Bobuliar čiernokrídly (Dicaeum trochileum)

Dicaeidae (bobuliarovité)

Bobuliar čiernokrídly

Dicaeum trochileum — drobný indonézsky endemit so sýto šarlátovou celou hlavou, hrdlom, hruďou, chrbtom a kostrcom u samca — jeden z najnápadnejšie sfarbených drobných vtákov jávskych záhrad

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený). Hodnotenie BirdLife International pre IUCN (2016). Populačný trend je stabilný — druh má rozsiahly areál v Indonézii (Jáva, Bali, Sumatra, Borneo, Lombok) a je v záhradách a otvorených biotopoch bežný. Nie sú zdokumentované výrazné hrozby, ktoré by priblížili druh prahom kategórie zraniteľný. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka9 cm
Hmotnosť~8 g
PôvodIndonézia (Jáva, Bali, Borneo, Sumatra, Lombok)
StravaBobule, nektár, peľ, hmyz
Dožitie~5 rokov (orientačne)
IUCNLC — najmenej ohrozený
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 25% 20% STRAVA zloženie
Drobné bobule a plody — hlavná potrava, osobitne plody imiel a iných parazitických rastlín, ktorých semená roznáša 50%
Nektár a peľ — pravidelná energetická zložka, druh navštevuje kvety podobne ako nektárovky 25%
Hmyz a bezstavovce — dôležitý zdroj bielkovín, najmä pre kŕmenie mláďat 20%
Iné drobné plody a rastlinné časti — sezónny doplnok 5%

Odporúčané potraviny

  • Drobné mäkké bobule — melónové bobule, papája, figy a iné tropické plody; v prírode prednostne plody imiel a parazitických rastlín
  • Nektár z kvetov — druh navštevuje tropické kvety a funguje ako opeľovač (podobne ako nektárovky)
  • Živá potrava — drobný hmyz, larvy, pavúky; nevyhnutné pre kŕmenie mláďat
  • Peľ — konzumovaný pri navštevovaní kvetov, dôležitý zdroj bielkovín
  • Čerstvá pitná voda — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Plesnivé alebo prezreté ovocie — riziko otravy mykotoxínmi a plesňových infekcií
Tip od odborníka Bobuliar čiernokrídly je v prírode frugivor a nektarivor — základom jedálnička sú drobné bobule a plody imiel (parazitické rastliny, ktorých semená prenáša a šíri), nektár a peľ z tropických kvetov a hmyz ako zdroj bielkovín, nevyhnutný pri odchove mláďat. Druh sa v avikultúre prakticky nechová, preto overené kŕmne recepty preň neexistujú. Teoreticky by mal dostávať pestrú zmes mäkkých tropických plodov, pravidelný prístup k nektárovej zmesi (podobne ako nektárovky a lori) a živý hmyz. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Bobuliar čiernokrídly je pomerne tichý drobný druh — jeho spev tvoria vysoké cinkavé nôty a najtypickejší ozev je krátke bzukotavé „bzzt“. Nepatrí medzi hlasné vtáky a v prírode ho v záhrade ľahko prehliadnete. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, hodnotenie hlučnosti je len orientačné.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bobuliar čiernokrídly nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci tropický druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Prirodzene žije v korunách stromov a kríkoch a kontakt s človekom je preň stresujúci. Stránka má atlasový charakter.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Čulý a rýchly drobný vták — bobuliar čiernokrídly je energický, neustále v pohybe medzi kvetmi a plodmi, pohybuje sa svižne a vzlety sú krátke a priame. Je to pohyblivý denný vták aktívny od svitu do súmraku, neustále pátraiúci po kvetoch a plodoch.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bobuliar čiernokrídly nenapodobňuje ľudskú reč — bobuliarovité túto schopnosť nemajú. Repertoár je tvorený vysokými cinkavými tónmi a bzukotavými kontaktnými hláskami. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Bobuliar čiernokrídly je tichý drobný vták — jeho spev je tichá séria veľmi vysokých cinkavých nôt, ťažko zachytiteľných ľudským uchom pre extrémnu výšku. Najtypickejší kontaktný a poplašný ozev je krátke bzukotavé „bzzt“ — stručné a prenikavé. Niektoré záznamy opisujú aj ozev „zit-zit-zit“ alebo „seeeeep“ (každý tón trvá 2–3,5 sekundy). Nepatrí medzi melodické spevavce a v záhrade ho skôr zbadáte podľa výrazného červeného sfarbenia než podľa hlasu.

