Bobuliar imelový (Dicaeum hirundinaceum)

Dicaeidae (bobuliarovité)

Bobuliar imelový

Dicaeum hirundinaceum — jediný austrálsky bobuliar — malý nomád s žiarivočerveným hrdlom, špecialistom na imelo a rýchlostným majstrom trávenia

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populačný trend: stabilný. Druh má rozsiahly areál naprieč pevninskou Austráliou (okrem Tasmánie a najsuchšieho vnútrozemia) a na Arských ostrovoch v Indonézii. Početnosť nie je presne zistená, no druh je v rámci svojho areálu bežný a nie je považovaný za ohrozeného. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Austrálii je chránený zákonom EPBC Act 1999 ako pôvodný australský druh vtáka.
Dĺžka9–10 cm
Váha7,5–11 g
Dožitiedo 9,7 roka (voľná príroda)
IUCNLC — najmenej ohrozený
VýskytPevninská Austrália + Arské ostrovy (Indonézia)
StravaBobule imela (85 %+), hmyz, nektár
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

85% 10% STRAVA zloženie
Bobule imela (Amyema spp. a príbuzné rody) — primárna potrava, tvorí vyše 85 % pozorovania pri kŕmení; swallows celé bobule 85%
Hmyz a pavúky (článkonožce) — dôležitý doplnok, najmä pri odchove mláďat; chytaný vo vzduchu aj zo substrátu 10%
Nektár kvetov — príležitostná zložka, najmä z eukalyptov a banksia 3%
Bobule iných rastlín a ovocie — sezónny doplnok mimo migrácie imela 2%

Odporúčané potraviny

  • Bobule imela (Amyema spp.) — primárna živá potrava v austrálskej prírode; druh ju prehĺta celú a semienka vylučuje na konáre
  • Mäkké tropické ovocie (papája, figa, bobule) — vhodná náhrada v záchrannej stanici alebo ako dobrovoľný krmič v záhrade
  • Nektár z eukalyptov a banksie — príležitostná doplnková potrava; vhodné krmítko v záhrade (sugar water 1:4 ako núdzové riešenie)
  • Malý hmyz a pavúky — nevyhnutná živočíšna bielkovina, obzvlášť pri odchove mláďat; vhodné sú mušice, afidky, drobné chrobáky
  • Komerčná tekutá výživa pre nektárovce (nektar-mix) — v prípade dočasnej starostlivosti o zranené vtáky
  • Čerstvá pitná voda denne — vymenená každý deň; plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Semená a zrno — bobuliar imelový nemá svalnatý žalúdok na drvenie semien; zrno je preňho nevhodné a nestráviteľné
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Mlieko a mliečne výrobky — vtáky nemajú enzým laktáza, spôsobuje hnačku a dehydratáciu
  • Cukor v nadmernom množstve — oslabuje imunitný systém a kazí zubatosť (v prírode kompenzovaná vlákninou z bobúľ)
  • Plesnivé alebo skazené ovocie — riziko mykotoxínov (aspergilóza)
  • Postriekané ovocie alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
Tip od odborníka Bobuliar imelový je výrazný frugivorný špecialista na imelo — v prírode tvoria bobule imela (Amyema spp.) vyše 85 % jeho potravy a celý tráviacý trakt je na túto potravu prispôsobený. Má redukovaný žalúdok bez svalnatej časti a skrátené črevá, vďaka čomu bobule prechádzajú telom za 4–25 minút. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová a nie je voľne dostupný. V záhrade môže občasne navštíviť krmítko s čerstvým mäkkým ovocím alebo nektárovým roztokom (v Austrálii). Pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca v záchrannej stanici je kľúčová mäkká strava bohatá na cukry a voda, doplnená drobnými živými hmyzmi pre bielkoviny. Presné kŕmne protokoly v zajatí pre tento druh nie sú bežne overené.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bobuliar imelový je stredne hlasný druh — má vysoký, prenikavý spev a vydáva charakteristické volanie typicky za letu. V austrálskych záhradách patrí k ľahko rozpoznateľným hlasovým prejavom. Napodobňuje viac ako 25 druhov spevavcov vrátane pápežíkov a austrálskych drozdownikov — vo voľnej prírode a v záhrade môže byť vokálne aktívny po celý deň. Keďže sa v európskej avikultúre bežne nechová, posudzovanie v domácom prostredí je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bobuliar imelový nie je maznavý vták na ruku — je to divoký, pohyblivý a nomádsky druh s výraznou svihotavou kinetikou letu. Zvykne sa pohybovať v korunách stromov, nie pri človeku. V prírode sa dá pomerne dobre priblížiť pri kŕmidle s imolom alebo mäkkým ovocím, no fyzický kontakt nie je prirodzený. Nie je vhodný ako klietkový spoločník.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne pohyblivý a rýchly vták — bobuliar imelový má pre svoju veľkosť výnimočne rýchly a priamy let, dlhé špicaté krídla (typické pre vzdušných agility-letcov) a niekoľkokrát za hodinu kŕmi a pohybuje sa od stromu k stromu. Je výrazne nomádsky, pohybuje sa na veľké vzdialenosti za dozrievajúcim imelom. V záhrade patrí medzi najaktívnejšie a najrýchlejšie pohybujúce sa vtáky.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bobuliar imelový nenapodobňuje ľudskú reč — je to passerine s vlastným repertoárom, nie papagáj. Má však pozoruhodný repertoár vokálnej mimikry 25+ druhov spevavcov (austrálski pinkoskovci, drozdovníky, papagájiky). Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci austrálsky druh, ktorý sa v chove neudomácnil.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Bobuliar imelový má vysoký, prenikavý a charakteristický hlas. Základným prvkom je krátke ostré „wit-a-wit“ (alebo „tsit-tsit-tsit“) — poplašné a kontaktné volanie vydávané typicky za letu, keď druh preletáva od stromu k stromu. Na bidla spieva opakujúce sa „wissweet wissweet“ — čistý, frfľavý trojnotový motív opakovaný niekoľkokrát za sebou. Okrem vlastného hlasu je bobuliar imelový vynikajúci mimikér — zdokumentovane napodobňuje vyše 25 druhov austrálskych spevavcov vrátane papagájika Mulgaského a rôznych honeyeaterov a robinov. Hlas je dostatočne hlasný a prenikavý na to, aby bol počuteľný v austrálskej záhrade naprieč niekoľkými korunami stromov.

