Bulbul hnedosluchý (Hemixos flavala)

Pycnonotidae (bulbulovité)

Bulbul hnedosluchý

Hemixos flavala — horský mäkkozobec s diagnostickým žltoolivovým krídlovým panelom — hlučný obyvateľ vlhkých lesov od Himalájí po Indočínu

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie BirdLife International 2016 (doi:10.2305/IUCN.UK.2016-3.RLTS.T103822632A94365071.en). Populácia predpokladane stabilná. Hlavnou hrozbou je strata a degradácia vlhkých horských lesov v JV Ázii. Druh nie je v CITES.
Dĺžka~21 cm
Hmotnosť30–33 g
Dĺžka života~10 rokov
Stravafrugivórny mäkkozobec — ovocie, hmyz, nektár
AreálHimaláje a JV Ázia — horské lesy

Výživa

  • Ovocie, bobule a drobné plody — hlavná zložka v každom ročnom období, zbieraná vo všetkých poschodiach lesa
  • Hmyz a bezstavovce — lovený za letu aj pri prelietavaní, dôležitý pri odchove mláďat
  • Nektár, kvety a puky — sezónny doplnok, navštevuje kvitnúce stromy
  • Mäkká softbill zmes / krmivo v zajatí — náhrada prírodnej pestrej stravy
Tip od odborníka Bulbul hnedosluchý je frugivórny mäkkozobec (softbill) s prevahou ovocnej zložky — v prírode sa živí najmä ovocím, bobuľami a figami, ktoré dopĺňa hmyzom lovným za letu a nektárom z kvitnúcich stromov. V chove tvorí základ jedálnička pestrá ponuka mäkkého ovocia (figy, banán, papája, hrozno, jablko, drobné bobule) spolu s kvalitnou mäkkozobou (softbill) zmesou. Ako bielkovinovú zložku pridávajte živý hmyz — cvrčky, múčiare, švábiky — najlepšie gut-loadovaný a posypaný vápniko-vitamínovým prípravkom. Tučný hmyz podávajte s mierou, aby nedošlo k obezite. V hniezdnom období a pri odchove mláďat výrazne zvýšte podiel živého hmyzu — mláďatá vyžadujú dostatok bielkovín pre zdravý rast. Vždy musí mať k dispozícii čistú vodu na pitie aj kúpanie. Ovocie a mäkký krm denne vymeňujte — kazí sa rýchlo.

Hlasový prejav

Bulbul hnedosluchý je hlasný, energický spevavec horských lesov. Hlas tvorí krátke kovové štebotavé frázy a hlasné hvízdavé volania v sériách 4–5 tónov, pričom vtáky v skupinách sa ozývajú navzájom takmer neprestajne. Spev opisujú ornitológovia ako „short jumbled phrases of metallic warbled notes“ a volanie ako „loud ringing call of four to five notes“ doplnené hrubým syčivým zvukom „trrk“. Pri vokalizácii zdvíha chochol a nafukuje perie hrdla. Spev je kovovo-piskľavý, odlišný od melodickejšieho bublavého hlasu Pycnonotus bulbulov.

Typické zvuky

  • Kovové štebotavé frázy — krátke zmiešané pasáže kovaných melodických tónov, typický identifikačný hlas druhu
  • Hlasné hvízdavé volanie v sériách 4–5 tónov — jasný zvonivý signál skupiny pri pohybe lesom
  • Syčivý hrubý alarm-tón trrk — varujúce volanie pri vyrušení alebo predátorovi
  • Kontaktné volania v skupinke — neustále tichšie ozývanie sa medzi členmi tliapy pri pohybe

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — jar (marec–jún) v domovine, samec spieva z vyvýšených miest
Hniezdenie — apríl–júl, pohorie a podhorský vlhký les
Odchov mláďat — inkubácia a vývoj vo hniezdnom období
Prevažne sedentárny (stály) druh — bez pravidelnej migrácie, len lokálne pohyby
Hlasný spev a volania celoročne, vrchol v hniezdnom období na jar