Dokáže hovoriť? Bobuliar čiernokrídly nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Bobuliarovité (Dicaeidae) túto schopnosť nemajú — repertoár tvorí len niekoľko vrodených vysokých hlások a bzukotavých ozevov. Reč sa nenaučí; nie je to spoločenský hovoriaci vták.

Typické zvuky

  • Tichá séria veľmi vysokých cinkavých nôt — spev samca, ťažko zachytiteľný pre extrémnu výšku frekvencie
  • Krátke bzukotavé "bzzt" — najtypickejší kontaktný a poplašný ozev, stručný a prenikavý (zdroj: xeno-canto / dibird.com)
  • Ozev "zit-zit-zit" — opakovaný kontaktný ozev, opisovaný pri aktívnom vyhľadávaní potravy
  • Predĺžené "seeeeep" — jednotónový volací hlások, každý tón 2–3,5 sekundy (zdroj: Wikipedia EN / oiseaux.net)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna na záp. Jáve: január–október; na vých. a str. Jáve: apríl–máj (zdroj: Wikipedia EN)
Tok a dvorenie — samec vystavuje nápadné červené sfarbenie, spieva z vysokého bidla; pre tropický druh možné celoročne
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá; v tomto období stúpa podiel hmyzu v potrave
Pelichanie — vyšší počet jedincov v línke zaznamenaný v júli (zdroj: Wikipedia EN); druh môže línať celoročne
Stály (nesťahovavý) druh — celoročne prítomný v areáli; v záhradách a lesných okrajoch aktívny celý rok

