Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis)

Sittidae (brhlíkovité)

Brhlík čiernohlavý

Sitta canadensis — drobný severoamerický brhlík ihličnatých lesov s hrdzavým bruchom, čiernym prúžkom cez oko a cinkavým nazálnym volaním — irruptívny nomád mazajúci živicu okolo hniezda

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie IUCN / BirdLife International, 2018). Populácia je stabilná a druh nie je ohrozený na globálnej úrovni. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Chránený zákonom v USA a Kanade (Migratory Bird Treaty Act z roku 1918). Hlavné hrozby zahŕňajú stratu a fragmentáciu zrelých ihličnatých lesov ťažbou dreva a kolízie so sklenenými plochami pri ľudských sídlach. Zdroje: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/red-breasted-nuthatch-sitta-canadensis a Wikipedia EN https://en.wikipedia.org/wiki/Red-breasted_nuthatch
Dĺžka11 cm (8–13 g)
PôvodIhličnaté lesy Kanady, Aljašky a severných a horských USA
PovahaIrruptívny nomád, akrobatický, mazá živicu okolo hniezda
StravaLeto: hmyz; zima: semená ihličnanov, zásoby v kôre
Dožitiemax. 7,5 r vo voľnej prírode
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 30% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce (chrobáky, nosáčiky, húsenice, vosy, larvy, pavúky, muchy tipulky) — hlavná zložka v hniezdnom období; mláďatá dostávajú výlučne hmyz 55%
Semená ihličnanov (smrek, jedľa, borovica) a zásoby ukryté v kôre — dominantná zimná strava 30%
Slnečnicové semená a loj z kŕmidiel — dôležitý doplnok v zime v záhradách a pri ľudských sídlach 10%
Arašidové maslo a orechy — príležitostný doplnok pri kŕmidlách v severnej Amerike 3%
Minerály a grit — drobné kamienky zo zeme a trhlín kôry pre trávenie semien 2%

Odporúčané potraviny

  • Slnečnicové semená (lúpané aj nelúpané) — obľúbené pri záhradných kŕmidlách v Severnej Amerike; cenný zdroj energie v zime
  • Lojové keky a suet — výborný zimný doplnok bohatý na tuky; vtáky sa k nim vracajú opakovane
  • Semená ihličnanov (smrek, jedľa, borovica) — základ prirodzenej zimnej stravy v lese; vtak vtlačí semeno do kôry a vracia sa k zásobám
  • Mealworms (sušené alebo živé múčne červy) — vítaný bielkovinový doplnok pri kŕmidlách
  • Hmyz a larvy — nevyhnutné v hniezdnom období; mláďatá dostávajú výlučne živočíšnu bielkovinu
  • Arašidové maslo (neslané, bez xylitolu) a drvené orechy — vhodná náhrada loja pri záhradných kŕmidlách
  • Čerstvá čistá voda denne — aj v zime; vyhrievané napájadlá sú cenné pri mrazoch

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky jedovaté (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda a kakao — toxické pre vtáky
  • Slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — poškodzujú obličky
  • Plesnivé, staré alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Med a sladené nápoje — nevhodné, dráždia tráviaci trakt
Tip od odborníka Brhlík čiernohlavý je sezónne premenlivý všežravec: v lete tvorí základ stravy hmyz (chrobáky, nosáčiky, larvy, pavúky, húsenice, vosy), ktorý vyhľadáva v trhlínách kôry; v zime prevažujú semená ihličnanov a zásoby uložené počas jesene v trhlínách kôry. Typické je zásobovanie potravy — vtat vtlačí semeno alebo kúsok hmyzu do trhliny v kôre a neskôr sa k zásobám vracia. Pri záhradných kŕmidlách v Severnej Amerike najradšej prijíma slnečnicové semiačka, lojové keky a arašidové maslo. V SR a EÚ sa tento druh nevyskytuje — táto stránka má atlasový charakter; kŕmne odporúčania platia pre záhradníkov v jeho prirodzenom areáli.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Brhlík čiernohlavý má charakteristické nazálne volanie, ktoré je vyššie, rýchlejšie a tenšie než u brhlíka bieloprsého — typicky opisované ako séria tenkých cinkavých „yenk-yenk-yenk“ hlások (klarina alebo „tin-trumpet“ efekt). Nie je nepríjemne hlučný, no v prírode je dobre počuteľný. Keďže sa v európskych domácnostiach nechová, hlasový prejav hodnotíme len informatívne.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Brhlík čiernohlavý je divý, plachý vták — nie domáci maznáčik. Pri záhradných kŕmidlách v Severnej Amerike si niekedy po dlhom zvykaní zoberie semeno z ľudskej ruky, no trvalý fyzický kontakt je výnimočný a podmienený trpezlivosťou.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Neustále aktívny a akrobatický — brhlík čiernohlavý celý deň lozí po kmenoch a konároch ihličnanov (hore aj dolu hlavou), preskakuje vetvy, hľadá hmyz v kôre a ukladá zásoby do trhlín. Pohyb dolu hlavou napred je jeho typická adaptácia zdieľaná s ostatnými brhlíkmi.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Brhlík čiernohlavý nenapodobňuje ľudskú reč — nemá na to anatomické ani behaviorálne predpoklady. Jeho hlasový repertoár tvorí nazálne „yenk-yenk“ volanie a tokavá pesnička. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Brhlík čiernohlavý má ľahko poznateľný, nazálny hlasový prejav, ktorý je vyšší, rýchlejší a tenší než u brhlíka bieloprsého. Najcharakteristickejšie je opakované cinkavé „yenk“ (alebo „ank“) volanie — v prírode pôsobí ako séria nosových trúbkových tónov, niekedy opisovaných ako „tin-trumpet“ alebo zvuk klariny. Volanie je vydávané celoročne ako teritoriálny signál, kontaktná hláska aj poplach. Tokavý spev samca je rýchla séria nazálnych tónov. Druh vydáva aj tiché kontaktné hlásky pri pohybe po kmeni. Nenapodobňuje ľudskú reč. Keďže sa v európskych domácnostiach nechová, hodnotenie hlasitosti je len informatívne.

