Bulbul plavoboký (Iole crypta)

Pycnonotidae (bulbulovité)

Bulbul plavoboký

Iole crypta — nenápadný olivovo-hnedý bulbul sundajských nížinných lesov s béžovo-hrdzavým ventom a strieborno-bielymi očami — identifikovaný najmä hlasom, ohrozený stratou lesa

IUCN: NT (Near Threatened, 2016) | Near Threatened (takmer ohrozený) — hodnotenie BirdLife International pre IUCN, populačný trend klesajúci. Druh nesplna prísne kritériá pre zaradenie do kategórie Vulnerable, no úbytok nížinných stálych lesov na Malajskom polostrove a Sumatre (premena na plantáže palmy olejnej, zástavba) postupne zmenšuje dostupný biotop. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Poznámka: oiseaux.net uvádza status LC, čo je v rozpore s hodnotením BirdLife a väčšiny ďalších zdrojov (Wikipedia, Avibase, thainationalparks) — uvádzame NT podľa väčšiny autoritatívnych zdrojov.
Dĺžka20–20,5 cm
Hmotnosť~24 g (orientačne)
Dožitiepresné dáta neoverené
AreálMalajský polostrov, Sumatra a ostrovy Sundajska
IUCNNT (takmer ohrozený)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 35% 10% STRAVA zloženie
Drobné plody a bobule — figy, mäkké lesné plody, drobné tropické plody pri okrajoch lesa (hlavná zložka) 55%
Článkonožce a hmyz — chrobáky, mravce, húsenice, ploštice; vychytávané v lístí aj v lete (sallying) 35%
Nektár a mäkké rastlinné časti — príležitostný doplnok na okrajoch lesa a v sekundárnom poraste 10%

Odporúčané potraviny

  • Drobné mäkké ovocie — figy (Ficus spp.), drobné tropické bobule a lesné plody (základ prirodzenej stravy)
  • Živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy; nevyhnutná bielkovinová zložka, najmä pri odchove mláďat
  • Mäkkozobá (softbill) zmes alebo komerčný ovocno-hmyzí krm — vhodný základ v prípadnom chove
  • Mäkké ovocie v zajatí — banán, papája, hrozno, figy, melón (dopĺňa prirodzenú frugivórnu stravu)
  • Drobné článkonožce a mäkký hmyz zo záhrady (bez pesticídov) — blízko prirodzenej potravy
  • Doplnky vápnika (sépiová kosť, práškový vápnik na hmyz) a vitamínov — najmä pri hniezdení
  • Čistá pitná voda denne a plytká kúpeľová miska — druh sa rád kúpe

