Bobuliar zelenochrbtý (Dicaeum chrysorrheum)

Dicaeidae (bobuliarovité)

Bobuliar zelenochrbtý

Dicaeum chrysorrheum — drobný bobuliar tropických lesov s oranžovožltým zádom a prúžkovaným spodkom — pohlavie samca a samice sú si takmer identické

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, assessment ID T22717484A264304547, 2024). Druh má rozsiahly areál a relatívne bežnú populáciu v celej juhovýchodnej Ázii. Populačný trend je mierne klesajúci (za posledných 10 rokov bol zaznamenaný cca 15 % pokles pokryvu lesov v areáli druhu), no nie dosahuje prah pre vyššiu kategóriu ohrozenia. Hlavnou hrozbou je strata a fragmentácia vlhkých tropických lesov. Druh nie je v CITES.
Dĺžka10 cm (9 g)
PôvodInd, JV Ázia, Sundské ostrovy (Sumatra, Borneo, Java)
BiotopVlhké tropické lesy, okraje lesa, záhrady
StravaPlody imela a figovníkov, nektár, hmyz
Dožitiemax. 6 r (zaznamenaný záznam)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

60% 25% 15% STRAVA zloženie
Malé plody — imelo (Loranthus/Dendrophthoe/Scurrula), figovníky, Bridelia, Muntingia, Melastoma; hlavná zložka celoročne 60%
Nektár kvetov — navštevuje kvety imelovitých rastlín, napr. Scurrula ferruginea; dôležitý sezónny doplnok 25%
Drobný hmyz a pavúky — príležitostne loví chrobáky; dôležitý zdroj bielkovín 15%

Odporúčané potraviny

  • Drobné mäkké plody — imelo (Loranthus, Dendrophthoe, Scurrula), figy, lesné drobné plody ako základ prirodzenej stravy
  • Nektár kvetov — dôležitý sezónny zdroj cukrov a energie; navštevuje hlavne imelovité rastliny
  • Drobný hmyz a larvy — chrobáky, mušky a pavúky; zdroj bielkovín, nevyhnutné pri kŕmení mláďat
  • V avikultúre (ak chovaný): zrelo-mäkké ovocie, nektárová pasta/roztok, drobný živý hmyz (Drosophila), maltózové cukry
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín)
  • Čokoláda, kakao — jedovaté pre vtáky
  • Slané, tučné, korenené ľudské jedlá
  • Plesnivé ovocie a krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Veľké tvrdé semená ako základ stravy — nevhodné pre tento plodožravec-nektárovkový typ
Tip od odborníka Bobuliar zelenochrbtý je v prírode predovšetkým plodožravec a nektárovkový druh s príležitostným lovom hmyzu. Základ jeho jedálnička tvoria drobné šťavnaté plody imelovitých rastlín (Loranthus, Dendrophthoe, Scurrula), figovníkov a ďalších tropických drevín — plody väčšinou prehĺta celé alebo stláča pre šťavu. Nektár kvetov je dôležitým sezónnym doplnkom energie, hmyz a pavúky slúžia ako zdroj bielkovín. V avikultúre sa tento druh bežne nechová; pre zariadenia, ktoré ho majú, odporúčania opisujú nektárovú pastu, mäkké ovocie a živý hmyz ako základ.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bobuliar zelenochrbtý patrí medzi tichšie a diskrétne druhy. Jeho hlas tvorí krátke ostré „chip“ volanie a jednoduchá krátka pesnička. Hlasnejší je v období toku, keď samec obhajuje teritórium. Nespieva zložité melódie.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bobuliar zelenochrbtý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý, voľne žijúci druh vlhkých tropických lesov, ktorý kontakt s človekom nevyhľadáva. Chov a ochočovanie nie sú bežné ani odporúčané.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý malý lesný plodožravec — bobuliar zelenochrbtý sa neprestajne pohybuje po korunách a okrajoch lesa pri zbere plodov a nektáru. Je čulejší a pohyblivejší než väčšina semenožravých spevavcov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bobuliar zelenochrbtý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho repertoár sa obmedzuje na krátke kontaktné hlásky a jednoduché volánia. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Bobuliar zelenochrbtý vydáva krátke ostré kontaktné hlásky — typické „chip“ alebo „tsit“ — bežné pre bobuliary. Hlas je prenikavý, ale krátky a nekomplikovaný. Počas toku samec spieva jednoduchú krátku pesničku z vysokého bidla na okraji lesa. Druh nie je nijako vynikajúcim spevákom, jeho hlas slúži predovšetkým na kontakt a varovanie. Hlas je podobný príbuzným druhom rodu Dicaeum — spoľahlivejšia identifikácia je podľa oranžovožltého zádu a prúžkovaného spodku.

