Brehuľa hnedá (Riparia riparia) — dospelý vták sediaci na konári, viditeľný hnedý prsný pásik

Riparia — Hirundinidae (lastovičkovité)

Brehuľa hnedá

Riparia riparia (Linnaeus, 1758) — najmenšia európska lastovičkovitá; koloniálny hniezdič v norách; trans-saharský sťahovec; 4 poddruhy (IOC)

IUCN: LC globálne (klesajúci trend, ~29 mil. jedincov) | SR: NT — TAKMER OHROZENÝ | Bernský dohovor: Príloha II | Spoločenská hodnota: 1 000 €
Dĺžka 12–13 cm
Váha 11–16 g
Dožitie ~2 r. (max. 7–10)
Sezóna v SR apríl – september
Najmenšia európska lastovičkovitá — koloniálna, rýchla a nenápadná. Brehuľa hnedá (Riparia riparia) je drobná lastovička s hnedým chrbtom a charakteristickým hnedým pásom cez hruď na bielom bruchu — diagnostický znak odlišujúci ju od všetkých ostatných SR lastovičkovitých. Meria 12–13 cm, váži 11–16 g a dožíva sa bežne ~2 rokov (max. 7–10 rokov podľa krúžkovacích dát). Je trans-saharský sťahovec — na Slovensku od apríla do septembra. Hniezdi koloniálne v norách vykopaných v strmých brehoch riek, pieskovní a štrkovní. Na SR hniezdiskách je odhadovaných 10 000–20 000 párov, ale populácia klesá kvôli regulácii riek. Je chránený druh so spoločenskou hodnotou 1 000 €.
Dĺžka tela
12–13 cm
0 10 20 30 cm 12 13
0 cm35 cm
Hmotnosť
11–16 g
0 40 80 120 160 200 11–16 g stupnica do 200 g
Dožitie
2–10 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Lastovička domová Belorít domový Dáždovník obecný 2–10 rokov
Lastovička domová: ~4 r. (max. 16) Belorít domový: ~2 r. (max. 7) Dáždovník obecný: ~5 r. (max. 21)

 Taxonómia — Linnaeus 1758, rod Riparia, 4 poddruhy (IOC)

Druh popísal Carl Linnaeus 1758 v 10. vydaní Systema Naturae ako Hirundo riparia, typová lokalita Švédsko. Neskôr preradený do rodu Riparia. Patrí do čeľade Hirundinidae (lastovičkovité), radu Passeriformes (spevavce). Latinský riparia = „brehová" z lat. ripa (breh) — odkaz na hniezdenie v riečnych brehoch.

4 poddruhy (IOC World Bird List):

  • R. r. riparia (nominátny) — Európa, záp. Ázia, Severná Amerika (SR poddruh)
  • R. r. taczanowskii — východná pevninská Ázia
  • R. r. ijimae — Sachalin, Kurilské ostrovy, Japonsko
  • R. r. shelleyi — Egypt

Avibase ID: 94A1C447583CB6D2

Zdroj: IUCN Red List — Riparia riparia, Avibase, Wikipedia SK.

 Identifikácia — hnedý chrbát + hnedý pás cez hruď na bielom bruchu

Celkový charakter: Najmenšia európska lastovičkovitá. Rýchly kmitavý let nad vodou, malá hnedá lastovička s krátko rozdvojeným chvostom.

Diagnostický znak: Jediná naša lastovičkovitá s kombináciou: hnedý chrbát + hnedý hrudný pás na bielom bruchu + bez bielej kostrče.

Dospelý vták (samec aj samica — pohlavný dimorfizmus v teréne nerozlíšiteľný):

  • Hnedý chrbát a krídelná krycia peria
  • Biele brucho a hrdlo s charakteristickým hnedo-sivým pásom cez hruď (diagnostický znak)
  • Tmavé letky, tmavý chvost (krátko rozdvojený)
  • Tmavý zobák, tmavé nohy

Mláďa: Podobné dospelým, hrudný pás menej výrazný, okraj krídlových krycích pier so svetlými lemami (bufovo-hnedé hroty), hrdlo s ryšavkastým nádychom.