Zakázané potraviny

  • Čisto zrnková (semienková) diéta — bulbul je mäkkozobec, zo samotných tvrdých semien neprežije
  • Avokádo, čokoláda, kofeín, alkohol, cibuľa, cesnak — toxické pre vtáky
  • Korenené, solené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Pokazané, plesnivé alebo prikvasené ovocie — riziko črevných nákaz a mykotoxínov
  • Hmyz z neznámych lokalít alebo zo striekaných oblastí — riziko pesticídov a parazitov
  • Nadmerné množstvo tučného hmyzu (múčiare, zofóbasy) bez obmedzenia — vedie k obezite a lipidóze pečene
Tip od odborníka Bulbul plavoboký je v prírode frugivórno-insektivórny mäkkozobec (softbill) — základ stravy tvoria drobné mäkké plody a bobule (najmä figy), ktoré dopĺňa hmyzom a článkonožcami vyhľadávanými v listnatom poraste aj v lete. V prípadnom zajatí je nevyhnutná mäkkozobá (softbill) diéta: pestré mäkké ovocie (figy, banán, papája, hrozno, melón) a kvalitná softbill zmes ako základ, doplnené živým hmyzom (cvrčky, múčiare) ideálne „gut-loadovaným“ a posypaným vápnikom. Čisto zrnkovú diétu treba vylúčiť — druh nie je zrnožravec. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová, preto kŕmne odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre tropické frugivórne mäkkozobce; presné kŕmne dávky pre druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bulbul plavoboký je skrytý a nenápadný druh — jeho prítomnosť v lese sa zisťuje najmä charakteristickým nazálnym (nosovým) volaním, nie pohybom. Hlas je tichší a menej variabilný ako u mnohých ázijských bulbulov; nie je hlasný ani rušivý vták. Keďže sa v európskej avikultúre prakticky nechová, posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bulbul plavoboký je plachý voľne žijúci lesný druh — žije utajene v korunách a strednom poschodí lesa a fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí by sa dal len pozorovať z odstupu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, pohyblivý druh pohybujúci sa v strednom poschodí a korunách lesa — individuálne alebo v pároch prehľadáva lístie a vyskakovacím spôsobom loví hmyz vo vzduchu (sallying). V lesnom poraste je v stálom pohybe; stálosť biotopu a veľkosť areálu sú jeho prirodzenou potrebou. V stiesnenom priestore trpí.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bulbul plavoboký nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho charakteristické nazálne (nosové) volanie a niekoľko ďalších kontaktných hlások. Reč sa nenaučí; nejde o druh s mimetickými schopnosťami.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Bulbul plavoboký je nenápadný vokalizátor strednej hlasitosti — v lese ho najčastejšie prezradí charakteristické nazálne (nosové) volanie, podľa ktorého sa dá identifikovať aj bez vizuálneho kontaktu. Xeno-canto eviduje 46 nahrávok druhu, čo potvrdzuje charakteristický, ale nie výrazne bohatý vokálny repertoár. Spev je menej melodický a variabilný ako u mnohých ázijských bulbulov, pričom druh vokalizuje nenápadne a pohybuje sa skryto v lesnom poraste. Nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky — prejav je vrodený.

Dokáže hovoriť? Bulbul plavoboký nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky. Jeho vokálny repertoár je vrodený; tvorí ho nazálne volanie a tiché kontaktné hlásky. Nejde o druh s mimetickými schopnosťami.

Typické zvuky

  • Charakteristické nazálne (nosové) volanie — hlavný identifikačný hlas, podľa ktorého sa druh odhaľuje v lese aj bez vizuálneho pozorenia
  • Tiché kontaktné hlásky pri pohybe v páre alebo v lesnom poraste — jemné tóny pri foraging
  • Varovné volania pri vyrušení — ostrejšia, rýchlejšia séria nazálnych tónov signalizujúca nebezpečenstvo
  • Ranné vokalizácie — mierne intenzívnejší hlasový prejav na úsvite, keď je druh najaktívnejší

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (orientačne február–jún) — v tropickom pásme Malajského polostrova a Sumatry; presné dáta neoverené
Celoročný rezidentný druh — nestahuje sa; drží sa v nížinných stálozelených lesoch a ich okrajoch
Charakteristický nazálny (nosový) hlas počuteľný po celý rok — prítomnosť druhu v lese sa zisťuje najmä hlasom

