Dicaeidae (bobuliarovité)
Bobuliar červenobruchý vydáva ostré, krátke „čik!“ (chik!), niekedy zosilnené do rýchlej zostupnej série alebo trilu. Hlas je typický pre rod Dicaeum — vysoký, prenikavý, ale krátky. Druh si ním udržiava kontakt, ohraničuje teritórium a signalizuje poplach. Spev samca tvorí krátka melodická fráza z niekoľkých tónov, prednášaná z vrcholu kríka alebo stromovej koruny. Celkovo druh nie je hlasný ani dotieravý — skôr ho zahliadnete pri skákaní v korunách než ho dlho počúvate.
Samec presadzuje teritórium spevom a pohyblivými prejavmi — vznáša sa medzi konármi a opakovanými „čik!“ vokalizáciami upozorňuje súperov. Pred samicou predvádza šarlátový prúžok hrude (keel) roztiahnutím peria na prsiach. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom pelichaní (cca 1 rok), no presné údaje pre tento druh nie sú spoľahlivo overené.
Hniezdo má tvar zaveseného vačka (purse-shaped) typického pre rod Dicaeum — buduje sa z rastlinných vlákien, machu, pavučín a prírodných vláken. Je zavesené na tenkej vetve v hustej vegetácii. V zajatí je stavba hniezda zriedkavá — vyžaduje dostatok súkromia, hustú vegetáciu a nízku hladinu stresu.
Samica znáša 2–3 vajcia (orientačná hodnota odvodená zo všeobecnej biológie rodu Dicaeum; druh-špecifické dáta pre D. australe nie sú dostupné). Vajíčka sú biele alebo béžové, drobné. Hniezdna sezóna v prírode: apríl až august (zdroj: Wikipedia EN).
Presná dĺžka inkubácie pre bobuliar červenobruchý nie je spoľahlivo overená — pri príbuzných Dicaeum trvá inkubácia spravidla okolo 12 dní, pričom sedí prevažne alebo výhradne samica. V prírode patria bobuliary k rýchle sa vyvinúcim vtákom.
Po vyliahnutí kŕmia mláďatá obaja rodičia — spočiatku regurgitovanou potravou, neskôr drobnými bobúľkami a hmyzom. Živá potrava (drobný hmyz) je v tomto období nevyhnutná pre rast a vývoj mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo pravdepodobne po 12–14 dňoch (orientačne podľa príbuzných druhov).
Mláďatá sú tmavohnedé zhora a olivovohnedosivé zdola — bez červeného kýla (keel), ktorý nadobudnú pelichaním. Samica je aj dospelá bledšia než samec. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom pelichaní (okolo 1 roku); presné dáta pre tento druh nie sú overené.
Bobuliar červenobruchý si môže časom zvyknúť na prítomnosť opatrovateľa a prestane panikáriť pri každej návšteve voliéry, no fyzický kontakt s rukou nevyhľadáva a nie je to druh, ktorý by sa dal ochočiť v klasickom zmysle. Rešpektuje pohyb ľudí v okolí, pokiaľ sa nepribližujete prudko. Najlepší vzťah vzniká pravidelným podávaním obľúbeného ovocia z dlane — druh si postupne spojí prítomnosť chovateľa s pozitívnou skúsenosťou. Nikdy nepoužívaj nátlak ani obmedzovanie pohybu.
Nechaj vtáka najprv niekoľko dní v pokoji — minimalizuj kontakt počas aklimatizácie na novú voliéru
Začni pravidelným podávaním obľúbeného mäkkého ovocia (papája) cez mriežku voliéry — vytvor závislosť odmena–prítomnosť
Postupne otváraj dvierka a drž misku s ovocím v ruke pred vchodom — nech sa vták sám rozhodne priblížiť
Buď trpezlivý a tichý — prudké pohyby a hlasné zvuky spúšťajú únikové správanie; proces môže trvať týždne až mesiace
Bobuliar červenobruchý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o filipínsky endemit, ktorý nie je na trhu bežne dostupný. V krajinách pôvodu (Filipíny) je odchov regulovaný miestnou legislatívou. Druh nie je v CITES, no legálny dovoz do EÚ vyžaduje príslušné veterinárne a CITES-ekvivalentné doklady podľa krajiny pôvodu. Akúkoľvek ponuku na predaj bez dokladov o legálnom pôvode treba považovať za podozrivú.
