Bobuliar hrubozobý (Pachyglossa agilis)

Dicaeidae (bobuliarovité)

Bobuliar hrubozobý

Pachyglossa agilis — drobný bobuliar juhovýchodnej Ázie s hrubým tmavým zobákom a červenohnedými dúhovkami — nenápadný imieliar tropických lesov pohupujúci chvostom

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený; hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly areál a veľkú populáciu bez zaznamenaného výrazného poklesu; IUCN neumiestnilo druh do vyššej kategórie ohrozenia. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Dlhodobou potenciálnou hrozbou je strata a fragmentácia nížinných tropických lesov v JV Ázii (odlesňovanie, rozširovanie plantáží), ktorá môže znížiť dostupnosť imiel ako kľúčovej potravy.
Dĺžkacca 11 cm (8–9 g)
PôvodIndia, Srí Lanka, JV Ázia, Sundaland, Timor
PovahaPlachý korunový druh, pohupuje chvostom
StravaBobule imiel, drobné plody, hmyz
IUCNLC — najmenej ohrozený

Výživa

  • Bobule a drobné plody (najmä imela Loranthus/Viscum a iné poloparazitické rastliny) — hlavná zložka celoročne; epicarp ovocia sa konzumuje, semená sa rozotierajú o vetvu a nechávajú klíčiť (disperzný mechanizmus odlišný od prehĺtania)
  • Drobný hmyz a pavúky — dôležitý bielkovinový doplnok, najmä počas hniezdneho obdobia a pri odchove mláďat
  • Nektár kvetov — príležitostný doplnok pri potulkách v kvetnatých stromoch
  • Minerálne látky a grit — príležitostne zo substrátu
Tip od odborníka Bobuliar hrubozobý je v prírode špecializovaný plodožravec a imieliar — živí sa predovšetkým drobnými bobuľami poloparazitických rastlín (imela Loranthus, Viscum), pričom na rozdiel od príbuzných bobuliarov epicarp semien neprehlták, ale otierie ich o vetvu (odlišný spôsob disperzie). V zajatí sa druh bežne nechová; ak by bol chovaný (napr. záchranná stanica), základom stravy by mali byť mäkké drobné plody (papája, figa, hrozienka) a komerčné nektarívore/softbill zmesi, doplnené pravidelným živým hmyzom (Drosophila, molie) a riedeným nektárom. Stravu je nutné meniť denne, aby nedošlo ku kvaseniu a infekciám. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Hlasový prejav

Bobuliar hrubozobý patrí medzi tichšie a nenápadné bobuliary — jeho najbežnejším prejavom je krátke ostré „čik“ (spick) vydávané pri potulkách v korunách, fungujúce ako kontaktná a poplašná hláska. Počas zberu potravy vydáva tiež „terce-terce“ alebo „tak-tak“ dvojslabičné hlásky. Spev je rámcovaný jednoduchou rambling pesničkou pripomínajúcou pralesníčku popolavú (Prinia socialis), prednášanou z koruny stromu. Nenapodobňuje ľudskú reč. Druh sa dá v prírode skôr odhaliť pohupovaním chvosta než hlasom.

Typické zvuky

  • Ostré „čik“ alebo „spick“ — najčastejšia kontaktná a poplašná hláska, vydávaná opätovane pri potulkách v korunách stromov (zdroj: Wikipedia EN / Thai National Parks)
  • „Terce-terce“ alebo „tak-tak“ — dvojslabičné hlásky vydávané pri kŕmení a sociálnom kontakte v korunách
  • Jednoduchá rambling pesnička (spev) — pripomína hlas pralesníčky popolavej (Prinia socialis); prednáša ju samec z vyššieho bidla v korune
  • Tiché kontaktné hlásky v páre — pri spoločnej stavbe hniezda alebo kŕmení mláďat sa obaja rodičia ozývajú nenápadnými tichými kontaktnými hláskami

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v južnej Indii: december–marec (zdroj: Wikipedia EN / Thai National Parks)
Tok a dvorenie — obaja partneri spoločne stavajú hniezdo; samec odriekava terce-terce hláskovanie z koruny stromov
Odchov mláďat — vyliahnuté mláďatá dostávajú hmyz a kašovité bobule; po 18 dňoch opúšťajú hniezdo
Stály (nesťahovavý) druh vo väčšine areálu — aktívny celoročne; v Thajsku a JV Ázii sa hniezdna sezóna môže posúvať podľa miestnych podmienok

