Bobuliar ohnivoprsý (Dicaeum ignipectus)

Dicaeidae (bobuliarovité)

Bobuliar ohnivoprsý

Dicaeum ignipectus — drobný horský plodožravec s červenou hrudnou škvrnou — samec bobuliarky ohnivoprsej patrí k najfarebnešie kresleným vtákom horských lesov Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny, hodnotenie BirdLife International pre IUCN 2016). Populacny trend je stabilny. Cornell BOW uvadza, ze druh je pravdepodobne bez zasadneho ohrozenia vdaka vyskytu aj v degradovanych biotopoch (zahrady, kultivovane pozemky s imelovymi stromami). Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Slovensky zakon 543/2002 Z. z. sa nan priamo nevztahuje (nie je povodnym druhom SR).
Dĺžka8–9 cm (7–9 g)
PôvodHorské lesy od Himalájí po JV Áziu nad 1 000 m n. m.
PovahaAktívny plodožravec korunín stromov, prevažne stály druh
StravaPlody imela, drobné bobule, nektár; hmyz pri odchove mláďat
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilná populácia)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 25% 15% STRAVA zloženie
Bobule imela a iných poloparazitov (Loranthaceae, Viscaceae) — hlavná zložka; druh je kľúčovým rozširovačom semien imela v horských lesoch Ázie 50%
Drobné horské plody a bobule — figy, Berberis, Pyracantha a iné lesné plody výšok; sezónny doplnok 25%
Nektár kvetov — pravidelný, no sekundárny zdroj energie; navštevuje kvety v horských lesoch a záhradách 15%
Zelené semená a mäkké rastlinné časti — príležitostná zložka, vrátane semien imela a mäkkých bobúľ 5%
Hmyz a drobné bezstavovce — doplnková bielkovinová zložka, dôležitá pri odchove mláďat 5%

Odporúčané potraviny

  • Plody imela (čeľaď Loranthaceae, napr. Scurrula spp. v Himalájoch) — základná zložka stravy; druh je kľúčovým ekologickým partnerom imela a prenáša jeho semená
  • Drobné horské bobule a plody — figy, Pyracantha, Berberis a iné plody výšok; sezónny doplnok
  • Nektár kvetov v záhradách a horských lesoch — pravidelná energetická zložka
  • Zelené nedozreté semená — príležitostne, vrátane mäkkých semien imela
  • Hmyz a drobné pavúky — dôležité pri kŕmení mláďat; zabezpečuje bielkoviny a minerály
  • Čerstvá čistá voda denne — v prírode pije rosu a navštevuje vodné pramene a horské potôčky