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Okraje stálozelených nížinných tropických lesov, sekundárny porast a lesné okraje — prevažne do 300–500 m n. m.
Bulbul plavoboký je vták nížinných stálozelených lesov na Thajsko-Malajskom polostrove a Sumatre — drží sa najmä pri okrajoch evergreen lesa, na lesných svetlinách a v sekundárnom poraste. Nezaobchádza do otvorených plôch ani do vysoko nadmorských výšok. Práve závislosť od nížinných lesov z neho robí druh zraniteľný voči odlesňovaniu.
Geografické rozšírenie
Thajsko-Malajský polostrov (juh od 9° s. š.), Sumatra, Bangka, Belitung, Anambas, Natuna; JV Mjanmarsko
Areál zahŕňa juhozápadné Thajsko, Malajský polostrov (vrátane celej Malajzie — dokumentovaný v 9 štátoch), Sumatru a priľahlé ostrovy (Bangka, Belitung, Anambas, Natuna). Na Borneu sa nevyskytuje — tam ho nahrádza príbuzný bulbul Charlottiny (Iole charlottae), od ktorého bol rozdelený v roku 2017.
Nadmorská výška
Prevažne nížiny — od morskej hladiny do cca 300–500 m n. m.
Druh sa drží nížinných a pohorských nížin (lowland forest) — je to typický lowland specialist Sundajska. Závislosť od nížinného lesa ho robí zvlášť zraniteľným voči odlesňovaniu v pobrežných nížinách, kde je tlak na premenu lesa na plantáže palmy olejnej najsilnejší.
Stálosť / migrácia
Rezidentný druh — nesťahuje sa, celoročne v biotope
Bulbul plavoboký je stálym rezidentom v celom areáli — nejde o sťahovavý druh a nevykonáva žiadne sezónne migrácie. Drží sa v páre alebo jednotlivo, prelieta v strednom lesnom poschodí a korunách.
Správanie a spoločnosť
Jednotlivo alebo v pároch — prehľadávanie lístia a foraging na plodoch; pri potravátkach sa pridáva k zmiešaným kŕdľom
Druh sa pohybuje jednotlivo alebo v pároch, prehľadáva lístie pre hmyz a vychytáva lietajúci hmyz (sallying). Pri hľadaní potravy sa občas pridáva k zmiešaným potravovým kŕdľom viacerých druhov vtákov, čo je typické správanie v lesnom prostredí juhovýchodnej Ázie.
Teplota a podnebie
Tropický nížinný druh — ekvatoriálne až tropické podnebie, celoročne 24–32 °C
Druh je prispôsobený na vlhké tropické podnebie s celoročne vysokými teplotami (24–32 °C) a vysokou vzdušnou vlhkosťou. Neznáša chlad, prievan ani sucho. Táto závislosť od tropických podmienok vysvetľuje, prečo sa v európskom podnebí nedá bežne chovať.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Orientačne február–jún (presné dáta pre druh neoverené)

Druh je monogamný, rezidentný — páry zostávajú v teritóriu celoročne. Tok prebieha pravdepodobne v období od februára do júna (tropické hniezdne sezóny sú variabilnejšie ako v miernom pásme); presné dáta pre bulbul plavoboký nie sú v dostupných zdrojoch overené. Samec v tomto období intenzívnejšie vokalizuje a háji teritórium. Ide o správanie vo voľnej prírode — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Presné dáta neoverené — typicky 2–3 vajcia (analógia s príbuznými bulbulmi)

Konkrétne hniezdne dáta pre bulbul plavoboký (Iole crypta) nie sú v dostupných vedeckých zdrojoch spoľahlivo zdokumentované. Analógiou s príbuznými sundajskými bulbulmi (rod Iole) možno predpokladať misovité hniezdo v kroviskách alebo nízkych konároch stromov, znášku 2–3 vajec a hniezdenie v teplom vlhkom prostredí nížinného lesa. Tieto údaje sú orientačné — nie druh-špecificky overené.

Inkubácia
Presné dáta neoverené (orientačne ~13–14 dní — analógia s príbuznými bulbulmi)

Presná dĺžka inkubácie pre bulbul plavoboký nie je v dostupných zdrojoch overená. Pri príbuzných bulbuloch rodu Pycnonotus a Iole trvá inkubácia spravidla 12–15 dní a na vajciach sedia obaja rodičia. Tieto údaje sú orientačné.

Liahnutie a odchov mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný (presné dáta neoverené)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú odkázané na rodičov. Obaja rodičia ich kŕmia — pri odchove sa predpokladá zvýšený podiel živého hmyzu a mäkkej potravy v jedálničku, čo je typické pre bulbuly. Presné dáta o trvaní odchovu, počte znášok za rok a veku vyletenia pre tento druh nie sú overené.

Mláďatá a juvenily
Juvenily majú svetlohnedé oči — rozlíšiteľné od dospelých (biele oči)

Kľúčovým znakom na rozlíšenie juvenilných a dospelých jedincov je farba dúhovky: dospelé majú strieborno-biele oči, kým juvenily majú svetlohnedé oči (zdroj: Singapore Birds). Po vyletení mláďatá sprevádzajú rodičov a postupne nadobúdajú dospelé sfarbenie. Presný vek pohlavnej dospelosti pre druh nie je overený.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné dáta neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre bulbul plavoboký nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s príbuznými bulbulmi sa predpokladá pohlavná dospelosť do prvého roka života. Dožitie vo voľnej prírode nie je pre druh spoľahlivo zdokumentované.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plaché voľne žijúce lesné zviera. Ochočenie nie je reálnym cieľom.

