Bobuliar šarlátový (Dicaeum cruentatum)

Dicaeidae (bobuliarovité)

Bobuliar šarlátový

Dicaeum cruentatum — drobný tropický plodožravec (8,5–9 cm) zo záhrad a lesných okrajov JV Ázie — samec s kontrastným šarlátovým pruhom na chrbte a modročiernymi bokmi, kľúčový partner imela v tropickom ekosystéme

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie IUCN / BirdLife International (2021). Druh má rozsiahly areál naprieč JV Áziou a stabilnú populáciu; v Singapure a ďalších krajinách JV Ázie patrí k najčastejším záhradným vtákom. Populačný trend je hodnotený ako stabilný — nie sú doložené výrazné úbytky. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Druh nie je pôvodným druhom SR; zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.
Dĺžka8,5–9 cm
Hmotnosť5–8 g (zdroj: Ornithological Science 5–6 g; Wikipedia EN 7–8 g)
PôvodJV Ázia: Nepál, India, juh Číny, Indočína, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo
StravaPlody imela, tropické bobule, nektár, príležitostne hmyz
Dožitiedo cca 5 r (orientačne, oiseaux.net)
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilná populácia)

Výživa

  • Bobule imela a iných poloparazitických rastlín (Loranthaceae, Viscaceae) — hlavná zložka; lepkavé semená druh roznáša a prispieva k rozšíreniu imela
  • Drobné ovocie a bobule — figy (Ficus fistulosa, F. grossularoides), Muntingia calabura, Melastoma malabathricum a iné plody záhrad a lesných okrajov
  • Nektár kvetov — pravidelný, no sekundárny zdroj energie; druh navštevuje kvety v záhradách a na okrajoch lesa
  • Zelené semená a mäkké rastlinné časti — príležitostná zložka, vrátane semien imela počas hniezdneho obdobia
  • Hmyz a pavúky — doplnková zložka, najmä pri odchove mláďat; zabezpečuje bielkoviny a minerály
Tip od odborníka Bobuliar šarlátový je špecializovaný plodožravec silne naviazaný na imelo — jeho krátky, zakrivenodol-zahnutý zobák je prispôsobený na zbieranie lepkavých bobúľ imela (Loranthaceae) a iných drobných plodov, nie na lúskanie tvrdých semien. Imelo hrá v jeho ekológii dvojitú rolu: druh konzumuje bobule a zároveň prenáša semená na konáre stromov, kde nové imelo klíči — je teda kľúčovým ekologickým partnerom imela v celom areáli. Dopĺňa nektár a príležitostne hmyz (dôležitý pri odchove mláďat). V zajatí sa tento druh prakticky nechová; teoreticky by potreboval trvalý prístup k čerstvým tropickým plodám a nektáru — nie zrninovú zmes.

Hlasový prejav

Bobuliar šarlátový má jemný, vysoký, ale prenikavý hlas. Najčastejšími prejavmi sú ostré „tsee“ alebo „tsk“ kontaktné hlásky vydávané v pohybe i pri sedení; pri vzrušení alebo alarme sa ozýva rýchlymi „pip“ volaniami. Pieseň samca je jednoduchá, ostrá a opakujúca sa séria vysokých tónov, prednášaná z exponovaného bidla. Hlas je charakteristický a v záhradách JV Ázie ľahko rozoznateľný, hoci nie je hlasný. Nenapodobňuje reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Ostré „tsee“ — krátka, vysoká kontaktná hláska vydávaná v pohybe pri prelietaní medzi stromami; najcharakteristickejší zvuk druhu (zdroj: xeno-canto, Singapore Birds)
  • Rýchle „pip“ alebo „tsk“ hlásky — alarm a vzrušenie pri pristátí alebo vyplašení; krátke, ostré a opakujúce sa (zdroj: xeno-canto XC943448)
  • Jednoduchá ostrá pieseň samca — opakovane sa striedajúce vysoké tóny z exponovaného bidla počas toku; kratšia a menej melodická než u príbuzných sunbirdov
  • Tichý dlhší kontaktný spev — nenápadné hlásky medzi pármi v hniezdnom území; oveľa tichšie než alarmové volania

