Pycnonotidae (bulbulovité)
Bulbul golierový patrí medzi hlasnejšie klietkové vtáky — jeho hlas sa skladá zo série čistých, hvízdavých tónov a melodického čvirikania (twitterovania). Je to hlučný druh, ktorý sa typicky ozýva v skupinách a v krovinách či lesnom podraste vytvára nápadný hluk. Hlas je výrazný a dobre počuteľný, najsilnejší počas hniezdnej sezóny. V skupinovom chove je charakteristické nepretržité hlasné volanie a čvirikanie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený, no pomerne pestrý a melodický.
Bulbul golierový je monogamný druh — pár sa drží pohromade. Samec sa počas toku ozýva sériou čistých hvízdavých tónov a intenzívnejším spevom. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok potravy vrátane živej (hmyzej) zložky.
Pár hniezdi v miskovitom hniezde z trávy, stoniek, listov a jemných koreňov, ktoré stavia samica a ukrýva ho v hustom listoví. Znáša 2–4 vajcia, ktoré sú biele, svetlohnedé alebo bledožlté s červenohnedými a fialovými škvrnami. Hniezdo nekontroluj zbytočne — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Inkubácia trvá 10–12 dní (Planet Birds); na vajíčkach sedí primárne samica. Iný zdroj (aviandiscovery.com) uvádza približne dva týždne — konkrétnejšia hodnota 10–12 dní z ornitologického zdroja je presnejšia. V tomto období je kľúčový pokoj a stabilné prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a bezmocné — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období je živá potrava (hmyz, najmä chrobáky, múčne červy, cvrčky) nevyhnutná — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Doplnkovo rodičia kŕmia mäkkým ovocným krmivom. Bez živočíšnych bielkovín môže odchov zlyhať.
Mláďatá opúšťajú hniezdo približne 13 dní po vyliahnutí (Planet Birds). Sú bledšie a menej kontrastné ako dospelé vtáky a chocholík majú menej vyvinutý — dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne. Rodičia ich po vyletení ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia.
Presný vek pohlavnej dospelosti tohto druhu nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené). Analógiou s príbuznými bulbulovitými druhmi sa pohlavná dospelosť dosahuje pravdepodobne v prvom roku života. Juvenilné jedince sú bledšie a plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne.
Bulbul golierový je aktívny, ale plachší druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvykne a prestane sa plašiť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbeného ovocia, pokojný a pomalý pohyb pri voliére a stabilné, nerušené prostredie. Najlepšie sa pozoruje jeho čulé, akrobatické správanie zboku, bez priameho kontaktu.
Po prevoze nechaj vtáka (alebo pár) 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plachšieho softbilla; nepribližuj ruky zhora
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené ovocie (papája, figy, hrozno) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; ak musíš, rob to šetrne a rýchlo
Bulbul golierový je v SR a ČR vzácny a bežne nedostupný klietkový druh — chovajú ho najmä zoologické záhrady (napr. Bronx Zoo, San Diego Zoo, Cincinnati Zoo, Bird Kingdom) a špecializovaní chovatelia softbillov. Presné aktuálne inzerátne ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť — druh nie je bežne ponúkaný a v zahraničných zdrojoch nie sú ceny pre náš trh doložené. Pred kúpou je vhodné urobiť aktuálnu rešerš na portáloch ako bazos.sk, inzercia.sk či iFauna.cz a kontaktovať chovateľov softbillov v rámci SZCH alebo európskych spolkov. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia, odporúča sa však overiť pôvod (odchov v zajatí vs. odchyt v prírode), vyžiadať si krúžkovanie a doklady o pôvode a uprednostniť voliérovo odchované jedince.