Dokáže hovoriť? Bobuliar zelenochrbtý nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho repertoár krátkych hlások a jednoduchého spevu je vrodený.

Typické zvuky

  • Krátke ostré „chip“ alebo „tsit“ — najčastejšia kontaktná a poplašná hláska, preniká hustým listím
  • Jednoduchá krátka pesnička samca — prednášaná z vysokého bidla pri obhajobe teritória počas hniezdnej sezóny
  • Tiché kontaktné hlásky v páre pri spoločnom hľadaní potravy na plodných stromoch a imelovitých rastlinách
  • Zvukový repertoár obmedzený a nenápadný — typický pre drobné tropické bobuliary; druh upúta skôr pohyblivosťou a sfarbením než hlasom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — orientačne február až jún v tropickom areáli, líši sa podľa lokality a zrážkového vzorca
Tok — samec sa ozýva krátkymi ostrými hláskami a krátkou pesničkou pri obhajobe hniezdneho teritória
Odchov mláďat — rodičia kŕmia mláďatá drobným hmyzom a nektárom, plody dopĺňajú neskôr
Celoročne usadlý stály druh — nesťahovavý, zostáva vo svojom areáli po celý rok

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Bobuliar zelenochrbtý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Je to voľne žijúci druh tropických lesov juhovýchodnej Ázie, ktorý v zajatí vyžaduje špecializovanú starostlivosť: nektárovo-plodový typ stravy a teplé tropické prostredie. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh si v zajatí vyžaduje priestrannú tropickú voliéru s teplom (minimálne 20–25 °C celoročne), bohatou vegetáciou a voľným priestorom na pohyb. Nie je vhodný do štandardnej klietky.
Deti v domácnosti Bobuliar zelenochrbtý nie je typický domáci maznáčik pre rodiny s deťmi. Je to divoký tropický druh; kontakt s ním je stresujúci. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu — učí o tropickej biodiverzite a vzťahu vtákov a imela.
Hlučnosť Druh je tichý a nenápadný — krátke „chip“ volánia neprenikajú rušivo cez steny. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, posudzovanie vhodnosti do bytu je skôr teoretické.
Verdikt odborníka Bobuliar zelenochrbtý (Dicaeum chrysorrheum) je drobný tropický bobuliar (10 cm, 9 g) z čeľade bobuliarovité (Dicaeidae) s areálom od himalájskych úpätí Indie cez celú juhovýchodnú Áziu po Sundské ostrovy (Sumatra, Borneo, Java, Bali). Jeho určovacím znakom je žlto-olivovozelený vrch tela, biely spodok s nápadnými tmavými prúžkami na hrudi a bruchu a predovšetkým oranžovožltý podchvostník — práve ten dal druhu meno. Oko je sýto červenooranžové (diagnostické; u juvenilov hnedé). Pohlavie samca a samice sú si takmer identické — druh nie je výrazne pohlavne dimorfný, čo ho odlišuje od väčšiny bobuliarov. Živí sa predovšetkým drobnými plodmi imelovitých rastlín, figovníkov a tropických drevín, dopĺňa nektárom a hmyzom. Je to stály nesťahovavý druh vlhkých tropických lesov. V avikultúre sa bežne nechová. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC).