| Bobuliar červenobruchý | Bobuliar so šarlátovým golierom (Dicaeum retrocinctum) | Bobuliar čiernopásový (Dicaeum haematostictum) | Bobuliar oranžovobruchý (Dicaeum trigonostigma) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 10 cm | 9 cm | 9–10 cm | 9 cm |
| Váha | 8–10 g | asi 7–9 g | asi 8–10 g | asi 7–9 g |
| Dožitie | asi 6 r (orientačne; zdroj: oiseaux.net) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | náročnejší softbill — špeciálna strava (ovocie/nektár/hmyz), tropické podmienky, priestranná voliéra | filipínsky endemit, v Európe sa nechová | filipínsky endemit, v Európe sa nechová | softbill, niekedy chovaný v JV Ázii |
| Stav IUCN | IUCN LC (stabilný trend), bez CITES | IUCN VU (zraniteľný), bez CITES | IUCN VU (zraniteľný), bez CITES | IUCN LC (stabilný), bez CITES |
| Povaha | Samec: lesklý modročierny vrch, biele hrdlo a boky, úzky šarlátový keel na hrudi; samica bledšia bez keel; mláďatá tmavohnedé; modrastý zahnutý zobák | Samec: lesklý modrý vrch, biele podbrušie s nápadným ČERVENÝM polkruhovým prsným pásom (collar) — odlíšenie od červenobruchého: pás má tvar goliera, nie úzkeho prúžka | Samec: tmavý vrch, ČIERNY prsný pás a ŠIROKÝ červený keel pod ním — keel je nápadnejší a ohraničený čiernym pásom (na rozdiel od červenobruchého, kde čierny pás chýba) | Samec: modrý vrch, ORANŽOVÉ brucho bez prúžku — jasná oranžová farba celého brucha ho odlišuje od červenobruchého so šarlátovým prúžkom na bielom podklade |
| Areál | Endemit Filipín — vlhké nížinné lesy, okraje porastov, záhrady a plantáže; stály rezident; chýba na Mindore, záp. Visájach, Palawane a Sulú | Endemit Palawanu a priľahlých ostrovov (záp. Filipíny) — biotopovo ohrozený, menší areál ako červenobruchý | Endemit Visají a Mindanaa (stredné a juh. Filipíny) — ohrozený degradáciou lesonn nížin | JV Ázia — Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Indonézia, Filipíny (Palawan); nížinné lesy a záhrady |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého ovocia, nektáru alebo vlhkej podestielky — bobuliary sú k aspergilóze obzvlášť náchylné, ak dostávajú pokazený nektár alebo mokrú podestielku. Prevencia: ovocie a nektár meniť každý deň, suché a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Vracanie alebo regurgitácia, biely povlak v zobáku a hrdle, nechutenstvo, zhrbený vták
Candida (kvasinka) je bežné riziko u softbillí kŕmených cukrovými roztokmi — kazenie nektáru po niekoľkých hodinách v teple vytvára živnú pôdu pre kvasinky. Prevencia: nektárové roztoky menení min. 2× denne (v teplom počasí každé 3–4 hodiny), hygienické misky. Liečba antimykotikami (napr. flukonazol) pod dohľadom veterinára.
Príznaky: Riedky alebo farebne zmenený trus, nechutenstvo, slabosť, nastŕpané perie
Pokazené alebo zle umyté ovocie a kontaminovaná voda sú zdrojom salmonelly, E. coli a ďalších patogénov. U softbillí s fruktózovo-cukrovou stravou je tráviaci trakt citlivejší ako u semenožravcov. Prevencia: ovocie umývať, misky čistiť denne, pitná voda čerstvá. Liečba antibiotikami podľa citlivosti patrí veterinárovi.
Príznaky: Chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, malátnosť, u samíc problémy s hniezdením
Bobuliar červenobruchý je obligátny mäkkozob závislý na pestrosti potravy — jednostranná strava (len jeden druh ovocia bez nektáru a hmyzu) vedie k podvýžive, nedostatku vitamínov A a D3 a metabolickým problémom. Pestrá strava s nektárom, hmyzom a rôznymi druhmi ovocia je nevyhnutná. Vitamíny a minerálne doplnky (napr. vápnik pre samice) konzultovať s veterinárom.
Šarlátový kýl (keel) — diagnostický znak samca — anglický názov „Red-keeled Flowerpecker“ priamo odkazuje na úzky šarlátový prúžok bežiaci stredovou líniou hrude a brucha samca. Tento prúžok kontrastuje s bielym hrdlom a bokmi na jednej strane a lesklým modročiernym chrbtom na strane druhej — samca takmer nezameniteľne odlíšiš od iných filipínskych bobuliarov.
Kľúčový šíriteľ semien menovitiek — bobuliar červenobruchý je v prírode jedným z najdôležitejších šíriteľov semien poloparazitických menovitiek (čeľaď Loranthaceae) na Filipínach. Semená prechadzajú tráviacim traktom vtáka a pri truse priľnú k vetvi hostiteľského stromu — tak sa menovitky šíria ďalej. Bobuliar a menovitka sú príkladom mutualistickej koevolúcie.
Najbenejší vták Filipín — napriek tomu, že ide o endemita (žije len na Filipínach), patrí bobuliar červenobruchý k jedným z najbežnejších vtákov súostrovia. Prispôsobil sa aj degradovaným biotopom — záhradam, plantážam, okrajom mesta — vďaka čomu si zachováva stabilnú populáciu (IUCN: LC, stabilný trend).
Dimorfizmus: samec vs. samica — sfarbenie samca a samice sa výrazne líši. Samec je lesklý modročierny zhora s bielym hrdlom, bielymi bokmi a šarlátovým kýlom na hrudi. Samica je bledá, bez výrazného červeného prúžka. Juvenily (mláďatá) sú tmavohnedé zhora a olivovohnedosivé zdola — sfarbenie dospelých nadobúdajú postupne pelichaním.