Bulbul plavoboký je plachý voľne žijúci lesný druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v korunách tropického lesa a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v európskej avikultúre sa prakticky nechová. Jedinou zmysluplnou formou vzťahu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli (Malajsia, Thajsko, Sumatra) bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — bulbul plavoboký je voľne žijúci plachý lesný druh, kontakt s človekom ho stresuje

2

V prírode ho sleduj ticho z odstupu ďalekohľadom — druh sa odhaľuje najmä nazálnym hlasom v lese

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Podporuj ochranu nížinných tropických lesov v juhovýchodnej Ázii — to je najúčinnejšia pomoc pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bulbul plavoboký 20–20,5 cm Bulbul Charlottiny 20–21 cm Bulbul olivový 18–20 cm Bulbul bielouchý ~18 cm
Bulbul plavoboký Bulbul Charlottiny (Iole charlottae) Bulbul olivový (Iole viridescens) Bulbul bielouchý (Pycnonotus leucotis)
Dĺžka20–20,5 cm20–21 cm18–20 cm~18 cm
Váha~24 g (len 1 zdroj — orientačne)presné dáta neoverenépresné dáta neoverené30–45 g
Dožitiepresné dáta neoverenépresné dáta neoverenépresné dáta neoverené~8–12 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci tropický druhneudomácnený voľne žijúci tropický druhneudomácnený voľne žijúci tropický druh3/5 — stredne náročný, etablovaný klietkový druh
Stav IUCNIUCN NT (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovo-hnedá horná strana, svetlobéžový spodok, béžovo-hrdzavé podchvostové krovky (vent), strieborno-biele oči dospelého; nenápadné sfarbenie, dlhší zobákVeľmi podobný bulbulu plavobokeho; odlišuje sa areálom (Borneo) a jemnými morfologickými znakmi; bledší ventBledší olivovo-hnedý, spodok belavejší, vent bledší a menej hrdzavý ako u I. crypta; sivé oči dospelého (nie strieborno-biele)Čierna hlava bez chochola, veľká biela lícna škvrna, sivohnedé telo, žlté podchvostie — výrazné sfarbenie
AreálNížinné lesy Thajsko-Malajského polostrova, Sumatry a priľahlých ostrovov — sundajský lowland specialist, rezidentný druhBornejský endemit — nížinné lesy Bornea; do roku 2017 považovaný za konšpecifický s I. cryptaMjanmarsko, severovýchod Indie, Bangladéš, Thajsko — lesné okraje a podhorské lesyBlízky východ a južná Ázia — otužilý klietkový spevavec záhrad a oáz, bežne chovaný

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre plachý voľne žijúci lesný druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U dočasne ošetrovaných jedincov je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a čo najrýchlejší návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce lesné bulbuly bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri strese v zajatí premnožia. Pri dočasne ošetrovaných jedincoch pomáha hygiena a koprologická kontrola trusu; liečba antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky drž v karanténe.

Podvýživa a hypovitaminóza z nevhodnej stravy
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, problémy s pelichaním

Druh je frugivórno-insektivórny mäkkozobec — čisto zrnková diéta je neprípustná a vedie k podvýžive. V prípadnom dočasnom chove treba ponúkať mäkké ovocie a živý hmyz; deficit vápnika hrozí bez doplnkov (sépiová kosť, vápnik na hmyz). Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú pre tento druh overené.

Prechladnutie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nastŕpané perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nahrbene

Tropický druh je mimoriadne citlivý na chlad, vlhko a prievan — neznáša nízke teploty. V prípadnej dočasnej starostlivosti zabezpeč stálu teplotu okolo 22–26 °C, bezprievanovú miestnosť a suchú podstielku. Pri dýchacích ťažkostiach vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Bulbul plavoboký sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia predovšetkým pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre plachý lesný druh najväčšou hrozbou. (2) Mäkkozobá strava — pestré mäkké ovocie a živý hmyz, nikdy čisto zrnková diéta; čistá voda denne. (3) Teplé a suché prostredie — stála teplota 22–26 °C, žiadny prievan ani vlhký chlad. (4) Hygiena — pravidelné čistenie, prevencia plesní. (5) Karanténa — od ostatných vtákov, kontrola trusu. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Diagnostický béžovo-hrdzavý vent — najspoľahlivejším terénnym znakom sú béžovo-hrdzavé podchvostové krovky (vent) s hnedými centrami pierok, odlišujúcimi druh od podobného bulbula olivového (Iole viridescens), ktorý má bledší, menej výrazný vent. Práve tento znak dal druhu anglický názov Buff-vented Bulbul.