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí bežne nechová — patrí mu tropický les; teoretický štandard analógiou so softbill vtákmi by bola priestranná vysoká tropická voliéra s živou vegetáciou
Bobuliar hrubozobý je voľne žijúci, neudomácnený stály tropický druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava v korunách nížinných tropických a subtropických lesov, lesných okrajoch, plantážach a záhradách bohatých na imielou napadnuté stromy (Loranthus, Viscum). Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje priestranné, teplé, pokojné a dobre vetrané prostredie s vetveným bidlom vo výške a rôznorodou potravou.
Spoločenské správanie
Väčšinou sa pohybuje v pároch alebo jednotlivo; mimo hniezdnej sezóny sa občas pridáva k zmiešaným kŕdlikom
Bobuliar hrubozobý sa pohybuje v pároch alebo jednotlivo v korunách stromov; mimo hniezdnej sezóny sa niekedy pripája k zmiešaným kŕdlom iných malých vtákov. Počas hniezdenia sú páry teritoriálne. Nie je výrazne spoločenský druh.
Teplota a podnebie
Tropický až subtropický druh nížin a pahorkatín; potrebuje teploty nad 18–20 °C celoročne
Druh je prispôsobený na tropické a subtropické podnebie nížin až nižších hôr (do cca 1 500 m n. m. v závislosti od lokality a poddruhu). Vyžaduje teplé celoročné podmienky — vystavenie chladu pod 15 °C je preň stresujúce a nevhodné.
Hniezdo a hniezdenie v prírode
Závesné mešcovité hniezdo z pavučiny a rastlinných vlákien, 3–15 m nad zemou; 3 vajcia, inkubácia 13 dní, liahnutie po 18 dňoch
Obaja partneri spoločne stavajú charakteristické závesné mešcovité hniezdo z pavučiny, rastlinných vlákien a listí, kamuflážne začlenené do prostredia, 3–15 m nad zemou. Samica znáša 2–4 (typicky 3) vajcia; inkubácia trvá približne 13 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo po ďalších 18 dňoch (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks). Hniezdna sezóna v južnej Indii: december–marec.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose, plytkých kalužiach alebo listovej vode; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Bobuliary sa radi kúpu. V dočasnej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vlažnou vodou a udržuj prostredie čisté a suché ako prevenciu plesní.
Svetlo a denná aktivita
Denný vták aktívny v korunách tropického lesa; nevykazuje sezónnu migráciu
Bobuliar hrubozobý je stály (nesťahovavý) denný druh — aktívny od svitu do súmraku, pohybuje sa v korunách stromov. Nevykazuje výrazný sezónny migračný rytmus, no hniezdna aktivita je viazaná na sezóny (v južnej Indii december–marec).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred hniezdnou sezónou (november–december v južnej Indii)

Obaja partneri sa aktívne pohybujú v korunách stromov a navzájom sa ozývajú krátkou jednoduchou pesničkou a čik hláskami. Dvorenie zahŕňa spoločné pohupovanie chvostom a pohyb po vetvách. Páry sú monogamné a spoločne stavajú hniezdo. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna v južnej Indii: december–március; inde v areáli sezóna variuje

Obaja partneri stavajú závesné mešcovité hniezdo z pavučiny, rastlinných vlákien, listov a lišajníkov, 3–15 metrov nad zemou v korune stromu alebo kru; hniezdo je skvele zamaskované. Samica znáša 2–4 vajcia, typicky 3 (zdroj: Wikipedia EN / Thai National Parks). Vajcia sú biele alebo slabo škvrnitkavé.

Inkubácia
Cca 13 dní (zdroj: Wikipedia EN / Thai National Parks)

Inkubácia trvá okolo 13 dní; na vajciach sedia obaja rodičia, no podrobnosti o rozdelení inkubačných povinností pre tento druh nie sú spoľahlivo overené v sekundárnej literatúre.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 18 dňoch (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu závislé a vyžadujú starostlivosť oboch rodičov. Kŕmia ich obaja rodičia mäkkými bobuľami (nakŕmené a potom otrieté) a hmyzom — živočíšna bielkovina je v tomto období kľúčová. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 18 dňoch od vyliahnutia.

