Bulbul hrivnatý (Tricholestes criniger)

Pycnonotidae (bulbulovité)

Bulbul hrivnatý

Tricholestes criniger — malý olivovohnedý bulbul Sundalandu s prekvapeným žltkastým očným krúžkom a diagnostickými vlasovitými filoplumami na chrbte — tichý skrytý obyvateľ vlhkých nížinných lesov Bornea a Sumatry

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) so stabilným populačným trendom — hodnotenie BirdLife International pre IUCN Red List (2016). Druh má relatívne veľký areál v Sundalande a prispôsobuje sa aj pokročilým sekundárnym lesom. Napriek tomu je dlhodobým rizikom odlesňovanie a fragmentácia nížinných lesov Bornea a Sumatry (palmové plantáže, ťažba dreva). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka16–17 cm
Hmotnosť12–21 g
Dožitiemax ~6 rokov vo voľnej prírode
AreálMalajský polostrov, Sumatra, Borneo (Sundaland)
IUCNLC — najmenej ohrozený (2016)

Výživa

  • Ovocie a bobule — drobné plody, figy a mäkké tropické ovocie; hlavná zložka celoročne
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, dvojkrídlovce, drobné larvy; dôležitá zložka, najmä počas hniezdenia
  • Nektár, kvety a drobné semená — príležitostný doplnok v korunách stromov
  • Pavúky a iné článkonožce — lovené v nižšom poschodí lesa
Tip od odborníka Bulbul hrivnatý je v prírode prevažne frugivórny mäkkozobec (softbill) — základom jeho jedálnička sú drobné mäkké tropické plody, figy a bobule, ktoré dopĺňa hmyzom a drobnými článkonožcami. V chove (kde sa druh prakticky nedrží) by zodpovedajúcou stravou bola pestrá ponuka čerstvého mäkkého ovocia (figy, banán, hrozno, papája) spolu s kvalitnou mäkkozobou (softbill) zmesou a pravidelnou živou potravou (cvrčky, drobné múčiare). Presné chovateľské recepty pre tento druh v dostupných zdrojoch nie sú overené; stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Akékoľvek kŕmne odporúčania sú odvodené zo všeobecných zásad pre mäkkozobce z čeľade Pycnonotidae.

Hlasový prejav

Bulbul hrivnatý je jeden z tichších zástupcov čeľade Pycnonotidae — v porovnaní s hlasitými príbuznými bulbulmi (napr. bulbul červenofúzy alebo bulbul bielouchý) vokalizuje striedmo a nenápadne. Najcharakteristickejším prejavom je opakované výhražné volanie „čí-čú“ (anglicky transskribované ako „chee-chuu“), ktoré vydáva opakovane pri vyrušení alebo v kontakte s inými jedincami. Ďalej zaznamenané sú jemné stúpajúce hvizdy, ktoré pôsobia nenápadne a ľahko zanikajú v hluku lesa. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Typické zvuky

  • Opakované výhražné volanie „čí-čú“ (chee-chuu) — najcharakteristickejší hlas druhu, vydávaný opakovane pri vyrušení alebo kontakte
  • Jemné stúpajúce hvizdy — tichšie a menej prenikavé ako u väčšiny príbuzných bulbulov, ľahko prehliadnuteľné
  • Kontaktné tóny v zmiešanom hejne — nenápadné volania pri spoločnom pohybe s inými druhmi v nižšom poschodí lesa
  • Striedmy hlasový prejav celkovo — druh patrí medzi tichšie bulbuly; v teréne ho skôr prehliadnete, než aby vás rušil

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Predpokladané hniezdne obdobie (jaro–leto) v Sundalande — presné dátumy pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené
Rezidentný (stály) druh — nevykonáva pravidelnú migráciu, celoročne v nížinných lesoch areálu
Tok — predpokladaná jarná aktivita; presné časovanie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené
Relatívne pokojnejšie obdobie — druh zostáva v areáli, pohybuje sa v zmiešaných hejnách v nižšom poschodí lesa

