Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis)

Sittidae (brhlíkovité)

Brhlík čiernohlavý

Sitta canadensis — drobný severoamerický brhlík ihličnatých lesov s hrdzavým bruchom, čiernym prúžkom cez oko a cinkavým nazálnym volaním — irruptívny nomád mazajúci živicu okolo hniezda

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie IUCN / BirdLife International, 2018). Populácia je stabilná a druh nie je ohrozený na globálnej úrovni. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Chránený zákonom v USA a Kanade (Migratory Bird Treaty Act z roku 1918). Hlavné hrozby zahŕňajú stratu a fragmentáciu zrelých ihličnatých lesov ťažbou dreva a kolízie so sklenenými plochami pri ľudských sídlach. Zdroje: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/red-breasted-nuthatch-sitta-canadensis a Wikipedia EN https://en.wikipedia.org/wiki/Red-breasted_nuthatch
Dĺžka11 cm (8–13 g)
PôvodIhličnaté lesy Kanady, Aljašky a severných a horských USA
PovahaIrruptívny nomád, akrobatický, mazá živicu okolo hniezda
StravaLeto: hmyz; zima: semená ihličnanov, zásoby v kôre
Dožitiemax. 7,5 r vo voľnej prírode

Výživa

  • Hmyz a bezstavovce (chrobáky, nosáčiky, húsenice, vosy, larvy, pavúky, muchy tipulky) — hlavná zložka v hniezdnom období; mláďatá dostávajú výlučne hmyz
  • Semená ihličnanov (smrek, jedľa, borovica) a zásoby ukryté v kôre — dominantná zimná strava
  • Slnečnicové semená a loj z kŕmidiel — dôležitý doplnok v zime v záhradách a pri ľudských sídlach
  • Arašidové maslo a orechy — príležitostný doplnok pri kŕmidlách v severnej Amerike
  • Minerály a grit — drobné kamienky zo zeme a trhlín kôry pre trávenie semien
Tip od odborníka Brhlík čiernohlavý je sezónne premenlivý všežravec: v lete tvorí základ stravy hmyz (chrobáky, nosáčiky, larvy, pavúky, húsenice, vosy), ktorý vyhľadáva v trhlínách kôry; v zime prevažujú semená ihličnanov a zásoby uložené počas jesene v trhlínách kôry. Typické je zásobovanie potravy — vtat vtlačí semeno alebo kúsok hmyzu do trhliny v kôre a neskôr sa k zásobám vracia. Pri záhradných kŕmidlách v Severnej Amerike najradšej prijíma slnečnicové semiačka, lojové keky a arašidové maslo. V SR a EÚ sa tento druh nevyskytuje — táto stránka má atlasový charakter; kŕmne odporúčania platia pre záhradníkov v jeho prirodzenom areáli.

Hlasový prejav

Brhlík čiernohlavý má ľahko poznateľný, nazálny hlasový prejav, ktorý je vyšší, rýchlejší a tenší než u brhlíka bieloprsého. Najcharakteristickejšie je opakované cinkavé „yenk“ (alebo „ank“) volanie — v prírode pôsobí ako séria nosových trúbkových tónov, niekedy opisovaných ako „tin-trumpet“ alebo zvuk klariny. Volanie je vydávané celoročne ako teritoriálny signál, kontaktná hláska aj poplach. Tokavý spev samca je rýchla séria nazálnych tónov. Druh vydáva aj tiché kontaktné hlásky pri pohybe po kmeni. Nenapodobňuje ľudskú reč. Keďže sa v európskych domácnostiach nechová, hodnotenie hlasitosti je len informatívne.

Typické zvuky

  • Yenk-yenk (ank-ank) — nazálne opakované cinkavé volanie: tenký nosový zvuk, vyšší a rýchlejší než u brhlíka bieloprsého; vydávané celoročne pri strážení teritória, kontakte a poplašení; opisované ako zvuk klariny alebo tin-trumpet
  • Tokavá séria nazálnych slabík — rýchla opakovaná séria tónov vydávaná samcom pri hájení teritória na jar; vyšší register ako tokavé qui-qui brhlíka bieloprsého
  • Tiché kontaktné hlásky — jemné volania pri pohybe po kmeni alebo medzi pármi; slúžia na označenie polohy a kontakt v páre
  • Poplašné sekvencie — vydávané pri blízkosti predátora alebo pri rušení hniezda; intenzita signalizuje stupeň hrozby; vták môže tiež reagovať na varovné volania sýkoriek v zmiešaných kŕdlíkoch