Vyletenie a vývoj mláďat
Po 18 dňoch; juvenily menej výrazne pruhované, zobák bledší

Juvenily sú sfarbené podobne ako dospelé — olivovo-hnedé perie, difúzna pruhovanina — no zobák má bledší spodok a pruhovanina spodku je menej výrazná ako u dospelých. Dospelé sfarbenie nadobúdajú po prvom pelichaní. Rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými bobuliarmi a drobnými softbilly sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode nie je spoľahlivo zdokumentované (presné údaje neoverené).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobuliar hrubozobý cca 11 cm Bobuliar tenkozobý cca 8 cm Bobuliar šarlátový cca 8,5 cm Bobuliar ohnivoprsý cca 7–8 cm Bobuliar pestrý cca 8–9 cm
Bobuliar hrubozobý Bobuliar tenkozobý (Dicaeum erythrorhynchos) Bobuliar šarlátový (Dicaeum cruentatum) Bobuliar ohnivoprsý (Dicaeum ignipectus) Bobuliar pestrý (Dicaeum trigonostigma)
Dĺžkacca 11 cmcca 8 cmcca 8,5 cmcca 7–8 cmcca 8–9 cm
Váha8–9 gcca 5–6 gcca 6–7 gcca 5–6 gcca 6–7 g
Dožitiepresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaOlivovo-hnedý vrch, zahmlenobiely spodok s difúznou (slabou) pruhovaninou; výrazne hrubý tmavý zobák; červenohnedé dúhovky; biele špičky chvosta; pohlavný dimorfizmus ŽIADNYTenší a menší; tenký bledý (ružovkastý) zakrivený zobák; tmavšie dúhovky; čistejší menej pruhovaný spodok; kľúčový rozdiel = bledý tenký zobák oproti hrubému tmavémuSamec s nápadnou šarlátovo-červenou korunou, chrbtom a hruďou a kontrastným bielym spodkom; samica olivovo-hnedá bez červenej (výrazný dimorfizmus); hrubozobý nemá červenúSamec s metalicky zelenkavým chrbtom a žiarivo oranžovo-červenou náplastou na čiernej hrudi; samica olivovo-zelená s oranžovastou hruďou; výrazný dimorfizmus; hrubozobý má difúznu pruhovaninu bez farebnej hrudeSamec s oranžovým alebo žltým spodkom, metalicky modrasto-sivým chrbtom a oranžovastým kostrcom; samica olivovo-hnedá so žltkastým spodkom (dimorfný); hrubozobý je bez výraznej oranžovej/modrej
AreálIndia, Srí Lanka, JV Ázia, Sundaland (Sumatra, Jáva), Filipíny, Timor; stály nesťahovavý druh nížinných tropických lesov, plantáží a záhrad s imelou; 9 poddruhovIndia, Srí Lanka, Bangladéš, ZV Mjanmarsko; allopatrický/sympatrický s hrubozobým v časti areálu; bežnejší v suchšom otvorenom prostredíJV Ázia (India, Bangladéš, Thajsko, Malajzia, Filipíny, Indonézia); bežný v záhradách a lesoparkovHimaláje, JV Ázia, Indonézia (Borneo, Sumatra); preferuje vyššie polohy (do 2 500 m n. m.) než hrubozobýJV Ázia (Thajsko, Malajzia, Indonézia, Filipíny); rozšírený v pobrežných a nížinných lesoch Sundalandu

Zaujímavosti

1

Hrubý tmavý zobák — kľúčový identifikačný znak — najvýraznejším odlišovacím znakom druhu je jeho výrazne hrubý a tmavofarebný zobák; práve táto morfologická črta dala druh slovenský a anglický názov (hrubozobý / Thick-billed). Žiadny iný bežný bobuliar v rovnakom areáli nemá kombináciu hrubého tmavého zobáka a červenohnedých dúhoviek.

2

Červenohnedé (rúdohnedé) dúhovky — druhým kľúčovým znakom sú nápadné červenohnedé dúhovky, ktoré kontrastujú s tmavofarebnou hlavou. Tento znak spolu s hrubým zobákom umožňuje spoľahlivé terénne určenie i pri rýchlom pohľade v korune.