Dokáže hovoriť? Brhlík čiernohlavý nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky — repertoár nazálnych volaní a tokavej piesne je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci vták.

Typické zvuky

  • Yenk-yenk (ank-ank) — nazálne opakované cinkavé volanie: tenký nosový zvuk, vyšší a rýchlejší než u brhlíka bieloprsého; vydávané celoročne pri strážení teritória, kontakte a poplašení; opisované ako zvuk klariny alebo tin-trumpet
  • Tokavá séria nazálnych slabík — rýchla opakovaná séria tónov vydávaná samcom pri hájení teritória na jar; vyšší register ako tokavé qui-qui brhlíka bieloprsého
  • Tiché kontaktné hlásky — jemné volania pri pohybe po kmeni alebo medzi pármi; slúžia na označenie polohy a kontakt v páre
  • Poplašné sekvencie — vydávané pri blízkosti predátora alebo pri rušení hniezda; intenzita signalizuje stupeň hrozby; vták môže tiež reagovať na varovné volania sýkoriek v zmiešaných kŕdlíkoch

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — samec obháňa teritórium a zavolá samicu nazálnymi volaním; páry sú monogamné, samec kŕmi samicu
Hniezdna sezóna — znáška 2–8 vajec (typicky 5–6), oba pohlavie vyrezávajú dutinu; inkubácia 12–13 dní sedí samica
Odchov mláďat — mláďatá sú v dutine 18–21 dní; obaja rodičia ich kŕmia výlučne hmyzom
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; vtáky pred migráciou obnovujú perie
Zásobovanie a príprava na zimu/migráciu — zásoby semien a hmyzu vtlačené do trhlín kôry
Zimovanie alebo irruptívna migrácia — v rokoch slabej úrody šišiek sa líahnutia presúvajú ďaleko na juh; navštevujú záhradné kŕmidlá

