Bobuliar malý (Dicaeum minullum)

Dicaeidae (bobuliarovité)

Bobuliar malý

Dicaeum minullum — jeden z najmenších spevavcov Ázie — nenápadná olivovo-sivá plumáž, krátky tmavý zobák, kľúčový rozširovateľ semien imiele v tropických lesoch od Himalájá po Borneo

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populácia je stabilná a druh má veľmi rozsiahly areál (Himaláj po Sundaland a Taiwan). Žiadne zaradenie v CITES. Hlavnou dlhodobou hrozbou je strata a fragmentácia tropických lesov JV Ázie; avšak druh je adaptabilný a vyskytuje sa aj v záhradách, sadoch a plantážach.
Dĺžka8,4–9 cm
Hmotnosť4–8 g (typicky ~6 g)
PôvodTropická JV Ázia — Himaláj, Indočína, Sundaland, Taiwan
StravaBobule imiele, nektár, drobný hmyz
IUCNLC — NAJMENEJ OHROZENY
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 25% 20% 10% STRAVA zloženie
Bobule imiele (Loranthus, Viscum a príbuzné rody parazitických rastlín) — primárna potrava, druh je kľúčovým rozširovateľom semien imiele v lesoch Ázie 45%
Nektár kvetov — doplnkový zdroj energie, druh navštevuje kvety a príležitostne opeluje rastliny 25%
Drobné hmyzy a pavúky — zdroj bielkovín, nevyhnutný pri odchove mláďat 20%
Ostatné drobné bobule a plody — sezónny doplnok v záhradách, sadoch a lesnom okraji 10%

Odporúčané potraviny

  • Mäkké bobule (borůvky, hrozno, plody bazy, figy) — náhrada prírodných lesných plodov; len čerstvé, umyté
  • Nektár kvetov alebo vodný roztok medu (1 čajová lyžica medu na 100 ml vody) — doplnok energie; meniť denne
  • Drobný hmyz — drosophila (ovocné mušky), malé cvrčky, maggoty; nevyhnutné pri odchove mláďat
  • Imele a Loranthus plody — ak dostupné; druh je na ne evolučne prispôsobený (špeciálny tráviaci trakt)
  • Papaya, mango, banán — tropické ovocie vhodné pre tento druh; podávať v malých kúskoch
  • Minerálne doplnky — vápnik (sépiová kosť, cuttle bone) pre samice v hniezdnej perióde
  • Čerstvá čistá voda denne a plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak — poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, korenené a spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Veľké tučné semená (slnečnica, konope) ako základ kŕmenia — bobuliar malý je primárne frugivorný, nie semenožravý
  • Plesnivé alebo staré ovocie a bobule — riziko mykotoxínov a aspergilózy
  • Umelé farbivá a konzervačné látky v potrave
Tip od odborníka Bobuliar malý je špecializovaný frugivorous-nektarivorous druh s evolučne upraveným tráviacim traktom: plody imiele (Loranthus, Viscum) obchádzajú žalúdok priamo do čreva, kde sú rýchlo strávené a lepkavé semená vyloučené na konárik — takto druh aktívne rozširuje imiele po celom lese. V zajatí (ak ho vôbec niekto chová v krajinách pôvodu) je základom stravy mäkké ovocie (papája, mango, figy, mäkké bobule), sladký vodný roztok (med) a drobný hmyz ako zdroj bielkovín, kým semená nie sú vhodné ako hlavná zložka kŕmenia. V európskej avikultúre sa tento druh prakticky nechová.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bobuliar malý je nenápadne hlasný — jeho typickým prejavom je ostré, staccatové „tzik“ alebo „chik“, opakované v sérii. Spev je vysoký a metalický, ale nie hlasný ani prieniavý. Druh nie je rušivý ani pre susedov.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bobuliar malý nie je maznavý vták na ruku — ide o divoký a plachý druh tropických lesov, ktorý nie je v Európe udomácnený. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a neustále v pohybe — bobuliar malý celý deň čile prelieta medzi stromami v neustálom hľadaní bobúľ a kvetov; pohybuje sa rýchlo a prekotne a zastavuje sa len nakrátko.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bobuliar malý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho hlasový prejav je vrodený a obmedzuje sa na kontaktné hlásky a jednoduchý spev.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Bobuliar malý je tichý, ale aktívny vokalizátor — jeho typickým prejavom je ostré, suché „tzik“ alebo „chik“, opakované v rýchlom sériové slede. Tento kontaktný hlas je pri pohybe medzi kríkmi a korunami stromov takmer stálym prejavom. Spev samca je krátka séria zostupných vysokých tónov, metalického charakteru, prednášaná z bidla na konáre počas toku. Celkovo druh nie je hlasný ani prieniavý — jeho vokalizácia zodpovedá veľkosti tela a nenápadnému životnému štýlu.