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Suché tvrdé semená a zrninové zmesi — druh nie je semenožravec, takáto strava mu nestačí a tráviaci trakt na to nie je prispôsobený
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Postriekané ovocie alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
  • Plesnivé alebo fermentované plody — riziko mykotoxínov a aspergilózy
Tip od odborníka Bobuliar ohnivoprsý je špecializovaný plodožravec silne naviazaný na imelo — jeho krátky, tučný zobák je prispôsobený na zbieranie lepkavých bobúľ (Loranthaceae), nie na lúskanie tvrdých semien. V Himalájoch bol zaznamenaný ako kľúčový rozširovač semien imela Scurrula — semená prechádza tráviacim traktom a sú ukladané na konáre stromov, kde nové imelo klíči. Dopĺňa nektár a príležitostne hmyz (dôležitý pri kŕmení mláďat). V zajatí sa tento druh prakticky nechová; teoreticky by potreboval trvalý prístup k čerstvým plodám, bobuliam a nektáru — nie zrninovú zmes.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bobuliar ohnivoprsý je jemne znejúci vták — jeho hlas tvoria ostré krátke hlásky prirovnávané k strihu nožnicami a staccato tsit. Nepatrí medzi hlasných druhov, hoci v záhradách a lesoch výšok je hlas charakteristický.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bobuliar ohnivoprsý nie je maznavý vták na ruku — ide o divoký horský druh, ktorý sa v zajatí nechová. Fyzický kontakt s človekom by ho silne stresoval.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Rýchly, čulý a neustále v pohybe — bobuliar ohnivoprsý je hyperaktívny drobček horských lesov, ktorý neprestajne preskakuje medzi konármi v korunách stromov a kríkov pri hľadaní bobúľ imela. Pármi alebo jednotlivo prelieta z vrcholkov stromov na kvitnúce porasty.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Bobuliar ohnivoprsý nenapodobňuje ľudskú reč — kvetárikovité (Dicaeidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár tvoria vrodené ostré kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Bobuliar ohnivoprsý má jemný, ale prenikavý hlas. Najcharakteristickejším prejavom je ostré volanie prirovnávané k strihu nožnicami a opakovane prednášané staccato tsit (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com). Pri alarme alebo vzrušení sa ozýva rýchlymi krátkymi hlásky; v záhradách a lesných okrajoch je hlas charakteristický a ľahko rozoznateľný po naučení. Pieseň samca je jednoduchá séria vysokých tónov. Nenapodobňuje reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Bobuliar ohnivoprsý nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky. Kvetárikovité (Dicaeidae) túto schopnosť nemajú — ich hlas tvorí vrodený súbor kontaktných hlások. Reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Ostré volanie prirovnávané k strihu nožnicami — najcharakteristickejší zvuk druhu; vydávaný v pohybe pri prelete medzi stromami (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)
  • Staccato tsit — krátka, ostrá kontaktná hláska opakovaná v pravidelných intervaloch; najčastejší prejav v korunách horských stromov
  • Alarmové hlásky pri vzrušení — rýchle ostré volania pri vyrušení alebo prílete predátora; zreteľné a ostré
  • Jednoduchá pieseň samca z exponovaného bidla — opakovane prednášané vysoké tóny počas toku; kratšia a menej melodická než u sunbirdov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — v oblasti Nainital (Himaláje) zaznamenaná v júni a júli (zdroj: Wikipedia EN); v subtropických častiach areálu môže byť dlhšia
Tok — samec spieva z exponovaných bidiel, háji teritórium v horských lesoch nad 1 000 m n. m.
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia (biparentálna starostlivosť); krmivé mláďatá vyžadujú plody imela a hmyz
Mimo hniezdnej sezóny — druh zotrváva v areáli celoročne; v Číne zimuje aj v nižších polohách
Prevažne stály druh — zotrvá v horských lesoch Himalájí, JV Ázie a Sumatry celoročne; čínske populácie zimujú aj v nižších nadmorských výškach

