Dicaeidae (bobuliarovité)
Bobuliar pestrý je aktívne vokalizujúci, ale nie hlučný druh — jeho hlas je krátky, ostrý a vysokofrekventovaný. Typickým prejavom sú opakované „tsit“ alebo „cik“ kontaktné hlásky, prednášané počas letu a kŕmenia, a rýchle vysoké trilky v krátkom speve samca. Vokalizuje takmer nepretržite pri pohybe medzi kvetmi a plodmi. Napriek aktivite zostáva jeho hlas nenápadný a ľahko splynúť s ruchom tropického lesa. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Xeno-canto eviduje vyše 140 nahrávok druhu zo Singapuru, Malajzie a Thajska (https://xeno-canto.org/species/Dicaeum-trigonostigma).
Samec háji teritórium krátkymi ostrými hláskami a prezentuje samici svoju nápadnú oranžovú škvrnu na plašti a modrosivé sfarbenie vrchu tela. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje nie sú overené). Druh sa v zajatí nerozmnožuje.
Pár spoločne stavia malé visacie mešcovité hniezdo zo suchých rastlinných vlákien, machov a pavučiny na konci tenkej bočnej vetvy alebo v kríku. Vstupný otvor je v hornej časti boku. Samica znáša typicky 2 vajcia (druh-špecifický počet pre D. trigonostigma nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne potvrdený — uvádzané analógiou s príbuznými Dicaeum). Ide o údaje z voľnej prírody; hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.
Presná dĺžka inkubácie pre bobuliar pestrý nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Príbuzné druhy rodu Dicaeum (napr. D. cruentatum) majú inkubáciu 10–11 dní, počas ktorých inkubujú obaja rodičia (zdroj: BESG / Cornell). Uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia plodmi a drobným hmyzom. Živočíšna bielkovina (hmyz) je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (u príbuzných Dicaeum mláďatá opúšťajú hniezdo cca po 14–16 dňoch — orientačné). Juvenily oboch pohlaví sú tlmenejšie sfarbené než dospelé samice: bez výraznej oranžovej škvrny na trupci; plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupným pelichaním. Samce získavajú bridlicovo-modrú farbu a oranžový plášť až v neskoršom veku.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre D. trigonostigma nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými drobnými Dicaeum sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Dožitie vo voľnej prírode je oiseaux.net uvádzané ako 6 rokov (orientačné).
| Bobuliar pestrý | Bobuliar šarlatový (Dicaeum cruentatum) | Nektárnik purpurový (Cinnyris asiaticus) | Nektárnik ohnivý (Aethopyga siparaja) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 9 cm | 9 cm | 10 cm | 10–12 cm |
| Váha | 5–9 g | 7–8 g | 6–8 g | 6–9 g |
| Dožitie | cca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC (stabilná populácia), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Charakteristika | Samec: bridlicovosivá hlava a vrch tela, veľká trojuholníková oranžová škvrna na plašti, ohnivooranžová hruď prechádzajúca do žltého brušku; samica: olivovohnedá s bledooranžovým trupcom a žltým bruškom (výrazný dimorfizmus) | Samec má šarlátovočervený pruh od temena po trupec na čiernom podklade a biely spodok — kontrastnejší a s červenou namiesto oranžovej; samica má výraznú červenú rump (nie bledooranžovú ako u pestrého) | Samec fialovočierny s kovovým leskom; samec v nereprodukčnom šate a samica hnedoolivové — dlhý zahnutý zobák, na rozdiel od krátkeho zobáka bobuliarovitých; čeľaď Nectariniidae, nie Dicaeidae | Samec s výraznou šarlátovočervenou hlavou, hrdlom a hruďou a olivovým chrbtom; dlhý zahnutý zobák nektárnika — napriek podobnej oranžovočervenej farbe patrí do úplne inej čeľade (Nectariniidae) než bobuliarovité |
| Areál | Tropické a subtropické lesy, okraje lesov, záhrady a plantáže JV a J Ázie — od SV Indie a Bangladéša cez Mjanmarsko, Thajsko, Malajziu, Borneo, Sumatru, Jávu po Filipíny a Singapur; stály nesťahovavý druh | Prekrývajúci areál v JV Ázii — Čína, India, JV Ázia, Sundaland; sympatrický druh najčastejšie zamieňaný s bobuliarom pestrým | India, JV Ázia — nektárivor s dlhým zahnutým zobákom; príklad zásadného morfologického rozdielu oproti bobuliarovitým | Prekrývajúci areál v JV Ázii — príklad vizuálne podobného, ale systematicky vzdialeného nektárnika |
Oranžový trojuholník na plašti samca — najnápadnejším znakom samca je veľká trojuholníková oranžová škvrna na plašti (mantle), ktorá výrazne kontrastuje s bridlicovo-modrosivou (slaty-blue) hlavou a vrchom tela. Práve táto škvrna dáva druhu anglické meno „Orange-bellied“ (oranžobrucháč) — hoci oranžová je výrazná aj na spodku tela, kde prechádza od ohnivooranžovej na hrudi do žltého brušku.
Dimorfizmus: samica vs. samec — samica je prevažne drobivoolivovohnedá a omnoho menej nápadná než samec: odlišuje ju bledooranžový trupec a žlté bruškou. V teréne samice drobných kvetárikovitých ľahko splynú s inými hnedastými spevavcami — kľúčom je kombinácia olivohnedý chrbát + oranžový trupec.
Ako odlíšiť od bobuliarom šarlatovým (D. cruentatum) — bobuliar šarlatový (Scarlet-backed Flowerpecker) má samec šarlátovočervený pruh po celom vrchu od temena po trupec a čierny zvyšok vrchu; spodok je krémovobiely. Bobuliar pestrý má oproti tomu bridlicovosivú hlavu a krídla a oranžová škvrna sa obmedzuje na plášť — spodok tela je oranžovožltý, nie biely. Samice: u šarlatového má samica výraznú červenú rump, u pestrého je trupec len bledooranžový.