2

Strieborno-biele oči dospelého jedinca — dospelé bulbuly plavoboké majú nápadné strieborno-biele (argentové) dúhovky, kým juvenily majú svetlohnedé oči. Farba oka je teda spoľahlivou pomôckou na určenie veku vtáka v teréne.

3

Neplatné meno — taxonomická záhada — pôvodné vedecké meno Iole olivacea Blyth, 1844 bolo IOC vyhlásené za trvalo neplatné (nomen invalide) a nahradené menom Iole crypta Oberholser, 1918. Historické meno Iole olivacea sa stále objavuje v starších zdrojoch ako synonymum, avšak platné taxonómické meno je I. crypta.

4

Sundajský lowland specialist — druh je viazaný na nížinné stálozelené tropické lesy Sundajska, pričom sa drží južne od 9° s. š. na Malajskom polostrove, Sumatre, Bangke, Belitungu, Anambas a Natuna ostrovoch. Na Borneu sa nevyskytuje — tam ho nahrádza bulbul Charlottiny (Iole charlottae).

5

Split od bulbula Charlottinyho — do roku 2017 bol bulbul plavoboký považovaný za konšpecifický s bulbulom Charlottinym (Iole charlottae), teda za jeden druh s dvoma poddruhmi. IOC ich v roku 2017 rozdelil na dva samostatné druhy na základe areálovej separácie (Borneo vs. Malajský polostrov a Sumatra) a morfologických rozdielov.

6

Foraging v lístí a sallying — druh vyhľadáva potravu prezeraním lístia (foliage gleaning) a okrem toho loví hmyz vo vzduchu vyskakovacím spôsobom (sallying). Táto kombinácia stratégií je charakteristická pre omnivórne bulbuly a maximalizuje príjem potravy v rôznych vrstvách lesa.

7

Hlas ako primárna identifikácia — bulbul plavoboký je nenápadný, olivovo-hnedý vták, ktorý splýva s prostredím; jeho prítomnosť v hustom lese sa zisťuje predovšetkým charakteristickým nazálnym (nosovým) volaním. Xeno-canto eviduje 46 nahrávok tohto druhu zo Malajzie, Thajska a Sumatry.

8

IUCN NT — ohrozený odlesňovaním — druh je hodnotený ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom (BirdLife International / IUCN). Hlavnou príčinou je rozsiahla premena nížinných lesov Malajského polostrova a Sumatry na plantáže palmy olejnej, zástavbu a intenzívne poľnohospodárstvo.

9

Nesekretné sfarbenie — nenápadný bulbul — bulbul plavoboký je jedným z menej farebne nápadných zástupcov čeľade Pycnonotidae. Práve táto nenápadnosť robí z hlasovej identifikácie primárnu metódu; ornitológovia ho odhaľujú v lese najmä podľa charakteristického nazálneho volania, nie pohybom.

Taxonomická klasifikácia

species Bulbul plavoboký (Iole crypta)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pycnonotidae (bulbulovité)
Rod Iole Bonaparte, 1854
Druh Iole crypta Oberholser, 1918
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — druh Sundajska (Thajsko-Malajský polostrov, Sumatra a priľahlé ostrovy), nie je chovaný v európskej avikultúre
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Harry Church Oberholser v roku 1918 v Proceedings of the Biological Society of Washington (zv. 31, s. 197); typová lokalita je ostrov Anambas (Indonézia). Pôvodný názov Iole olivacea Blyth, 1844 bol IOC vyhlásený za trvalo neplatné meno (nomen invalide). Druh bol do roku 2017 považovaný za konšpecifický s bulbulom Charlottinym (Iole charlottae) — IOC ich rozdelil. Synonymum: Iole olivacea crypta Oberholser.
Avibase_ID 88FC30845FC2EA0F

? Často kladené otázky

Bulbul plavoboký (Iole crypta) je stredne veľký olivovo-hnedý mäkkozobec z čeľade bulbulovité (Pycnonotidae), obývajúci nížinné stálozelené tropické lesy Sundajska — Thajsko-Malajský polostrov (juh od 9° s. š.), Sumatra a priľahlé ostrovy (Bangka, Belitung, Anambas, Natuna). Je to celoročný rezidentný druh, nesťahuje sa. Na Borneu sa nevyskytuje — tam žije príbuzný bulbul Charlottiny (Iole charlottae).