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený exotický druh — v zajatí sa prakticky nechová. Bobuliar čiernokrídly je tropický indonézsky endemit z čeľade Dicaeidae; v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre sa nedrží. Nejde o klietkového maznáčika ani štandardný chovateľský druh — je to energický frugivorný a nektarivorný vták nížinných tropických lesov. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len hypoteticky odvodené a pre tento druh nie sú overené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Bobuliarovité sú energické drobné vtáky pohybujúce sa v korunách stromov a vyžadovali by priestrannú voliéru s tropickými rastlinami a kvetmi, zabezpečenou teplotou (minimálne 20–22 °C) a prístupom k nektárovej zmesi. V skutočnosti je ich biotopom tropický les — klietka ani voliéra nedokáže nahradiť ich prirodzené prostredie.
Deti v domácnosti Bobuliar čiernokrídly nie je domáci maznáčik pre deti — ide o exotický voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí nechová. Deti ho môžu spoznať ako fascinujúci atlasový druh: učí o biodiverzite indonézskych ostrovov, o vzťahu rastlín a opeľovačov (bobuliar šíri semená imiel a funguje ako opeľovač kvetov) a o pohlavnom dimorfizme. Živý vták sa s nimi nestretnú — iba v záhradách Jávy a Bali.
Hlučnosť Druh je tichý a nenápadný — krátke vysoké hlásky a „bzzt“ ozvy neprenikajú rušivo cez steny. Keďže sa bobuliar čiernokrídly v zajatí prakticky nechová, posudzovanie vhodnosti do bytu je len teoretické.
Verdikt odborníka Bobuliar čiernokrídly (Dicaeum trochileum) je drobný bobuliar (9 cm, ~8 g) z čeľade Dicaeidae s neuveriteľne nápadným sfarbením samca: celá hlava, hrdlo, hruď, chrbát a kostrc sú sýto šarlátovo-červené, krídla čierne s modrastým leskom a brucho belavé s čiernym prúžkom na bokoch — žiaden iný bobuliar nemá celú hlavu červenú (kľúčové odlíšenie od bobuliar šarlátového D. cruentatum, ktorý má červený len prúžok na chrbte, ale čiernu hlavu). Samica je nenápadná sivohnedá, zachováva červenú len na kostrci. Druh je endemit Indonézie — obýva Jávu, Bali, juhovýchodnú Sumatru, južné Borneo, Lombok a blízke ostrovy, od morskej hladiny do 600 m n. m. v otvorených lesoch, záhradách, plantážach a mangrovoch. Je to stály (nesťahovavý) druh, jedna z najpozoruhodnejšie sfarbených vtákov jávskych záhrad. Živí sa bobuľami imiel a iných parazitov (šíri ich semená), nektárom a peľom z tropických kvetov a hmyzom. Hniezdo je typické sáčkovité z trávy a imelo-vláken (~70–80 × 30–35 mm); vajcia sú biele s tmavočervenou škvrnou. Hniezdna sezóna na záp. Jáve trvá január–október, na vých. a str. Jáve apríl–máj. V avikultúre sa nechová — stránka má atlasový charakter. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci tropický druh)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — obýva nížinné tropické lesy, záhrady, plantáže a mangrovy Indonézie od hladiny mora do 600 m n. m.
Bobuliar čiernokrídly je stály tropický endemit Jávy, Bali, Bornea, Sumatry a Lomboku. Obýva otvorené nížinné a podhorské lesy, záhrady, ovocné sady, mangrovový biotop, plantáže a okraje degradovaných lesov — je to jeden z najobvyklejších a najnápadnejších vtákov jávskych a balíjskych záhrad. Nevyskytuje sa vysoko — maximálne do 600 m n. m. Keďže sa nechová v klietke, ide o popis voľného biotopu.
Spoločenské správanie
Prevažne solitérny alebo v pároch; mimo hniezdnej sezóny sa môže objavovať v malých skupinách
Bobuliary sú spravidla solitérne alebo obývajú teritóriá v pároch. Samec energicky hája okruh so zdrojmi potravy (kvety, imelo) pred súpermi. Nie sú to koloniálne vtáky ani typické stádové druhy — každý jedinec sleduje vlastné potravné okrúžky medzi kvetmi a plodmi.
Teplota a podnebie
Tropický druh — teplé a vlhké podnebie, minimálna teplota okolia 20–22 °C; celoročne teplý tropický areál bez výrazných sezón
Indonézia je tropická krajina s celoročne teplým a vlhkým podnebím. Bobuliar čiernokrídly je prispôsobený na teploty 24–34 °C a vysokú relatívnu vlhkosť (70–90 %). Nie je odolný voči chladným európskym podmienkam — akýkoľvek pokus o chov v mierne chladnom prostredí by bol pre druh stresujúci a potenciálne smrteľný.
Hniezdo a hniezdny materiál
Drobné sáčkovité (vrecovité) visacie hniezdo (~70–80 × 30–35 mm) z trávy, listov a vláken imela
Hniezdo je typické pre rod Dicaeum — drobné sáčkovité (vrecovité), zavesené z konca konárika alebo zo stonky rastliny, rozmerov cca 70–80 × 30–35 mm, utkané z trávy, listov a vláken imela. Vajcia sú biele, niekedy s jemným leskom, s tmavočervenou škvrnou na tupom konci (zdroj: Wikipedia EN). Presná znáška pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch číselne overená — u príbuzných bobuliarov je znáška zvyčajne 2–3 vajcia. Mláďatá kŕmia obaja rodičia.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode, rose na listoch a drobných kalužiach; rád si čistí perie po návštevách kvetov (nektár a peľ ho znečisťujú)
Nektarivorné vtáky sa pravidelne kúpu, pretože nektár a peľ lepia perie a zobák. Bobuliar čiernokrídly si čistí zobák o konáriky po každej návšteve kvetu. V zajatí by potreboval plytkú misku s čistou teplou vodou a priestor na kúpanie bez prievanu.
Svetlo a denný cyklus
Denný vták — aktívny celý deň od svitu do súmraku, stály (nesťahovavý) tropický druh bez výraznej sezónnej migrácie
Bobuliar čiernokrídly je denný vták typický pre rovníkové oblasti, kde dĺžka dňa kolíše len málo (Jáva leží blízko rovníka). Je to stály nesťahovavý druh — v areáli je prítomný celoročne. Hniezdna aktivita na záp. Jáve prebieha takmer celoročne (január–október), čo poukazuje na menej výrazný sezónny rytmus oproti európskym druhom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Celoročne možné; na záp. Jáve január–október, na vých. a str. Jáve apríl–máj