Kľúčový šíriteľ semien imela — bobuliarovité (Dicaeidae) sú v tropických lesoch Ázie hlavným šíriteľom semien rastlín z čeľade Loranthaceae (imelotvaré). Tráviaci trakt im je prispôsobený: trávenie je rýchle a semená prechádzajú nezmenené, pritom sa prilepia na vetvy stromov a klíčia. Táto ekologická úloha je jedinečná a v ekosystéme tropického lesa nenahraditeľná.
Krátky zobák — nie nektárnik — hoci bobuliar pestrý taktiež pije nektár, jeho krátky, silný a mierne zahnutý zobák je odlišný od dlhého štíhleho zakrivenia nektárnikov (Nectariniidae). Bobuliarovité sú fylogeneticky bližšie k barkáčom (Zosteropidae) než k nektárnikom — čeľaď Dicaeidae je výlučne orientálno-austrálska.
17 poddruhov naprieč Sundalandom a Filipínami — druh má rozsiahlu vnútrodruhovú rozmanitosť: 17 poddruhov s rôznymi odtieňmi oranžovej na spodku (od ohnivooranžovej po jasne žltú) a miernou variabilitou intenzity bridlicovosivej farby. Napríklad rubropygium (SV India, Bangladéš, Mjanmarsko) má výraznejší oranžový trupec a červenkastejší odtieň plášťovej škvrny.
Bežný druh mestských záhrad — bobuliar pestrý je jedným z mála spevavcov JV Ázie, ktorý sa úspešne prispôsobil na mestské prostredie: v Singapure, Kuala Lumpur alebo Bangkoku ho možno pozorovať v parkoch a záhradách všade tam, kde rastú plodové stromy a kvitnúce kry. Je tam bežným a ľahko dostupným druhom pre birdwatcherov.
IUCN: Least Concern (LC), stabilná populácia — napriek všadeprítomnej strate tropického lesa zostáva druh hodnotený ako najmenej ohrozený s stabilnou alebo len mierne klesajúcou populáciou. Dôvodom je jeho adaptabilita na narušené biotopy, sekundárne lesy, záhrady a plantáže — na rozdiel od mnohých striktne lesných druhov.
Taxonómia: opísaný Scopolim v roku 1786 — druh opísal taliansky prírodovedec Giovanni Antonio Scopoli pod menom Certhia trigonostigma; druhové meno trigonostigma pochádza z gréčtiny (trigonon = trojuholník + stigma = škvrna) a priamo odkazuje na trojuholníkovú oranžovú škvrnu na plašti. Pôvodné zaradenie do rodu Certhia (kôrovníky) bolo neskôr korigované.
V praxi nie. Bobuliar pestrý je voľne žijúci tropický frugivor — v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním prakticky neexistujú. Vyžaduje tropické teploty (min. 22–25 °C celoročne), špecialistickú stravu (čerstvé tropické plody, nektár, hmyz) a priestranné teplé prostredie s vegetáciou. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené a pre tento druh nie sú overené.
Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má bridlicovo-modrosivú (slaty-blue) hlavu a vrch tela s veľkou trojuholníkovou oranžovou škvrnou na plašti (mantle); spodok tela prechádza od sivastej hrude cez ohnivooranžovú spodnú hruď k žltému brušku. Samica je omnoho tlmenejšia — prevažne drobivoolivovohnedá, odlišuje ju bledooranžový trupec a žlté bruškou. V teréne je samec veľmi nápadný, samicu ľahko prehliadneš.
Je to prevažne frugivor (plodožravec) a nektárivor: základ potravy tvoria drobné šťavnaté plody — najmä plody imela (Loranthaceae), Melastoma, figy a iné tropické bobule. Dôležitou druhotnou zložkou je nektár kvetov. Drobný hmyz a pavúky sú príležitostným bielkovinovým doplnkom, nevyhnutným najmä pri odchove mláďat. Suché semená a zrno nezje — jeho zobák a trávenie nie sú na to prispôsobené.
Druh je stály (nesťahovavý) — v celom areáli je celoročne prítomný bez dlhých sezónnych migrácií. Obýva tropické a subtropické lesy, okraje lesov, záhrady, plantáže a mangrovy od severovýchodnej Indie a Bangladéša cez Mjanmarsko, Thajsko, Malajský polostrov, Borneo, Sumatru, Jávu až po Filipíny a Singapur.
Bobuliar šarlatový (Dicaeum cruentatum) má samec šarlátovočervený pruh po celom vrchu od temena po trupec na čiernom podklade a biely spodok. Bobuliar pestrý má samec bridlicovosivú hlavu a krídla a oranžová farba sa obmedzuje na trojuholníkovú škvrnu na plašti; spodok je oranžovožltý. Samice: u šarlatového má samica výraznú červenú rump, u pestrého je trupec len bledooranžový.
Bobuliar pestrý znáša typicky 2 vajcia do malého visacieho mešcovitého hniezda zo rastlinných vlákien a pavučiny, zavesiného na konci tenkej vetvy. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — príbuzné Dicaeum inkubujú 10–11 dní (orientačné; na vajciach sedia obaja rodičia). Hniezdna sezóna sa pohybuje od februára do júla v závislosti od oblasti.
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s relatívne stabilnou populáciou — je bežný v celom rozsiahlom areáli a prispôsobivý na narušené biotopy. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou dlhodobou hrozbou je strata a fragmentácia tropického lesa. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné pravidlá pre exotické vtáky.