozné predpisy pre cudzokrajné vtáky. Akúkoľvek ponuku na predaj voľne žijúceho bulbula je nutné posudzovať z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode (trek v Himalájoch, národné parky Thajska/Malajzie/Vietnamu)
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke voľne žijúceho bulbula over legálnosť pôvodu a doklady o chove v zajatí
Na čo si dať pozor Bulbul zelenokrídly nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci ázskeho horský druh bez etablovanej avikultúrnej tradície. Najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode (Himaláje, thajské horské národné parky, Malajzia) a štúdiom atlasov a databáz. Podpora ekoturizmu a ochrany horských vždyzelených lesov sú v prípade tohto druhu dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bulbul zelenokrídly 21–25 cm Bulbul svetlobruchý 22–26 cm Bulbul golierový 20–22 cm Bulbul čiernochochlatý 18–20 cm
Bulbul zelenokrídly Bulbul svetlobruchý (Ixos malaccensis) Bulbul golierový (Spizixos semitorques) Bulbul čiernochochlatý (Rubigula flaviventris)
Dĺžka21–25 cm22–26 cm20–22 cm18–20 cm
Váha27–41 g35–50 g28–36 g22–30 g
Dožitie~11 r (vo voľnej prírode, orientačne; Kidadl)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhpríležitostne chovaný v JV Ázii
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN NT, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovozelené telo, hnedý rozcuchaný chocholík, bielasto prúžkované ryšavo-hnedé hrdlo a hruď, subtílny dlhý chvost; pohlavne monomorfný (samec=samica)Väčší a svetlejší ako bulbul zelenokrídly, menej výrazné prúžkovanie hrdla, tlmenejší chocholík, svetlejší spodok telaKrátky hrubý zobák, olivovohnedý vrch, biele hrdlo s čiernym golierovým pásom, sivobiele brucho — celkovo kompaktnejší ako zelenokrídlyVýrazný čierny chocholík, žlté brucho, zelenkastý chrbát — kontrastnejší a farebnejší ako zelenokrídly
AreálHorské vždyzelené lesy 800–2 700 m n. m. od V Himalájí (Nepál, SV India) cez J Čínu, Indočínu až po Malajský polostrov; 9 poddruhov; stály druh; hlasnýNížinné a pahorkatinné lesy Malajského polostrova, Sumatry, Bornea; nížinný druh (na rozdiel od horského zelenokrídleho)Juh Číny, Taiwan, Vietnam, S Laos; horské lesy a krovinaté porasty do 2 000 m n. m.Nížinné a pahorkatinné lesy Indočíny a Malajského polostrova; nížinný druh

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého ovocia alebo vlhkého prostredia — riziko najmä pri stresovaných jedincoch v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé suché krmivo, hygienické vetrané prostredie. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Črevné parazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce bulbuly bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola; liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento plachý voľne žijúci druh. Odchyt a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimum manipulácie. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Podvýživa a nedostatok ovocia pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, bledé sliznice, slabosť, zhoršená kondícia

Druh prispôsobený na ovocnú stravu s hmyzou zložkou trpí pri kŕmení výlučne semienkami alebo nevhodným krmivom. V dočasnej starostlivosti treba ponúkať čerstvé mäkké ovocie a hmyz. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Respiračné infekcie (bakteriálne/vírusové)
stredná

Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdrí, nahrbený vták, ťažké dýchanie, nechutenstvo

Horský druh zvyknutý na chladnejšie teploty môže byť citlivý na náhle zmeny teploty a vlhkosti v umelom prostredí. Prevencia: stále teplotné podmienky, bezprievanovosť, hygiena. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Bulbul zelenokrídly sa v avikultúre prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh najväčšou hrozbou. (2) Pestrá a primeraná strava — čerstvé mäkké ovocie, doplnené hmyzom (múčne červy, svrčky); nie suché semená. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia plesní (aspergilóza). (4) Karanténa a kontrola trusu pri podozrení na parazity. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody, nie udomácnenie. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Olivovozelené perenie s ryšavým hrdlom — bulbul zelenokrídly sa vyznačuje olivovozelene zafarbenými krídelkami a chrbtom, hnedo-olivovým temenom so vztyčovateľným rozcuchaným chocholíkom a bielasto prúžkovaným ryšavo-hnedým hrdlom a hruďou. Práve kombinácia olivovozeleného tela s ryšavou hruďou a chocholíkom na hlave je hlavným identifikačným znakom.