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Bobuliar ohnivoprsý je horský plodožravec Ázie; v európskej ani stredoeurópskej avikultúre nie je etablovaný. Je to špecializovaný konzument imela a horských plodov s nárokmi (čerstvé plody, nadmorská výška, pohybový priestor), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky by potreboval priestrannú zarastenú horskú voliéru s čerstvými plodmi, zdrojom nektáru a dostatkom pohybového priestoru v korunách stromov. Ide o neustále aktívneho lietajúceho drobčeka horských lesov.
Deti v domácnosti Bobuliar ohnivoprsý nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúci horský druh. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý vzor pohlavného dimorfizmu a ekologického partnerstva: nápadný rozdiel medzi farebnými samcami a tlmenými samicami je vynikajúci príklad na vysvetlenie evolúcie sfarbenia. Závislosť medzi druhou a imelom je pekný príklad mutualizmu.
Hlučnosť Druh vydáva jemné ostré hlásky (tsit, strihy nožnicami), ktoré nie sú rušivo hlasné. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie vhodnosti do bytu je len teoretické.
Verdikt odborníka Bobuliar ohnivoprsý (Dicaeum ignipectus) je drobný horský plodožravec (8–9 cm, 7–9 g; zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com, NMNS Taiwan) z čeľade kvetárikovité (Dicaeidae) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec má lesklé modrasto-čierne vrchné časti (hlava, chrbát, krídla, chvost), krémovo-béžový spodok s nápadnou jasne červenou škvrnou na hrudi a úzkym čiernym pruhom pozdĺž stredu brucha smerom nadol — táto kombinácia tmavého vrchu, červenej hrude a čierneho pásika robí samca okamžite rozoznateľným. Samica je tmavoolivová zhora a béžová zdola s olivovými bokmi a bledým spodným dielom zobáka — bez akéhokoľvek červeného sfarbenia. Druh žije v horských a podhorských lesoch od východných Himalájí cez juh Číny, Indočínu, Mjanmarsko po Malajský polostrov a Sumatru, prevažne nad 1 000 m n. m.; čínske populácie zimujú aj nižšie. Je prevažne stálym (nemigrujúcim) druhom. Ekologicky je naviazaný na imelo (Loranthaceae, napr. Scurrula spp.) — konzumuje lepkavé bobule a prenáša semená na konáre stromov (mutualizmus, kľúčová ekologická rola). Dopĺňa nektár a hmyz. Hniezdo je vakovité s bočným vchodom, vyrobené z vlákien stoniek imela, vystlané machom a mäkkými trávami; znáška obsahuje 2–3 vajcia; inkubujú obaja rodičia. Hlas je ostré volanie prirovnávané k strihu nožnicami a staccato tsit. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). V zajatí sa prakticky nechová — stránka má atlasový charakter.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — patrí do voľnej prírody; teoretický štandard by bola priestranná horská voliéra s čerstvými plodmi a kvitnúcimi rastlinami
Bobuliar ohnivoprsý je voľne žijúci, neudomácnený horský druh. Prirodzene obsadzuje lesy a okraje lesov prevažne nad 1 000 m n. m. — temperate montánne lesy, subtropické vlhké horské lesy a sekundárny porast. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti, potrebuje pokojné, vzdušné prostredie s čerstvým ovocím a vodou — nie klietku so zrninami.
Spoločenské správanie
Zvyčajne jednotlivo alebo v pároch; Cornell Birds of the World uvádza, že sa zvyčajne pozoruje v pároch v korunách horských stromov
Bobuliar ohnivoprsý sa zvyčajne pohybuje jednotlivo alebo v pároch — nie je to výrazne kŕdľový druh. Druh uprednostňuje vrcholky stromov, najmä tam, kde rastie imelo (Cornell BOW). Samice sú ťažšie rozoznateľné a biotop či nadmorská výška pomáhajú pri identifikácii.
Teplota, nadmorská výška a podnebie
Horské a podhorské lesy prevažne nad 1 000 m n. m. — temperate montánne až subtropické vlhké horské lesy
Druh je prispôsobený na horské podmienky — chladnejšie a vlhkejšie než príbuzné nížinné druhy. Vyskytuje sa v subtropickom vlhkom horskom lese, temperate lese a sekundárnom poraste. V Číne zimuje aj na nižších nadmorských výškach (Cornell BOW). Areál zahŕňa klimatické pásmo od subtropického po temperate v horských polohách.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Vakovité hniezdo s bočným vchodom z vlákien stoniek imela, vystlané machom a mäkkými trávami; znáška 2–3 vajec; inkubujú obaja rodičia
Hniezdo je vakovité (pendant and purse-like) s bočným vchodom pri vrchole — typická stavba čeľade Dicaeidae. Materiál tvoria vlákna (hairy coverings) stoniek imela, vystlaného machom a mäkkými trávami (zdroj: Wikipedia EN). Znáška 2–3 vajec. Obaja rodičia inkubujú a kŕmia mláďatá (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna v Himalájoch zaznamenaná v júni a júli (Nainital).
Prirodzený biotop
Temperate a subtropické vlhké horské lesy, okraje lesov, záhrady a sekundárny porast prevažne nad 1 000 m n. m.
Druh uprednostňuje koruny vysokých stromov — Cornell BOW uvádza: "usually found at the tops of the trees especially on mistletoes". Okrem pôvodného lesa osídlil aj záhrady a kultivované pozemky s dostupnosťou kvitnúcich a plodných stromov. Nadmorská výška prevažne nad 1 000 m n. m.; v Číne zimuje aj nižšie.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých horských potôčikoch a rose na listoch; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa kúpe v plytkých vodných plôškách, horských potôčikoch a rose na vegetácii. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržiavaj suché, čisté prostredie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (v Himalájoch vrchol jún–júl; v subtropických zónach môže byť dlhšie)

