Bulbul krátkozobý (Spizixos canifrons)

Pycnonotidae (bulbulovité)

Bulbul krátkozobý

Spizixos canifrons — horský bulbul JV Ázie s chocholom a hrubým pinkovitým zobákom — kŕdľový druh bambusových krovín Himalájí, Jün-nanu a severnej Indočíny

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2016). Druh má veľký areál a početnú stabilnú populáciu v horských kroviskách od SV Indie po severnú Indočínu. Populačný trend sa hodnotí ako stabilný. Nie sú identifikované výrazné priame hrozby, aj keď fragmentácia horských biotopov a zmena využívania pôdy môžu lokálne ovplyvňovať druh. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka19–22 cm
Hmotnosť44 g
Dožitiedo 11 r vo voľnej prírode (doložené)
AreálSV India, Mjanmarsko, J Čína, S Indočína (900–4000 m)
IUCNLC — najmenej ohrozený
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

45% 25% 20% STRAVA zloženie
Semená, strukoviny a hrubé rastlinné semená — základ potravy, zbierané v krovinatom podraste; hrubý zobák bulbula krátkozobého je špeciálne prispôsobený na lúskanie tvrdých semien 45%
Ovocie a bobule — drobné lesné plody, fíky, lesné plody bambusu a krovín; dôležitá sezónna zložka 25%
Hmyz a bezstavovce — chrobáčiky, mole (motýle), dvojkrídlovce; príležitostne lovený aj vo vzduchu; nevyhnutný pri odchove mláďat 20%
Bambus, puky a mäkké rastlinné časti — puky, mladé výhonky a mäkké zeleninové časti krovín a bambusových porastov 7%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie tvrdých semien, prijímané zo zeme 3%

Odporúčané potraviny

  • Semená tráv, krovín a tvrdé semená bambusu — základ jedálnička; hrubý zobák je na to prispôsobený
  • Strukoviny a hrubé rastlinné semená — v prírode typická potrava v horských kroviskách
  • Drobné lesné ovocie a bobule — figy, drobné plody lesných krovín a bambusu
  • Hmyz — chrobáčiky, mole, dvojkrídlovce; nevyhnutný pri odchove mláďat
  • Živá potrava (cvrčky, múčiare) — ak chovaný, bielkovinový doplnok najmä pri hniezdení
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — hygiena operenia
  • Grit a sépiová kosť — pomáha tráveniu semien

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, slané a korenené ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi) semená alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Výlučne mäkká frugivórna diéta bez semien — druh je primárne semenožravec s hrubým zobákom prispôsobeným na tvrdé semená
Tip od odborníka Bulbul krátkozobý je v prírode predovšetkým semenožravec s dôležitou zložkou ovocia a hmyzu — jeho neobvykle hrubý, kuželovitý zobák (odtiaľ anglické meno „finchbill“) je prispôsobený na lúskanie tvrdých semien a strukovín, čo ho odlišuje od väčšiny frugivórnych bulbulov. Základ jedálnička tvorí zmes tvrdých semien (proso, bambusové semená, strukoviny), doplnená drobným ovocím a bobuľami (lesné plody, figy) a živým hmyzom (chrobáčiky, mole, dvojkrídlovce), najmä pri odchove mláďat. Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — konkrétne kŕmne dávky v zajatí nie sú overené. Orientačne by zodpovedali chovu hrubozobého semenožravého mäkkozobca: zrninová zmes s väčšími semenami + mäkké ovocie + živý hmyz + vápnik a vitamíny; grit trvalo k dispozícii. Presné chovateľské recepty preň neexistujú.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bulbul krátkozobý je stredne hlasný až hlasný a nápadný druh — tvorí veľké, hlučné kŕdle, ktoré sa neustále ozývajú rôznymi volaniami. Jeho hlas je charakteristický a ľahko rozoznateľný v horskom biotope. V prírode sa pohybuje v skupinách a kontaktné volania sú časté. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bulbul krátkozobý nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci horský druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Akýkoľvek vzťah by mal podobu pokojného pozorovania z odstupu, nie kontaktu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, hlasný a spoločenský druh — bulbul krátkozobý sa pohybuje vo veľkých, rušných kŕdľoch a je veľmi čulý. V prírode preletáva horské kroviny a okraje lesov, zbiera semená a ovocie. Jeho prirodzená potreba priestoru a sociálneho kontaktu v kŕdli je dôvod, prečo sa nehodí do individuálneho klietkového chovu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bulbul krátkozobý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho repertoár tvoria vlastné volania a spev typický pre bulbuly. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, nie spoločenský hovoriaci vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Bulbul krátkozobý má bohatý, hlasný a charakteristický repertoár volaní a spevov typický pre veľké spoločenské bulbuly. Tvorí hlučné kŕdle a neustále sa ozýva kontaktnými volaniami. Spev je melodický a rôznorodý, s typickými bulbulovými frazírovanými tónmi. V horskom biotope je jeho hlas ľahko rozoznateľný a nápadný — práve hlučné kŕdle napomáhajú identifikácii druhu z diaľky. Druh nenapodobňuje ľudskú reč; repertoár je vrodený a sociálny.