Dokáže hovoriť? Bobuliar imelový nenapodobňuje ľudskú reč — ide o austrálsky voľne žijúci druh, ktorý sa v klietkovom chove neudomácnil. Napriek pozoruhodnej schopnosti mimikry (25+ druhov vtákov) ľudskú reč nereprodukuje. Jeho vokálny repertoár je biologicky motivovaný — mimikácia pravdepodobne slúži na odvrátenie predátorov alebo signalizáciu kvality partnera.

Typické zvuky

  • Krátke ostré „wit-a-wit“ (alebo „tsit-tsit-tsit“) — hlavné letové a kontaktné volanie, vysoké a prenikavé, vydávané typicky za rýchleho letu medzi stromami
  • Opakujúce sa „wissweet wissweet“ — sediaci spev samca, frfľavý trojnotový motív opakovaný niekoľkokrát za sebou, počuteľný z koruny stromu
  • Mimikry 25+ druhov — zdokumentovaná imitácia hlasov iných austrálskych spevavcov (honeyeaters, robiny, papagájiky), vrátane Mulgaského papagájika
  • Vysoké jednonotové „dzee“ — krátke poplašné volanie pri ohrození; tiež vrklanie pri dvorení (samec sa kolíše a krídle chveje)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (august–január, niekedy až apríl) závislá od dostupnosti imela v danom regióne; druh môže mať až 3 znášky za sezónu
Tok — samec sa klania v horizontálnej polohe, kolíše zo strany na stranu s chvejením krídel a pohybmi chvosta; čistí cesty kŕmenia
Odchov mláďat — mláďatá zostávajú v hniezde cca 15 dní; samica inkubuje a spočiatku kŕmi prevažne ona; neskôr obaja rodičia
Nomádske putovanie (jesenno-zimné) — druh nasleduje dozrievajúce imelo naprieč krajinou; mimo hniezdenia môže vytvárať malé zmiešané kŕdle
Celoročne v Austrálii — stály rezident (nie sťahovavý v klasickom zmysle), avšak silne nomádsky; pohyby závisia od fenológie imela v rôznych biotopoch