| Bulbul golierový | Bulbul čiernochochlatý (Rubigula flaviventris) | Bulbul bielouchý (Pycnonotus leucotis) | Bulbul čínsky (Pycnonotus sinensis) | Bulbul žltotrtáčový (Pycnonotus goiavier) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23 cm | 18–19 cm | ~18 cm | 17–19 cm | 19–21 cm |
| Váha | 35–39 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Dožitie | ~10 r | ~8–12 r | ~8–12 r | ~8–12 r | ~8–12 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Čierna hlava s drobným chocholom, biele líčne pruhy a biely polgolier, hrubý svetložltý kužeľovitý zobák (finchbill), olivovo-zelený chrbát, žltkasté podchvostie | Čierna hlava s výrazným špicatým chocholom, žiarivo žlté telo a podhrdlie, tenký tmavý zobák — menší a nápadne žltý | Čierna hlava s veľkou bielou škvrnou na líci, sivohnedé telo, žlté podchvostie, tenký tmavý zobák | Sivohnedé telo, biely záhlavný pruh za okom, čierne teme, tenký tmavý zobák — bez chocholu a polgoliera | Bledá hlava s čiernou maskou cez oko, hnedý chrbát, žltý trtáč (podchvostie), tenký tmavý zobák |
| Areál | JV Čína, S Vietnam, Taiwan — frugivorný softbill, hlučný a akrobatický; vzácny v chove, vyžaduje priestrannú voliéru a ovocnú stravu | Južná a JV Ázia — menší, žltší druh s výrazným chocholom a tenkým zobákom (nie finchbill); rovnako frugivorný softbill | Blízky východ a južná Ázia — menší, nenáročnejší a v chove dostupnejší; odlišuje sa bielou škvrnou na líci a tenkým zobákom | Východná Ázia (vrátane Číny) — zdieľa areál s golierovým, ale je menší, má tenký zobák a chýba mu finchbill aj polgolier; v chove dostupnejší | JV Ázia — bežný, prispôsobivý a v chove dostupnejší druh; odlišuje sa čiernou očnou maskou, žltým trtáčom a tenkým zobákom (nie finchbill) |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest — u frugivorných druhov je riziko vyššie kvôli vlhkému ovocnému krmivu, ktoré sa rýchlo kazí. Prevencia: denná výmena ovocia, čisté a suché prostredie, dobrá ventilácia, žiadne plesnivé krmivo ani vlhká podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je zdĺhavá a patrí do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (zväčšená pečeň/ascites), sťažené dýchanie, náhle úhyny
Mäkkozobé a frugivorné druhy (vrátane bulbulov) sú náchylné na nadmerné ukladanie železa v pečeni. Prevencia: krmivo s nízkym obsahom železa (špeciálne softbill pelety), obmedzenie potravín bohatých na železo a vitamín C (ktorý vstrebávanie železa zvyšuje), pestrá ovocná strava. Pri podozrení vyhľadaj aviárneho veterinára — ide o vážny, často skryto prebiehajúci stav.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: dostatok vápnika a minerálov (grit, sépiová kosť), teplé a bezprievanové prostredie.
Príznaky: Matné perie, chudnutie, slabosť, znížená odolnosť voči infekciám
Bulbul golierový je frugivorný softbill, nie zrnožravec — výhradne semenná strava vedie k podvýžive a deficitom. Prevencia: základ tvorí čerstvé ovocie a mäkké zobákové krmivo, doplnené hmyzom v sezóne; pestrá a vyvážená strava je nevyhnutná.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Pri prevoze, zmene prostredia, chlade a prievane je vták oslabený a náchylnejší na nasadajúce bakteriálne a plesňové infekcie. Prevencia: pokojná aklimatizácia, teplé a bezprievanové prostredie (kryté zázemie pri ochladení), karanténa nových vtákov 2–4 týždne a minimalizácia stresu.
Finchbill — pinkozobý bulbul — najnápadnejšou črtou bulbula golierového je krátky, hrubý, kužeľovitý svetložltý zobák, ktorý pripomína skôr zrnožravú pinku než typického bulbula. Anglický názov collared finchbill a rodové meno Spizixos (z gréckeho „pinka“ a „zobák“) odkazujú práve na tento znak — je nezvyčajný pre čeľaď Pycnonotidae, kde väčšina druhov má tenký tmavý zobák.
Polgolier v mene druhu — druhové meno semitorques znamená v latinčine „pologolier“ a odkazuje na biely čiastočný golier na prednej strane krku. Spolu s čiernou hlavou, drobným chocholom a sivastobielymi líčnymi pruhmi vytvára charakteristický vzhľad, podľa ktorého sa druh ľahko rozozná od príbuzných bulbulov.
Akrobat pri kŕmení — bulbul golierový je veľmi aktívny a pohyblivý vták, ktorý pri hľadaní potravy predvádza akrobatické kúsky — neraz visí hlavou dole, aby dosiahol na plody a bobule. Mimo hniezdnej sezóny je gregárny a presúva sa v malých skupinách, ktoré v húštinách vytvárajú nápadný hluk.
Dva poddruhy — pevnina a Taiwan — druh sa delí na dva poddruhy: nominátny S. s. semitorques obýva centrálnu a južnú pevninskú Čínu a severný Vietnam, kým S. s. cinereicapillus žije na Taiwane a ostrovoch Miyako a Yaeyama a odlišuje sa sivejším sfarbením hlavy.
Frugivorný šíriteľ semien — v prírode sa bulbul golierový živí prevažne plodmi a bobuľami (doložená je konzumácia plodov Hedera nepalensis a Paederia scandens), doplnkovo semenami a hmyzom. Tým, že prehĺta plody a semená rozširuje trusom, plní dôležitú ekologickú funkciu šíriteľa semien v lesných ekosystémoch.
Mestský prisťahovalec — hoci pôvodne obýva horské lesy a kroviny, bulbul golierový si dobre zvykol aj na mestské parky a záhrady a jeho prítomnosť v urbánnom prostredí je bežne zaznamenaná. Táto prispôsobivosť prispieva k stabilite jeho populácie (IUCN LC).