Prostredie a požiadavky

Biotop
Subtropický a tropický vlhký nížinný a horský les (suboptimálne aj plantáže a agrocenózy), podhorské a horské pásmo od ~300 do ~1800 m n. m.
Bulbul hnedosluchý obýva vlhké horské a podhorské lesy od pahorkatín po pohoria — typicky v pásme submontánnych a montánnych lesov do výšky ~1800 m. Prehľadáva všetky lesné poschodia od podrastu po korunu. Nachádza sa aj na okrajoch lesov, na plantážach a v mozaike kultúrnej krajiny s lesíkmi.
Nadmorská výška
Prevažne 300–1800 m n. m. — podhorské a horské pásmo
Druh preferuje podhorské a horské pásmo so zachovalým vlhkým lesom. V Číne je zaznamenaný do 1800 m n. m. v západnom Jünnane. Sezónne lokálne pohyby po výškovom gradiente boli pozorované, pravidelná migrácia však nie.
Priestor (chov)
Priestranná zarastená voliéra s kríkmi, vetvami a kúpeľníkom; ideálne v páre alebo malej skupinke
Energický a pohyblivý druh — nepatrí do malej klietky. Potrebuje voliéru s dostatočnou dĺžkou na prelietavanie, bohatú vegetáciu (kríky, vetvy, lístnaté úkryty) a plytký kúpeľník (rád sa kúpe). Chov v páre alebo malej skupinke vlastného druhu zodpovedá prirodzenému skupinovému správaniu.
Teplota
Teplomilný horský druh — optimálne ~15–28 °C, neznáša mráz a prievan
Pochádza z tropického a subtropického horského pásma — znáša mierne ochladenie, no neznáša mráz, vlhký chlad ani prievan. V teplej časti roka možno využiť vonkajšiu voliéru; na zimu je potrebný temperovaný interiér (min. ~10–15 °C).
Vlhkosť
Vyššia vlhkosť zodpovedá prirodzenému biotopu, denná čistá voda na kúpanie aj pitie
Druh pochádza z vlhkých lesov — v chove oceňuje mierne vyššiu vzdušnú vlhkosť a pravidelný prístup k vode. Každodenné kúpanie udržiava kondíciu peria. Mäkké ovocie a krm denne vymeňujte — kazí sa rýchlo a zvyšky môžu spôsobiť črevné nákazy.
Spoločnosť
Skupinový druh — chov v páre alebo malej skupinke, mimo hniezdenia znášanlivý
Prirodzene skupinový druh — solitérne kusy trpia a sú stresované. Chov v páre alebo malej skupinke zodpovedá prirodzenému správaniu. V hniezdnom období môžu byť samce teritoriálne; dostatok priestoru a úkrytov je nevyhnutný.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Najmä jar (apríl–jún) v hornatej domovine

Samec sa predvádza hlasným spevom z vyvýšených miest a vzpriameným chocholom. Druh je monogamný, pár spolu aktívne komunikuje hlasovými signálmi. Hniezdna sezóna prebieha v teplom vlhkom počasí podhorského lesa.

Znáška
Presné počty vajec pre Hemixos flavala — presné údaje neoverené

Hniezdna biológia druhu nie je podrobne zdokumentovaná v bežne dostupných zdrojoch. Príbuzné druhy čeľade Pycnonotidae znášajú typicky 2–4 vajcia do miskového hniezda z rastlinného materiálu ukrytého v hustom kroví alebo vetvách. Presné počty vajec, farba a rozmery vajec pre Hemixos flavala sú presné údaje neoverené — odporúčame Handbook of the Birds of India and Pakistan alebo Birds of the World.

Inkubácia
Presné trvanie inkubácie pre H. flavala — presné údaje neoverené

Pri príbuzných bulbuloch inkubácia trvá typicky 12–15 dní; pre Hemixos flavala presné trvanie v bežne dostupných zdrojoch nie je doložené. Pravdepodobne sedia obaja rodičia. Presné údaje neoverené.

Liahnutie a odchov
Mláďatá altriciálne — holé a slepé, odkázané na rodičov

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Obaja rodičia kŕmia mláďatá, pravdepodobne prevažne hmyzom a mäkkou potravou — typicky pre frugivórne bulbuly. Presné trvanie pobytu v hniezde pre H. flavala — presné údaje neoverené.

Mláďatá
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Mladé majú spočiatku tlmenejšie sfarbenie — žltoolivový krídelný panel sa dotvára s prvým pelichaním. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života, ako u väčšiny príbuzných druhov. Pohlavia sú si vonkajšne veľmi podobné.

Samostatnosť
Osamostatnenie niekoľko týždňov po opustení hniezda

Mláďatá po osamostatnení sa pridávajú k rodinnej resp. skupinovej tlupe. Druh je skupinový aj v mimohniezdnom období, čo uľahčuje integráciu mladých jedincov. V chove oddeliť mláďatá pred ďalšou znáškou.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bulbul hnedosluchý ~21 cm Bulbul červenofúzy 20–22 cm Bulbul popolavý ~20–22 cm Bulbul bielouchý ~18 cm
Bulbul hnedosluchý Bulbul červenofúzy Bulbul popolavý Bulbul bielouchý
Dĺžka~21 cm20–22 cm~20–22 cm~18 cm
Váha30–33 g23–42 g28–35 g30–45 g
Dožitie~10 r~10–11 rpresné údaje neoverené~8–12 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaPopolavosivý, krátky tmavý chochol, biele hrdlo, hnedé uši, ŽLTOOLIVOVÝ krídelný panel — diagnostický znakHnedý vrch, čierna špicatá chochôlka, červené fúzy a červený podchvostníkPopolavosivý, chochol, BEZ výrazného žltého krídelného panela — kľúčový rozdiel od hnedosluchéhoČierna hlava BEZ chochola, veľká biela lícna škvrna, sivohnedé telo, žlté podchvostie
AreálHorské vlhké lesy od Himalájí po Indočínu — skupinový frugivórny mäkkozobecJužná a JV Ázia — veselý frugivórny mäkkozobec, miestami inváznyPolostrov Malajzia a Sunda — príbuzný druh rodu HemixosBlízky východ a južná Ázia — dôverčivý, otužilý spevavec záhrad a oáz