3

Obe pohlavia sfarbené identicky — na rozdiel od mnohých susedných bobuliarov (napr. šarlátového Dicaeum cruentatum s výrazne červeným samcom) nevykazuje pohlavný dimorfizmus v sfarbení. Samec aj samica sú olivovo-hnedé s difúznou pruhovaninou a červenohnedým okom — pohlavia terénne nerozlíšiteľné.

4

Pohupovanie chvostom — charakteristický pohyb — bobuliar hrubozobý si možno ako prvý bobuliar pri pozorovaní všimneš nie podľa farby, ale podľa neustáleho kolísania chvosta zo strany na stranu, ktoré vykonáva aj pri sedení. Tento pohyb je typický pre druh a pomáha pri identifikácii v hustej korune.

5

Špecializovaný dispergor imiel — jedinečný spôsob kŕmenia — na rozdiel od väčšiny bobuliarov, ktoré bobule prehĺtajú a semená vylúčia celé, bobuliar hrubozobý otierie epicarp semena o vetvu a ponechá ho prilepený k povrchu. Tento disperziný mechanizmus ovplyvňuje klíčivosť a miestnu dynamiku imiel (rod Loranthus a Viscum) inak než u iných dispergujúcich druhov.

6

Rozsiahly areál s 9 poddruhmi — druh obýva obrovský areál od severovýchodného Pakistanu a Indie po Timor; 9 uznaných poddruhov odráža geografickú variabilitu vo veľkosti, tmavosti peria a intenzite pruhovania. Ostrovné populácie (napr. P. a. zeylonica na Srí Lanke) sú menšie a tmavšie ako nominátna indická forma.

7

Taxonomická zmena — rod Pachyglossa — druh bol dlho zaraďovaný do rodu Dicaeum (Dicaeum agile), no fylogenetické analýzy 21. storočia preukázali, že patrí do resuscitovaného rodu Pachyglossa Blyth, 1843. Táto reklasifikácia lepšie odráža evoluučné vzťahy v rámci čeľade Dicaeidae (bobuliarovité).

8

Biotop: nížinné tropické lesy a plantáže s imelou — druh uprednostňuje husté nížinné tropické lesy, lesné okraje, ovocné sady a plantáže (napr. banánové, kakaové, kokosové) s bohatým výskytom imelou napadnutých stromov. Pohybuje sa predovšetkým vo vrcholkoch stromov a na lesných okrajoch, nie typicky v hustom podraste.

9

V Singapure: mimoriadne vzácny hosť — bobuliar hrubozobý bol zaznamenaný v Singapure len niekoľkokrát a je klasifikovaný ako veľmi vzácny hosť vyžadujúci overenie komisiou; dokladáva tým, že i bežný juhoázijský druh môže mať výrazne variabilný výskyt na okraji areálu.

Taxonomická klasifikácia

species Bobuliar hrubozobý (Pachyglossa agilis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Dicaeidae (bobuliarovité)
Rod Pachyglossa Blyth, 1843
Druh Pachyglossa agilis (Tickell, 1833)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský a juhovýchodoázijský druh tropických nížinných lesov a plantáží
Poddruhy Druh má 9 uznaných poddruhov (IOC / Avibase 2024). Nominátna forma P. a. agilis obýva severovýchodný Pakistan a peninsulárnu Indiu. P. a. zeylonica žije na Srí Lanke a je menšia a tmavšia. P. a. pallescens sa vyskytuje od Bangladéša po Mjanmarsko, severnú Thajsko, južný Yunnan a severný Vietnam. Ostrovné formy zahŕňajú P. a. atjehensis (Sumatra), P. a. finschi (západná Jáva), P. a. tincta (Menšie Sundy: Sumba, Flores, Alor), P. a. obsoleta (Timor), P. a. striatissima (severné Filipíny) a P. a. affinis (Palawan). Niektoré ostrovné populácie bývali považované za samostatné druhy. Pôvodne bol druh zaraďovaný do rodu Dicaeum (Dicaeum agile); presun do resuscitovaného rodu Pachyglossa Blyth, 1843 odráža fylogenetické analýzy 21. storočia.
Avibase_ID 7C850E7BFF59E21A

? Často kladené otázky

V praxi nie. Bobuliar hrubozobý je voľne žijúci, neudomácnený tropický druh juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Vyžaduje tropické podmienky, špecializovanú stravu (imela, mäkké bobule, hmyz) a veľký priestor v korunách stromov — podmienky, ktoré bežná klietka ani voliéra nedokáže napodobniť. Stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode v Indii, Thajsku, Malajzii alebo Indonézii.