Modrastý zobák — znak rodu Dicaeum — bobuliary majú modrastý alebo sivočierny zobák strednej dĺžky, mierne zahnutý, prispôsobený na zbieranie mäkkých bobúľ a sanie nektáru. Nie je taký dlhý a zahnutý ako u pravých nektárovcov (Nectarinia), ale dosť krivý na efektívne kŕmenie v kvetoch.
Hlas: ostré „čik!“ — hlasový prejav bobuliar červenobruchý je ostré opakované „čik!“ (chik!), niekedy stúpajúce do rýchlej série alebo trilu. Tento zvuk je typický pre rod Dicaeum a pomáha ho lokalizovať v korunách stromov — druh je totiž malý a rýchly, takže ho skôr počujete, než uvidíte.
Taxonomická história — komplex australe/haematostictum/retrocinctum — bobuliar červenobruchý bol dlho považovaný za súčasť druhovéhokomplexu spolu s D. haematostictum (Black-belted Flowerpecker, s čiernym pásom na hrudi a širokým kýlom) a D. retrocinctum (Scarlet-collared Flowerpecker). V súčasnom IOC zozname sa vedú ako tri samostatné druhy. Pôvodný opis pochádza od Hermanna (1783) pod názvom Pipra australis (typová lokalita: Luzon).
Obmedzené rozšírenie v rámci Filipín — napriek tomu, že je druh obecný, nevyskytuje sa na celom súostroví. Chýba na Mindore, väčšine záp. Visají, Palawane a Sulskom súostroví — tieto oblasti obývajú iné, príbuzné druhy bobuliarov (napr. D. retrocinctum na Palawane). Toto geografické rozdelenie je klasickým príkladom filipínskeho ostrovného endemizmu.
Samec má lesklý modročierny vrch, biele hrdlo a boky, a výrazný úzky šarlátový prúžok (keel) bežiaci stredovou líniou hrude a brucha — to je jeho najnápadnejší a diagnostický znak. Samica je celkovo bledšia a bez červeného prúžka — má olivastý alebo sivo-hnedý odtieň. Mláďatá sú tmavohnedé zhora a olivovohnedosivé zdola; červený kýl nadobúdajú až pelichaním.
Základ stravy tvorí mäkké tropické ovocie — predovšetkým bobule menovitiek (čeľaď Loranthaceae) a ďalšie drobné plody; druh je kľúčovým šíriteľom ich semien. Dôležitý je aj nektár kvetov (druh funguje čiastočne ako opeľovač) a hmyz (drobné bezstavovce, najmä počas hniezdenia). Patrí k tzv. softbillom (mäkkozobom) — tvrdé semená netrávi a v zajatí mu zrninovú zmes nepodávaj.
Bobuliar červenobruchý je endemit Filipín a žije na väčšine súostrovia — obýva vlhké nížinné lesy, okraje porastov, záhrady a plantáže. Chýba na Mindore, väčšine záp. Visají, Palawane a Sulskom súostroví, kde žijú iné príbuzné druhy. Je to stály rezidentný druh bez migrácie — na Filipínach ho nájdeš celoročne.
Nie — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Druh je jedným z najbežnejších vtákov Filipín a prispôsobil sa aj záhradám a plantážam. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou hrozbou do budúcna je ničenie lesov a intenzifikácia poľnohospodárstva, no zatiaľ to neovplyvnilo jeho stav.
V Európe sa prakticky nechová — ide o filipínsky endemit, ktorý nie je bežne dostupný v avikultúre. Chov by vyžadoval špeciálnu mäkkú stravu (čerstvé ovocie, nektár, živý hmyz), tropickú teplotu a vlhkosť, priestrannú voliéru a skúsenosti s podobnými softbillmi. Táto stránka má predovšetkým atlasový a vzdelávací charakter — bobuliar červenobruchý je zaujímavý predovšetkým vo voľnej prírode alebo v zooparku s tropickými vtákmi.
Bobuliar červenobruchý vydáva ostré, vysoké „čik!“ (chik!), ktoré opakuje v rýchlej sérii alebo ako jednotlivú kontaktnú hlásku. Niekedy séria prerastie do trilu. Spev samca počas toku tvorí krátka melodická fráza z niekoľkých čistých tónov. Celkovo druh nie je hlasný ani rušivý — jeho hlas pripomína krátke ostré cvaknutie.
Hniezdenie bolo pozorované od apríla do augusta na Filipínach (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdo má tvar zavesého misovitého vačka (purse-shaped) z rastlinných vlákien, machu a pavučín — typický štýl pre rod Dicaeum. Znáška obsahuje 2–3 vajcia (orientačne podľa rodu), inkubácia trvá asi 12 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, pričom počas odchovu je nevyhnutný dostatok hmyzu. Druh-špecifické detaily o hniezdení sú obmedzené — väčšina zdrojov poznamenáva, že napriek bežnosti druhu je o jeho biológii málo podrobností.