Odlíšenie od podobných druhov:

  • Lastovička domová (Hirundo rustica): dlhší vidlicovitý chvost, tmavomodrý lesklý chrbát, ryšavé čelo a hrdlo — brehuľa má kratší chvost, hnedý chrbát, žiadna ryšavosť
  • Belorít domový (Delichon urbicum): biela kostrč, lesklotmavomodrý chrbát bez hrudného pásu — brehuľa je hnedá, bez bielej kostrče
  • Dáždovník obecný (Apus apus): celotmavý, dlhšie kosákovité krídla, rýchlejší let — nemá biele brucho

 Právny status — chránený druh, spoločenská hodnota 1 000 €

Brehuľa hnedá je na Slovensku CHRÁNENÝ DRUH — akékoľvek rušenie, odchyt alebo poškodenie hniezd je protiprávne.

  • IUCN: LC — Least Concern (globálne), ale s klesajúcim trendom (~29 miliónov dospelých jedincov)
  • SR kategória: NT — Takmer ohrozený, kritérium A2a (pokles 20–50 % do roku 1999)
  • CITES: Nezaradená (nie je v prílohe I, II ani III)
  • EÚ Smernica o vtákoch (2009/147/ES): Nie je v Prílohe I, ale kritériový druh v 5 CHVÚ SR
  • Bernský dohovor: Príloha II (chránený druh)
  • SR zákon 543/2002 Z. z. + vyhláška 170/2021 Z. z.: Chránený druh. Spoločenská hodnota: 1 000 €

5 Chránených vtáčích území (CHVÚ) s brehuľou hnedou ako kritériovým druhom: Dunajské luhy, Laborecká vrchovina, Medzibodrožie, Poiplie, Záhorské Pomoravie.

 Biotop — riečne brehy, pieskovne, štrkovne

Prirodzený biotop: Otvorená krajina v blízkosti vody. Vyžaduje strmé, sypné brehy (piesočnaté, hlinité, sprašové) na hniezdenie — prirodzené riečne brehy, štrkovne, pieskové jamy, lomové odkryvy, staviská.

Hniezdne požiadavky: Kolmé alebo strmé brehy vhodné na výkop norí. Historicky predovšetkým riečne brehy, dnes čoraz viac sekundárne biotopy (ťažobné jamy, staveniská). Regulácia a kamenenie brehov je hlavnou príčinou úbytku: prirodzené kolmé steny dnes vzácne.

Kľúčové lokality SR:

  • Dunaj — historicky veľké kolónie na dunajských brehoch
  • Ipeľ (CHVÚ Poiplie) — rekordných ~550 párov po obnove 2020
  • Okres Nitra — pieskovne, kolónia 1 000–2 000 párov (2022)
  • Morava (Záhorie) — CHVÚ Záhorské Pomoravie
  • Laborec, Latorica — CHVÚ Medzibodrožie

Výskyt na SR: Do 700–750 m n. m. Prevažne nížiny a kotliny, najmä pozdĺž dolných tokov riek na južnom Slovensku. Ojedinele aj na severnom Slovensku.

 Potrava — výlučne lietajúci hmyz lovený za letu

Strava: Výlučne létajúci hmyz lovený za letu. Primárne komáre, pakomáre, jepice (Ephemeroptera), mušky, vošky, malé chrobáky.

  • Jeden vták dokáže skonzumovať až ~1 000 hmyzov denne
  • Lov prebieha nízko nad vodou pri rýchlosti až ~50 km/h
  • Viac viazaná na blízkosť vody ako iné lastovičkovité
  • Potravu zbiera výhradne za letu — nikdy na zemi

Ekologický význam: Brehuľa hnedá je efektívny regulátor populácií komárov a pakomárov. Jediná kolónia s 1 000 pármi dokáže denne skonzumovať milióny hmyzov — významný ekosystémový prínos pre okolité lokality.

 Rozmnožovanie — koloniálne, 2 znášky, nory 60–100 cm v brehoch

Koloniálne hniezdenie: Kolónie od niekoľkých párov do niekoľkých tisíc párov. Samce začínajú vykopávať nory ešte pred príletom samíc; norka zohráva kľúčovú úlohu pri párení — samec predvádza noru samici.

Norka:

  • Obidva partneri kopú vo svahu dlhú noru 40–150 cm (typicky 60–100 cm)
  • Oválny vchod ~5 × 4 cm
  • Hniezdna dutina na konci 10–15 cm v priemere vystlaná trávou a perím

Znáška a inkubácia:

  • Pohlavná dospelosť: 1 rok (prvé hniezdenie v roku narodenia)
  • Znáška: 4–5 vajec (výnimočne 6), čisto biele
  • Inkubácia: 12–16 dní (typicky 14–15 dní); obidvaja rodičia sa striedajú
  • Mláďatá v hniezde: 16–22 dní (typicky 19–21 dní); kŕmia obidvaja rodičia
  • Počet znášok: Spravidla 2 za rok (máj + koniec júna/júl)

 Hlas — drsný chrapľavý „prrrrt" a „tschrrp"

Brehuľa hnedá nemá výrazný melódický spev — hlas je jednoduchý, drsný, chrapľavý. Typické zvuky sú krátke „prrrrt" alebo „tschrrp". Kolónie sú kolektívne hlučné, ale individuálny hlas je tichý a nenápadný.

