Bobuliar pestrý (Dicaeum trigonostigma)

Dicaeidae (bobuliarovité)

Bobuliar pestrý

Dicaeum trigonostigma — drobný tropický frugivor juhovýchodnej Ázie s nápadnou oranžovou škvrnou na plašti samca a bridlicovosivým vrchom tela — kľúčový šíriteľ semien imela v tropických lesoch

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, november 2021). Druh má rozsiahly areál a je v celom ňom bežný až hojný. Populačný trend je hodnotený ako relatívne stabilný. Hlavnou dlhodobou hrozbou je strata a fragmentácia tropického lesa v JV Ázii; druh je však dostatočne adaptabilný na narušené biotopy, sekundárny les, záhrady a plantáže, aby zostal vo veľkom počte. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka9 cm (5–9 g)
PôvodJV Ázia — od SV Indie po Filipíny a Singapur
PovahaAktívny tropický frugivor, stály nesťahovavý druh
StravaPredovšetkým drobné plody a nektár; príležitostne hmyz
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Drobné plody a bobule (figy, plody Melastoma, imelo) — hlavná zložka, druh je kľúčovým šíriteľom semien imela v tropických lesoch
  • Nektár kvetov — sákaný krátkym zahnutým zobákom, druhotná energetická zložka
  • Drobný hmyz a pavúky — príležitostný proteínový doplnok, dôležitý pre odchov mláďat
  • Iné drobné plody a rastlinné zdroje — sezónny doplnok podľa dostupnosti
Tip od odborníka Bobuliar pestrý je prevažne frugivór — základ jeho jedálnička tvoria drobné šťavnaté plody, bobule a nektár; hmyz tvorí len menší, no dôležitý proteínový doplnok. Tento druh sa v avikultúre prakticky nechová a pre klietkový chov nie je etablovaný. Nasledujúce zásady platia len ako orientačné pre prípad núdzovej dočasnej starostlivosti (zranený alebo nájdený jedinec): ponúknuť mäkké tropické ovocie (nakrájané figy, papája, melón), nektárový roztok a drobný živý alebo mrazený hmyz. Presné chovateľské odporúčania pre tento druh nie sú overené.

Hlasový prejav

Bobuliar pestrý je aktívne vokalizujúci, ale nie hlučný druh — jeho hlas je krátky, ostrý a vysokofrekventovaný. Typickým prejavom sú opakované „tsit“ alebo „cik“ kontaktné hlásky, prednášané počas letu a kŕmenia, a rýchle vysoké trilky v krátkom speve samca. Vokalizuje takmer nepretržite pri pohybe medzi kvetmi a plodmi. Napriek aktivite zostáva jeho hlas nenápadný a ľahko splynúť s ruchom tropického lesa. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Xeno-canto eviduje vyše 140 nahrávok druhu zo Singapuru, Malajzie a Thajska (https://xeno-canto.org/species/Dicaeum-trigonostigma).

Typické zvuky

  • Ostré krátke „tsit“ alebo „cik“ — najčastejšia kontaktná a alarmová hláska, opakovane vydávaná počas letu a kŕmenia medzi kvetmi a plodmi
  • Rýchle vysoké trilky — krátky spev samca, zoskupenie rýchlych vysokých tónov; prednesený z vetvy pred alebo po kŕmení
  • Séria opakovaných krátkych štebetkavých nôt — pri výstrahe alebo vzrušení v prítomnosti iných druhov alebo potenciálneho predátora
  • Tichý kontaktný šepot pri kŕmení — jemné zvuky vydávané oboma jedincami páru počas spoločného kŕmenia v kroše stromov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (február–júl, vrchol apríl–jún) — prebieha vo väčšine časti areálu počas suchšej a teplej časti roka; presné mesiace sa líšia podľa polohy (India, Malajzia, Filipíny)
Tok — samec háji teritórium krátkymi ostrými volacími hláskami a priťahuje samicu živým sfarbením orangovej škvrny na plašti
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá drobným hmyzom a šťavnatými plodmi; hmyz tvorí rozhodujúcu bielkovinovú zložku pre rast mláďat
Stály (nesťahovavý) druh — v celom areáli je celoročne prítomný; nevykonáva dlhé migrácie, lokálne pohyby závisia od dostupnosti potravy a plodov