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Austrálsky voľne žijúci druh — v európskej avikultúre sa bežne nechová. Bobuliar imelový je voľne žijúci austrálsky vták a v európskom ani slovenskom/českom chove nie je bežne dostupný ani udržiavaný. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; druh je obľúbeným objektom pozorovania vtákov v Austrálii, kde jeho návštevy záhradných imiel a krmítok s ovocím sú bežným javom. Chovateľské odporúčania na tejto stránke sú len orientačné alebo sa vzťahujú na dočasnú záchranársku starostlivosť.
Priestor Druh sa v európskom zajatí bežne nechová a overené priestorové štandardy zeňho neexistujú. Bobuliar imelový je rýchly nomádsky letec s rozlohami pohybov stoviek kilometrov — z hľadiska welfare ide o druh, ktorému klietka nemôže dať podmienky zodpovedajúce jeho prirodzeným potrebám. V Austrálii ho možno do záhrady prilákať výsadbou pôvodných drevín s imelom alebo krmítkom s mäkkým ovocím/nektárovým roztokom.
Deti v domácnosti Bobuliar imelový nie je domáci maznáčik ani voliérový vták pre deti — ide o voľne žijúci austrálsky druh, ktorý sa v Európe bežne nechová. Pre deti je však skvelým príkladom ekologickej závislosti — príbeh vtáka a imela ilustruje, ako sú organizmy navzájom prepojené a prečo je ochrana celých ekosystémov dôležitejšia než ochrana jednotlivých druhov. V Austrálii je vítaným hosťom záhrad a vynikajúcim objektom prvého pozorovania vtákov.
Hlučnosť V austrálskych záhradách je jeho vysoké čisté volanie za letu vítaným signálom prítomnosti imela a zdravého ekosystému. V klietkovom prostredí (čo nie je bežná prax) by mohol byť stredne hlasný — hlas je vysoký a prenikavý, no nie drsný ani trvalý. Druh sa však bežne nechová, takže posudzovanie hlasitosti v domácnosti je len teoretické.
Verdikt odborníka Bobuliar imelový (Dicaeum hirundinaceum) je drobný austrálsky vták (9–10 cm, 7,5–11 g) z čeľade bobuliarovité (Dicaeidae) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je nápadný: lesklé modročierne svrchné časti, žiarivočervené hrdlo a hruď, biele brucho s čiernym stredovým prúžkom a červený podchvostník — kombinácia, ktorá ho robí jedným z najkrajších malých austrálskych vtákov. Samica je sivohnedá s bielym spodkom, slabým sivastým pruhom na bruchu a jemným ružovkastým podchvostníkom. Juvenily sa podobajú samici, ale majú oranžovorúžový zobák (nie čierny ako dospelí). Druh je slávny svojou mimoriadnou závislosťou na imele (Amyema spp.): bobule tvoria vyše 85 % potravy, redukovaný žalúdok bez svalnatej časti umožňuje prechod bobule tráviacou sústavou za 4–25 minút a semienka obalené lepkavou dužinou sa vtáčí trus prilepuje na konáre, kde klíčia — bobuliar imelový je tak kľúčovým disperzným agentom imela. Druh je výrazne nomádsky, pohybuje sa stovkami kilometrov za dozrievajúcim imelom naprieč celou pevninskou Austráliou (okrem Tasmánie a nejsuchších púšťových vnútrozemia) a na Arských ostrovoch v Indonézii. Hniezdo je hruškovité taštickovité (purse nest) z rastlinného páperí a pavučiny, zavesené zo tenkého konára; samica znáša 3–4 biele vajcia a inkubuje ich 10–12 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 15 dňoch. Hlas je charakteristický vysoký „wit-a-wit“ za letu; druh je tiež vynikajúci mimikér (25+ druhov). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. V európskej avikultúre sa bežne nechová — stránka má atlasový charakter.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci australský druh)
Druh sa v európskom zajatí bežne nechová; prirodzené prostredie sú eukalyptové lesy a savany s výskytom imela naprieč pevninskou Austráliou a Arskými ostrovmi
Bobuliar imelový obýva eukalyptové lesy a lesostepi od suchého vnútrozemia až po vlhké pobrežné lesy, všade tam, kde rastie imelo (Amyema spp.). V záhradách ho možno nájsť, ak tam rastú pôvodné australské stromy s imelom. Nie je viazaný na žiadnu konkrétnu nadmorskú výšku — ide za imelom, kde ho nájde.
Spoločenské správanie
Zvyčajne solitárny alebo v pároch; príležitostne malé rodinné skupiny; zmiešané kŕdle pri hojnosti potravy
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry; mimo sezóny je druh prevažne solitárny alebo vo dvojici. Príležitostne sa pridá k zmiešaným potravným kŕdľom iných malých spevavcov pri hojnosti plodov. Nie je výrazne sociálny — pohybuje sa rýchlo a nezávisle.
Teplota a podnebie
Teplé až horúce austrálske podnebie (tropické, subtropické aj mierne oblasti pevniny); v chladnom počasí upadá do torporu (znížená teplota tela)
Druh je prispôsobený na austrálske podnebie od tropického severu po mierne juhovýchodné oblasti. Zaujímavosťou je, že počas chladných nocí alebo zimných období môže upadať do regulovaného torporu (znížená telesná teplota a metabolizmus) — adaptácia na obmedzené zdroje energie.
Hniezdenie a typ hniezda
Hruškovité taštickovité hniezdo (purse nest) z rastlinného páperí, vlny a pavučín, zavesené zo tenkého konára; exteriér pokrytý listami, kôrou a lišajníkmi
Samica stavia elegantné hruškovité hniezdo so štrbinkovitým vstupným otvorom — jedno z architektonicky najpôsobivejších hniezd austrálskych vtákov. Materiál: rastlinné páperí, vlna, pavučiny a zásobníky pavúčích vajíčok; exteriér je maskovaný listami, kúskami kôry a lišajníkmi. Hniezdo je zavesené zo tenkého vonkajšieho konára eukalyptu alebo iného stromu, čo ho chráni pred väčšinou pozemných a lezúcich predátorov.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode, rose a kvapkách na listoví; v záhrade prijme plytkú misu s čistou vodou
Ako väčšina malých spevavcov pravidelne kúpe a čistí perie. V záhrade alebo záchrannej stanici ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie — výška vody by nemala presiahnuť 1–2 cm. Voda by sa mala meniť denne (prevencia bakteriálnych infekcií).
Svetlo a denná aktivita
Denný a súmračný druh; pohybuje sa aktívne od svitania do súmraku; v chladnom počasí môže upadnúť do torporu
Bobuliar imelový je denný aktívny vták so svihotavým, energickým pohybom po celý deň. V horúcich letných poludniach môže na krátko odpočívať v tieni koruny stromu. Zaujímavosťou je schopnosť regulovaného torporu v studenej noci — adaptácia na obmedzený energetický príjem.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
August–január (niekedy až apríl); tok pred každou znáškou pri viacerých znáškach za sezónu