Toto je najčastejšia terénna otázka v ich spoločnom areáli (India, Srí Lanka). Kľúčové znaky: Bobuliar hrubozobý má výrazne hrubý a tmavý zobák, červenohnedé (rúdohnedé) dúhovky a difúznu (slabú, rozmazanú) pruhovaninu na spodku. Bobuliar tenkozobý (Dicaeum erythrorhynchos) má tenký, bledý (ružovkastý) zakrivený zobák, tmavé dúhovky a čistejší, menej pruhovaný spodok. Veľkosť je tiež rozdielna — hrubozobý je o niečo väčší (11 cm) a robustnejší.

Áno — bobuliar hrubozobý je jedným z kľúčových dispergujúcich druhov imiel v juhovýchodnej Ázii. Živí sa predovšetkým bobuľami poloparazitických rastlín rodu Loranthus a Viscum (imela), no konzumuje aj iné drobné plody, nektár a hmyz. Pozoruhodné je, že na rozdiel od väčšiny bobuliarov otierie semeno imiele o vetvu namiesto prehĺtania — čím mení lokálnu dynamiku klíčenia a šírenia imiel. Hmyz je dôležitý bielkovinový doplnok, najmä počas hniezdenia.

Druh obýva tropickú južnú a juhovýchodnú Áziu — od severovýchodného Pakistanu a Indie (vrátane Srí Lanky) cez Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Malajziu, Indočínu, Filipíny, Sundaland (Sumatra, Jáva) až po Menšie Sundy a Timor. Je to stály (nesťahovavý) druh. Uprednostňuje husté nížinné tropické a subtropické lesy, lesné okraje, ovocné plantáže a záhrady s bohatým výskytom imiel; pohybuje sa predovšetkým v korunách stromov, nie v podraste.

IUCN hodnotí bobuliara hrubozobého ako najmenej ohrozený (LC). Druh má rozsiahly areál a veľkú populáciu, nevykazuje výrazný pokles. Druh nie je zaradený v prílohách CITES. Napriek tomu strata tropických lesov a rozširovanie plantáží v JV Ázii sú potenciálnymi dlhodobými hrozbami pre celú skupinu bobuliarov a nektároviek.

Pohupovanie (kolísanie) chvosta je pre tento druh typické správanie — druh ho vykonáva pri sedení aj pri pohybe po vetvi. Presná funkcia nie je jednoznačne vedecky objasnená; pravdepodobne ide o signalizáciu pri sociálnych interakciách (kontakt medzi pármi, poplachový signál) a/alebo o vizuálne rušenie predátorov. Je to jeden z najrýchlejšie rozpoznateľných terénnych znakov druhu aj v hustej korune, kde sfarbenie splýva s prostredím.

Bobuliar hrubozobý znáša 2–4 vajcia, typicky 3, do charakteristického závesného mešcovitého hniezda z pavučiny a rastlinných vlákien, umiestneného 3–15 metrov nad zemou v korune stromu. Inkubácia trvá cca 13 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po ďalších cca 18 dňoch; stavajú aj inkubujú obaja rodičia. Hniezdna sezóna v južnej Indii je december–março; v iných častiach areálu sa líši.

ZDROJ: Avibase (Pachyglossa agilis [agilis], Avibase ID 7C850E7BFF59E21A, SK názov bobuliar hrubozobý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=7C850E7BFF59E21A&lang=SK), Wikidata (Q73848 — cudzie n

 Video — Bobuliar hrubozobý

Bobuliar hrubozobý (Pachyglossa agilis) — spev a hlas v prírode

Bobuliar hrubozobý (Pachyglossa agilis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Thick-billed Flowerpecker, Česky:   květozob tlustozobý, Nemecky:   Dickschnabel-Mistelfresser, Španielsky:   Picaflores picogrueso, Francúzsky:   Dicée à bec épais, Taliansky:   Beccafiore beccogrosso, Holandsky:   Dikbekhoningvogel, Portugalsky:   pica-flores-de-bico-grosso, Poľsky:   kwiatówka grubodzioba, Maďarsky:   vastagcsőrű virágjáró, Rusky:   Толстоклювый цветоед, Japonsky:   ハシブトハナドリ, Latinsky:   Pachyglossa agilis (Tickell, 1833)