  • Kontaktné volanie: rýchle, suché, mierne nosové „prrrrt" — počuť nad vodou pri lete
  • Alarmový hlas: ostrý „tchi" alebo „chrr" — varovanie pred predátorom
  • Spev samca: tlmené trylkovanie blízko hniezda — málo výrazné

Xeno-canto: 266+ záznamov hlasu brehuľa hnedej | Letový hlas (Jarek Matusiak) | Kontaktné volanie (Fernand Deroussen)

 Ohrozenie a ochrana — regulácia riek je hlavná hrozba

Hlavná hrozba: Regulácia riek a kamenenie brehov — likvidácia prirodzených kolmých brehov je hlavnou príčinou poklesu populácie brehuľ na Slovensku. Regulované brehy Dunaja, Váhu, Nitry a ďalších riek eliminovali historické hniezdne lokality.

Ďalšie hrozby:

  • Strata lužných biotopov — záplavy obnovovajúce brehy sú čoraz vzácnejšie
  • Klimatická zmena — zmena sahelskej zrážkovosti ovplyvňuje prežívanie na zimoviskách
  • Pesticídy — znižujú dostupnosť lietajúceho hmyzu (potravná základňa)
  • Predácia — norky zraniteľné voči lasičkám, kunám

Úspešné ochranné opatrenia v SR:

  • BROZ + Poiplie (2020): Bagrovanie kolmých stien pri Kováčovciach — 70 m nových stien, min. 490 nôr v júni 2020
  • ŠOPSR Strážovské vrchy: Manuálna obnova brehových stien pomocou lanovej techniky (Považská Teplá)

 Rozšírenie — Holarktída, zimuje v sub-saharskej Afrike

Pôvodný areál: Holarktída — Európa, Ázia (po Pacifik), Severná Amerika. Najrozšírenejšia lastovičkovitá na svete.

Migrácia: Dlhodobý sťahovec. Odlet: koniec augusta – prvá polovica septembra. Prílet: druhá polovica apríla. Zimuje v Saheli a strednej/severozápadnej Afrike (európske populácie). Severoamerické populácie zimujú v Južnej Amerike.

SR výskyt: Hniezdič v nížinách a kotlinách, najmä pozdĺž dolných tokov riek na južnom Slovensku. Výskyt do 700–750 m n. m. Odhadovaných 10 000–20 000 hniezdiacich párov.

🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

35% 20% 20% 15% 10% STRAVA zloženie
Komáre a pakomáre (Culicidae, Chironomidae) 35%
Jepice (Ephemeroptera) 20%
Mušky a vošky (Diptera, Aphidoidea) 20%
Malé chrobáky (Coleoptera) 15%
Iný lietajúci hmyz (blanokrídlovce a pod.) 10%

Odporúčané potraviny

  • Výlučne lietajúci hmyz lovený za letu — komáre, pakomáre, jepice (Ephemeroptera), mušky, vošky, malé chrobáky
  • Lov prebieha nízko nad vodou pri rýchlosti až ~50 km/h
  • Jeden vták dokáže skonzumovať až ~1 000 hmyzov denne (Birdfact)
  • Viac viazaná na blízkosť vody ako iné lastovičkovité — loví prevažne nad riekami, jazerami, mokraďami
  • Potravu zbiera výhradne za letu — nikdy na zemi ani na vegetácii
  • Mláďatá kŕmené zhlukmi hmyzu zhromaždenými v hrdelnom vaku rodičov