Samec spieva z exponovaného bidla vo vysokej časti korún stromov a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi Dicaeidae; presné údaje pre tento druh nie sú overené). Druh je prevažne stály a hniezdenie môže prebiehať sezónne podľa lokality.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–3 vajec (zdroj: Wikipedia EN); hniezdna sezóna jún–júl v Himalájoch

Hniezdo je vakovité s bočným vchodom blízko vrcholu — typická stavba Dicaeidae — zavesené z konárika. Materiál tvoria vlákna stoniek imela (hairy coverings of mistletoe stems) vystlané machom a mäkkými trávami (zdroj: Wikipedia EN). Samica znáša 2–3 vajcia. Hniezdna sezóna v Nainital (Himaláje) zaznamenaná v júni a júli (zdroj: Wikipedia EN).

Inkubácia
Inkubujú obaja rodičia; orientačne asi 15 dní pre čeľaď Dicaeidae (zdroj: JRank Animals)

Biparentálna inkubácia — obaja rodičia sedia na vajciach (zdroj: Wikipedia EN). Dĺžka inkubácie pre čeľaď Dicaeidae je orientačne uvádzaná na asi 15 dní (zdroj: JRank Animals); pre druh D. ignipectus konkrétne nie je spoľahlivo overená — uvádzame ako orientačné pre čeľaď, nie druh-špecifické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; nestling period orientačne asi 15 dní pre čeľaď (zdroj: JRank Animals)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé a slepé. Obaja rodičia aktívne kŕmia mláďatá (zdroj: Wikipedia EN). Dĺžka pobytu mláďat v hniezde je orientačne uvádzaná na asi 15 dní pre čeľaď Dicaeidae (zdroj: JRank Animals). Kľúčovou potravou sú plody imela a drobný hmyz.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o sfarbení juvenilov tohto druhu nie sú overené; pravdepodobne olivové bez červenej

Presné sfarbenie juvenilných jedincov tohto druhu nie je v dostupných zdrojoch detailne overené — analógiou so samicami a príbuznými druhmi sú juvenily pravdepodobne olivovohnedé bez červenej škvrny; červené sfarbenie hrudi samca nadobúdajú pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými tropickými druhmi sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode nie je pre tento druh spoľahlivo zdokumentované (presné údaje neoverené).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúci horský plodožravec. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Bobuliar ohnivoprsý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa v korunách horských stromov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode v záhradách a lesoch jeho areálu.

1

Neusiluj sa o ochočenie — bobuliar ohnivoprsý je voľne žijúci horský druh, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Ak pozoruješ druh v záhrade alebo horskom lese v Ázii, sleduj ho ticho z odstupu — aktívne prelieta v korunách stromov s imelom

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnemu ornitologickému centru — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúcich spevavcov — nepodporuj chytanie ani obchod s divými vtákmi