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Subtropické a tropické vlhké nížinné lesy (primárne aj pokročilé sekundárne), bažinaté lesy — od nížin po cca 1 000 m nad morom
Bulbul hrivnatý je špecialistom na vlhké nížinné lesy Sundalandu — obýva primárne aj pokročilé sekundárne lesy, vrátane bažinatých lesov (swamp forest). Bol zaznamenaný aj v záhradách a plantážach blízko lesa. Uprednostňuje nižšie a stredné poschodie lesného podrastu, kde sa pohybuje v zmiešaných hejnách. Nížinné pralesy Bornea a Sumatry sú kľúčovými stanovišťami, pričom druh znáša aj mierne narušené biotopy.
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a pahorkatiny — od pobrežných oblastí po cca 1 000 m nad morom
Druh preferuje nízko položené vlhké lesy a iba výnimočne preniká do vyšších polôh. Záznamy potvrdzujú výskyt od pobrežných mangrových okrajov po cca 1 000 m v kopcovitejšom teréne. V Malajzii a Borneu je bežný v nížinných prírodných rezerváciách.
Spoločenské správanie
Pohybuje sa v zmiešaných hejnách s inými drobnochvostými druhmi; mimo hniezdenia v malých skupinkách
Charakteristické správanie druhu je pohyb v zmiešaných hejnách (mixed-species foraging flocks) spolu s inými malými lesovými vtákmi — bahnitými, timaliovcami a inými bulbulmi — v nižšom a strednom poschodí lesa. Toto správanie je typické pre mnohé mäkkozobce tropického Sundalandu. V hniezdnom období sa páry osamostatňujú.
Teplota a podnebie
Vlhké tropické podnebie — celoročne teplé a vlhké, bez výraznej sezónnosti
Druh je prispôsobený na vlhké tropické podnebie bez výraznej sezónnosti — teploty celoročne 24–35 °C, vysoká vlhkosť vzduchu (75–90 %). Nevykonáva pravidelnú migráciu. V zajatí (kde sa druh prakticky nedrží) by vyžadoval tropické podmienky — teplú a vlhkú voliéru.
Hniezdenie
Presné dáta o hniezde, znáške a inkubácii tohto druhu nie sú v dostupných zdrojoch overené
Presné údaje o hniezdení bulbula hrivnatého nie sú v dostupných vedeckých zdrojoch spoľahlivo zdokumentované — ide o relatívne málo študovaný druh s obmedzenými terénnymi pozorovaniami. Analógiou s príbuznými nížinnými bulbulmi Sundalandu sa predpokladá misovité hniezdo v krovitom podrasteLes, znáška 2–3 vajcia a inkubácia 12–14 dní (orientačné, nie druh-špecifické; presné údaje neoverené).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých tokoch a na listoch po daždi; pri dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo vlhkých tropických lesoch bulbuly kúpajú sa v plytkých prúdnikoch a kúpajú v daždi. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj hygienické, dobre vetrané prostredie ako prevenciu plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Predpokladaná jarná a letná aktivita; presné časovanie pre tento druh neoverené

Presné údaje o toku a dvorení bulbula hrivnatého nie sú v dostupných zdrojoch overené — ide o relatívne málo študovaný druh tropického lesa. Analógiou s príbuznými bulbulmi čeľade Pycnonotidae sa predpokladá, že samec spieva a predvádza sa počas jari a leta. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (orientačné; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Presné dátumy znášky a počet vajec pre tento druh neoverené

Presné informácie o hniezdnom správaní bulbula hrivnatého v dostupných vedeckých zdrojoch chýbajú. Analógiou s príbuznými nížinnými bulbulmi Sundalandu sa predpokladá misovité hniezdo z rastlinného materiálu v krovitom podrasteLes, znáška 2–3 vajcia s farebnými bodkami, hniezdna sezóna počas teplého a vlhkého obdobia. Tieto údaje sú orientačné a nie sú druh-špecifické.

Inkubácia
Orientačne 12–14 dní (analógiou; presné údaje pre tento druh neoverené)

Presná dĺžka inkubácie pre bulbula hrivnatého nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri príbuzných druhoch čeľade Pycnonotidae trvá inkubácia obvykle 12–14 dní a sedia obaja rodičia (orientačné; nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia obaja rodičia; hmyz nevyhnutný — presné dáta neoverené

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich pravdepodobne obaja rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presné údaje o trvaní kŕmenia na hniezde a veku vyletenia nie sú pre tento druh v dostupných zdrojoch overené.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Analógiou s príbuznými Pycnonotidae mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po 10–14 dňoch (orientačné). Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú. Dožitie vo voľnej prírode je doložené maximálne do 6 rokov (oiseaux.net).