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (február–jún, vrchol február–apríl podľa pozorovania v JV Ázii; zdroj: PMC/biparental care, Wikipedia EN)
Tok — samec spieva z vysokých exponovaných bidiel; aktívny celoročne v tropickom podnebí
Odchov mláďat — biparentálna starostlivosť, obaja rodičia kŕmia (krmivé mláďatá); kľúčové sú plody imela
Stály, nemigrujúci druh v celom areáli — celoročne prítomný v záhradách a lesných okrajoch tropickej a subtropickej Ázie
Mimo hlavnej hniezdnej sezóny — naďalej aktívny (celoročné tropické podmienky), potuluje sa za plodmi imela a inými dostupnými plodmi

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — patrí do voľnej prírody; teoretický štandard by bola priestranná tropická voliéra s čerstvými plodmi a kvitnúcimi rastlinami
Bobuliar šarlátový je voľne žijúci, neudomácnený tropický druh. Prirodzene obsadzuje okraje lesov, záhrady, parky a sekundárny porast od nížin do cca 1 000 m n. m. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, teplé prostredie s čerstvým ovocím a vodou — nie klietku so zrninami.
Spoločenské správanie
Zvyčajne jednotlivo alebo v pároch; mimo hniezdnej sezóny sa príležitostne pridáva k zmiešaným kŕdlom v záhradách
Bobuliar šarlátový sa zvyčajne pohybuje jednotlivo alebo v pároch — nie je to výrazne kŕdľový druh. Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry. Mimo sezóny sa môže pridávať k zmiešaným kŕdlom malých druhov vo veľkých záhradách a parkoch.
Teplota a podnebie
Tropické a subtropické pásmo — vlhké lesy nížin a záhrady do cca 1 000 m n. m.; nemigrujúci stály druh
Druh je prispôsobený na teplé a vlhké tropické podmienky juhovýchodnej Ázie a južnej Číny. Je stálym (nemigrujúcim) druhom — nemení zimovisko ani hniezdisko. Teploty jeho areálu sú celoročne tropické (20–35 °C).
Hniezdenie a hniezdny materiál
Vakovité hniezdo s bočným vchodom visí z konárika vysoko v strome; znáška 2–4 vajec; inkubujú obaja rodičia
Hniezdo je vakovité (pouch-shaped) s bočným vchodom, typická stavba čeľade Dicaeidae — visí z konárika vysoko v strome. Samice zbierajú materiál (kôra, vlákna). Biparentálna inkubácia — obaja rodičia sedia na vajciach (potvrdené vedeckou štúdiou, PMC 2025). Znáška 2–4 vajec. Mláďatá kŕmia obaja rodičia; kľúčovým krmivom sú plody imela (Dendrophthoe pentandra).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach a rose; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa kúpe v plytkých vodných plôškách a rose na listoch. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou teplou vodou a udržiavaj suché, čisté prostredie.
Prirodzený biotop
Okraje lesov, záhrady, parky, sekundárny porast, plantáže — kdekoľvek rastie imelo alebo drobné tropické plody
Druh nie je viazaný na hlboký pralesný porast — naopak, preferuje svetlé okraje, záhrady a sekundárny porast s dostupnosťou imela (Loranthaceae) a drobných plodov. V Singapore je veľmi bežným záhradným vtákom. Vyskytuje sa od nížin do cca 1 000 m n. m.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Celoročne v trópoch; vrchol február–apríl podľa pozorovania v JV Ázii

Samec spieva z exponovaného bidla vo vysokej časti koruny stromov a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje pre tento druh nie sú overené; analógia s príbuznými druhmi Dicaeidae). Druh je stály a hniezdenie môže prebiehať prakticky celoročne v tropickom podnebí.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–4 vajec (zdroj: Wikipedia EN); vakovité hniezdo s bočným vchodom

Hniezdo je vakovité s bočným vchodom (pouch-shaped, side entrance) — typická stavba pre čeľaď Dicaeidae — visí z konárika vysoko v strome (zdroj: Wikipedia EN). Samice zbierajú materiál (kôra, vlákna). Samica znáša 2–4 vajcia (zdroj: Wikipedia EN, PMC 2025). Hniezdna sezóna je dlhá; pozorovania z februára potvrdzujú ranné hniezda.