Samec vystavuje nápadné šarlátové sfarbenie a spieva z exponovaného bidla vo vrchole stromu alebo kríka. Pre tropický druh je hniezdna sezóna menej striktne ohraničená ako u európskych spevavcov — na záp. Jáve prebieha takmer celoročne. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými bobuliarmi; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Hniezdo rozmerov ~70–80 × 30–35 mm; vajcia biele s tmavočervenou škvrnou

Hniezdo je typické pre rod Dicaeum — drobné sáčkovité (vrecovité), visacie, utkané z trávy, listov a vláken imela a lopúcha, zavesené z konca konárika. Rozmer hniezda je cca 70–80 × 30–35 mm (zdroj: Wikipedia EN). Vajcia sú biele, niekedy mierne lesklé, s tmavočervenou škvrnou na tupom konci, ukladané do vnútornej komory hniezda. Presný počet vajec pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch číselne overený — u príbuzných bobuliarov je znáška zvyčajne 2–3 vajcia.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené; u príbuzných bobuliarov cca 10–14 dní

Presná dĺžka inkubácie pre bobuliar čiernokrídly nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. U príbuzných bobuliarov rodu Dicaeum trvá inkubácia orientačne 10–14 dní — uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické. Na vajciach sedí pravdepodobne prevažne samica; samec pomáha s ochranou teritória.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia mláďatá; hmyz je nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu krmivé (holé a slepé). Obaja rodičia sa podieľajú na kŕmení mláďat (zdroj: Wikipedia EN). V tomto období výrazne stúpa podiel hmyzu a drobných bezstavovcov v potrave — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh overená — u príbuzných bobuliarov mláďatá hniezdo opúšťajú cca po 10–15 dňoch.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; juvenily podobné samici

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Mláďatá (juvenily) sú podobné samici — sivohnedé celkovo, svetlý zobák a bledosivé až žltkasté brucho; červenú farbu kostrca získavajú postupne (juvenilné perie; zdroj: Wikipedia EN). Dospelé sfarbenie samca sa plne vyvinie až po pelichaní.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Dožitie: ~5 rokov (orientačne, zdroj: oiseaux.net); pohlavná dospelosť v 1. roku

Dožitie bobuliar čiernokrídly je orientačne uvádzané ako cca 5 rokov (zdroj: oiseaux.net). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života, po nadobudnutí dospelého sfarbenia. Presné druh-špecifické údaje nie sú k dispozícii — toto je odborná extrapolácia na základe príbuzných malorozmerných tropických spevavcov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúci tropický endemit. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Bobuliar čiernokrídly je voľne žijúci tropický druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa rýchlo v korunách stromov a kríkoch a kontakt s človekom je preň stresujúci. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie v záhradách a lesoch Jávy a Bali — kde patrí k najbežnejším a najnápadnejším vtákom. Stránka má výlučne atlasový charakter.