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — samec obháňa teritórium a zavolá samicu nazálnymi volaním; páry sú monogamné, samec kŕmi samicu
Hniezdna sezóna — znáška 2–8 vajec (typicky 5–6), oba pohlavie vyrezávajú dutinu; inkubácia 12–13 dní sedí samica
Odchov mláďat — mláďatá sú v dutine 18–21 dní; obaja rodičia ich kŕmia výlučne hmyzom
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; vtáky pred migráciou obnovujú perie
Zásobovanie a príprava na zimu/migráciu — zásoby semien a hmyzu vtlačené do trhlín kôry
Zimovanie alebo irruptívna migrácia — v rokoch slabej úrody šišiek sa líahnutia presúvajú ďaleko na juh; navštevujú záhradné kŕmidlá

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Zrelé, polootvorené ihličnaté a zmiešané lesy s dominanciou smreka, jedľa a borovice; od nížin po horské subalpínske pásmo; severná a horská Severná Amerika
Brhlík čiernohlavý je typický druh zrelých ihličnatých lesov s hrubými kmenmi vhodnými na vyrezanie dutín a forágiu v kôre. Preferuje smrekovo-jedľové porasty s dostatočnou zásobou šišiek ako zdroja zimnej potravy. V záhradách Severnej Ameriky ho možno privolať kŕmidlom so slnečnicovými semiačkami a búdkou s otvorom ~3,2 cm na ihličnane vo výške 3–6 m. V SR a EÚ sa nevyskytuje.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; v zime a pri irruptívnych migráciách sa môže pridávať k zmiešaným potulujúcim sa kŕdlíkom so sýkorkami
Páry brhlíka čiernohlavého sú monogamné počas hniezdnej sezóny. V zime a pri migráciách sa vtáky pohybujú jednotlivo alebo v malých skupinách, niekedy spolu so sýkorkami a ďatelami v zmiešaných kŕdlíkoch. Na rozdiel od brhlíka bieloprsého je brhlík čiernohlavý viac nomádsky a jeho výskyt na jednom mieste nie je vždy stály.
Teplota a podnebie
Chladné boreálne a subalpínske pásmo; v rokoch irrupcie navštevuje aj teplejšie nížiny južnej Severnej Ameriky a okraje Mexika
Druh je prispôsobený na chladné severské a horské podnebie ihličnatých lesov. Irruptívne migrácie sú spúšťané nedostatkom šišiek, nie len teplotou — preto môžu vtáky v niektorých rokoch navštíviť aj oblasti, kde sa za normálnych okolností nevyskytujú (napr. pobrežné oblasti Mexického zálivu). Nehibernuje a zásoby potravy v kôre mu umožňujú prežiť chladné zimy.
Hniezdenie a hniezdna dutina
Dutina v strome — oba pohlavie ju vyrezávajú 1–8 týždňov; vstup je namazaný živicou; znáška 2–8 vajec (typicky 5–6), krémovo-bielych s hrdzavými škvrnami
Brhlík čiernohlavý si dutinu vyrezáva sám — na rozdiel od brhlíka bieloprsého, ktorý obsaduje staré dutiny ďatľov. Oba pohlavie pracujú na výrubu 1–8 týždňov. Následne obaja zbierajú živicu zo živých ihličnanov a natierajú ju okolo vstupu do dutiny počas inkubácie a výchovy mláďat — predpokladaná ochrana pred predátormi a konkurentmi. Samica dutinu vystlá kúskami kôry, trávou a srsťou. Znáška obsahuje 2–8 vajec (typicky 5–6) krémovo-bielej farby s jemnými hrdzavými škvrnami.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach; pri záhradných kŕmidlách vítané plytké vtáčie kúpadlá
Brhlík čiernohlavý sa kúpe v plytkých vodných zdrojoch — kaluže, záhradné vtáčie kúpadlá. V zime sú vyhrievané napájadlá cenné — poskytujú tekutú vodu, keď sú ostatné zdroje zamrznuté. Kúpanie udržiava perie v kondícii dôležitej pre termoreguláciu a let.
Denný rytmus a migrácia
Výlučne denný vták; irruptívna migrácia v rokoch slabej úrody šišiek — môže začať už v júli a dosiahnuť najjužnejší bod v septembri–októbri
Brhlík čiernohlavý je výlučne denný. Hniezdna sezóna trvá jar–leto. Irruptívne migrácie sú neobvyklé medzi vtákmi: zatiaľ čo väčšina severoamerických irruptívnych druhov migruje neskoro na jeseň, brhlík čiernohlavý môže začať presun už v skorom lete (júl) — čo je jeho unikátna ekologická vlastnosť (podľa Birds of the World). Irrupcia je poháňaná nedostatkom šišiek na hniezdiskách, nie zimnou teplotou.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj; samec zavolá samicu nazálnymi volaniami a kŕmi ju