Inkubácia
Inkubujú obaja rodičia — presná dĺžka pre tento druh neoverená

Biparentálna inkubácia — obaja rodičia sedia na vajciach (potvrdené vedeckou štúdiou PMC 2025 o biparentálnej starostlivosti). Presná dĺžka inkubácie v dňoch nie je pre tento druh spoľahlivo overená v dostupných zdrojoch; pri príbuzných flowerpeckeroch sa uvádza okolo 11–14 dní (orientačné, nie druh-špecifické).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia — kľúčové sú plody imela (Dendrophthoe pentandra)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé a slepé. Obaja rodičia aktívne kŕmia fledglinga (potvrdené PMC 2025): rodič sa vrátil každé 3–20 minút s potravou, pričom kľúčovým krmivom boli zelené plody imela Dendrophthoe pentandra. Každé kŕmenie trvalo len niekoľko sekúnd; mláďa zostávalo väčšinu času nehybné a volalo na rodičov.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily bez červeného chrbta

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri príbuzných flowerpeckeroch mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 12–15 dní — orientačné). Juvenilné vtáky sa podobajú samici — sú olivohnedé s jednotnými vrchnými časťami, bez šarlátovej na chrbte; majú oranžovo-ružový spodný zobák a len slabý oranžový nádych na kostre (zdroj: Singapore Birds). Sfarbenie dospelca (vrátane červeného chrbta samca) nadobúdajú postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne prvý rok — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými tropickými druhmi sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané na 5 rokov (oiseaux.net); iné zdroje presné dáta neuvádzajú.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobuliar šarlátový 8,5–9 cm Dicaeum trigonostigma 9 cm Dicaeum ignipectus 7–8 cm Nectarinia jugularis 10–11 cm
Bobuliar šarlátový Dicaeum trigonostigma (bobuliar oranžovobruchý) Dicaeum ignipectus (bobuliar ohnivohrudý) Nectarinia jugularis (nektárovník zlatý / sunbird)
Dĺžka8,5–9 cm9 cm7–8 cm10–11 cm
Váha5–8 gcca 6–8 gcca 5–6 gcca 6–8 g
Dožitiedo cca 5 r (oiseaux.net, orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: šarlátovo-červený pruh od temena po kostrc, modročierne boky a krídla, belavý spodok — kontrastná červeno-čierna kombinácia; samica: olivohnedá s čiernym chvostom a šarlátovým kostrcomSamec: modrý vrch, oranžový spodok — bez červeného na hlave ani chrbte; samica: olivohnedá, bez šarlátového chrbta; odlišuje sa oranžovým bruchom samca namiesto šarlátového pruhu na chrbteSamec: sýtozelená horná časť, červená hrudná škvrna, tmavý spodok — bez červeného chrbta; samica: olivovozelená s tmavším bruchom; odlišuje sa zeleným vrchom samca (nie šarlátovým pruhom)Samec: sýtometalizovaná zeleno-žltá kombinácia s fialovočervenou hrudou; samica: olivová; patrí do čeľade Nectariniidae (nie Dicaeidae) — má dlhý zakrivenodolu-zahnutý zobák (oproti krátkemu zobáku bobuliarky šarlátovej)
AreálNepal, India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, juh Číny, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo a okolité ostrovy; stály nemigrujúci druh záhrad a lesných okrajov od nížin do 1 000 m n. m.; špecializovaný plodožravec imelaJV Ázia, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Filipíny; záhrady a okraje lesov; podobný areál ako bobuliar šarlátový, oba druhy sa lokálne vyskytujú sympatrickyHimaláje, juhozápadná Čína, Indočína, Malajský polostrov, Borneo, Sumatra — horský a lesný druh, preferuje vyššie polohy než bobuliar šarlátovýCelá tropická Ázia a JV Ázia; podobný biotop — záhrady, lesné okraje — ale morfologicky odlišný (dlhý zobák na nektár z dlhých kvetov; bobuliar šarlátový má krátky tučný zobák)

Zaujímavosti

1

Šarlátový pruh — najnápadnejší znak samca — od temena pozdĺž celého chrbta po kostrc vedie jasne šarlátovo-červený pás, kontrastujúci s modročiernymi bokmi, krídlami a tvárou a belavým spodkom. Táto kombinácia robí samca jedným z najfarebnnejších drobných vtákov záhrad JV Ázie.