Samec sa dvorí horizontálnou klaňavou pózou, kolíše zo strany na stranu s chvením krídel a pohybmi chvosta. Vokálne dvorenie zahŕňa opakované „wissweet wissweet“ a možnú mimikru. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými bobuliarmi; druh-špecifické údaje pre hirundinaceum neoverené). Druh môže hniezdiť až 3-krát za hniezdnu sezónu.

Hniezdo a znáška
3–4 biele vajcia, rozmery cca 17 × 11 mm (zdroj: Wikipedia EN); hniezdna sezóna august–apríl závislá od dostupnosti imela

Samica sama stavia hniezdo — hruškovité taštickovité (purse nest) z rastlinného páperí, vlny a pavučín, maskované listami a lišajníkmi, zavesené zo tenkého vonkajšieho konára. Samica znáša 3–4 biele vajcia s rozmermi cca 17 × 11 mm. Hniezdenie prebieha august až apríl, no načasovanie závisí primárne od dostupnosti zrelého imela v danom regióne.

Inkubácia
10–12 dní (inkubuje prevažne samica; samec príležitostne pomáha)

Na vajciach sedí prevažne samica; inkubácia trvá 10–12 dní (zdroj: Wikipedia EN a Birds in Backyards). Samec príležitostne krátkodobě strieda. Toto je jedna z najkratších inkubačných dôb u spevavcov podobnej veľkosti — korešponduje s celkovým „rýchlym“ životným štýlom druhu prispôsobeným na extrémne rýchly tráviacý cyklus.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá zostávajú v hniezde cca 15 dní; kŕmia prevažne samica, neskôr obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Samica kŕmi prevažne sama, samec pomáha. Do chvíle pred vyletením tvoria bobule imela až 80 % stravy mláďat (zdroj: Wikipedia EN) — zvyšok dopĺňa drobný hmyz pre živočíšnu bielkovinu nevyhnutnú pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 15 dňoch a sú ešte ďalší čas rodičmi dokrmované.

Juvenily a vývoj
Oranžovorúžový zobák juvenilov (nie čierny ako u dospelých) — postupne černieí pelichaním