1

Neusiluj sa o ochočenie — bobuliar čiernokrídly je voľne žijúci energický tropický druh, kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (Jáva, Bali), sleduj ho ticho z odstupu s binokulármi — pohybuje sa rýchlo v kvetoch a plodoch

3

Rešpektuj indonézske zákony ochrany vtáctva — nechytaj, neodchytávaj, nepodporuj obchod s voľne žijúcimi vtákmi

4

Záujem o druh nasmeruj na fotografovanie a ornitologické pozorovanie vo voľnej prírode

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena v SR/ČR neexistuje (presné údaje neoverené)

Bobuliar čiernokrídly sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o exotický indonézsky endemit, ktorý nie je ponúkaný u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no indonézske predpisy o ochrane voľne žijúcich živočíchov regulujú jeho odchyt a obchod. V záhradách Jávy a Bali patrí k bežným druhom, no transport do Európy by bol logisticky aj legislatívne mimoriadne náročný.

Druh sa bežne nepredáva v Európe — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode (Jáva, Bali)
Odborná literatúra, atlasy vtákov juhovýchodnej Ázie a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke overi legálnosť pôvodu a indonézske vývozné predpisy
Na čo si dať pozor Bobuliar čiernokrídly nie je vták na predaj ani na bežný chov — ide o voľne žijúci tropický endemit Indonézie. V európskej avikultúre sa prakticky nevyskytuje a nie je k dispozícii u bežných chovateľov. Ak ťa zaujíma, najlepšie ho spoznáš pozorovaním v záhradách a parkoch Jávy a Bali, kde patrí k najpestrejším a najnápadnejším vtákom. Podpora ochrany indonézskych biotopov a odmietnutie obchodu s voľne odchytenými vtákmi sú dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobuliar čiernokrídly 9 cm Bobuliar šarlátový 9 cm Bobuliar pestrý 9 cm Bobuliar ohnivoprsý 7–9 cm
Bobuliar čiernokrídly Bobuliar šarlátový (Dicaeum cruentatum) Bobuliar pestrý (Dicaeum trigonostigma) Bobuliar ohnivoprsý (Dicaeum ignipectus)
Dĺžka9 cm9 cm9 cm7–9 cm
Váha~8 g~7–9 g~7–8 g~5–7 g
Dožitie~5 rokov (orientačne, zdroj oiseaux.net)~5–6 rokov~5 rokov~5 rokov
Hlučnosťneudomácnený exotický druh — v európskej avikultúre sa nechováneudomácnený exotický druhneudomácnený exotický druhneudomácnený exotický druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: celá hlava, hrdlo, hruď, chrbát a kostrc sýto šarlátovo-červené; krídla čierne s modrastým leskom; brucho belavé s čiernym prúžkom na bokoch. Samica: sivohnedá s červeným kostrcomSamec: čierna hlava a boky, úzky červený prúžok na chrbte od temena po kostrc; samica olivovozelená; KĽÚČOVÉ ODLÍŠENIE — D. cruentatum má čiernu hlavu, trochileum má celú hlavu červenúSamec: sýto oranžové brucho a kostrc, sivé temeno a hrdlo, čierne krídla; samica: olivovozelená s oranžovým kostrcom; bez červenej na hlave — odlišný farebný vzor od D. trochileumSamec: kovovo tmavozelený vrch, jasne oranžová až červená škvrna na hrudi (nie celá hruď), belavé brucho; samica olivová; menší celkovo
AreálEndemit Indonézie — Jáva, Bali, Borneo (juh), Sumatra (JV), Lombok; nížiny do 600 m n. m.; záhrady, lesy, mangrovy; stály nesťahovavý druhJužná a juhovýchodná Ázia — od Sri Lanky, Bangladéša, Indie, po Čínu, Indočínu, Malajziu a Sumatru, Borneo; sympatrický s D. trochileum na Sumatre a BorneoBangladéš, severovýchodná India, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Filipíny a Sundské ostrovy; záhrady, lesy a mangrovové biotopyHimaláje, juhovýchodná Ázia vrátane Indonézie; horský druh — vyskytuje sa vyššie než D. trochileum (až do 3300 m n. m.)