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Bobuliar ohnivoprsý sa v európskej ani slovenskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci horský druh špecializovaný na plody imela a čerstvé horské plody, ktorý nie je etablovaný v zajatom chove. Bežná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES. Akúkoľvek ponuku na predaj tohto druhu treba preskúmať z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli v Ázii
Atlasy vtákov, databázy Avibase a eBird a fotoportály iNaturalist — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke over legálnosť pôvodu
Na čo si dať pozor Bobuliar ohnivoprsý nie je vták na predaj ani na chov — je to voľne žijúci horský plodožravec, ktorý sa v avikultúre prakticky nedrží. Najlepšie ho spoznáš pozorovaním v záhradách a horských lesoch jeho areálu v Ázii alebo štúdiom atlasov a databáz.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobuliar ohnivoprsý 8–9 cm Bobuliar šarlátový 8,5–9 cm Bobuliar pestrý 9 cm Nektárovník purpurový 10–11 cm
Bobuliar ohnivoprsý Bobuliar šarlátový (Dicaeum cruentatum) Bobuliar pestrý (Dicaeum trigonostigma) Nektárovník purpurový (Nectarinia sperata)
Dĺžka8–9 cm8,5–9 cm9 cm10–11 cm
Váha7–9 g5–8 gcca 6–8 gcca 6–10 g
Dožitiepresné údaje neoverenédo cca 5 r (orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci horský druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: lesklé modrasto-čierne vrchné časti, krémový spodok, jasne červená hrudná škvrna, úzky čierny pásik pozdĺž brucha; samica: olivová zhora, béžová zdola, bez červenej — výrazný pohlavný dimorfizmusSamec: šarlátovo-červený pruh od temena po celý chrbát a kostrc, modročierne boky a krídla, belavý spodok — červená pozdĺž celého chrbta (nie len na hrudi); samica: olivohnedá so šarlátovým kostrcomSamec: modrý vrch, výrazne oranžový spodok — bez červenej na hlave ani hrudi; samica: olivohnedá bez červenej; odlišuje sa oranžovým bruchom samca a absenciou červenej hrudnej škvrnySamec: fialovo-tmavý s iridirigentným kovovým leskom; samica: olivovo-hnedá; čeľaď Nectariniidae (sunbird) — dlhý zahnutý zobák na sanie nektáru, väčší než bobuliar; nie je plodožravec imela
AreálHorské a podhorské lesy prevažne nad 1 000 m n. m. — vých. Himaláje, juh Číny, Indočína, Mjanmarsko, Malajský polostrov, Sumatra, Filipíny; prevažne stály druh; špecializovaný plodožravec imelaNepal, India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, juh Číny, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo — stály nížinný druh záhrad a okrajov lesov, na rozdiel od ohnivoprsého nežije vysoko v horáchMalajský polostrov, Sumatra, Borneo, Filipíny a ďalšie ostrovy JV Ázie; záhrady a okraje lesov v nížinách a stredných výškach; lokálne sympatrický s bobuliarkou ohnivoprsouJV Ázia, Malajský polostrov, Filipíny; záhrady, lesy — oba druhy obsadzujú koruny tropických stromov, ale patria do odlišných čeľadí a majú odlišné potravné stratégie

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého ovocia alebo vlhkého prostredia — riziko najmä u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé plody, suché a vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento malý plachý druh. Odchyt a manipulácia spôsobujú silný stres — u zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Podvýživa pri nedostatku čerstvých plodov
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, chudnutie, zhoršená kondícia

Druh nie je semenožravec — bez prístupu k čerstvým plodám (imelo, drobné bobule) a nektáru rýchlo trpí podvýživou. V dočasnej starostlivosti je nevyhnutné ponúknuť mäkké čerstvé ovocie a nektárový roztok. Suché semená nestačia.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky alebo abnormálny trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce druhy bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena a koprologická kontrola trusu; liečba patrí veterinárovi. Nové vtáky drž oddelene v karanténe.

Respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie

Hoci druh pochádza z horského prostredia, náhle premiestnenie, prievan a stres v zajatí oslabujú vtáka a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým infekciám. U dočasne držaných jedincov udržiavaj suché, bezprievanové prostredie. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Bobuliar ohnivoprsý sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, polotma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh najväčšou hrozbou. (2) Správna strava — čerstvé mäkké ovocie (papája, figy, drobné bobule), nektárový roztok; nikdy suché semená ani zrniny. (3) Suché a vetrané prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Hygiena — pravidelná výmena ovocia, čistá voda. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Červená hrudná škvrna — kľúčový znak samca — najcharakteristickejším znakom samca je nápadná jasne červená škvrna na hrudi kontrastujúca s lesklými modrasto-čiernymi vrchnými časťami a krémovým spodkom. Od hrude smerom nadol vedie úzky čierny pruh pozdĺž stredu brucha — táto kombinácia je v teréne jednoznačná.

2

Samica bez červenej — olivovo-béžová — na rozdiel od výrazného samca je samica tmavoolivová zhora (hlava, chrbát, krídla) a béžová zdola s olivovými bokmi a bledým spodným zobákom. Bez červenej škvrny na hrudi. Identifikácia samice je náročnejšia — pomáha biotop (výška nad 1 000 m) a spoločný výskyt s farebným samcom.