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci divý druh — v európskej avikultúre sa nechová. Brhlík čiernohlavý je výlučne severoamerický druh chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (USA); odchyt, predaj ani chov v zajatí sú v jeho prirodzenom areáli zakázané bez špeciálnych povolení. V SR ani v EÚ sa druh nevyskytuje a nie je etablovaný v avikultúre. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — fascinujúce správanie (lezenie dolu hlavou, mazanie živice, irruptívna migrácia, zásobovanie), hlas a ekológia tohto atraktívneho druhu. Pre záhradníkov v Severnej Amerike je to vítaný hosť kŕmidiel.
Priestor Druh žije výlučne vo voľnej prírode. V záhradách Severnej Ameriky ho možno privolať kŕmidlom a vtáčou búdkou s otvorom ~3,2 cm vo výške 3–6 m na ihličnanoch. V SR sa druh nevyskytuje a v zajatí sa nechová.
Deti v domácnosti Brhlík čiernohlavý je skvelý druh na vzdelávanie detí o severoamerickej prírode — akrobatické lezenie dolu hlavou, mazanie živice a irruptívne migrácie sú fascinujúce javy prírody. V záhradách Severnej Ameriky je vítaným hosťom kŕmidiel. V SR druh nežije; slovenské deti ho môžu spoznať cez atlasy vtákov, dokumenty a záznamy na eBird.
Hlučnosť Nazálne „yenk-yenk“ volanie je melodické a nezameniteľné, no nie rušivé v domácnosti. Druh sa v SR nechová a stránka má atlasový charakter.
Verdikt odborníka Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis) je drobný severoamerický brhlík (11 cm, 8–13 g) z čeľade Sittidae (brhlíkovité) — príbuzný nášho európskeho brhlíka obyčajného (Sitta europaea). Samec má lesk čiernu korunu a šiju, modrosivý chrbát, výrazný čierny prúžok cez oko s bielym obočím nad ním a sýte hrdzavo-škoricové spodné časti tela od hrdla po podchvostie. Samica je takmer totožná, no koruna je tmavosivá — pohlavný dimorfizmus je minimálny. Druh je monotypický. Hniezdi v zrelých ihličnatých (smrekovo-jedľových) lesoch Kanady, Aljašky a severných a horských oblastí USA. Je irruptívny migrant — v rokoch slabej úrody šišiek podnikajú kŕdle rozsiahle presúvania na juh, niekedy až k Mexickému zálivu či mexickým púštnym lesom. Preslávil sa lezením po kôre stromov dolu hlavou napred, zásobovaním potravy v kôre a unikátnym správaním — mazaním živice (smoly) zo živých ihličnanov okolo vstupu do hniezdnej dutiny, čím pravdepodobne odradzuje predátorov a konkurentov. Hlas je nezameniteľné nazálne cinkavé „yenk-yenk“ — vyššie a rýchlejšie než u brhlíka bieloprsého, opisované ako „tin-trumpet“. Hniezdi v dutinách stromov (oba pohlavia vyrývajú dutinu; znáška 2–8 vajec, typicky 5–6; inkubácia 12–13 dní). Strava je sezónna: v lete prevažne hmyz, v zime semená ihličnanov a zásoby. V SR ani v EÚ sa druh nevyskytuje a v avikultúre sa nechová — táto stránka má atlasový charakter. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC).

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Zrelé, polootvorené ihličnaté a zmiešané lesy s dominanciou smreka, jedľa a borovice; od nížin po horské subalpínske pásmo; severná a horská Severná Amerika
Brhlík čiernohlavý je typický druh zrelých ihličnatých lesov s hrubými kmenmi vhodnými na vyrezanie dutín a forágiu v kôre. Preferuje smrekovo-jedľové porasty s dostatočnou zásobou šišiek ako zdroja zimnej potravy. V záhradách Severnej Ameriky ho možno privolať kŕmidlom so slnečnicovými semiačkami a búdkou s otvorom ~3,2 cm na ihličnane vo výške 3–6 m. V SR a EÚ sa nevyskytuje.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; v zime a pri irruptívnych migráciách sa môže pridávať k zmiešaným potulujúcim sa kŕdlíkom so sýkorkami
Páry brhlíka čiernohlavého sú monogamné počas hniezdnej sezóny. V zime a pri migráciách sa vtáky pohybujú jednotlivo alebo v malých skupinách, niekedy spolu so sýkorkami a ďatelami v zmiešaných kŕdlíkoch. Na rozdiel od brhlíka bieloprsého je brhlík čiernohlavý viac nomádsky a jeho výskyt na jednom mieste nie je vždy stály.
Teplota a podnebie
Chladné boreálne a subalpínske pásmo; v rokoch irrupcie navštevuje aj teplejšie nížiny južnej Severnej Ameriky a okraje Mexika
Druh je prispôsobený na chladné severské a horské podnebie ihličnatých lesov. Irruptívne migrácie sú spúšťané nedostatkom šišiek, nie len teplotou — preto môžu vtáky v niektorých rokoch navštíviť aj oblasti, kde sa za normálnych okolností nevyskytujú (napr. pobrežné oblasti Mexického zálivu). Nehibernuje a zásoby potravy v kôre mu umožňujú prežiť chladné zimy.
Hniezdenie a hniezdna dutina
Dutina v strome — oba pohlavie ju vyrezávajú 1–8 týždňov; vstup je namazaný živicou; znáška 2–8 vajec (typicky 5–6), krémovo-bielych s hrdzavými škvrnami
Brhlík čiernohlavý si dutinu vyrezáva sám — na rozdiel od brhlíka bieloprsého, ktorý obsaduje staré dutiny ďatľov. Oba pohlavie pracujú na výrubu 1–8 týždňov. Následne obaja zbierajú živicu zo živých ihličnanov a natierajú ju okolo vstupu do dutiny počas inkubácie a výchovy mláďat — predpokladaná ochrana pred predátormi a konkurentmi. Samica dutinu vystlá kúskami kôry, trávou a srsťou. Znáška obsahuje 2–8 vajec (typicky 5–6) krémovo-bielej farby s jemnými hrdzavými škvrnami.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach; pri záhradných kŕmidlách vítané plytké vtáčie kúpadlá
Brhlík čiernohlavý sa kúpe v plytkých vodných zdrojoch — kaluže, záhradné vtáčie kúpadlá. V zime sú vyhrievané napájadlá cenné — poskytujú tekutú vodu, keď sú ostatné zdroje zamrznuté. Kúpanie udržiava perie v kondícii dôležitej pre termoreguláciu a let.
Denný rytmus a migrácia
Výlučne denný vták; irruptívna migrácia v rokoch slabej úrody šišiek — môže začať už v júli a dosiahnuť najjužnejší bod v septembri–októbri
Brhlík čiernohlavý je výlučne denný. Hniezdna sezóna trvá jar–leto. Irruptívne migrácie sú neobvyklé medzi vtákmi: zatiaľ čo väčšina severoamerických irruptívnych druhov migruje neskoro na jeseň, brhlík čiernohlavý môže začať presun už v skorom lete (júl) — čo je jeho unikátna ekologická vlastnosť (podľa Birds of the World). Irrupcia je poháňaná nedostatkom šišiek na hniezdiskách, nie zimnou teplotou.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj; samec zavolá samicu nazálnymi volaniami a kŕmi ju