Samec začína rýchlou sériou nazálnych volaní z bidla v korune ihličnana — ohlasuuje teritórium a láka samicu. Páry sú monogamné počas hniezdnej sezóny. Samec kŕmi samicu počas toku. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi čeľade Sittidae; presné údaje pre tento druh nie sú spoľahlivo overené).

Výrub dutiny, mazanie živice a znáška
Znáška 2–8 vajec (typicky 5–6, zdroj: Wikipedia EN, ADW); výrub dutiny 1–8 týždňov

Oba pohlavie si dutinu vyrývajú sami (1–8 týždňov) — toto je kľúčový rozdiel od brhlíka bieloprsého, ktorý obsaduje staré dutiny. Potom obaja zbierajú živicu zo živých ihličnanov a natierajú ju okolo vstupu — správanie trvá počas inkubácie aj výchovy mláďat. Samica dutinu vystlá kúskami kôry, srsťou a trávou. Znáška obsahuje 2–8 vajec (typicky 5–6) krémovo-bielej farby s jemnými hrdzavými škvrnami. Hniezdna sezóna trvá apríl–jún v závislosti od zemepisnej šírky. Väčšinou jeden hniezdny pokus ročne.

Inkubácia
12–13 dní (zdroj: Wikipedia EN, ADW); inkubuje výlučne samica, samec ju kŕmi

Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 12–13 dní (zdroj: Wikipedia EN; ADW potvrdzuje rovnaký rozsah). Počas celej inkubácie ju samec pravidelne kŕmi — nosí jej potravu do dutiny. Obaja rodičia pokračujú v mazaní živice okolo vstupu do dutiny.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v dutine 18–21 dní (zdroj: ADW); kŕmia obaja rodičia výlučne hmyzom

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a ostávajú v dutine 18–21 dní (zdroj: Animal Diversity Web). Obaja rodičia ich kŕmia výlučne hmyzom — chrobáky, nosáčiky, larvy, húsenice sú v tejto fáze kľúčové. Živočíšna bielkovina je nevyhnutná; v lete tvorí hmyz základ stravy tohto druhu.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 18–21 dňoch; nezávislosť ~2 týždne po vyletení (zdroj: ADW)