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre bulbula hrivnatého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými bulbulmi čeľade Pycnonotidae sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je doložené maximálne do 6 rokov (oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bulbul hrivnatý 16–17 cm Bulbul červenofúzy 19–21 cm Bulbul žltotrtáčový ~18–20 cm Bulbul hájový ~19–22 cm Bulbul bielouchý ~18 cm
Bulbul hrivnatý Bulbul červenofúzy (Pycnonotus jocosus) Bulbul žltotrtáčový (Pycnonotus goiavier) Bulbul hájový (Rubigula erythropthalmos) Bulbul bielouchý (Pycnonotus leucotis)
Dĺžka16–17 cm19–21 cm~18–20 cm~19–22 cm~18 cm
Váha12–21 g23–42 g25–40 g30–45 g30–45 g
Dožitiemax ~6 r vo voľnej prírode (oiseaux.net)~10–11 r~8–12 r~8–12 r~8–12 r
OchranaIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN EN (ohrozený), bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaOlivovohnedý chrbát, žltkasto-špinavá spodná strana, bledý žltkasto-biely očný krúžok (prekvapený výraz), hrdzavohnedý chvost s krémovobielymi špičkami, vlasovité filoplumu na tylci a chrbteČierna špicatá chocholíka, červené „fúzy“ na líci, červený podchvostník, biela spodná strana — výraznejší a farebnejší ako bulbul hrivnatýHnedý vrch, biele bruško, tmavé temeno a očný pásik, žlté podchvostie — podobne olivovohnedý, no väčší a bez diagnostického filoplumuOranžovo-žlté okuliare (okuliare, nie jednoduchý krúžok), žltá hruď, čierna hlava — odlíšiť od bulbula hrivnatého podľa farby oka a väčšej veľkostiČierna hlava BEZ chochola, veľká biela lícna škvrna, sivohnedé telo, žlté podchvostie — odlišný areál (Blízky východ, nie JV Ázia) a výrazne iné sfarbenie
AreálVlhké nížinné lesy Sundalandu — Malajský polostrov, Sumatra, Borneo (juh Mjanmaru a Thajska); monotypický rod, skrytý obyvateľ nižšieho poschodia lesa v zmiešaných hejnáchJužná a JV Ázia — veselý frugivórny mäkkozobec záhrad, miestami introdukovaný a inváznyJV Ázia — bežný záhradný mäkkozobec prispôsobivý kultúrnej krajine; frekventovanejší v záhradách než bulbul hrivnatýNížinné lesy Sundalandu — rovnaký areál ako bulbul hrivnatý, no vo vyššom poschodí; ohrozený odlesňovanímBlízky východ a južná Ázia — dôverčivý klietkový spevavec záhrad, odlišný od bulbula hrivnatého biotopom aj sfarbením

Zaujímavosti

1

Vlasovité filoplumu ako diagnostický znak — rodové meno Tricholestes pochádza z gréčtiny: thrix/trichos (vlas) a lestes (lupič/nositeľ). Druhové meno criniger z latinčiny (crinis = vlas, gerere = nosiť) tiež odkazuje na vlasovité chlpovité perá (filoplumu) na tylci a chrbte, ktoré sú väčšinou skryté pod ostatným perím — avšak pri detailnom pohľade alebo z blízka sa prezrádzajú. Práve tieto perá dali druhu anglické meno Hairy-backed Bulbul.

2

Prekvapený výraz vďaka očnému krúžku — najľahšie rozoznateľným znakom v teréne je bledý žltkasto-biely alebo belavý očný krúžok na tmavohnedo-olivovej hlave, ktorý vtákovi dáva charakteristický prekvapený výraz (anglicky opisovaný ako „surprised-looking dark eye accentuated by a yellow eyering“). Tento znak ľahko odlišuje druh od podobných drobnochvostých bulbulov Sundalandu.