Zakázané potraviny

  • Nezbiera potravu na zemi — výhradne vzdušný lovec
  • Neloví veľký hmyz (motýle, vážky) — preferuje drobný mäkký hmyz
  • Nevyužíva rastlinnú potravu (semená, plody) — striktne insektivór
Tip od odborníka Brehuľa hnedá je striktný insektivór lovci za letu. Denne skonzumuje stovky až tisíce drobných hmyzov, predovšetkým komárov a pakomárov. Pre prítomnosť brehuľ v krajine je kľúčová dostupnosť lietajúceho hmyzu nad vodou — regulácia riek a pesticídy znižujú potravnú základňu.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Jednoduchý, drsný chrapľavý hlas — krátke „prrrrt" alebo „tschrrp". Kolónie sú hlučné kolektívne, ale individuálny hlas je nevýrazný. Kontaktné volania počuť nad vodou — rýchle, suché, mierne nosové zvuky.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Brehuľa hnedá je výlučne voľne žijúci, chránený druh — nedá sa skrotiť, nedá sa chovať. V kolónii sa znáša s desiatkami až tisíckami susedov pri vchodoch nory, ale voči ľudom je opatrná a pri vyrušení okamžite opúšťa noru. Akýkoľvek pokus o priamy kontakt je porušením zákona 543/2002 Z. z.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Extrémne aktívna — takmer neustály let počas dňa. Loví hmyz v rýchlom kmitavom lete nad vodou. Odpočíva len krátko na konároch, drôtoch alebo pri vchode do nory.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Brehuľa nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár tvorí drsný chrapľavý kontaktný „prrrrt" a „tschrrp", alarmový „tchi/chrr" a tlmené trylkovanie samca pri norách. Druh sa nechová v zajatí, takže schopnosť napodobňovania nikdy nebola testovaná.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Jednoduchý, drsný chrapľavý twitteriací hlas — krátke „prrrrt" alebo „tschrrp" zvuky. Spev málo výrazný, väčšinou iba tlmené trylkovanie blízko hniezda. Alarmarový hlas ostrý „tchi" alebo „chrr". Typické kontaktné volania počuť nad vodou — rýchle, suché, mierne nosové zvuky. Kolónie sú kolektívne hlučné.

Typické zvuky

  • Kontaktné volanie „prrrrt" — krátky drsný zvuk za letu nad vodou
  • Chrapľavé „tschrrp" — komunikácia v kolónii
  • Alarmový hlas „tchi" alebo „chrr" — varovanie pred predátorom
  • Tlmené trylkovanie — spev samca blízko hniezda (nevýrazný)
  • Kolektívny hluk kolónie — desiatky až stovky vtákov súčasne

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Prílet na hniezdiská (druhá polovica apríla) Hniezdne obdobie (máj – august, 2 znášky) Odchov mláďat (máj – august) Pelichanie (júl – september) Odlet do Afriky (august – september) Zimovanie v sub-saharskej Afrike (okt – mar)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorená krajina v blízkosti vody — riečne brehy, štrkovne, pieskovne
Vyžaduje strmé, sypné brehy (piesočnaté, hlinité, sprašové) na hniezdenie. Historicky predovšetkým riečne brehy, dnes čoraz viac sekundárne biotopy (ťažobné jamy, staveniská).
Nadmorská výška
Do 700–750 m n. m. na Slovensku
Prevažne nížiny a kotliny, najmä pozdĺž dolných tokov riek na južnom Slovensku.
Hniezdne nároky
Kolmé/strmé brehy vhodné na výkop norí
Regulácia a kamenenie brehov je hlavnou príčinou úbytku — prirodzené kolmé steny dnes vzácne. Sekundárne biotopy (pieskovne, staveniská) čoraz dôležitejšie.
Migrácia
Dlhodobý sťahovec — zimuje v Saheli a strednej/SZ Afrike
Odlet: koniec augusta – prvá polovica septembra. Prílet: druhá polovica apríla. Migrácia najmä pozdĺž vodných tokov, cez Mediterán a Saharu.
SR populácia
10 000–20 000 hniezdiacich párov (odhad)
Zaznamenaný pokles 20–50 % do roku 1999. Kolónia v okrese Nitra (2022): 1 000–2 000 párov. CHVÚ Poiplie (2020): rekordných ~550 párov po obnove brehov.

Rozmnožovací cyklus

Prílet
Druhá polovica apríla

Samce prichádzajú prvé a začínajú vykopávať nory ešte pred príletom samíc. Norka zohráva kľúčovú úlohu pri párení — samec predvádza noru samici.

Stavba nory
4–7 dní kopania

Obidva partneri kopú vo svahu dlhú noru 40–150 cm (typicky 60–100 cm) s oválnym vchodom ~5 × 4 cm. Hniezdna dutina na konci 10–15 cm v priemere vystlaná trávou a perím.