Dokáže hovoriť? Bulbul krátkozobý nenapodobňuje ľudskú reč ani zvuky prostredia — jeho vokalizácia je sociálna (kontaktné, varovné a párové volania) a vrodená. Patrí do čeľade bulbulovité, nie do skupiny napodobňovačov.

Typické zvuky

  • Hlasné kontaktné volania v kŕdli — neustále série rôznorodých bulbulových fráz pri pohybe skupiny v kroviskách
  • Melodický tok-spev samca — prehrávaný z vyvýšeného bidla počas hniezdnej sezóny, charakteristická séria čistých bulbulových tónov
  • Varovné a poplašné volania — ostré, rýchle série pri vyrušení alebo pri predátorovi, celý kŕdeľ reaguje súčasne
  • Tiché kontaktné šepotanie medzi pármi alebo vo vnútri skupiny — jemné série pri zbere potravy a pohybe v hustom podraste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (marec–júl) — kompaktné miskovité hniezdo, znáška 2–4 vajcia (zdroj: ogaclicks.com / Birds of the World)
Tok — samec spieva a háji teritórium; párenie na jar pred začiatkom hniezdenia
Odchov mláďat — inkubácia a kŕmenie mláďat prevažne hmyzom a ovocím (detaily inkubácie pre tento druh presne neoverené)
Prevažne rezidentný (stály) druh — žije celoročne v horských kroviskách a okrajoch lesov vo výškach 900–4000 m; nevykonáva dlhé migrácie
Pelichanie — po hniezdnej sezóne, pred zimným pokojom