3

Hrdzavohnedý chvost s krémovobielymi špičkami — ďalším diagnostickým znakom je jasne hrdzavohnedý (rufous-brown) chvost s krémovobielymi (cream-white) špičkami pier chvostových pier, ktorý kontrastuje s olivovohnedým chrbtom a žltkasto-špinavou spodnou stranou. Tento znak je dobre viditeľný pri odlete alebo pohybe cez podrast.

4

Monotypický rod bez príbuzných — bulbul hrivnatý je jediným zástupcom rodu Tricholestes — ide o monotypický rod, čo znamená, že nemá žiadnych blízkych príbuzných zaradených v tom istom rode. V rámci čeľade Pycnonotidae tvorí vlastnú evolučnú líniu bez sesterského druhu.

5

Zmiešané hejná ako stratégia — typickým správaním druhu je pohyb v zmiešaných hejnách s inými malými lesovými vtákmi v nižšom a strednom poschodí vlhkého tropického lesa. Toto správanie, bežné v Sundalande, zvyšuje efektivitu hľadania potravy a ochranu pred predátormi.

6

Juhosundské rozšírenie — druh obýva tzv. Sundaskú oblasť (Sundaland) — biogeografickú zónu zahŕňajúcu Malajský polostrov, Sumatru, Borneo a priľahlé ostrovy, ktorá je jedným z celosvetovo najvýznamnejších centier biodiverzity vtáctva. Areál zasahuje aj na juh Mjanmaru a Thajska.

7

Tri poddruhy a ostrovná diferenciácia — rozoznávajú sa tri poddruhy: nominátny criniger (Malajský polostrov + východná Sumatra), sericeus (západná Sumatra, Batanské ostrovy, Lingga Archipelago, Musala) a viridis (Borneo + Severné Natunské ostrovy). Táto diferenciácia odráža izolovaný vývoj populácií na rôznych ostrovoch Sundalandu.

8

Relatívne tichý bulbul — oproti mnohým hlasitým bulbulom (napr. červenofúzy P. jocosus alebo bulbul čínsky P. sinensis) je bulbul hrivnatý nápadne tichší a nenápadnejší. Jeho hlavným hlasom je opakované výhražné volanie „čí-čú“ (chee-chuu) a jemné stúpajúce hvizdy, ktoré ľahko zaniknú v hluku tropického lesa.

9

Ohrozenie odlesňovaním — hoci IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom, jeho biotop — nížinné vlhké lesy Sundalandu — patrí medzi najrýchlejšie odlesňované ekosystémy na svete. Borneo a Sumatra stratili za posledné desaťročia rozsiahle plochy pralesa kvôli palmovým plantážam a ťažbe dreva, čo dlhodobo ohrozuje druhy viazané na primárny les.

Taxonomická klasifikácia

species Bulbul hrivnatý (Tricholestes criniger)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pycnonotidae (bulbulovité)
Rod Tricholestes Salvadori, 1871
Druh Tricholestes criniger (Blyth, 1845)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — druh vlhkých nížinných lesov Sundalandu (JV Ázia), v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Uznávajú sa tri poddruhy: nominátny T. c. criniger (Malajský polostrov a východná Sumatra), T. c. sericeus (západná Sumatra, Batanské ostrovy, Lingga, Musala) a T. c. viridis (Borneo a Severné Natunské ostrovy). Druh opísal Edward Blyth v roku 1845; druhové meno criniger pochádza z latinského crinis (vlas) a gerere (nosiť) — odkazujúc na diagnostické vlasovité filoplumu na chrbte. Tricholestes je jediným zástupcom svojho rodu (monotypický rod).
Avibase_ID 260C7E7722616EA0

? Často kladené otázky

Bulbul hrivnatý (Tricholestes criniger) je malý olivovohnedý bulbul (16–17 cm) z čeľade bulbulovité (Pycnonotidae) a jediný zástupca monotypického rodu Tricholestes. Žije v vlhkých nížinných tropických lesoch Sundalandu — na Malajskom polostrove, Sumatre a Borneu, s výskytom na juhu Mjanmaru a Thajska. Obýva nižšie a stredné poschodie lesného podrastu od nížin po cca 1 000 m, kde sa pohybuje v zmiešaných hejnách s inými malými lesovými vtákmi.