Mláďatá vyletia z dutiny po 18–21 dňoch (ADW). Juvenilné jedince sú sfarbením podobné dospelým, no perie je mäkšie. Rodičia ich ešte ~2 týždne dokrmujú po vyletení (ADW). Na jeseň sa mladé vtáky začleňujú do potulujúcich sa zmiešaných kŕdlíkov a postupne si nachádzajú vlastné teritóriá — alebo sa pridávajú k irruptívnym kŕdlom v rokoch slabej úrody.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku; max. dožitie 7,5 roka vo voľnej prírode (zdroj: Klimkiewicz et al. 1983 / senescence.info)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre brhlíka čiernohlavého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými druhmi čeľade Sittidae sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je 7,5 roka vo voľnej prírode podľa databázy Klimkiewicz et al. 1983 (zdroj: AnAge/senescence.info). Dožitie v zajatí nie je spoľahlivo doložené — druh sa v avikultúre bežne nechová.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Brhlík čiernohlavý 11 cm Brhlík bieloprsý 13–14 cm Brhlík obyčajný 12–14,5 cm Brhlík pygmejský 10–11 cm
Brhlík čiernohlavý Brhlík bieloprsý (Sitta carolinensis) Brhlík obyčajný (Sitta europaea) Brhlík pygmejský (Sitta pygmaea)
Dĺžka11 cm13–14 cm12–14,5 cm10–11 cm
Váha8–13 g (typicky ~10 g)18–30 g17–28 g9–11 g
Dožitiemax. 7,5 r vo voľnej prírode (Klimkiewicz et al. 1983)max. 9,8 r vo voľnej prírodemax. ~9 r vo voľnej prírodemax. ~3 r vo voľnej prírode
OchranaIUCN LC, bez CITES; chránený Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada)IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA (USA/Kanada)IUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002 Z. z.IUCN LC, bez CITES
CharakteristikaModrosivý chrbát, sýte hrdzavo-škoricové spodky (od hrdla po podchvostie), čierna koruna a šija (samec) alebo tmavosivá (samica), výrazný čierny prúžok cez oko s bielym obočím nad ním; pohlavný dimorfizmus minimálnyLesklá čierna koruna a šija (samec), matnejšia sivá (samica), čistá biela tvár a hruď, hrdzavo-gaštaňový nádych len na spodnom bruchu a podchvostí — bez čierneho ocného prúžka; výrazne väčší ako čiernohlavýSivý chrbát, hrdzavo-hnedý spodok, výrazný čierny prúžok cez oko, biela brada a hrdlo; bez bielej superciliárnej línie nad prúžkom (chýba biele obočie oproti čiernohlavému); stálkavý na rozdiel od irruptívneho amerického príbuznéhoSivohnedá koruna bez čierneho sfarbenia, tmavý prúžok cez oko, bielobelavý spodok — bez hrdzavého brucha čiernohlavého; veľkosťou podobný čiernohlavému, no bez diagnostického vzoru
AreálZrelé ihličnaté (smrekovo-jedľové) lesy Kanady, Aljašky a severných a horských USA; irruptívny migrant — v rokoch slabej úrody šišiek preniká ďaleko na juh; lezenie dolu hlavou, mazanie živice okolo hniezda, zásoby v kôre; cinkavé nazálne yenk-yenkStály rezident opadavých a zmiešaných lesov — v SR sa nevyskytuje; jediný severoamerický brhlík deciduóznych lesov; nestálkavý na rozdiel od irruptívneho čiernohlavéhoCeloročne v SR a celej Európe, bežný v listnatých a zmiešaných lesoch; rovnaký rod Sitta — najbližší európsky príbuzný; lezenie po kmenoch dolu hlavou zdieľa s americkými príbuznýmiPonderosa Pine lesy západnej Severnej Ameriky; spoločenský — hniezdi v kolóniách a prezimuje v skupinách; na rozdiel od nomádskeho čiernohlavého drží stále teritórium

Zaujímavosti

1

Mazanie živice — unikátna ochrana hniezda — brhlík čiernohlavý je jedným z mála vtákov, ktorý natiera živicu (smolu) zo živých ihličnanov okolo vstupu do hniezdnej dutiny. Obaja rodičia ju zbierajú a aplikujú počas celého hniezdneho obdobia — predpokladá sa, že živica funguje ako fyzická aj chemická bariéra odrádzajúca predátorov (veveričky, hadíky) a konkurentov od vstupu do dutiny (zdroj: Wikipedia EN, Vassar Sensory Ecology Lab). Aby sa sami neprilepili, liezú do dutiny stredovým otvorom bez kontaktu so smolou.

2

Irruptívna migrácia — nomádski dobyvatelia juhov — na rozdiel od väčšiny vtákov Severnej Ameriky brhlík čiernohlavý nemá fixovanú zimovisko. Je irruptívny migrant, ktorý v rokoch slabej úrody šišiek podniká rozsiahle presúvania na juh — niekedy až k Mexickému zálivu, do púštnych oblastí severného Mexika a ďaleko za bežný areál. Irrupcie nastávajú typicky v dvojročných cykloch, no ich načasovanie a rozsah sú nepredvídateľné. Unikátne je, že migrácia môže začať už v júli — skoro ako u akéhokoľvek iného irruptívneho druhu Severnej Ameriky.

3

Vlastná dutina — nie starý ďatľov byt — zatiaľ čo brhlík bieloprsý obsadáva staré dutiny ďatľov, brhlík čiernohlavý si dutinu vyrezáva sám — oba pohlavie pracujú 1–8 týždňov. Toto správanie je energeticky nákladné, no zaistí vtáku dutinu presne tej veľkosti, ktorú potrebuje.