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v európskej avikultúre sa prakticky nechová. Bulbul krátkozobý je horský semenožravec juhovýchodnej Ázie; v európskych chovoch nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním v praxi neexistujú. Nie je to klietkový maznáčik ani štandardný voliérový druh — je to hlučný, spoločenský a aktívny vták s nárokmi na priestor, horský biotop a kŕdľový životný štýl, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky by si vyžadoval priestrannú zarastenú voliéru s kroviskovou vegetáciou, bambusovými konármi a úkrytmi, zodpovedajúcu jeho prírodnému hornému biotopu. V skutočnosti je to hlasný, spoločenský kŕdľový druh s obrovským prirodzeným areálom, ktorého potreby klietka ani voliéra nedokážu naplniť.
Deti v domácnosti Bulbul krátkozobý nie je domáci maznáčik. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: jeho hrubý zobák (podobný zobáku pinka, nie klasický bulbulový) je pekným príkladom konvergentnej evolúcie — druh z čeľade bulbulovité si vyvinul zobák pre iný typ potravy. Učí o horskej prírode Himalájí, Číny a Indočíny a o tom, ako sa stavba zobáka viaže na jedálniček. Najlepšou interakciou je pozorovanie vo voľnej prírode (napr. pri cestovaní do severného Thajska alebo Indie) alebo štúdium v atlasoch.
Hlučnosť Druh tvorí hlasné kŕdle — v prírode sa ozýva neustále. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie akustiky v domácom prostredí je len teoretické. V byte alebo malom priestore by jeho hlučný spoločenský charakter bol pravdepodobne rušivý.
Verdikt odborníka Bulbul krátkozobý (Spizixos canifrons) je stredne veľký, nápadný a hlasný bulbul (19–22 cm, 44 g) z čeľade bulbulovité (Pycnonotidae) v rade vrabcotvaré (Passeriformes). Druh opísal anglický zoológ Edward Blyth v roku 1845 (typová lokalita Cherrapunji, Meghalaya, India); latinské meno canifrons znamená „sivočelý“ (canus = sivý, frons = čelo). Najnápadnejším znakom je vzpriamený špicastý čiernohnedý chocholík na tmavosivej hlave, neobvykle hrubý kuželovitý zobák podobný zobáku pinka (odtiaľ anglické meno Crested Finchbill), čierna tvár a maska, olivovozelené telo a čierny terminálny pásik na chvoste; pohlavný dimorfizmus je nevýrazný. Druh obýva horské kroviny, bambusové porasty, sekundárne lesy a okraje lesov vo výškach 900–4000 m n. m. od severovýchodnej Indie (podduh canifrons) a západného Mjanmarska po južnú Čínu (Jün-nan, Kuang-si), severný Vietnam a Laos (poddruh ingrami); v Thajsku je rezidentom horského severu (Doi Inthanon, Doi Suthep-Pui). Je to prevažne rezidentný (stály) druh, nevykonávajúci dlhé migrácie. Strava je neobvyklá v rámci čeľade: druh sa živí predovšetkým tvrdými semenami, strukovinami a bambusovými semenami (na čo je prispôsobený hrubý zobák), doplnenými ovocím a hmyzom (chrobáčiky, mole, dvojkrídlovce). Hniezdi od marca do júla — znáška 2–4 vajcia do kompaktného miskovitého hniezda z pevných vlákien. Tvorí veľké, hlučné a nápadné kŕdle — patrí k najčastejšie zaznamenaným vtákom horských krovísk vo svojom areáli. Dožitie vo voľnej prírode je doložené do 11 rokov. V európskej avikultúre sa prakticky nechová — ide o voľne žijúci horský druh juhovýchodnej Ázie. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s veľkým a stabilným areálom. Druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Horské a podhorské kroviny, bambusové porasty, sekundárne lesy, okraje lúk a lesov vo výškach 900–4000 m n. m.
Bulbul krátkozobý je horský druh otvorených až polozatienených biotopov — typicky obýva krovité porasty, bambusové húštiny, sekundárne kroviny a okraje lúčnych enkláv v montánnom a subalpínskom pásme (900–4000 m n. m.). Je typicky priamo na okrajoch lesov, v pastvinových enklávenách a kroviskách — nie v hustom zapojenomlese. Väčšina pozorovaní pochádza z výšky 900–2500 m, kde tvorí veľké hlučné kŕdle. Je odolný a prispôsobivý — obýva aj degradované porasty a sekundárne kroviny.
Nadmorská výška
900–4000 m n. m. — typicky horský druh montánnych krovísk
Druh sa drží najmä horských polôh od podhorského pásma (okolo 900 m) po subalpínske kroviny (až 4000 m). V severovýchodnej Indii a Mjanmarsku sa vyskytuje aj v nižších polohách, kde horské kroviny zasahujú nižšie. Nie je to druh nížin ani pobrežných oblastí.
Spoločenské správanie
Tvorí veľké, hlučné kŕdle — jeden z najnápadnejších vtákov horských krovísk vo svojom areáli
Bulbul krátkozobý je výrazne kŕdľový druh — skupiny môžu čítať desiatky jedincov, ktoré sa neustále ozývajú, prelieta z kroviny na krovinu a ľahko si ho možno všimnúť. V hniezdnom období sa pár separuje od kŕdľa a háji teritórium; mimo neho sa vtáky opäť zhromažďujú do skupín.
Teplota a podnebie
Horské podnebí stredoázijského a juhovýchoázijského monzúnového pásma — chladnejšie a vlhkejšie než tropické nížiny
Druh je prispôsobený na horské podnebí s chladnejšími teplotami a výraznou sezónnosťou. Na rozdiel od tropických bulbulov nížin znáša nižšie teploty, hmlu a vlhko horského prostredia. Celkovo ide o robustný, otužilejší druh.
Hniezdo a hniezdenie
Kompaktné miskovité hniezdo z pevných vlákien a niekoľkých elastických konárikov; znáška 2–4 vajcia; sezóna marec–júl
Hniezdo je kompaktná miska zhotovená z pevných rastlinných vlákien a niekoľkých elastických konárikov, umiestnená v krovine alebo v bambuse (zdroj: ogaclicks.com / Birds of the World). Znáška obsahuje 2–4 vajcia. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými bulbulmi sa odhaduje na 12–14 dní (orientačné).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v horských potôčikoch a rose na vegetácii; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Bulbuly sa kúpajú radi — v horskom biotope využívajú potoky, mlaky a rosu na listoch. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (február–apríl, pred začiatkom hniezdnej sezóny)