Znáška
4–5 vajec (výnimočne 6)

Vajcia čisto biele. Koloniálne hniezdenie — kolónie od niekoľkých párov do niekoľkých tisíc párov.

Inkubácia
12–16 dní (typicky 14–15)

Obidvaja rodičia sa striedajú v sedení na vajciach.

Mláďatá v hniezde
16–22 dní (typicky 19–21)

Kŕmia obidvaja rodičia. Mláďatá opúšťajú noru a takmer okamžite začínajú lietať.

Druhá znáška
Koniec júna – júl

Spravidla 2 znášky za rok; menej úspešné páry môžu mať len 1.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Brehuľa hnedá 12–13 cm Lastovička domová 17–19 cm Belorít domový 12–13 cm Dáždovník obecný 16–17 cm
Brehuľa hnedá Lastovička domová Belorít domový Dáždovník obecný
Dĺžka12–13 cm17–19 cm12–13 cm16–17 cm
Váha11–16 g16–25 g15–21 g36–50 g
Dožitie~2 roky (max. 7–10)~4 roky (max. 16)~2 roky (max. 7)~5 rokov (max. 21)
Hlučnosť
Cena (SK)Chránená (1 000 €)Chránená (500 €)Chránená (500 €)Chránená (500 €)
PovahaKolónie v brehochHniezda z blataPod odkvapmiKosákovitý let
Dostupnosť v SRNT (SR)LCLCLC

Choroby a prevencia

Regulácia riek a kamenenie brehov
vysoká

Príznaky: Likvidácia prirodzených kolmých brehov — hlavná hrozba

Regulované brehy Dunaja, Váhu, Nitry a ďalších riek eliminovali historické hniezdne lokality. Prirodzené kolmé steny dnes vzácne.

Strata lužných biotopov
vysoká

Príznaky: Záplavy obnovovajúce brehy sú čoraz vzácnejšie

Dunajské luhy — historicky veľké kolónie na dunajských brehoch. Regulácia Dunaja výrazne obmedzila prírodné procesy.

Klimatická zmena
stredná

Príznaky: Zmena zrážkovosti v sahelských zimoviskách ovplyvňuje prežívanie

Korelačná štúdia maďarskej populácie preukázala súvislosť medzi sahelskými zrážkami a počtami na hniezdiskách.

Pesticídy a úbytok hmyzu
stredná

Príznaky: Znížená dostupnosť lietajúceho hmyzu (potrava)

Insekticídy a intenzívne poľnohospodárstvo znižujú populácie komárov, jepíc a iného hmyzu nad vodou.

Predácia
nízka

Príznaky: Norky zraniteľné voči lasičkám, kunám a iným malým predátorom

Prirodzený faktor — závažnejší v menších kolóniách a ľahko dostupných stenách.

Prevencia Brehuľa hnedá je na Slovensku takmer ohrozený druh (NT) so spoločenskou hodnotou 1 000 €. Hlavnou ochranou je zachovanie a obnova kolmých brehov. Príklady úspešnej ochrany: BROZ + ochranári Poiplia bagrovanie kolmých stien pri Kováčovciach (2020) — 70 m nových stien, min. 490 nôr. ŠOPSR Strážovské vrchy: manuálna obnova brehových stien pomocou lanovej techniky (Považská Teplá). Ak nájdete kolóniu, nerušte vtáky — hniezdna kolónia je zákonom chránená.

Zaujímavosti

1

Brehuľa hnedá je najmenšia európska lastovičkovitá (Hirundinidae) — meria len 12–13 cm a váži 11–16 g. Je aj jedinou v SR, ktorá hniezdi v norách vykopaných v brehoch.

2

Kolónie môžu mať od niekoľkých párov až do niekoľkých tisíc párov. Kolónia v okrese Nitra (2022) mala odhadom 1 000–2 000 párov — jedna z najväčších v SR.

3

Noru kopú obidvaja partneri zobákmi a nohami. Typická dĺžka nory je 60–100 cm (max. 150 cm) s oválnym vchodom ~5 × 4 cm. Hniezdna dutina na konci je vystlaná trávou a perím.

4

Pred migráciou sa brehuľa tučí — hmotnosť stúpa z bežných 11–16 g na až 19,5 g — nárast o takmer 30 % telesnej hmotnosti ako palivo na cestu cez Saharu.

5

V roku 2020 ochranári pri Kováčovciach (CHVÚ Poiplie) aktívne obnovili 70 m brehových stien bagrom — výsledok: minimálne 490 hniezdnych nôr v júni 2020, rekordný počet v oblasti.