Dokáže hovoriť? Bobuliar malý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — jeho repertoár tvorí vrodený sústavu kontaktných hlások a jednoduchého spevu.

Typické zvuky

  • Ostré metalické „tzik“ alebo „chik“ — najčastejší kontaktný a poplašný zvuk, opakovaný v rýchlom sériové slede
  • Krátky zostupný spev — niekoľko vysokých metalických tónov prednášaných samcom z konára počas toku a hájenias teritória
  • Jemné kontaktné cvaknutia pri potrave — tiché hlásky vydávané pri pohybe po stromoch, ťažko postrehnuteľné
  • Poplašné hlásky — zrýchlené a zosilnené „tzik tzik tzik“ pri vyrušení alebo prítomnosti predátora

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — január až september (dlhé obdobie s regionálnymi rozdielmi; zdroj: encyclopedia.com Dicaeidae)
Tok a dvorenie — samec aktívne spieva ostrým metalickým „tzik“ a vyhľadáva samicu na začiatku hniezdnej sezóny
Odchov mláďat — 2–3 biele vajcia; inkubácia 10–12 dní; mláďatá vyletia po cca 15 dňoch
Stály (nesťahovavý) druh vo väčšine areálu — celoročne aktívny v tropických a subtropických lesoch
Mimo hniezdneho obdobia — druh zostáva v rovnakých biotopoch, venuje sa potrave (bobule imiele) a starostlivosti o perie
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; presné termíny pelichania závisia od poddruhu a zemepisnej polohy