Samec začína rýchlou sériou nazálnych volaní z bidla v korune ihličnana — ohlasuuje teritórium a láka samicu. Páry sú monogamné počas hniezdnej sezóny. Samec kŕmi samicu počas toku. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi čeľade Sittidae; presné údaje pre tento druh nie sú spoľahlivo overené).

Výrub dutiny, mazanie živice a znáška
Znáška 2–8 vajec (typicky 5–6, zdroj: Wikipedia EN, ADW); výrub dutiny 1–8 týždňov

Oba pohlavie si dutinu vyrývajú sami (1–8 týždňov) — toto je kľúčový rozdiel od brhlíka bieloprsého, ktorý obsaduje staré dutiny. Potom obaja zbierajú živicu zo živých ihličnanov a natierajú ju okolo vstupu — správanie trvá počas inkubácie aj výchovy mláďat. Samica dutinu vystlá kúskami kôry, srsťou a trávou. Znáška obsahuje 2–8 vajec (typicky 5–6) krémovo-bielej farby s jemnými hrdzavými škvrnami. Hniezdna sezóna trvá apríl–jún v závislosti od zemepisnej šírky. Väčšinou jeden hniezdny pokus ročne.

Inkubácia
12–13 dní (zdroj: Wikipedia EN, ADW); inkubuje výlučne samica, samec ju kŕmi

Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 12–13 dní (zdroj: Wikipedia EN; ADW potvrdzuje rovnaký rozsah). Počas celej inkubácie ju samec pravidelne kŕmi — nosí jej potravu do dutiny. Obaja rodičia pokračujú v mazaní živice okolo vstupu do dutiny.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v dutine 18–21 dní (zdroj: ADW); kŕmia obaja rodičia výlučne hmyzom

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a ostávajú v dutine 18–21 dní (zdroj: Animal Diversity Web). Obaja rodičia ich kŕmia výlučne hmyzom — chrobáky, nosáčiky, larvy, húsenice sú v tejto fáze kľúčové. Živočíšna bielkovina je nevyhnutná; v lete tvorí hmyz základ stravy tohto druhu.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 18–21 dňoch; nezávislosť ~2 týždne po vyletení (zdroj: ADW)

Mláďatá vyletia z dutiny po 18–21 dňoch (ADW). Juvenilné jedince sú sfarbením podobné dospelým, no perie je mäkšie. Rodičia ich ešte ~2 týždne dokrmujú po vyletení (ADW). Na jeseň sa mladé vtáky začleňujú do potulujúcich sa zmiešaných kŕdlíkov a postupne si nachádzajú vlastné teritóriá — alebo sa pridávajú k irruptívnym kŕdlom v rokoch slabej úrody.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku; max. dožitie 7,5 roka vo voľnej prírode (zdroj: Klimkiewicz et al. 1983 / senescence.info)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre brhlíka čiernohlavého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými druhmi čeľade Sittidae sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je 7,5 roka vo voľnej prírode podľa databázy Klimkiewicz et al. 1983 (zdroj: AnAge/senescence.info). Dožitie v zajatí nie je spoľahlivo doložené — druh sa v avikultúre bežne nechová.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre nechová; v Severnej Amerike je bežným hosťom kŕmidiel, kde si niekedy po dlhom zvykaní zoberie semeno z ľudskej ruky.