6

Spoločenská hodnota brehuľa hnedej podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. je 1 000 € — poškodenie jedinca alebo hniezda je protiprávne konanie.

7

Brehuľa letí na zimovisko do sub-saharskej Afriky (Sahel) — cesta dlhá ~5 000 km cez Mediterán a Saharu. Väčšina populácie opúšťa SR koncom augusta.

8

Druh má holarktické rozšírenie — okrem Európy a Ázie hniezdi aj v Severnej Amerike (kde sa volá „Bank Swallow"). Severoamerické populácie zimujú v Južnej Amerike.

Taxonomická klasifikácia

species Brehuľa hnedá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes
Čeľaď Hirundinidae
Rod Riparia
Druh R. riparia (Linnaeus, 1758)
Poddruhy 4 (riparia, taczanowskii, ijimae, shelleyi)

? Často kladené otázky

Brehuľa hnedá má hnedý chrbát a charakteristický hnedý pás cez hruď na bielom bruchu, krátko rozdvojený chvost. Lastovička domová (Hirundo rustica) má tmavomodrý lesklý chrbát, ryšavé čelo a hrdlo a dlhý vidlicovitý chvost. Brehuľa je menšia (12–13 cm vs. 17–19 cm).

Áno. Na Slovensku je zaradená ako NT (Takmer ohrozený) druh podľa kritéria A2a — zaznamenaný pokles 20–50 % populácie do roku 1999. Globálne je podľa IUCN v kategórii LC (Najmenej ohrozený), ale s klesajúcim trendom (~29 miliónov dospelých jedincov celosvetovo). Je chránená zákonom 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 1 000 €.

V kolmých piesočnatých, hlinitých alebo sprašových brehoch — riečne brehy, štrkovne, pieskovne, lomové odkryvy. Hlavné lokality: Dunajské luhy, Ipeľ (CHVÚ Poiplie), Nitra (pieskovne), Morava (Záhorie), Laborec a Latorica (Medzibodrožie). Je kritériovým druhom v 5 CHVÚ na Slovensku.

Od druhej polovice apríla do konca augusta/začiatku septembra. Brehuľa je dlhodobý sťahovec — zimu trávi v sub-saharskej Afrike (Sahel). Najlepšie pozorovanie: nad riekami a jazerami v máji–júli, keď aktívne kŕmi mláďatá.

Nerušte vtáky. Hniezdna kolónia je zákonom chránená (zákon 543/2002 Z. z.). Nevstupoujte do blízkosti stien, nepoužívajte dron, nepúšťajte psov. Ak vidíte ohrozenie kolónie (stavebná činnosť, ťažba), kontaktujte Štátnu ochranu prírody SR (ŠOPSR) alebo miestne regionálne centrum ochrany prírody.

Hlavná príčina je regulácia riek a kamenenie brehov — likvidácia prirodzených kolmých brehov, kde brehuľa hniezdi. Ďalšie faktory: strata lužných biotopov, pesticídy (znižujú dostupnosť hmyzu), klimatická zmena (zmena zrážok v sahelských zimoviskách).

Odhadovaných 10 000–20 000 hniezdiacich párov. Populácia zaznamenala pokles 20–50 % do roku 1999. Najväčšie známe kolónie: okres Nitra (1 000–2 000 párov, 2022), CHVÚ Poiplie (~550 párov po obnove, 2020).

 Areál výskytu — Holarktída / zimoviská v Afrike

Hniezdny areál: Európa a Ázia (po Pacifik), Severná Amerika. Zimoviská: Sub-saharská Afrika (Sahel). SR: 10 000–20 000 párov, kritériový druh v 5 CHVÚ.

 Hlas a hniezdenie — ukážky

Brehuľa hnedá — hlas a kolónia

Sand Martin — hlas a hniezdna kolónia

 Cudzie názvy

Slovensky:   Brehuľa hnedá, Česky:   Břehule říční, Anglicky:   Sand Martin (UK) / Bank Swallow (Severná Amerika), Nemecky:   Uferschwalbe, Francúzsky:   Hirondelle de rivage, Španielsky:   Avión Zapador, Taliansky:   Topino, Holandsky:   Oeverzwaluw, Portugalsky:   Andorinha-das-barreiras, Poľsky:   Brzegówka, Maďarsky:   Partifecske, Rusky:   Береговушка, Japonsky:   ショウドウツバメ (Shōdō-tsubame)