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Raritu európskej avikultúry — v Európe sa prakticky nechová. Bobuliar malý je tropický ázijský druh žijúci vo vlhkých lesoch Ázie; v SR a v stredoeurópskej avikultúre ho nenájdete. Stránka má predovšetkým atlasový a vzdelávací charakter. Ak sa tento druh v krajinách pôvodu výnimočne chová, vyžaduje teplé prostredie (min. 22–25 °C), stálu ponuku mäkkého ovocia a nektáru, priestrannú voliéru so živou vegetáciou a nulový kontakt so stresom. Pre začiatočníkov aj skúsených chovateľov v Európe je tento druh nedostupný a neodrúčaný; atlasová stránka na lepet.sk slúži na spoznanie druhu.
Priestor Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová. V krajinách pôvodu by si vyžadoval priestrannú zapustenú voliéru s tropickou teplotou (min. 22–25 °C), žijúcou vegetáciou, imiele vetvičkami, miskami s ovocím a nektárom, kúpacou miskou a dostatkom úkrytov. Minimálna veľkosť voliéry pre pár: 150 × 80 × 100 cm. Druh nie je prispôsobený na európske klimatické podmienky ani na klietkový chov bez špecializovaného zoologického vybavenia.
Deti v domácnosti Bobuliar malý nie je domáci maznáčik vhodný pre deti. Je to plachý tropický lesný vták, ktorý sa v Európe nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý príklad evolučnej špecializácie: vták, ktorý „sadí stromy“ tým, že zje bobule imiele a vylúči semená na konáre stromov. Učí o symbióze medzi vtákmi a rastlinami v tropických lesoch Ázie.
Hlučnosť Druh vydáva len tiché ostré cvaknutia a krátky melodický spev — nie je rušivý. V zajatí (kde sa v Európe prakticky nechová) by bol celkovo tichý spoločník.
Verdikt odborníka Bobuliar malý (Dicaeum minullum) je drobný vták (8,4–9 cm, 4–8 g) z čeľade bobuliarovité (Dicaeidae) s areálom od východného Himálaja (India, Nepal, Bhután) cez celú juhovýchodnú Áziu (Myanmar, Čína, Taiwan, Indočína, Malajský poloostrov) až po Sundský súostrov (Sumatra, Borneo, Jáva, Bali). Jeho plumáž je nenápadná a bez výrazných farieb — olivovo-sivý vrch, bledší sivasto-bielasty spodok bez prúžkov; pohlavný dimorfizmus je minimálny (samec a samica si sú podobní), čo ho robí v teréne ťažko rozoznateľným od príbuzných druhov. Kľúčovým určovacím znakom sú krátky zahnutý tmavý zobák, absencia akýchkoľvek farebných skvrn alebo prúžkov a veľké tmavé oko. Druh je ekologicky mimoriadne dôležitý: je to kľúčový rozširovateľ semien parazitických rastlín imiele (Loranthus, Viscum) v ázijských lesoch — plody imiele obchádzajú žalúdok priamo do čreva a lepkavé semená sú vydávané na konáre, kde klíčia. Potravne závisí na bobulieach imiele, nektári a príležitostnom hmyze. Hniezdenie prebieha v visiaci meškovitom hniezde zo rastlinných vlákien suspendovanom na konári (1–12 m nad zemou); znáška tvorí 2–3 biele vajcia, inkubácia trvá 10–12 dní a mláďatá vyletia asi po 15 dňoch. Taxonomická poznámka: do roku 2014 sa tento druh zaraďoval pod Dicaeum concolor; dnes je D. minullum uznaným samostatným druhom pre pevninskú a ostrovnú populáciu, kým D. concolor (bobuliar nilgirský) je endemit Nilgirských kopcov južnej Indie. IUCN: LC (najmenej ohrozený), populácia je stabilná. V CITES nie je zaradený.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (tropický voliérový druh, v Európe sa nechová)
Druh sa v Európe prakticky nechová — pre orientáciu: priestranná tropická voliéra min. 150 × 80 × 100 cm so živou vegetáciou, miskami s ovocím a nektárom a teplota 24–28 °C
Bobuliar malý je tropický lesný druh prispôsobený na život v korunách vlhkých nížinných a horských lesov Ázie. V prírodnom prostredí sa vyskytuje od nížin po nadmorskú výšku cca 1500–2000 m n. m. v lesoch, záhradách, sadoch a bambusových porastoch, všade kde rastú imiele. Druh je stály (nesťahovavý) vo väčšine areálu.
Spoločenské správanie
Žije jednotlivo alebo v pároch; mimo hniezdneho obdobia sa príležitostne pridáva k zmiešaným kŕdlikom lesných spevavcov
Bobuliar malý je typicky solitérny alebo párový druh — v hniezdnom období háji pár teritórium v korunách imielom-bohatých stromov. Mimo hniezdneho obdobia sa občas pohybuje v zmiešaných potravných kŕdlikoch s inými malými spevavcami. Druh nie je výrazne agresívny, ale ani sociálne vyhľadávajúci kontakt.
Teplota a podnebie
Tropický a subtropický druh; optimum 24–28 °C; neznáša chlad pod 18 °C
Areál pokrýva tropické a subtropické pásmo od Himálaja po Sundský súostrov. Druh nie je prispôsobený na miernoeuropásmoové klíma — v zajatí (mimo krajín pôvodu) je stála teplota min. 22–25 °C nevyhnutnosťou.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Meškovité visiace hniezdo zo rastlinných vlákien a bavlny, 1–12 m nad zemou; 2–3 biele vajcia; inkubácia 10–12 dní
Druh si stavia meškovité (purse-shaped) hniezdo zo rastlinných vlákien, machov a pavúčej nite, suspendované z konárika stromu alebo kra, vo výške 1–12 m nad zemou. Hniezdo má bokovú vstupu blízko vrcholu. Znáša 2–3 biele vajcia. Na inkubácii sa podieľajú obaja rodičia — trvá 10–12 dní. Mláďatá vyletia asi po 15 dňoch (zdroj: Wikipedia EN Flowerpecker / Dicaeidae). Hniezdna sezóna januára do septembra.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose na listoch a v plytkých kalužiach; v zajatí plytká miska s čistou vodou denne
Bobuliary sa kúpu v rose zachytenej na listoch alebo v plytkých miskách vody a intenzívne čistia perie po konzumácii lepkavých bobúľ imiele. Hygiena perí je pre tento druh obzvlášť dôležitá.
Svetlo a denný rytmus
Denný aktívny druh s celoročnou aktivitou v tropickom pásme (12 h deň / 12 h noc rytmus)
Bobuliar malý je diurnálny (denný) druh aktívny od svitania do súmraku. V tropickom areáli je fotoperiodická závislosť menej výrazná ako u sezónne migrujúcich druhov — druh je aktívny celoročne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Január–apríl (závisí od regiónu a nadmorskej výšky)