2

Samica má len šarlátový kostrc — kým samec má červenú pozdĺž celého chrbta, samica bobuliarky šarlátovej je olivohnedá a červenú má výlučne na kostre a nadrchavých krovkách. Juvenilné vtáky sa podobajú samici, no majú oranžovo-ružový spodný zobák a slabý oranžový odtieň na kostre.

3

Mutualizmus s imelom — bobuliar šarlátový je kľúčovým rozširovačom semien imela (čeľaď Loranthaceae, napr. Dendrophthoe pentandra). Po konzumácii lepkavých bobúľ otrúsi alebo upustí semená na konáre stromov, kde nové imelo klíči. Druh a imelo sú na sebe ekologicky závislé.

4

Jeden z najmenších spevavcov v areáli — druh váži len 5–8 g (zdroj: Ornithological Science/BioOne: 5–6 g; Wikipedia EN: 7–8 g — rozsah odrážajúci variabilitu meraní; dĺžka 8,5–9 cm), čím patrí medzi absolútne najmenšie vtáky celého rádu Passeriformes v JV Ázii.

5

Krátky, tučný, zakrivenodolu-zahnutý zobák — na rozdiel od dlhého zakriveného zobáka sunbirdov (Nectariniidae) má bobuliar krátky robustný zobák prispôsobený na zbieranie drobných lepkavých bobúľ, nie hlboké ponorenie do kvetov. Táto anatomická vlastnosť odlišuje celú čeľaď Dicaeidae.

6

Stály nemigrujúci druh — na rozdiel od mnohých ázijských spevavcov je bobuliar šarlátový stálym druhom v celom areáli od Nepálu po Borneo; nemigruje a zostáva vo svojom teritóriu celoročne. Hniezdenie môže prebiehať takmer v ľubovoľnom mesiaci.

7

Biparentálna starostlivosť — vedecká štúdia (PMC 2025) potvrdila, že obaja rodičia inkubujú vajcia a kŕmia mláďatá — čo nie je u malých spevavcov samozrejmé. Rodičia sa k fledglingovi vracali každé 3–20 minút.

8

Záhradný vták Singapuru — napriek tomu, že ide o voľne žijúci druh, je bobuliar šarlátový veľmi bežný záhradný a parkový vták v Singapure, Malajzii, Thajsku a iných krajinách JV Ázie, kde osídlil aj mestské zelené plochy. Je ľahko pozorovateľný vo výškach korunuje pri hľadaní imela.

9

Etymológia mena — latinské druhové meno cruentatum pochádza z cruentata — zakrvavená, pokrvavená — priamy odkaz na šarlátovo-červené sfarbenie samca. Slovenský názov „bobuliar“ odkazuje na konzumáciu bobúľ.

10

6 poddruhov — druh má 6 uznaných poddruhov distribuovaných po ostrovoch a pevnine: cruentatum (pevnina + Malajský polostrov), sumatranum (Sumatra), niasense (Nias), batuense (Batu, Mentawai), simalurense (Simeulue) a nigrimentum (Borneo). Ostrovné poddruhy sú izolanty čiastočne odlišného sfarbenia.

Taxonomická klasifikácia

species Bobuliar šarlátový (Dicaeum cruentatum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Dicaeidae (kvetárikovité)
Rod Dicaeum Temminck, 1820
Druh Dicaeum cruentatum (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR V SR ani v Európe sa druh vo voľnej prírode nevyskytuje — pôvodný areál je juhovýchodná Ázia a južná Čína. V avikultúre sa takmer nechová.
Poddruhy Rozoznáva sa 6 poddruhov: D. c. cruentatum (Himaláje, Bangladéš, južná Čína, Indočína, Malajský polostrov, Mjanmarsko); D. c. sumatranum (Sumatra); D. c. niasense (ostrov Nias); D. c. batuense (ostrovy Batu a Mentawai); D. c. simalurense (ostrov Simeulue); D. c. nigrimentum (Borneo). Meno druhu cruentatum pochádza z latinského cruentata — pokrvavený, zakrvavený — odkaz na šarlátové sfarbenie.
Avibase_ID 10016732CAB549E7

? Často kladené otázky

V praxi takmer nie. Bobuliar šarlátový je voľne žijúci tropický plodožravec špecializovaný na plody imela a tropické ovocie — v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním prakticky neexistujú. Druh potrebuje trvalý prístup k čerstvým tropickým plodom a nektáru, nie zrninovú zmes. Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter.