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh)
Vlhké tropické lesy, okraje lesa, mangrovy, ovocné sady, záhrady s kvitnúcimi rastlinami v tropickom páse
Bobuliar zelenochrbtý žije v korunách vlhkých tropických nížinných a horských lesov a ich okrajoch. V Singapure je veľmi vzácny, v Thajsku a Malajzii bežnejší. Nadmorská výška: od nížin po cca 1 500 m n. m.
Spoločenské správanie
Žije prevažne jednotlivo alebo v pároch; pri plodných stromoch sa stretáva s inými druhmi
Mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje jednotlivo alebo v pároch; pri bohato plodiacom strome ho možno pozorovať v mixovaných hejnách s inými bobuliarmi a nektárovkami.
Teplota a podnebie
Tropické, celoročne teplé a vlhké — minimálne 20 °C, optimálne 25–32 °C
Tropický druh prispôsobený na celoročne teplé a vlhké podmienky juhovýchodnej Ázie. V zajatí vyžaduje tropickú teplotu bez vychladnutia.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Visiace vreckovité hniezdo zo rastlinného materiálu; znáška 2–3 vajcia; inkubácia cca 10–13 dní — presné údaje pre tento druh neoverené
Bobuliary (Dicaeidae) stavajú typicky visiace vreckovité hniezdo s bočným vchodom z rastlinných vlákien, pavučín a rastlinného chmýru. Pre druh D. chrysorrheum nie sú presné hniezdne údaje (počet vajec, farba, inkubácia) spoľahlivo zdokumentované — orientačne sa predpokladajú 2–3 vajcia a inkubácia okolo 10–13 dní (analógiou s príbuznými druhmi rodu; presné údaje neoverené).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkich kalužiach a rose na listoch; v starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Malí bobuliary sa kúpajú v plytkich vodných zdrojoch. V dočasnej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché čisté prostredie.
Svetlo a denný rytmus
Denný vták s tropickým fotoperiódickým rytmom — aktívny od svitu do súmraku, bez sezónnej migrácie
Stály nesťahovavý druh s vyrovnaným tropickým fotocyklom (12 h svetla / 12 h tmy). V zajatí je prirodzený denný rytmus dôležitý pre kondíciu a reprodukciu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Variabilne podľa lokality — orientačne január až apríl pred nástupom dažďov

Samec spieva jednoduchú krátku pesničku a ozýva sa ostrými „chip“ hláskami pri obhajobe hniezdneho teritória. Páry sú zrejme monogamné (analógiou s príbuznými druhmi). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Orientačne 2–3 vajcia; hniezdna sezóna variabilná podľa lokality (presné údaje neoverené)

Bobuliary stavajú visiace vreckovité hniezdo s bočným vchodom z rastlinných vlákien, pavučín a chmýru, umiestnené v korunách kríkov a stromov. Pre druh D. chrysorrheum nie sú spoľahlivo zdokumentované presné údaje — analógiou s príbuznými druhmi rodu Dicaeum sa predpokladajú 2–3 vajcia a inkubácia okolo 10–13 dní; kŕmenie mláďat oboma rodičmi. Ide o orientačné, nie druh-špecifické údaje.

Inkubácia
Orientačne 10–13 dní (presné údaje pre tento druh neoverené — analógia s Dicaeum)

Presná dĺžka inkubácie pre bobuliar zelenochrbtý nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. U príbuzných druhov rodu Dicaeum trvá inkubácia okolo 10–13 dní. Uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia hmyzom a plodmi

Mláďatá sa liahnu závislé — kŕmia ich obaja rodičia. V ranom štádiu prevláda hmyz ako zdroj bielkovín, neskôr sa pridávajú drobné plody. Juvenily sú hnedasté s bledožltým podchvostníkom a hnedým okom.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily majú bledožltý podchvostník a hnedé oko

Presný vek vyletenia mláďat nie je pre tento druh spoľahlivo zdokumentovaný. U drobných bobuliarov mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo po 14–17 dňoch. Juvenily sa odlišujú bledožltým (nie oranžovým) podchvostníkom, hnedým (nie červeným) okom a tlmenejším prúžkovaním. Dospelé sfarbenie a červené oko nadobúdajú postupne.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre bobuliar zelenochrbtý nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s porovnateľnými drobnými Dicaeum sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je 6 rokov (zdroj: oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v avikultúre bežne nechová. Ochočovanie nie je reálnym cieľom ani pri dlhšom chove.

Bobuliar zelenochrbtý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje štandardnými postupmi avikultúry. Je to pohyblivý lesný plodožravec prispôsobený na pohyb v korunách tropických drevín. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik.