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — prirodzene obýva tropické lesy, okraje lesov, záhrady a plantáže JV Ázie s hustou vegetáciou a hojnými plodinami
Bobuliar pestrý je voľne žijúci, neudomácnený tropický druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa pohybuje v korunách stromov, kde loví plody, nektár a hmyz. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti, potrebuje teplé (min. 22–25 °C), priestranné a zarastené prostredie s plodovými rastlinami a nektárovými zdrojmi. Trvalý chov nie je vhodný ani etický.
Spoločenské správanie
Prevažne solitérny alebo v pároch; mimo hniezdenia sa príležitostne združuje s inými frugivormi pri plodových stromoch
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry; samec háji teritórium volaním a nápadným sfarbením. Mimo sezóny sa bobuliarovití pohybujú jednotlivo alebo v malých skupinách, niekedy sa pridávajú k zmiešaným hejna drobných frugivorov pri hojných zdrojoch potravy.
Teplota a podnebie
Tropický a subtropický druh — vyžaduje teploty 24–34 °C celoročne; citlivý na chlad pod 20 °C
Druh obýva tropické nížiny a pahorkatiny (do cca 1000 m n. m., miestami vyššie) s vysokou vlhkosťou a stabilnými teplotami. V niektorých častiach areálu (napr. Filipíny) sa vyskytuje aj v montánnom lese. Nie je prispôsobený na chlad — európske podmienky bez vyhrievanej voliéry sú preň nevhodné.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Visiace vrecovité hniezdo zo rastlinných vlákien a pavučiny na konci vetvy; znáška 2 vajcia
Hniezdo je malé visacie/mešcovité (purse-shaped) zo suchých rastlinných vlákien, machov a pavučiny, zavesené na konci tenkej bočnej vetvy alebo na konári. Vstupný otvor je na boku v hornej časti. Znáška pozostáva typicky z 2 vajec (analógiou s príbuznými druhmi Dicaeum; druh-špecifické údaje pre D. trigonostigma nie sú podrobne overené v dostupných zdrojoch). Inkubácia trvá u príbuzných druháv 10–11 dní. Hniezdnu sezónu zabezpečujú obaja rodičia.
Kúpanie a hygiena
Kúpa sa v plytkej vode, rose na listoch a pri daždi; v záhradách navštevuje fontány a plytké misky
Vo voľnej prírode sa bobuliarovití kúpu v plytkých kalužiach, rose na listoch a pri tropickom daždi — časté kúpanie je dôležité pre udržanie kvality peria. Pri dočasnom držaní ponúkni plytkú misku s čistou, teplou (27–30 °C) vodou.
Prirodzený biotop
Tropický a subtropický vlhký nížinný les, okraje lesa, mangrovy, záhrady, ovocné sady a plantáže
Druh obýva pestrú škálu lesnatých a pololesnatých biotopov od primárneho dažďového lesa cez sekundárne porasty, mangrovy a bambusové húštiny až po záhrady, parky a ovocné sady. Je tolerantný k ľudskej prítomnosti a v mestských záhradách ho možno pozorovať pri kvetoch a plodoch. Primárna podmienka: dostatok plodovej a nektárovej potravy celoročne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–máj (individuálne podľa oblasti a poddruhu)

Samec háji teritórium krátkymi ostrými hláskami a prezentuje samici svoju nápadnú oranžovú škvrnu na plašti a modrosivé sfarbenie vrchu tela. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje nie sú overené). Druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška typicky 2 vajcia; hniezdna sezóna február–júl (vrchol apríl–jún)

Pár spoločne stavia malé visacie mešcovité hniezdo zo suchých rastlinných vlákien, machov a pavučiny na konci tenkej bočnej vetvy alebo v kríku. Vstupný otvor je v hornej časti boku. Samica znáša typicky 2 vajcia (druh-špecifický počet pre D. trigonostigma nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne potvrdený — uvádzané analógiou s príbuznými Dicaeum). Ide o údaje z voľnej prírody; hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.