3

Rozdiely od príbuzných druhov — od D. cruentatum (bobuliar šarlátový) sa samec líši tým, že má červenú len na hrudi (nie šarlátový pruh po celom chrbte od temena). Od D. trigonostigma (bobuliar pestrý) sa odlišuje červenou hrudnou škvrnou a absenciou oranžového spodku. Samica sa od samíc oboch príbuzných druhov ťažko odlišuje — pomáha nadmorská výška a poloha lokality.

4

Horský špecialista nad 1 000 m — na rozdiel od nížinných príbuzných (D. cruentatum, D. trigonostigma) žije bobuliar ohnivoprsý prevažne nad 1 000 m n. m. v temperate a subtropických horských lesoch. Cornell BOW ho charakterizuje ako druh typický pre horské lesy od Himalájí po Malajský polostrov.

5

Kľúčový rozširovač semien imela v horách — druh bol dokumentovaný ako primárny rozširovač semien imela Scurrula v nepálskych Himalájoch. Po konzumácii lepkavých bobúľ otrúsi alebo upustí semená na konáre stromov — tam imelo klíči. Bobuliar a imelo sú ekologicky navzájom závislé.

6

Hlas ako strihy nožnicami — hlas druhu je opisovaný ako prirovnanie k strihu nožnicami a ostré staccato tsit (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com). Ide o jeden z charakteristickejších hlasov malých vtákov horských lesov Ázie — akonáhle ho raz spoznáte, ľahko ho identifikujete aj bez vizuálneho kontaktu.

7

Vakovité hniezdo z vlákien imela — stavba hniezda je typická pre celú čeľaď Dicaeidae: vakovité s bočným vchodom, vyrobené predovšetkým z vlákien (hairy coverings) stoniek imela vystlaných machom a mäkkou trávou. Hniezdo visí z konárika v korunách stromov.

8

Biparentálna starostlivosť — obaja rodičia inkubujú vajcia aj kŕmia mláďatá (zdroj: Wikipedia EN). Inkubačná aj nestling perióda sú orientačne uvádzané na asi 15 dní pre čeľaď Dicaeidae (JRank Animals). Táto recipročná starostlivosť je v rámci čeľade typická.

9

Druhý najmenší vták Taiwanu — taiwanský poddruh D. i. formosum bol identifikovaný ako druhý najmenší vták Taiwanu (zdroj: Taiwan National Museum of Natural Science), pričom je kľúčovým rozširovačom semien imela na ostrove. Táto ekologická rola je spoločná pre všetky populácie druhu.

10

Rozsiahly areál s viacerými poddruhmi — nominátny poddruh D. i. ignipectus obýva pevninu (Himaláje až pevninskú JV Áziu), kým D. i. formosum (Taiwan), D. i. luzoniense (Luzon), D. i. bonga (Samar), D. i. apo (Negros, Mindanao) a D. i. beccarii (Sumatra) sú ostrovné poddruhy — celkovo jeden z najrozšírenejších horských flowerpeckerov Ázie.

Taxonomická klasifikácia

species Bobuliar ohnivoprsý (Dicaeum ignipectus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Dicaeidae (kvetárikovité)
Rod Dicaeum Temminck, 1820
Druh Dicaeum ignipectus (Blyth, 1843)
Poddruh SR V SR ani v Európe sa druh vo voľnej prírode nevyskytuje — pôvodný areál je horská Ázia od Himalájí po JV Áziu. V avikultúre sa prakticky nechová.
Poddruhy Rozoznávajú sa tieto poddruhy: D. i. ignipectus (nominát — Himaláje, Bangladéš, Mjanmarsko, sev. Thajsko, Indočína, juh Číny); D. i. formosum (Taiwan); D. i. luzoniense (Luzon, Filipíny); D. i. bonga (Samar, Filipíny); D. i. apo (Negros a Mindanao, Filipíny); D. i. beccarii (Sumatra). Niektoré zdroje uznávajú aj D. i. dolichorhynchum (Malajský polostrov). Druhové meno ignipectus pochádza z latinského ignis (oheň) a pectus (hruď) — odkaz na červenú hrudnú škvrnu samca.
Avibase_ID 907DF569FE02989D

? Často kladené otázky

V praxi takmer nie. Bobuliar ohnivoprsý je voľne žijúci horský plodožravec špecializovaný na plody imela a horské bobule — v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním prakticky neexistujú. Druh potrebuje trvalý prístup k čerstvým plodám a nektáru, nie zrninovú zmes. Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter.