1

Druh sa bežne nechová — namiesto ochočovania je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — hľadá imelo v korunách stromov

3

Záujem o druh najlepšie ukojíš štúdiom atlasov a databáz (Avibase, eBird, iNaturalist)

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa bežne nechová — cena v SR/ČR neexistuje

Bobuliar zelenochrbtý sa v európskej avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci druh tropických lesov. Štandardná trhová cena preň v SR/ČR neexistuje. Druh nie je v CITES.

Druh sa bežne nepredáva v európskej avikultúre
Odborná literatúra a databázy (Avibase, eBird, iNaturalist) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Zoologické záhrady s tropickými vtákmi môžu ponúknuť príležitosť pozorovať druh naživo
Na čo si dať pozor Bobuliar zelenochrbtý nie je vták bežne dostupný na predaj v Európe. Ak ťa zaujíma, najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode počas návštevy juhovýchodnej Ázie alebo prostredníctvom atlasov a databáz.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobuliar zelenochrbtý 10 cm Bobuliar šarlátový 8–9 cm Bobuliar pestrý 9 cm Bobuliar tučnozobý 10 cm Nektárovka zelenochrbtá 10–11 cm
Bobuliar zelenochrbtý Bobuliar šarlátový (Dicaeum cruentatum) Bobuliar pestrý (Dicaeum trigonostigma) Bobuliar tučnozobý (Dicaeum agile) Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis)
Dĺžka10 cm8–9 cm9 cm10 cm10–11 cm
Váha9 g6–7 g7–8 g9–10 g6–8 g
Dožitiemax. 6 r (zdroj: oiseaux.net)niekoľko r vo voľnej prírodeniekoľko r vo voľnej prírodeniekoľko r vo voľnej prírodeniekoľko r vo voľnej prírode
Hlučnosťvoľne žijúci druh tropických lesov — v avikultúre sa bežne nechovávoliérový druh pre skúsenýchvoliérový druh pre skúsenýchvoľne žijúci druhvoliérový druh pre skúsených
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaŽlto-olivovozelený vrch, biely spodok s nápadnými čiernymi prúžkami, oranžovožltý podchvostník (žltý záď), červené oko; pohlavie podobné (nízky dimorfizmus)Samec: nápadne šarlátovo-červený vrch a hrdlo, čierny vrch hlavy, biele brucho; samica: olivovozelená — VÝRAZNÝ dimorfizmus (opak bobuliar zelenochrbtý, kde sú pohlavia podobné)Samec: modrošedý vrch, oranžový trupec/záď, oranžové brucho; samica: olivovozelená s oranžovým trupcom — žiadne prúžky na spodkuTučný tmavý zobák, sivohnedý vrch, belavý spodok so slabými difúznymi prúžkami, bledý podchvostník — odlišuje tučnejší zobák, slabšie prúžky a BLEDÝ (nie oranžovožltý) záďSamec: žltoolivový vrch, fialovo-čierne hrdlo (metalické), žlté brucho; samica: olivovozelená so žltým spodkom — nektárovka s dlhším zakrúteným zobákom (iná čeľaď Nectariniidae)
AreálInd, JV Ázia, Sundské ostrovy (Sumatra, Borneo, Java, Bali) — stály nesťahovavý druh vlhkých tropických lesov; 2 poddruhyInd, JV Ázia, Čína, Sundsko — bežnejší vo voliérovej avikultúre ako zelenochrbtýJV Ázia, Filipíny, Sundsko — výrazne dimorfný, v avikultúre pre pestré sfarbenie samcaInd, JV Ázia, Sundsko — fylogeneticky sesterský druh zelenochrbtého; žijú sympatrickyJV Ázia, Filipíny, Austrália — rovnaký biotop ako bobuliary, ale iná čeľaď a iný typ zobáka

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého prostredia alebo plesnivého krmiva. Prevencia: suché hygienické prostredie, čerstvé krmivo. Liečba patrí aviárnemu veterinárovi.

Trichomoniáza a črevné parazity
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nastŕpané perie, slabosť

Prvokovci a parazity v truse bežné u divých a dočasne chovaných tropických vtákov. Hygienická kontrola a koprologické vyšetrenie sú základom prevencie.