Samec vo vrcholke hniezdneho obdobia aktívne spieva ostrým metalickým „tzik-tzik“ séria z konárov na okraji teritória a predvádza krátke pohybové prvky. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú spoľahlivo overené; ide o analógiu z čeľade Dicaeidae (zdroj: encyclopedia.com). Monogamné párenie.

Hniezdo a znáška
Január–september (dlhá sezóna s regionálnymi odlišnosťami; zdroj: encyclopedia.com Dicaeidae)

Pár stavia meškovité (purse-shaped) hniezdo zo rastlinných vlákien, bavlny a pavúčej nite, s bočným vstupom blízko vrcholu, suspendované z konárika 1–12 m nad zemou. Znáška tvorí 2–3 biele vajcia (zdroj: encyclopedia.com / Wikipedia EN). Obaja rodičia sa podieľajú na stavbe hniezda, inkubácii aj odchove mláďat.

Inkubácia
10–12 dní (zdroj: Wikipedia EN Flowerpecker / Dicaeidae)

Inkubácia trvá 10–12 dní a na vajciach sedia obaja rodičia — charakteristická čeľaďová vlastnosť Dicaeidae (zdroj: Wikipedia EN Dicaeidae). Táto krátka inkubačná doba je typická pre malé tropické druhy.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá sú nidicólne; kŕmia ich obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (nidicólne) — kŕmia ich obaja rodičia hmyzom, nektárom a mäkkou potravou. V tomto období stúpa podiel hmyzu a pavúkov v strave, keďže mláďatá potrebujú bielkoviny pre rast. Presné dĺžky kŕmenia na hniezde nie sú pre tento druh samostatne overené.

Vyletenie a vývoj mláďat
Cca 15 dní po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN Dicaeidae)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 15 dňoch (zdroj: Wikipedia EN Dicaeidae). Juvenily sú celkovo bledšie a menej olivovosivé než dospelé vtáky a majú bledší zobák. Po vyletení ich rodičia krátku dobu dokrmujú. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne po prvom pelichaní.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými malými tropickými spevavcami sa predpokladá prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode nie je spoľahlivo overené pre tento druh (presné údaje neoverené).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová a neochočuje — ide o tropického voľne žijúceho vtáka. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom mimo odborných zoologických zariadení.

Bobuliar malý je plachý voľne žijúci tropický druh, ktorý sa v Európe neochočuje — žije aktívne v korunách stromov a krovi v neustálom pohybe. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v Európe sa v zajatí prakticky nechová, takže overené postupy ochočenia preň neexistujú. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode pri cestovaní do Ázie alebo sledovanie v zoologických záhradách.