Inkubácia
Pravdepodobne 10–11 dní (orientačné — druh-špecifické údaje neoverené)

Presná dĺžka inkubácie pre bobuliar pestrý nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Príbuzné druhy rodu Dicaeum (napr. D. cruentatum) majú inkubáciu 10–11 dní, počas ktorých inkubujú obaja rodičia (zdroj: BESG / Cornell). Uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz a mäkké plody nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia plodmi a drobným hmyzom. Živočíšna bielkovina (hmyz) je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily tlmenejšie sfarbené

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (u príbuzných Dicaeum mláďatá opúšťajú hniezdo cca po 14–16 dňoch — orientačné). Juvenily oboch pohlaví sú tlmenejšie sfarbené než dospelé samice: bez výraznej oranžovej škvrny na trupci; plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupným pelichaním. Samce získavajú bridlicovo-modrú farbu a oranžový plášť až v neskoršom veku.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne po prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre D. trigonostigma nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými drobnými Dicaeum sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Dožitie vo voľnej prírode je oiseaux.net uvádzané ako 6 rokov (orientačné).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobuliar pestrý 9 cm Bobuliar šarlatový 9 cm Nektárnik purpurový 10 cm Nektárnik ohnivý 10–12 cm
Bobuliar pestrý Bobuliar šarlatový (Dicaeum cruentatum) Nektárnik purpurový (Cinnyris asiaticus) Nektárnik ohnivý (Aethopyga siparaja)
Dĺžka9 cm9 cm10 cm10–12 cm
Váha5–9 g7–8 g6–8 g6–9 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: bridlicovosivá hlava a vrch tela, veľká trojuholníková oranžová škvrna na plašti, ohnivooranžová hruď prechádzajúca do žltého brušku; samica: olivovohnedá s bledooranžovým trupcom a žltým bruškom (výrazný dimorfizmus)Samec má šarlátovočervený pruh od temena po trupec na čiernom podklade a biely spodok — kontrastnejší a s červenou namiesto oranžovej; samica má výraznú červenú rump (nie bledooranžovú ako u pestrého)Samec fialovočierny s kovovým leskom; samec v nereprodukčnom šate a samica hnedoolivové — dlhý zahnutý zobák, na rozdiel od krátkeho zobáka bobuliarovitých; čeľaď Nectariniidae, nie DicaeidaeSamec s výraznou šarlátovočervenou hlavou, hrdlom a hruďou a olivovým chrbtom; dlhý zahnutý zobák nektárnika — napriek podobnej oranžovočervenej farbe patrí do úplne inej čeľade (Nectariniidae) než bobuliarovité
AreálTropické a subtropické lesy, okraje lesov, záhrady a plantáže JV a J Ázie — od SV Indie a Bangladéša cez Mjanmarsko, Thajsko, Malajziu, Borneo, Sumatru, Jávu po Filipíny a Singapur; stály nesťahovavý druhPrekrývajúci areál v JV Ázii — Čína, India, JV Ázia, Sundaland; sympatrický druh najčastejšie zamieňaný s bobuliarom pestrýmIndia, JV Ázia — nektárivor s dlhým zahnutým zobákom; príklad zásadného morfologického rozdielu oproti bobuliarovitýmPrekrývajúci areál v JV Ázii — príklad vizuálne podobného, ale systematicky vzdialeného nektárnika

Zaujímavosti

1

Oranžový trojuholník na plašti samca — najnápadnejším znakom samca je veľká trojuholníková oranžová škvrna na plašti (mantle), ktorá výrazne kontrastuje s bridlicovo-modrosivou (slaty-blue) hlavou a vrchom tela. Práve táto škvrna dáva druhu anglické meno „Orange-bellied“ (oranžobrucháč) — hoci oranžová je výrazná aj na spodku tela, kde prechádza od ohnivooranžovej na hrudi do žltého brušku.

2

Dimorfizmus: samica vs. samec — samica je prevažne drobivoolivovohnedá a omnoho menej nápadná než samec: odlišuje ju bledooranžový trupec a žlté bruškou. V teréne samice drobných kvetárikovitých ľahko splynú s inými hnedastými spevavcami — kľúčom je kombinácia olivohnedý chrbát + oranžový trupec.