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého ovocia, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko u stresovaných tropických vtákov v nesprávnych podmienkach. Prevencia: čerstvé ovocie, hygiena, suché a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára. (Pozn.: druh sa bežne nechová — ide o všeobecné riziko frugivorných tropických vtákov v zajatí.)

Hypoglykémia a energetická kríza pri nedostatku nektáru a cukrov
vysoká

Príznaky: Slabosť, tras, malátnosť, strata orientácie, v ťažkých prípadoch kolaps

Nektarivorné a frugivorné druhy ako bobuliar majú vysoké energetické nároky a sú citlivé na výpadok sacharidov. Ak v zajatí nemá prístup k nektáru a sladkým plodov, rýchlo klesá hladina krvného cukru. V prírode sa živí nepretržite počas dňa — výhladovanie aj na niekoľko hodín môže byť kritické. Preto sú nevyhnutné nektárová zmes a čerstvé ovocie stále k dispozícii.

Podvýživa a nedostatok bielkovín pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, chudnutie, slabá kondícia, problémy s líňaním

Frugivorný druh potrebuje vyvážený pomer sacharidov (ovocie, nektár) a bielkovín (hmyz, peľ). Jednostranné kŕmenie samým ovocím alebo samým nektárom vedie k nedostatku aminokyselín. V prírode druh aktívne loví hmyz, najmä pri odchove mláďat. V zajatí treba živú alebo mrazenú malú živú potravu pravidelne ponúkať. Presné kŕmne potreby pre tento druh nie sú overené.

Stres, trauma a podchladenie — riziká nevhodného prostredia
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, nastŕpané perie, chvenie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Tropický druh z Indonézie potrebuje minimálne 20–22 °C, vysokú vlhkosť vzduchu a dostatok priestoru. Podchladenie, prievan, hluk a stres z manipulácie sú preň kritické. Tento druh sa v Európe nechová — ide o všeobecné varovanie pred amatérskym pokusom o chov tropických nektarivórov bez adekvátnych podmienok.

Prevencia Bobuliar čiernokrídly sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady sú len všeobecné pre frugivorné a nektarivorné tropické vtáky: (1) Nektárová zmes a čerstvé ovocie stále k dispozícii — energetické nároky sú vysoké, výhladovanie aj na niekoľko hodín je kritické. (2) Teplota minimálne 20–22 °C, bez prievanu a vlhkého prostredia — tropický druh nie je odolný voči chladu. (3) Živý hmyz pravidelne — nevyhnutný zdroj bielkovín, najmä v hniezdnom období. (4) Hygiena — plesnivé ovocie urýchlene odstraňovať, riziko aspergilózy je vysoké. (5) Minimalizácia stresu a manipulácie. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára so skúsenosťami s tropickými vtákmi.

Zaujímavosti

1

Celá hlava červená — kľúčový identifikačný znak samca — bobuliar čiernokrídly je v rode Dicaeum výnimočný tým, že samec má celú hlavu, hrdlo, hruď, chrbát a kostrc sýto šarlátovo-červené. Žiaden iný bežný druh z jeho areálu nemá takto rozsiahle červené sfarbenie — ani blízko príbuzný bobuliar šarlátový (D. cruentatum), ktorý má červený len tenký prúžok na chrbte a čiernu hlavu.

2

Kritické odlíšenie od bobuliar šarlátového (D. cruentatum) — oba druhy sú červeno-čierne, ale líšia sa zásadne: D. trochileum = celá hlava červená; D. cruentatum = hlava čierna, červený len dorzálny prúžok. Na Sumatre a Borneo sa oba druhy vyskytujú sympatricky, čo bolo príčinou zaznamenaného hybrida (specimen z Buitenzorgského múzea, 1938; zdroj: Wikipedia EN).