Juvenily sa podobajú samici — sivohnedé svrchné časti, bielkavý spodok, slabý podchvostník. Najspoľahlivejším znakom juvenila je oranžovorúžový (nie čierny) zobák, ktorý postupne tmavne pelichaním do dospelého sfarbenia. Samce nadobúdajú plné dospelé lesklé modročierne sfarbenie hrdla a hrude pravdepodobne do prvého roka. Dožitie vo voľnej prírode: dokumentované do 9,7 roka (austrálska databáza krúžkovania); priemer 4–6 rokov.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými bobuliarmi a malými frugivornými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne dožitie vo voľnej prírode je 9,7 roka podľa austrálskej databázy krúžkovania (ABBBS; zdroj: AnAge/AnimalAgingGenomics database).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí v Európe bežne nechová a neochočuje — ide o rýchleho nomádskeho diváka záhrad s extrémnou pohyblivosťou. V záchrannej stanici je cieľom vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Bobuliar imelový je rýchly, pohyblivý a nomádsky voľne žijúci vták, ktorý sa v európskych podmienkach bežne nechová ani neochočuje. Austrálski záhradníci ho môžu vidieť pri krmítku s ovocím alebo v korunách stromov s imelom — vtedy je možné priblížiť sa na niekoľko metrov, keďže druh nie je extra plachý, ale fyzický kontakt s ním nevyhľadáva. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k nemu je pozorovanie a podpora jeho biotopových potrieb (výsadba pôvodných austrálskych rastlín s imelom).

1

Neusiluj sa o ochočenie — bobuliar imelový je nomádsky voľne žijúci druh nevhodný pre klietkový chov

2

V Austrálii ho môžeš do záhrady pritiahnuť výsadbou pôvodných rastlín, na ktorých rastie imelo (napr. eukalypty, kajeput) alebo krmítkom s mäkkým ovocím

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver austrálskej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Pozorovanie je najlepšia forma kontaktu — ďalekohľad a trpezlivosť v záhrade alebo v prírodnej rezervácii

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa bežne nechová — bežná predajná cena neexistuje

Bobuliar imelový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová ani nepredáva — ide o austrálsky druh s vysoko špecializovanou stravou (imelo), ktorý nemá tradíciu v klietkovom chove. V Austrálii je druh chránený ako domorodý vták a jeho chov vyžaduje osobitné povolenie. Dovoz austrálskych vtákov do Európy je prakticky znemožnený prísnou australskou legislatívou (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999). Druh nie je zaradený v prílohách CITES, no australské právo ho chráni. Predajná cena na európskom trhu neexistuje.

Druh sa v Európe bežne nepredáva a austrálska legislatíva prakticky znemožňuje dovoz — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode alebo v záhrade v Austrálii
Austrálske záchranné stanice WIRES a Wildlife Victoria prijímajú dobrovoľníkov — najbližší legálny kontakt s týmto druhom
Odborná literatúra, databázy (Avibase, eBird, Atlas of Living Australia) a videá sú najlepší spôsob, ako spoznať tento fascinujúci druh
Na čo si dať pozor Bobuliar imelový nie je vták na predaj v Európe — ide o chránený austrálsky druh s extrémne špecializovanou stravou a nomádskym životným štýlom, ktorý sa v európskej avikultúre neudomácnil. Akúkoľvek ponuku na predaj tohto druhu v Európe ber ako varovný signál a over legálnosť pôvodu. V Austrálii je možné druh legálne obdivovať v záhrade, v prírode alebo v akreditovaných záchranných staniciach. Podpora ochrany austrálskych lesov a imielových ekosystémov je najzmysluplnejší spôsob, ako prispieť k zachovaniu tohto výnimočného vtáka.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobuliar imelový 9–10 cm Zelenáčik zlatočelý 19–20 cm Organista fialový 11–12 cm Juhina žltokrká 13 cm
Bobuliar imelový Zelenáčik zlatočelý (Chloropsis aurifrons) Organista fialový (Euphonia violacea) Juhina žltokrká (Yuhina flavicollis)
Dĺžka9–10 cm19–20 cm11–12 cm13 cm
Váha7,5–11 g24–29 g13–17 g10–15 g
Dožitiedo 9,7 r (vo voľnej prírode; ABBBS krúžkovanie; priemer 4–6 r)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci chránený austrálsky druh — v Európe sa bežne nechovávoliérový druh — stredne náročnývoliérový druh — stredne náročnývoliérový druh — stredne náročný
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), nie je v CITES; chránený EPBC Act 1999 v AustráliiIUCN LC, nie je v CITESIUCN LC, nie je v CITESIUCN LC, nie je v CITES
PovahaSamec: lesklý modročierny svrchoň, žiarivočervené hrdlo+hruď, biele brucho s čiernym prúžkom, červený podchvostník. Samica: sivohnedá, ružovkastý podchvostník. Juvenil: oranžový zobák.Sytý zelený vták s žltým čelom a čiernou tvárou+podbradníkom u samca; čiastočný nektarožravec a frugivor — tematicky príbuzný, ale väčší a z juhovýchodnej ÁzieSamec žiarivo žltý spodok + tmavofialová čiapka a svrchné časti; špecialista na imelo (v Amerike) analogický k D. hirundinaceum — tiež konzumuje imelo a šíri semená (nezávislá koevolúcia na inom kontinente)Hnedochrbtá s bielym spodkom, žltkastým golierom a chocholíkom; nektarožravec a frugivor; menšia, nenápadná, no rovnako aktívna a pohyblivá ako bobuliar imelový
AreálPevninská Austrália (okrem Tasmánie a najsuchšieho vnútrozemia) + Arské ostrovy (Indonézia); nomádsky — sleduje imeloHimaláje, Indočína, Thajsko, Malajzia, Sumatra; lesy stredných nadmorských výšokSeverné Južné Amerika, Trinidad, Trinidod a Tobago; tropické a subtropické nížinyHimaláje, južná Čína, Indočína; otvorené lesy a záhrady stredných výšok