1

Neusiluj sa o ochočenie — bobuliar malý je voľne žijúci tropický druh, ktorý sa v Európe nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode počas cestovania po JV Ázii, sleduj ho ticho z diaľky ďalekohľadom — pohybuje sa rýchlo v korunách stromov

3

Druh sa dá spoľahlivo identifikovať práve nenápadnou jednotvárnou plumážou — v teréne hľadaj malého aktívneho vtáka bez farebných skvrn s tmavým zobákom

4

Podporuj ochranu tropických lesov Ázie — hlavného biotopu tohto druhu

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Bobuliar malý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o tropický druh juhovýchodnej Ázie, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách v strednej Európe. Trhová cena preň neexistuje. Druh nie je v CITES; v krajinách pôvodu ho chovajú len niektoré zoologické záhrady alebo špecializované aviária. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani EU).

Druh sa v Európe bežne nepredáva ani nechová — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode pri cestovaní do JV Ázie
Zoologické záhrady s tropickými aviáriami — jediné miesto v Európe, kde môžete tento druh spoľahlivo vidieť
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Na čo si dať pozor Bobuliar malý nie je vták bežne dostupný na predaj v strednej Európe. Ak by sa akákoľvek ponuka objavila, over legálnosť pôvodu a doklady — tropické druhy bez sprievodnej dokumentácie CITES/veterinárnych certifikátov môžu byť nelegálne dovezené. Najlepšou formou „stretnutia“ s týmto druhom je cestovanie do JV Ázie (India, Thajsko, Malajzia, Borneo) a pozorovanie v ich prirodzenom prostredí.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobuliar malý 8,4–9 cm Bobuliar nilgirský 7,5–8 cm Bobuliar bledozobý 8 cm Bobuliar hrubozobý 10 cm
Bobuliar malý Bobuliar nilgirský (Dicaeum concolor) Bobuliar bledozobý (Dicaeum erythrorhynchos) Bobuliar hrubozobý (Dicaeum agile)
Dĺžka8,4–9 cm7,5–8 cm8 cm10 cm
Váha4–8 g (typicky ~6 g)cca 4–6 gcca 4–5 gcca 7–10 g
Dožitiepresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťneudomácnený tropický druh — v Európe sa nechováneudomácnený druh — endemit S Indie, v Európe sa nechováneudomácnený tropický druh, endemit Indie a Srí Lankyneudomácnený tropický druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilný), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovo-sivý vrch, bledší sivasto-bielasty spodok, bez prúžkov ani farebných vzorov; krátky zahnutý tmavý zobák; veľké tmavé oko; samec a samica sú si podobní (minimálny dimorfizmus)Veľmi podobný bobuliar malý — olivovo-hnedý vrch, bielasty spodok s nádychom buffy; pôvodne považovaný za rovnaký druh (D. concolor sensu lato); rozlíšenie vyžaduje terénnu skúsenosť alebo analýzu DNAKľúčový rozlišovací znak: bledý ružovkastý (pale pinkish) zobák — na rozdiel od tmavého zobáka bobuliar malý; inak podobné sfarbenie (olivovo-sivý vrch, bielasty spodok); zobák je najrýchlejší terénny znakVýrazne mohutnejší, hrubší tmavý zobák a červenkasté (reddish) oko — obidva znaky chýbajú bobuliar malý; hnedo-sivý vrch, bielasty spodok so slabými prúžkami; celkovo väčší a robustnejší
AreálVýchodný Himaláj → celá JV Ázia → Sundaland (Sumatra, Borneo, Jáva, Bali) + Taiwan; 5 poddruhov; stály tropický lesný druh závislý na imieliachEndemit Nilgirských kopcov a okolitých pohorí južnej Indie a Srí Lanky; oddelený od D. minullum v roku 2014 na základe genetických a morfologických štúdiíSubkontinent India a Srí Lanka; sympatrický s D. concolor v južnej Indii; ekologicky identická nika (imieliach závislý frugivore)Rozšírenný od Indie, Srí Lanky, cez JV Áziu po Filipíny a Sundský súostrov; sympatrický s D. minullum vo väčšine areálu — jednou z najčastejších zámen v teréne