Stres z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento plachý divoký druh. Minimalizácia manipulácie, ticho a tma sú kľúčové pri akejkoľvek dočasnej starostlivosti.

Podvýživa pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, chudnutie, zhoršená kondícia peria

Plodožravec-nektárovkový typ vyžaduje špecifickú mäkkú stravu s cukrami a bielkovinami. Jednostranná semenožravá strava je pre tento druh nevhodná a vedie k podvýžive.

Prevencia Bobuliar zelenochrbtý sa v zajatí prakticky nechová. Zásady platia predovšetkým pre dočasnú starostlivosť o zranené jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, minimum manipulácie. (2) Správna strava — mäkké ovocie, nektárová pasta, drobný živý hmyz; nie semená. (3) Teplé prostredie — tropický druh vyžaduje min. 22–25 °C. (4) Hygiena — suchá čistá podestielka. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Zaujímavosti

1

Oranžovožltý záď ako diagnostický znak — najspoľahlivejším poznávacím znakom druhu je sýto oranžovožltý podchvostník (vent), viditeľný pri každom pohybe vtáka. Práve tento znak dal druhu meno Yellow-vented Flowerpecker a zodpovedá slovenskému prívlastku.

2

Tučné čierne prúžky na bielom spodku — na rozdiel od mnohých iných bobuliarov má D. chrysorrheum výrazne prúžkovaný spodok tela: biela hruď a brucho sú pokryté nápadnými tmavými pozdĺžnymi prúžkami. Tento znak spoľahlivo odlišuje druh od bobuliarov s čistým alebo slabo prúžkovaným spodkom.

3

Takmer žiadny pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých iných spevavcov sa samec a samica vizuálne len málo líšia. Obe pohlavia majú rovnaký žlto-olivovozelený vrch, prúžkovaný biely spodok a oranžovožltý podchvostník. Toto je diagnosticky dôležité pri terénnom určovaní pohlavia.

4

Anatomicky zvláštny druh — D. chrysorrheum patrí do skupiny zvláštnych bobuliarov, pretože jeho vonkajšie letky (primárky) sú predĺžené, zatiaľ čo u väčšiny ostatných druhov rodu Dicaeum sú zakrnené. Táto vlastnosť ho spája s D. melanoxanthum, D. agile a D. everetti.

5

Špecialista na imelo — bobuliar zelenochrbtý je kľúčovým rozširovateľom semien imelovitých rastlín (Loranthus, Dendrophthoe, Scurrula). Plody imela prehĺta celé; semená prechádzajú črevom a vylúčia sa viskózne prilepené na vetvy stromov — presne tak sa imelo šíri. Druh je teda dôležitou súčasťou tropického ekosystému.

6

Habitat forest edge — druh sa vyskytuje na okrajoch lesov, v záhradách a sadoch s kvitnúcimi a plodiacimi stromami; nevyhýba sa prostrediu blízkemu ľuďom, ak je dostatok drevín s imelovitými rastlinami a figovníkmi. V Singapure je vzácny, v Thajsku a Malajzii bežný v záhradách.

7

Dva poddruhy — druh má dve geografické formy: D. c. chrysorrheum (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Java, Bali) a D. c. chrysochloris (východné Himaláje, juhozápadná Čína, Myanmar, severná Indočína). Líšia sa intenzitou olivovozelenej farby na chrbte.

8

Sesterský druh s bobuliarom tučnozobým — fylogeneticky je D. chrysorrheum sesterský druh s bobuliarom tučnozobým (Dicaeum agile, Thick-billed Flowerpecker). Oba druhy patria medzi tzv. odd Dicaeum skupinu a zdieľajú predĺžené vonkajšie letky. Od D. agile ho odlišujú výraznejšie prúžky na spodku, oranžovožltý (nie bledý) podchvostník a menší, nie tučný zobák.