3

Šíriteľ semien imiel — ekologická kľúčová rola — bobuliar čiernokrídly je jedným z hlavných šíriteľov semien imiel (čeľaď Loranthaceae), parazitických rastlín. Bobule imiel sú lepkavé a druh ich prenáša na konáre hostiteľských stromov, čím umožňuje klíčenie. Táto mutualistická závislosť je charakteristická pre celý rod Dicaeum.

4

Endemit Indonézie vo viacerých ostrovných ekosystémoch — druh osídlil Jávu (kde je veľmi bežný), Bali, juhovýchodnú Sumatru, južné Borneo, Bangku, Karimunjawu, Bawean, Kangean a Lombok. Subspecies D. t. stresemanni obýva Lombok a záp. Malé Sundy, kým nominálna forma je rozšírená na ostatných ostrovoch.

5

Jeden z najobvyklejších vtákov jávskych záhrad a miest — napriek nápadnému sfarbeniu je bobuliar čiernokrídly bežný druh v záhradách, parcoch, plantážach a okrajoch miest na Jáve a Bali; adaptoval sa na ľuďmi zmenené biotopy a darí sa mu aj v mestách a na vidieku.

6

Nektarivor a frugivor — dvojitá ekologická rola — podobne ako nektárovky, druh navštevuje kvety a konzumuje nektár a peľ (funguje ako opeľovač), súčasne konzumuje drobné bobule a šíri semená. Táto dvojitá rola — opeľovač aj šíriteľ semien — robí z bobuliar čiernokrídly dôležitého aktéra ekosystémov jávskych lesov a záhrad.

7

Pelichanie s vrcholom v júli — na rozdiel od mierneho pásma, kde vtáky pelichajú striktne po hniezdnej sezóne, bobuliar čiernokrídly môže línať takmer celoročne; vyšší počet jedincov v línke bol zaznamenaný v júli (zdroj: Wikipedia EN). Línanie koreluje s dostupnosťou potravy a energetickými zásobami.

8

Samičin kostrc — tichá červená identifikácia — zatiaľ čo samica je celkovo sivohnedá a nenápadná (podobná samiciam mnohých bobuliarov a nektároviek), diagnostickým znakom je červený kostrc (trupec), viditeľný pri odlete alebo zo správneho uhla pohľadu. Bez tohto znaku by bola samica ľahko zameniteľná za iné drobné hnedé vtáky.

Taxonomická klasifikácia

species Bobuliar čiernokrídly (Dicaeum trochileum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Dicaeidae (bobuliarovité)
Rod Dicaeum Cuvier, 1817
Druh Dicaeum trochileum (Sparrman, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — indonézsky endemit; v avikultúre sa nechová
Poddruhy Rozlišujú sa 2 poddruhy: D. t. trochileum (juhovýchodná Sumatra, Bangka, Borneo, Jáva, Bali, Kangean) a D. t. stresemanni Rensch, 1928 (Lombok a západné Malé Sundy). Poddruhy sa líšia mierne veľkosťou a odtieňom červenej — typická lokalita stresemanni je Narmada, Lombok.
Avibase_ID 3C404F820A63EC3B

? Často kladené otázky

V praxi nie. Bobuliar čiernokrídly je voľne žijúci tropický indonézsky endemit z čeľade Dicaeidae, ktorý sa v európskej (ani slovenskej) avikultúre prakticky nechová. Je to frugivorný a nektarivorný druh s nárokmi na stále tropické podmienky (teplota, vlhkosť, nektár, čerstvé ovocie, živý hmyz), ktoré bežný chov nedokáže dlhodobo zabezpečiť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania pre tento druh nie sú overené.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je neuveriteľne nápadný: celá hlava, hrdlo, hruď, chrbát a kostrc sú sýto šarlátovo-červené, krídla čierne s modrastým leskom, brucho belavé s čiernym prúžkom na bokoch. Samica je celkovo nenápadná sivohnedá — bez červenej na hlave ani hrudi — ale zachováva červenú farbu na kostrci (viditeľná pri odlete). Juvenily sa podobajú samici, svetlejší zobák a bledšie brucho. Samec je v teréne identifikovateľný okamžite.