4

Modrosivý chrbát, hrdzavé brucho, čierne oko — sfarbenie brhlíka čiernohlavého je nezameniteľné: modrosivý chrbát, sýte hrdzavo-škoricové spodné časti od hrdla po podchvostie, čierna koruna (samec) alebo tmavosivá (samica), výrazný čierny prúžok cez oko a biele obočie nad ním. Ide o jediný severoamerický brhlík s týmto vzorom — ostatné druhy (bieloprsý, pygmejský, hnedohlavý) nemajú súčasne čierny ocný prúžok aj hrdzavé brucho.

5

Tin-trumpet hlas — vyšší ako bieloprsý — nazálne cinkavé „yenk-yenk“ volanie brhlíka čiernohlavého je vyššie, rýchlejšie a tenšie než volanie brhlíka bieloprsého — v terénnych príručkách opisované ako zvuk klariny alebo „tin trumpet“ (plechová trúbka). Toto je jeden z kľúčových zvukových identifikačných znakov, keď sú oba druhy prítomné na rovnakom mieste.

6

Zásobovanie potravy v kôre — podobne ako sýkorky aj brhlík čiernohlavý vtlačí semeno alebo kúsok hmyzu do trhliny v kôre a neskôr sa k zásobám vracia. Táto schopnosť mu zabezpečuje prístup k energii počas zimných dní, keď čerstvá potrava nie je dostupná.

7

Ihličnaté lesy — preferovaný biotop — kým brhlík bieloprsý dáva prednosť listnatým lesom, brhlík čiernohlavý je druh ihličnatých a zmiešaných lesov s dominanciou smreka, jedľa a borovice. Jeho výskyt je viazaný na lesy s dostatočnou zásobou šišiek. Počas irrupcií ho možno vidieť aj v parkoch, záhradách a suburbiách.

8

Monotypický druh Linnaeusa, 1766 — brhlík čiernohlavý nemá uznané poddruhy (monotypický). Opísal ho Carl Linnaeus v roku 1766. Druhové meno canadensis odkazuje na Kanadu — typickú hniezdiská oblasti druhu. Patrí do rovnakého rodu Sitta ako európsky brhlík obyčajný (S. europaea) a brhlík bieloprsý (S. carolinensis).

9

Príbuzný európskeho brhlíka — brhlík čiernohlavý, bieloprsý a náš európsky brhlík obyčajný (Sitta europaea) patria do rovnakej čeľade Sittidae (brhlíkovité) a rovnakého rodu Sitta. Všetky tri zdieľajú typické brhlíkovité správanie — lezenie po kmenoch, silný zobák a zásobovacie zvyky — no líšia sa sfarbením, biotopom a areálom výskytu.

Taxonomická klasifikácia

species Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sittidae (brhlíkovité)
Rod Sitta Linnaeus, 1758
Druh Sitta canadensis Linnaeus, 1766
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severoamerický druh; v Európe sa bežne nechová ani nepredáva
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net aj Wikipedia EN nerozoznávajú poddruhy (Carl Linnaeus ho opísal v roku 1766). Toto ho odlišuje od brhlíka bieloprsého (Sitta carolinensis), ktorý má 9 uznaných poddruhov.
Avibase_ID 0716A71C439DC09E

? Často kladené otázky

Nie. Brhlík čiernohlavý je výlučne severoamerický druh chránený zákonom (Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade); odchyt a chov divých jedincov sú zakázané. V SR ani v EÚ sa nevyskytuje a nie je etablovaný v avikultúre. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepší kontakt s týmto vtákom je pozorovanie vo voľnej prírode alebo pri záhradných kŕmidlách v Severnej Amerike.

Ide o dva rôzne druhy: brhlík čiernohlavý (S. canadensis) je menší (~11 cm) s výrazným čiernym prúžkom cez oko a bielym obočím a sýto hrdzavo-škoricovými spodkami. Brhlík bieloprsý (S. carolinensis) je väčší (~13–14 cm) s čistou bielou tvárou a hruďou a bez výrazného čierneho ocného prúžka. Okrem toho brhlík čiernohlavý preferuje ihličnaté lesy a je irruptívny migrant, zatiaľ čo bieloprsý obsadáva opadavé lesy a je stálym rezidentom. Hlas brhlíka čiernohlavého je vyšší a cinkavejší (opisovaný ako „tin-trumpet“), kým bieloprsý vydáva hlbšie nazálne „yank-yank“.