Taxonomická klasifikácia

species Bobuliar zelenochrbtý (Dicaeum chrysorrheum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Dicaeidae (bobuliarovité)
Rod Dicaeum Temminck, 1826
Druh Dicaeum chrysorrheum Temminck, 1829
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — juhovýchodoázijský druh vlhkých tropických lesov; v avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy 2 poddruhy: D. c. chrysorrheum (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Java, Bali) a D. c. chrysochloris (východné Himaláje — Sikkim po juhozápadnú Čínu, Myanmar, severná Indočína). Líšia sa intenzitou olivovozelenej na chrbte. Zdroj: oiseaux.net, singaporebirds.com.
Avibase_ID 4AFCA9BB061D4C27

? Často kladené otázky

Kľúčové sú tri znaky: (1) oranžovožltý podchvostník — viditeľný pri každom pohybe; (2) biely spodok s výraznými čiernymi prúžkami na hrudi a bruchu — tučnejšie ako u väčšiny príbuzných; (3) žlto-olivovozelený vrch s červeným okom. Pohlavie samca a samice sú si takmer identické. Juvenily majú bledožltý podchvostník a hnedé oko. Od bobuliar tučnozobý (D. agile) ho odlišuje výraznejšie prúžkovanie a oranžovožltý (nie bledý) záď; od bobuliar prostý (D. concolor) ho odlišujú prúžky na spodku.

Predovšetkým drobnými plodmi imelovitých rastlín (Loranthus, Dendrophthoe, Scurrula), figovníkov a ďalších tropických drevín — plody väčšinou prehĺta celé alebo stláča pre šťavu. Dôležitým doplnkom je nektár kvetov, príležitostne loví aj drobný hmyz. Druh je kľúčovým rozširovateľom semien imela v tropickom lese.

Areál zahŕňa severovýchodnú Indiu (Assam, Arunáchalskú Pradesh), Nepál, Bhután, Bangladéš, celú juhovýchodnú Áziu (Myanmar, Thajsko, Laos, Kambodža, Vietnam, Malajzia, Singapur, Brunei) a Sundské ostrovy (Sumatra, Borneo, Java, Bali). Je to stály, nesťahovavý druh. V Singapure je veľmi vzácny.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Populačný trend je mierne klesajúci v dôsledku odlesňovania, no nie dosť rýchlo na vyššiu kategóriu. Druh nie je zaradený v CITES. Hlavnou hrozbou je strata a fragmentácia vlhkých tropických lesov.

V praxi nie pre bežných chovateľov. Je to voľne žijúci druh tropických lesov vyžadujúci tropickú teplotu, veľkú voliéru a špeciálnu plodovo-nektárovú stravu. V európskej avikultúre sa bežne nechová. Stránka má atlasový charakter.

Bobuliar zelenochrbtý nemá výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica vyzerajú takmer rovnako (žlto-olivovozelený vrch, prúžkovaný biely spodok, oranžovožltý záď, červené oko). Juvenily (mláďatá) sú bledejšie, majú bledožltý (nie sýto oranžový) podchvostník a hnedé (nie červené) oko.

Bežným prejavom je krátke ostré „chip“ alebo „tsit“ — kontaktná a poplašná hláska typická pre bobuliary. Samec spieva jednoduchú krátku pesničku počas toku. Spoľahlivejšia identifikácia je podľa plumáže (oranžovožltý záď a prúžkovaný spodok) než podľa hlasu.

ZDROJ: Avibase (Dicaeum chrysorrheum, Avibase ID 4AFCA9BB061D4C27, SK bobuliar zelenochrbty, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4AFCA9BB061D4C27&lang=SK), Wikipedia EN (Yellow-vented flowerpec

 Video — Bobuliar zelenochrbtý

Bobuliar zelenochrbtý (Dicaeum chrysorrheum) — spev a hlas v prírode

Bobuliar zelenochrbtý (Dicaeum chrysorrheum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-vented Flowerpecker, Česky:   květozob prostý, Nemecky:   Gelbsteiß-Mistelfresser, Španielsky:   Picaflores Pechiestriado, Francúzsky:   Dicée cul-d'or, Taliansky:   Beccafiore culgiallo, Holandsky:   Gevlekte Honingvogel, Portugalsky:   pica-flor-de-peito-estriado, Poľsky:   kwiatówka zielonogrzbieta, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Желтогузый цветоед, Japonsky:   ムナフハナドリ, Latinsky:   Dicaeum chrysorrheum Temminck, 1829