Toto je kritická identifikačná otázka, pretože oba druhy sú červeno-čierne. Bobuliar čiernokrídly (D. trochileum) má celú hlavu červenú — hlava, tvár, hrdlo, hruď aj chrbát sú sýto šarlátové. Bobuliar šarlátový (D. cruentatum) má naopak čiernu hlavu a po chrbte len úzky červený prúžok, kým boky a tvár sú čierne. Samičky sa tiež líšia: u D. trochileum je samica sivohnedá s červeným kostrcom, u D. cruentatum je olivovozelená. V oblasti sympatrického výskytu (Sumatra, Borneo) je táto identifikácia dôležitá.

Je to frugivor a nektarivor — základom jedálnička sú drobné bobule, osobitne plody imiel (Loranthaceae) a iných parazitických rastlín, nektár a peľ z tropických kvetov a hmyz a bezstavovce ako zdroj bielkovín. Druh je dôležitým šíriteľom semien imiel a pôsobí aj ako opeľovač kvetov. V hniezdnom období výrazne stúpa podiel hmyzu — mláďatá kŕmia obaja rodičia predovšetkým živočíšnou potravou.

Druh je endemit Indonézie — obýva Jávu, Bali, juhovýchodnú Sumatru, južné Borneo, Bangku, Kangean a ďalšie blízke ostrovy. Subspecies D. t. stresemanni žije na Lomboku a záp. Malých Sundách. Obýva nížinné a podhorské biotopy do 600 m n. m. — otvorené lesy, záhrady, plantáže, mangrovy a degradované lesy. Je to stály (nesťahovavý) druh — v areáli je prítomný celoročne.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou (hodnotenie BirdLife International, 2016). Je to bežný druh v záhradách Jávy a Bali. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani európsky druh). Napriek tomu indonézske predpisy o ochrane voľne žijúcich živočíchov regulujú odchyt a obchod s vtákmi.

Hniezdo je typické pre rod Dicaeum — drobné sáčkovité (vrecovité), visacie, utkané z trávy, listov a vláken imela, rozmerov cca 70–80 × 30–35 mm, zavesené z konca konárika. Vajcia sú biele s tmavočervenou škvrnou na tupom konci. Presný počet vajec pre tento druh nie je číselne overený — u príbuzných bobuliarov je znáška zvyčajne 2–3 vajcia. Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Hniezdna sezóna na záp. Jáve: január–október; na vých. a str. Jáve: apríl–máj.

ZDROJ: Avibase (Dicaeum trochileum, Avibase ID 3C404F820A63EC3B, SK názov bobuliar čiernokrídly, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3C404F820A63EC3B&lang=SK), Wikipedia EN (Scarlet-headed flow

 Video — Bobuliar čiernokrídly

Bobuliar čiernokrídly (Dicaeum trochileum) — spev a hlas v prírode

Bobuliar čiernokrídly (Dicaeum trochileum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Scarlet-headed Flowerpecker, Česky:   Květozob šarlatovohlavý, Nemecky:   Feuerkopf-Mistelfresser, Španielsky:   Picaflores Cabecirrojo, Francúzsky:   Dicée à tête écarlate, Taliansky:   Beccafiore testascarlatta, Holandsky:   Roodkophoningvogel, Portugalsky:   Pica-flor-de-cabeça-encarnada, Poľsky:   Kwiatówka szkarlatna, Maďarsky:   Skarlátfejű virágjáró, Rusky:   Огненноголовый цветоед, Japonsky:   ショウジョウハナドリ, Latinsky:   Dicaeum trochileum (Sparrman, 1789)