Samec spieva z vyvýšeného bidla v krovine a predvádza sa samici. Hniezdna sezóna trvá marec–júl. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými bulbulmi; presné údaje pre tento druh neoverené). Druh je monogamný.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–4 vajcia (zdroj: ogaclicks.com); sezóna marec–júl

Pár stavia kompaktné miskovité hniezdo z pevných rastlinných vlákien a niekoľkých elastických konárikov v krovine alebo bambuse. Samica znáša 2–4 vajcia. Hniezdo je väčšie a kompaktnejšie ako u mnohých bulbulov, čo zodpovedá horskému prostrediu s vetrom.

Inkubácia
Presné údaje neoverené — odhadom 12–14 dní (analógiou s príbuznými bulbulmi)

Presná dĺžka inkubácie pre bulbula krátkozobého nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Analógiou s príbuznými druhmi bulbulovitých (napr. bulbul bielouchý — ~13–14 dní) sa odhaduje na 12–14 dní; na vajciach sedí pravdepodobne samica, prípadne obaja rodičia. Uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz a ovocie nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia hmyzom (chrobáčiky, larvy) a ovocím. Živočíšna bielkovina je v tomto období zvlášť dôležitá. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily bledšie sfarbené

Presný vek vyletenia mláďat nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky sú celkovo bledšie sfarbené a chocholík je menej vyvinutý; dospelé sfarbenie sa dotvára pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa nepridajú ku kŕdľu.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými bulbulmi sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je doložené do 11 rokov (zdroj: oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúci horský druh JV Ázie, ktorý si vyžaduje kŕdľový životný štýl a rozsiahly horský biotop.

Bulbul krátkozobý je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije v hlučných kŕdľoch v horských kroviskách a fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli (napr. horský sever Thajska, Mjanmarsko, Jün-nan). Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — bulbul krátkozobý je voľne žijúci kŕdľový druh, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa a neplaš kŕdeľ

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu spevavcov — nepodporuj odchyt ani obchod s voľne žijúcimi bulbulmi