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého ovocia alebo vlhkého prostredia — u tohto druhu obzvlášť rizikové, keďže frugivorná strava (bobule, mäkké ovocie) rýchlo plesnivie. Prevencia: meniť ovocie aspoň dvakrát denne, udržiavať suché a dobre vetrané prostredie. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Črevné parazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Tropické druhy bežne nesú črevné parazity, ktoré sa v neprirodzenom prostredí môžu premnožiť. Hygiena, čerstvé krmivo a pravidelná koprologická kontrola trusu; liečba antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové jedince drž v karanténe min. 30 dní.

Podvýživa z nevhodnej stravy
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, chudnutie, horší lesk perí

Bobuliar malý je špecializovaný frugivore s osobitným tráviacim traktom; suché semienka, granule alebo zrna (typická kŕmna zmes pre drobné spevavcov) pre neho nie sú vhodná strava. Základom musia byť mäkké ovocie, nektárový roztok a hmyz. Jednostranná strava vedie k podvýžive, vitamínovým deficitom a metabolickým poruchám.

Stres a termoregulačné problémy
stredná

Príznaky: Tŕpnutie na bidielku, nahrbená postava, napuchnuté perie, odmietanie potravy, podráždenosť

Tropický druh je citlivý na chlad a stres z nevhodných podmienok. Teplota pod 18 °C môže byť kritická; optimum je 24–28 °C. Stres z nevhodného prostredia, hluku alebo nesprávnej stravy oslabuje imunitu. Minimalizácia rušivých podnetov a stála teplá teplota sú kľúčové.

Infekcie horných dýchacích ciest (bakteriálne, vírusové)
stredná

Príznaky: Výtok z nozdrí alebo zobáka, sťažené dýchanie, kihnutie, letargia

Vlhkosť, prievan a teplotné výkyvy predisponujú k respiračným infekciám. Zabezpeč stálú teplotu bez prievanu a nájdi aviárneho veterinára s tropickými skúsenosťami pri akomkoľvek príznaku choroby.

Prevencia Bobuliar malý sa v európskej avikultúre prakticky nechová, takže nasledujúce zásady sú len orientačné pre prípad dočasnej starostlivosti: (1) Teplé prostredie — minimum 22–25 °C bez prievanu a výkyvov; (2) Čerstvé mäkké ovocie (papája, mango, mäkké bobule) meniť aspoň dvakrát denne — plesnivé ovocie je smrteľne rizikové; (3) Nektárový roztok (med v čistej vode) denne čerstvý; (4) Drobný živý hmyz ako zdroj bielkovín; (5) Karanténa 30 dní pre nové jedince a pravidelná koprologická kontrola. Pri akomkoľvek príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára so skúsenosťami s tropickými vtákmi.

Zaujímavosti

1

Jeden z najmenších spevavcov Ázie — bobuliar malý meria len 8,4–9 cm a váži 4–8 g (typicky okolo 6 g), čo ho radí medzi najdrobnejšie vtáky celého kontinentu; pre porovnanie, kolibríky sa v Ázii nevyskytujú a túto ekologickú niku tu zastupujú práve bobuliarovité.

2

Záhadne nenápadný vták — napriek výskyte v záhradách, sadoch a parkoch po celej JV Ázii ho ľudia len zriedka zahliadnu: jeho olivovo-sivá jednotvárna plumáž bez akýchkoľvek výrazných vzorov alebo farieb ho dokonale splýva s listím, pohybuje sa rýchlo a zastavuje len nakrátko. Samec a samica si sú navyše takmer identickí (minimálny pohlavný dimorfizmus).