Pohlavný dimorfizmus je mimoriadne nápadný. Samec má šarlátovo-červený pruh od temena pozdĺž celého chrbta po kostrc, modročierne tvárové partie, boky, krídla a chvost, a belavý spodok — veľmi kontrastný. Samica je olivohnedá s čiernym chvostom a šarlátovým kostrcom — červenú má výlučne na kostre, nie na hlave ani chrbte. Juvenilné vtáky sa podobajú samici, no majú oranžovo-ružový spodný zobák.

Je to špecializovaný plodožravec naviazaný predovšetkým na plody imela (Loranthaceae, napr. Dendrophthoe pentandra) a iné drobné tropické bobule (figy, Muntingia calabura, Melastoma malabathricum). Dopĺňa nektár a príležitostne hmyz (dôležitý pri kŕmení mláďat). Nie je to semenožravec — tvrdé suché semená nekonzumuje.

Areál zahŕňa Nepal, Indiu (sev. časť), Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, celú Indočínu, juh Číny (vrátane Hainanu a Ťüan-ťen), Malajský polostrov, Sumatru, Borneo a okolité ostrovy (Nias, Batu, Mentawai, Simeulue). Je to stály (nemigrujúci) druh — zostáva vo svojom teritóriu celoročne.

Dicaeum trigonostigma (oranžovobruchá bobuliar) — samec má oranžový spodok, modrý vrch a bez akéhokoľvek červeného na hlave (samec bobuliarky šarlátovej má celý chrbát a hlavu červenú/čiernu). Dicaeum ignipectus (bobuliar ohnivohrudý) — samec má zelenú hornú časť, červenú škvrnu na hrudi, ale chrbát je zelený (nie červený). Samica bobuliarky šarlátovej sa od samíc iných Dicaeum odlišuje tým, že má šarlátový kostrc (väčšina samíc iných druhov má kostrc hnedý alebo len slabo sfarbený).

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN). Populačný trend je hodnotený ako stabilný — druh je bežný naprieč rozsiahlym areálom, v Singapure a ďalších krajinách JV Ázie patrí k najčastejším záhradným vtákom. Nie je zaradený v CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodným druhom SR).

Hlas tvorí krátke ostré „tsee“ alebo „tsk“ kontaktné hlásky vydávané v pohybe; pri vzrušení alebo alarme sa ozýva rýchlymi „pip“ volaniami. Pieseň samca je jednoduchá ostrá séria vysokých tónov z exponovaného bidla. Hlas je charakteristický, no nie je hlasný. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto sú dostupné nahrávky (XC943448, XC575545).

ZDROJ: Avibase (Dicaeum cruentatum, ID 10016732CAB549E7, SK názov bobuliar šarlátový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=10016732CAB549E7), Wikipedia EN (Scarlet-backed flowerpecker — taxonómi

 Video — Bobuliar šarlátový

Bobuliar šarlátový (Dicaeum cruentatum) — spev a hlas v prírode

Bobuliar šarlátový (Dicaeum cruentatum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Scarlet-backed Flowerpecker, Česky:   květozob červenohřbetý, Nemecky:   Scharlachmistelfresser, Španielsky:   Picaflores Dorsirrojo, Francúzsky:   Dicée à dos rouge, Taliansky:   Beccafiore dorsoscarlatto, Holandsky:   Roodrughoningvogel, Portugalsky:   pica-flor-de-dorso-vermelho, Poľsky:   kwiatówka pąsowa, Maďarsky:   skarláthátú virágjáró, Rusky:   Огненноспинный цветоед, Japonsky:   セアカハナドリ, Latinsky:   Dicaeum cruentatum (Linnaeus, 1758)