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Bulbul krátkozobý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci horský druh juhovýchodnej Ázie, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES. Akúkoľvek ponuku na predaj voľne žijúceho bulbula krátkozobého treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v európskej avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli (horský sever Thajska, Mjanmarsko, Jün-nan)
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke voľne žijúceho bulbula over legálnosť pôvodu
Na čo si dať pozor Bulbul krátkozobý nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci horský druh, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nedrží. Ak ťa zaujíma, najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode v horách severného Thajska, Mjanmarska alebo Jün-nanu a štúdiom atlasov a databáz.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bulbul krátkozobý 19–22 cm Bulbul golierový 22–24 cm Bulbul čiernochochlatý 17–18 cm Bulbul bielouchý ~18 cm
Bulbul krátkozobý Bulbul golierový (Spizixos semitorques) Bulbul čiernochochlatý (Rubigula flaviventris) Bulbul bielouchý (Pycnonotus leucotis)
Dĺžka19–22 cm22–24 cm17–18 cm~18 cm
Váha44 gcca 45–55 gcca 25–35 g30–45 g
Dožitiedo 11 r (vo voľnej prírode, doložené)do cca 10 rdo cca 8–10 r~8–12 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci horský druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhstredne náročný klietkový druh3/5 — stredne náročný, vďačný klietkový druh
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovozelené telo, tmavosivá hlava s čiernou maskou a bledosivým čelom, vzpriamený špicastý čiernohnedý chocholík, hrubý kuželovitý zobák; žltozelené okraje letiek a čierny terminálny pásik na chvosteOlivovohnedý, kratší chocholík, výrazný čierny golier na bielom hrdle, chýba čierna tvárová maska; hruď olivová; tiež hrubý zobákČierny chochol, čierna hlava, žlté brucho a podchvostník, olivovohnedý vrch — plnofarebný a kontrastný; jemný zobák frugivóraČierna hlava BEZ chochola, veľká biela lícna škvrna, sivohnedé telo, žlté podchvostie — bez výrazného chocholíka na rozdiel od krátkozobého
AreálHorské kroviny a bambusové porasty (900–4000 m), od SV Indie a Z Mjanmarska po J Čínu a severnú Indočínu; kŕdľový rezidentný druh, v prírode veľmi nápadný a bežnýJužná a východná Čína, Taiwan a Indočína — lesné okraje, záhrady a kroviny od nížin po stredné polohy; sesterský druh (rod Spizixos)JV Ázia (India, Mjanmarsko, JV Čína, Indočína) — tropické lesy a záhrady; v avikultúre bežnejší ako krátkozobýBlízky východ a južná Ázia — polopúšte, oázy, záhrady; jeden z najbežnejších chovných bulbulov

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranené jedince). Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce bulbuly bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy

Najväčšie riziko pre tento voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody.

Podvýživa pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia

Druh je primárne semenožravec s hrubým zobákom prispôsobeným na tvrdé semená — čisto frugivórna (ovocná) diéta bez semien a hmyzu nevyhovuje jeho výživovým potrebám. U dočasne chovaných jedincov treba ponúkať tvrdé semená aj hmyz, nie len mäkké ovocie.

Prechladnutie a respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie

Hoci je druh prispôsobený na horské prostredie s chladnejšími teplotami, náhle premiestnenie, prievan a vlhko v neprirodzenom prostredí oslabujú vtáka. U dočasne držaných jedincov zabezpeč suché, bezprievanové a pokojné prostredie. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Bulbul krátkozobý sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Pestrá a primeraná strava — tvrdé semená doplnené ovocím a živým hmyzom, nie len mäkké ovocie; čistá voda denne. (3) Suché a hygienické prostredie — prevencia plesní (aspergilóza). (4) Karanténa pri príznakoch parazitov. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Zaujímavosti

1

Hrubý zobák — netypický pre bulbuly — najvýraznejší anatomický znak druhu je krátky, hrubý, kuželovitý zobák podobný zobáku pinka, nie klasický jemný zobák typický pre väčšinu bulbulov. Práve tento zobák dal druhu anglické meno Crested Finchbill (chocholatý bulbul s pinkovým zobákom) a slovenský prívlastok krátkozobý. Zobák je prispôsobený na lúskanie tvrdých semien a strukovín.

2

Sivočelý podľa latinského mena — druhové meno canifrons pochádza z latinčiny: canus = sivý a frons = čelo. Bledosivé až belasosivé čelo je v kontraste s tmavosivou hlavou a čiernou maskou — diagnostický znak, podľa ktorého Blyth v roku 1845 druh opísal.