Pohlavný dimorfizmus je výrazný. Samec má lesklé modrasto-čierne vrchné časti (hlava, chrbát, krídla), krémový spodok s jasne červenou škvrnou na hrudi a úzkym čiernym pruhom pozdĺž brucha. Samica je tmavoolivová zhora a béžová zdola bez akéhokoľvek červeného sfarbenia — olivové boky a bledý spodný zobák. Identifikácia samice v teréne je ťažšia; pomáha spoločný výskyt s farebným samcom a biotop nad 1 000 m.

Je to špecializovaný plodožravec naviazaný predovšetkým na plody imela (Loranthaceae, napr. Scurrula spp. v Himalájoch) a iné drobné horské bobule. Dopĺňa nektár a príležitostne hmyz (dôležitý pri kŕmení mláďat). Nie je to semenožravec — tvrdé suché semená nekonzumuje. V horách Nepálu bol dokumentovaný ako kľúčový rozširovač semien imela.

Areál zahŕňa východné Himaláje (India, Nepál, Bhután, sev. Bangladéš), Mjanmarsko, Thajsko, celú Indočínu, juh Číny, Malajský polostrov, Sumatru a Filipíny. Druh žije prevažne nad 1 000 m n. m.; čínske populácie v zime zostupujú do nižších polôh. Je to prevažne stály druh — nevykonáva dlhé sezónne migrácie.

Od bobuliarky šarlátovej (D. cruentatum): samec šarlátovej má červenú pozdĺž celého chrbta od temena po kostrc — ohnivoprsá má červenú iba na hrudi a modrasto-zelený chrbát. Od bobuliarky pestrého (D. trigonostigma): samec pestrého má oranžový spodok a modrý vrch bez akejkoľvek červenej — ohnivoprsá má červenú škvrnu presne na hrudi a béžový/krémový spodok. Nadmorská výška je tiež pomôckou — ohnivoprsá žije vyššie.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN, Cornell BOW). Populačný trend je stabilný — druh je bežný naprieč rozsiahlym horským areálom. Cornell BOW uvádza, že druh je pravdepodobne bez zasadného ohrozenia vďaka výskytu aj v degradovaných biotopoch. Nie je zaradený v CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodným druhom SR).

Hlas tvorí ostré volanie prirovnávané k strihu nožnicami a opakovane prednášané staccato tsit (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com). Pri alarme alebo vzrušení sa ozýva rýchlymi krátkymi hlásky. Pieseň samca je jednoduchá séria vysokých tónov z exponovaného bidla. Hlas je charakteristický a v horských lesoch Ázie ľahko rozoznateľný po naučení. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

ZDROJ: Avibase (Dicaeum ignipectus, ID 907DF569FE02989D, SK názov bobuliar ohnivoprsý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=907DF569FE02989D), Wikipedia EN (Fire-breasted flowerpecker — taxonómi

 Video — Bobuliar ohnivoprsý

Bobuliar ohnivoprsý (Dicaeum ignipectus) — spev a hlas v prírode

Bobuliar ohnivoprsý (Dicaeum ignipectus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Fire-breasted Flowerpecker, Česky:   květozob indomalajský, Nemecky:   Feuerbrust-Mistelfresser, Španielsky:   Picaflores pechofuego, Francúzsky:   Dicée à gorge feu, Taliansky:   Beccafiore pettoigneo, Holandsky:   Indische Honingvogel, Portugalsky:   pica-flor-flamejante, Poľsky:   kwiatówka ognista, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Огненногрудый цветоед, Japonsky:   ハナドリ, Latinsky:   Dicaeum ignipectus (Blyth, 1843)