Kľúčové znaky: béžovo-hrdzavé podchvostové krovky (vent) — odtiaľ anglický názov Buff-vented; strieborno-biele oči u dospelých (juvenily majú svetlohnedé); teplá olivovo-hnedá horná strana s bledším spodkom; dlhší zobák; ploché temeno s nevýrazným chocholíkom. Od podobného bulbula olivového (Iole viridescens) sa odlišuje výraznejším hrdzavým ventom. Najspoľahlivejšia identifikácia je hlasom — charakteristické nazálne (nosové) volanie v lese.

Áno, IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom. Hlavnou hrozbou je rozsiahla strata nížinných tropických lesov na Malajskom polostrove a Sumatre — premena na plantáže palmy olejnej, zástavba a intenzívne poľnohospodárstvo. Druh je viazaný na nížinný les a teda priamo postihnutý odlesňovaním. Nie je zaradený v CITES.

Toto je taxonómická záhada: pôvodné meno Iole olivacea Blyth, 1844 opisovalo vtáka zo Singapuru, no IOC (Medzinárodný ornitologický kongres) ho vyhlásil za trvalo neplatné (nomen invalide). Platným menom je preto Iole crypta Oberholser, 1918, opísaný z ostrova Anambas. Meno Iole olivacea sa stále objavuje v starších zdrojoch ako historické synonymum, avšak správne taxonómické meno je I. crypta.

V praxi nie. Je to voľne žijúci tropický lesný druh bez chovateľskej tradície v Európe. Vyžaduje stálu tropickú teplotu (24–28 °C), vlhké lesné prostredie a špecializovanú mäkkozobú stravu. Stránka má atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. Najlepší kontakt s týmto druhom je pozorovanie v prírode v juhovýchodnej Ázii alebo štúdium nahrávok na xeno-canto.

Oba druhy boli do roku 2017 považované za jeden druh — IOC ich rozdelil na základe areálu a morfológie. Bulbul plavoboký (Iole crypta) obýva Malajský polostrov, Sumatru a priľahlé ostrovy; bulbul Charlottiny (Iole charlottae) je bornejský endemit. Morfologicky sú si veľmi podobné — rozlíšenie je komplikované a záleží najmä na lokalite nálezu.

Je to frugivórno-insektivórny mäkkozobec — základ stravy tvorí ovocie a drobné lesné plody (najmä figy a bobule), ktoré dopĺňa hmyzom a článkonožcami vyhľadávanými prezeraním listov aj lovom vo vzduchu (sallying). Typický spôsob foraging je v strednom poschodí a korunách lesa. Čisto zrnková diéta je preň neprípustná — nie je zrnožravec.

ZDROJ: Avibase (Iole crypta, ID 88FC30845FC2EA0F, SK názov bulbul plavoboký, cudzie názvy DE/ES/FR/NL/PL/PT/RU/JA/TR/BG/ET overené, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=88FC30845FC2EA0F), Wikipe

 Video — Bulbul plavoboký

Bulbul plavoboký (Iole crypta) — spev a hlas v prírode

Bulbul plavoboký (Iole crypta) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Buff-vented Bulbul, Česky:   presné údaje neoverené, Nemecky:   Braunbauchbülbül, Španielsky:   Bulbul Oliváceo, Francúzsky:   Bulbul d'Oberholser, Taliansky:   presné údaje neoverené, Holandsky:   Bruinbuikbuulbuul, Portugalsky:   bulbul-escuro-malaio, Poľsky:   szczeciak skryty, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Малаккский бюльбюль, Japonsky:   カンムリオリーブヒヨドリ, Latinsky:   Iole crypta Oberholser, 1918