Kľúčové identifikačné znaky sú: (1) Bledý žltkasto-biely očný krúžok na tmavohnedo-olivovej hlave — dáva vtákovi charakteristický prekvapený výraz. (2) Jasne hrdzavohnedý chvost s krémovobielymi špičkami pier — kontrastuje s olivovohnedým chrbtom. (3) Žltkasto-špinavá (dirty-yellow) spodná strana tela. (4) Vlasovité filoplumu na tylci a chrbte — väčšinou skryté, ale niekedy viditeľné pri bočnom svetle. Druh je relatívne tichý a pohybuje sa v nižšom a strednom poschodí lesa, kde je zmiešaných hejnách. Typický hlas je opakované „čí-čú“.

Filoplumu sú špeciálny typ peria — jemné, vláknité (vlasovité) perie, ktoré sa nachádza pod základnou vrstvou konturových pier. U väčšiny vtákov sú nezreteľné, no u bulbula hrivnatého sú nezvyčajne predĺžené a husté na tylci a chrbte — vytvárajú dlhé chlpovité vlákna (hair-like filoplumes). Práve tieto perá dali druhu anglické meno Hairy-backed Bulbul a sú jeho diagnostickým znakom. Ich biologická funkcia u tohto druhu nie je úplne objasnená.

V praxi nie. Bulbul hrivnatý je voľne žijúci obyvateľ tropických lesov Sundalandu, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová — pre toto chovateľský tradícia neexistuje. Je to plachý, skrytý druh s nárokmi na tropické podmienky a prírodné lesné prostredie, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania by boli len teoreticky odvodené. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode v Malajzii, Thajsku alebo na Borneu.

IUCN hodnotí bulbula hrivnatého ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC) so stabilným populačným trendom (hodnotenie BirdLife International, 2016). Druh má relatívne veľký areál a prispôsobuje sa aj pokročilým sekundárnym lesom. Napriek tomu jeho biotop — nížinné vlhké lesy Sundalandu — patrí medzi najrýchlejšie odlesňované ekosystémy na svete; Borneo a Sumatra stratili rozsiahle plochy pralesa. Druh nie je zaradený v CITES.

Bulbul hrivnatý je frugivórny mäkkozobec — v prírode sa živí prevažne drobným mäkkým ovocím, figami a bobuľami, ktoré dopĺňa hmyzom, pavúkmi a drobnými článkonožcami. Potravu zháňa v nižšom a strednom poschodí lesa, kde sa pohybuje v zmiešaných hejnách. Táto strava je typická pre väčšinu bulbulov čeľade Pycnonotidae v juhovýchodnej Ázii.

Bulbul hrivnatý je jeden z tichších zástupcov čeľade Pycnonotidae. Jeho najcharakteristickejším hlasom je opakované výhražné volanie „čí-čú“ (anglicky transskribované ako „chee-chuu“), ktoré vydáva opakovane. Ďalej zaznamenané sú jemné stúpajúce hvizdy, ktoré pôsobia nenápadne. Nahrávky sú k dispozícii na xeno-canto.org a v Macaulay Library (54 nahrávok z Malajzie a Thajska).

ZDROJ: Avibase (Tricholestes criniger, ID 260C7E7722616EA0, SK názov bulbul hrivnatý — normalizované na bulbul hrivnatý per site convention, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=260C7E7722616EA0

 Video — Bulbul hrivnatý

Bulbul hrivnatý (Tricholestes criniger) — spev a hlas v prírode

Bulbul hrivnatý (Tricholestes criniger) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Hairy-backed Bulbul, Česky:   bulbulčík brýlatý, Nemecky:   Borstenmantelbülbül, Španielsky:   Bulbul Peludo, Francúzsky:   Bulbul chevelu, Taliansky:   Bulbul dorsovilloso, Holandsky:   Haarrugbuulbuul, Portugalsky:   bulbul-cabeludo, Poľsky:   szczeciak włochaty, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Желтолицый бюльбюль, Japonsky:   エリゲヒヨドリ