2

Horský lesný specialista — druh je viazaný výhradne na vždyzelené horské lesy vo výškach 800–2 700 m n. m.: dubiny, rododendronové porasty a ihličnato-listnaté lesy. Vyhnáva sa nížinám a otvorenému krajinnému prostrediu. Ide o typický príklad montánneho lesného endémizmu v tropickej Ázii.

3

9 poddruhov od Himalájí po Malajziu — druh sa rozpadá na deväť uznaných poddruhov s mierne odlišným sfarbením spodku tela (oranžovobufové až sivobiele). Nominátna forma I. m. mcclellandii obýva východné Himaláje a SZ Mjanmarsko, zatiaľ čo peracensis a griseiventer sú limitované na Malajský polostrov.

4

Výrazne hlasný kŕdeľ — bulbul zelenokrídly patrí medzi najhlasnejšie druhy svojho areálu. Kŕdle sú počuteľné na veľkú vzdialenosť a vydávajú charakteristické ostré opakujúce sa volania „zyi-zya“ alebo „zya-zya“, ktoré rezonujú horskými lesmi. Práve hlasnosť je jedným z hlavných terénnych identifikačných znakov.

5

Roznosič semien horských lesov — ako prevažne frugivorný druh (ovocie tvorí ~50 % stravy) hrá bulbul zelenokrídly dôležitú ekologickú úlohu roznosičia semien (endozoochória). Konzumáciou ovocia a vypúšťaním nestrávených semien na nových miestach pomáha obnove horských lesov po disturbancii.

6

Pomenovaný po škótskom chirurgovi — druhové meno mcclellandii je venované Johnovi McClellandovi (1805–1875), škótskemu chirurgovi Britskej Východoindickej spoločnosti a naturalistovi, ktorý pôsobil v severovýchodnej Indii a opísal množstvo vtákov a rýb z Himalájskej oblasti. Druh opísal Thomas Horsfield v roku 1840.

7

Odlíšenie od príbuzného bulbula svetlobruchého — bulbul svetlobruchý (Ixos malaccensis) je väčší a svetlejší, bez výrazného hrdlového prúžkovania a s menej nápadným chocholíkom. Bulbul zelenokrídly má výraznejšie olivovozelené krídelká, ryšavejšie hrdlo a výraznejší chocholík. Oba druhy sa môžu vyskytovať v Malajsii, kde je terénne odlíšenie dôležité.

8

Stály druh s altitudinálnou migráciou — na rozdiel od mnohých sťahovavých spevavcov je bulbul zelenokrídly celoročne prítomný v hniezdnom areáli. Môže však vykonávať sezónne altitudinálne pohyby — v chladnejších mesiacoch klesá z vyšších polôh do nižších lesov a naopak. Nejde o migráciu v klasickom zmysle.

9

Vysoká prirodzená mortalita hniezd — štúdie preukázali, že asi 70 % vajec bulbula zelenokrídleho sa nevyliahne a 53 % mláďat na hniezde neprežije. Tento vysoký selekčný tlak je typický pre exponované hniezda zavesené v tenkých konároch, kde sú vystavené predátorom (hadie druhy, malé šelmy) a poveternostným podmienkam.

Taxonomická klasifikácia

species Bulbul zelenokrídly (Ixos mcclellandii)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pycnonotidae (bulbulovité)
Rod Ixos Temminck, 1838
Druh Ixos mcclellandii Horsfield, 1840
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský horský druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh má deväť uznaných poddruhov: I. m. mcclellandii (východné Himaláje po SZ Mjanmarsko), I. m. tickelli (V Mjanmarsko a SZ Thajsko), I. m. loquax (stredoseverné a SV Thajsko, J Laos), I. m. canescens (JV Thajsko, JZ Kambodža), I. m. similis (J Čína, Vietnam, Laos), I. m. griseiventer (Malajský polostrov), I. m. ventralis (severný Malajský polostrov), I. m. holtii (J Čína — provincia Jün-nan) a I. m. peracensis (stredný Malajský polostrov). Opísal ho Thomas Horsfield v roku 1840; druhové meno mcclellandii je venované britskému chirurgovi Východoindickej spoločnosti Johnovi McClellandovi.
Avibase_ID 473131CCF960B0C4

? Často kladené otázky

V praxi nie. Bulbul zelenokrídly je voľne žijúci horský druh Ázie, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to plachý frugivorný softbill s nárokmi na prostredie (horský les 800–2 700 m n. m.), ktoré bežná voliéra nedokáže napodobniť, a navyše je výrazne hlasný. Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. Najlepší spôsob, ako druh „zažiť“, je trek v Himalájoch alebo návšteva horského národného parku v Thajsku, Malajzii alebo Vietname.