Zaujímavosti

1

Zlaté krídla ako diagnostický znak — najnápadnejším a najspoľahlivejším rozlišovacím znakom bulbula hnedosluchého je žiarivo žltoolivový panel na krídlach, viditeľný v lete aj v kľude. Práve tento panel odlišuje druh od všetkých ostatných bulbulov v areáli.

2

Hnedé uši a biela hrdlo — druhové meno odkazuje na nápadné hnedé ušné krovky (lícnu škvrnu) kontrastujúce s bielym hrdlom a popolavosivým vrchom hlavy. Chochol je krátky a tmavý.

3

Hlučné skupinové živenie — druh žije a hľadá potravu v hlučných skupinách, ktoré prehľadávajú lesné poschodia od podrastu po korunu za ovocím, bobuľami a hmyzom. Hmyz loví aj za letu.

4

Päť poddruhov od Himalájí po Indočínu — Hemixos flavala tvorí päť uznávaných poddruhov (flavala, hildebrandi, davisoni, bourdellei, remotus) s rôznymi areálmi od východných Himalájí cez Mjanmu, Thajsko a juh Číny po Indočínu. Poddruh bourdellei má výraznejší čierny chochol.

5

Historická taxonomická cesta — rod Hemixos bol historicky zaraďovaný do rodov Hypsipetes a Microscelis, než bol definitívne uznaný ako samostatný rod. Druh opísal Edward Blyth v roku 1845.

6

IUCN Least Concern — stabilná populácia — napriek pomerne obmedzenému areálu (vlhké horské lesy) je druh hodnotený ako IUCN LC (2016) s predpokladane stabilnou populáciou. Hlavnou hrozbou je strata lesných biotopov v JV Ázii.

7

Sedentárny horský druh — bulbul hnedosluchý nevykonáva pravidelné migrácie; vyskytuje sa prevažne stálo v podhorskom a horskom lesnom pásme do ~1800 m n. m. Lokálne pohyby po výškovom gradiente v závislosti od dostupnosti potravy boli zaznamenané.

8

Kovový piskľavý hlas — hlas druhu tvorí krátke kovové štebotavé frázy a hlasné hvízdavé volania v sériách 4–5 tónov, líšiace sa od melodickejšieho bublavého hlasu bežných Pycnonotus bulbulov. Skupina vtákov je počuteľná z veľkej diaľky.

9

Odlíšenie od bulbula popolavého (Hemixos cinereus) — Hemixos cinereus (Cinereous Bulbul) je príbuzný druh obývajúci polostrov Malajzia a Sundu. Kľúčový rozdiel: bulbul popolavý nemá výrazný žltý krídelný panel — jeho krídla sú sivasto-olivové bez nápadného žltého lesku.

10

Mäkkozobec v horskom lese — v ekológii horských lesov JV Ázie zohráva bulbul hnedosluchý úlohu dôležitého šíriteľa semien — konzumuje ovocie a bobule a šíri semená po celom lesnom poschodí. Spolu s ďalšími bulbulmi patrí k kľúčovým frugivórom montánnych ekosystémov.

Taxonomická klasifikácia

species Bulbul hnedosluchý (Hemixos flavala)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pycnonotidae (bulbulovité)
Rod Hemixos Blyth, 1845
Druh H. flavala Blyth, 1845
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — horský druh Himalájí a JV Ázie, v Európe sa nechová bežne; výnimočne v špecializovaných avikultúrnych zariadeniach
Poddruhy Druh opísal Edward Blyth v roku 1845. Uznáva sa päť poddruhov: nominátny H. f. flavala (východné Himaláje, severovýchodný Bangladéš, severozápadná Mjanma, južná Čína); H. f. hildebrandi Hume, 1874 (východná Mjanma, severozápadné Thajsko); H. f. davisoni Hume, 1877 (juhovýchodná Mjanma, juhozápadné Thajsko); H. f. bourdellei Delacour, 1926 (južná Čína, východné Thajsko, Laos); H. f. remotus Deignan, 1957 (južná Indočína). Poddruh bourdellei má nápadnejší čierny chochol a výraznejší kontrast sfarbenia, nominátna forma má chochol sivastejší. Rod Hemixos bol historicky zaraďovaný do Hypsipetes a Microscelis.
Avibase_ID 32E65FB364460C68