Softbill, nie zrnožravec — napriek pinkovitému zobáku je bulbul golierový v chove mäkkozobý (softbill) frugivorný druh — základom jeho stravy je čerstvé ovocie a mäkké krmivo, nie semená. Ako mnohé mäkkozobé vtáky je náchylný na ukladanie železa v pečeni (hemochromatózu), preto sa mu podáva krmivo s nízkym obsahom železa.
Chovanec zoologických záhrad — bulbul golierový nie je bežným klietkovým vtákom — chovajú ho najmä zoologické záhrady (napr. Bronx Zoo, San Diego Zoo, Cincinnati Zoo, Lincoln Park Zoo, Bird Kingdom, Sedgwick County Zoo) a špecializovaní chovatelia softbillov. V Európe sú ponuky sporadické.
Domovinou je východná Ázia — areál druhu pokrýva centrálnu a južnú Čínu (juhovýchodne od rieky Jang-c'-ťiang), severný Vietnam a Taiwan, od nížin až do nadmorskej výšky približne 2000 m. Je to prevažne stály (sedentárny) vták bez výrazných sezónnych sťahov a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou.
Nie — bulbul golierový nie je vhodný pre trvalý chov v malej klietke. Je to veľmi aktívny a pohyblivý druh, ktorý potrebuje priestor na let, preskakovanie a šplhanie. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu a nudou. Vyžaduje priestrannú voliéru s množstvom vetiev a živej vegetácie, ideálne vonkajšiu s krytou vyhrievanou časťou. V klietke ho môžeš dočasne umiestniť len pri premiestnení alebo karanténe.
Najnápadnejším znakom je krátky, hrubý, svetložltý kužeľovitý zobák (finchbill), ktorý pripomína zobák pinky — väčšina ostatných bulbulov (napr. bulbul čínsky alebo bulbul žltotrtáčový z rodu Pycnonotus) má tenký tmavý zobák. Bulbul golierový má navyše čiernu hlavu s drobným chocholom, sivastobiele líčne pruhy a biely polgolier na hrdle. Od príbuzného bulbula chocholatého (Spizixos canifrons) sa líši čiernou (nie sivobielou) hlavou a menším chocholom.
V zajatí sa dožíva približne 10 rokov (zdroj: oiseaux.net) pri správnej starostlivosti. Kľúčom k dlhému životu je priestranná voliéra, pestrá frugivorná strava (čerstvé ovocie + mäkké krmivo + hmyz v sezóne) s nízkym obsahom železa, teplé a bezprievanové prostredie a dôsledná hygiena. Presné údaje o dožití vo voľnej prírode neboli overené — v prírode je životnosť spravidla kratšia.
Bulbul golierový je frugivorný softbill — základom stravy je čerstvé ovocie a bobuľoviny (papája, figy, hrozno, banán, jablko), ktoré tvorí 55–70 % dávky. Doplň ho mäkkým zobákovým krmivom (softbill peletami) s nízkym obsahom železa, živou potravou (múčne červy, cvrčky, hmyz) najmä v hniezdnej sezóne, zeleňou a príležitostne nektárom. Výhradne semenná (zrnková) strava je nevhodná — vedie k podvýžive. Ovocie podávaj denne čerstvé a misky pravidelne čisti.
Áno — bulbul golierový je hlučný druh. Ozýva sa sériou čistých hvízdavých tónov a melodickým čvirikaním, najmä v skupinách a počas hniezdnej sezóny; jeho volania sú výrazné a dobre počuteľné. Pre chov v byte to treba zvážiť — nie je to tichý vták. Vhodnejší je do voliéry, na záhradu alebo k chovateľovi, ktorému hlasnejší spev neprekáža. Reč ani melódie však nenapodobňuje.
Bulbul golierový nie je zaradený v prílohách CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Nevyskytuje sa na území SR, preto sa naň slovenský zákon 543/2002 Z. z. neuplatňuje; pri dovoze platia všeobecné veterinárne predpisy EÚ. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozeného (LC) so stabilnou populáciou. Pred kúpou je vhodné overiť pôvod jedinca (odchov v zajatí vs. odchyt) a vyžiadať si krúžkovanie a doklady o pôvode.
Skôr nie — je to stredne náročný softbill vhodnejší pre skúsenejšieho chovateľa. Dôvody: vyžaduje priestrannú voliéru s vegetáciou, pestrú frugivornu stravu s každodennou prípravou čerstvého ovocia a dôslednou hygienou (ovocie sa rýchlo kazí), krmivo s nízkym obsahom železa (prevencia hemochromatózy) a v hniezdnej sezóne živú potravu. Navyše je hlučný. Pre začiatočníka so záujmom o spevavce sú vhodnejšie nenáročnejšie zrnožravé druhy; bulbul golierový poteší skúseného chovateľa softbillov.