3

Imiele-závislosť a evolučná špeciácia — bobuliar malý má špeciálne prispôsobený tráviaci trakt: plody imiele (Loranthus, Viscum) obchádzajú žalúdok a vstupujú priamo do čreva, kde sa rýchlo strávia; lepkavé semeno je vydané na konárik, kde klíči. Takto druh aktívne šíri imiele po lesoch — vzťah tak tesný, že niektoré druhy imiele sú plne závislé na bobuliaroch ako rozširovateľoch semien.

4

Taxonomický rozkol v roku 2014 — ešte nedávno sa tento druh volal Dicaeum concolor (Plain Flowerpecker) a zahŕňal všetky kontinentálne a ostrovné populácie. Moderné genetické a morfologické štúdie (Pamela Rasmussen a kol.) ukázali, že nilgirská populácia južnej Indie a Srí Lanky je dostatočne odlišná na uznanie za samostatný druh Dicaeum concolor (bobuliar nilgirský), kým zvyšok dostal meno Dicaeum minullum (bobuliar malý). Výsledkom sú dnes tri príbuzné druhy: D. concolor, D. minullum a D. virescens (Andamanský bobuliar).

5

Päť poddruhov na obrovskom areáli — od východného Himálaja (poddruh olivaceum) cez Hainan (minullum), Taiwan (uchidai), Sundaland (borneanum) až po Jávu a Bali (sollicitans) — každý poddruh je jemne prispôsobený miestnemu prostrediu, hoci na pohľad sú si takmer identické.

6

Rozlíšenie od podobných druhov — v teréne sa bobuliar malý ľahko zamení za: bobuliar bledozobý (Dicaeum erythrorhynchos) — ten má bledý ružovkastý zobák (nie tmavý); bobuliar hrubozobý (Dicaeum agile) — väčší, má mohutnejší tmavý zobák a červenkasté oko. Jednoduchý test: tmavý tenký zobák + sivasto-bielasty spodok bez prúžkov + minimálna farba = bobuliar malý.

7

Hniezdne správanie oboch pohlaví — na rozdiel od mnohých spevavcov, kde samica inkubuje sama, pri bobuliaroch sa na stavbe hniezda, inkubácii aj kŕmení mláďat podieľajú obaja rodičia (zdroj: Dicaeidae Wikipedia EN / encyclopedia.com). Meškovité hniezdo zo rastlinných vlákien s bočným vstupom je charakteristickým znakom čeľade.

8

Hlas ako identifikačný znak — v hustých tropických lesoch, kde je vizuálne pozorovanie obmedzené, je ostrý metalický „tzik“ alebo „chik“, opakovaný v rýchlej sérii, najjednoduchším spôsobom ako druh zaregistrovať. Na xeno-canto je dostupných 68 nahrávok vokalizácie tohto druhu z celého areálu.

Taxonomická klasifikácia

species Bobuliar malý (Dicaeum minullum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Dicaeidae (bobuliarovité)
Rod Dicaeum Cuvier, 1816
Druh Dicaeum minullum Swinhoe, 1870
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — juhoázijsko-juhovýchodoázijský tropický druh; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh má 5 uznaných poddruhov: D. m. olivaceum (východný Himaláj, Myanmar, južná Čína, Indočína, Thajsko), D. m. minullum (ostrov Hainan), D. m. uchidai (Taiwan), D. m. borneanum (Malajský poloostrov, Sumatra, ostrovy Natuna, Borneo), D. m. sollicitans (Jáva, Madura, Bali). Taxonomická poznámka: do roku 2014 bol D. minullum zahrnutý pod D. concolor (Nilgirský bobuliar), dnes sú uznanými samostatnými druhmi — D. concolor je endemit južnej Indie (Nilgiry) a Srí Lanky.
Avibase_ID F26BDDA7B707ACDD

? Často kladené otázky

Bobuliar malý (Dicaeum minullum) je drobný vták (8,4–9 cm, 4–8 g) z čeľade bobuliarovité (Dicaeidae), príbuznej nektárikovitým (Nectariniidae). Žije v tropických a subtropických lesoch, záhradách a sadoch od východného Himálaja (India, Nepal, Bhután) cez Myanmar, Čínu, Taiwan, Indočínu a Malajský poloostrov až po Sundský súostrov (Sumatra, Borneo, Jáva, Bali). Je to stály (nesťahovavý) druh aktívny celoročne.