? Často kladené otázky

Bulbul hnedosluchý obýva vlhké horské a podhorské lesy od východných Himalájí (severovýchodná India, Bangladéš, severozápadná Mjanma) cez Mjanmu, Thajsko, Laos, juh Číny po Indočínu (Vietnam, Kambodža). Žije prevažne v podhorskom a horskom pásme do nadmorskej výšky ~1800 m, v subtropickom a tropickom vlhkom montánnom a nížinnom lese. Je to sedentárny druh bez pravidelnej migrácie.

Najnápadnejším identifikačným znakom je žiarivo žltoolivový panel na krídlach, viditeľný v lete aj posediačky. Ďalej: popolavosivý vrch hlavy a chrbát, krátky tmavý chochol (zdvíhaný pri speve), biele hrdlo a hnedé ušné krovky (lícna škvrna, odtiaľ aj anglický názov). Brucho je olivasté až bielavé. Odlíšenie od Hemixos cinereus (Bulbul popolavý): cinereus nemá výrazný žltý krídelný panel. Nominátna forma flavala má sivastejší chochol, poddruh bourdellei čiernší s výraznejším kontrastom.

Je to frugivórny mäkkozobec (softbill) — hlavnou zložkou stravy je ovocie, bobule a drobné tropické plody (v domovine najmä figy Ficus a iné lesné plody). Dopĺňa to hmyzom lovným za letu a nektárom z kvitnúcich stromov. V skupinách prehľadáva všetky lesné poschodia. V zajatí základ tvorí pestré mäkké ovocie a softbill zmes, doplnené živým hmyzom (cvrčky, múčiare) a vápnikovými doplnkami.

Nie — druh je vhodný pre skúsenejšieho chovateľa mäkkozobcov (softbill). Vyžaduje priestrannú zarastenú voliéru, mäkkozobú (ovocno-hmyziu) stravu, chov v páre alebo skupinke a starostlivosť zodpovedajúcu náročnejšiemu lesnému vtákovi. V Európe nie je bežne dostupný. Pre začiatočníka sú vhodnejšie prístupnejšie druhy bulbulov, napr. bulbul červenofúzy (Pycnonotus jocosus).

Hlas je hlasný, energický a kovovo-piskľavý — typické sú krátke kovové štebotavé frázy a hlasné hvízdavé volania v sériách 4–5 tónov, pričom skupiny vtákov sa neustále ozývajú. Pri vokalizácii zdvíha chochol a nafukuje perie hrdla. Hlas je odlišný od melodického bublavého hlasu bežných Pycnonotus bulbulov. Nahrávky nájdete na portáli xeno-canto.org (65 nahrávok z celého areálu).

Z hľadiska ochrany je druh hodnotený ako IUCN Least Concern (LC, 2016) s predpokladane stabilnou populáciou — nie je ohrozený. Nie je zaradený v CITES (Washingtonský dohovor). V SR sa prirodzene nevyskytuje, takže zákon 543/2002 o ochrane prírody SR naň priamo neplatí. Chov je legálny pri dodržaní EÚ predpisov o dovoze (vtáky musia mať platné veterinárne doklady; uprednostnite odchov v zajatí pred divými jedincami). Vždy si overte aktuálne importné a veterinárne predpisy pre JV-ázijské druhy.

ZDROJ: Avibase (Hemixos flavala, ID 32E65FB364460C68, SK bulbul hnedosluchý → portál: bulbul hnedosluchý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=32E65FB364460C68&lang=SK), oiseaux.net (Bulbul à ai

 Video — Bulbul hnedosluchý

Bulbul hnedosluchý (Hemixos flavala) — spev a hlas v prírode

Bulbul hnedosluchý (Hemixos flavala) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Ashy Bulbul, Česky:   bulbulčík popelavoprsý, Nemecky:   Aschbülbül (Braunohrbülbül, Weißkehlbülbül), Francúzsky:   Bulbul à ailes vertes, Španielsky:   Bulbul Ceniciento (Bulbul Ahumado), Taliansky:   Bulbul cenerino (Bulbul pettocenerino), Holandsky:   Asgrijze Buulbuul, Portugalsky:   bulbul-de-asa-verde, Poľsky:   szczeciak złotoskrzydły, Maďarsky:   Füstszínű bülbül, Rusky:   Желтокрылый бюльбюль, Japonsky:   キバネヒヨドリ (Kibane-hiyodori)