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest — riziko pri vlhkom, zle vetránom prostredí alebo plesnivom krmive (skazené ovocie). U takto špecializovaného frugivora s redukovaným imunitným stresom je aspergilóza vážnou hrozbou. Prevencia: čerstvé krmivo, suché a vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Podvýživa a metabolické poruchy pri nevhodnej strave
vysoká

Príznaky: Chudnutie, nastŕpané perie, apatia, poruchy peria, slabosť

Bobuliar imelový má vysoko špecializovanú fyziológiu prispôsobenú na imelo — kŕmenie iným typom potravy (napr. semená) vedie k rýchlej podvýžive. V záchrannej stanici je nevyhnutné zabezpečiť mäkké ovocie, nektárové roztoky a drobný hmyz od prvého dňa. Akákoľvek nevhodná strava môže u tohto druhu spôsobiť metabolický kolaps rýchlejšie než u semenožravcov.

Parazity (kokcídie, hlísty, pijavice peria)
stredná

Príznaky: Hnačka, chudnutie, nastŕpané perie, svrbenie, vypadávanie peria

Voľne žijúce vtáky bežne nesú ektoparazity aj endoparazity. V záchrannej stanici alebo pri rehabilitácii je dôležitá karanténa a koprologická kontrola trusu; pijavice peria sa ošetrujú pyrethrínovými sprejmi schválenými pre vtáky. Liečba patrí veterinárovi.

Stres z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Ako rýchly nomádsky druh je bobuliar imelový pri odchyte alebo manipulácii veľmi náchylný na akútny stres. Stres oslabuje imunitu a môže viesť k rýchlemu úhynu. V záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimálna manipulácia; cieľom je vždy návrat do prírody. NIKDY nepokúšajte o dlhodobý chov tohto druhu bez odborného povolenia a vybavenia.

Otrava pesticídmi (pri kŕmení na postrekovaných rastlinách)
vysoká

Príznaky: Kŕče, dezorientácia, strata koordinácie, paralýza, úhyn

Bobuliar imelový je pri vyhľadávaní imela na záhradných a poľnohospodárskych stromoch vystavený riziku otravy pesticídmi. V Austrálii sa táto hrozba uznáva ako jedna z miestnych príčin úhynov. Prevencia: v záhrade použi bezpesticídne metódy pestovania a nekŕm vtákov z rastlín, ktoré boli chemicky ošetrené.

Prevencia Bobuliar imelový sa v európskej avikultúre bežne nechová, preto zdravotné odporúčania platia predovšetkým pre dočasnú záchranársku starostlivosť o zranených alebo vyčerpaných jedincov: (1) Správna strava od prvého dňa — mäkké ovocie (papája, figa, bobule), nektárový roztok (1:4 cukor:voda), drobný živý hmyz; NIKDY semená; (2) Ticho a minimum stresu — tento rýchly vták je pri strese mimoriadne zraniteľný; tmavé, pokojné prostredie; (3) Suché a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy; čerstvé krmivo každý deň; (4) Cieľ je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Kontaktujte WIRES alebo Wildlife Victoria (v Austrálii) alebo miestnu záchranársku stanicu. V bežnom živote je najlepšou „starostlivosťou“ podpora austrálskych les-ochranných organizácií.

Zaujímavosti

1

Najrýchlejší tráviacý systém spomedzi austrálskych vtákov — bobuliar imelový nemá svalnatý žalúdok (gizzard); jeho gizzard meria len 4,3 mm (oproti 13,5 mm u podobne veľkého tornáčika) a črevá sú o tretinu kratšie. Výsledkom je, že celá bobule imela prejde cez telo za 4–25 minút — semienka v lepkavom truse sa prilepia na konáre, kde klíčia. Ide o učebnicový príklad koevolúcie rastlina–opeľovač/disperzor.