Brhlík čiernohlavý je divý vták, ktorý sa neochočuje — nie je to klietkový ani voliérový druh. V záhradách Severnej Ameriky môže pri dlhodobo budovanej dôvere zobrať semeno z nehybne drženej ruky, no ide o výnimočné správanie podmienené trpezlivosťou, nie o ochočenie v pravom zmysle slova. V SR a EÚ sa druh nevyskytuje. Najlepší kontakt s týmto vtákom je pozorovanie vo voľnej prírode alebo pri kŕmidle v jeho prirodzenom areáli.

1

Druh sa v SR ani v EÚ nevyskytuje — neochočuj, nezískaváš ani nezaobstarávaj si ho

2

V záhradách Severnej Ameriky nainštaluj kŕmidlo so slnečnicovými semiačkami a lojovým kekom blízko ihličnatých stromov

3

Stoj pri kŕmidle nehybne s otvorenou rukou plnou semiačok — opakuj trpezlivo každý deň

4

Rešpektuj, že ide o divého, zákonom chráneného vtáka — nepokúšaj sa ho chytať ani transportovať

Cena a kde kúpiť

v SR ani v EÚ sa nechová ani nepredáva — bežná trhová cena neexistuje

Brhlík čiernohlavý je zákonom chránený divý severoamerický vták (Migratory Bird Treaty Act, USA) — odchyt, predaj ani chov bez špeciálneho povolenia sú zakázané. V SR, ČR ani v EÚ sa druh nevyskytuje a nepredáva. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je podozrivá z hľadiska legálnosti. Stránka má výlučne atlasový charakter.

Druh sa v SR ani v EÚ nepredáva — zákonom chránený divý vták v USA a Kanade
Na spoznanie druhu odporúčame databázy eBird a Avibase a atlasy vtákov Severnej Ameriky (Sibley Guide, Peterson Field Guides)
V záhradách Severnej Ameriky ho možno pozorovať a privolať kŕmidlom so slnečnicovými semiačkami, lojovým kekom alebo búdkou s otvorom ~3,2 cm
Na čo si dať pozor Brhlík čiernohlavý nie je vták na predaj ani na chov v EÚ — ide o chráneného divého severoamerického vtáka. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva ihličnatých lesov a parkov Severnej Ameriky alebo pozorovanie pri záhradných kŕmidlách s binokulármi. Pri kŕmidlách so slnečnicovými semiačkami a lojovými kekmi je to jeden z najzaujímavejších a najelegantnejších hostí.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Brhlík čiernohlavý 11 cm Brhlík bieloprsý 13–14 cm Brhlík obyčajný 12–14,5 cm Brhlík pygmejský 10–11 cm
Brhlík čiernohlavý Brhlík bieloprsý (Sitta carolinensis) Brhlík obyčajný (Sitta europaea) Brhlík pygmejský (Sitta pygmaea)
Dĺžka11 cm13–14 cm12–14,5 cm10–11 cm
Váha8–13 g (typicky ~10 g)18–30 g17–28 g9–11 g
Dožitiemax. 7,5 r vo voľnej prírode (Klimkiewicz et al. 1983)max. 9,8 r vo voľnej prírodemax. ~9 r vo voľnej prírodemax. ~3 r vo voľnej prírode
Hlučnosťvoľne žijúci divý druh — v SR sa nechová, chránený MBTA (USA)voľne žijúci divý druh — v SR sa nechovávoľne žijúci v SR, bežný v listnatých lesochvoľne žijúci v Severnej Amerike — v SR sa nevyskytuje
Stav IUCNIUCN LC, bez CITES; chránený Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada)IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA (USA/Kanada)IUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002 Z. z.IUCN LC, bez CITES
PovahaModrosivý chrbát, sýte hrdzavo-škoricové spodky (od hrdla po podchvostie), čierna koruna a šija (samec) alebo tmavosivá (samica), výrazný čierny prúžok cez oko s bielym obočím nad ním; pohlavný dimorfizmus minimálnyLesklá čierna koruna a šija (samec), matnejšia sivá (samica), čistá biela tvár a hruď, hrdzavo-gaštaňový nádych len na spodnom bruchu a podchvostí — bez čierneho ocného prúžka; výrazne väčší ako čiernohlavýSivý chrbát, hrdzavo-hnedý spodok, výrazný čierny prúžok cez oko, biela brada a hrdlo; bez bielej superciliárnej línie nad prúžkom (chýba biele obočie oproti čiernohlavému); stálkavý na rozdiel od irruptívneho amerického príbuznéhoSivohnedá koruna bez čierneho sfarbenia, tmavý prúžok cez oko, bielobelavý spodok — bez hrdzavého brucha čiernohlavého; veľkosťou podobný čiernohlavému, no bez diagnostického vzoru
AreálZrelé ihličnaté (smrekovo-jedľové) lesy Kanady, Aljašky a severných a horských USA; irruptívny migrant — v rokoch slabej úrody šišiek preniká ďaleko na juh; lezenie dolu hlavou, mazanie živice okolo hniezda, zásoby v kôre; cinkavé nazálne yenk-yenkStály rezident opadavých a zmiešaných lesov — v SR sa nevyskytuje; jediný severoamerický brhlík deciduóznych lesov; nestálkavý na rozdiel od irruptívneho čiernohlavéhoCeloročne v SR a celej Európe, bežný v listnatých a zmiešaných lesoch; rovnaký rod Sitta — najbližší európsky príbuzný; lezenie po kmenoch dolu hlavou zdieľa s americkými príbuznýmiPonderosa Pine lesy západnej Severnej Ameriky; spoločenský — hniezdi v kolóniách a prezimuje v skupinách; na rozdiel od nomádskeho čiernohlavého drží stále teritórium