Áno — je to zámerné. Plumáž je nenápadná a jednotvárna: olivovo-sivý vrch, bledší sivasto-bielasty spodok, bez prúžkov ani farebných vzorov. Samec a samica si sú takmer identickí (minimálny pohlavný dimorfizmus). Kľúčovými znakmi sú krátky zahnutý tmavý zobák a veľké tmavé oko. Od podobných druhov ho odlíšiš: bobuliar bledozobý (D. erythrorhynchos) má bledý ružovkastý zobák; bobuliar hrubozobý (D. agile) je väčší s mohutnejším zobákom a červenkastým okom.

Do roku 2014 sa tieto dva vtáky považovali za jeden druh. Dnes sú uznané ako samostatné druhy: Dicaeum concolor (bobuliar nilgirský) je endemit Nilgirských kopcov južnej Indie a Srí Lanky — vyskytuje sa len tam. Dicaeum minullum (bobuliar malý) pokrýva zvyšok pôvodného areálu — celú JV Áziu, Sundaland a Taiwan. Tretím príbuzným je Dicaeum virescens (Andamanský bobuliar) endemit Andamanských ostrovov.

Bobuliar malý je primárne frugivore a nektarivore — závisí najmä na bobulieach parazitických rastlín imiele (Loranthus, Viscum a príbuzné) a nektári kvetov; dopĺňa hmyzom a pavúkmi. Ekologicky je mimoriadne dôležitý: má špeciálne prispôsobený tráviaci trakt, kde plody imiele obchádzajú žalúdok priamo do čreva; lepkavé semeno je vydané na konárik, kde klíči — druh tak aktívne šíri imiele po celom lese a je kľúčovým rozširovateľom semien.

V Európe prakticky nie. Bobuliar malý je tropický druh s veľmi špecifickými nárokmi: stála teplota 24–28 °C, stála ponuka čerstvého mäkkého ovocia a nektárového roztoku (meniť dvakrát denne), priestranná voliéra so živou vegetáciou a absencia semennej zmesi ako základu kŕmenia. V SR ani v stredoeurópskej avikultúre sa bežne nechová a nie je dostupný na predaj. Táto stránka slúži predovšetkým na atlasové spoznanie druhu.

Nie — IUCN hodnotí bobuliar malý ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES a nemá osobitný štatút ohrozeného druhu. Jeho populácia je v rámci obrovského areálu JV Ázie relatívne stabilná, hoci strata tropických lesov je dlhodobou hrozbou.

Typickým prejavom je ostré metalické „tzik“ alebo „chik“, opakované v rýchlej sérii — je to jeho bežná kontaktná a poplašná hláska. Spev samca je krátka séria zostupných vysokých metalických tónov. Druh nie je hlasný — na xeno-canto je dostupných 68 nahrávok vokalizácie z celého areálu (https://xeno-canto.org/species/Dicaeum-minullum), kde si môžete hlas vypočuť.

ZDROJ: Avibase (Dicaeum minullum, ID F26BDDA7B707ACDD, SK názov bobuliar malý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=F26BDDA7B707ACDD), Wikipedia EN (Plain flowerpecker — taxonómia, rozšírenie, b

 Video — Bobuliar malý

Bobuliar malý (Dicaeum minullum) — spev a hlas v prírode

Bobuliar malý (Dicaeum minullum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Plain Flowerpecker, Česky:   květozob olivovohnědý, Nemecky:   Einfarb-Mistelfresser, Španielsky:   Picaflores sencillo, Francúzsky:   Dicée olivâtre, Taliansky:   presné údaje neoverené, Holandsky:   Groengrijze Honingvogel, Portugalsky:   pica-flor-liso, Poľsky:   kwiatówka oliwkowa, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Бурый цветоед, Japonsky:   ムジハナドリ, Latinsky:   Dicaeum minullum Swinhoe, 1870