3

Vzpriamený špicastý chocholík — korunné perá sú predĺžené do vzpriameného špicastého čiernohnedého chocholíka typického pre rod Spizixos. Tento chocholík druh okamžite odlíšuje od príbuzného bulbula golierovatého (Spizixos semitorques), ktorý má kratší a menej nápadný chocholík.

4

Horský druh vo veľkých kŕdľoch — bulbul krátkozobý tvorí veľké, hlasné a nápadné kŕdle, čo ho robí jedným z najfrekventovanejšie pozorovaných vtákov montánnych krovísk od Himalájí po severnú Indočínu. Kŕdle prelieta otvorenými krovinami a okrajmi lesov a sú niekedy počutelné z veľkej vzdialenosti.

5

Výšková distribúcia 900–4000 m — druh sa pohybuje od pätní horských masívov (900 m) až po subalpínske kroviny (4000 m). Táto výšková amplitúda je pozoruhodná a odzrkadľuje jeho prispôsobivosť rôznym horským biotopom — od bambusových húštin po otvorené vysokohorské kroviny.

6

Sesterský druh bulbula golierovatého — rod Spizixos obsahuje iba dva druhy: bulbul krátkozobý (S. canifrons) a bulbul golierový (S. semitorques). Oba sú neobvyklé v rámci Pycnonotidae hrubým zobákom a chocholíkom; bulbul golierový má výrazný čierny golier a chýba mu čierna tvárová maska krátkozobého.

7

Opísaný Blythom v roku 1845 — druh opísal anglický zoológ Edward Blyth, ktorý súčasne zaviedol rod Spizixos. Typová lokalita je Cherrapunji v Meghalaya, severovýchodná India — jeden z najdaždivejších miest na Zemi. Blyth bol kľúčovým systematikom vtákov Indie 19. storočia a popísal stovky ázijských druhov.

8

Olivovozelená farba tela s žltozelenou okrajmi letiek — telo je pokryté tmavolesnou olivovozelenou farbou na krku, chrbte a krovkách, kým letky majú výrazné žltozelené okraje vonkajších zástojok — diagnostický znak viditeľný pri lete aj v pokoji. Hruď a boky sú tiež olivovozelené, brucho a podchvostník sú žltkavejšie. Chvost má čierny terminálny pás.

9

Dožitie 11 rokov vo voľnej prírode — podľa oiseaux.net je doložené dožitie do 11 rokov vo voľnej prírode. Pre bulbulovité je toto relatívne dlhé dožitie, zodpovedajúce horskému prostrediu s menším tlakom predátorov v porovnaní s tropickými nížinami.

Taxonomická klasifikácia

species Bulbul krátkozobý (Spizixos canifrons)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pycnonotidae (bulbulovité)
Rod Spizixos Blyth, 1845
Druh Spizixos canifrons Blyth, 1845
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — horský druh juhovýchodnej Ázie (Himaláje, Jün-nan, severná Indočína); v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Uznávajú sa dva poddruhy: nominátny S. c. canifrons (Blyth, 1845) obývajúci severovýchodnú Indiu (typová lokalita Cherrapunji, Meghalaya) a západné Mjanmarsko, a S. c. ingrami (Bangs & Phillips, 1914) z východného Mjanmarska, južnej Číny (Jün-nan, Kuang-si) a severnej Indočíny (severný Vietnam, Laos). Rod Spizixos zaviedol sám Blyth v roku 1845; meno kombinuje grécke spiza (pinka) a Ixos (rod bulbulov, Temminck 1825), čo odráža neobvyklý hrubý zobák tohto rodu v rámci čeľade bulbulovité. Druhové meno canifrons pochádza z latinčiny: canus = sivý + frons = čelo.
Avibase_ID 10F913B343D86965

? Často kladené otázky

V praxi nie. Bulbul krátkozobý je voľne žijúci, neudomácnený horský druh juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to hlasný, kŕdľový a aktívny vták s nárokmi — horský biotop 900–4000 m, bambusové kroviny, spoločenský životný štýl vo veľkých skupinách — ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode (napr. horský sever Thajska — Doi Inthanon, Doi Suthep-Pui).