2

Aerodynamické krídla ako u lastovičky — vedecký epiteton hirundinaceum pochádza z latinského hirundo (lastovička), keďže druh má nezvyčajne dlhé, špicaté krídla pre svoju veľkosť, umožňujúce rýchly a priamy let medzi korunami stromov. Chvost je krátky a štvorcový s ľahkým zárezom — kontrast k dlhým krídlam.

3

Jedniný bobuliar v Austrálii — zo 54 druhov čeľade Dicaeidae (bobuliarovité) je D. hirundinaceum jediný, ktorý obýva Austráliu. Predkovia druhu pravdepodobne prišli do Austrálie z juhovýchodnej Ázie pred approximately 2 miliónmi rokov. Najbližší príbuzný je červenočiapočkový bobuliar (D. geelvinkianum) z Novej Guiney.

4

Mimikér 25+ druhov — bobuliar imelový zdokumentovane napodobňuje hlasy vyše 25 druhov austrálskych spevavcov, vrátane Mulgaského papagájika (Psephotellus varius), rôznych honeyeaterov a robinov. Táto mimikra pravdepodobne slúži na dezorientáciu predátorov pri ochrane hniezda alebo na signalizáciu kvality samca pri dvorení.

5

Torpor v chladnom počasí — bobuliar imelový je jedným z mála malých austrálskych spevavcov, u ktorých bola zdokumentovaná schopnosť regulovaného torporu — zníženie telesnej teploty a metabolickej aktivity počas chladných nocí. Táto adaptácia kompenzuje high-sugar, low-fat charakter imielovej stravy, ktorá poskytuje rýchlu energiu, no málo tukových zásob.

6

Kľúčový ekologický spájatovar — napriek tomu, že výskum ukázal, že imelo nie je na bobuliari imelom výhradne závislé (historicky ho rozprášali aj honeyeaters na dlhé vzdialenosti), v modernej australskej krajine s degradovanými populáciami honeyeaterov sa bobuliar imelový stal primárnym lokálnym disperzným agentom imela. Bez neho by imelo mizlo z mnohých oblastí, čo by kaskádovo ovplyvnilo desiatky druhov vtákov, hmyzu a cicavcov, ktoré na imelo spolieha.

7

Prenasledovanie farmármi v histórii — v 30. rokoch 20. storočia bol bobuliar imelový považovaný za škodcu, keďže rozšírovanie imela poškodzovalo stromy na pasienkoch. Jeden farmár uviedol, že za 6 rokov zničil vyše 1 200 jedincov. Dnes je druh chránený austrálskym zákonom (EPBC Act 1999) a jeho ekologická úloha je uznávaná.

8

Hniezdo maskované lišajníkmi — exteriér hruškovitého taštickovitého hniezda je pokrytý kúskami kôry, listami a lišajníkmi, vďaka čomu hniezdo vyzerá ako prirodzená nepravidelnosť na konáriku a je takmer neviditeľné pre predátorov. Ako hniezdomý paraziti boli pri ňom zdokumentovaní Horsfield's bronze-cuckoo a fan-tailed cuckoo — kukulky, ktoré znášajú vajcia do hniezd iných vtákov.

Taxonomická klasifikácia

species Bobuliar imelový (Dicaeum hirundinaceum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Dicaeidae (bobuliarovité)
Rod Dicaeum Temminck, 1820
Druh Dicaeum hirundinaceum (Shaw & Nodder, 1792)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsky a východoindoneziánsky druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Uznávané sú dva poddruhy: nominátny D. h. hirundinaceum (Shaw & Nodder, 1792) — celá Austrália; hojné červené hrdlo a hruď, sivé boky. Poddruh D. h. ignicolle (G. R. Gray, 1858) — Arské ostrovy (Maluku, Indonézia); žltkavobéžové boky. Červenoprsia forma z Kepulauan Aru (ignicolle) bývala niekedy zaraďovaná k druhu D. keiense (rúžovoprsý bobuliar), no väčšina moderných klasifikácií (IOC, Avibase) ju spája s hirundinaceum.
Avibase_ID 4E08D31AA1DC1C87

? Často kladené otázky

Prakticky nie. Bobuliar imelový je chránený austrálsky druh a austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) prakticky znemožňuje jeho vývoz. V Európe nie je k dispozícii ani komerčne, ani v avikultúrnych kruhoch. Okrem toho ide o vysoko špecializovaný frugivorný druh závislý na imele — jeho správna starostlivosť v zajatí si vyžaduje odborné podmienky nedostupné v bežnom domácom prostredí. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.