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otváranie zobáka pri dýchaní, letargia, strata apetítu, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky — riziko pri každom druhu vtáka v strese. Pri záhradných kŕmidlách: pravidelne vyčistiť kŕmidlo, vymeniť mokré alebo plesnivé semená. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Salmonella a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Letargia, nastŕpané perie, hnačka, slabosť, skupinový úhyn pri kŕmidlách

Brhlíky sa zhromažďujú pri kŕmidlách, čo uľahčuje šírenie Salmonella typhimurium a iných črevných patogénov. Kľúčová je pravidelná hygiena kŕmidiel (umývanie horúcou vodou každé 1–2 týždne) a okamžitá výmena vlhkého krmiva.

Trichomoniáza (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Ťažkosti s prehĺtaním, výtoky z nozdrí a zobáka, chudnutie, letargia pri kŕmidlách

Jednobuňkový parazit Trichomonas gallinae sa šíri kontaminovanou vodou pri spoločných napájadlách. Prevencia: pravidelné čistenie napájadiel, denná výmena vody. Záhradné kŕmidlá by mali mať aj plytké napájadlo s čistou vodou.

Nárazy do sklenených okien (window strikes)
vysoká

Príznaky: Omráčenie, dezorientácia, poranenia hlavy, zobáka a krku; v ťažkých prípadoch úhyn

Brhlíky sú kvôli svojej aktivite pri záhradných kŕmidlách zraniteľné voči nárazom do sklenených plôch — ide o jednu z hlavných príčin úhynov pri ľudských sídlach. Prevencia: samolepky na sklo vo vzore s rozstupom max. 5 cm, vonkajšie tieniace siete. Zranený jedinec: umiestniť do teplej, tmavej krabice a kontaktovať rehabilitačné centrum.

Stres a poranenia pri dočasnom zadržaní
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúceho jedinca v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám. Kľúčové: ticho, tma, čo najmenej manipulácie a rýchle odovzdanie do záchrannej stanice. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný a v USA zakázaný.

Prevencia Brhlík čiernohlavý sa v zajatí prakticky nechová — tieto zásady platia predovšetkým pre záhradníkov a kŕmičov vtákov v Severnej Amerike a pre prípad dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca: (1) Hygiena kŕmidiel — umývaj kŕmidlá raz za 1–2 týždne; plesnivé alebo mokré semená okamžite vymeň. (2) Čistá voda — napájadlo denne vymeň; v zime vyhrievané napájadlo. (3) Vhodné krmivo — slnečnicové semiačka, lojové keky, arašidové maslo (bez xylitolu, bez soli). (4) Prevencia nárazov do okien — samolepky alebo tieniace siete na sklenených plochách. (5) Zranený jedinec — ticho, tma, minimálna manipulácia, rýchle odovzdanie do rehabilitačnej stanice.

Zaujímavosti

1

Mazanie živice — unikátna ochrana hniezda — brhlík čiernohlavý je jedným z mála vtákov, ktorý natiera živicu (smolu) zo živých ihličnanov okolo vstupu do hniezdnej dutiny. Obaja rodičia ju zbierajú a aplikujú počas celého hniezdneho obdobia — predpokladá sa, že živica funguje ako fyzická aj chemická bariéra odrádzajúca predátorov (veveričky, hadíky) a konkurentov od vstupu do dutiny (zdroj: Wikipedia EN, Vassar Sensory Ecology Lab). Aby sa sami neprilepili, liezú do dutiny stredovým otvorom bez kontaktu so smolou.

2

Irruptívna migrácia — nomádski dobyvatelia juhov — na rozdiel od väčšiny vtákov Severnej Ameriky brhlík čiernohlavý nemá fixovanú zimovisko. Je irruptívny migrant, ktorý v rokoch slabej úrody šišiek podniká rozsiahle presúvania na juh — niekedy až k Mexickému zálivu, do púštnych oblastí severného Mexika a ďaleko za bežný areál. Irrupcie nastávajú typicky v dvojročných cykloch, no ich načasovanie a rozsah sú nepredvídateľné. Unikátne je, že migrácia môže začať už v júli — skoro ako u akéhokoľvek iného irruptívneho druhu Severnej Ameriky.