Irruptívna migrácia je nepravidelné, ťažko predvídateľné presúvanie vtákov ďaleko za hranice ich bežného areálu — spúšťané nie ročnou dobou, ale nedostatkom potravy. U brhlíka čiernohlavého to nastáva v rokoch, keď ihličnany uroda šišiek slabá — celé kŕdle sa presúvajú ďaleko na juh, niekedy až k Mexickému zálivu alebo do mexickej púšte. Irrupcie nastávajú typicky v dvojročných cykloch, no sú nepravidelné a ich rozsah sa líši od roku k roku. Unikátne je, že migrácia môže začať už v júli — skoro pre akéhokoľvek severoamerického irruptíva.

Toto správanie je unikátne v ríši vtákov: obaja rodičia zbierajú živicu zo živých ihličnanov a natierajú ju okolo vstupu do hniezdnej dutiny počas inkubácie aj výchovy mláďat. Predpokladá sa, že živica funguje ako fyzická a chemická bariéra odrádzajúca predátorov (veveričky, malé savce) a konkurentov (iné druhy vtákov hľadajúce dutiny) od vstupu. Samotní vtáci sa prilepeniu vyhýbajú tým, že liezú do dutiny stredovým otvorom bez kontaktu so smolou (zdroj: Wikipedia EN, Vassar Sensory Ecology Lab).

Strava je sezónna: v lete tvorí základ hmyz (chrobáky, nosáčiky, larvy, húsenice, vosy, pavúky, muchy tipulky) hľadaný v trhlínách kôry; v zime prevažujú semená ihličnanov (smrek, jedľa, borovica) a zásoby uložené v trhlínách kôry. Mláďatá dostávajú výlučne hmyz. Pri záhradných kŕmidlách najradšej prijíma slnečnicové semiačka, lojové keky a arašidové maslo. Zásoby — semená a hmyz vtlačené do trhlín kôry — sú kritické pre prežitie zimy.

Nie je ohrozený — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC). Druh nie je zaradený v CITES. V USA a Kanade je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act z roku 1918, ktorý zakazuje odchyt, predaj a chov bez špeciálnych povolení. V SR a EÚ sa nevyskytuje a slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje. Hlavné hrozby zahŕňajú stratu zrelých ihličnatých lesov (ťažba dreva) a kolízie so sklenenými plochami pri ľudských sídlach.

Samica znáša 2–8 vajec, typicky 5–6 krémovo-bielych s jemnými hrdzavými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, ADW). Inkubuje výlučne samica po dobu 12–13 dní (zdroj: Wikipedia EN, ADW). Samec ju počas celej inkubácie kŕmi. Mláďatá ostávajú v dutine 18–21 dní a po vyletení sú rodičmi dokrmované ešte ~2 týždne. Hniezdna sezóna trvá apríl–jún v závislosti od zemepisnej šírky.

Hľadaj kombináciu: modrosivý chrbát + sýte hrdzavo-škoricové brucho (od hrdla po podchvostie) + výrazný čierny prúžok cez oko + biele obočie nad ním + čierna (samec) alebo tmavosivá (samica) koruna. Doplňuje to charakteristické lezenie po kmeni dolu hlavou. Hlas je nezameniteľné cinkavé „yenk-yenk“ — vyššie a rýchlejšie ako u brhlíka bieloprsého. V Severnej Amerike je typický pre ihličnaté lesy; v irrupčných rokoch ho možno nájsť aj v záhradách a parkoch ďaleko od bežného areálu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Red-breasted nuthatch — dlzka 11 cm/4.5 in, rozpatie 22 cm/8.5 in, hm. 9.9 g, max. dozivanie 7.5 r podla Klimkiewicz et al. 1983, znaska 2–8 vajec typicky 5–6, inkubacia 12–13 dni, IUCN

 Video — Brhlík čiernohlavý

Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis) — spev a hlas v prírode

Brhlík čiernohlavý (Sitta canadensis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-breasted Nuthatch, Česky:   brhlík americký, Nemecky:   Rotbrustkleiber, Španielsky:   Trepador Canadiense, Francúzsky:   Sittelle à poitrine rousse, Taliansky:   Picchio muratore pettofulvo, Holandsky:   Canadese boomklever, Portugalsky:   Trepadeira-azul-do-canadá, Poľsky:   kowalik czarnogłowy, Maďarsky:   kanadai csuszka, Rusky:   Канадский поползень, Japonsky:   ムネアカゴジュウカラ, Latinsky:   Sitta canadensis Linnaeus, 1766