3

Ako odlíšiť od bobuliarom šarlatovým (D. cruentatum) — bobuliar šarlatový (Scarlet-backed Flowerpecker) má samec šarlátovočervený pruh po celom vrchu od temena po trupec a čierny zvyšok vrchu; spodok je krémovobiely. Bobuliar pestrý má oproti tomu bridlicovosivú hlavu a krídla a oranžová škvrna sa obmedzuje na plášť — spodok tela je oranžovožltý, nie biely. Samice: u šarlatového má samica výraznú červenú rump, u pestrého je trupec len bledooranžový.

4

Kľúčový šíriteľ semien imela — bobuliarovité (Dicaeidae) sú v tropických lesoch Ázie hlavným šíriteľom semien rastlín z čeľade Loranthaceae (imelotvaré). Tráviaci trakt im je prispôsobený: trávenie je rýchle a semená prechádzajú nezmenené, pritom sa prilepia na vetvy stromov a klíčia. Táto ekologická úloha je jedinečná a v ekosystéme tropického lesa nenahraditeľná.

5

Krátky zobák — nie nektárnik — hoci bobuliar pestrý taktiež pije nektár, jeho krátky, silný a mierne zahnutý zobák je odlišný od dlhého štíhleho zakrivenia nektárnikov (Nectariniidae). Bobuliarovité sú fylogeneticky bližšie k barkáčom (Zosteropidae) než k nektárnikom — čeľaď Dicaeidae je výlučne orientálno-austrálska.

6

17 poddruhov naprieč Sundalandom a Filipínami — druh má rozsiahlu vnútrodruhovú rozmanitosť: 17 poddruhov s rôznymi odtieňmi oranžovej na spodku (od ohnivooranžovej po jasne žltú) a miernou variabilitou intenzity bridlicovosivej farby. Napríklad rubropygium (SV India, Bangladéš, Mjanmarsko) má výraznejší oranžový trupec a červenkastejší odtieň plášťovej škvrny.

7

Bežný druh mestských záhrad — bobuliar pestrý je jedným z mála spevavcov JV Ázie, ktorý sa úspešne prispôsobil na mestské prostredie: v Singapure, Kuala Lumpur alebo Bangkoku ho možno pozorovať v parkoch a záhradách všade tam, kde rastú plodové stromy a kvitnúce kry. Je tam bežným a ľahko dostupným druhom pre birdwatcherov.

8

IUCN: Least Concern (LC), stabilná populácia — napriek všadeprítomnej strate tropického lesa zostáva druh hodnotený ako najmenej ohrozený s stabilnou alebo len mierne klesajúcou populáciou. Dôvodom je jeho adaptabilita na narušené biotopy, sekundárne lesy, záhrady a plantáže — na rozdiel od mnohých striktne lesných druhov.

9

Taxonómia: opísaný Scopolim v roku 1786 — druh opísal taliansky prírodovedec Giovanni Antonio Scopoli pod menom Certhia trigonostigma; druhové meno trigonostigma pochádza z gréčtiny (trigonon = trojuholník + stigma = škvrna) a priamo odkazuje na trojuholníkovú oranžovú škvrnu na plašti. Pôvodné zaradenie do rodu Certhia (kôrovníky) bolo neskôr korigované.

Taxonomická klasifikácia

species Bobuliar pestrý (Dicaeum trigonostigma)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Dicaeidae (bobuliarovité)
Rod Dicaeum Temminck, 1820
Druh Dicaeum trigonostigma (Scopoli, 1786)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský tropický druh; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy 17 uznaných poddruhov (IOC / Avibase / oiseaux.net): trigonostigma (Malajský polostrov, Sumatra), rubropygium (SV India, Bangladéš, Mjanmarsko), antioproctum, megastoma, flaviclunis (Jáva), dayakanum (Borneo), xanthopygium, intermedium, cnecolaemum, sibuyanicum, dorsale, besti, pallidius, cinereigulare, isidroi, assimile, sibutuense — rozsah Filipínskeho súostrovia a ostrovov Sundalandu. Taxón prvotne opísal Giovanni Antonio Scopoli v roku 1786 pod menom Certhia trigonostigma.
Avibase_ID 3E81AAE06D914E45