3

Vlastná dutina — nie starý ďatľov byt — zatiaľ čo brhlík bieloprsý obsadáva staré dutiny ďatľov, brhlík čiernohlavý si dutinu vyrezáva sám — oba pohlavie pracujú 1–8 týždňov. Toto správanie je energeticky nákladné, no zaistí vtáku dutinu presne tej veľkosti, ktorú potrebuje.

4

Modrosivý chrbát, hrdzavé brucho, čierne oko — sfarbenie brhlíka čiernohlavého je nezameniteľné: modrosivý chrbát, sýte hrdzavo-škoricové spodné časti od hrdla po podchvostie, čierna koruna (samec) alebo tmavosivá (samica), výrazný čierny prúžok cez oko a biele obočie nad ním. Ide o jediný severoamerický brhlík s týmto vzorom — ostatné druhy (bieloprsý, pygmejský, hnedohlavý) nemajú súčasne čierny ocný prúžok aj hrdzavé brucho.

5

Tin-trumpet hlas — vyšší ako bieloprsý — nazálne cinkavé „yenk-yenk“ volanie brhlíka čiernohlavého je vyššie, rýchlejšie a tenšie než volanie brhlíka bieloprsého — v terénnych príručkách opisované ako zvuk klariny alebo „tin trumpet“ (plechová trúbka). Toto je jeden z kľúčových zvukových identifikačných znakov, keď sú oba druhy prítomné na rovnakom mieste.

6

Zásobovanie potravy v kôre — podobne ako sýkorky aj brhlík čiernohlavý vtlačí semeno alebo kúsok hmyzu do trhliny v kôre a neskôr sa k zásobám vracia. Táto schopnosť mu zabezpečuje prístup k energii počas zimných dní, keď čerstvá potrava nie je dostupná.

7

Ihličnaté lesy — preferovaný biotop — kým brhlík bieloprsý dáva prednosť listnatým lesom, brhlík čiernohlavý je druh ihličnatých a zmiešaných lesov s dominanciou smreka, jedľa a borovice. Jeho výskyt je viazaný na lesy s dostatočnou zásobou šišiek. Počas irrupcií ho možno vidieť aj v parkoch, záhradách a suburbiách.

8

Monotypický druh Linnaeusa, 1766 — brhlík čiernohlavý nemá uznané poddruhy (monotypický). Opísal ho Carl Linnaeus v roku 1766. Druhové meno canadensis odkazuje na Kanadu — typickú hniezdiská oblasti druhu. Patrí do rovnakého rodu Sitta ako európsky brhlík obyčajný (S. europaea) a brhlík bieloprsý (S. carolinensis).

9

Príbuzný európskeho brhlíka — brhlík čiernohlavý, bieloprsý a náš európsky brhlík obyčajný (Sitta europaea) patria do rovnakej čeľade Sittidae (brhlíkovité) a rovnakého rodu Sitta. Všetky tri zdieľajú typické brhlíkovité správanie — lezenie po kmenoch, silný zobák a zásobovacie zvyky — no líšia sa sfarbením, biotopom a areálom výskytu.

Taxonomická klasifikácia

species Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sittidae (brhlíkovité)
Rod Sitta Linnaeus, 1758
Druh Sitta canadensis Linnaeus, 1766
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severoamerický druh; v Európe sa bežne nechová ani nepredáva
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net aj Wikipedia EN nerozoznávajú poddruhy (Carl Linnaeus ho opísal v roku 1766). Toto ho odlišuje od brhlíka bieloprsého (Sitta carolinensis), ktorý má 9 uznaných poddruhov.
Avibase_ID 0716A71C439DC09E

? Často kladené otázky

Nie. Brhlík čiernohlavý je výlučne severoamerický druh chránený zákonom (Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade); odchyt a chov divých jedincov sú zakázané. V SR ani v EÚ sa nevyskytuje a nie je etablovaný v avikultúre. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepší kontakt s týmto vtákom je pozorovanie vo voľnej prírode alebo pri záhradných kŕmidlách v Severnej Amerike.

Ide o dva rôzne druhy: brhlík čiernohlavý (S. canadensis) je menší (~11 cm) s výrazným čiernym prúžkom cez oko a bielym obočím a sýto hrdzavo-škoricovými spodkami. Brhlík bieloprsý (S. carolinensis) je väčší (~13–14 cm) s čistou bielou tvárou a hruďou a bez výrazného čierneho ocného prúžka. Okrem toho brhlík čiernohlavý preferuje ihličnaté lesy a je irruptívny migrant, zatiaľ čo bieloprsý obsadáva opadavé lesy a je stálym rezidentom. Hlas brhlíka čiernohlavého je vyšší a cinkavejší (opisovaný ako „tin-trumpet“), kým bieloprsý vydáva hlbšie nazálne „yank-yank“.