Bobuliar imelový má redukovaný žalúdok bez svalnatej (drviacej) časti a kratšie črevá ako iné vtáky podobnej veľkosti. Táto adaptácia mu umožňuje stráviť cukrovú dužinu bobule imela a vylúčiť lepkavé semienka za 4–25 minút — semienka sa tak prilepujú na konáre, kde klíčia a rozmnožujú imelo. Je to učebnicový prípad koevolúcie — rastlina poskytuje bohatú potravu a vták jej oplácal šírením semien na optimálne miesta. Táto závislosť je taká hlboká, že tráviací systém bobuliar imelového je fyziologicky odlišný od všetkých ostatných austrálskych spevavcov.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je lesklý modročierny na svrchných častiach s žiarivočerveným hrdlom a hruďou, bielym bruchom s čiernym stredovým prúžkom a červeným podchvostníkom — kombinácia nedosiahnuteľná pre žiadny iný malý austrálsky vták. Samica je sivohnedá na svrchu, bielkavá na spodku so sivkastým pruhom a jemným ružovkastým (nie červeným) podchvostníkom. Juvenily majú oranžovorúžový (nie čierny) zobák — hlavný identifikačný znak od dospelých samíc.

Druh sa vyskytuje naprieč celou pevninskou Austráliou (okrem Tasmánie a najsuchšieho vnútrozemia bez stromov) vrátane Torres Strait Islands, Groote Eylandt a Tiwi Islands. Je prítomný aj na Arských ostrovoch (Kepulauan Aru) v Indonézii. Najľahšie ho nájdete tam, kde rastie imelo na eukalyptoch a iných pôvodných stromoch — najmä v otvorených lesostepách, záhradách s pôvodnými rastlinami a pozdĺž riek. Druh je nomádsky — jeho výskyt v konkrétnom mieste závisí od dostupnosti zrelého imela.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Napriek tomu je v Austrálii chránený zákonom EPBC Act 1999 ako domorodý druh vtáka, čo zakazuje jeho odchyt, chov bez povolenia a akékoľvek poškodenie hniezda. Historicky bol prenasledovaný farmármi ako „škodca“ šíriaci imelo; dnes je naopak uznávaný ako kľúčový ekologický prvok austrálskych lesov.

Hniezdo bobuliar imelového je hruškovité taštickovité (purse nest) — visiacie hniezdo tvaru vrecúška so štrbinkovitým vstupným otvorom na boku. Samica ho stavia zo rastlinného páperí, vlny, pavučín a zásobníkov pavúčích vajíčok a exteriér maskuje kúskami kôry, listov a lišajníkov. Hniezdo je zavesené zo tenkého vonkajšieho konára tak, aby bolo ťažko prístupné pre väčšinu predátorov. Napriek tomu v ňom parazitujú kukulky (Horsfield's bronze-cuckoo a fan-tailed cuckoo), ktoré znášajú vlastné vajcia do hniezd iných vtákov.

Základné volanie je vysoké prenikavé „wit-a-wit“ (alebo „tsit-tsit-tsit“) — vydávané typicky za letu medzi stromami a slúži ako kontaktné a poplašné volanie. Na bidle samec spieva opakované „wissweet wissweet“ — frfľavý trojnotový motív. Wyjmočne pozoruhodné je, že druh je vynikajúci mimikér — napodobňuje hlasy vyše 25 druhov austrálskych spevavcov vrátane Mulgaského papagájika. Hlas je dostatočne vysoký a prenikavý, aby ho bolo počuť cez celú záhradu.

ZDROJ: Avibase (Dicaeum hirundinaceum, Avibase ID 4E08D31AA1DC1C87, SK názov bobuliar imelový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4E08D31AA1DC1C87&lang=SK), Wikipedia EN (Mistletoebird — taxon

 Video — Bobuliar imelový

Bobuliar imelový (Dicaeum hirundinaceum) — spev a hlas v prírode

Bobuliar imelový (Dicaeum hirundinaceum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Mistletoebird, Česky:   květozob vlaštovčí, Nemecky:   Rotsteiß-Mistelfresser, Španielsky:   Picaflores golondrina, Francúzsky:   Dicée hirondelle, Taliansky:   Beccafiore del vischio, Holandsky:   Roodstuithoningvogel, Portugalsky:   pica-flor-australiano, Poľsky:   kwiatówka różowa, Maďarsky:   fecskefejű virágjáró, Rusky:   Ласточковый цветоед, Japonsky:   ヤドリギハナドリ, Indonézsky:   Cabai benalu, Latinsky:   Dicaeum hirundinaceum (Shaw & Nodder, 1792)