Kľúčové znaky sú: olivovozelené krídelká a chrbát, hnedý rozcuchaný chocholík na hlave, bielasto prúžkované ryšavo-hnedé hrdlo a hruď a subtílny dlhý chvost. Od bulbula svetlobruchého (Ixos malaccensis) je menší, tmavší a má výraznejšie prúžkovanie hrdla a výraznejší chocholík. Od bulbula sundského (Ixos virescens) sa odlišuje geograficky (virescens = Jáva/Sumatra) aj tmavším sfarbením a ryšavejším hrdlom. Výrazné hlasné opakujúce sa volanie zyi-zya pomáha detekcii aj v hustom lese.

Je to prevažne frugivorný druh — základom jedálnička je ovocie a bobule (~50 %), doplnené hmyzom a bezstavcami (~30 %) a nektárom kvetov (~12 %). Navštevuje kvety rododendronov a iných horských rastlín. Príležitostne loví aj drobné stavovce (jašterice, žaby). Druh trhá ovocie za letu alebo zoskakuje na bidlá v korune stromov. Plní dôležitú ekologickú úlohu roznosičia semien v horských lesoch.

Druh sa vyskytuje od východných Himalájí (Nepál, severovýchodná India, Bhután) cez juh Číny (vrátane provincií Jün-nan a Kuej-čou, Hong Kong, Macao), Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam až po Malajský polostrov (vrátane Malajzie). Obýva horské vždyzelené lesy vo výškach 800–2 700 m n. m. — typicky dubiny, rododendronové porasty a zmiešané horské lesy. Je to stály (nesťahovavý) druh, ktorý nevykonáva dlhé migrácie.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia veterinárne a dovozné predpisy pre cudzokrajné vtáky. Druh nie je ohrozený, no ako mnoho horských lesných druhov je citlivý na odlesňovanie horských biotopov.

Bulbul zelenokrídly znáša 2–3 vajcia do hniezda zaveseného do tenkých vetvičiek v horizontálnych vidličkách stromov, krovín alebo bambusových porastov — typická bulbulová technika hniezdiská. Hniezdna sezóna závisí od regiónu: máj–august v SV Indii, február–marec v S Thajsku, február–september na Malajskom polostrove. Prírodná mortalita je vysoká: ~70 % vajec sa nevyliahne a ~53 % mláďat na hniezde neprežije.

Druh je výrazne hlasný — kŕdle sú počuteľné na veľkú vzdialenosť. Typické volanie znie ako ostré, opakujúce sa, rezonujúce „zyi-zya“ alebo „zya-zya“. Spev samca je dlhá nepretržitá séria volacích tónov prednášaná z exponovaného bidla v korune stromu. Kŕdle, ktoré preletujú lesnou korunou, vydávajú hlučný skupinový zbor viacerých jedincov naraz. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — vokalizácia je vrodená.

ZDROJ: Avibase (Ixos mcclellandii, ID 473131CCF960B0C4, SK názov bulbul zelenokrídly — normalizovaný na bulbul podľa site-konvencie, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=473131CCF960B0C4), Wikip

 Video — Bulbul zelenokrídly

Bulbul zelenokrídly (Ixos mcclellandii) — spev a hlas v prírode

Bulbul zelenokrídly (Ixos mcclellandii) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Mountain Bulbul, Česky:   bulbulčík horský, Nemecky:   Grünflügelbülbül, Španielsky:   Bulbul de McClelland, Francúzsky:   Bulbul de McClelland, Taliansky:   Bulbul montano, Holandsky:   Groenvleugelbuulbuul, Portugalsky:   bulbul-montês, Poľsky:   szczeciak rdzawogłowy, Maďarsky:   zöldszárnyú bülbül, Rusky:   Зеленокрылый бюльбюль, Japonsky:   ミヤマヒヨドリ, Latinsky:   Ixos mcclellandii Horsfield, 1840