Irruptívna migrácia je nepravidelné, ťažko predvídateľné presúvanie vtákov ďaleko za hranice ich bežného areálu — spúšťané nie ročnou dobou, ale nedostatkom potravy. U brhlíka čiernohlavého to nastáva v rokoch, keď ihličnany uroda šišiek slabá — celé kŕdle sa presúvajú ďaleko na juh, niekedy až k Mexickému zálivu alebo do mexickej púšte. Irrupcie nastávajú typicky v dvojročných cykloch, no sú nepravidelné a ich rozsah sa líši od roku k roku. Unikátne je, že migrácia môže začať už v júli — skoro pre akéhokoľvek severoamerického irruptíva.

Toto správanie je unikátne v ríši vtákov: obaja rodičia zbierajú živicu zo živých ihličnanov a natierajú ju okolo vstupu do hniezdnej dutiny počas inkubácie aj výchovy mláďat. Predpokladá sa, že živica funguje ako fyzická a chemická bariéra odrádzajúca predátorov (veveričky, malé savce) a konkurentov (iné druhy vtákov hľadajúce dutiny) od vstupu. Samotní vtáci sa prilepeniu vyhýbajú tým, že liezú do dutiny stredovým otvorom bez kontaktu so smolou (zdroj: Wikipedia EN, Vassar Sensory Ecology Lab).

Strava je sezónna: v lete tvorí základ hmyz (chrobáky, nosáčiky, larvy, húsenice, vosy, pavúky, muchy tipulky) hľadaný v trhlínách kôry; v zime prevažujú semená ihličnanov (smrek, jedľa, borovica) a zásoby uložené v trhlínách kôry. Mláďatá dostávajú výlučne hmyz. Pri záhradných kŕmidlách najradšej prijíma slnečnicové semiačka, lojové keky a arašidové maslo. Zásoby — semená a hmyz vtlačené do trhlín kôry — sú kritické pre prežitie zimy.

Nie je ohrozený — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC). Druh nie je zaradený v CITES. V USA a Kanade je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act z roku 1918, ktorý zakazuje odchyt, predaj a chov bez špeciálnych povolení. V SR a EÚ sa nevyskytuje a slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje. Hlavné hrozby zahŕňajú stratu zrelých ihličnatých lesov (ťažba dreva) a kolízie so sklenenými plochami pri ľudských sídlach.

Samica znáša 2–8 vajec, typicky 5–6 krémovo-bielych s jemnými hrdzavými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, ADW). Inkubuje výlučne samica po dobu 12–13 dní (zdroj: Wikipedia EN, ADW). Samec ju počas celej inkubácie kŕmi. Mláďatá ostávajú v dutine 18–21 dní a po vyletení sú rodičmi dokrmované ešte ~2 týždne. Hniezdna sezóna trvá apríl–jún v závislosti od zemepisnej šírky.

Hľadaj kombináciu: modrosivý chrbát + sýte hrdzavo-škoricové brucho (od hrdla po podchvostie) + výrazný čierny prúžok cez oko + biele obočie nad ním + čierna (samec) alebo tmavosivá (samica) koruna. Doplňuje to charakteristické lezenie po kmeni dolu hlavou. Hlas je nezameniteľné cinkavé „yenk-yenk“ — vyššie a rýchlejšie ako u brhlíka bieloprsého. V Severnej Amerike je typický pre ihličnaté lesy; v irrupčných rokoch ho možno nájsť aj v záhradách a parkoch ďaleko od bežného areálu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Red-breasted nuthatch — dlzka 11 cm/4.5 in, rozpatie 22 cm/8.5 in, hm. 9.9 g, max. dozivanie 7.5 r podla Klimkiewicz et al. 1983, znaska 2–8 vajec typicky 5–6, inkubacia 12–13 dni, IUCN

 Video — Brhlík čiernohlavý

Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis) — spev a hlas v prírode

Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-breasted Nuthatch, Česky:   brhlík americký, Nemecky:   Rotbrustkleiber, Španielsky:   Trepador Canadiense, Francúzsky:   Sittelle à poitrine rousse, Taliansky:   Picchio muratore pettofulvo, Holandsky:   Canadese boomklever, Portugalsky:   Trepadeira-azul-do-canadá, Poľsky:   kowalik czarnogłowy, Maďarsky:   kanadai csuszka, Rusky:   Канадский поползень, Japonsky:   ムネアカゴジュウカラ, Latinsky:   Sitta canadensis Linnaeus, 1766