Má tri unikátne znaky v rámci čeľade bulbulovité: (1) Hrubý, kuželovitý zobák podobný zobáku pinka — väčšina bulbulov má jemný, tenký zobák prispôsobený na mäkké ovocie; krátkozobý má robustný zobák na tvrdé semená. (2) Vzpriamený špicastý čiernohnedý chocholík na temene. (3) Čierna tvárová maska kontrastujúca s bledosivým čelom. Spolu s jeho sesterským druhom bulbulom golierovatým (S. semitorques) tvorí monotypický rod Spizixos — najneobvyklejšie bulbuly v rámci čeľade.

Žije v horských kroviskách a bambusových porastoch od SV Indie (Assam, Meghalaya, Manipur) a Z Mjanmarska (poddruh canifrons) po J Čínu (Jün-nan, Kuang-si), severný Vietnam a Laos (poddruh ingrami). V Thajsku je rezidentom horského severu — bežne ho možno vidieť na Doi Inthanon, Doi Phu Kha a Doi Suthep-Pui. Obýva výšky 900–4000 m n. m., tvorí veľké hlučné kŕdle v kroviskách a na okrajoch lesov, takže ľahko pozorovateľný. Vo Vietname a Laose žije v horách severnej časti krajiny.

Živí sa predovšetkým tvrdými semenami, strukovinami a bambusovými semenami, ktoré dopĺňa ovocím a hmyzom (chrobáčiky, mole, dvojkrídlovce). Hrubý kuželovitý zobák je prispôsobení na lúskanie tvrdých semien — podobne ako u pintov alebo stehľov. Toto je neobvyklé v rámci čeľade bulbulovité, kde väčšina druhov jedáva prevažne mäkké ovocie a hmyz. Hmyz lov príležitostne aj vo vzduchu.

Nie, nie je ohrozený. IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený — s veľkým, stabilným areálom a početnou populáciou. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES a ani v Prílohe I smernice EÚ o vtákoch (nie je európsky druh). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.

Bulbul krátkozobý hniezdi od marca do júla. Znáška obsahuje 2–4 vajcia uložené do kompaktného miskovitého hniezda zhotoveného z pevných rastlinných vlákien a elastických konárikov v krovine alebo bambuse. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými bulbulmi sa odhaduje na 12–14 dní.

Bulbul krátkozobý je stredne hlasný až hlasný druh — tvorí veľké kŕdle, ktoré sa neustále ozývajú rôznymi kontaktnými volaniami, poplašnými sériami a tok-spevom samca. Hlas je typický bulbulovitý — melodické frázy a hlasné volania. Niekoľko nahrávok nájdeš na xeno-canto.org (hľadaj Spizixos canifrons).

ZDROJ: Avibase (Spizixos canifrons, ID 10F913B343D86965, SK názov bulbul krátkozobý → site convention bulbul krátkozobý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=10F913B343D86965&lang=SK), Wikipedia

 Video — Bulbul krátkozobý

Bulbul krátkozobý (Spizixos canifrons) — spev a hlas v prírode

Bulbul krátkozobý (Spizixos canifrons) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Crested Finchbill, Česky:   Bulbul chocholatý, Nemecky:   Finkenbülbül, Španielsky:   Bulbul Picogrueso, Francúzsky:   Bulbul à gros bec, Taliansky:   Fringilbecco crestato, Holandsky:   Gekuifde Vinkbuulbuul, Portugalsky:   bulbul-de-bico-grosso, Poľsky:   ziębodziób czubaty, Maďarsky:   pinty bülbül, Rusky:   Вьюрковый бюльбюль, Japonsky:   カンムリカヤノボリ, Čínsky:   凤头雀嘴鹎