? Často kladené otázky

V praxi nie. Bobuliar pestrý je voľne žijúci tropický frugivor — v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním prakticky neexistujú. Vyžaduje tropické teploty (min. 22–25 °C celoročne), špecialistickú stravu (čerstvé tropické plody, nektár, hmyz) a priestranné teplé prostredie s vegetáciou. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené a pre tento druh nie sú overené.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má bridlicovo-modrosivú (slaty-blue) hlavu a vrch tela s veľkou trojuholníkovou oranžovou škvrnou na plašti (mantle); spodok tela prechádza od sivastej hrude cez ohnivooranžovú spodnú hruď k žltému brušku. Samica je omnoho tlmenejšia — prevažne drobivoolivovohnedá, odlišuje ju bledooranžový trupec a žlté bruškou. V teréne je samec veľmi nápadný, samicu ľahko prehliadneš.

Je to prevažne frugivor (plodožravec) a nektárivor: základ potravy tvoria drobné šťavnaté plody — najmä plody imela (Loranthaceae), Melastoma, figy a iné tropické bobule. Dôležitou druhotnou zložkou je nektár kvetov. Drobný hmyz a pavúky sú príležitostným bielkovinovým doplnkom, nevyhnutným najmä pri odchove mláďat. Suché semená a zrno nezje — jeho zobák a trávenie nie sú na to prispôsobené.

Druh je stály (nesťahovavý) — v celom areáli je celoročne prítomný bez dlhých sezónnych migrácií. Obýva tropické a subtropické lesy, okraje lesov, záhrady, plantáže a mangrovy od severovýchodnej Indie a Bangladéša cez Mjanmarsko, Thajsko, Malajský polostrov, Borneo, Sumatru, Jávu až po Filipíny a Singapur.

Bobuliar šarlatový (Dicaeum cruentatum) má samec šarlátovočervený pruh po celom vrchu od temena po trupec na čiernom podklade a biely spodok. Bobuliar pestrý má samec bridlicovosivú hlavu a krídla a oranžová farba sa obmedzuje na trojuholníkovú škvrnu na plašti; spodok je oranžovožltý. Samice: u šarlatového má samica výraznú červenú rump, u pestrého je trupec len bledooranžový.

Bobuliar pestrý znáša typicky 2 vajcia do malého visacieho mešcovitého hniezda zo rastlinných vlákien a pavučiny, zavesiného na konci tenkej vetvy. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — príbuzné Dicaeum inkubujú 10–11 dní (orientačné; na vajciach sedia obaja rodičia). Hniezdna sezóna sa pohybuje od februára do júla v závislosti od oblasti.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s relatívne stabilnou populáciou — je bežný v celom rozsiahlom areáli a prispôsobivý na narušené biotopy. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou dlhodobou hrozbou je strata a fragmentácia tropického lesa. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné pravidlá pre exotické vtáky.

ZDROJ: Avibase (Dicaeum trigonostigma, ID 3E81AAE06D914E45, SK názov bobuliar pestrý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3E81AAE06D914E45), oiseaux.net (Dicée à ventre orange — dĺžka 9 cm, hmo

 Video — Bobuliar pestrý

Bobuliar pestrý (Dicaeum trigonostigma) — spev a hlas v prírode

Bobuliar pestrý (Dicaeum trigonostigma) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Orange-bellied Flowerpecker, Česky:   květozob oranžovobřichý, Nemecky:   Orangebauch-Mistelfresser, Španielsky:   Picaflores ventrinaranja, Francúzsky:   Dicée à ventre orange, Taliansky:   Beccafiore panciarancio, Holandsky:   Oranjebuikhoningvogel, Portugalsky:   Pica-flores-de-ventre-laranja, Poľsky:   kwiatówka trójbarwna, Maďarsky:   narancshasú virágjáró, Rusky:   Оранжевобрюхий цветоед, Japonsky:   オレンジハナドリ, Latinsky:   Dicaeum trigonostigma (Scopoli, 1786)